Decision was made at the court Krajský súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Janka Klčová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/144/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2319010327
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2319010327.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislav Kresla v trestnej veci proti obžalovanému F. C., pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. f/ Tr.
zák. a iné, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 08.07.2019 sp. zn.
31T/31/2019, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23.06.2020 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/ Tr. por. zrušuje sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe
jeho výkonu.
Na základe § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaný
F. C., nar. XX.XX.XXXX v J., bytom R. XX, okr. C.,
o d s u d z u j e :
Podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 2 Tr. zák.
úhrnný trest vo výmere 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 Tr. zák. sa obžalovanému výkon trestu
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 5 (päť) rokov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. d/ Tr. zák. sa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe
spôsobenú škodu.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom uznal súd I. stupňa obžalovaného F. C. za vinného
- v bode 1 zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. s poukazom
na § 138 písm. f/ Tr. zák.,
- v bode 2 z prečinu podvodu § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák.,
na tom skutkovom základe, že
v bode 1/ obžalovaný F. C.
v čase od 21.00 hod. dňa 20.12.2017 približne do 3.00 hod. dňa 21.12.2017 ako zamestnanec
spoločnosti TECHAGRA RV Žihárec, s.r.o. prišiel do areálu spoločnosti na adrese Žihárec 287, kde
prešiel cez vrátnicu a strážnika pod legendou, že ide opravovať firemné vozidlo, pričom obišiel elektrický
snímač, ktorý sníma čas príchodu zamestnanca, následne si v areáli zabezpečil kľúče od sila, ktoréslúži na uskladnenie kukurice a iných plodín a za pomoci neosvetleného firemného traktora a návesu
previezol zo sila spoločnosti TECHAGRA RV Žihárec, s.r.o. postupne 138,66 t kukurice do súkromného
skladu Ing. S. U., ktorý sa nachádza tiež v areáli, pričom týmto spôsobom chcel vyrovnať svoj dlh voči
nemu, čím spôsobil poškodenej spoločnosti TECHAGRA RV Žihárec, s.r.o., IČO: 36 538 078, škodu vo
výške 21.492,30 €,
v bode 2/ obžalovaní F. C. a K. I.
po predchádzajúcej vzájomnej dohode a za finančný prospech prisľúbený obžalovaným F. C.
obžalovanej K. I., ktorá pracovala v pracovnej pozícii obsluhy váhy a vrátničky vo firme TECHAGRA
RV Žihárec, s.r.o., spoločným konaním v rokoch 2015 a 2016 v uvedenej spoločnosti falšovali a fiktívne
vystavovali vážne lístky pri dodávkach poľnohospodárskych komodít rôzneho druhu a to tým spôsobom,
že K. I. dňa 24.07.2015 neoprávnene pripísala dodanie 33,42 t pšenice a dňa 03.08.2016 dodanie 9,52 t
pšenice namiesto neznámeho menšieho množstva, ktoré mal reálne obžalovaný F. C. naložené, a teda
reálne nikdy do skladu v takomto množstve dodaná nebola, pričom na základe týchto fiktívne dodaných
dokladov boli F. C. vyhotovené faktúry pre spoločnosť TECHAGRA RV Žihárec, s.r.o., za ktoré mu boli
vyplatené fakturované sumy, čím spôsobil poškodenej spoločnosti TECHAGRA RV Žihárec, s.r.o., IČO:
36 538 078, škodu najmenej
2.660 €.
Za túto trestnú činnosť uložil obžalovanému podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 37
písm. h/, § 38 ods. 2 a § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky a 6 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Skutku v bode 2/ rozsudku sa mal obžalovaný dopustiť spoločne s obžalovanou K. I., pričom z obsahu
spisu je zrejmé, že táto urobila vyhlásenie o vine, ktoré bolo právoplatné a rozsudok nenapadla
odvolaním.
Proti rozsudku podal odvolanie obžalovaný, ktoré odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu, pričom
namietal správnosť výroku o treste, ako aj správnosť výroku o vine v bode 2/ rozsudku, ktorý skutok
popiera. Uložený trest považuje za neprimerane prísny.
Okresný prokurátor sa vzdal práva na podanie odvolania už po vyhlásení napadnutého rozsudku.
Splnomocnenec poškodeného v písomnom vyjadrení navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť,
pričom poukázal na to, že sa jedná o odvolanie podané zrejme po uplynutí lehoty, teda oneskorene.
Krajský súd v prejednávanej veci skôr, ako pristúpil k meritórnemu preskúmavaniu napadnutého
rozsudku, predovšetkým skúmal, či bolo odvolanie obžalovaného podané včas, resp. oneskorene.
Na základe obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že obžalovaný nebol osobne prítomný pri
vyhlásení rozsudku a tak v zápisnici o hlavnom pojednávaní nie je zaprotokolované jeho vyjadrenie
k tomuto rozsudku, je zaprotokolované len vyjadrenie prokurátora, ktorý sa vzdal práva na podanie
odvolania.
Podľa § 309 ods. 1 Tr. por. odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, a to do 15
dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku.
Krajský súd vykonal verejné zasadnutie v neprítomnosti obžalovaného, ktorý sa na verejné zasadnutie
nedostavil a ospravedlnil svoju neúčasť dokladom o práceneschopnosti, avšak jeho ospravedlnenie
nemá náležitosti v zmysle § 120 ods. 2 Tr. por. napriek tomu, že v predvolaní bol v zmysle tohto
zákonného ustanovenia poučený.
Obhajca obžalovaného Mgr. Zsolt Ördögh zotrval na písomných dôvodoch odvolania, poukázal na to,
že obžalovaný svoje konanie oľutoval, uvedomil si jeho dosah nielen na seba, ale aj na svoju rodinu,
s tým, že uložený nepodmienečný trest je neprimerane prísny a v prejednávanej veci prichádzalo doúvahy aj v mimoriadne zníženie trestu s poukazom na vyhlásenie obžalovaného o vine vo vzťahu ku
skutku v bode 1/ rozsudku.
Splnomocnenecpoškodenéhopoukázallennato,žeobžalovanývlastneokradolsvojhozamestnávateľa
a doposiaľ neprejavil snahu dohodnúť sa ani len na splátkovom kalendári.
Zástupkyňa krajského prokurátora navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd na základe riadne a včas podaného odvolania, na to oprávnenou osobou, podľa § 317
ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal
odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie
obžalovaného je čiastočne dôvodné.
Na základe obsahu spisového materiálu krajský súd zistil, že vina obžalovaného zo skutku uvedeného
v bode 1/ rozsudku, bola ustálená na základe jeho vyhlásenia o vine na hlavnom pojednávaní dňa
03.06.2019, ktoré vyhlásenie bolo po zachovaní zákonného procesného postupu uznesením podľa §
257 ods. 7 Tr. por. prijaté. Takto sa výrok o vine v bode 1/ napadnutého rozsudku stal právoplatný a
nenapadnuteľný odvolaním.
Čo sa týka skutku v bode 2/ rozsudku, považuje krajský súd za potrebné uviesť, že napriek tomu, že
obžalovaný tento skutok popiera, bola mu vina preukázaná nielen výpoveďami spoluobžalovanej K. I. v
prípravnom konaní, u ktorej nebol zistený motív poškodiť obžalovaného a krivo proti nemu vypovedať,
ale v neposlednom rade aj jej vyhlásením o vine na hlavnom pojednávaní, ktoré bolo prijaté.
Čo sa týka vykonaného dokazovania, hodnotenia jednotlivých dôkazov, krajský súd v celom rozsahu
poukazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, ktoré si osvojuje bez potreby tieto dôvody
opakovať. Aj krajský súd mal za preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku v bode 2/ rozsudku tak,
ako mu je kladený za vinu v obžalobe, stotožnil sa so spôsobom, akým súd ustálil výšku spôsobenej
škody, ako aj s právnou kvalifikáciou konania obžalovaného vo vzťahu k obom skutkom, pričom právne
posúdenie skutku v bode 1/ ako zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr.
zák. s poukazom na § 138 písm. f/ Tr. zák. zodpovedá zneniu tohto zákonného ustanovenia účinného
v čase spáchania skutku.
Pri preskúmavaní výroku o treste krajský súd zistil, že súd I. stupňa správne ustálil u obžalovaného
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) a priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák., ktoré
spočívajú na jednej strane v tom, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, na
druhej strane bolo nevyhnuté zohľadniť, že spáchal viac trestných činov. Súd I. stupňa však pochybil,
keď v rozpore s účelom trestu, tak ako je vymedzený v ustanovení § 34 Tr. zák., precenil represívnu
funkciu trestu a nedostatočne zohľadnil doterajšiu bezúhonnosť obžalovaného a jeho osobné pomery,
keď mu uložil nepodmienečný trest odňatia slobody napriek tomu, že trestná sadzba stanovená v §
212 ods. 4 Tr. zák. účinného v čase skutku bola v rozpätí 3 až 10 rokov a teda bolo možné bez
nutnosti mimoriadneho zníženia trestu, pre ktoré nezistil splnené podmienky ani krajský súd, uložiť
obžalovanému aj podmienečný trest s probačným dohľadom.
Na základe týchto úvah dospel krajský súd k záveru, že napadnutým rozsudkom pri ukladaní trestu bolo
porušené ustanovenie § 34 Tr. zák. a zároveň bol obžalovanému uložený trest neprimerane prísny.
Uvedené pochybenia súdu I. stupňa krajský súd reparoval, keď po zrušení výroku o treste a spôsobe
jeho výkonu sám rozhodol vo veci rozsudkom tak, že zohľadnil doterajšiu beztrestnosť obžalovaného,
jeho vyhlásenie o vine vo vzťahu ku skutku 1/ rozsudku, jeho postoj k prejednávanej veci, ako aj jeho
osobné a rodinné pomery a dospel k záveru, že sú splnené všetky podmienky na to, aby mu bol uložený
postupom podľa § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák. za zbiehajúcu sa trestnú činnosť úhrnný
podmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby s probačným dohľadom. Dĺžku
skúšobnej doby a dĺžku probačného dohľadu určil krajský súd obžalovanému na dobu 5 rokov, zároveň
s uložením povinnosti nahradiť poškodenému v skúšobnej dobe spôsobenú škodu, keď mal za to, že
takýto trest je zákonný, primeraný, neodporuje zásadám pre ukladanie trestov podľa § 34 Tr. zák.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.