Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, March 25, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/181/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713214071
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5713214071.3

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej
a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Železničná
spoločnosť Slovensko, a.s., so sídlom Rožňavská 1, 832 72 Bratislava, IČO: 35 914 939, proti
žalovanému: ŽOS Vrútky a.s., so sídlom Dielenská Kružná 2, 038 61 Vrútky, IČO: 31 615 619,
zastúpenému zástupcom: Hamala Kluch Víglaský s.r.o., so sídlom Poštová 3, 811 06 Bratislava, IČO: 36

611301,vkonaníozaplateniesumyvovýške2.364.993,37Eurspríslušenstvom,oodvolanížalovaného
proti rozsudku Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/174/2013-2517 zo dňa 25. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/174/2013-2517 zo dňa 25. januára 2019 z r u š u j e
a v r a c i avec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu

2.359.475,42 Eur spolu s 9%-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 932.533,55 Eur od 5.6.2012 do
zaplatenia a 9,5 %-ným úrokom z omeškania zo sumy 1.426.941,87 Eur od 13.8.2013 do zaplatenia,
a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Podľa výroku II. vo zvyšku zmluvnej pokuty
5.517,95 Eur spolu s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 2.207,18 Eur od 5.6.2012 do zaplatenia
a 9,5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.310,77 Eur od 13.8.2013 do zaplatenia žalobu
zamietol. Podľa výroku III. rozhodol, že žalobca má voči žalovanému právo na 99,54 %-nú náhradu

trov konania, o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. Podľa výroku IV.
štát má voči žalovanému právo na 99,77 %-nú náhradu nákladov, ktoré platil a voči žalobcovi má
štát právo na 0,23 %-nú náhradu nákladov, ktoré platil, o výške ktorých nákladov rozhodne súd prvej
inštancie samostatným uznesením. V odôvodnení svojho rozsudku okresný súd poukázal na to, že
žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 30.9.2013 domáhal zaplatenia sumy 2.363.887,78
Eur s príslušenstvom. Následne žalobca podaním doručeným okresnému súdu dňa 27.10.2014 zmenil

žalobu vo forme rozšírenia tak, že požadoval zaplatenie sumy 2.364.993,37 Eur s príslušenstvom.
Žalobu žalobca odôvodnil tak, že dňa 30.3.2009 uzavrel žalobca ako kupujúci so žalovaným ako
predávajúcim Kúpnu zmluvu č. 18/VS-N/2008 na dodanie 12 kusov diesel motorových jednotiek (DMJ)
zložených z diesel motorových vozňov (DMV) a vložených vozňov (VV) v celkovom zložení DMJ +
DMV + VV. Súčasťou dodania pred dodaním jednotlivých vozňov bola aj skúšobná prevádzka pred
schválením typu DMV, technicko-bezpečnostná skúška a zaškolenie zamestnancov, pričom žalovaný

bol ako predávajúci povinný zabezpečiť aj schválenie nových typov dráhových vozidiel. Žalovaný sa
zaviazal zabezpečiť schválenie typov dráhových vozidiel najneskôr do 27 mesiacov odo dňa účinnosti
zmluvy,t.j.do30.6.2011.Každévozidlomalobyťzhotovenévdvochetapách:a)ukončeniestavbyhrubej
skrine vozňa, b) ukončenie zhotovenia DMJ, pričom záväzné termíny zhotovenia každého, jednotlivého
dráhového vozidla boli určené podľa Prílohy č. 9. Čas dodania predmetu zmluvy podľa Čl. IV., bod 3.
zmluvy bol dohodnutý nasledovne: Poradové číslo DMJ Odovzdanie hrubej skrine vozňa Odovzdanie

DMJ: 1. 12-ty mesiac (03/2010) 20-ty mesiac (11/2010) 2. 21-vý mesiac (12/2010) 27-my mesiac
(06/2011) 3. 23-tí mesiac (02/2011) 28-my mesiac (07/011) 4. 25-ty mesiac (04/2011) 29-ty mesiac(08/2011) 5. 27-my mesiac (06/2011) 31-ty mesiac ( 10/2011) 6. 29-ty mesiac (08/2011) 33-tí mesiac
(12/2011) 7. 31-vý mesiac (10/2011) 35-ty mesiac (02/2012) 8. 34-ty mesiac (01/2012) 38-my mesiac
(05/2012) 9. 37-my mesiac (04/2012) 41-vý mesiac (08/2012) 10. 39-ty mesiac (06/2012) 43-tí mesiac

(10/2012) 11. 41-vý mesiac (08/2012) 45-ty mesiac (12/2012) 12. 43-tí mesiac (10/2012) 47-my mesiac
(02/2013) Odovzdanie DMJ:

2. Zmluvná pokuta podľa žaloby žalobcu bola dohodnutá v Čl. XII., bod 3. zmluvy vo výške 0,025 % za
každý deň omeškania z ceny tej časti predmetu zmluvy, z ktorej dodaním bol predávajúci v omeškaní.

Pretože žalovaný žiadnu z DMJ žalobcovi nedodal riadne a včas, žalobca si uplatnil zmluvné pokuty
nasledovne:

DMJ Dátum odovzdania podľa zmluvy Skutočný termín odovzdania Omeškanie (počet dní) Cena za
jednotku Výška zmluvnej pokuty
861.001 30.11.2010 16.11.2011 350 4.414.343.17 Eur 386.256,50 Eur

861.002 30.06.2011 16.11.2011 138 4.414.343.17 Eur 152.295,42 Eur
861.003 30.07.2011 24.11.2011 116 4.414.343.17 Eur 128.016,44 Eur
861.004 30.08.2011 30.04.2012 243 4.414.343.17 Eur 268.172,37 Eur
861.005 30.10.2011 22.06.2012 235 4.414.343.17 Eur 259.343,65 Eur
861.006 30.12.2011 20.08.2012 233 4.414.343.17 Eur 257.136,47 Eur

861.007 29.02.2012 20.10.2012 233 4.414.343.17 Eur 257.136,47 Eur
861.008 30.05.2012 24.11.2012 177 4.414.343.17 Eur 195.335,43 Eur
861.009 30.08.2012 18.01.2013 140 4.414.343.17 Eur 154.502,60 Eur
861.010 30.10.2012 21.02.2013 113 4.414.343.17 Eur 124.705,67 Eur
861.011 30.12.2012 28.03.2012 88 4.414.343.17 Eur 97.115,92 Eur

861.012 28.02.2013 17.05.2013 77 4.414.343.17 Eur 84.976,43 Eur

3. Žalobca si uplatnil voči žalovanému celkovú výšku zmluvnej pokuty 2.364.993,37 Eur. Žalobca zo
zmluvnej pokuty uplatnil aj úrok z omeškania, a to zo sumy 934.740,73 Eur, ktorú uplatnil faktúrami
č. 1500002207, č. 1500002208, č. 1500002209 a č. 1500002210 splatnými 4.6.2012, teda úrok z

omeškania si uplatnil od 5.6.2012 a zo sumy 1.430.252,64 Eur úrok z omeškania uplatnil odo dňa
uplynutia lehoty na zaplatenie, na základe listu, ktorým si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie celej
zmluvnejpokutyužalovaného,tedaúrokzomeškaniaod13.8.2013.Žalobcauviedol,žepokiaľžalovaný
argumentoval pri dôvodoch omeškania absenciou legislatívnej úpravy a prijatím novej normy EÚ -
TSI/2011/291/EÚ, ktorá nadobudla účinnosť 1.6.2011, tak táto argumentácia žalovaného sa prvý krát

objavila až v liste zo dňa 8.8.2012 a bola bližšie špecifikovaná až po uplatnení zmluvných pokút. Počas
plnenia zmluvy žalobca na takéto dôvody omeškania nebol upozornený.

4. Okresný súd poukázal v odôvodnení svojho rozsudku na vyjadrenia žalobcu, žalovaného, ako aj na
rozhodné časti Kúpnej zmluvy č. 18/VS-N/2008 (ďalej aj len „zmluva“). Podľa Čl. III., bod 1., 1.1 zmluvy

sa predávajúci touto zmluvou a za podmienok v nej dohodnutých zaviazal dodať kupujúcemu diesel
motorové jednotky (ďalej len „DMJ“) a podľa bodu 2.1. tohto článku zmluvy predávajúci sa zároveň
touto zmluvou zaviazal dodať kupujúcemu technickú dokumentáciu podľa bodu 2.2. tohto článku zmluvy,
vykonávať skúšky dodávaného predmetu zmluvy podľa bodu 2.4.1. a 2.4.2. tohto článku zmluvy, zaškoliť
zamestnancov kupujúceho podľa bodov 2.4.3. a 2.4.4. tohto článku zmluvy a zabezpečiť pre kupujúceho

schválenie všetkých na základe tejto zmluvy dodaných nových typov dráhových vozidiel podľa bodu
2.5. tohto článku zmluvy. Podľa bodu 2., 2.1.1. zmluvy sa predávajúci zaviazal dodať kupujúcemu DMJ
zložené z diesel motorových vozňov a vložených vozňov v počte 12 kusov, v zložení DMV + VV + DMV.
Podľa bodu 2.1.2. zmluvy, farebné riešenie interiéru a farebné riešenie exteriéru dodaných dráhových
vozidiel podľa bodu 2.1.1. tohto článku zmluvy, bude kupujúcim upresnené v priebehu dodávania týchto

dráhových vozidiel, za podmienok určených v bode 10. Čl. X. tejto zmluvy.
Podľa Čl. X., bod 10. zmluvy, súčasťou kontroly podľa bodu 1. tohto článku zmluvy, z každého typu
dráhového vozidla zhotovovaného ako prvého v poradí bude rokovanie zmluvných strán, týkajúce sa
návrhov dizajnového riešenia interiéru a farebného riešenia exteriéru dráhových vozidiel dodávaných
na základe tejto zmluvy, predložených predávajúcim. Predávajúci je povinný predložiť kupujúcemu

uvedenénávrhynajneskôrdouplynutiadvochmesiacovodúčinnostitejtozmluvy.Predávajúcijepovinný
vykonať úpravu farebného riešenia interiéru a exteriéru jednotlivých typov dráhových vozidiel na základe
písomného pokynu daného mu kupujúcim najneskôr tri mesiace od účinnosti zmluvy.Podľa Čl. III., bod 2.4.2. zmluvy sa žalovaný ako predávajúci zaviazal vykonať technicko-bezpečnostnú
skúšku podľa § 50 odsek 2 zákona o dráhach a § 69 dopravného poriadku, právnymi predpismi
určených dráhových vozidiel, dodaných na základe tejto zmluvy. Táto skúška musí byť vykonaná za

podmienok určených ustanovením § 69 dopravného poriadku, resp. v súlade s ostatnými všeobecne
a individuálne záväznými právnymi normami upravujúcimi dodanie a prevádzku určených dráhových
vozidiel, dodaných na základe tejto zmluvy.
Podľa Čl. III., bod 2.5. zmluvy, predávajúci sa zaväzuje zabezpečiť schválenie všetkých nových typov
dráhových vozidiel Úradom pre reguláciu železničnej dopravy podľa zákona o dráhach a dopravného

poriadku platného v čase riadneho dodania každého jednotlivého dráhového vozidla, resp. v súlade s
ostatnými všeobecne a individuálne záväznými právnymi normami upravujúcimi dodanie a prevádzku
určených dráhových vozidiel, na základe tejto zmluvy. V prípade neschválenia typu dráhového vozidla, je
predávajúci povinný bez zbytočného odkladu prepracovať dráhové vozidlo tak, aby mohlo byť v ďalšom
procese schválené. Typy dráhových vozidiel musia byť s konečnou platnosťou schválené najneskôr v
lehote 27 mesiacov od účinnosti zmluvy.

Podľa Čl. IV., bod 5. zmluvy, sa predávajúci zaviazal dodať predmet zmluvy v rozsahu a kvalite spĺňajúcej
podmienky stanovené predpismi EÚ (TSI), predpismi a normami platnými v SR a príslušnými vyhláškami
Medzinárodnej železničnej únie (ďalej len „ÚIC“), ako aj ostatnými všeobecne a individuálne záväznými
právnymi normami vzťahujúcimi sa na dodanie, úpravu a prevádzku predmetných dráhových vozidiel.
Uvedené predpisy sú demonštratívnym spôsobom vymedzené v Prílohe č. 4.

Podľa Čl. IV., bod 6. zmluvy, pokiaľ dôjde v priebehu dodávania predmetu zmluvy k zmene všeobecne
a individuálne záväzných právnych noriem vzťahujúcich sa na dodanie a prevádzku predmetných
dráhových vozidiel a predpisov upravujúcich technické, bezpečnostné, ekologické, ako aj akékoľvek
iné požiadavky na predmetné dráhové vozidlá, pričom účinnosť týchto zmien sa bude vzťahovať na
dráhové vozidlá, ktoré sú predmetom dodania podľa tejto zmluvy, sú zmluvné strany povinné sa o tom

vzájomne informovať a v lehote do 30 dní od účinnosti týchto noriem uzavrieť písomný dodatok k tejto
zmluve, v ktorom určia zmenu špecifikácie predmetu zmluvy v rozsahu vyplývajúcom zo zmenených
noriem, dohodnú sa o zmene ceny predmetu zmluvy, v období od zmeny právnych noriem podľa vyššie
uvedeného, do účinnosti dodatku k tejto zmluve, podľa vyššie uvedeného je predávajúci povinný prerušiť
dodávanie predmetu zmluvy. Pokiaľ predávajúci túto svoju povinnosť prerušiť dodávanie predmetu

zmluvy poruší, znáša náklady, ktoré mu vzniknú v dôsledku takéhoto pokračovania v dodávaní predmetu
zmluvy. Pokiaľ bude predávajúci do uzavretia dodatku k tejto zmluve týkajúceho sa zmeny predmetu
zmluvy nútený prerušiť dodávanie predmetu zmluvy, musia sa zmluvné strany v predmetnom dodatku
tejto zmluvy dohodnúť aj na zmene lehoty na dodanie predmetu zmluvy.
Podľa Čl. IV., bod 8. zmluvy, pokiaľ je predmet zmluvy v čase účinnosti zmeny právnych noriem podľa

vyššie uvedeného ukončený, pričom nespĺňa podmienky v súlade so zmenenými právnymi normami,
nie je kupujúci povinný tento predmet zmluvy prevziať. Podmienky zmeny takéhoto predmetu zmluvy sú
zmluvné strany povinné dohodnúť v dodatku k tejto zmluve, ktorý sú zmluvné strany povinné uzavrieť
do 30 dní od účinnosti zmeny týchto noriem.
Podľa Čl. X., bod 1., 2. zmluvy, bol kupujúci oprávnený priebežne kontrolovať vykonávanie predmetu

zmluvy, ako aj technickú kontrolu v čase ukončenia stavby hrubej skrine vozňa a technickú kontrolu
hotového dráhového vozidla v čase ukončenia zhotovenia každého jednotlivého dráhového vozidla.
Z Čl. X., bod 9. zmluvy vyplynulo okrem iného to, že ak kupujúci pri výkone kontroly zistí, že predávajúci
vykonáva predmet zmluvy v rozpore so svojimi povinnosťami, je kupujúci oprávnený dožadovať sa
odstránenia vád zo strany predávajúceho.

PodľačlánkuXII.,bod2zmluvy,vprípade,žezdôvodovnastranepredávajúcehotentonedodržítermíny
na ukončenie hrubej stavby skrine vozňa ktoréhokoľvek dráhového vozidla uvedeného v Prílohe č. 9 k
tejto zmluve, má kupujúci právo uplatňovať si voči nemu zmluvnú pokutu vo výške 0,025 % za každý
deň omeškania zo zálohy, ktorá má byť po ukončení stavby hrubej skrine vozidla daného dráhového
vozidla uhradená predávajúcim podľa bodu 1.2., Čl. VII. tejto zmluvy.

Podľa článku XII., bod 3 zmluvy, v prípade, že z dôvodov na strane predávajúceho tento nedodrží termín
na dodanie predmetu zmluvy dohodnutého v tejto zmluve, má kupujúci právo uplatňovať si voči nemu
zmluvnú pokutu vo výške 0,025 % za každý deň omeškania z ceny tej časti predmetu zmluvy, s ktorej
dodaním je predávajúci v omeškaní. Za predmet zmluvy sa pre účely tohto článku zmluvy považuje
jednotka, v zložení definovanom v bodoch 3.1. - 3.12. Čl. IV. tejto zmluvy.

Podľa Čl. XIII., bod 4 zmluvy, predávajúci má právo odstúpiť od zmluvy v prípade, ak kupujúci
neposkytuje predávajúcemu súčinnosť podľa tejto zmluvy potrebnú na riadne dodanie predmetu zmluvy.
Podľa Čl. XVII., bod 1. zmluvy, zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpísania obidvomi
zmluvnými stranami. Zmluva bola podpísaná 30.3.2009. Súčasťou zmluvy bolo desať príloh, ktoré súpresne špecifikované v Čl. XVII., bod 8.. Príloha č. 3 k zmluve obsahuje presný zoznam dodávanej
technickej dokumentácie. Príloha č. 4 obsahuje zoznam noriem a predpisov týkajúcich sa predmetu
zmluvy. Príloha č. 9 obsahuje záväzné termíny na ukončenie jednotlivých etáp pred dodaním predmetu

zmluvy.

5. Okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia svojho rozsudku poukázal na jednotlivé listy žalobcu a
žalovaného, informáciu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, z ktorej vyplýva, že
v období od 1.1.2010 do 15.9.2010 boli Sekciou železničnej dopravy a dráh vydané štyri rozhodnutia o

schválení typu železničného vozidla, a to rušeň radu 773.8. ŽOS Zvolen, vozeň radu Falns ŽOS Trnava,
UNAIMOG U1650, Mercedes Benz a vozeň radu Bdghmeer pre ŽOS Trnava. Pre ŽOS Vrútky bolo dňa
22.6.2010 vydané rozhodnutie o schválení typu železničného vozidla č. 12805/2010/-SŽDD/z.25975.

6. Okresný súd poukázal na znalecký posudok znalca Ing. Miloslava Mičáka, z odboru Doprava
železničná, súkromný znalecký posudok doc. Ing. Jozefa Gašparíka, súkromný znalecký posudok

znalca doc. Dr. Ing. Radeka Knoflíčka, odborné posúdenie Katedry dopravnej a manipulačnej techniky
Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita v Žiline, odborné posúdenie Výskumného ústavu dopravného a.s.,
na kontrolný Znalecký posudok č. 002/2015 z ktorého vyplýva, že sa Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity v Žiline nestotožňuje so znaleckým posudkom vypracovaným Ing. Miloslavom Mičákom.

7. Okresný súd aplikoval ustanovenia § 261 ods. 1, § 536 ods. 1, 2, § 537 ods. 3, § 550 veta prvá, § 554
ods. 1 veta prvá, § 365, § 352 ods. 2, § 352 ods. 4 Obchodného zákonníka, ako aj ustanovenia § 544
ods. 1, 2, § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 300 Obchodného zákonníka.

8. Okresný súd v odseku 43. odôvodnenia napadnutého rozsudku vyjadril predmet sporu, ktorým bolo

zaplatenie zmluvnej pokuty, ktorá bola rozšírená procesným návrhom žalobcu a pripustená súdom prvej
inštancie uznesením na pojednávaní konanom dňa 25.1.2019. Žalobca nárok o zaplatenie zmluvnej
pokuty uplatnil podľa zmluvy, ktorá bola charakterizovaná ako kúpna zmluva, avšak okresný súd ju
vyhodnotil ako zmluvu o dielo, a to vzhľadom k tomu, že prevažná časť tejto zmluvy spočívala vo výrobe
a v montáži. Predmetom Zmluvy zo dňa 30.3.2009 bola jednak dodávka dvanásť kusov DMJ, skúšobná

prevádzka, technicko-bezpečnostné skúšky, schválenie typu, ako aj zaškolenie zamestnancov. Každé
vozidlo malo byť odovzdávané v dvoch etapách, a to ukončenie hrubej stavby skrine a ukončenie
celej DMJ, včetne skúšok schválenia a zaškolenia zamestnancov. Zmluvná pokuta bola dojednaná
pre obidve tieto etapy. V danom konaní žalobca uplatnil zmluvnú pokutu len za dodanie už celého,
hotového výrobku, teda zmluvnú pokutu uplatňoval podľa článku XII., bodu 3 Zmluvy zo dňa 30.3.2009.

Zmluvná pokuta bola dojednaná pre prípad oneskorenia s touto dodávkou vo výške 0,025 % denne.
Že došlo k oneskorenej dodávke, to bolo v konaní preukázané a nebolo to medzi stranami sporné.
Sporné boli dôvody, pre ktoré k omeškaniu s touto dodávkou došlo. Žalovaný sa bránil absenciou
legislatívy s dôrazom predovšetkým na absenciu dopravného poriadku, a to v období od 1.1.2010 do
15.9.2010, ďalej sa bránil omeškaním s poskytnutím súčinnosti zo strany žalobcu a tiež nesprávnym

výpočtom zmluvnej pokuty ako takej. Podľa zmluvy malo dôjsť k dodaniu prvej DMJ 30.11.2010, táto
skutočnosť sporná nebola. Prvý krát ako dôvod omeškania sa zo strany žalovaného uvádza absencia
legislatívy až 2.4.2012, teda rok a štyri mesiace po tom, ako už DMJ prvá v poradí mala byť odovzdaná.
Dovtedy argumenty žalovaného spočívali v tom, že 16.12.2010 oznámil žalobca žalovanému, že došlo
k nedodržaniu termínov, načo 10.1.2010 žalovaný žalobcovi oznámil, že prijal adekvátne opatrenia,

prácu nadčas, prácu v noci a podobne, 15.4.2011 žalovaný oznámil stav rozpracovanosti DMJ v
poradí prvej až šiestej, pričom za dôvod omeškania uviedol oneskorené dodávky hutného materiálu,
5.5.2011 oznámil, že odovzdanie DMJ v poradí štvrtej sa uskutoční 30.9.2011 a odovzdanie ostatných
jednotiek bude v súlade s Prílohou č. 9, 8.8.2011 žalovaný oznámil termíny smerujúce k odovzdaniu
prvej DMJ až tretej DMJ a ako dôvody omeškania uviedol prijatie novej normy EÚ s účinnosťou

od 1.6.2011 a skutočnosť, že došlo k výluke na Železničnom skúšobnom okruhu v Cerheniciach, a
teda nebolo možné podľa žalovaného vykonať skúšky, 2.4.2012 prvý krát žalovaný uviedol ako dôvod
omeškania absenciu legislatívy, následne tiež 9.8.2013. Ak teda chýbajúca legislatíva bola hlavným
dôvodom omeškania, keď predávajúci sa zaviazal dodať predmet zmluvy podľa Čl. IV., bodu 5., tak mal
postupovať podľa Čl. IV., bod 5. a tiež podľa Čl. IV., bod 6. zmluvy, ktorý hovorí o tom, že pokiaľ dôjde v

priebehu dodávania predmetu zmluvy k zmene všeobecne individuálnych záväzných právnych noriem
vzťahujúcich sa na dodanie a prevádzku predmetných dráhových vozidiel a predmetov upravujúcich
technické bezpečnostné, ekologické, ako aj akékoľvek iné požiadavky na predmetné dráhové vozidlá,
pričom účinnosť týchto zmien sa bude vzťahovať na dráhové vozidlá, ktoré sú predmetom dodania podľatejto zmluvy, sú zmluvné strany povinné sa o tom vzájomne informovať. Vzájomná informovanosť, k nej
došlo na stretnutí, kde bol prítomný žalobca, žalovaný, ako aj Ministerstvo dopravy a bolo nepochybné,
že obom stranám bolo známe, že k zmene legislatívy došlo a následne podľa bodu 6. zmluvy, Čl.

IV. mali v lehote 30-tich dní od účinnosti zmeny týchto noriem, teda po 15.9.2010, uzavrieť písomný
dodatok k tejto zmluve, v ktorom určia zmenu špecifikácie predmetu zmluvy v rozsahu vyplývajúcom
zo zmenených noriem. Ako vyplynulo z dokazovania, obidve strany si boli vedomé absencie legislatívy
v tomto období, ale skutočnosť, že táto absencia legislatívy v zmluve sa uvádza „zmena legislatívy“ a
žalovaný namietal, že to nie sú totožné pojmy, tak okresný súd bol toho názoru, že v podstate zmena

má menší dôsledok ako absencia, a teda jednoznačne muselo byť rátané aj s absenciou, tak to, že
dôvodom je absencia tejto legislatívy sa vzťahuje na predmet zmluvy, o tom musel vedieť predávajúci,
resp. zhotoviteľ diela, lebo on bol ten, kto dielo zhotovoval a jemu táto legislatíva chýbala. Ak žalovaný
tvrdil,želegislatívaboladôvodom,takžalobcatotonemoholpredpokladať,vzhľadomnapredchádzajúcu
korešpondenciu, kde sa vôbec neuvádzal ako dôvod omeškania absencia legislatívy. Podľa názoru
okresného súdu bol to žalovaný, ktorý ak mal prekážku a nemohol postupovať, mal v tridsaťdňovej

lehote od 15.9.2010, teda v lehote do 15.10.2010 iniciovať dodatok k zmluve, pretože kupujúci nemohol
vedieť, že omeškanie súvisí s legislatívou, ak mu žalovaný ešte 15.4.2011 oznamoval, že dôvodom
omeškania sú oneskorené dodávky hutného materiálu, 8.8.2011 to bola výluka na Železničnom okruhu
v Cerheniciach a až 2.4.2012 uviedol žalovaný ako dôvod omeškania chýbajúcu legislatívu. Podľa
okresného súdu bol to žalovaný, kto mal iniciovať dodatok k zmluve. Ak k dodatku nedošlo, platila

pôvodná zmluva a s ňou aj súvisiace pôvodné termíny dodávky.

9. Okresný súd bol toho názoru, že hlavným dôvodom omeškania nebola chýbajúca legislatíva, a to z
dôvodov, ktoré vychádzali z dôkazov, ktorými boli znalecké posudky predložené znalcom Ing. Mičákom,
doc. Knoflíčkom a doc. Gašparíkom, ako aj z toho dôvodu, že podľa ustanovenia zmluvy platilo, že k

dokončeniu jednotky malo dôjsť až po dokončení hrubej stavby skrine. Žalovaný sa omeškal vždy až s
dodaním celej jednotky, nikdy sa neomeškal, až na jednu z jednotiek, so zhotovením hrubej stavby skrine
vozňa a tieto odovzdával vždy včas, a to až po skončení absencie príslušných predpisov. Preto okolnosť
absencie právnych predpisov pred odovzdaním hrubej skrine nemohla mať podľa názoru okresného
súdu vplyv na dokončenie.

10. Okresný súd v odseku 45. svojho odôvodnenia uviedol, že dôvodom omeškania nebola absencia
legislatívy, čo potvrdili tri znalecké posudky - dôkazy, o ktoré okresný súd oprel svoje rozhodnutie, keď
znalec Ing. Mičák z odboru Doprava železničná vo svojom znaleckom posudku uvádza, že pokiaľ ide
o Prílohu č. 4 k zmluve, tak tam vymenované normy sa stali technickým základom pre konštrukciu

prototypu DMJ. Technické normy platné pre konštrukciu a prevádzku dráhových vozidiel podliehajú
certifikačným orgánom z dôvodu bezpečnosti a prevádzky železničných koľajových vozidiel vzhľadom
na to, že železničná infraštruktúra Železníc SR je zaradená do Medzinárodnej železničnej prevádzky
a koľajové vozidlá prevádzkované na slovenských železniciach musia spĺňať kritéria noriem platných
pre medzinárodnú železničnú dopravu. Okresný súd tu poznamenal, že pokiaľ bolo argumentované zo

strany žalovaného, že nešlo o harmonizované normy, tak podľa okresného súdu sú to normy, ktoré sa
uvádzajú práve v prílohe, a teda ak majú odporúčací charakter a zmluvné strany sa na nich dohodli, tak
niet pochýb, že mohli byť aplikované. Znalec Ing. Mičák uviedol k technickým podmienkam, že tieto boli
predkladateľom zmluvy vytvorené ešte pred podpisom zmluvy vo februári 2009, aj vtedajší tvar v takmer
nezmenenej podobe bol predložený k tipovaniu DMJ 861. Vôbec nie je opodstatneným zdôvodnenie, že

chýbajúca legislatíva spôsobovala problémy vo výrobe alebo schvaľovaní typu vozidla. Znalec upozornil
na to, že vyhláška č. 351/2010 Z.z. začala platiť od 15.9.2010 a technické podmienky pre stavbu a
odsúhlasenie typu vozidla radu 861 boli zhotoviteľom aktualizované až po 14-tich mesiacoch platnosti
novelizovanej vyhlášky. Znalec Ing. Mičák čo sa týka prototypových skúšok uviedol, že vyhláška č.
250/1997 Z.z., ani vyhláška č. 351/2010 Z.z. nestanovovali rozsah prototypových skúšok, ich rozsah bol

stanovený príslušnými technickými normami. Znalec zdôraznil, že zákon o dráhach na začiatku procesu
výroby nebol zrušený, ani neabsentoval. Dopravný poriadok dráh, ktorý absentoval deväť mesiacov,
nemohol spôsobovať výrobcovi problémy, pretože podľa neho sa nevyrába. Technické podmienky
boli v čase jeho absencie prakticky už vytvorené. Znalec v závere posudku zdôraznil, že konštrukciu
dráhového vozidla nerieši výlučne vyhláška, ale predovšetkým technické normy, a to normy TSI, UIC,

STN.Oblasti,ktorébudeupravovaťvyhláška,atodopravnýporiadokdráh,bolistanovenév§102ods.2,
písm. b) zákona o dráhach č. 513/2009 Z.z. a už v čase účinnosti zákona bolo z obsahového vymedzenia
vyhlášky zrejmé, že k zmene technických predpisov nedôjde. Vo vzťahu k dodržaniu termínov výroby adodávky, s poukazom na absenciu legislatívy, znalec Ing. Mičák uviedol, že legislatíva pre výrobu DMJ
861 nechýbala.

11. Okresný súd uviedol, že k obdobným záverom ako znalec Ing. Mičák dospel aj znalec doc. Ing.
Jozef Gašparík, z ktorého záveru posudku vyplýva, že žalovaný mohol z hľadiska platnej právnej
úpravy riadne a včas dodať príslušné železničné dráhové vozidlá podľa kúpnej zmluvy. Podkladom pre
výrobu a schválenie typu dráhového vozidla a jeho uvedenie do prevádzky boli technické špecifikácie
interoperability TSI, technické normy EN, STN, UIC kódexov a zákon č. 513/2009 Z.z. o dráhach. Zákon

o dráhach v ust. § 21 stanovuje hmotnoprávne a procesnoprávne náležitosti procesu schvaľovania
dráhového vozidla, pričom nie je tu žiaden odkaz na vykonávaciu vyhlášku. Neexistencia vyhlášky o
dopravnom poriadku dráh nemohla mať vplyv na možnosť výroby a dodania predmetných DMJ radu
861. Dostatočné podmienky na schválenie typu vozidla a uvedenie vozidla do prevádzky určoval platný
zákon o dráhach, rovnako tento zákon obsahoval aj dostatočné podmienky pre proces technicko-
bezpečnostnej skúšky a stanovuje požiadavky na posúdenie zhody s normami TSI. Jednotka DMJ radu

861 sa zhotovovala podľa súťažných podmienok v zmysle zmluvy, technických podmienok, technických
noriem, pričom podrobnosti konštrukčného riešenia jednotlivých komponentov boli riešené v jednotlivých
normách TSI, EN, STN, UIC kódexoch a predpisoch. Definovanie konkrétnych prekážok vo výrobe si
vyžaduje znalosti z odvetvia strojárstvo.

12. Okresný súd uviedol, že takýmto znalcom z odvetvia strojárstvo bol doc. Ing. Radek Knoflíček,
menovaný ministrom spravodlivosti ČR pre odbor strojárstvo a ekonomika, ktorý uviedol, že neexistencia
vyhlášky nemá a nemôže mať vplyv na činnosti súvisiace s vykonávaním technických kontrol dráhových
vozidiel, keď v sledovanom období bola v platnosti vyššia záväzná norma, a to zákon č. 513/2009 Z.z.,
ktorá dobre riešila technickú kontrolu, bez odkazu na vyhlášku č. 250/1997 Z.z.. Ďalej uviedol, že z

logiky veci vyplýva, že v priebehu neexistencie vyhlášky by žiadne hnacie a ťažné dráhové vozidlo
na území SR nebolo schopné v zmysle zákona riadnej prevádzky, zvlášť, keď predpísaná perióda
uskutočňovania technických kontrol je u hnacích dráhových vozidiel pol roka. Bolo však nad všetku
pochybnosť, že k zastaveniu prevádzky na železniciach v SR nedošlo. Výkon revíznej činnosti, proces
montáže elektrických zariadení dráhových vozidiel, konštrukciu a návrhy elektrických zariadení, pre tieto

činnosti platili celé súbory STN, EN, ktoré bolo nutné pri realizácii aj DMJ radu 861 akceptovať. Znalec
konštatoval, že neexistencia vyhlášky nemala vplyv na funkčné a bezpečnostné požiadavky na brzdenie
vlaku, stanovište rušňovodiča, dverové otvory a technické podmienky.

13. Okresný súd mal za to, že to, že nebol iniciovaný dodatok k zmluve, ako aj to, že ani v jednom zápise

sa ako dôvod omeškania neuvádza chýbajúca legislatíva, viedli k záveru, že absencia legislatívy nebola
dôvodom omeškania.

14. Iný záver bol vyslovený v odbornom posúdení Katedry dopravnej a manipulačnej techniky, Strojnícka
fakulta Žilinská univerzita v Žiline, ako aj v odbornom posúdení Výskumného ústavu dopravného a.s.,

tak isto aj v kontrolnom znaleckom posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline.
Okresný súd dôkazy vyhodnotil a hlavne kontrolný znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva ako
nie celkom hodnoverný dôkaz, vzhľadom na výsluch znalca, ktorý sa podieľal na vyhotovovaní tohto
znaleckého posudku a ktorého vyjadrenia na pojednávaní boli značne rozporuplné, odvolával sa na to,
že ústav vychádzal z úvah, nevedel konkretizovať doklady, z ktorých vychádzal a čo bolo podstatné, boli

východiská pre vypracovanie znaleckého posudku, ktorými boli podľa znalca vyjadrenia žalovaného.
Okresný súd poukázal v konkrétnosti na zápisnicu zo dňa 29.3.2018 a krátke citácie odpovedí znalca,
ktoré svedčia o tom, že znalec, ktorý sa podieľal na posudku, sa nie celkom hodnoverným spôsobom
vedel vysporiadať priamo na pojednávaní s otázkami, ktoré mu boli kladené. Ďalej okresný súd poukázal
na zápisnicu zo dňa 11.4.2018 príkladmo na vyjadrenia znalca. Okresný súd dospel k záveru, že pre

takéto neisté, nejasné vyjadrenie, ktoré nedokázal znalec presne špecifikovať na pojednávaní, o aké
dôkazy sa opiera, z akých listín vychádza znalecký posudok, tak z tohto dôvodu hodnovernejším sa
stali pre okresný súd tri znalecké posudky, a to Ing. Mičáka, doc. Knoflíčka a doc. Gašparíka, z ktorých
záverov vychádzal.

15. Okresný súd poukázal na to, že ak žalovaný uvádzal, že žalobca mu neposkytol súčinnosť, a preto
došlo k zdržaniu, čo bolo zaznamenané v zápisoch z kontrolných dní, tak všetky parametre boli známe
pri návrhu zmluvy. Jediný odkaz na nejaké poskytnutie súčinnosti bol v zmluve vyjadrený v Čl. X., bod
10., kde sa uvádza, že súčasťou kontroly podľa bodu 1. tohto článku zmluvy, každého typu dráhovéhovozidla zhotovovaného ako prvého v poradí, bude rokovanie zmluvných strán týkajúce sa návrhov
dizajnového riešenia interiéru, farebného riešenia exteriéru dráhových vozidiel dodávaných na základe
tejto zmluvy, predložených predávajúcim. Predávajúci je povinný predložiť kupujúcemu uvedené návrhy

najneskôr do uplynutia dvoch mesiacov od účinnosti tejto zmluvy. Predávajúci je povinný vykonať úpravu
farebného riešenia interiéru a exteriéru jednotlivých typov dráhových vozidiel na základe písomného
pokynu daného mu kupujúcim, najneskôr tri mesiace od účinnosti zmluvy. Písomný pokyn k návrhu
zo strany žalobcu mal byť podľa zmluvy daný do 30.6.2009. Ak sa tak nestalo, mohol podľa názoru
okresného súdu v zmysle zmluvy žalovaný vychádzať z návrhu a vyhotoviť vozidlo podľa pôvodného

návrhu. Podľa názoru okresného súdu neposkytnutie súčinnosti žalobcom nebolo dôvodom omeškania.

16. V časti výpočtu zmluvných pokút okresný súd uviedol, že došlo k pochybeniu pri výpočte s tým, že
v podstate u tretej DMJ v poradí okresný súd znížil zmluvnú pokutu o sumu 2.207,- Eur. Išlo o dva dni
zmluvnej pokuty, pretože posledný deň pripadol na sobotu a plniť sa mohlo v pondelok. U piatej DMJ o
jeden deň, lebo termín pripadol na nedeľu, preto plniť sa mohlo až v pondelok. Šiesta až ôsma DMJ, u

nich bol výpočet zmluvnej pokuty v poriadku. U deviatej DMJ došlo k chybe v násobení, správne mal byť
výpočet zmluvnej pokuty 154.502,60 Eur, rovnako k chybe v násobení došlo u desiatej DMJ a správne
malo byť 124.705,67 Eur. U jedenástej DMJ malo byť o jeden deň menej, pretože dátum plnenia pripadol
na nedeľu a u dvanástej DMJ opäť bola chyba v násobení a správny výpočet mal byť 84.976,43 Eur.
Preto žaloba bola zamietnutá pokiaľ išlo o zmluvnú pokutu v sume 5.517,95 Eur a v zostávajúcej časti

bola zmluvná pokuta priznaná aj s úrokmi z omeškania. Pri úrokoch z omeškania okresný súd zohľadnil
to, že úroky z omeškania boli vypočítané u prvých štyroch DMJ od vystavenia faktúry a u tých ďalších
od výzvy na plnenie odo dňa nasledujúceho od výzvy na plnenie. Žalobca uplatnil úrok z omeškania
zákonný, preto okresný súd mu takýto úrok priznal a v tej časti, v ktorej bol nárok zamietnutý, aj úrok
z omeškania zamietol.

17. O nároku na náhradu trov súdneho konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP,
keď čistý úspech žalobcu predstavoval sumu 99,54 %. V tejto výške je žalovaný povinný nahradiť trovy
konania. Pokiaľ išlo o náklady, ktoré platil v tomto konaní štát v súvislosti so znaleckými posudkami,
a teda aj všetky iné náklady, tak strany budú povinné nahradiť v pomere podľa úspechu, ak žalovaný

bol neúspešný 99,77 %, v tejto výške bude znášať náklady štátu a žalobca v 0,23 % za náklady, ktoré
vynaložil štát.

18. Proti tomuto rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Uviedol, že sa
odvoláva voči všetkým výrokom rozsudku okresného súdu z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b),

c), d), e), f), h) CSP. Žalovaný uviedol, že v zmysle ust. § 365 ods. 2 CSP podané odvolanie smeruje
aj proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. l7Cb/174/2013-1808 zo dňa 12.03.2018, proti uzneseniu
Okresného súdu Martin sp.zn. 17Cb/174/2013 zo dňa 25.01.2019 o pripustení zmeny žaloby a proti
uzneseniu Krajského súdu v Žiline č.k. 14Ncb/8/2018-2473 zo dňa 08.11.2018, pretože tieto rozhodnutia
predchádzali rozhodnutiu vo veci samej a podľa žalovaného majú vadu v zmysle ust. § 365 ods. 1

písm. f) a h) CSP. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP žalovaný uviedol, že
nesprávny postup okresného súdu spočíva v obstaraní dôkazu na základe vlastnej iniciatívy okresného
súdu bez návrhu strán sporu, čím došlo k porušeniu práva na kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní,
zákazu ľubovôle a práva na nezávislý a nestranný súd. Neprezentovaním predbežného právneho
názoru na predmetnú vec podľa žalovaného došlo k porušeniu zákazu prekvapivých rozhodnutí,

nevysporiadaním sa zo strany okresného súdu s rozhodnými tvrdenými skutočnosťami a návrhmi na
vykonanie dôkazov, čím podľa žalovaného došlo k porušeniu práva na vysporiadanie sa so všetkými
relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, nedostatočným odôvodnením, ak okresný súd
sa nevysporiadal s argumentáciou a dôkazmi predloženými žalovaným, čím došlo k porušeniu práva
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako aj, že rozhodoval sudca, ktorý bol vo veci vylúčený,

čím malo dôjsť k porušeniu práva na nezávislý a nestranný súd, ako aj práva na zákonného sudcu.
Žalovaný uviedol, že jeho práva boli porušené v takej miere a intenzite, že je odôvodnený záver o tom,
že celé konanie sa javí ako nespravodlivé. Žalovaný uviedol, že podal kvalifikovanú námietku zaujatosti
zo dňa 27.09.2018, č.l. 2400 spisu a i napriek uvedenému nebol zákonný sudca z konania vylúčený.
Žalovaný žiadal túto vadu konania, keď nekoná nezávislý a nestranný sudca odstrániť aj v odvolacom

konaní, a to zrušením rozhodnutia a vrátením na nové prejednanie. Žalovaný namietal porušenie ust.
§ 185 ods. 2 a 3 CSP, pokiaľ okresný súd z vlastnej iniciatívy si zadovážil dôkaz a vyzval strany sporu,
aby sa k nemu vyjadrili, došlo k porušeniu ust. § 181 ods. 2 CSP, pretože okresný súd neuviedol, ktoré
skutkové tvrdenia považuje za sporné a ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazyvykoná a ktoré nevykoná, neurčenie predmetu dokazovania, porušenie Čl. 2 CSP, a to princípu právnej
istoty, porušenie ust. § 220 ods. 2 CSP, porušenie ust. § 206 až § 208 CSP pri nesprávnom
hodnotení vypracovaných znaleckých posudkov, odborných vyjadrení, porušenie ust. § 95 ods. 3 O.s.p.

v znení účinnom do 30.06.2016, ak okresný súd nerozhodol o prípustnosti zmeny žaloby do 60 dní od
podania návrhu na zmenu žaloby, porušenie ust. Čl. 10 ods. l CSP, keď okresný súd dal stranám sporu
pokyn, aby sa vyjadrili k dôkazu, ktorý zaobstaral okresný súd bez návrhu a potom na tieto vyjadrenia
a dôkazy neprihliadol.

19. Žalovaný namietal, že okresný súd nevykonal dôkazy, výsluchy svedkov Ing. H. M. a Ing. H. Y., č.l.
1552 spisu, pričom išlo o fyzické osoby, ktoré boli členmi predstavenstva žalobcu v čase od 20.10.2006
do 22.09.2010, za účelom preukázania skutočnosti, že o tzv. legislatívnom vákuu vedeli obidve zmluvné
strany a vzájomné rokovania a kontrolné dni prebiehali výhradne tak, ako to stav bez potrebnej právnej
úpravy umožňoval. Okresný súd nevykonal znalecké dokazovanie za účelom preukázania súvislosti
medzi oneskoreným poskytnutím súčinnosti žalobcu ako kupujúceho a omeškaním žalovaného s

dodaním DMJ, č.l. 1552-1553. K tomuto odvolaciemu dôvodu žalovaný poukázal na ust. § 365 ods. 1
písm. e) CSP.

20. Žalovaný poukázal na zmluvu uzavretú so žalobcom, ktorá jasne stanovila vzájomnú informačnú
povinnosť zmluvných strán o zmene právnych predpisov, ktorú povinnosť nesplnil tak žalobca, ako

aj žalovaný. O stave tzv. legislatívneho vákua mali vedomosť obidve sporové strany, keď žalovaný
ako profesionálny výrobca dráhových vozidiel túto vedomosť mal a mal ju aj žalobca ako subjekt,
ktorý sa aktívne zúčastňoval legislatívneho procesu tvorby novej vykonávacej vyhlášky k zákonu č.
513/2009 Z.z. o dráhach. Jediným akcionárom spoločnosti žalobcu podľa výpisu z obchodného registra
je Slovenská republika, pričom práva štátu ako akcionára vykonáva Ministerstvo dopravy a výstavby

Slovenskej republiky. Ide o ten istý štátny orgán, ktorý bol splnomocňovacím ustanovením § 102
ods. 2 písm. b) zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach určený na vydanie vykonávacieho predpisu k
zákonu č. 513/2009 Z.z. o dráhach. Ide o ten istý subjekt, ktorý súd prvej inštancie bez návrhu strán
sporu iniciatívne a bez zákonného podkladu požiadal o vydanie stanoviska k prejednávanej veci.
Žalovaný zdôraznil, že ustanovenia Dopravného poriadku dráh boli pre žalovaného pri konštrukcii

predmetu zmluvy rozhodujúce, pretože v prípade, ak by predmet zmluvy nespĺňal podmienky v súlade
so zmenenými právnymi normami, nebol by žalobca povinný takýto predmet zmluvy prevziať (Čl. IV.,
bod 8. zmluvy).

21. Žalovaný poukázal na to, že stav legislatívnej absencie trval od 01.01.2010 do 15.09.2010. Žalovaný

svoje zmluvné záväzky riadne plnil, kým sa splnenie záväzku nestalo objektívne dočasne nemožným.
Po tom, ako nadobudla účinnosť vyhláška č. 351/2010 Z.z., bolo možné prijať definitívne riešenia a
dokončiť dielo tak, aby zodpovedalo všetkým všeobecne záväzným právnym predpisom v danej oblasti.
Z tohto dôvodu nebolo objektívne možné dodať prvú DMJ 861.001 v zmluvne dohodnutom termíne do
30.11.2010, t.j. do dvoch mesiacov po účinnosti vyhlášky, keď práce na DMJ nemohli byť v dôsledku

absencie potrebnej legislatívy riadne vykonávané počas takmer deviatich mesiacov.

22. Žalovaný poukázal na to, že medzi stranami nebolo sporné to, že predmetom zmluvy bolo
dodanie novovyrobeného dráhového vozidla (DMJ) a vykonanie všetkých s tým súvisiacich skúšok,
schvaľovacieho procesu a posúdenia zhody. V danom prípade nešlo o modernizáciu už schváleného

dráhového vozidla. Jednotlivé dieselmotorové jednotky boli žalovaným odovzdané nasledovne:

DMJ Dohodnutý deň odovzdania hrubej skrine vozňa Dohodnutý deň odovzdania celej DMJ Skutočný
deň odovzdania hrubej skrine vozňa Skutočný deň odovzdania celej DMJ
1. 30.03.2010 30.11.2010 31.05.2010 16.11.2011

2. 30.12.2010 30.06.2011 18.12.2010 16.11.2011
3. 28.02.2011 30.07.2011 28.02.2011 24.11.2011
4. 30.04.2011 30.08.2011 30.04.2011 30.04.2012
5. 30.06.2011 30.10.2011 30.06.2011 22.06.2012
6. 30.08.2011 30.12.2011 31.08.2011 20.08.2012

7. 30.10.2011 29.02.2012 31.10.2011 20.10.2012
8. 30.01.2012 30.05.2012 31.01.2012 24.11.2012
9. 30.04.2012 30.08.2012 29.04.2012 18.01.2013
10. 30.06.2012 30.10.2012 30.06.2012 21.02.201311. 30.08.2012 30.12.2012 31.08.2012 28.03.2013
12. 30.10.2012 28.02.2013 30.10.2012 17.05.2013

23.Žalovanýzvýraznil,žepodstatounárokunazaplateniezmluvnejpokutyjeneskorédodaniepredmetu
zmluvy. Podstatou obrany žalovaného je skutočnosť, že nie sú splnené podmienky pre priznanie
žalovaného nároku titulom zmluvnej pokuty, pretože k porušeniu povinnosti nedošlo z dôvodov na
strane žalovaného. Základom nároku žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty bolo preukázať, že k
omeškaniu dodávky jednotlivých DMJ došlo výlučne z dôvodov spočívajúcich na strane žalovaného, čo

však preukázané žalobcom nebolo.

24. Žalovaný uviedol, že odôvodnenie rozsudku okresného súdu vzhľadom na zložitosť prejednávanej
problematiky, dĺžky súdneho sporu a množstvo vykonaných dôkazov, znaleckých posudkov a odborných
vyjadrení považuje za nedostatočné a nezodpovedajúce technickej náročnosti danej problematiky.
Okresný súd nesprávne vyhodnotil dôležitosť Dopravného poriadku dráh pre výrobu a dodávku DMJ

ako novovyrábaného dráhového vozidla napriek tomu, že sa jedná o jediný všeobecne záväzný právny
predpis, ktorý túto oblasť upravuje. Okresný súd opomenul posúdiť právne žalobcom uplatnený nárok v
otázke vzniku nároku na zmluvnú pokutu, ako aj v otázke dočasnej nemožnosti plnenia, v otázke plnenia
zmluvnýchzáväzkovavneposlednomradeajvotázkeposúdeniazhodypodľazákonač.264/1999Z.z.o
technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o posudzovaní zhody“). Okresný súd skonštatoval, že
hlavným dôvodom omeškania nebola chýbajúca legislatíva vzhľadom na korešpondenciu žalobcu a
žalovaného obchodného významu, ktorá prebiehala pred začatím súdneho sporu. Podľa žalovaného
dôvody jeho omeškania s plnením podľa zmluvy mali byť posúdené objektívne v závislosti od daného
skutkového a právneho stavu a nie na základe korešpondencie strán sporu obchodnej povahy, ktorá má

len minimálnu výpovednú hodnotu.

25. Žalovaný uviedol, že jeho korešpondencia so žalobcom bola obchodno-výrobného charakteru a
tvrdenia ohľadom absencie legislatívy sa zo strany žalovaného objavili až potom, keď právny charakter
nadobudla aj korešpondencia žalobcu, pokiaľ žalovaného upozorňoval na prípadné uplatňovanie

zmluvnej pokuty. Žalovaný na prvom pojednávaní dňa 30.10.2014 (č.l. 376 spisu) vysvetlil, že v
mnohých prípadoch nebol schopný zadať dodávateľom materiálu správne parametre, pretože nepoznal
napr. povolené tolerancie hmotnosti vyrábanej DMJ. Oneskorenému dodaniu vybraného materiálu
predchádzala nemožnosť vystavenia objednávok so správnymi parametrami materiálu. S touto obranou
sa okresný súd nevysporiadal. Okresný súd neuviedol List žalobcu zo dňa 04.04.2011, č.l. 180 spisu,

ide o internú korešpondenciu žalobcu medzi dvoma odbormi žalobcu, v ktorom liste žalobca - Odbor
strategickéhoplánovania,žiadažalobcu-riaditeľaSekcietechnicko-technologickejprípravyprevádzkyo
nasledovné: „Ako zmluvnej strane oprávnenej rokovať s výrobcom Vám odporúčam dojednanie nového
harmonogramu dodávok“. Podľa Čl. IV., bod 6. zmluvy, neexistovalo striktné určenie oprávnenej a
povinnej strany na uzatvorenie dodatku k zmluve. Povinnosť vzájomne sa informovať o zmene predpisov

a uzavrieť dodatok ku zmluve bola dohodnutá ako vzájomná povinnosť a nie ako jednostranná povinnosť
žalovaného. Odbor strategického plánovania žalobcu si bol plne vedomý povinnosti uzavrieť dodatok
k zmluve a k tomuto písomne vyzýval riaditeľa Sekcie technicko-technologickej prípravy prevádzky
žalobcu, pričom okresný súd nesprávne vyhodnotil neuzatvorenie dodatku k zmluve výlučne na
ťarchu žalovaného. Okresný súd neprimerane vysokou váhou prihliadol na korešpondenciu obchodno-

výrobného charakteru.

26. Žalovaný poukázal na znenie zmluvy o zmluvnej pokute, z ktorého znenia vyplýva ...„Ak z
dôvodov na strane Predávajúceho...“. Okresný súd nezohľadnil pri rozhodovaní to, že omeškanie
žalovaného nespočívalo z dôvodov na strane žalovaného, pretože k omeškaniu došlo v dôsledku

absencie Dopravného poriadku dráh, ktorú absenciu žalovaný nespôsobil. Podľa žalovaného nie je
možné v danom prípade aplikovať ust. § 300 Obchodného zákonníka, keďže sa žalobca a žalovaný
dohodli odchylne, čo vyplýva z Čl. XII., bodu 3 zmluvy. Z hľadiska právnej teórie prichádza do úvahy
dohoda zmluvných strán o tzv. relatívnej objektívnej zodpovednosti žalovaného s možnosťou liberácie.
Objektívnystavneexistenciepotrebnejlegislatívyneumožňovalžalovanémupokračovaťvrealizáciidiela

tak, aby termíny dohodnuté v zmluve boli dodržané. Povinnosť, ktorú zabezpečovala zmluvná pokuta,
neporušil žalovaný z dôvodov na jeho strane, a preto ani nemohol vzniknúť nárok žalobcu na zaplatenie
zmluvnej pokuty. Žalovaný absenciu legislatívy v období od 01.01.2010 do 15.09.2010 nespôsobil anemohol dĺžku jej trvania ani nijako ovplyvniť. Z uvedeného preto tento stav nemôže byť pripísaný na
ťarchu žalovanému.

27. Žalovaný nesúhlasil ani s odôvodnením rozsudku okresného súdu v odseku 43. Skutočnosť, že
medzi stranami sporu nedošlo k uzatvoreniu dodatku, okresný súd vyhodnotil na ťarchu žalovaného,
avšak táto skutočnosť sama osebe nespôsobuje, že by sa žalovaný dopustil nejakého protiprávneho
konania. Neuzatvorenie dodatku k zmluve bolo porušením zmluvnej povinnosti na obidvoch stranách,
tak na strane žalobcu, ako aj žalovaného, a preto nebolo možné porušenie tejto povinnosti vyhodnotiť

len v neprospech žalovaného. Zmluva deklaruje povinnosť uzavrieť dodatok tak na strane žalobcu, ako
aj na strane žalovaného. Žalovaný v odvolaní zdôraznil, že absencia legislatívy nezabránila žalovanému
v zhotovovaní diela celkom, ale bránila mu v realizácii prác a dokončení určitých celkov, teda čiastočne.
Samotná zmluva stanovuje povinnosť žalovanému prerušiť práce len v určitých častiach, pričom na
ostatných „stanovištiach“ bolo možné v práci podľa možností pokračovať. V zápisoch z
kontrolnýchdnísútedauvádzanépráce,naktorýchsačiastkovopokračovaloaniesúuvedenépráce,na

ktorých sa nepokračovalo vôbec z dôvodu absencie legislatívy. Takéto zápisy by predsa neplnili žiaden
význam. Z tohto hľadiska nemôže obstáť záver okresného súdu, že dôvodom omeškania žalovaného
nebola absencia legislatívy, keďže zápisy z kontrolných dní neobsahujú záznam o chýbajúcej legislatíve.

28. K technickým podmienkam okresný súd uviedol, že zmluva žalobcovi nestanovovala povinnosť

poskytnúť súčinnosť pri zhotovovaní diela a že všetky parametre údajne boli známe pri návrhu zmluvy a
konštrukčné riešenie bolo zo strany žalovaného. Okresný súd sa stotožnil so závermi Ing. Mičáka, ktorý
uviedol, že technické podmienky boli predkladateľom zmluvy vytvorené ešte pred podpisom zmluvy,
t.j. vo februári 2009 a vtedajší tvar v takmer nezmenenej podobe bol predložený k typovaniu (pozn.
ide o schválenie typu nového vozidla) DMJ 861, t.j. v októbri 2011. Tento záver bol účinne popretý

viacerými vyjadreniami žalovaného, ako aj v kontrolnom znaleckom posudku vypracovanom Ústavom
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity. Zo záverov tohto posudku vyplýva, že až po nadobudnutí
účinnosti vyhlášky č. 351/2010 Z.z. mohli a museli byť pôvodné Technické podmienky prepracované,
čomu v konečnom dôsledku zodpovedá ich verzia zo 17.10.2011 a v ktorej boli zahrnuté všetky úpravy
spôsobené následnou zmenou legislatívy (str. 32 kontrolného znaleckého posudku vypracovaného

Ústavom súdneho inžinierstva, č.l. 1086). Záver, že technické podmienky vypracované vo februári
2009 boli v takmer nezmenenej podobe predložené k typovaniu DMJ 861, t.j. v októbri 2011, nemôže
obstáť vzhľadom na podrobné porovnanie technických podmienok z februára 2009 a technických
podmienok z októbra 2011, ktoré sa nachádza v tabuľke na str. 33 až 35 kontrolného znaleckého
posudku vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva, č.l. 1087 až 1089 spisu. Technické podmienky

prepracované podľa vyhlášky č. 351/2010 Z.z. boli nevyhnutným dokumentom pre účely schválenia
nového typu dráhového vozidla (DMJ), podľa ktorého sa posudzovala zhoda výrobku s technickými
požiadavkami kladenými na tento výrobok. Pokiaľ by boli k schvaľovaniu DMJ predložené technické
podmienky z februára 2009, DMJ by ako nový typ dráhového vozidla schválená nebola.

29. V rovine neposkytnutia súčinnosti žalobcu okresný súd poukázal na Čl. X., bod 10. zmluvy. Bolo
nesporné, že omeškanie žalobcu ohľadom poskytnutia súčinnosti pri návrhoch dizajnového riešenia
interiéru a farebného riešenia exteriéru trvalo 6 kalendárnych mesiacov a toto omeškanie nerozporoval
ani žalobca. Žalobca toto uznal vo Vyjadrení zo dňa 11.01.2018, str. 7, bod II.2.2.. Nebolo zrejmé,
z akého dôvodu preto okresný súd napriek tomu, že žalobca uznal svoje omeškanie, vyhodnotil túto

skutočnosť opäť na ťarchu žalovaného. Nemožno akceptovať záver okresného súdu v tom, že ak
žalobca nedal žalovanému včas písomný pokyn dizajnového riešenia interiéru a farebného riešenia
exteriéru jednotlivých typov dráhových vozidiel, tak mal žalovaný vychádzať z návrhu a vyhotoviť vozidlo
podľa pôvodného návrhu, pretože pokiaľ by žalovaný neakceptoval akúkoľvek pripomienku zo strany
žalobcu ako objednávateľa, žalobca by predmet zmluvy odmietol prevziať. V tejto súvislosti žalovaný

poukázal na Čl. III. bod 1.1., bod 2.1. zmluvy. Skutočnosť, že by žalovaný eventuálne mohol postupovať
podľa predloženého návrhu bez písomného pokynu žalobcu z ustanovení zmluvy nevyplýva a pokiaľ by
to žalovaný urobil, riskoval by, že žalobca by nemusel predmet zmluvy prevziať. Žalovaný za účelom
preukázania súvislosti medzi oneskoreným poskytnutím súčinnosti žalobcu ako kupujúceho a zmenou
dodacích termínov DMJ navrhoval vykonať znalecké dokazovanie podľa č.l. 1552-1553. O tomto návrhu

okresný súd vôbec nerozhodol, ani tento dôkaz nevykonal, ani jeho vykonanie nezamietol. V súvislosti
s nedostatočným poskytnutím súčinnosti zo strany žalobcu, žalovaný odkázal na pojednávanie dňa
21.09.2018, č.l. 2366, keď žalovaný uviedol, že žalobca v rámci tzv. „Kontrolných dní“ upresňoval a
rozširoval technické požiadavky žalobcu na výrobu DMJ oproti zmluve, žalobca si vymienil v rámcitzv. „Kontrolných dní“ odkladaciu podmienku schválenia určitých celkov (častí) DMJ. Žalovaný namietal
nesprávne vyhodnotenie okresným súdom, pretože ako zhotoviteľ žalovaný nebol v omeškaní, pokiaľ
nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania objednávateľa v zmysle ust. § 365 ods. 4 Obchodného

zákonníka.

30. Okresný súd pri hodnotení znaleckých posudkov a odborných záverov vyslovil, že sa stotožňuje s
názormi Ing. Mičáka, doc. Ing. Gašparíka a doc. Dr. Ing. Knoflíčka napriek tomu, že sa nevysporiadal
s argumentáciou svedčiacou v prospech žalovaného. Ak mal okresný súd dva alebo viac znaleckých

posudkov s rozdielnymi závermi o tej istej otázke, tak nemôže jednoducho vybrať niektoré z nich
a na ostatné neprihliadnuť. Musí všetky hodnotiť v tom zmysle, ktorý z nich a prečo je pre neho
určujúci pre podklad rozhodnutia a z akých dôvodov nevychádzal zo záverov ostatných posudkov.
Tento myšlienkový pochod má okresný súd vyjadriť v písomnom vyhotovení rozsudku. Uznesenie
okresného súdu o ustanovení znalca, a to uznesenie zo dňa 16.12.2014, podľa žalovaného neobsahuje
náležité odôvodnenie, napriek tomu, že obidve strany sporu žiadali, aby znalecký posudok vzhľadom

na zložitosť sporu vypracovala znalecká organizácia alebo znalecky ústav. Vo vzťahu k znalcovi -
Ing. Miloslavovi Mičákovi žalovaný uviedol, že bol ustanovený za znalca do konania napriek tomu,
že strany sporu zhodne navrhli vykonanie znaleckého dokazovania právnickou osobou. Uznesením
Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/174/2013-1187 zo dňa 23.10.2017 okresný súd rozhodol, že znalcovi
Ing. Mičákovi znalečné nepriznáva a ukladá mu povinnosť vrátiť súdu aj žalovanému poskytnutý

preddavok na znalečné. V tomto uznesení okresný súd konštatoval, že znalecký posudok menovaného
znalca vzhľadom na skutočnosti uvedené v kontrolnom znaleckom posudku, nie je vykonaný kvalitne
a pre konanie a rozhodnutie veci nepoužiteľný. I napriek uvedenému okresný súd v odôvodnení
svojho rozsudku znalecký posudok vypracovaný Ing. Mičákom označil za jeden z rozhodných dôkazov.
Následne okresný súd uznesením č.k. 17Cb/174/2013-1808 zo dňa 12.03.2018 ustanovil Ing. Mičáka za

znalca, ktorému uložil oboznámiť sa so Znaleckým posudkom č. 002/2015 a dostaviť sa na výsluch na
pojednávanie. Pre takýto postup okresného súdu podľa žalovaného neboli splnené podmienky v zmysle
ust. § 15 zákona č. 382/2004 Z.z.. Ing. Mičák vypracoval Znalecký posudok č. 002/2015 dňa 10.04.2015,
pričom dňa 02.08.2016 bol zo zoznamu znalcov vyčiarknutý. Dňa 15.02.2018, t.j. 18 mesiacov po
vyčiarknutí znalca zo zoznamu znalcov, bol Ing. Mičák prizvaný uznesením okresného súdu ad hoc na

to, aby sa oboznámil so svojim znaleckým posudkom. Podľa žalovaného v tejto procesnej situácii, v
ktorej vystupoval Ing. Mičák, nebolo zrejmé, aké procesné postavenie mal Ing. Mičák v súdnom spore.

31. Žalovaný uviedol výhrady voči odborným záverom Ing. Mičáka, ktoré sú obsiahnuté v odôvodnení
rozsudku okresného súdu v odseku 25., pretože podľa žalovaného v období od 01.01.2010 do

15.09.2010 bolo legislatívne vákuum, neplatila vyhláška č. 250/1997 Z.z. a neexistoval ani žiadny
vykonávací predpis, oproti čomu je vyjadrenie Ing. Mičáka, že „V zmysle harmonogramu Prílohy č. 9
Zmluvy mali byť pôvodne tieto technické podmienky vypracované v období jún - august 2010, ešte
pred plánovaným typovaním DMJ, kedy ešte platila Vyhláška č. 250/1997 Z.z. o Dopravnom poriadku
dráh so svojou Prílohou č. 1 pre tvorbu technických podmienok“. Žalovaný v odvolaní poukázal na

ďalšie nesprávne závery Ing. Mičáka, ktoré spočívali aj v postupe a spôsobe akým k danej problematike
pristupoval. Znalec Ing. Mičák mal s ohľadom na úlohy dané mu okresným súdom porovnať zrušenú
vyhlášku č. 250/1997 Z.z. so stavom legislatívneho vákua a nie so stavom novej vyhlášky č. 351/2010
Z.z. a v nadväznosti na uvedené mal vyhodnotiť následky tejto 9-mesačnej legislatívnej absencie. Ing.
Mičák sa na pojednávaniach vyjadroval aj v prospech žalovaného, čím bolo osvedčené, že omeškanie

dodávky DMJ nebolo spôsobené dôvodmi na strane žalovaného, čo však okresný súd už nezobral do
úvahy. Žalovaný v odvolaní ďalej poukázal na Zápisnice z pojednávania zo dňa 29.03.2018 - č.l. 1869
spisu, zo dňa 11.04.2018 - č.l. 1897 spisu, zo dňa 24.05.2018 - č.l. 2233 spisu. K Znaleckému posudku
č. 1/2015 zo dňa 30.07.2015 vypracovaného znalcom doc. Ing. Jozefom Gašparíkom, PhD. žalovaný
uviedol, že na tento nemal okresný súd prihliadať, keďže bol zameraný výlučne na prevádzku, nie

konštrukciu dráhových vozidiel. Samotný znalec sa necítil byť v tejto oblasti kompetentný, keď odkázal
na potrebu ďalšieho znaleckého dokazovania znalcom v odvetví strojárstva.

32. Vo vzťahu k Znaleckému posudku č. 1691-38/2017 vyhotoviteľa doc. Dr. Ing. Radka Knoflíčka
žalovaný uviedol, že tento namieta z hľadiska osoby znalca. Jednalo sa o znalca, ktorý nie je zapísaný

v zozname znalcov SR, preto sa za znalca v zmysle platnej legislatívy nepovažuje. Ide o osobu, ktorá
síce je zapísaná v zozname znalcov pre Českú republiku, avšak pre odbor: Ekonomika a strojárenstvo.
Z tohto hľadiska nebolo celkom zrejmé, z akého titulu sa znalec z odboru ekonomiky vyjadruje k
záležitostiam ohľadne konštrukcie, výroby a schvaľovania dráhových vozidiel na území Slovenskejrepubliky, keď je nesporné, že osoba pôsobí mimo oblasť všeobecnej a odbornej legislatívy SR, ako aj
mimo oblasť koľajových vozidiel.

33. Žalovaný uviedol, že spomedzi všetkých znaleckých posudkov považuje za hodnoverný, správny
Znalecký posudok č. 171/2017 zo dňa 04.08.2017 vypracovaný znaleckým ústavom - Ústavom súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity (č.l. 1055 spisu). Z tohto posudku vyplýva, že žalovaný nemohol
z dôvodu absentujúcej legislatívy dodržať termíny výroby a dodávky, ako aj, že skutočný termín
odovzdania DMJ 861.001 dňa 16.11.2011 bol najskorší možný termín splnenia dodávky DMJ, a preto

nebolo možné ani v prípade DMJ 861.001 konštatovať omeškanie. Napriek vysokej odbornosti tohto
znaleckého posudku nie je náležité neobjektívne a účelovo z kontextu vytrhnúť reakcie zástupcu Ústavu
súdneho inžinierstva na pojednávaniach dňa 29.03.2018 a 11.04.2018 bez toho, aby boli zohľadnené
kvalifikované písomné závery Ústavu súdneho inžinierstva. Kontrolný znalecký posudok je výsledkom
kolektívu znalcov (autorov) a pokiaľ zástupca Ústavu súdneho inžinierstva požiadal súd o možnosť
písomnej odpovede, nepredstavuje to nekompetentnosť zástupcu Ústavu súdneho inžinierstva, ale je

to prejavom toho, že ústav pracuje výhradne v kolektíve a závery sú prijímané výhradne kolektívom
odborníkov. V tejto súvislosti do spisu bolo po pojednávaní a na základe pokynu okresného súdu
doplnené tzv. Doplňujúce stanovisko Ústavu súdneho inžinierstva zo dňa 25.04.2018, č.l. 2000 spisu, na
ktoré okresný súd vôbec bez náležitého zdôvodnenia neprihliadal. Pokiaľ sa znalec odvolával na určité
vyjadrenia žalovaného, tak je úplne vylúčené, aby len tieto vyjadrenia boli podkladom pre vypracovanie

znaleckého posudku. Okresný súd znalecké dokazovanie Ústavom súdneho inžinierstva vyhodnotil
za nedôveryhodné napriek tomu, že obsahovalo najpresvedčivejšie a najdôslednejšie spracované
závery, malo obsahovú logickú nadväznosť vo vzťahu k jednotlivým zisteniam a odborným posúdeniam
a ako celok vykazoval vysokú mieru presvedčivosti. I napriek tomu znalecké posudky vypracované
fyzickými osobami - Ing. Mičákom, doc. Ing. Gašparíkom a doc. Dr. Ing. Knoflíčkom vyhodnotil ako

hodnovernejšie, hoci vykazujú podstatné, žalovaným špecifikované nedostatky. Znalecké posudky Ing.
Mičáka, doc. Ing. Gašparíka a doc. Dr. Ing. Knoflíčka neboli posúdené nielen vo vzájomnej súvislosti s
kontrolným znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva, ale neboli ani konfrontované so závermi
certifikovaných autorít - Výskumného ústavu dopravného, a.s., Žilina (č.l. 739 a č.l. 1884), Žilinskej
univerzity, katedra dopravnej a manipulačnej techniky (č.l. 734) a Výzkumného ústavu železničného,

a.s. Praha (č.l. 2438), ktoré predložil okresnému súdu žalovaný.

34. Žalovaný zdôraznil, že počas absencie Dopravného poriadku dráh, nemohol pokračovať vo
výrobe len s odvolávaním sa na TSI, UIC a STN EN normy, pretože tieto neupravujú komplexne
vlastnosti, skúšky a schválenie dráhových vozidiel. Tieto normy majú vo výrobnom a schvaľovacom

procese dráhových vozidiel druhoradý význam, pretože vnútroštátne predpisy môžu povoľovať dovolené
odchýlky, tzv. národné špecifiká. Pokiaľ by v Slovenskej republike nebolo potrebné vydať vykonávací
predpis k zákonu o dráhach, a to Dopravný poriadok dráh, tak by nebola vôbec vydaná vyhláška č.
351/2010 Z.z., čo svedčí o jej nezastupiteľnom význame pri posudzovaní podmienok a požiadaviek
na vlastnosti, skúšky a schválenie dráhových vozidiel. Žalovaný v tabuľkovom vyjadrení poukázal na

niekoľko vybraných príkladov:

Dovtedajšia právna úprava vyhl. 250/1997 Z.z. : Obdobie od 01.01.2010 do 15.09.2010 Nová vyhláška
č. 351/2010 Z.z. Zhodnotenie:
Otázka zaťaženia (dovolených tolerancií hmotnosti) „Celkovou hmotnosťou sa rozumie hmotnosť plne

vyzbrojeného vozidla.“ Absolútne bez záväznej legislatívnej úpravy „Celkovou hmotnosťou sa rozumie
hmotnosť plne vyzbrojeného vozidla s prevádzkovými hmotami - bez náplne vody pre sociálne a
hygienické zariadenia.“ Náplň vody pre sociálne a hygienické zariadenia predstavuje nezanedbateľné
množstvo náplne vody, a to rozdiel hmotnosti cca 800 až 1000 kg.
Otázka zábrzdnej vzdialenosti ovplyvňujúca brzdový systém Pre dráhové vozidlá konštruované na

rýchlosť 140 km/hod. platila zábrzdná vzdialenosť 1500 m. Absolútne bez záväznej legislatívnej úpravy.
Pre dráhové vozidlá konštruované na rýchlosť 140 km/hod. platila zábrzdná vzdialenosť 1000 m.
Parameter zábrzdnej vzdialenosti bol novou vyhláškou sprísnený o 1/3.
Otázka riadiaceho pultu rušňovodiča Úprava v zrušenej vyhláške presahovala úpravu podľa normy UIC
651. Bez komplexnej záväznej legislatívnej úpravy (v UIC len čiastkovo) Záväzne stanovila, ktorými

ovládacími, kontrolnými a meracími prvkami musí byť vybavené stanovište rušňovodiča - vysoko nad
rámec UIC 651! Až do vydania vyhlášky č. 351/2010 Z.z. nebolo možné prijať definitívne technické
riešenie stanovišťa rušňovodiča. Pult rušňovodiča s prvkami len podľa UIC 651 by nevyhovel pri
schválení nového typu dráhového vozidla.Otázka technických podmienok (t.j. povinná dokumentácia ku schváleniu nového typu dráhového
vozidla) Technické podmienky z 02/2009 zodpovedali podmienkam podľa Prílohy č. 1 vyhlášky č.
250/1997 Z.z. Absolútne bez záväznej legislatívnej úpravy Technické podmienky zo dňa 17.10.2011

zodpovedali podmienkam podľa Prílohy č. 2 vyhlášky č. 351/2010 Z.z. Otázka vypracovania
dokumentácie bola bez Dopravného poriadku dráh nemožná, ide o povinnú prílohu, bez ktorej by
schválenie nebolo možné.
Parameterskúšobnejrýchlostiprivykonávanítechnicko-bezpečnostnejskúšky(TBS)Skúšobnárýchlosť
je o 10% vyššia, ako je konštrukčná rýchlosť dráhového vozidla Absolútne bez záväznej legislatívnej

úpravy Skúšobná rýchlosť pri technicko-bezpečnostnej skúške dráhového vozidla je nižšia alebo rovná
konštrukčnej rýchlosti Zmena skúšobnej rýchlosti o 10%. Skúšky pri pôvodnej rýchlosti by nemohli byť
použité ako podklad pre schválenie nového typu dráhového vozidla.
Podmienky technickej spôsobilosti dráhových vozidiel Upravené len vo vyhláške č. 250/1997 Z.z.,
konkrétne v ust. § 66 ods. 6 písm. e) + Príloha č. 1 vyhlášky Absolútne bez záväznej legislatívnej úpravy
Upravené len vo vyhláške č. 351/2010 Z.z., konkrétne v ust. § 89 ods. 2 písm. e) + Príloha

č. 2 vyhlášky Nemožnosť vyhodnotiť uvedené oblasti ako podmienky schválenia typu novovyrobeného
vozidla.

35. Žalovaný s poukazom na tabuľku jednoznačne preukázal, že konštrukcia, výroba a skúšky
dráhového vozidla boli priamo závislé na existencii vykonávacieho predpisu, ktorým je Dopravný

poriadok dráh. Bez účinnej a platnej legislatívy nebolo možné úspešne pokračovať vo vývoji nového
dráhového vozidla, pretože nebolo možné vopred predpokladať, k akým zmenám v novej vyhláške dôjde
a čím sa majú príslušní pracovníci pripravujúci nové vozidlo pri svojej práci riadiť.

36. Rovnaký názor ako žalovaný prezentovali aj nasledovné subjekty, a to:

Výskumný ústav dopravný, a.s., Žilina (č.l. 739 spisu), ktorý je autorizovanou osobou podľa zákona č.
513/2009 Z.z. a notifikovaným orgánom na smernicu EP a Rady 2008/57/ES, keď uviedol vo svojom
písomnom stanovisku, že „absencia vykonávacej vyhlášky mala priamy vplyv na konštrukciu, technickú
prípravu výroby a výrobu DMJ podľa zmluvy s jednoznačnou nevyhnutnosťou túto okolnosť (absenciu
legislatívy) zohľadniť pri splnení (dodržaní) termínov dodávok jednotlivých dráhových vozidiel (DMJ)

podľa zmluvy ako okolnosť, ktorá bola dôvodovom (príčinou) omeškania bez toho, aby tento dôvod
(príčinu) spôsobil výrobca/dodávateľ DMJ“.
Žilinská univerzita v Žiline, katedra dopravnej a manipulačnej techniky (č.l. 734 spisu), ktorá zhodne
potvrdila, že všetky ustanovenia vyhlášky majú priamy vplyv na konštrukciu, výrobu, skúšky a schválenie
každého nového typu dráhového vozidla.

Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity (ďalej len aj „ÚSI“), (č.l. 1055 spisu), uviedol, že žalovaný
nemohol z dôvodu absentujúcej legislatívy dodržať termíny výroby a dodávky. Výrobca sa teoreticky
moholdostaťdoomeškaniasdodávkou1.vporadíDMJ,t.j.861.001,atoo92dní,pričomvšetkyostatné
DMJ (v poradí 2. až 12.) výrobca dodal načas, resp. v predstihu oproti možným podmienkam plnenia
a podľa názoru ÚSI bol skutočný termín odovzdania DMJ 861.001-16.11.2011 najskorší možný termín

splnenia dodávky DMJ, a preto podľa názoru ÚSI nie je možné ani v prípade DMJ 861.001 konštatovať
omeškanie.

37. Skutočnosť, že absencia vykonávacej vyhlášky mala priamy vplyv na konštrukciu, technickú prípravu
výroby a samotnú výrobu DMJ, bola potvrdená troma nezávislými subjektmi z danej odbornej oblasti,

pričom toto okresný súd nezobral vôbec do úvahy a s uvedeným sa bližšie nevysporiadal. Okresný
súd opomenul zohľadniť pri rozhodovaní skutočnosť, že prvá v poradí DMJ mala byť dodaná dňa
30.11.2010, teda až za účinnosti novej vykonávacej vyhlášky k zákonu o dráhach, t.j. vyhlášky č.
351/2010 Z.z., pričom ak by novovyrobená DMJ nezodpovedala novo stanoveným kritériám, nebola by
vôbec schválená. Žalovaný poukazoval na záver okresného súdu, podľa ktorého výroba DMJ pozostáva

z dvoch fáz - ukončenia hrubej stavby skrine (HSS) vozňa a ukončenia zhotovenia DMJ t.j., že ide o dve
samostatnéfázy,ktorýnázorpovažovalžalovanýzanesprávny.OdovzdanieHSSžalobcovibolovýlučne
administratívno-formálnym úkonom, súvisiacim s platobnými podmienkami, t.j. so zálohovými platbami
podľa Čl. VII., bod 1.2. kúpnej zmluvy a čerpaním finančných prostriedkov z fondov EÚ žalobcom.
Žalovaný uviedol, že odovzdanie HSS je len jednou z výrobných fáz DMJ, na ktorej sa ďalej pracuje.

Žalovaný namietal, že okresný súd sa nevysporiadal s dôkazom, a to Zápisom z Kontrolného dňa č.
2/2011, č.l. 1570, konkrétne s bodom 1.4., ktorý preukazuje, že dňa 18.01.2011, t.j. po odovzdaní HSS
žalobcovi, žalovaný vykonával práce na HSS a oboznámil sa s konštrukciou bočných krytov na streche
RV a VV. Tvrdenia žalovaného, že na HSS sa pracuje aj po jej odovzdaní, preukázala aj skutočnosť,že do HSS sa po nadobudnutí účinnosti vyhlášky č. 351/2010 Z.z. navŕtali otvory z dôvodu zníženia jej
hmotnosti. HSS má totiž podiel na celkovej hmotnosti vozidla, teda má vplyv na vlastnosti a parametre
požadované k schváleniu DMJ ako celku.

38. Žalovaný v odvolaní zotrval na tom, že si záväzky plnil riadne, kým sa záväzok nestal dočasne
nemožným v dôsledku legislatívnej absencie. Podľa odborne spôsobilých osôb, nemožnosť plnenia
predmetu zmluvy trvala v časovom úseku od 01.01.2010 do 15.09.2010. Išlo o objektívnu dočasnú
nemožnosť plnenia, keďže nielen žalovaný, ale každý iný subjekt v pozícii žalovaného by dočasne plniť

nemohol. Podľa žalovaného nemožnosť plnenia má vždy prednosť pred omeškaním dlžníka. Žalovaný
preukázal, že dočasnú nemožnosť plnenia zmluvy zavinilo Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej
republiky, ktoré bolo splnomocňovacím ustanovením § 102 ods. 2 písm. b), c) zákona č. 513/2009 Z.z.
o dráhach splnomocnené na vydanie vykonávacieho právneho predpisu k zákonu č. 513/2009 Z.z. o
dráhach. Žalovaný ohľadom dočasnej nemožnosti plnenia poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR
z 24. novembra 2005, sp.zn. 29 Odo 957/2003. Podľa žalovaného subjektom zodpovedným za túto

situáciu v súvislosti s následnou zmenou legislatívy nie je žalovaný, ale štát, a to konkrétne Ministerstvo
dopravy a výstavby SR. Žalovaný si nemohol vytvoriť akýsi fiktívny právny stav a konštruovať, vyrábať,
skúšať a schvaľovať DMJ podľa svojich predstáv a domnienok. Žalovaný preto nemohol plniť záväzok
v zmysle striktne dohodnutých zmluvných podmienok pre dočasnú nemožnosť plnenia. Na základe
tohto stavu sa preto žalovaný nemohol dostať do omeškania. Nebolo podľa žalovaného objektívne

možné dodať prvú DMJ 861.001 v zmluvne dohodnutom termíne do 30.11.2010, t.j. do cca dvoch
mesiacov po účinnosti vyhlášky, keď práce na DMJ nemohli byť riadne vykonávané počas takmer
deviatich kalendárnych mesiacov. Inak povedané, za dva mesiace nebolo možné „dohnať“ to, čo sa za
deväť mesiacov zameškalo v dôsledku absencie potrebnej legislatívy. DMJ pozostáva z troch článkov,
a to DMV-VV-DMV a každý z týchto článkov podlieha skúškam samostatne a následne skúškam a

schvaľovaciemu procesu podlieha aj celá DMJ ako celok zložený z troch článkov. Žalovaný predložil
Odborné stanovisko notifikovanej osoby, a to Výskumného ústavu dopravného, a.s., Žilina k ust. § 21
bod 2 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach zo dňa 26.03.2018 (č.l. 1884), ktoré jednoznačne potvrdzovalo
tvrdenia žalovaného, že v období od 01.01.2010 do 20.11.2010 v oblasti dráhových vozidiel pôsobili TSI
len v troch oblastiach, a to v oblasti „vozový park - hluk“, „bezpečnosť v železničných tuneloch“ a v oblasti

„osôb so zníženou pohyblivosťou“. V čase konštrukcie a výroby DMJ platili len tri normy TSI, z čoho
vyplýva, že v danom čase nebolo možné posúdiť zhodu a schváliť celé novovytvorené vozidlo len podľa
TSI noriem, pretože v rámci TSI noriem bolo možné posúdiť zhodu a schváliť len oblasti „hluk, tunely
a imobilní cestujúci“. Túto skutočnosť žalovaný nepovažoval za spornú, pretože ju opakovane potvrdili
aj Ing. Mičák v Znaleckom posudku č. 002/2015, str. 18, Zápisnica z pojednávania zo dňa 29.03.2018 -

výsluch znalcov. Napriek tomu, že išlo o nespornú skutočnosť, ktorú potvrdil aj Ing. Mičák, okresný súd
toto pri vydaní meritórneho rozhodnutia nezohľadnil.

39. Výzkumný ústav Železniční a.s. Praha ako notifikovaná osoba zaslal pre účely súdneho sporu
Vyjadrenie k dopisu č. 2778/05100-18 zo dňa 27.09.2018 (č.l. 2438 spisu). Výzkumný ústav Železniční

a.s. konštatoval, že v období od 1.1.2010 do 15.9.2010 nebol v slovenskom právnom systéme zavedený
záväzný právny predpis, ktorý by určoval podmienky technickej spôsobilosti dráhových vozidiel a
požiadavkynaobsahtechnickýchpodmienok.Zatakéhotostavulegislatívybolonemožnéposúdiťzhodu
s národnou legislatívou. Ďalej zo strany tohto ústavu bolo konštatované, že by ako poverená právnická
osoba nebola schopná s ohľadom na neexistujúcu záväznú legislatívu vydať plnohodnotné stanovisko

k schváleniu typu dráhového vozidla, ktorého prevádzka bola predpokladaná na území Slovenskej
republiky. Žalovaný uviedol, že aj vydané Rozhodnutie o schválení typu železničného vozidla - motorová
jednotka 861 zo dňa 11.11.2011, ktorým bola schválená ako typ železničného vozidla motorová jednotka
radu 861, typ VR-24-2010-DMJ, priamo odkazuje na ustanovenia Dopravného poriadku dráh, čím
nepochybne preukazuje, že bez existencie vykonávacej vyhlášky nebolo možné vydať rozhodnutie o

schválení DMJ ako nového typu dráhového vozidla. Žalovaný uviedol, že nie je mu zrejmé, z akého
dôvodu sa okresný súd nevysporiadal so skutočnosťami, ktoré vyplývajú z listiny, ktorá mala pre súdny
spor tak kľúčový význam.

40. Okresný súd v odseku 24. odôvodnenia napadnutého rozsudku konštatuje, že z informácie

Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR vyplýva, že v období od 01.01.2010 do
15.09.2010 bolo Sekciou železničnej dopravy a dráh schválených 5 koľajových vozidiel.
V tejto súvislosti žalovaný podotkol, že schválenie týchto vozidiel nemá pre prejednávanú vec žiadenvýznam, pretože sa nejednalo o novovytvorené vozidlá pre cestujúcich, ale o vozidlá, ktorých schválenie
umožňovala tzv. zákonná výnimka podľa ust. § 70 ods. 5 zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach.

Typ: Výrobca: Schválené: Predpoklad schválenia:
Rušeň radu 773.8 ŽOS Zvolen 16.02.2010 - jedná sa o modernizáciu - schválenie bolo možné na
základe výnimky podľa § 70 ods. 5 písm. a), b) zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach
Vozeň radu Falns ŽOS Trnava 23.03.2010 - jedná sa o nákladný - výsypný vozeň, neslúži na prepravu
cestujúcich, je neporovnateľný s DMJ

UNIMOG U1650 Mercedes-Benz 29.03.2010 - jedná sa o traťový stoj - nákladný automobil, je schválený
vo viacerých dopravných úradoch, išlo len o schválenie pre Železnice SR, neporovnateľné s DMJ
Vozeň radu Bdghmeer ŽOS Trnava 24.05.2010 - jedná sa o modernizáciu - schválenie bolo možné na
základe výnimky podľa § 70 ods. 5 písm. a) zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach
Rušeň radu 770.8 ŽOS Vrútky 22.06.2010 - jedná sa o modernizáciu - schválenie bolo možné na základe
výnimky podľa § 70 ods. 5 písm. a), b) zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach

Žalovanýuviedol,ževčaselegislatívnehovákuapríslušnýorgánnemoholvydaťrozhodnutieoschválení
nového typu dráhového vozidla typu DMJ, keďže pre uvedené neexistoval legislatívny základ, absencia
vyhlášky, na základe ktorej by bolo dráhové vozidlo schválené. V takomto prípade by išlo o rozhodnutie
nezákonné, o vadný právny akt z hľadiska právnej teórie. Žalovaný poukázal na obdobný prípad riešený

Ústavným súdom SR v Náleze sp.zn. I. ÚS 95/03, č. 33/2006 zo dňa 07.07.2006.

41. Žalovaný mal za to, že okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne
právne posúdil, nesprávne rozložil dôkazné bremeno, a preto jeho rozhodnutie považuje za nesprávne.
Žalovaný žiadal, aby sa odvolací súd oboznámil s listinami, ktoré žalovaný podrobne vyjadril v odvolaní

na str. 31, a ktoré sú vymenované pod poradovým číslom 1. - 18. odvolania žalovaného.

42. V ďalšej časti odvolania žalovaný poukázal na postup okresného súdu, ktorý bez návrhu sporových
strán z vlastnej iniciatívy požiadal listom zo dňa 30.08.2018 o súčinnosť orgán ústrednej štátnej správy
- Ministerstvo dopravy a výstavby SR, čo hodnotil ako postup nezákonný, v rozpore s ust. § 185 ods. 2

a 3 CSP. Naviac žalovaný uviedol, že okresný súd požiadal o stanovisko štátny orgán, ktorý sám svojou
nečinnosťou zapríčinil stav legislatívneho vákua pretrvávajúceho v čase od 01.01.2010 do 15.09.2010,
a to nevydaním vykonávacieho právneho predpisu k zákonu č. 513/2009 Z.z. o dráhach, na vydanie
ktorého bol splnomocnený. Podľa žalovaného Ministerstvo dopravy a výstavby SR nemožno považovať
za nezávislý a nestranný subjekt, pretože má právny záujem na výsledku sporu, keď toto ministerstvo

vykonáva práva jediného akcionára v spoločnosti žalobcu. Hoci ide o dva samostatné subjekty s právnou
subjektivitou,tietosubjektysú100%-tnoumajetkovouúčasťouštátunaspoločnostižalobcuprepojené.V
prípade priznania žalovanej zmluvnej pokuty žalobcovi, bude s týmto majetkovým prospechom žalobcu
v rámci realizácie práv akcionára nakladať práve ministerstvo.

43. Žalovaný namietal, že okresný súd porušil ust. § 181 ods. 2 CSP, ak v zápisniciach absentuje,
že by okresný súd po prednesoch strán sporu uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci.
Absentuje akýkoľvek záznam o tom, že by okresný súd uviedol, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná
a ktorý nevykoná, ktoré skutočnosti sú medzi stranami sporné a ktoré sú nesporné. Okresný súd
podľa žalovaného porušil ust. § 181 ods. 2 CSP a ani po sudcovskej koncentrácii sporu neuviedol

stranám sporu svoj predbežný právny názor. Určenie sporných a nesporných skutkových tvrdení,
ako aj vymedzenie predmetu dokazovania je podľa žalovaného obligatórne a má zásadný význam
pre ďalší procesný postup strán sporu v kontradiktórnom procese. Podľa žalovaného okresný súd
zapríčinil to, že žalovaný nemohol adekvátne reagovať na vzniknutú procesnú situáciu a nemal náležitý
priestor na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany vo vzťahu k

ochrane jeho subjektívnych práv. Postup okresného súdu podľa žalovaného nebol predvídateľný, a
preto rozhodnutie vydané okresným súdom má znaky prekvapivého rozhodnutia. Podľa žalovaného
okresný súd ignoroval všetky odborné a znalecké závery, ktoré svedčili v prospech žalovaného a
prihliadal prioritne na dôkaz žalobcu, ktorý prvotne na prvom pojednávaní vo veci dňa 30.10.2014
vyhodnotil ako nedostatočný. Žalovaný poukázal na to, že okresný súd svojim postupom porušil

právo žalovaného na spravodlivý súdny proces. Žalovaný zdôraznil, že okresný súd sa s rozsiahlou
odbornou argumentáciou troch certifikovaných odborných autorít svedčiacou v prospech žalovaného
vôbec nevysporiadal. Žalovaný mal za to, že rozsudok okresného súdu je nedostatočne odôvodnený
s poukazom aj na ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky. Žalovanýpoukázal na to, že okresný súd priznanú výšku zmluvnej pokuty vôbec neodôvodnil, nevysporiadal sa
s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, na ktorú poukazoval žalovaný, čím došlo
k porušeniu princípu právnej istoty. Odklon od ustálenej rozhodovacej praxe okresný súd dostatočne

neodôvodnil vzhľadom na Čl. 2 ods. 3 CSP, čím došlo k porušeniu princípu legality podľa Čl. 16
ods. 1 CSP. Z vydaného rozhodnutia okresného súdu vôbec nevyplýva, či absencia legislatívy je
dôvodom, ktorý by mohol byť pričítaný na ťarchu žalovaného alebo sa jednalo o okolnosť vylučujúcu
jeho zodpovednosť. Žalovaný považoval rozsudok okresného súdu za nepreskúmateľný pre nedostatok
dôvodov vzhľadom k značnej rozsiahlosti dokazovania a vzhľadom aj na technickú náročnosť danej

problematiky. Žalovaný nesúhlasil s rozhodnutím nadriadeného súdu pokiaľ vyhodnotil, že zákonná
sudkyňa nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci. Žalovaný mal za to, že pokiaľ v postupe
súdu prvej inštancie a konajúcej zákonnej sudkyne došlo k rozporu s ust. § 185 ods. 2, 3 CSP, t.j. keď z
vlastnej iniciatívy súd zaobstará a vykoná dôkaz, ktorý je v neprospech jednej strany sporu, prestáva byť
sudca nestranným a sporová strana stráca záruky, že vec má byť prejednaná nezávislým a nestranným
súdom.

44. Žalovaný namietal, že rozhodnutie okresného súdu, jeho postup vykazuje znaky zmätočnosti. Na
jednej strane okresný súd vydal uznesenie, v ktorom znalcovi Ing. Mičákovi nárok na znalečné nepriznal
z dôvodu nekvalitne spracovaného znaleckého posudku, no napriek tomu v meritórnom rozhodnutí
považoval znalecké závery a vypracovaný znalecký posudok Ing. Mičáka za jeden z rozhodujúcich

dôkazov o tom, že dôvodom omeškania žalovaného nebola absencia legislatívy. Žalovaný žiadal, aby
vec bola zrušená a vrátená na prejednanie v ústavne vyhovujúcom obsadení súdu.

45. Žalovaný ďalej mal za to, že okresný súd nesprávne postupoval, ak nevykonal dôkazy navrhnuté
žalovaným, a to výsluch svedkov Ing. H. M., Ing. H. Y., č.l. 1552, ak tieto dôkazy boli spôsobilé

osvedčiť, že o absencii legislatívy vedeli obidve zmluvné strany bez toho, aby toto bolo nevyhnutné
zdôrazňovať v jednotlivých zápisoch z kontrolných dní. Podľa žalovaného okresný súd nesprávne
posúdil otázku omeškania žalobcu s poskytnutím súčinnosti žalovanému a rozhodol v neprospech
žalovaného bez vykonania dokazovania. Na neposkytnutie súčinnosti, resp. omeškanie žalobcu s
poskytnutím súčinnosti, žalovaný navrhol vykonať znalecké dokazovanie (č.l. 1552-1553 spisu). Ani

s týmto návrhom sa okresný súd nevysporiadal. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 350/2008.

46. Žalovaný mal za to, že došlo aj k porušeniu Čl. 10 ods. 1 CSP, ak okresný súd vydal dňa 25.01.2019
uznesenie, že nebude prihliadať na List Ministerstva dopravy a výstavby SR a vzhľadom k tomu

nevykoná ani dôkazy vzťahujúce sa k tomuto listu navrhnuté žalovaným. Žalovaný pri predložení
dôkazov konal na základe pokynu súdu z pojednávania zo dňa 21.09.2018, v rámci ktorého okresný
súd uložil stranám sporu, aby sa vyjadrili k súdom získanému dôkazu, a to listu zo dňa 12.09.2018.
Podľa žalovaného postup okresného súdu vykazuje znaky zmätočnosti, keď na jednej strane okresný
súd sporové strany vyzýva, aby sa k predmetnému dôkazu „Listu“ vyjadrili a keď sa vyjadria, tak okresný

súd rozhodne, že na tieto listiny nebude prihliadať.

47. Žalovaný poukázal na ust. § 95 ods. 3 O.s.p. a mal za to, že v čase účinnosti a platnosti tohto
procesno-právneho predpisu okresný súd v zákonom stanovenej lehote 60 dní od podania návrhu
na zmenu žaloby nerozhodol o zmene žaloby, z ktorého dôvodu uznesenie okresného súdu zo dňa

25.01.2019 o pripustení zmeny žaloby navrhuje odvolacím súdom zrušiť.

48. V časti priznaného príslušenstva, a to úrokov z omeškania žalovaný namietal, že sa nestotožnil
s názorom okresného súdu ohľadne splatnosti zmluvných pokút. Podľa Čl. XII., bod 3. zmluvy je
zrejmé, že splatnosť zmluvných pokút nastáva až odo dňa ich uplatnenia žalobcom. Nie je správne

rozhodnutie okresného súdu, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením zmluvnej pokuty vo
výške 932.533,55 Eur dňa 05.06.2012 a so zaplatením zmluvnej pokuty vo výške 1.426.941,87 Eur dňa
13.08.2013, čím žalovaný súčasne uviedol, že nemení svoj názor o neunesení žalovaného nároku ako
celku.

49. Žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodovanie
novo pridelenému sudcovi, zrušiť rozhodnutia právoplatné, a to uznesenia, ktoré rozhodnutiu vo
veci predchádzali, uznesenie Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/174/2013-1808 zo dňa 12.03.2018,
uznesenie Okresného súdu Martin sp.zn. 17Cb/174/2013 zo dňa 25.01.2019 o pripustení zmeny žalobya uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Ncb/8/2018-2473 zo dňa 08.11.2018 a nahradiť žalovanému
100 % - nú náhradu trov konania, alternatívne rozsudok okresného súdu zmeniť vo výrokoch I., II., III.,
IV. tak, že sa žaloba zamieta, žalovaný má voči žalobcovi nárok na 100 % - nú náhradu trov súdneho

konania a súčasne, že štát má voči žalobcovi právo na 100 % - nú náhradu nákladov, ktoré platil, o výške
ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

50. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 03.06.2019. Žalobca mal za to, že
odvolanie žalovaného je v rozpore so skutkovým a právnym stavom zisteným a preukázaným počas

konania pred okresným súdom. Podľa názoru žalobcu sa v tomto smere jedná o právne jednoduchý
spor, pri ktorom sa zmluvné strany dohodli na dodávke tovaru - železničných koľajových vozidiel a
žalovaný nedodržal termíny jeho dodania. Uvedené považoval žalobca za celkom nesporné. Žalobca
dňa 30.03.2009 uzavrel ako kupujúci so žalovaným ako predávajúcim Kúpnu zmluvu č. 18/VS-N/2008
na dodanie motorových jednotiek (ďalej len „zmluva“). Predmetom kúpy bol tovar - koľajové vozidlá.
Žalovaný sa zaviazal dodať tovar v dvoch etapách 1/ stavbu hrubej skrine vozňa každého vozidla a

2/ dodanie hotového vozidla. Termíny boli uvedené v zmluve a v priebehu plnenia neboli upravované.
Stavbu hrubej skrine vozňa odovzdal žalovaný vždy načas a s odovzdaním hotového vozidla bol vždy
v omeškaní. Hoci žalovaný počas konania tvrdil, že v čase od 01.01.2010 do 15.09.2010 prerušil
plnenie zmluvy v niektorých podstatných ohľadoch, aj v danom období dochádzalo k odovzdaniu
predmetuzmluvy.Žalobcapoukázalnaobranužalovanéhoktorýtvrdil,žezrušenievyhláškyMinisterstva

dopravy, pôšt a telekomunikácií SR č. 250/1997 Z.z. - Dopravný poriadok dráh predstavovalo dodatočnú
nemožnosť plnenia, čo znemožnilo žalovanému plniť riadne a včas, a to až do nadobudnutia účinnosti
novej vyhlášky č. 351/2010 Z.z. k 15.09.2010 s tým, že žalovaný nemohol zhotoviť niektoré časti tovaru
a realizovať schvaľovací proces požadovaný zákonom, ďalej, že žalobca sa omeškal s poskytnutím
potrebnej súčinnosti žalovanému a spôsobil omeškanie s dodaním tovaru a tieto dôvody neboli podľa

žalovaného dôvodmi omeškania na jeho strane, preto žalobcovi nemohol vzniknúť nárok na zmluvnú
pokutu, ktorá tvorí predmet sporu.

51. Žalobca uviedol, že žalovaný bol viazaný termínmi podľa zmluvy. Žalobca so žalovaným pravidelne
počas celého trvania dodávok tovaru komunikovali a pravidelne sa informovali o stave a dôvodoch

omeškania. Žalovaný pravidelne uvádzal dôvody svojho omeškania spočívajúce výlučne v dôvodoch na
strane žalovaného. Žalovaný poprel svoju predchádzajúcu argumentáciu ohľadom dôvodov omeškania
a uviedol nové dôvody omeškania spočívajúce v nemožnosti plniť svoje záväzky z dôvodu legislatívnych
zmien až potom, ako obdržal od žalobcu upozornenie na uplatnenie si zmluvnej pokuty, hoci pred tým
uplatnenú zmluvnú pokutu uhradil. Pokiaľ žalovaný mal za to, že tieto okolnosti majú vplyv na priebeh

plnenia zmluvy, tak mal na to upozorniť žalobcu v súlade s Čl. IV. bod 6. zmluvy a mal byť uzatvorený
dodatok, pričom žalovaný nepreukázal ani splnenie notifikačnej povinnosti. Žalobca poukázal na to, že
v konaní bolo preukázané, že všetci výrobcovia dráhových vozidiel v rozhodujúcom čase boli schopní
si zabezpečiť splnenie všetkých podmienok dodania obdobných vozidiel a schvaľovacieho procesu
s tým spojeného s výnimkou žalovaného v tomto konkrétnom prípade, ktorý tvorí predmet sporu. K

obrane žalovaného spočívajúcej v neposkytnutí súčinnosti žalobcom bolo preukázané, že žalobca nebol
oprávnený do procesu zhotovenia a dodania tovaru nijako zasahovať, s výnimkou vyjadrenia sa k
dizajnovému riešeniu interiéru a exteriéru v prekluzívnej lehote stanovenej v zmluve v Čl. X. bod 10.
zmluvy v zmysle odseku 50. rozsudku okresného súdu. Vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu boli
predložené znalecké posudky Ing. Mičáka a Ústavu súdneho inžinierstva, vypracované na podnet súdu

a súčasne znalecké posudky doc. Gašparíka a doc. Knoflíčka, predložené žalobcom. Hoci Ing. Mičák,
doc. Gašparík a doc. Knoflíček postupovali odlišne vo vzťahu k vypracovaniu znaleckého posudku,
vo všetkých troch posudkoch dospeli k rovnakému záveru o možnosti splnenia predmetu zmluvy
zo strany žalovaného riadne a včas. Pokiaľ znalecký ústav prezentoval rozhodujúce skutočnosti pre
zistenie skutkového stavu a súčasne na pojednávaní uviedol, že tieto informácie na úrovni tvrdenia

a bez relevantných dôkazov prevzal od žalovaného, prípadne explicitne uviedol, že sa spravoval
svojou úvahou opätovne bez relevantných podkladov o tom, čo by hypoteticky robila „seriózna firma“,
považoval žalobca uvedené za úplne postačujúce pre záver okresného súdu o nedôveryhodnosti
takéhoto posudku. Vo vzťahu k Ing. Mičákovi je možné uviesť, že tento sa v minulosti venoval priamo
konštruovaniu železničných koľajových vozidiel, vo vzťahu k doc. Gašparíkovi žalobca uviedol, že v čase

vypracovania znaleckého posudku bol vedúcim zamestnancom Ústavu súdneho inžinierstva pre oblasť
koľajových vozidiel a doc. Knoflíček pravidelne vypracúva posudky v oblasti koľajových vozidiel v Českej
republike. Z tohto dôvodu žalobca považoval ich odbornosť v konaní za nespochybniteľnú. Okresný
súd sa dostatočne vysporiadal s dôkazmi, zistil skutkový stav a dôvodom neúspechu žalovaného jeneunesenie dôkazného bremena, ktoré bol žalovaný povinný znášať nielen z dôvodu, že predniesol
tvrdenia v priebehu sporu, ale i z dôvodu, že sa jedná o jeho povinnosť s ohľadom na ust. § 352 ods.
4 Obchodného zákonníka.

52. Žalobca zdôraznil, že napriek jeho nadštandardnej aktivite a záujmu o proces plnenia zmluvy
zo strany žalovaného, ktorý ho pravidelne informoval o svojich aktivitách, ani nemohol dospieť k
záveru, že žalovaný v akomkoľvek smere nie je z dôvodov legislatívnych prekážok schopný pokračovať
v plnení zmluvy. Žalobca zdôraznil, že nerozumie argumentu žalovaného, že korešpondencia strán

mala „iba obchodný charakter“. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal iné okolnosti týkajúce
sa omeškania žalovaného, ako také, ktoré sú iba a výlučne na strane žalovaného. Žalovaný bol
povinný upovedomiť žalobcu o existencii takých dôvodov, pre ktoré nie je schopný dodať plnenie
riadne a včas. Vo vzťahu k potrebe vypracovania Technických podmienok ako dokumentu, kde sú
uvedené potrebné informácie vyplývajúce zo skutočného naprojektovaného a zhotoveného vozidla bolo
vykonané obsiahle dokazovanie. Medzi ďalšie argumenty patrila nemožnosť zhotoviť brzdy, dverové

otvory, určiť hmotnosť na nápravu a podobne. Všetky argumenty sa v rámci dokazovania ukázali ako
nepreukázateľné. Pokiaľ ide o poskytovanie súčinnosti bolo preukázané, že žalobca bol v súlade s
ustanovením Čl. X. bod 10. zmluvy oprávnený výlučne požadovať úpravu farebného riešenia interiéru
a exteriéru jednotlivých typov dráhových vozidiel, a to v lehote troch mesiacov od dňa účinnosti
zmluvy. Iné oprávnenia na zasahovanie do plnenia zmluvy zo strany žalovaného žalobca nemal, preto

nepovažoval žalobca za možné, aby sa omeškal s poskytnutím súčinnosti žalovanému akýmkoľvek
spôsobom. Pokiaľ ide o obstaranie vyjadrenia Ministerstva dopravy a výstavby SR, tak žalobca uviedol,
že toto žiadnym spôsobom nezmenilo argumenty uvedené v konaní žalobcom, prípadne uvedené v
znaleckých posudkoch predložených v konaní. Navyše okresný súd toto vyjadrenie nezahrnul medzi
dôkazy podstatné pre rozhodnutie vo veci a tým nemohlo byť spôsobilé akokoľvek zmeniť situáciu v

prejednávanej veci a už vôbec nemohlo zasiahnuť do práv žalovaného na spravodlivý proces.

53. Žalobca uviedol, že nemožno súhlasiť ani s tvrdeniami žalovaného o prekvapivosti súdneho
rozhodnutia. V danom konaní bolo od roku 2013 až do roku 2018 vykonaných pomerne nadštandardný
počet pojednávaní. V rámci pojednávaní okresný súd logicky postupoval tak, že pri každom

vykonávanom dôkaze mali strany možnosť sa podrobne k tomuto vyjadriť, pričom strany sa k
dokazovaniu vyjadrovali aj následne vo svojich vyjadreniach. Žalovaný mohol adekvátne reagovať na
vzniknutú situáciu a bol pravidelne informovaný o plánovanom priebehu nasledovného pojednávania
a skutočnostiach, ktoré budú jeho predmetom. Žalovaný si mohol byť viac ako rok trvania sporu
vedomý tej skutočnosti, že v prospech argumentácie žalobcu svedčia tri znalecké posudky a v

prospechžalovanéhojedenznaleckýposudokaniekoľkoodbornýchvyjadrenípredloženýchžalovaným.
Vzhľadom k uvedenému žalovaný si musel byť vedomý všetkých rozhodujúcich okolností.

54. Žalobca zdôraznil, že si žalovaný nesplnil zmluvné a zákonné notifikačné povinnosti ohľadom
možného vzniku omeškania. Tri znalecké posudky vychádzali zo skutočnosti, že dráhové vozidlá sa

konštruujú podľa technických noriem a nie podľa Dopravného poriadku dráh, ktorý upravuje najmä
špecifiká železničnej dopravy a nie konštrukcie dráhových vozidiel.

55. K námietke o zaujatosti sudkyne žalobca uviedol, že o námietke už bolo rozhodnuté nadriadeným
súdom. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14Ncb/8/2018 zo dňa

8.11.2018, ktoré je riadne odôvodnené. Pokiaľ ide o znalca Ing. Mičáka, v čase vypracovania
posudku bol riadne zapísaným znalcom. Z dôvodu, že okresný súd ho považoval za potrebné vypočuť,
bol ustanovený za znalca pre účely predmetného konania uznesením zo dňa 12.03.2018. Žalobca
uviedol, že si nevie predstaviť ako inak mal okresný súd postupovať, ak považoval za potrebné aby
znalec, ktorý znalecký posudok v tejto veci vypracoval, svoje závery objasnil v súlade s ust. § 208

ods. 3 CSP. Nevykonanie dôkazov je právom príslušného súdu v súlade s ustanovením § 185 CSP.
Sudkyňa okresného súdu napriek tomu, že disponovala dvoma znaleckými posudkami, ktoré vyzneli v
prospech žalobcu a žiadnym znaleckým posudkom, ktorý by vyznieval v prospech žalovaného, rozhodla
o vykonaní ďalšieho posudku, hoci tak nemusela spraviť. Pokiaľ ide o Ústav súdneho inžinierstva
žalobcovi nie je jasné, ako je možné, že vyjadrenia žalovaného a znalca ustanoveného súdom v tejto

veci sú v niektorých častiach doslova identické, hoci boli písané a podané takmer súbežne. Žalobca
vyjadril, že tu existovali dôvody, ktoré objektívne spochybňovali nezaujatosť znalca, t.j. Ústavu súdneho
inžinierstva.56. K nevykonaniu dôkazov navrhnutých žalovaným žalobca uviedol, že bez ohľadu na to, či žalovaným
navrhnutý výsluch svedkov Ing. H. M. a Ing. H. Y. by vyvrátil alebo potvrdil skutočnosti uvádzané
žalovaným v konaní, toto by nemohlo mať vplyv na výsledok konania pred okresným súdom. Osoby,

ktoré žalovaný navrhol vypočuť, nie sú osobami, ktorým by malo byť doručené oznámenie o závažnej
zmene pri plnení zmluvy a súčasne v konaní nebolo preukázané akékoľvek písomné doručenie
oznámenia o zmene záväzných noriem súvisiacich s plnením zmluvy v rozhodnom čase. Ak by aj
navrhovaní svedkovia mali vedomosť o potrebe úpravy zmluvy, nejednalo sa o osoby oprávnené v
mene žalobcu vykonávať akékoľvek potrebné úkony v súvislosti so zmluvou a táto informácia im bola

poskytnutá zrejme iba ústne, tak by potom nemala žiadny vplyv na práva a povinnosti zmluvných strán
podľa zmluvy vzhľadom na to, že navrhovaní svedkovia ani v rámci organizačnej štruktúry žalobcu
nezodpovedalizaplneniezmluvy.Žalobcanavrholrozsudokokresnéhosúdupotvrdiťakovecnesprávne
rozhodnutie.

57. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 05.08.2019. V prvom rade žalovaný

namietal, že vyjadrenie žalobcu nebolo podané včas, a preto žiadal, aby odvolací súd na toto vyjadrenie
neprihliadol. V opačnom prípade žalovaný mal za to, že s tvrdeniami žalobcu vo vyjadrení k jeho
odvolaniu sa nemožno stotožniť. Žalovaný nesúhlasil, že prejednávaná vec je „právne jednoduchým
sporom“. Žalobca sa v tomto štádiu snaží bagatelizovať prejednávaný spor, jeho náročnosť. Poukázal
na to, že bolo navrhnuté, aby bola pribratá do konania na znalecké dokazovanie právnická osoba, ústav,

a to z dôvodu náročnosti problematiky (vyplýva to zo Zápisnice z pojednávania zo dňa 30.10.2014,
posledná strana). Okresný súd sa vysporiadal s kvalifikáciou uzavretej zmluvy, ktorá hoci bola označená
ako „kúpna zmluva“, prevažná časť záväzku žalovaného spočívala vo výrobe a v montáži, preto je
nesprávne, ak žalobca na jednej strane tvrdí, že sa s rozsudkom okresného súdu stotožňuje a na druhej
strane spochybňuje právnu kvalifikáciu uzavretej zmluvy, ktorú uskutočnil okresný súd. Zo zápisov z

kontrolných dní a zo znenia zmluvy „každé dráhové vozidlo bude u predávajúceho zhotovované v dvoch
etapách“ vyplýva, že odovzdanie hrubej stavby skrine (ďalej aj ako „HSS“) kupujúcemu neznamená, že
HSS zostáva u kupujúceho, ide výlučne o administratívno-formálne odovzdanie súvisiace s platobnými
podmienkami (zálohovými platbami podľa ČI. VII. bod 1.2 zmluvy). Odovzdanie HSS je len jednou z
výrobných fáz DMJ, na ktorej sa ďalej pracuje. HSS je totiž len pozváranou základnou konštrukciou

skrine dráhového vozidla, ktorú možno prirovnať ku karosérii auta. Hrubá skriňa vôbec nezahŕňa
čokoľvek, čo sa následne do DMJ zapracuje (nerieši akékoľvek vnútorné rozmiestnenia, vnútorné dvere,
šírku prejazdných miest, umiestnenie jednotlivých konštrukčných celkov vozidla, žiadne mechanizmy,
brzdové systémy, pult rušňovodiča, elektrorozvody), teda nič z toho, čo bolo priamo závislé od nového
Dopravného poriadku dráh, t.j. vyhlášky č. 351/2010 Z.z. o dopravnom poriadku dráh, s výnimkou vplyvu

na celkovú hmotnosť dráhového vozidla, k čomu opakovane žalovaný uviedol, že v konečnom dôsledku,
aby celá DMJ vyhovela požiadavkám vyhlášky č. 351/2010 Z.z., kontrolovane sa navrtávali do HSS
otvory práve z dôvodu zníženia jej hmotnosti. Z tohto dôvodu nemožno odovzdanie HSS do 31.05.2010,
t.j. počas legislatívneho vákua, vyhodnotiť na ťarchu žalovaného.

58. Žalovaný uviedol, že pokiaľ išlo o čiastočné prerušenie prác na predmete zmluvy, tak išlo o konanie,
ktorým žalovaný predchádzal hroziacim škodám. Pred okresným súdom bolo nesporné, že v čase od
01.01.2010 do 15.09.2010 neexistoval vykonávací predpis k zákonu o dráhach, tzv. Dopravný poriadok
dráh,atedažalovanýobjektívnenepoznalšpecifikácie,ktorémalpredmetzmluvyspĺňaťanebolomožné
na niektorých častiach pokračovať. Žalobca mal o uvedenom vedomosť. Žalobca nepreukázal nárok na

zaplatenie zmluvnej pokuty, pretože relevantne nepreukázal, že termíny na dodanie predmetu zmluvy
neboli dodržané výlučne z dôvodov na strane žalovaného ako predávajúceho. Nesplnil preto žalobca
podmienky a predpoklady pre úspešnosť žaloby a pre priznanie žalovaného nároku nepredložil právne
relevantné argumenty a dôkazy, ktoré by boli spôsobilé priznať mu žalovaný nárok. Predpokladom pre
zmluvnú pokutu je výlučne existencia dôvodov omeškania, ktoré sú na strane žalovaného podľa Čl.

XII. bod 3. zmluvy. Žalovaný absenciu legislatívy v období od 01.01.2010 do 15.09.2010 nespôsobil.
Absenciu legislatívy preto nemožno pripísať na ťarchu žalovaného. Žalovaný predložil viaceré odborné
vyjadrenia a stanoviská odborne spôsobilých osôb, ktoré preukázali, že absencia legislatívy, a to
Dopravného poriadku dráh, mala priamy vplyv na konštrukciu dráhového vozidla. Zodpovednosť za
vydanie vykonávacej vyhlášky nesie Ministerstvo dopravy a výstavby SR, ktoré vykonáva práva štátu

ako jediného akcionára žalobcu, no napriek tomu zodpovednosť za vydanie Dopravného poriadku dráh
nebola vyhodnotená na ťarchu žalobcu.59. Žalovaný podľa predmetu zmluvy v zmysle Čl. IV. bod 5. bol povinný dodať plnenie v rozsahu
a v kvalite spĺňajúcej podmienky stanovené predpismi EÚ (TSI), predpismi a normami platnými v
Slovenskej republike a príslušnými vyhláškami Medzinárodnej železničnej únie (ďalej aj len ako „UIC“),

ako aj s ostatnými všeobecne a individuálne záväznými právnymi normami vzťahujúcimi sa na dodanie,
úpravu a prevádzku predmetných dráhových vozidiel. Zmluva uzavretá medzi žalobcom a žalovaným vo
viacerých miestach odkazovala na aplikáciu Zákona o dráhach a Dopravného poriadku. Takýto záväzok
uložený žalovanému podľa zmluvy nebolo možné opomenúť, pretože v opačnom prípade by žalobca
ako kupujúci nebol povinný predmet zmluvy prevziať a mohol by odoprieť jeho prevzatie. Žalovaný

ako výrobca dráhového vozidla postupoval pri plnení zmluvy s odbornou starostlivosťou a v súlade so
zásadou prevencie a predchádzania hroziacim škodám.

60. Nemožno súhlasiť, že by žalovaný priznával dôvody omeškania na svojej strane. Žalovaný
zdôrazňoval, že korešpondencia medzi ním a žalobcom bola obchodného charakteru, pretože obidve
strany mali záujem vyriešiť predmetnú záležitosť v rámci korektných obchodných vzťahov a spolupráce.

Žalovaný na pojednávaní vysvetlil, že pokiaľ obchodno-výrobný riaditeľ žalovaného v listoch opisuje
napr. „oneskorenie dodávok vybraného materiálu“, bolo to spôsobené tým, že žalovaný nebol v mnohých
prípadoch schopný zadať dodávateľom materiálu správne parametre, pretože nepoznal povolené
tolerancie hmotnosti vyrábanej DMJ. Pokiaľ by okresný súd pristúpil k vykonaniu dôkazov výsluchom
svedkov navrhnutých žalovaným, Ing. H. M. a Ing. H. Y. (č.l. 1552), tak ich výpovede by buď osvedčili

alebo spochybnili vedomosť štatutárneho orgánu žalobcu o tzv. legislatívnom vákuu, ktoré malo pre
rozhodnutie vo veci kľúčový význam. V tomto smere podľa žalovaného nebolo v dostatočnom rozsahu
vykonané dokazovanie. Žalovaný vo vzťahu k dôležitosti vypočutia Ing. H. M. a Ing. H. Y. zdôrazňoval,
že žiaden iný z členov predstavenstva žalobcu nekomunikoval v rámci tohto projektu so žalovaným.
Žalovaný uviedol, že bolo nevyhnutné v konaní pred okresným súdom preukázateľne zistiť, či dvaja

členovia predstavenstva mali vedomosť o legislatívnom vákuu a potrebe prerušiť niektoré práce na
diele, pretože to malo zásadný význam pre rozhodnutie vo veci. Žalobca si bol vedomý povinnosti
za tejto situácie uzavrieť dodatok k zmluve, čo vyplynulo z listinného dôkazu, a to list žalobcu zo
dňa 04.04.2011 (č.l. 180 spisu). Jedná sa o internú korešpondenciu žalobcu medzi dvoma odbormi
žalobcu. Žalovaný poukázal na ČI. IV. bod 6. zmluvy, podľa ktorého neexistovalo striktné určenie

oprávnenej a povinnej strany na uzatvorenie dodatku k zmluve. Okresný súd i napriek uvedenému
nesprávne vyhodnotil neuzatvorenie dodatku k zmluve výlučne na ťarchu žalovaného. Pokiaľ žalobca
v podanom vyjadrení nastoľuje otázku, akým spôsobom to mal urobiť, tak podľa žalovaného splniť túto
povinnosť je jednoduché, ak jediným akcionárom žalobcu je Slovenská republika, pričom práva štátu
ako akcionára vykonáva Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, ktorý štátny orgán je

splnomocňovacím ustanovením § 102 ods. 2 písm. b) zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach určený na
vydanie vykonávacieho predpisu k zákonu č. 513/2009 Z.z. o dráhach, čo však včas neurobil, čím
zapríčinil stav tzv. legislatívneho vákua. O zmene, resp. dočasnej absencii legislatívy v oblasti dráhových
vozidiel mali preukázateľne vedomosť obe zmluvné strany a nemožno vzájomnú dohodnutú zmluvnú
povinnosť uzavrieť dodatok vyhodnotiť na ťarchu len jednej zo zmluvných strán. Túto okolnosť okresný

súd nesprávne posúdil a následne vo veci nesprávne rozhodol.

61. Žalovaný v konaní preukázal nemožnosť kontinuálne pokračovať v komplexnej výrobe DMJ za stavu
absencie legislatívy, preukázal nemožnosť vykonať skúšky, absolvovať schvaľovací proces a posúdiť
zhodu DMJ s technickými predpismi. To všetko bolo podporené kvalifikovanými závermi certifikovaných

autorít-Výskumnýústavdopravný,a.s.,Žilina,Žilinskáuniverzita,Výzkumnýústavdopravní,a.s.,Praha
a znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva, a.s., Žilina. Dokonca aj v znaleckom posudku a
vyjadreniach Ing. Mičáka možno nájsť závery korešpondujúce s tvrdeniami žalovaného, s ktorými sa
okresný súd vôbec nevysporiadal. K technickým podmienkam, ich potrebe a dôležitosti pre výrobu a
konštrukciu predmetu zmluvy sa žalovaný podrobne vyjadroval v odvolaní, kde poukázal na jednotlivé

konkrétne odchýlky pri konštrukcii DMJ. Tieto podstatné rozdiely pri konštrukcii DMJ nebolo možné
opomenúť, inak by zhotovený predmet nespĺňal požadované podmienky, nebol by v súlade s predpismi
a normami platnými v Slovenskej republike.

62. Žalobca uviedol, že jediný odkaz na poskytnutie súčinnosti je obsiahnutý v ČI. X. bod 10. zmluvy

ohľadom návrhov dizajnového riešenia interiéru a farebného riešenia exteriéru. V tejto súvislosti podľa
žalovaného nie je zrejmé, z akého dôvodu v konaní pred okresným súdom preukázaná skutočnosť,
že omeškanie žalobcu ohľadom poskytnutia súčinnosti pri návrhoch dizajnového riešenia interiéru
a farebného riešenia exteriéru trvalo šesť kalendárnych mesiacov, nebola pri rozhodovaní vôbeczohľadnená. Táto skutočnosť nebola rozporovaná ani žalobcom, dokonca bola žalobcom uznaná v
písomnom vyjadrení zo dňa 11.01.2018. Žalovanému nie je zrejmé, prečo okresný súd napriek tomu,
že žalobca svoje omeškanie uznal, túto skutočnosť opätovne vyhodnotil výlučne na ťarchu žalovaného.

Žalovaný ako zhotoviteľ preto nemohol byť v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku
omeškania objednávateľa v spojení s ust. § 365 ods. 4 Obchodného zákonníka. Žalovaný poukázal
na to, že okrem poskytnutia súčinnosti ohľadom farebného riešenia interiéru a exteriéru bol žalobca v
omeškaní s poskytnutím súčinnosti aj v ďalších oblastiach, a to v rozmedzí od 5 až po 15 mesiacov. Toto
preukázali jednotlivé zápisy z kontrolných dní, čo okresný súd nesprávne vyhodnotil. Na neposkytnutie

súčinnosti žalobcom, resp. oneskorené poskytnutie súčinnosti zo strany žalobcu, žalovaný navrhol
vykonať znalecké dokazovanie podľa č.l. 1552-1553. Tento dôkaz okresný súd nevykonal, ani jeho
vykonanie nezamietol. Žalobca si v rámci „kontrolných dní“ vymienil odkladaciu podmienku schválenia
určitých celkov, častí DMJ, pričom takéto konanie žalobcu predstavovalo určitý, vážny a zrozumiteľný
prejav vôle žalobcu vyhradiť si súhlas, resp. schválenie, prípadne vyjadrenie sa k určitému technickému
riešeniu výrobcu a nemožno ho nerešpektovať. Žalovaný zotrval na tom, že v čase zrušenia vyhlášky

Ministerstva dopravy pôšt a telekomunikácií SR č. 250/1997 Z.z., ktorou sa vydáva Dopravný poriadok
dráh v znení neskorších zmien a doplnení, tzv. Dopravný poriadok dráh bez jej nahradenia iným
predpisom, teda v čase od 01.01.2010 do 15.09.2010 nemohol predmet zmluvy plniť riadne a včas a
predstavovalo to na strane žalovaného dodatočnú nemožnosť plnenia, ktorá nespočívala v dôvodoch
na strane žalovaného.

63. Žalovaný poukázal na to, že v čase prijatia novej vyhlášky č. 351/2010 Z.z. boli oproti vyhláške č.
250/1997 Z.z. a jej Prílohy č. 1 doplnené nové požiadavky, ktoré žalovaný v čase legislatívnej absencie
nemohol predvídať, a to:
- najnižšia trieda zaťaženia trate, na ktorých smie byť dráhové vozidlo prevádzkované,

- schopnosť dráhového vozidla prechádzať cez koľajové brzdy,
- maximálny elektrický odpor dvojkolesia meraný medzi jazdnými plochami,
- meracie zariadenie spotreby trakčnej energie (elektrickej, trakčného paliva),
- signalizácia minimálneho množstva paliva v nádrži,
- použitý typ pieskovacieho zariadenia, parametre, druh a ďalšie,

- schéma a popis činnosti mazania okolesníkov,
- rozsah technickej kontroly,
- schéma a popis pieskovacieho zariadenia, bloková schéma zapojenia vlakového zabezpečovača,
prepojenie rôznych druhov vlakových zabezpečovačov,
- požiadavky na dráhové vozidlo podľa Prílohy č. 2 vyhlášky č. 351/2010 Z.z. najmä:

a/ Zoznam podmienok technickej spôsobilosti dráhových vozidiel železničných dráh,
b/ Požiadavky na dráhové vozidlá, ktoré musia byť splnené na schválenie nového typu dráhového
vozidla,
c/ Najväčšie prípustné tolerancie hmotnosti, rozdielu hmotnosti na dvojkolesie a rozdielu hmotností na
kolesá vozidiel železničných dráh.

64. Žalovaný vzhľadom k tomuto nemohol v čase od 01.01.2010 do 15.09.2010 predmet zmluvy plniť
riadne a včas, pretože objektívne nepoznal špecifikácie, ktoré mal predmet zmluvy podľa právnych
predpisov a noriem spĺňať.

65. Žalovaný poukázal na svoje odvolanie, ako aj na odvolací návrh, ktorému žiadal vyhovieť.

66. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 15.08.2019 (č.l. 2727 spisu) bolo vyjadrenie
žalovaného zo dňa 05.08.2019 doručené žalobcovi s možnosťou vyjadrenia sa k nemu v lehote 10 dní,
ktorú možnosť žalobca do momentu konania a rozhodnutia krajským súdom nevyužil.

67. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, §
380 ods. 1 CSP, na základe podaného odvolania žalovaného bez nariadenia pojednávania a napadnutý
rozsudok okresného súdu zrušil podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

68. Primárne krajský súd v rámci svojho konania a rozhodovania poukazuje na to, že vychádzal
z rozsahu a dôvodov odvolania žalovaného obsiahnutých v podaní zo dňa 18.04.2019. Z dôvodovodvolania žalovaného boli vyhodnocované tie, ktoré podľa názoru krajského súdu mali podstatný
význam pre jeho rozhodnutie a závery ním prijaté.

69. Žalovaný v odvolaní uviedol, že toto smeruje proti rozsudku okresného súdu, a to proti všetkým jeho
výrokom, ktoré sú vyjadrené výrokom I., II., III., IV.. Z napadnutého rozsudku okresného súdu vyplynulo,
že tento výrokom I. rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 2.359.475,42 Eur spolu
s 9% - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 932.533,55 Eur od 5.6.2012 do zaplatenia a 9,5%
- ným úrokom z omeškania zo sumy 1.426.941,87 Eur od 13.8.2013 do zaplatenia, a to do troch dní

od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. okresný súd vo zvyšku zmluvnej pokuty 5.517,95 Eur spolu s
úrokom z omeškania 9% ročne zo sumy 2.207,18 Eur od 5.6.2012 do zaplatenia a 9,5% - ným úrokom
z omeškania ročne zo sumy 3.310,77 Eur od 13.8.2013 do zaplatenia žalobu zamietol. Výrokom III.
rozhodol o nároku žalobcu na náhradu trov konania a výrokom IV. rozhodol o trovách štátu. Krajský
súd mal za to, že pokiaľ aj výrok II. rozsudku okresného súdu o zamietnutí zvyšku zmluvnej pokuty
spolu s úrokom z omeškania vyznel v prospech žalovaného, bol rozsudok okresného súdu zrušený aj

v tejto výrokovej časti II., keďže ide v danej veci o previazanosť tohto výroku II. s výrokom I., ak má
byť v komplexnosti vyhodnotené, či žalobcom uplatnená zmluvná pokuta má základ v zmluvnom vzťahu
uzavretom medzi žalobcom a žalovaným, vo výsledkoch vykonaného dokazovania, t.j. či žalobcom
uplatnený nárok na zmluvnú pokutu bol nárokom spoľahlivo preukázateľným v konaní pred okresným
súdom. Záver krajského súdu v takomto jeho postupe vychádza z toho, že zamietavá výroková časť II.

rozsudku okresného súdu vyplýva nie z konštatovanej nedôvodnosti žalobcom uplatneného nároku ako
nároku nepreukázaného, ale k zamietnutiu došlo z titulu okresným súdom konštatovaného (aj) chybného
výpočtu zmluvných pokút.

70. Žalovaný sa v odvolaní domáhal postupu v zmysle ust. § 365 ods. 2 CSP, podľa ktorého odvolanie

proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv
na rozhodnutie vo veci samej.

71. V zmysle tohto zákonného ustanovenia žalovaný uviedol, že jeho odvolanie smeruje proti uzneseniu

OkresnéhosúduMartinč.k.17Cb/174/2013-1808zodňa12.03.2018,uzneseniuOkresnéhosúduMartin
sp. zn. 17Cb/174/2013 zo dňa 25.01.2019 o pripustení zmeny žaloby a proti uzneseniu Krajského súdu
v Žiline č.k. 14Ncb/8/2018-2473 zo dňa 08.11.2018, pretože podľa žalovaného tieto rozhodnutia, ktoré
predchádzali rozhodnutiu vo veci samej, majú vadu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

72. Krajský súd k tomuto odvolaciemu dôvodu žalovaného uvádza, že nebol relevantný. Podľa ust.
§ 389 ods. 2 CSP, ak sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 2, odvolací súd zruší odvolaním
napadnuté rozhodnutie vo veci samej a zároveň zruší aj právoplatné uznesenie, ktoré rozhodnutiu vo
veci samej predchádzalo. Žalovaný vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu č.k. 17Cb/174/2013-1808
zo dňa 12.03.2018 uviedol, že toto rozhodnutie je podľa jeho názoru svojvoľné, pretože neboli splnené

kumulatívne podmienky vyplývajúce z ust. § 15 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 382/2004 Z.z.“).

73. Krajský súd sa oboznámil s uznesením Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/174/2013-1808 zo dňa

12.03.2018,ktorýmbolIng.MiloslavMičákustanovenýzaznalcavtomtokonanívoväzbenaúlohu,ktorá
mubolapredmetnýmuznesenímuložená,atooboznámiťsasosvojímznaleckýmposudkom,ktorýtento
znalec vypracoval, č. znaleckého posudku 002/2015, dostaviť sa na výsluch na pojednávanie. Dôvodom
takéhoto postupu zo strany okresného súdu v zmysle odseku 8. odôvodnenia predmetného uznesenia
bola skutočnosť, že okresný súd považoval za potrebné znalca Ing. Miloslava Mičáka vyslúchnuť o

skutočnostiach uvádzaných v jeho znaleckom posudku, pričom medzičasom bol ustanovený znalec po
podaní znaleckého posudku vyčiarknutý zo zoznamu znalcov, z ktorého titulu ho okresný súd s jeho
súhlasomopätovneustanovilzaznalcavzmysleust.§15ods.1zákonač.382/2004Z.z..Podľač.l.1887
spisu bolo zistené, že Ing. Miloslav Mičák zložil písomný sľub. Bolo nepochybné, že Ing. Mičák v danej
veci vypracovával súdnoznalecký posudok č. 002/2015 na základe uznesenia Okresného súdu Martin

č.k. 17Cb/174/2013-439 zo dňa 16.12.2014, ktorým uznesením bolo nariadené znalecké dokazovanie
a Ing. Miloslav Mičák bol ustanovený do konania ako znalec z odboru Doprava železničná, odvetvie
Technický stav a odhad hodnoty koľajových vozidiel na vykonanie znaleckého úkonu. Bolo nepochybné,
že medzičasom bol Ing. Miloslav Mičák vyčiarknutý zo zoznamu znalcov. Okresný súd z dôvodusvojho postupu, keď považoval za potrebné tohto znalca vyslúchnuť o skutočnostiach uvádzaných v
jeho súdnoznaleckom posudku, práve za týmto účelom uznesením č.k. 17Cb/174/2013-1808 zo dňa
12.03.2018 ustanovil Ing. Miloslava Mičáka za znalca s jeho súhlasom. Predmetné uznesenie okresného

súdu, ktoré malo väzbu na súdnoznalecký posudok č. 002/2015 vypracovaný znalcom Ing. Miloslavom
Mičákom nebolo vyhodnotené odvolacím súdom ako súdne rozhodnutie, ktoré by malo mať vadu v
zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP tak, ako sa toho domáhal žalovaný v odvolaní. Podľa názoru
krajského súdu v danej veci v zmysle odvolania žalovaného nie je možné bez ďalšieho poukázať len na
znenie ust. § 15 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z., pretože žalovaným namietané uznesenie okresného

súdu č.k. 17Cb/174/2013-1808 zo dňa 12.03.2018 malo väzbu na súdnoznalecký posudok č. 002/2015,
vypracovaný Ing. Miloslavom Mičákom, ktorý bol v tom čase znalcom zapísaním v zozname znalcov.
Vo vzťahu k tomuto uzneseniu okresného súdu č.k. 17Cb/174/2013-1808 zo dňa 12.03.2018 neboli
splnené zákonné podmienky v zmysle ust. § 389 ods. 2 CSP, aby odvolací súd zrušil aj toto právoplatné
uznesenie okresného súdu, ktoré rozhodnutiu vo veci samej predchádzalo.

74. Rovnako krajský súd nemal splnené zákonné podmienky k tomu, aby v zmysle návrhu žalovaného
došlo k zrušeniu uznesenia Okresného súdu Martin sp. zn. 17Cb/174/2013 zo dňa 25.01.2019 o
pripustení zmeny žaloby. Ak žalovaný sa domáhal zrušenia tohto uznesenia okresného súdu z titulu
porušenia ust. § 95 ods. 3 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 30.06.2016, t.j. keď súd prvej
inštancie nerozhodol o prípustnosti zmeny žaloby v zákonom stanovenej lehote, tak je potrebné zo

strany krajského súdu uviesť, že s nedodržaním zákonom stanovenej lehoty podľa pôvodne platného
procesnoprávneho predpisu, a to Občianskeho súdneho poriadku, neboli spojené dôsledky v tom smere,
že by to zakladalo postup v rámci tohto odvolacieho konania na zrušenie takého uznesenia okresného
súdu.

75. Nebol zákonný (ani kompetenčný) priestor k tomu, aby krajský súd v tomto odvolacom konaní zrušil
uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Ncb/8/2018-2473 zo dňa 08. novembra 2018. Vo vzťahu k tejto
skupine uznesení, ktoré žiadal žalovaný v odvolacom konaní zrušiť za aplikácie ust. § 365 ods. 2 CSP,
nielenže tu nebola vada v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, tak ako ju tvrdil žalovaný v odvolaní,
ale naviac napadané uznesenie žalovaným č.k. 14Ncb/8/2018-2473 zo dňa 08. novembra 2018 je

uznesením Krajského súdu v Žiline ako súdu nadriadeného, ktorým bolo rozhodované o námietke
zaujatosti vznesenej žalovaným voči sudkyni Okresného súdu Martin Mgr. Kataríne Janotovej. Krajský
súd upriamuje pozornosť na znenie ust. § 365 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 389 ods. 2 CSP z ktorých
vyplýva, že sa má jednať o právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej a ktoré má mať vadu uvedenú v odseku 1., ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci

samej. Z tohto dôvodu nie je možné odvolaním žalovaného sa domáhať zrušenia uznesenia krajského
súdu, naviac ako súdu nadriadeného, ktorý konal vo veci vznesenej námietky zaujatosti voči konajúcej
sudkyni Mgr. Kataríne Janotovej.

76. Nebol vyhodnotený ako relevantný odvolací dôvod žalovaného ktorý namietal to, že vo veci

rozhodoval sudca, ktorý mal byť z prejednania a rozhodovania veci vylúčený. Žalovaný namietal, že
napriek kvalifikovanej námietke zaujatosti zo dňa 27.09.2018 (č.l. 2400 spisu) vznesenej riadne a včas
žalovaným, nebol zákonný sudca v prípadoch ktoré odôvodňujú jeho zaujatie vo veci z objektívneho
hľadiska z konania vylúčený. Žalovaný sa opätovne v odvolaní domáhal, aby ním tvrdenú vadu
konania odstránil odvolací súd zrušením napadnutého rozhodnutia okresného súdu a vrátením veci na

opätovné prejednanie sudcovi, o ktorého zaujatosti nie sú žiadne pochybnosti. K tejto časti odvolania
žalovaného krajský súd uvádza, že je tu rozhodnutie Krajského súdu v Žiline ako súdu nadriadeného č.k.
14Ncb/8/2018-2473 zo dňa 08. novembra 2018, z ktorého rozhodnutia vyplýva, že sudkyňa Okresného
súdu Martin Mgr. Katarína Janotová nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania sporu vedeného na
Okresnom súde Martin pod sp. zn. 17Cb/174/2013. Z odôvodnenia tohto uznesenia Krajského súdu v

Žiline ako súdu nadriadeného vyplýva, že sa nadriadený súd zaoberal práve námietkou zaujatosti ktorú
vzniesol žalovaný vo svojom podaní zo dňa 27.09.2018, značka 01/Ba/2014, doručenom Okresnému
súdu Martin dňa 28.09.2018 (č.l. 2400-2406 spisu), t.j. tou námietkou zaujatosti, o ktorej nedôvodne
žalovaný v odvolaní uvádza, že napriek ním kvalifikovane podanej námietky zaujatosti, nebol zákonný
sudca z konania vylúčený. Krajský súd dôsledne v uznesení č.k. 14Ncb/8/2018-2473 zo dňa 08.

novembra 2018 sa zaoberal všetkými žalovaným tvrdenými dôvodmi pre vylúčenie konajúcej sudkyne
Mgr. Kataríny Janotovej. Od momentu rozhodnutia Krajského súdu v Žiline ako súdu nadriadeného
uznesením č.k. 14Ncb/8/2018-2473 zo dňa 08. novembra 2018, ktorým sudkyňa Okresného súdu Martin
Mgr. Katarína Janotová nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania sporu vedeného na Okresnomsúde Martin pod sp. zn. 17Cb/174/2013, nebolo zo strany žalovaného preukázané, že by došlo k zmene
stavu v tom, že by tu existoval dôvod na vylúčenie konajúcej sudkyne v zmysle ust. § 49 ods. 1 CSP.
Krajský súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia Krajského súdu v Žiline ako súdu nadriadeného

č.k. 14Ncb/8/2018-2473 zo dňa 08. novembra 2018 z ktorého vyplýva, že žalovaným tvrdené dôvody
sa výslovne týkajú len okolností podľa ust. § 49 ods. 3 CSP a bez ich presahu do dôvodov podľa
ust. § 49 ods. 1 CSP (odsek 33. odôvodnenia predmetného rozhodnutia Krajského súdu v Žiline ako
súdu nadriadeného). Z tohto rozhodnutia krajského súdu ako súdu nadriadeného ďalej vyplýva, že
dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho

rozhodovacej činnosti, ako aj, že subjektívne hodnotenie parciálneho procesného postupu namietanej
sudkyne vo veci žalovaným ako nevyváženého, v rozpore s princípmi kontradiktórnosti konania, rovnosti
strán a hospodárnosti konania, nemôže bez ďalšieho zakladať existenciu odôvodnených pochybností o
nezaujatosti namietanej sudkyne z dôvodov v zmysle ust. § 49 ods. 1 CSP. Krajský súd dodáva, že za
vzatia do úvahy aj tohto rozhodnutia Krajského súdu v Žiline ako súdu nadriadeného, potom neexistoval
tu odvolací dôvod žalovaného v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. c) CSP, že by rozhodoval vylúčený sudca

alebo nesprávne obsadený súd.

77. Pokiaľ žalovaný v odvolaní na strane 39 (č.l. 2554 spisu) uviedol, že zaujatosť namieta aj v
rámci tohto odvolacieho konania, najmä z dôvodu obstarania dôkazu sudcom na základe vlastnej
iniciatívy, t.j. bez návrhu strán sporu a tým porušenie ust. § 185 ods. 2 a 3 CSP, účasť Ing. Mičáka

na pojednávaniach, prípustnosť písomných vyjadrení a stanovísk Ing. Mičáka 18 mesiacov po tom,
ako bol zo zoznamu znalcov vyčiarknutý, tak krajský súd uvádza, že o týchto dôvodoch už rozhodoval
Krajský súd v Žiline ako súd nadriadený v uznesení č.k. 14Ncb/8/2018-2473 zo dňa 08. novembra
2018. V odseku 2. odôvodnenia tohto rozhodnutia sa poukazuje na námietky žalovaného, že sudkyňa
zadovážila a vykonala na základe vlastnej iniciatívy, bez návrhu sporových strán a podľa žalovaného

v rozpore s ust. § 185 ods. 2 CSP list Ministerstva dopravy SR z 12.9.2018, že strany sporu
sa mali vyjadrovať k stanoviskám „súdneho znalca“ Ing. Miloslava Mičáka, ktorý od augusta 2016 bol
vyčiarknutý zo zoznamu súdnych znalcov. Krajský súd dodáva, že pokiaľ žalovaný v rámci odvolania
pod bodom III.3 na strane 39 (č.l. 2554 spisu) uviedol, že zaujatosť sudcu súdu prvej inštancie namieta
v rámci odvolacieho konania, tak Krajský súd v Žiline ako súd nadriadený nemal dôvod rozhodovať

opätovne, ak dôvody zaujatosti konajúcej sudkyne uvádzané v odvolaní žalovaného sú dôvodmi, ktoré
boli už predostreté Krajskému súdu v Žiline ako súdu nadriadenému vo vzťahu ku ktorým bolo vydané
rozhodnutie Krajským súdom v Žiline ako súdom nadriadeným č.k. 14Ncb/8/2018-2473 zo dňa 08.
novembra 2018, podľa ktorého sudkyňa Okresného súdu Martin Mgr. Katarína Janotová nie je vylúčená
z prejednávania a rozhodovania sporu vedeného na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 17Cb/174/2013.

Krajský súd zvýrazňuje, že v štádiu jeho konania a rozhodovania neboli žalovaným vyjadrené dôvody
v zmysle ust. § 49 ods. 1 CSP, pre ktoré by mal krajský súd ako súd nadriadený rozhodovať a pre
ktoré by mala byť konajúca sudkyňa súdu prvej inštancie vylúčená z prejednávania a rozhodovania tejto
sporovej veci. Ak žalovaný v odvolaní k namietaniu sudcu uvádzal rozdielnosť hodnotenia odborných
záverov Ing. Mičáka, nevykonanie dôkazov navrhnutých žalovaným bez rozhodnutia o týchto návrhoch

a náležitého odôvodnenia, ide o námietky spočívajúce v postupe sudcu (§ 49 ods. 3 CSP), ktoré sú
posúdené odvolacím súdom v ďalšej časti odôvodnenia tohto uznesenia.

78. Krajský súd nehodnotil ako relevantný ani odvolací dôvod žalovaného, ktorý namietal porušenie
ust. § 181 ods. 2 CSP, ak okresný súd neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné,

ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré nevykoná, ako aj, že
okresný súd neuviedol svoje predbežné právne posúdenie veci, čo podľa žalovaného malo mať vplyv
na vydanie rozhodnutia, ktoré je prekvapivým rozhodnutím, ako aj, že žalovaný nemohol adekvátne
reagovať na vzniknutú procesnú situáciu a týmto postupom súdu prvej inštancie žalovaný mal za
to, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. S uvedeným odvolacím dôvodom

žalovaného nemožno súhlasiť, a to s ohľadom na celý priebeh a postup konania pred okresným
súdom a začatia súdneho sporu doručením žaloby na Okresný súd Martin dňa 30.09.2013. Krajský súd
zdôrazňuje, že priebeh konania a dokazovania, spôsob vedenia konania pred okresným súdom, keď
sa posudzovala odborná otázka vzťahujúca sa k tvrdenému omeškaniu žalovaného, v súhrnnosti dávali
obidvom sporovým stranám nepochybnú vedomosť čo je medzi nimi sporné a čo sa dokazuje a práve

pre rozsah odbornej otázky a jej dokazovania tak žalobca ako aj žalovaný mali vytvorený priestor na
uplatňovanie tak prostriedkov procesného útoku, ako aj prostriedkov procesnej obrany. Krajský súd v
tejto súvislosti poukazuje aj na to, že ust. § 181 ods. 2 CSP je obdobou pôvodného ust. § 118 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku vo vzťahu ku ktorému ustanoveniu pôvodného procesnoprávnehopredpisu Občianskeho súdneho poriadku Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení č.k. IV. ÚS
326/2012-13 zo dňa 21. júna 2012 uviedol, že sa stotožňuje s názorom najvyššieho súdu uvedeným v
napadnutom uznesení najvyššieho súdu, podľa ktorého porušenie citovaného zákonného ustanovenia

teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje účastníkov napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť
prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania
zhrnúť svoje návrhy, namietať prípadný nesprávny procesný postup prvostupňového súdu v podanom
odvolaní a pod..

79. K rozsahu posudzovaného napadnutého rozsudku okresného súdu, z neho vyplývajúcich záverov,
krajský súd vníma za podstatné to, že nebolo v dostatočnom a potrebnom rozsahu vykonané
zdôvodnenie okresným súdom v rovine vykonaných dôkazov, z ktorých vyplývali odborné závery, u
ktorých bola daná protichodnosť odborných záverov na v súdnom konaní hodnotenú a posudzovanú
odbornú otázku.

80. Krajský súd vo vecno-právnej rovine a následne právnej rovine posudzovania odvolacej veci uvádza,
že pokiaľ v odvolacom konaní odvolaciemu súdu bolo doložené stanovisko Ing. Miloslava Mičáka
ako bývalého znalca k odvolaniu žalovaného, ktoré stanovisko je datované 18.10.2019, tak k tomuto
krajský súd neprihliadal, toto nedoručoval, pretože v odvolacom konaní vystupujú len sporové strany,
a to žalobca a žalovaný pre štádium konania o odvolaní proti rozsudku okresného súdu. Krajský

súd poukazuje aj na obsah spisového materiálu okresného súdu, ktorý podaním zo dňa 11.07.2019
(č.l. 2712 spisu) Ing. Miloslavovi Mičákovi oznámil, že na jeho podanie zo dňa 09.07.2019 označené
ako „Stanovisko Ing. M. Mičáka (bývalého znalca) k „Odvolaniu žalovaného ŽOS, a.s. Vrútky“ zo dňa
18.04.2019 proti rozsudku OS Martin zo dňa 25.01.2019 vo veci č.k. 17 Cb/174/2013-2517“
doručené okresnému súdu dňa 11.07.2019 nebude prihliadať, pretože nie je stranou sporu.

81. Predmetom sporu bola žalobcom uplatnená zmluvná pokuta voči žalovanému spolu aj s úrokom
z omeškania. Zmluvná pokuta vyplývala z Čl. XII. a bola dohodnutá podľa bodu 2. a 3. tohto
článku uzavretej označenej Kúpnej zmluvy č. 18/VS-N/2008 na dodanie motorových jednotiek zo
dňa 30.03.2009 (ďalej „Zmluva“), tak pre nedodržanie termínov na ukončenie stavby hrubej skrine

vozňa ktoréhokoľvek dráhového vozidla, ako aj pre nedodržanie termínov na dodanie predmetu zmluvy
dohodnuté v tejto Zmluve (body 3.1. - 3.12. Čl. IV. Zmluvy). Nepochybne pre v súdnom spore uplatnenú
zmluvnú pokutu ako zabezpečovací inštitút záväzkového práva, ktorú možno dojednať len písomne a
vzťahuje sa na prípady porušenia zmluvnej povinnosti, je určujúce a podstatné to, čo zmluvné strany
vyjadrili v Zmluve. Práve z tohto podstatného zmluvného dojednania pokuty bolo nevyhnutné vychádzať

aj v rámci odvolacieho konania, z ktorého dôvodu považoval krajský súd za potrebné jej zmluvné znenie
vyjadriť aj v odôvodnení svojho rozhodnutia.

82.PodľaČl.XII.Zmluvybodu2,vprípade,žezdôvodovnastranepredávajúceho(poznámkakrajského
súdu - žalovaného) tento nedodrží termíny na ukončenie stavby hrubej skrine vozňa ktoréhokoľvek

dráhového vozidla uvedeného v Prílohe 9 k tejto Zmluve, má kupujúci (poznámka krajského súdu -
žalobca) právo uplatňovať si voči nemu zmluvnú pokutu vo výške 0,025 % za každý deň omeškania
zo zálohy, ktorá má byť po ukončení stavby hrubej skrine vozňa daného dráhového vozidla uhradená
predávajúcemu podľa bodu 1.2 čl. VII tejto Zmluvy.

83. Podľa Čl. XII. bodu 3 Zmluvy, v prípade, že z dôvodov na strane predávajúceho tento nedodrží
termíny na dodanie predmetu zmluvy dohodnuté v tejto zmluve (body 3.1 až 3.12 čl. IV. Zmluvy), má
kupujúci právo uplatňovať voči nemu zmluvnú pokutu vo výške 0,025 % za každý deň omeškania z ceny
tej časti predmetu Zmluvy, s ktorej dodaním je predávajúci v omeškaní. Za predmet Zmluvy sa pre účely
tohto bodu tohto článku Zmluvy považuje jednotka v zložení definovanou v bodoch 3.1 až 3.12 čl. IV.

tejto Zmluvy.

84. Nepochybne z písomnej dohody zmluvnej pokuty vyplýva, že táto zabezpečovala riadne a včasné
plnenie žalovaným, t.j. dodržanie termínov a súčasne na druhej strane bola právom žalobcu uplatňovať
dohodnutú zmluvnú pokutu v prípade, že z dôvodov na strane predávajúceho, t.j. žalovaného,

tento nedodrží termíny. V súvislosti s takto uplatneným nárokom bol to žalobca, ktorý mal dôkazné
bremeno t.j. preukázať, že z dôvodov na strane žalovaného došlo k porušeniu zmluvnou pokutou
zabezpečenej zmluvnej povinnosti, a to k nedodržaniu termínov žalovaným. Pre opodstatnenosť
žalobcom uplatneného nároku sa preto vyžadovalo, aby v súdnom konaní v rámci dôkaznej povinnostižalobcu bolo nepochybným, spoľahlivým spôsobom preukázané nedodržanie zmluvných termínov
žalovaným z dôvodov na strane žalovaného. Vzhľadom na predmet zmluvy, vyjadrenú písomnú dohodu
o zmluvnej pokute a obranu žalovaného, že k nedodržaniu termínov plnenia nedošlo z dôvodov na jeho

strane, bolo nevyhnutné zodpovedať odbornú otázku, a to, či z titulu absencie vyhlášky Ministerstva
dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky, ktorou sa vydáva Dopravný poriadok dráh,
(ne)mohol žalovaný dodržať termíny dohodnuté medzi žalobcom a žalovaným na splnenie predmetu
Zmluvy. Podľa Čl. III. Zmluvy sa žalovaný zaviazal dodať žalobcovi dieselmotorové jednotky podľa bodu
2.1. tohto článku Zmluvy a zároveň sa žalovaný zaviazal touto Zmluvou dodať žalobcovi technickú

dokumentáciu podľa bodu 2.2. tohto článku Zmluvy, vykonať skúšky dodávaného predmetu Zmluvy
podľa bodu 2.4.1. a 2.4.2. tohto článku Zmluvy, zaškoliť zamestnancov žalobcu podľa bodov 2.4.3.
a 2.4.4. tohto článku Zmluvy a zabezpečiť pre žalobcu schválenie všetkých na základe tejto zmluvy
dodaných nových typov dráhových vozidiel podľa bodu 2.5. tohto článku Zmluvy.

85. Bolo nepochybné, že v období od 01.01.2010 do 15.09.2010 neexistovala právna úprava, a

to vyhláška, ktorou sa vydáva Dopravný poriadok dráh, keď pôvodná vyhláška č. 250/1997 Z.z.
bola zrušená a nová vyhláška č. 351/2010 Z.z. o Dopravnom poriadku dráh nadobudla účinnosť od
15.09.2010. Z uzavretého zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným vyplynulo, že Zmluva
odkazovala aj na Dopravný poriadok. Skutočnosť, či absencia vyhlášky o dopravnom poriadku dráh v
období od 01.01.2010 do 15.09.2010 zasiahla do zmluvne dohodnutých termínov plnenia žalovaným,

bola nepochybne odbornou otázkou, čo bolo jednoznačné tak pre konajúci súd prvej inštancie, ako
aj pre sporové strany, keď sám žalobca na pojednávaní konanom pred Okresným súdom Martin dňa
30. októbra 2014 (č.l. 379) spisu uviedol, že pre znalecké dokazovanie navrhuje, aby bola pribratá
právnická osoba, a to ústav, práve z dôvodu náročnosti problematiky. Súd prvej inštancie uznesením
č.k. 17Cb/174/2013-439 zo dňa 16.12.2014 ustanovil do konania Ing. Miloslava Mičáka, znalca z

odboru Doprava železničná, odvetvie Technický stav a odhad hodnoty koľajových vozidiel na vykonanie
znaleckého úkonu, s úlohou znalca 1. či žalovaný z dôvodu absentujúcej legislatívy mohol dodržať
termíny výroby a dodávky (tzn. či bolo možné vyrábať a uviesť do prevádzky príslušné dielo) vo vzťahu
k predmetu Zmluvy a k pokynom samotného žalobcu z kontrolných dní, 2. ak znalec dospeje k záveru,
že žalovaný termíny dodávok nemohol z dôvodu platnej legislatívy dodržať, tak určiť, kedy najskôr

mohol žalovaný plniť jednotlivé čiastkové dodávky - určiť konkrétne termíny, 3. oboznámiť sa s otázkami
žalobcu na č.l. 415 a nasledujúce súdneho spisu a žalovaného č.l. 397 a nasledujúceho súdneho spisu,
ku ktorým bude znalec vyzvaný na ústnom pojednávaní na podanie vyjadrenia. V odôvodnení tohto
uznesenia okresný súd uviedol, že pre rozhodnutie v danej veci sa vyžaduje posúdenie skutočností,
na ktoré bolo treba odborné znalosti z odboru železničná doprava, z ktorého dôvodu bolo nariadené

znalecké dokazovanie týmto znalcom.

86. Krajský súd zvýrazňuje, že v danej veci, čo v konečnom dôsledku nerozporujú ani sporové strany a
čo vyjadril aj súd prvej inštancie, bolo potrebné posudzovať skutočnosti, na ktoré boli potrebné odborné
znalosti, a to či chýbajúca legislatíva, a to chýbajúca vyhláška o Dopravnom poriadku dráh v období

od 01.01.2010 do 15.09.2010 bola dôvodom, pre ktorý žalovaný nemohol dodržať termíny zmluvných
dodávok. V takomto prípade posudzovania odbornej otázky súd nemôže sám nahradiť odborné závery
znalca svojimi názormi, pretože nemá aprobáciu pre posúdenie skutočností, ktoré sú relevantné pre
posúdenie žalobného nároku. Súd je však povinný hodnotiť znalecký posudok z aspektov procesu
utvárania znaleckého dôkazu, prípravy znaleckého skúmania, zaobstarania podkladov znalcom, priebeh

znaleckého skúmania, vierohodnosť teoretických východísk, ktorými znalec odôvodňuje svoje závery,
spoľahlivosť metód používaných znalcom a spôsob vyvodzovania záverov znalca. Ďalej krajský súd
vo všeobecnosti uvádza, že ak vzniknú pochybnosti o záveroch v znaleckom posudku, súd sa musí
pokúsiť ich odstrániť, v prípade nemožnosti, vychádzať z komplexnosti hodnotenia dôkazov vykonaných
pred ním. Súd nemôže hodnotiť správnosť odborných záverov vyjadrených znalcom, avšak výsledky

znaleckého dokazovania hodnotí vo väzbe s vykonanými inými dôkazmi. Hodnoteniu nepodliehajú
odborné znalecké závery z hľadiska ich správnosti, súd hodnotí len presvedčivosť posudku, pokiaľ ide o
jeho úplnosť vo vzťahu k zadaniu, k zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými
dôkazmi (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5 Cdo 188/2010). Pokiaľ aj v zmysle
Čl. 15 CSP sa dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotia súdom podľa jeho úvahy v súlade s princípmi na

ktorých spočíva Civilný sporový poriadok, ako aj, že žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, i za
akceptácie ust. § 191 ods. 1 CSP, v prípade hodnotenia výpovednej hodnoty dôkazov musí byť zrejmý
(myšlienkový) postup súdu.87. Pre zodpovedanie odbornej otázky v konaní pred okresným súdom boli vypracované 2 súdno-
znalecké posudky, a to Znalecký posudok č. 002/2015 okresným súdom ustanoveného znalca Ing.
Miloslava Mičáka a Znalecký posudok č. 171/2017 vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej

univerzity v Žiline, ktorý bol ustanovený na znalecký úkon uznesením Okresného súdu Martin
č.k. 17Cb/174/2013-976 zo dňa 04.11.2015 ako kontrolné znalecké dokazovanie. Podľa výroku III.
predmetného uznesenia okresného súdu úlohou znalca, a to Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej
univerzity v Žiline bolo oboznámiť sa so spisovým materiálom, preskúmať Znalecký posudok Ing.
Miloslava Mičáka č. 002/2005 zo dňa 10.04.2015, odpovedať na otázku, či žalovaný z dôvodu

absentujúcej legislatívy mohol dodržať termíny výroby a dodávky, teda či bolo možné vyrábať a uviesť
do prevádzky príslušné dielo, a to vo vzťahu k predmetu Zmluvy a k pokynom samotného žalobcu
v Zápisoch z kontrolných dní; ak dospeje k záveru, že žalovaný termíny dodávok nemohol z dôvodu
platnej legislatívy dodržať, určiť, kedy najskôr mohol žalovaný plniť jednotlivé čiastkové dodávky - určiť
konkrétne termíny, ako sa aj oboznámiť s otázkami žalobcu a otázkami žalovaného, ku ktorým sa
bude vyjadrovať na ústnom pojednávaní, zistiť ďalšie skutočnosti, ktoré považuje znalec za dôležité.

NepochybneznaleckýposudokvypracovanýIng.MiloslavomMičákomaznaleckýposudokvypracovaný
Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline (ďalej aj „Ústav súdneho inžinierstva“) ako
kontrolné znalecké dokazovanie sú 2 súdno-znalecké posudky, z ktorých vyplývajú odlišné odpovede
na odbornú otázku, inými slovami odborné závery týchto dvoch súdno-znaleckých posudkov sú v
rozpore (protichodné). Znalecký posudok Ing. Miloslava Mičáka podľa odborných záverov v tomto jeho

znaleckom posudku obsiahnutých vysvetlil, že legislatíva pre výrobu DMJ 861 žalovanému nechýbala,
že konštrukciu dráhového vozidla nerieši výlučne vyhláška, ale predovšetkým technické normy, a to -
TSI, UIC a STN, oblasti, ktoré bude upravovať vyhláška - Dopravný poriadok dráh boli stanovené v §
102 ods. 2 písm. b) zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach a už v čase účinnosti zákona bolo
z obsahového vymedzenia vyhlášky zrejmé, že k zmene technických predpisov nedôjde, že schválenie

typu dráhového vozidla bolo možné vykonať aj bez existencie vyhlášky Dopravného poriadku dráh.
Oproti tomuto sú znalecké závery Ústavu súdneho inžinierstva prijaté na základe ním vypracovaného
Znaleckého posudku č. 171/2017, že žalovaný nemohol z dôvodu absentujúcej legislatívy dodržať
termíny výroby a dodávky, ako aj že existencia legislatívy upravujúcej podmienky technickej spôsobilosti
dráhových vozidiel železničných dráh má priamy vplyv na konštrukciu, technickú prípravu výroby a

výrobu DMJ podľa Zmluvy.

88. V súvislosti s týmito súdno-znaleckými posudkami nie je zrejmé, keďže to nevyjadril okresný súd v
odôvodnení napadnutého rozsudku, na základe akých úvah vyslovil, že v rámci svojho rozhodovania
vychádzal aj zo súdno-znaleckého posudku Ing. Mičáka, hoci je tu uznesenie Okresného súdu Martin

č.k. 17Cb/174/2013-1187 zo dňa 23.10.2017. Krajský súd z titulu odmietnutia odvolania Ing. Mičáka
sa nemohol podrobne zaoberať predmetným napadnutým uznesením, avšak bolo potrebné v rozsahu
vymedzených odvolacích dôvodov žalovaným vziať do úvahy to, čo vyjadril sám súd prvej inštancie,
ak vo svojom rozhodnutí o nepriznaní znalečného a o povinnosti znalca Ing. Miloslava Mičáka vrátiť
súdu poskytnutý preddavok na znalečné vo výške 50,- Eur a žalovanému vrátiť poskytnutý preddavok

na znalečné vo výške 300,- Eur, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia vyslovil, že
znalecký posudok bol vykonaný nekvalitne a pre konanie a rozhodnutie je vo veci nepoužiteľný oproti
stavu, keď tento posudok bol dôkazom, z ktorého okresný súd pri rozhodovaní vychádzal. Uvedený
postup okresného súdu nemohol byť opomenutý v rámci odvolacieho konania s dôrazom na to, že bola
hodnotená odborná otázka aj od zodpovedania ktorej záviselo posúdenie žalobcovho nároku.

89. Pokiaľ okresný súd na jednej strane uznesením č.k. 17Cb/174/2013-1187 zo dňa 23.10.2017
rozhodol, že znalcovi Ing. Miloslavovi Mičákovi znalečné nepriznáva a ukladá mu povinnosť vrátiť
súdu poskytnutý preddavok na znalečné vo výške 50,- Eur a súčasne mu ukladá povinnosť vrátiť
žalovanému poskytnutý preddavok na znalečné vo výške 300,- Eur a na druhej strane vo svojom

rozsudku napadnutom odvolaním žalovaného uvádza, že pri svojich záveroch vychádzal z dôkazov,
ktorými boli znalecké posudky predložené znalcom Ing. Mičákom, doc. Ing. Knoflíčkom a doc. Ing.
Gašparíkom bez toho, aby zdôvodnil tento svoj postup akceptovateľným spôsobom, tak v zmysle
vyjadreného odvolacieho dôvodu žalovaným uvedená podstatnosť nemohla zostať bez vplyvu v konaní
pred krajským súdom ako súdom odvolacím.

90.Oprotitomutostavuvypracovanýchdvochsúdno-znaleckýchposudkovtubolataknastranežalobcu,
ako aj žalovaného skupina listinných dôkazov, obsahom ktorých boli odborné závery, ktoré boli rovnako
protichodné. Na strane žalobcu tu boli listinné dôkazy - súkromné znalecké posudky doc. Ing. JozefaGašparíka a doc. Ing. Radeka Knoflíčka, oproti ktorým boli listinné dôkazy doložené žalovaným, a to
odborné posúdenie Žilinskej univerzity, Katedry dopravnej a manipulačnej techniky zo dňa 11.5.2015
(č.l. 734 spisu), odborné stanovisko Výskumného ústavu dopravného, a.s., Žilina zo dňa 11.5.2015,

26.03.2018 (č.l. 739 a č.l. 1884 spisu), vyjadrenie Výzkumného ústavu železničního, a.s., Praha zo dňa
27.09.2018 (č.l. 2438 spisu).

91. Je nepochybné v zmysle vyššie uvedeného krajským súdom o zodpovedaní odbornej otázky, že
súd nemôže dať odborný záver, keďže tento môže dať len znalec, prípadne odborný subjekt vybavený

odbornosťou na takéto zhodnotenie a posúdenie. Odborné závery súdno-znaleckých posudkov, ako
aj súkromných listinných dôkazov predložených sporovými stranami sú protichodné, v rozpore, t.j. pri
zodpovedaní na odbornú otázku sa odborné závery rozchádzajú.

92. Zo súkromného znaleckého posudku ako listinného dôkazu vypracovaného znalcom doc. Ing.
Jozefom Gašparíkom, PhD. č. 1/2015 zo dňa 30.07.2015 (č.l. 853 a nasledujúce spisu, zväzok

č. 2 spisu), t.j. vypracovaného za účinnosti procesno-právneho predpisu Občianskeho súdneho
poriadku vyplýval záver, že žalovaný mohol z hľadiska platnej právnej úpravy riadne a včas dodať
príslušné železničné dráhové vozidlá v zmysle ich špecifikácie podľa Zmluvy, ak podkladom pre
výrobu a schválenie typu dráhového vozidla a jeho uvedenie do prevádzky boli technické špecifikácie
interoperability (TSI), technické normy (EN, STN, UIC kódexy) a zákon č. 513/2009 Z.z. o dráhach

v znení neskorších predpisov, ktoré dostatočne upravovali technické požiadavky a požiadavky na
schválenie typu vozidla a jeho uvedenie do prevádzky. Ďalej z tohto záveru súkromného znaleckého
posudku ako listinného dôkazu vyplýva, že k možnosti zistenia požiadaviek potrebných pre schválenie
nového typu dráhového vozidla DMJ radu 861, ŽOS Vrútky a.s. ako predávajúci mal možnosť požiadať
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, resp. ÚRŽD o vyjadrenie k postupu, v danom

prípade schvaľovania, na základe ktorého by sa v súčinnosti s ministerstvom podľa jeho metodického
usmernenia stanovil postup a podmienky procesu schválenia konkrétneho typu dráhového vozidla a
jednak príprava podkladov pre vykonanie schvaľovania typu dráhového vozidla. Znalec ďalej uviedol, že
definovanie konkrétnych prekážok vo výrobe si podľa jeho názoru vyžaduje odborné znalosti v odvetví
strojárstva, s ktorými je potrebné analyzovať plán výroby, jej skutočný priebeh a následne identifikovať

odchýlky vo výrobnom procese v porovnaní s plánom, resp. projektovou dokumentáciou. Krajský súd
uvádza, že pred týmto vyjadrením znalec uviedol, že neexistencia všeobecne záväznej normy nemohla
mať vplyv na plynulý postup zhotovenia (konštrukcie, technickej prípravy a výroby) predmetu Zmluvy
a rovnako nemohla mať vplyv na kontinuitu procesov schvaľovania typu vozidla a jeho uvedenia do
prevádzky práve z dôvodu existencie celej sústavy technických noriem, z ktorých sú najvyššie záväzné

TSI. Krajský súd dodáva, že i napriek tomuto vyjadreniu znalca, tento znalec súčasne odkazuje, že
k definovaniu konkrétnych prekážok vo výrobe sa vyžadujú odborné znalosti v odvetví strojárstva, s
ktorými je potrebné analyzovať plán výroby, jej skutočný priebeh a následne identifikovať odchýlky
vo výrobnom procese v porovnaní s plánom, resp. projektovou dokumentáciou, ako aj, že tu bola
potreba zistenia požiadaviek pre schválenie nového typu dráhového vozidla DMJ radu 861 žalovaného,

vo vzťahu ku ktorej znalec sa vyjadril tak, že žalovaný mal možnosti zistiť požiadavky potrebné pre
schválenie nového typu dráhového vozidla DMJ radu 861.

93. Ďalším listinným dôkazom predloženým žalobcom bol súkromný znalecký posudok č. 1691-38/2017
zo dňa 25.10.2017 (č.l. 1217 a nasledujúce spisu, zväzok č. 3 spisu), vypracovaný znalcom menovaným

Ministrem spravedlnosti ČR pro odbory strojírenství a ekonomika - doc. Ing. Radek Knoflíček. Z
odborného záveru tohto znalca vyplýva, že absencia vyhlášky o Dopravnom poriadku dráh v období
od 01.01.2010 do 15.09.2010 nemala vplyv na plnenie termínov dohodnutých v písomne uzavretej
kúpnej zmluve, pretože včasnou výrobou - stavbou hrubej skrine vozidiel zo strany výrobcu sa mohli
následne kompletovať zostavy dráhových vozidiel dieselmotorových jednotiek (motorové a vložené

vozy) a žalovaný mohol s hotovými DMJ radu 861 vyčkať do zahájenia procesu ich schválenia ako
typu zo strany kompetentných úradov na území Slovenskej republiky, existujúcich v sledovanom období,
pričom pokiaľ by boli splnené náležitosti vývoja a výroby nového dráhového vozidla radu 861 nebol
dôvod očakávať, žeby proces schvaľovania typu neprebehol úspešne, keďže znalcovi nie je známy
jediný prípad, že by príslušná štátna inštitúcia v SR neschválila nový typ, pokiaľ neboli splnené príslušné

podmienky, teda podľa vyhlášky č. 250/1997 Z.z., ktorou sa vydáva Dopravný poriadok dráh. Ďalej
znalec sa vyjadril, že neexistencia vyhlášky o Dopravnom poriadku dráh nemala vplyv na tvorbu
technických podmienok dieselmotorových jednotiek radu 861 ZSSK, pretože technické podmienky zodňa 17.10.2011 boli doložené k žiadosti o schválenie typu vozidla DMJ radu 861, ktorú zaslal výrobca,
a to žalovaný príslušnému schvaľovaciemu orgánu, teda ministerstvu dňa 18.10.2011.

94. Oproti týmto odborným záverom sú odborné závery vyplývajúce z listinných dôkazov predložených
žalovaným. Bolo predložené odborné posúdenie zo dňa 11.05.2015 (č.l. 734 a nasledujúce spisu,
zväzok č. 2 spisu) Katedry dopravnej a manipulačnej techniky Strojnícka fakulta, Žilinská univerzita
v Žiline, z ktorého vyplýva, že bez účinnej (platnej) legislatívnej úpravy uvedených oblastí nebola
možná konštrukcia, výroba, skúšky a schválenie nového typu dráhového vozidla. Ďalej v tomto

odbornom posúdení sa v bode I. uvádza, že zrušená vyhláška č. 250/1997 Z.z., ktorou sa vydával
Dopravný poriadok dráh, legislatívne ustanovovala okrem iného oblasť úprav, a to požiadavky na
dráhové vozidlo, na jeho konštrukčné celky a časti v zmysle Prílohy č. 1 tejto vyhlášky, konštrukčné
vyhotovenie, technicko-prevádzkové vlastnosti uvedené v prvej časti Prílohy č. 1 zrušenej vyhlášky č.
250/1997 Z.z. formou predpísaných bodov, ktoré musia obsahovať technické podmienky železničného
dráhovéhovozidla,podmienkytechnickejspôsobilostidráhovýchvozidielželezničnýchdráh,požiadavky

na dráhové vozidlá, ktoré musia byť splnené na schválenie nového typu dráhového vozidla (tretia
časť Prílohy č. 1 vyhlášky), tolerancie hmotností, ktoré sú súčasťou technickej spôsobilosti dráhových
vozidiel železničných dráh, spôsob a podmienky schvaľovania typu dráhového vozidla, jeho výstroje
a súčasti, podmienky na vymedzenie podstatných zmien schváleného typu dráhového vozidla a
schváleniatýchtozmien,rozsah,spôsobapodmienkyoverovaniaaschvaľovaniatechnickejspôsobilosti

dráhového vozidla na prevádzku, podrobnosti o technicko-bezpečnostnej skúške, brzdenie vlaku,
technická kontrola dráhového vozidla. V závere tohto odborného posúdenia sa uvádza, že v princípe
nie je možné úspešne pokračovať vo vývoji nového dráhového vozidla ani v prípade, ak by nedošlo
medzi pôvodnou a novou vyhláškou k väčším zmenám, pretože nie je možné vopred predpokladať, k
akým zmenám v novej vyhláške dôjde a čím sa majú pri svojej práci príslušní pracovníci pripravujúci

nové vozidlo riadiť.

95. Z listinného dôkazu, a to odborného posúdenia Výskumného ústavu dopravného, a.s., Žilina (č.l.
739 a č.l. 1884 spisu, zväzok č. 2 a č. 4 spisu) predloženého žalovaným, vyplýva odborný názor,
že od 01.01.2010 do 15.09.2010 pokiaľ tu bola legislatívna medzera, výrobca objektívne nemohol

poznať a predvídať obsah, podmienky a požiadavky budúceho právne záväzného predpisu, ktorý bude
v budúcnosti stanovovať podrobnosti schvaľovania typu dráhového vozidla, podrobnosti o technicko-
bezpečnostnej skúške dráhových vozidiel, podrobnosti o technických prehliadkach dráhových vozidiel,
atď.. Ďalej sa uvádza, že DMJ 861 je určeným výrobkom, na ktorý je v zmysle platnej legislatívy
nutné vykonávať pred uvedením na trh tzv. posúdenie zhody. Počas „legislatívneho vákua“ v období

od 01.01.2010 do 15.09.2010 nebolo možné zo strany dodávateľa predvídať aké podmienky technickej
spôsobilosti budú musieť byť dodržané pri schvaľovaní typu DMJ (dieselmotorovej jednotky) 861,
aby si bol výrobca istý, že dokáže zabezpečiť návrh a výrobu výrobku uvedeného na trh v súlade s
požiadavkami stanovenými v príslušnom predpise, t.j. posúdenie zhody, v danom prípade s vyhláškou
o Dopravnom poriadku dráh. V tomto stanovisku sa Výskumný ústav dopravný, a.s., Žilina zaoberal

aj brzdovým systémom, dverovými otvormi, hmotnosťou. Výskumným ústavom dopravným, a.s. bolo
vyjadrené, že pre oblasť „prototypových skúšok“, t.j. schválenie nového typu dráhového vozidla bez
poznaniapodmienokapožiadaviek,ktorébudúkladenénavykonanietechnicko-bezpečnostnejskúškya
naschválenienovéhotypudráhovéhovozidla,nebolomožnékonštruovaťalebopokračovaťvkonštrukcii
dráhového vozidla rovnako ako nebolo možné vyrobiť alebo pokračovať vo výrobe dráhového vozidla.

Podľa Výskumného ústavu dopravného, a.s., absencia právnej úpravy mala podľa jeho názoru priamy
vplyv na konštrukciu, technickú prípravu výroby a výrobu dieselmotorovej jednotky (DMJ) podľa Zmluvy,
k čomu tento Výskumný ústav dopravný, a.s. poukázal na niektoré príklady.

96. Ďalším listinným dôkazom predloženým žalovaným bolo vyjadrenie Výzkumného ústavu

železničního, a.s., Praha (č.l. 2438 spisu, zväzok č. 4 spisu) z ktorého vyplynulo, že v období od
01.01.2010 do 15.09.2010 ako poverená právnická osoba nebola schopná s ohľadom na neexistujúcu
záväznú legislatívu vydať plnohodnotné stanovisko k schváleniu typu dráhového vozidla, prevádzka
ktorého bola predpokladaná na území Slovenskej republiky.

97. Krajský súd uvádza, že pokiaľ ide o vzájomnú korešpondenciu medzi žalobcom a žalovaným,
tá podporne pristupuje k dôkaznému stavu, pretože zodpovedanie odbornej otázky je primárne na
posúdenie danej sporovej právnej veci. Podľa názoru krajského súdu, vzhľadom k obsahu znaleckého
posudku vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva a v ňom prijatých záverov, tento nie je možnéneakceptovať len na základe vyňatia odpovedí znalca na nariadenom pojednávaní, ktorý sa na jeho
vypracovaní podieľal, ak nepochybne ide o znalecký posudok ústavu. Krajský súd poukazuje na ust.
§ 19 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov z ktorého vyplýva, že „znalecký ústav ako právnická osoba je špecializované
vedecké a odborné pracovisko, ktoré plní funkciu rezortného a metodického centra v odbore znaleckej
činnosti zapísanom v zozname. Znalecký ústav vykonáva znaleckú činnosť najmä vo zvlášť obtiažnych
prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie.“ Aj z tohto vymedzeného postavenia znaleckého
ústavu v danom prípade Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý vypracoval

písomný Znalecký posudok č. 171/2017 vyplýva, že ako súdno-znalecký kontrolný posudok v jeho
písomnom obsahovom znení a vyjadrených záverov nemožno posúdiť len na základe niekoľkých
odpovedí znalca, ktorý sa podieľal na vypracovaní tohto znaleckého posudku, ktorý bol vypočutý v
konaní pred okresným súdom.

98. Je zrejmé, že v sporovom konaní platí princíp hodnotenia dôkazov súdom podľa jeho úvahy, pričom

žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu, avšak i uvedené v rámci vykonávaného dokazovania
musí byť súdom použité vo vzájomnej súvislosti tak, aby výsledok hodnotenia vykonaných dôkazov bol
presvedčivý o to viac, keď závery súdu sú závislé aj od zodpovedania odbornej otázky, ktorý odborný
záver nemôže dať súd, ale musí ho vyjadriť odkazom na odborné závery, u ktorých sa vyžaduje, aby
neboli poskytované súdu v takom zrejmom rozpore a nesúlade, ako to bolo v danej sporovej právnej

veci. Inými slovami, v danej veci boli vykonané dôkazy, ktorých jedna skupina odborných záverov
konštatuje, že žalovaný mohol pokračovať v plnení diela i v prípade absencie vyhlášky, ktorou sa
vydáva Dopravný poriadok dráh, resp. vyhlášky o Dopravnom poriadku dráh, t.j. že absencia tejto
právnej úpravy nezasahovala do konštrukcie, výroby, skúšok dráhového vozidla, oproti čomu bola druhá
skupina odborných záverov, že absencia tejto právnej úpravy priamo zasahovala do konštrukcie, výroby,

skúšok dráhového vozidla. V odpovedi na odbornú otázku sa odborníci rozchádzali. Okresný súd za
tohto stavu, nedostatkov v hodnotení vykonaných dôkazov a v jeho postupe predčasne vyslovil záver
o dôvodnosti žalobcovho nároku, ak na základe protichodných odborných záverov sa pri zodpovedaní
odbornej otázky odborníci rozchádzajú, čím predčasne bolo konštatované, že žalobca spoľahlivo a
nepochybne preukázal nárok na zmluvnú pokutu, t.j. že omeškanie u žalovaného nastalo z dôvodov

na jeho strane. Krajský súd uvádza, že pri protichodnosti odborných záverov v zmysle doterajšieho
stavu dokazovania nemožno dospieť k tomu, že by žalobca pri svojej dôkaznej povinnosti nepochybne
a spoľahlivo preukázal pri uplatnenom nároku na zmluvnú pokutu, že z dôvodov na strane žalovaného
došlo k nedodržaniu termínov zmluvne stanovených, dodržanie ktorých bolo zabezpečené zmluvnou
pokutou, ak tu v období od 01.01.2010 do 15.09.2010 bola absencia vyhlášky, ktorou sa vydáva

Dopravný poriadok dráh, na ktorú právnu úpravu odkazovala aj Zmluva uzavretá medzi žalobcom a
žalovaným.

99. V ďalšej časti krajský súd uvádza, že zmluvné strany samé v Čl. IV. bodu 8. Zmluvy vyjadrili, že
pokiaľ je predmet Zmluvy v čase účinnosti zmeny právnych noriem podľa vyššie uvedeného ukončený,

pričom nespĺňa podmienky v súlade so zmenenými právnymi normami, nie je kupujúci (poznámka
krajskéhosúdu:žalobca)povinnýtakýtopredmetzmluvyprevziať.Podmienkyzmenytakéhotopredmetu
zmluvy sú zmluvné strany povinné dohodnúť v dodatku k tejto Zmluve, ktorý sú zmluvné strany povinné
uzavrieť v lehote do 30 dní od účinnosti zmeny týchto noriem. Pokiaľ sa zo strany žalobcu a žalovaného
poukazovalo na Čl. IV. bodu 6. Zmluvy, tak v tomto bode vyjadrený postup a povinnosť žalovaného v

období od zmeny právnych noriem do účinnosti dodatku k tejto Zmluve prerušiť dodávanie predmetu
zmluvy, malo jej nesplnenie dopad opätovne v tomto bode vyjadrený, a to, že ak túto povinnosť prerušiť
dodávanie predmetu zmluvy žalovaný poruší, znáša náklady, ktoré mu vznikli v dôsledku takéhoto
pokračovania v dodávaní predmetu zmluvy. V súvislosti s uplatňovaným žalobným nárokom sa nerieši
porušenie povinnosti žalovaného, ktorá vyplýva z Čl. IV. bodu 6. tejto Zmluvy, ale to, či omeškanie

žalovaného so zmluvne stanovenými termínmi nastalo z dôvodov na strane žalovaného, keďže takýmto
spôsobom si zmluvné strany dohodli písomnú zmluvnú pokutu, ktorú má žalobca právo uplatňovať v
prípade, že z dôvodov na strane žalovaného nebudú dodržané termíny na dodanie predmetu Zmluvy.
Krajský súd uvádza, že pokiaľ sa žalovaný bránil neposkytnutím súčinnosti zo strany žalobcu, tak v
tejto časti je nositeľom dôkaznej povinnosti, ktorú nie je možné prenášať na súd. Žalobca má dôkaznú

povinnosť pri uplatnenej zmluvnej pokute preukázať, že tak ako bola písomne dohodnutá tu vznikla,
keď bola viazaná na porušenie zmluvnej povinnosti, a to nedodržanie termínov plnenia podľa Zmluvy
z dôvodov na strane žalovaného. Rovnako pri použití obrany žalovaným o neposkytnutie súčinnosti
žalobcom dôkazná povinnosť je na strane žalovaného. V súvislosti s novým konaním pred okresnýmsúdom krajský súd uvádza, že ak súd prvej inštancie navrhnuté dôkazy sporových strán nevykoná, je
potrebné, aby o nich bolo rozhodnuté a zdôvodnené, prečo bol súdom prvej inštancie zvolený takýto
postup.

100. K odvolaciemu dôvodu žalovaného, ktorý namietal, že okresný súd vykonal dôkaz bez návrhu strán,
ktorým bol list Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, sa krajským súdom poukazuje
na obsah Zápisnice o pojednávaní pred okresným súdom zo dňa 25.01.2019 (č.l. 2507 rub spisu), podľa
ktorej okresný súd oboznámil sporové strany, že na list Ministerstva dopravy a výstavby SR v rámci

dokazovania prihliadať nebude s poukazom na ust. § 185 ods. 2 CSP a vzhľadom k tomu nevykoná
dôkazy vzťahujúce sa k tomuto listu navrhnuté žalovaným.

101. Okresný súd v rámci nového postupu bude hodnotiť dôkazy, osobitne odborné závery vo vzájomnej
súvislosti, keďže nepochybne tak na strane žalobcu, ako aj na strane žalovaného sú tu dôkazy,
obsahom ktorých sú odborné závery, ktoré v kontexte posudzovaných otázok dávajú protichodné

odborné vyjadrenia. Jedna skupina vyjadruje to, že absencia vyhlášky o Dopravnom poriadku dráh v
období od 01.01.2010 do 15.09.2010 nemohla mať vplyv na možnosť výroby a dodania predmetných
DMJ radu 861 žalovaným v termínoch podľa Zmluvy, oproti čomu je tu skupina odborných záverov,
že žalovaný z dôvodov zrušenia vyhlášky č. 250/1997 Z.z. nemohol pokračovať v konštrukcii a
výrobe podľa neaktuálnych technických podmienok minimálne 9 mesiacov, a preto nemohol dodržať

termíny výroby a dodávky, schvaľovania. Okrem súkromných listín ako odborných dôkazov na strane
žalobcu a žalovaného boli v súdnom spore vypracované súdno-znalecké posudky. Vo vzťahu k
znalcovi Ing. Mičákovi bol vykonaný kontrolný súdno-znalecký posudok zo strany Ústavu súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, ktorého v písomnej podobe vyjadrené odborné závery nie
je možné neakceptovať len s ohľadom na výpoveď jedného znalca a súčasne priradiť výpovednú

hodnotu znaleckému posudku Ing. Mičáka bez ďalšieho, ak vo vzťahu k tomuto znalcovi okresný
súd postupoval vydaním uznesenia č.k. 17Cob/174/2013-1187 zo dňa 23.10.2017 tak, že znalcovi
nebolo priznané znalečné s povinnosťou vrátenia preddavku na znalečné súdu a súčasne aj vrátenia
preddavku poskytnutého žalovaným. Krajský súd považuje za potrebné dodať, že k tomu aby vyhodnotil
odvolací dôvod žalovaného, ktorý sa vzťahuje k znaleckému posudku, spôsobu jeho vypracovania a

posúdeniaokresnýmsúdom,vypracovanéhoIng.MiloslavomMičákom,samuselvpotrebnejmieretomu
zodpovedajúcej oboznámiť nielen s postupom súdu prvej inštancie, ale aj s uznesením Okresného súdu
Martin č.k. 17Cb/174/2013-1187 zo dňa 23.10.2017. Potrebná miera oboznámenia sa s predmetným
uznesením okresného súdu vyvstala aj z dôvodu, že ak samostatným rozhodnutím mal krajský súd
vyhodnotiť, či je proti tomuto uzneseniu Okresného súdu Martin prípustné odvolanie alebo nie, vzhľadom

aj k poučeniu súdom prvej inštancie o prípustnosti odvolania. Hodnotiaci záver odvolacieho súdu v
postupeoodmietnutíodvolaniaznalcaIng.MiloslavaMičákaprotiuzneseniuOkresnéhosúduMartinč.k.
17Cb/174/2013-1187 zo dňa 23.10.2017 mohol byť krajským súdom prijatý až po tom, ako sa v potrebnej
miere a rozsahu oboznámil s týmto uznesením, s výrokovou časťou, odôvodnením, v spojení aj s ďalšou
náležitosťou tohto rozhodnutia, a to poučením poskytnutým súdom prvej inštancie. Vzhľadom k miere

oboznámenia sa s týmto uznesením okresného súdu, postupom a závermi okresného súdu vyjadrenými
v napadnutom rozsudku okresného súdu, ktorý pri opodstatnenosti žalobcovho nároku vychádzal aj zo
súdnoznaleckého posudku Ing. Miloslava Mičáka bez ďalšieho zdôvodnenia takéhoto záveru prijatého
súdom prvej inštancie, potom jeho postup vo vyvolanom odvolacom konaní nemohol byť akceptovateľný
z hľadiska hodnotenia vykonaných dôkazov. Krajský súd uvádza, že nie je možné pri postupe okresného

súdu bez ďalšieho pri konečnom rozhodnutí vo veci vychádzať z dôkazu, a to súdnoznaleckého posudku
Ing. Miloslava Mičáka a na druhej strane v samostatnom uznesení vydanom súdom prvej inštancie
skonštatovať nekvalitu tohto znaleckého posudku a jeho nepoužiteľnosť pre rozhodnutie vo veci.

102. Krajský súd na základe vyššie uvedených zhodnotení rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd v novom konaní bude vychádzať z východísk vyjadrených krajským
súdom za stavu, ak v novom konaní nenastane podstatná zmena skutkového a právneho stavu oproti tej,
z ktorej vychádzal krajský súd. Krajským súdom sa uvádza, že prenášanie zodpovednosti za skutkovú
správnosť súdneho rozhodnutia na znalca nemožno (aj z ústavnoprávneho hľadiska) akceptovať, avšak
ak na posúdenie skutočností v súdnom konaní sú potrebné odborné závery, tak z nich je potrebné

vychádzať.Pokiaľvšaksúodbornézáveryprotichodné,jenevyhnutnéklásťdôraznadôkaznúpovinnosť
tej sporovej strany, ktorá má svoj nárok uplatnený v súdnom konaní preukázať.103. Podľa ust. § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právneposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.