Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 9, 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/358/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514219341
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7514219341.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Cakociho a členiek

senátu JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobkyne M. B., nar. X.X.XXXX,
bytom L. I., K. XXX/X, zastúpenej JUDr. Vladimírou Houdek Běhalovou, advokátkou advokátskej
kancelárie so sídlom v Košiciach, Brezová 10 proti žalovaným 1. M. B., nar. X.XX.XXXX, bytom Z. - K.,
C. XX/XX, 2. A. I. B., nar. X.X.XXXX, bytom Z. - K., C. XX/XX, 3. Z. P.j, nar. XX.X.XXXX, bytom M., B..
M. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Želmírou Varjassyovou, advokátkou advokátskej kancelárie so sídlom v
Michalovciach, Kpt. Nálepku 20, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej v 3.
rade proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 18.5.2018 č.k. 16C/224/2014-176 jednohlasne

takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobkyni priznáva plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v 3. rade.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, Okres
M., Obec Z., kat. úz. Z. ako parcela reg. C č. XXXX/XX o výmere 42 m2 - zastavané plochy a nádvoria
a rekreačná chata súp. č. XXXX stojaca na parcele reg. C č. XXXX/XX patria do BSM žalobkyne a
žalovaného v 1. rade. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania.

2. Týmto rozsudkom súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel nároku žalobkyne, ktorého sa
domáhala na základe tvrdenia, že spornú nehnuteľnosť nadobudli za trvania ich manželstva so
žalovanýmv1.rade,pričomžalovanýv1.radeuzavrelsožalovanouv2.radekúpnuzmluvu,ktorejvklad
dokatastrabolpovolenýdňa16.11.2011,nazákladektorejjejodpredaluvedenénehnuteľnosti.Zdôvodu
uzavretia kúpnej zmluvy bez jej súhlasu považuje tento právny úkon za neplatný a za neplatné označila
aj nasledovné kúpne zmluvy a to kúpnu zmluvu uzavretú medzi žalovanou v 2. rade ako predávajúcou

a G. Z. ako kupujúcou zo dňa 26.5.2015 a taktiež na ňu nadväzujúcu kúpnu zmluvu zo dňa 11.3.2016,
ktorou G. Z. ako predávajúca odpredala uvedenú nehnuteľnosť kupujúcej Z. P. - žalovanej v 3. rade.

3. Rozsudok odôvodnil súd prvej inštancie tým, že vzhľadom na predmet konania, ktorým je určovacia
žaloba vyporiadaval sa prioritne so zákonnou podmienkou úspešnosti takejto žaloby a to s preukázaním
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Konštatoval, že naliehavý právny záujem je
daný vždy vtedy, ak sa žalobca domáha určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá je v katastri

nehnuteľnosti vedená tak, že ako vlastník je zapísaný niekto iný, a v takom prípade má žalobca vždy
naliehavý právny záujem vo vzťahu k takejto osobe, ktorou je žalovaná v 3. rade. Navyše naliehavý
právny záujem je daný aj vtedy, ak sa vyhovením určovacej žalobe môže právne postavenie žalobcu
zlepšiť. Mal za to, že v tomto prípade, ak dôjde k zahrnutiu predmetných nehnuteľností do BSMžalobkyne a žalovaného v 1. rade, ktoré sa vyporiadava už v konaní na Okresnom súde v Košiciach -
okolie, nepochybne sa tým zlepší sa právne postavenie žalobkyne. Súd preto ustálil, že žalobkyňa má
v tomto prípade naliehavý právny záujem na určení, že predmetné nehnuteľnosti patria do BSM, a to k

žalovanej v 3. rade ako vlastníčke t.č. zapísanej na LV a voči žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade,
ako ku účastníkom zmluvy, ktorá je relatívne neplatná v zmysle § 145 ods. 1 OZ v spojení s § 40 a OZ.

4. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že počas trvania manželstva žalobkyne a žalovaného v 1. rade tento kúpil na základe kúpnej zmluvy

zo dňa 6.6.2011 od Ľ. E. predmetné nehnuteľnosti, ktoré zároveň boli zapísané ako jeho vlastníctvo
v podiele 1/1 povolením vkladu zo dňa 4.7.2011 pod V1363/11. Tiež bolo preukázané, že došlo k
právoplatnému rozvodu manželstva žalobkyne a žalovaného v 1. rade dňa 4.1.2013. Žalobkyňa pritom
písomne oznámila tak žalovanému v 1. rade, ako aj žalovanej v 2. rade, že sa dovoláva neplatnosti
kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalovaný v 1. rade previedol na žalovanú v 2. rade dňa 11.10.2011
predmetné nehnuteľnosti za cenu 1 euro, a to do jej výlučného vlastníctva v podiele 1/1. Písomné

oznámenie o dovolaní sa neplatnosti právneho úkonu predmetnej kúpnej zmluvy žalobkyňa adresovala
tak žalovanému v 1. rade, ako aj žalovanej v 2. rade, a tieto listy prevzal tak žalovaný v 1. rade, ako
aj žalovaná v 2. rade dňa 22.8.2014. Súd vychádzal z ustanovenia § 145 Občianskeho zákonníka, a
to ods. 1, a keďže predaj predmetných nehnuteľností počas manželstva žalobkyne a žalovaného v 1.
rade, nemožno považovať za vybavovanie bežnej veci, k ich prevodu na žalovanú v 2. rade bol potrebný

súhlas oboch manželov, teda aj žalobkyne, ktorý však nebol daný, a vzhľadom na to v spojení s vyššie
cit. § 40a Občianskeho zákonníka, súd považuje predmetnú kúpnu zmluvu, ktorú uzavrel žalovaný
v 1. rade a žalovaná v 2. rade za neplatnú. V zmysle cit. § 143 Obč. zákonníka, teda predmetné
nehnuteľnosti patria do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1. rade, keďže boli
nadobudnuté počas trvania ich manželstva, a vzhľadom na to, že sa vedie už konanie o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného v 1. rade na Okresnom súde v Košiciach -
okolie, v ktorom však do bezpodielového spoluvlastníctva manželov predmetné nehnuteľnosti neboli
zahrnuté,nakoľkožalovanýv1.rade,odmietoldanénehnuteľnostipojaťdomasyBSM,akeďžetietoboli
prevedené už spomínanou kúpnou zmluvou počas trvania manželstva, teda ešte pred právoplatnosťou
rozvodu žalobkyne a žalovaného v 1. rade, žalovaná v 3. rade je doposiaľ zapísaná ako vlastníčka

predmetných nehnuteľností v podiele 1/1, keďže ich kúpila od G. Z., na základe kúpnej zmluvy zo dňa
11.3.2016, a G. Z. kúpila predmetné nehnuteľnosti priamo od žalovanej v 2. rade dňa 26.5.2015, a
vlastníctvo v podiele 1/1 bolo zapísané do katastra u menovanej, na základe povolenia vkladu zo dňa
21.7.2015 pod V1598/2015. Keďže žalovaná v 3. rade poukázala na to, že predmetné nehnuteľnosti
kupovala prostredníctvom realitnej kancelárie Konex od G. Z. v dobrej viere, že táto je ich vlastníčkou

v podiele 1/1. Súd poukázal na jednu zo základných zásad súkromného práva a to zásadu, že nikto
nemôže previesť viac práv než má sám. Táto zásada chráni vlastnícke právo skutočného, pravého
vlastníka,ajejuplatnenieznamená,žeplatnenemôženadobudnúťvlastníckeprávoprávnynástupca,ak
subjekt,odktoréhoodvodzujesvojevlastníckeprávoknehnuteľnosti,totoprávonenadobudol,apretoho
nemohol ďalej platne previesť. Aj keď dôsledkom vyplývajúcim z vyššie uvedenej zásady je nemožnosť

nadobudnúťvlastníckeprávoknehnuteľnostiodnevlastníka,nemožnovylúčiťsituáciu,keďprotiprincípu
ochrany práva pôvodného vlastníka bude pôsobiť princíp ochrany dobrej viery nového nadobúdateľa.
V súvislosti s riešením kolízie týchto princípov, ochranu skutočného vlastníka zaručovanú zásadou, že
nikto nemôže previesť viac práv než má sám, možno prelomiť ochranu dobrej viery nadobúdateľa len
celkom výnimočne, pokiaľ je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že nadobúdateľ je dobromyseľný, a

že vec riadne nadobudol v dobrej viere. Táto dobrá viera musí byť pritom hodnotená veľmi prísne,
pričom pri poskytnutí ochrany dobromyseľnému nadobúdateľovi sa prihliada na individuálne okolnosti
posudzovanej veci. V prípade, že ide o prevod vlastníctva neplatným právnym úkonom, ochrana
vlastníckeho práva dobromyseľného nadobúdateľa je právne neistá. Vzhľadom na uvedené, keďže
žalovaná v 3. rade predmetné nehnuteľnosti kúpila od G. Z., tvrdiac, že ich kupovala prostredníctvom

realitnej kancelárie Konex, a pritom z oznámenia tejto kancelárie Konex jednoznačne vyplýva že
táto realitná kancelária nikdy predaj predmetných nehnuteľností nesprostredkovala táto kancelária, aj
vzhľadom na to, že žalovaná v 3. rade tvrdila, že kúpnu cenu odovzdala práve prostredníctvom tejto
realitnej kancelárie G. Z., a neskôr predložila príjmový pokladničný doklad o odovzdaní predmetnej ceny
pre G. Z., avšak bez toho, aby tam bol podpis samotnej žalovanej v 3. rade, ide o rozporuplné tvrdenia

samotnej žalovanej v 3. rade ohľadne podstatných náležitostí, ktoré sa týkajú prevodu predmetných
nehnuteľností na žalovanú v 3. rade. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že za uvedeného stavu
jepotrebnéuprednostniťpožiadavkuprávnejistotyžalobkynevyplývajúcuzozásady,ženiktonemôžena
iného previesť viac práva ako má sám pred, zásadou ochrany práv nadobudnutých žalovanou v 3. radev dobrej viere, nakoľko túto, dobrú vieru narušili už vyššie spomínané rozporuplné tvrdenia žalovanej
v 3. rade.

5. S poukazom na úspech žalobkyne v konaní priznal jej súd plnú náhradu trov konania podľa ust. §
255 ods. 1 CSP.

6. Proti rozsudku podala včas odvolanie žalovaná v 3. rade. Táto žiadala napadnutý rozsudok zmeniť
a žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania. Svoje odvolanie zakladala na

dôvodoch uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, teda na tvrdení, že súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní poukázala na svoje skutkové tvrdenia o tom,
že predmetnú nehnuteľnosť zakúpil žalovaný v 1. rade na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad do
katastra bol povolený dňa 4.7.2011, teda v čase existencie jeho manželstva so žalobkyňou, pričom
táto nenamietala, že na liste vlastníctva bol zapísaný ako výlučný vlastník žalovaný v 1. rade. Ešte

za trvania ich manželstva dňa 11.10.2011 žalovaný v 1. rade previedol kúpnu zmluvu na predmetnú
nehnuteľnosť na svoju dcéru, ako aj dcéru žalobkyne, pričom žalobkyňa sa nedomáhala neplatnosti
kúpnej zmluvy. Až po rozvode ich manželstva písomným podaním zo dňa 20.8.2014 sa dovolávala
voči žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade relatívnej neplatnosti právneho úkonu a to kúpnej
zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade. Poukázala na to, že dňa 26.5.2015

žalovaná v 2. rade podiel nehnuteľnosti previedla na Natašu Vaňovú za kúpnu cenu 1.600,00 eur.
Ďalej konštatovala, že ona sa o predmetnej nehnuteľnosti dozvedela z inzerátu realitnej kancelárie
Konex Reality Holding s.r.o., ktorá aj sprostredkovala predaj medzi G. Z. a ňou. Realitná kancelária
zabezpečila prostredníctvom svojho makléra ohliadku nehnuteľnosti, ako aj prípravu a spracovanie
kúpnej zmluvy, overenie podpisov predávajúcej, ako aj prevzatie finančných prostriedkov. Na všetky

uvedené okolnosti žalovaná v 3. rade poukázala pri svojej výpovedi na pojednávaní vzhľadom k
tomu, že na liste vlastníctva bola ako výlučná vlastníčka týchto nehnuteľností vedená G. Z. a nebola
v katastri vyznačená žiadna ťarcha či obmedzujúca poznámka, nemala ona ako kupujúca žiadne
pochybnosti o tom, aby predávajúca nemohla nehnuteľnosť kúpnou zmluvou previesť na ňu. Nemala
ani vedomosť o súdnom spore vedenom proti žalovaným v 1. a 2. rade. Má za to, že súd prvej

inštancie neprešetril dostatočne nadobudnutie nehnuteľnosti žalovaným v 1. rade v tom smere, z akých
finančných prostriedkov bola táto nehnuteľnosť žalovaným v 1. rade financovaná. Rovnako nevypočul
žalovanú v 2. rade, ani predávajúcu Z.. Má za to, že ona jednoznačne v konaní preukázala, že v čase
kúpy bola opatrnou kupujúcou, keď kúpu realizovala prostredníctvom realitnej kancelárie, predmetnú
nehnuteľnosť kúpila dobromyseľne s primeranou opatrnosťou. Túto následne zrekonštruovala a teda

značne navýšila jej hodnotu, pričom na tento účel musela vybrať úver. Má za to, že súd nezohľadnil
špecifické okolnosti prípadu, keď rozhodnutím v prospech jednej strany spôsobil nespravodlivosť druhej
strane sporu. Neuplatnil zásadu ochrany tej osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý jej
druhou stranou prezentovaný skutkový stav. Navyše tento bol potvrdený údajmi z verejnej evidencie
a právny úkon bol následne aprobovaný aj príslušným orgánom verejnej moci. Má za to, že princíp

dobrej viery chrániaci účastníkov súkromnoprávnych vzťahov je jedným z kľúčových prejavov princípov
právnej istoty odvíjajúci sa od princípu právneho štátu. Súd sa v tomto smere nevyporiadal dostatočne
s uvedenou zásadou a povinnosťou poskytnúť ochranu, keďže v opačnom prípade by si nikto nemohol
byť istý svojim vlastníctvom, čo je v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu. Princíp ochrany
dobrej viery ďalšieho nadobúdateľa a princíp ochrany vlastníckeho práva pôvodného vlastníka sa v

danom prípade dostali do kolízie, ale vzhľadom k tomu, že nie je možné zachovať maximum z obidvoch
základných práv, treba podľa jej názoru prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, keď je potrebné
zvažovať všeobecné, ale aj individuálne okolnosti konkrétneho prípadu. Má za to, že pokiaľ žalobkyňa
ešte v roku 2014 namietala relatívnu neplatnosť kúpnej zmluvy a podala žalobu na súd, mala povinnosť
zapísať obmedzujúcu poznámku na liste vlastníctva, aby nedochádzalo k ďalším prevodom. Práve tu

mala znášať vyššie riziko ako nedbalý vlastník vo vzťahu k žalovanej v 3. rade ako dobromyseľnej
nadobúdateľke, keďže táto nebola schopná sa dozvedieť nijako o tom, že vec opustila vlastníkovu sféru
a dostala sa na LV prevodcu po zákonnom určenom správnom konaní. Je toho názoru, že v danom
prípade nie je ani nebol preukázaný ani naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe. Má za
to, že vzhľadom na prebiehajúce súdne konanie o vyporiadanie BSM žalobkyne a žalovaného v 1. rade,

a to od roku 2013 nemá žalobkyňa naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že uvedená vec
patrí do jej BSM, keďže uvedená otázka nemá byť riešená v tomto osobitnom konaní, ale v konaní o
vyporiadanie BSM.7. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa. Táto žiadala napadnutý rozsudok ako vecne správny
potvrdiť a priznať jej náhradu trov odvolacieho konania. K odvolacím námietkam žalovanej uviedla, že
nebolo potrebné z jej strany namietať nadobudnutie vlastníckeho práva k uvedenej nehnuteľnosti do jej

BSM spolu so žalovaným, keďže táto skutočnosť vyplýva bez ďalšieho z ust. § 143 OZ. Ďalej poukázala
na skutočnosti, ktoré spochybňujú žalovanou tvrdenú dobrú vieru pri nadobudnutí nehnuteľnosti a to, že
žalovaná v 2. rade previedla nehnuteľnosť na G. Z. potom ako jej bolo žalobkyňou doručené dovolanie
sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorú uzavrela ako kupujúca so žalovaným v 1. rade. G. Z.
nadobudla tieto nehnuteľnosti za kúpnu cenu 1.600,00 eur a o necelých 7 mesiacov túto previedla na

žalovanú v 3. rade za viac ako 7-násobne vyššiu sumu. Je toho názoru, že G. Z. vedela o spornom
prevode nehnuteľnosti zo žalovaného v 1. rade, preto sa jej následne zbavila po 7 mesiacoch od
kúpy a zarobila na tom 10.000,00 eur. Ďalej poukázala na to, že žalovaná v 3. rade uviedla viacero
rozporuplných tvrdení napr. že k odovzdaniu peňazí a podpisu kúpnej zmluvy malo dôjsť v rovnaký deň.
Toto je v rozpore s príjmovým dokladom svedčiacim o prijatí kúpnej ceny G. Z. od Z. P. 10.3.2016, teda k
odovzdaniu peňazí predávajúcej kupujúcou došlo už dňa 10.3.2016 a zmluva bola uzavretá 11.3.2016.

Rovnako nemohlo dôjsť k podpisu zmluvy takým spôsobom ako to popísala žalovaná v 3. rade, t.j. že
G. Z. prišla do Konexu, podpísala zmluvu, prevzala peniaze a ihneď odišla, keďže podpis predávajúcej
na zmluve sa musel úradne overiť. Zo zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 18.2.2018 vyplýva,
že žalovaná v 3. rade uviedla, že v kancelárii Konexu, v ktorom došlo k podpísaniu zmluvy bola iba ona,
pracovník Konexu a potom prišla predávajúca, ktorá zmluvu ihneď podpísala. Keďže žiadna iná osoba

v kancelárii podľa vyjadrenia žalovanej v 3. rade nemala byť, je otázne, ako došlo k overeniu podpisu
predávajúcej G. Z..

8. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo bez
nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 380 ods. 1 CSP a na základe toho dospel k

záveru, že odvolanie žalovanej v 3. rade nie je dôvodné. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie
v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci a to dôkazmi, ktoré strany sporu na preukázanie svojich
tvrdení označili, takto vykonané dôkazy vyhodnotil postupom zodpovedajúcim úprave § 191 ods. 1 CSP,
vec aj správne právne posúdil a aj vecne správne vo veci rozhodol. Ani počas odvolacieho konania
nevyšlinajavožiadnetakénovéskutočnosti,ktorébyodôvodňovaliinérozhodnutienežakorozhodolsúd

prvej inštancie. Za vecne správne a výstižné považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozsudku
a preto sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP obmedzuje na konštatovanie tejto správnosti a s poukazom
na obsah odvolacích námietok žalovanej v 3. rade považuje za potrebné k týmto dôvodom dodať:

9. Civilné sporové konanie sa spravuje zásadou kontradiktórnosti, ktorá prenáša zodpovednosť za

výsledok v spore na samotné strany sporu, ktoré takto neúspechom v spore znášajú zodpovednosť
aj za svoj pasívny postoj v konaní, za nesplnenie povinnosti priniesť v konaní svoje vlastné skutkové
tvrdenia a označiť dôkazy na preukázanie takýchto tvrdení. S poukazom na túto zásadu preto nemožno
v neprospech žalobkyne zohľadniť skutočnosť, že žalovaní v 1. a 2. rade napriek tomu, že im bola
doručená žaloba spolu s poučením o ich procesných právach a povinnostiach sa k uvedenej žalobe ani

nevyjadrili a ani sa nezúčastnili pojednávania napriek tomu, že naň boli riadne predvolaní. Dôsledkom
tejto ich pasivity v konaní je ich neúspech v spore. Neuvedené skutočnosti však žalovanej v 3. rade
nebránili v možnosti označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení v rozsahu ako to táto považovala
za potrebné na svoju obranu. Odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom na okolnosti, za akých
žalovaná v 3. rade nadobudla spornú nehnuteľnosť titulom kúpy, ako aj s prihliadnutím na nesporné

okolnosti predchádzajúcich prevodov vlastníctva k spornej nehnuteľnosti nemožno tejto poskytnúť
ochranuakodobromyseľnémunadobúdateľovi.Vzhľadomnaskutočnosť,žebolonespornepreukázané,
že žalobkyňa sa domohla relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným v 1. rade
a žalovanou v 2. rade nestala sa žalovaná v 2. rade vlastníčkou spornej nehnuteľnosti a preto ako
nevlastníčkanemohlaplatnetakétoprávopreniesťnaďalšieosoby.Takýtozáverjevsúladesdlhodobou

zastávanou rímskoprávnou zásadou nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ibse habet (nikto
nemôže na druhého previesť viac práv než sám má). Nad uvedenú zásadu nemožno povyšovať ani
dobrúvierunadobúdateľa.Vprípadeabsolútnejneplatnostizmluvyoprevodevlastníctvaknehnuteľnosti
nemožno uplatniť princíp nadobudnutia vlastníckeho práva v dobrej viere (rozhodnutie Veľkého senátu
Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 30Cdo 250/2009). Takúto situáciu je potrebné odlíšiť od situácie vyvolanej

odstúpením od zmluvy o prevode nehnuteľnosti, pre ktorú prichádza do úvahy uplatnenie princípu
nadobudnutia vlastníckeho práva v dobrej viere, čo nie je situácia porovnateľná s nadobudnutím veci
od nevlastníka.10. Za nedôvodnú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku žalovanej o tom, že spornú otázku
vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti bolo možné a potrebné riešiť v inom sporovom konaní
a to v konaní o vyporiadanie BSM medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade. Súdne rozhodnutie o

vyporiadaní BSM totiž predstavuje iba vyporiadanie medzi týmito dvomi stranami sporu a teda nie je
žiadnym spôsobom záväzné pre iné subjekty. Takýto rozsudok o vyporiadaní BSM by teda ani nebol
listinou spôsobilou na zmenu zápisu vlastníctva v katastri nehnuteľností. Jediným spôsobom dosiahnutia
zmeny tohto zápisu je preto iba určovacia žaloba. Žalobkyňa preto preukázala na takto požadovanom
určení aj naliehavý právny záujem.

11. S poukazom na tieto dôvody odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa ust. § 387 ods. 1 CSP vrátane správneho výroku o trovách konania.

12. Rozhodnutie o trovách odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP.Žalobkyňabolavodvolacomkonaníúspešná,pretojejpatríplnánáhradatrovodvolaciehokonania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie jepodané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).