Rozsudok – Starostlivosť o maloletých ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 18, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25P/108/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417205646
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Suchová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1417205646.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci

starostlivosti o maloleté dieťa: E., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - R. zastúpená Advokátskou
kanceláriou Consilior Iuris s.r.o., Radlinského 51, Bratislava a otec - E. za účasti starej matky: Q. a
za účasti Okresnej prokuratúry Bratislava IV, Hanulova 9/A, Bratislava, o návrhu matky na zvýšenie
výživného, o návrhu otca na zmenu úpravy styku s maloletým a o návrhu starej matky na zverenie
maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti a o pozbavenie rodičovských práv a povinností,
takto

r o z h o d o l :

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého E. zvýšeným výživným zo sumy 150,-€ na sumu
200,-€ mesačne, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky maloletého, vždy do 15-dňa v mesiaci,
počínajúc dňom 1.9.2018.

Zročné výživné za obdobie od 1.9.2018 do 31.3.2019 vo výške 350,-€ je otec p o v i n n ý zaplatiť
k rukám matky maloletého do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Otec je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým E. každý nepárny kalendárny týždeň od soboty od
9.00 hod. do nedele do 18.00 hod. s tým, že otec maloletého prevezme a po ukončení styku odovzdá v
mieste bydliska maloletého a matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť.

Súd vo zvyšku návrh matky z a m i e t a .

Súd konanie o návrhu starej matky z a s t a v u j e .

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Bratislava IV č.k. 13P/9/2014-59 zo dňa 13.3.2014, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 1.4.2014 a to v časti výšky výživného a úpravy styku otca s maloletým E..

Matka je p o v i n n á zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 600,18 € na účet Okresného súdu
Bratislava IV v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto výroku rozsudku.

Otec je p o v i n n ý zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 600,18 € na účet Okresného súdu

Bratislava IV v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto výroku rozsudku.

Stará matka je p o v i n n á zaplatiť štátu náhradu trov konania vo výške 600,18 € na účet Okresného
súdu Bratislava IV v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto výroku rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 10.5.2017 žiadala matka o zvýšenie
vyživovacej povinnosti otca na maloletého E. zo sumy 150,-€ na sumu 300,-€ mesačne od podania

návrhu. Návrh odôvodnila tým, že od posledného rozhodnutia o výživnom si síce otec svoju vyživovaciu
povinnosť plní, avšak neprispieva na poistku maloletého ani na tvorbu úspor, na čom sa ústne dohodli.
Od septembra 2015 syn nastúpil do materskej školy, čím sa zvýšili jeho výdavky a keďže je maloletý
aktívne dieťa, je potrebné, aby navštevoval krúžky a ďalšie športové aktivity, s čím sú spojené výdavky.

2. Otec sa k návrhu matky písomne vyjadril a uviedol, že jeho finančná situácia sa oproti roku 2016,

kedy súd rozhodoval o skoršom návrhu matky na zvýšenie výživného, nezmenila. Matka na neho
podala trestné oznámenie a v súčasnej dobe sa vo veci koná, čiže syna nenavštevuje preto, aby
predchádzal možným konfliktom s matkou a nie preto, aby sa vyhýbal starostlivosti o neho. Doplnil, že
finančná situácia matky sa oproti poslednému rozhodnutiu o výživnom zlepšila. Na pojednávaní súdu
dňa 22.11.2017 predniesol návrh na zmenu úpravy styku s maloletým a žiadal, aby bol oprávnený

stretávať sa s maloletým každý druhý víkend, ako aj počas Vianočných sviatkov a letných prázdnin.
Neskôr navrhol upraviť jeho kontakt s maloletým od soboty rána do nedele večera s tým, že prázdninové
a sviatočné obdobie nežiadal upraviť.

3. Dňa 3.11.2017 podala stará matka maloletého návrh na zverenie maloletého do jej náhradnej osobnej

starostlivosti a zároveň o pozbavenie rodičovských práv a povinností oboch rodičov. Návrh odôvodnila
tým, že maloletý bol po rozvode rodičov zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá je jej dcérou.
V domácnosti matky je ale maloletý fyzicky aj psychicky týraný a je vychovávaný v prostredí, kde
sa pije alkohol. Matka maloletého je výbušná a vnuk od nej nepočuje nič iné len zákazy a hádky, je
zanedbávaný po zdravotnej stránke, nemá pravidelnú teplú stravu a zo strany matky je s ním celkovo

zle zaobchádzané. Otec maloletého bol trestne stíhaný za fyzické napadnutie matky maloletého a so
synom sa nestretáva.

4. Uznesením Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/108/2017-54 zo dňa 6.11.2017 súd konania o
návrhu matky a o návrhu starej matky spojil na spoločné konanie v zmysle § 166 ods. 1 C.s.p..

5. Na pojednávaní dňa 18.3.2019 stará matka uviedla, že sa zmenili okolnosti oproti obdobiu, kedy návrh
podávala a teda v súčasnosti na návrhu netrvá a berie ho v celom rozsahu späť. Vzhľadom k tomu, že
návrh bol vzatý späť a v konaní nie je potrebné pokračovať, súd preto konanie o návrhu starej matky v
zmysle § 29 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z.. Civilného mimosporového poriadku zastavil.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, znaleckým dokazovaním, oboznámil sa s
príjmami oboch rodičov, majetkovými pomermi rodičov, s dokladmi o výdavkoch maloletého, so spismi
Okresného súdu Bratislava, č.k. 13P/9/2014, 25P/171/2015, 25P/172/2017 a 25P/41/2018, ako aj s
ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdom spise a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Naposledy bolo o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému rozhodnuté pri rozvode
manželstva rodičov rozsudkom Okresného súdu Bratislava č.k. 13P/9/2014-59 zo dňa 13.3.2014 tak, že
súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa rodičia dohodli o zverení maloletého na čas po rozvode
manželstva do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, otec

sa zaviazal prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 150,-€ mesačne a zároveň sa rodičia
dohodli o úprave styku otca s maloletým. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 1.4.2014. V čase tohto
rozhodnutia bol maloletý vo veku necelých 2 rokov, matka bola na rodičovskej dovolenke a zároveň bola
zamestnaná vo svojej spoločnosti E. Otec bol zamestnaný na skrátený úväzok a jeho príjem (rok 2013)
bol 230,84 € priemerne mesačne netto.

8. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/171/2015-208 zo dňa 27.4.2016 súd zamietol
návrh matky na zvýšenie výživného. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 1.6.2016.9. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV č.k. 25P/41/2018-38 zo dňa 17.10.2018 súd upravil styk
starých rodičov Q. a K. s maloletým na každý nepárny kalendárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do
18.00 hod. s výnimkou Vianočných sviatkov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.11.2018.

10. Matka vo svojich výpovediach uviedla, že návrh svojej matky vôbec nechápe a poprela akékoľvek
fyzické alebo psychické týranie maloletého. Ďalej uviedla, že otec sa so synom dlhodobo nestretával
v dôsledku incidentu, keď ju fyzicky napadol, za čo ona podala na neho trestné oznámenie a teda sa
viac ako rok vôbec nevideli. Koncom roka 2018 spozorovala na maloletom nejaké problémy v škole,

keďže bol nesústredený, čo jej aj škola avizovala a začala situáciu riešiť. Aktuálne bolo maloletému
diagnostikované ADHD, s čím má spojené zvýšené výdavky, keďže je potrebné s maloletým aktívne
tráviť čas. Syn navštevuje 1.triedu základnej školy, venuje sa krúžkom - atletike a chodí aj na karate, čo
stojí 180,-€ polročne. Keďže syn aktívne športuje, lyžuje, korčuľuje, sú s tým spojené zvýšené výdavky
na lyžiarsku výstroj, vleky a podobne. K svojmu príjmu uviedla, že od 1.4.2018 sa riadne zamestnala a
má príjem asi 1.380,-€ priemerne mesačne netto. K stretávaniu sa otca s maloletým uviedla, že súhlasí

s otcom navrhnutým rozsahom styku, dokonca podľa nej by otec mohol maloletého brávať už od piatka
poobedia a to každý druhý víkend.

11. Otec vo výpovediach uviedol, že v období od októbra 2016 až do novembra 2017 sa so synom
vôbec nekontaktoval, pretože v tom čase bol trestne stíhaný a keďže medzi ním a matkou dochádzalo

ku konfliktom, bolo mu odporučené, aby syna radšej nenavštevoval. So synom sa začal stretávať v
novembri 2017, išiel ho navštíviť do škôlky a syn sa mu hodil okolo krku. Odvtedy pravidelne syna
navštevuje každý nepárny víkend v sobotu od 14.00 hod. do 18.00 hod. ako aj v nedeľu, s výnimkou
nedieľ, kedy mal v zamestnaní službu a pre syna neprišiel, o čom matku vždy informoval. Matka ho však
pred synom neustále dehonestuje a nemá záujem na tom, aby mali vytvorený dobrý vzťah. V zásade

však súhlasil s tým, aby aj naďalej ostal maloletý v starostlivosti matky, keďže je toho názoru, že matka s
maloletým majú dobrý vzťah. Žiadal ale rozšírenú úpravu jeho kontaktu so synom a to vrátane prespatia.
S návrhom starej matky na zverenie maloletého do jej náhradnej osobnej starostlivosti nesúhlasil a
uviedol, že záleží na tom, ako celá situácia dopadne, avšak skôr by sa prikláňal k tomu, aby bol maloletý
zverený jemu. K svojmu príjmu uviedol, že sa celkovo jeho majetkové pomery znížili z dôvodu trestného

stíhania, keďže prišiel o zbrojný preukaz a licenciu, od čoho sa odvíjalo jeho živobytie, pretože pracoval
v L.. V súčasnosti tiež pracuje v L., ale ako civilný zamestnanec a pracuje na skrátený pracovný úväzok
zo zdravotných dôvodov, keďže má ischemickú chorobu srdca. Má príjem asi 230,-€ mesačne a okrem
toho poberá výsluhový dôchodok 407,-€ mesačne.

12. Stará matka vo výpovediach uviedla, že matka maloletého sa k synovi nespráva pekne, kričí na
neho, trestá ho a ona je toho názoru, že si vnuk takéto správanie nezaslúži a že matka by potrebovala
nejakú terapiu, pretože nezvláda svoje emócie, je vulgárna, dokonca ju aj fyzicky napadla. Napriek tomu,
že zobrala svoj návrh späť, zotrvala na dôvodoch, ktoré v pôvodnom návrhu uviedla, avšak situácia sa
čiastočnezmenilatým,žesaoteczačalviacomaloletéhozaujímať,stretávaťsasnímaajzoznaleckého

posudku vyplynulo, ako vnukovi chýbal kontakt s otcom. V súčasnosti sa spolu s manželom s vnukom
stretávajú, i keď minimálne 3 krát im dcéra vnuka nedala a keď ho preberajú, zvykne na nich vrieskať
a nadávať im.

13. Kolízny opatrovník vo výpovediach uviedol, že prešetrovali situáciu na strane maloletého na základe

oznámenia OR PZ, keďže otec podal na prokuratúru podnet na prešetrenie možného týrania maloletého,
čo sa napokon nepotvrdilo. K návrhu matky na zvýšenie výživného uviedol, že ho považuje za dôvodný,
keďže maloletý už začal navštevovať základnú školu a konkrétnu výšku výživného ponechal na úvahe
súdustým,žebysaprikláňalkzvýšeniuvýživnéhozostranyotcanasumu200,-€mesačne.Tiežnavrhol
upraviť styk otca s maloletým spolu s prespatím každý nepárny týždeň od soboty do nedele.

14. Zástupca Okresnej prokuratúry Bratislava IV uviedol, že vzhľadom na vek maloletého a jeho zvýšené
potreby v súvislosti s návštevou základnej školy je zvýšenie výživného odôvodnené a odporučil výživné
zvýšiť minimálne na sumu 200,-€ mesačne. Pri úprave styku otca s maloletým odporučil vychádzať z
dohody rodičov, resp. vyhovieť návrhu otca.

15. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie, pričom zo znaleckých posudkov Y. - psychiatričky
vyplýva, že matka, otec, ako aj stará matka netrpia žiadnym závažným duševným ochorením v zmysle
psychotického ochorenia, v dôsledku ktorého by mali narušené psychické schopnosti a predpoklady nazabezpečenie starostlivosti o maloleté dieťa. Zo znaleckého posudku Y. - znalca z odboru psychológia,
odvetvie klinická psychológia detí a dospelých vyplýva, že najvhodnejšie riešenie rodinnej situácie,
ktoré bude v záujme maloletého dieťaťa, je ponechanie maloletého v osobnej starostlivosti matky s

tým, že znalec neodporúča zverenie maloletého do náhradnej osobnej starostlivosti. Zároveň ale súdny
znalec odporučil upraviť stretávanie sa maloletého s otcom v rozsahu minimálne každý druhý víkend
s prespaním.

16. Z listinných dôkazov vyplýva, že matka je od 1.4.2018 riadne zamestnaná a v roku 2018 (apríl až

december) dosiahla príjem 1.378,04 € priemerne mesačne netto. Predtým bola zamestnaná v spoločnej
E. v ktorej je zároveň jedinou spoločníčkou a konateľkou.

17. Otec je zamestnaný na čiastočný úväzok a jeho príjem v roku 2017 (január až september) bol 244,69
€ priemerne mesačne netto. Zároveň poberá výsluhový dôchodok, ktorý poberal od júla 2017 vo výške
393,20 € mesačne a aktuálne uviedol, že výška výsluhového dôchodku je 407,-€ mesačne.

18. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú.

19. Maloletý E. od 1.9.2018 navštevuje 1.triedu základnej školy a podľa správy z psychologického
vyšetrenia z februára 2019 bolo maloletému odporúčané viesť ho ako žiaka so špeciálnymi výchovno-

vzdelávacími potrebami. Zároveň psychológ odporúčal v domácom prostredí používať individuálny
taktický prístup a tolerovať určitú mieru impulzivity maloletého, instability a nesústredenosti. V dôsledku
striedania starostlivosti o maloletého (matka, otec a starí rodičia) existuje priestor na destabilizáciu
pomerov maloletého. Súdržnosť v rámci celého rodinného prostredia, spolupráca a správy postup pri
výchove,môžemaloletémupomôcťnadobudnúťistotu,bezpečieazmierniťmožnénežiaduceprejavyna

minimum. Nesprávne a nezvládnuté riešenie konfliktov medzi dospelými vytvára atmosféru disharmónie
a následne maloletý prestáva cítiť potrebné bezpečie.

20. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

21.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

22. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

23. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

24. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

25. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

26. Na základe vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že od posledného rozhodnutia
o výživnom, ktoré bolo pred 5 rokmi, došlo na strane maloletého k zmene pomerov tým, že je podstatne

starší a už začal navštevovať základnú školu, pričom v tomto školskom roku je v 1.triede. Je teda
nepochybné, že sa u maloletého jedná o kvalifikovanú zmenu pomerov, ktorá má vplyv aj na výšku
výživného, preto súd návrh matky považoval za dôvodný. Nevyhovel mu však v celom rozsahu, nakoľko
má za to, že zvýšené výživné na sumu 200,-€ mesačne je primerané veku maloletého, ako aj jeho
výdavkom, ktoré sú porovnateľné s výdavkami detí v jeho veku, pričom zatiaľ navštevuje iba 1.triedu

základnej školy. Zároveň súd považuje zvýšené výživné za primerané zárobkovým a majetkovým
pomerom rodičov. Čo sa týka úpravy styku, súd zohľadnil najlepší záujem maloletého a pri určení
konkrétneho rozsahu úpravy styku otca s maloletým vychádzal zo zhodných výpovedí rodičov.27. Počiatok zvýšenia vyživovacej povinnosti otca na maloletého E. súd ustálil dňom 1.9.2018, kedy
maloletý prešiel na vyšší stupeň vzdelávania a začal navštevovať základnú školu, čo súd považuje
za kvalifikovanú zmenu pomerov na jeho strane. Vzhľadom k tomu, že otec v období od 1.9.2018 do

31.3.2019 neprispieval na maloletého dostatočne, vznikol mu na výživnom dlh vo výške 350,-€, ktorý je
povinný zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia v zmysle § 232 ods. 3 C.s.p.

28.Podľa§58Civilnéhomimosporovéhoporiadkuonárokunanáhraduaovýšketrovkonaniarozhoduje
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd v prvom rade prihliadol na to, že znalecké dokazovanie
sa týkalo úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému, ako aj rozhodovania o náhradnej
osobnej starostlivosti, čo sú nesporové časti konania. K tomuto dôkazu bolo potrebné pristúpiť z
dôvodu rozporných tvrdení a návrhov rodičov a starej matky ohľadom zabezpečovania starostlivosti o
maloletého. Vykonanie dôkazu je v záujme účastníka aj vtedy, ak ním možno vyvrátiť tvrdenie protistrany

a vykonanie znaleckého dôkazu bolo jednak v záujme rodičov a starej matky maloletého ako aj v záujme
samotného maloletého. Z tohto dôvodu má súd za to, že obaja rodičia ako aj stará matka majú rovnaký
podiel na vzniknutých trovách dôkazu a teda najspravodlivejšie je rozdeliť vzniknuté trovy štátu rovným
dielom. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania bolo zistené, že ani u jedného z rodičov ani u starej
matky nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov resp. od trov znaleckého dokazovania,

nakoľko ani u jedného z nich by zaplatením jednorazovej sumy ako náhrady trov štátu, nebola ohrozená
ich existencia a nedostali by sa do stavu životnej núdze. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti
a na rovnaký podiel účastníkov na vzniknutých trovách štátu, súd rozhodol tak, že každého zaviazal
na povinnosť zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 600,18 € na účet Okresného súdu Bratislava IV, do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Trovy znaleckého dokazovania pozostávajú zo sumy 3.150,55

€ za vyhotovenie znaleckých posudkov. Každý z účastníkov zložil preddavok na znalecké dokazovanie
vo výške 450,-€ a zvyšok bol hradený zo štátnych finančných prostriedkov (1.800,55 €), ktorú sumu súd
uložil zaplatiť účastníkom každému v jednej tretine.

28. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z

účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku,
na súde, proti ktorého rozsudku smeruje, v 3 vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).