Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, December 19, 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2T/27/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7619010152
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7619010152.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudkyňou JUDr. Monikou Kráľovou na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 19. decembra 2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

M. D., nar. XX.XX.XXXX v B. N. M., okres B. N. M., trvale
bytom V., ul. Q. č. XX/XX, okres Spišská Nová Ves,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

dňa 8. septembra 2018 v čase okolo 21:22 hod., v obci Markušovce, okres B. N. M., v časti zvanej Q.,
pred murovaným domom č. XXX/XX držiac v rukách drevenú palicu pripomínajúcu rukoväť z lopaty sa
svojej bývalej svokre F. S. opakovane vyhrážal zabitím a tým, že nebude mať pokoj a že ju podpáli, ktorá
zo strachu z uskutočnenia vyhrážok prespala aj s rodinou u svojej príbuznej, čím takto u poškodenej

vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie,

t e d a

inému sa vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú
obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe - blízkej osobe,

č í m s p á ch a l

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona s poukazom
§ 138 písm. a) Tr. zákona, § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona a

z a t o m u u k l a d á

Podľa § 360 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 37 písm. m) Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona trest
odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona na výkon trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podala dňa 25.03.2019 na tunajší súd obžalobu
na obvineného M. D. pre skutok popísaný vo výroku tohto rozsudku, ktorý bol právne kvalifikovaný ako

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Tr. zákona s poukazom na §
138 písm. a) Tr. zákona, § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona.

Súd vo veci rozhodol trestným rozkazom dňa 2. apríla 2019, proti ktorému obvinený prostredníctvom
svojho obhajcu podal odpor, preto samosudkyňa nariadila hlavné pojednávanie.

Obžalovaný M. D. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku vyhlásil, že je
nevinný. Zhodne ako v prípravnom konaní uviedol, že ohľadne skutku ktorý sa mu kladie za vinu, nič
nie je pravda. Nebol v tom čase doma, lebo bol v robote v Uherskom Hradišti. Začiatkom septembra
odišiel, matka mu volala na mobil V. W., že ho hľadá polícia a vrátil sa domov s V. W. až 27.9.2018.
Robil s ním B. S., B. W. a ďalší. Robili výkopové práce, zamestnával ich V. W., pracovnú zmluvu nemal.

Do Českej republiky išiel s V. W., B. W., A., bývali na hoteli. Na izbe býval s W. a B. S.. Pracovné cykly
nemali pravidelné. Poškodená ho nenávidí a nevie, čo proti nemu má. On k nej nechodí, ani za bývalou
manželkou lebo vie, že má zákaz priblížiť sa k nej tiež, že si vymýšľajú veci, ktoré nie sú pravdivé a
volajú policajtov. Vedia, že má podmienku, nič iné na neho nemajú, lebo platí pravidelne výživné. Doma
nepije alkohol a chodil na protialkoholickú liečbu, ktorá mu už skončila. V septembri 2018 za bývalou

manželkou a deťmi nechodieval, lebo nechcel mať problémy.

Poškodená F. S. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný im stále nedá pokoj. Pozerali
doma televízor, stále v noci prišiel na bitku a nie cez deň. Jej sa vyhrážal, že ju chytí, zabije ju, nebude
mať pokoj, podpáli ju. Bola doma a obžalovaný bol na ceste kde býva, s dručkom od lopaty v ruke, ktorú

mal zdvihnutú. Vulgárne jej nadával a vyhrážal sa. Ona mu slušne povedala, aby im dal pokoj, on ukázal
bandasku, že ich podpáli. Zo strachu išli všetci spať ku svokre. Na obžalovanom videla, že je opitý, bála
sa ho, preto volala políciu. Aj teraz sa ho bojí. Nevie prečo na nich obžalovaný vždy útočí. Policajtov na
obžalovaného volala už viackrát, asi rok a pol nemá pokoj, vyhráža sa jej.
Na otázku, či vie bližšie povedať, kedy sa stal skutok poškodená uviedla, že presne nevie, ale asi 1

mesiac mal vnuk, 6.10.2019 bude mať vnuk dva roky. Trvá to už rok a pol. V ten večer ho počula kričať,
poznala ho podľa hlasu a vyšla von. Zapálila žiarovku a videla ho. Ona v rukách nemala nič. Niektorej
dcére povedala, aby zavolali políciu, rozprávala s nimi ona a obžalovaný potom utiekol. Obžalovaného
videli aj dcéry F. a Q. S. a syn W. S..

Na návrh prokurátora bola prečítaná časť výpovede svedkyne zo dňa 27.2.2019, kde uviedla, že manžel
jej povedal :,,Danko, na tebe dakto volá“, ona išla vonku a už poznala, že je to K., že ričí.

Po vysvetlení rozporov svedkyňa uviedla, že to, čo uviedla na polícii je pravda a teraz si už presne
nepamätá.

Na návrh obhajcu bola prečítaná časť výpovede svedkyne zo dňa 15.1.2019, kde uviedla, že mala
malinovku v ruke, hromžila mu s fľaškou, nech dá pokoj a kričala na neho nech ide preč.

Po vysvetlení rozporov svedkyňa uviedla, že malinovku mala v ruke, ale v iný deň, nevie presne v ktorý.

Nemala pokoj od pondelka do piatka.

Ďalej bola prečítaná časť výpovede svedkyne zo dňa 15.1.2019, kde uviedla, že dcére Lucke povedala,
nech volá policajtov, lebo sa bála obžalovaného, že príde na bitku dnuka.

Po vysvetlení rozporov svedkyňa uviedla, že Luckou volajú dcéru Jozefínu, ktorá vytočila policajtov, lebo
ona to nevie a ona už telefonovala.

Obžalovaný k výpovedi svedkyne uviedol, že to nie je pravda.Svedkyňa F. S. (predtým D.) na hlavnom pojednávaní uviedla, že si nepamätá čo sa stalo 8.9.2018. S
obžalovaným žila, vždy nadával na jej matku, ku ktorej potom odišla. Na bitku a nadávať chodil ku nim
viackrát. Že sa mal vyhrážať mame, pri ich dome vie z počutia, ona nikdy nešla von, išla len mama. To,

čo si spomína, nevie, kedy sa stalo.

Na návrh prokurátora bola prečítaná výpoveď svedkyne F. S. z prípravného konania zo dňa 7.1.2019
kde uviedla, že dňa 8.9.2018, nevie koľko bolo presne hodín, už spala so svojim synom u rodičov v
izbe, kde ju zobudila jej mama F. S. a povedala jej, aby so synom šla spať k babke V. S., ktorá býva v

chyži vedľa nich o dva domy, pretože jej muž M. D. je pred domom, kde kričí a vyhráža sa. Vzala syna a
poslúchla matku a išla ku babke. Svojho bývalého manžela videla stáť pred chyžou a volal na jej mamu,
aby šla von. Ako konkrétne sa vyhrážal, ona nepočula, ale vie, že bol opitý, nejaký čas s ním žila a podľa
hlasu vie posúdiť, že bol opitý. V ruke držal palicu, vie, že to bola palica, ona so synom prechádzala
k babke a zazrela ho stáť pred chyžou, stál v uličke medzi domami. Niečo na ňu kričal, ona išla ďalej.
Potom prišla k babke a nič viac nevie, čo bolo ďalej. Potom za ňou prišli aj otec so sestrou Jozefínou a

to, čo sa stalo a ako nadával a vyhrážal sa jej matke vie len z počutia, čo povedala matka. Vie, že bývalý
manžel má zákaz priblížiť sa k ich domu na menej ako päť metrov.

Svedkyňa k výpovedi z prípravného konania uviedla, že si to pamätá a vypovedala pravdivo. Keby to
nebola pravda, nevypovedala by tak.

Svedkyňa Q. S. na hlavnom pojednávaní uviedla, že si na konkrétny skutok nepamätá, pretože
obžalovaný sa sestre a matke pri dome vyhrážal viackrát. Raz sa mal vyhrážať mame, že podpáli dom,
nepamätá si ale kedy to bolo, prešlo od vtedy dva roky. Pamätá si, že sa stalo, že keď obžalovaný kričal,
bol agresívny, odišli ku babke, tiež to bolo viackrát. Pamätá, že tam bol v decembri, februári. Volala aj

políciu, ona zavolala, matka hovorila, lebo ona nechcela hovoriť.

Na návrh prokurátora bola prečítaná výpoveď svedkyne Q. S. z prípravného konania zo dňa 7.1.2019
kde uviedla, že dňa 8.9.2018 nevie presne koľko bolo hodín, ale bol večer, noc a nevie presne čo vtedy
robila, či spala alebo pozerala televízor, ale prišla matka z vonku a vravela jej, aby volala políciu, lebo

pred chyžou je M. D., volajú ho Kohút, ktorý prišiel na bitku. M. D. je bývalý manžel jej sestry, ktorá
teraz so svojim synom žije u nich. Tak ako mama povedala, zavolala políciu a povedala, čo jej matka
kázala. Potom išla k babke a keď vyšla von, videla M. D. stáť medzi domami v uličke, držal palicu, vie to
preto, lebo vonku na dome majú žiarovku a bolo vidno. Nevie povedať ako sa vyhrážal, ona ho nepočula
ani nevie, čo kričal, išla ku babke, tak ako jej matka kázala. Keď prišla k babke, bola tam už jej sestra

so synom. Nevie uviesť, čo konkrétne M. D. kričal, čo hovoril jej matke, nič nepočula, počula len krik
z vonku, bol to M. hlas.

Svedkyňa Q. S. k výpovedi z prípravného konania uviedla, že vypovedala pravdu. Bola vypočúvaná
ohľadne obžalovaného viackrát.

Na návrh obhajcu, či by mohla po prečítaní zopakovať, čo sa malo vtedy stať uviedla, že nevie koľko
bolo hodín, asi pozerali televízor, niekto volal z vonku. Mam išla von a keď prišla, povedala, aby volala
na políciu, že prišiel obžalovaný na bitku. Políciu vytočila, telefonovala už matka, oni išli k babke a mama
čakala na políciu a išla s nimi rozprávať.

Ohľadne rozporu vo výpovedi, keď dňa 7.1.2019 uviedla, že, tak ako mama povedala, zavolala políciu
a povedala, čo jej mama kázala, svedkyňa uviedla, že si pamätá, že vždy hovorila matka, ako to bolo
presne vtedy už si nepamätá. Možnože niekedy rozprávala aj ona, isto vie, že ona vždy vytáčala. Ak by
možno volala, možno by povedala matkine meno.

Poškodená k výpovedi svedkyne uviedla, že policajti vedia, že ona stále volala políciu a vedeli, že nemá
od obžalovaného pokoj. Dcéra a deti boli vždy vystrašené, keď chodil na bitku.

Svedok Q. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že boli doma celá rodina a obžalovaný prišiel na bitku,

nepočul, čo konkrétne hovoril. Jeho žena ho poslala k matke. Zobral deti a išli k matke. Nevie, čo sa
stalo von, manželka mu povedala, že nepekné veci vykrikoval. Dcéra volala policajtov, obžalovaný po
ich zavolaní ušiel. Podľa hlasu spoznal, že to je on, nevidel ho. Už rok a pol nemajú od obžalovaného
pokoj, viackrát mali u nich doma s obžalovaným konflikt, viackrát volali políciu.Na návrh prokurátora bola prečítaná časť výpovede svedka zo dňa 7.1.2019, kde uviedol, že v ten deň
išiel na záchod so synom von, kde začul hlas, ktorý volá na jeho ženu, nevie kto to bol. Vošiel do domu

a povedal žene, že ju niekto volá vonku. Žena vyšla von, po chvíli sa vrátila dnu a povedala im, že vonku
stojí M. D..

Po vysvetlení rozporov svedok uviedol, že si spomína, že majú záchod von a išiel tam s jeho 15-ročným
synom. Vonku bola tma a počul ako M. D. kričal Danko, Danko. Prišiel dnu a povedal žene, že ju niekto

volá. Ona išla von, prišla a povedala, že to je Kohút, tak volajú obžalovaného. Kázala volať Lucke (dcéra
Jozefína) políciu a oni išli k jeho matke.

Na návrh obhajcu obžalovaného bola prečítaná časť výpovede svedka zo dňa 7.1.2019, kde uviedol, že
nevidel kto stál von a ani podľa hlasu nevedel uviesť o koho šlo.

Po vysvetlení rozporov, že na hlavnom pojednávaní uviedol, že podľa hlasu spoznal obžalovaného
svedok uviedol, že už si nepamätá, ale žena hovorila, že je to M. D.. Počul, že niekto kričí Danko, Danko
Žena vyšla von a keď prišla povedala, že to je M. D..

Obžalovaný k výpovedi svedka uviedol, že svedkovia hovoria, že sa vyhrážal pri dome, no svedok Q.

S. vravel, že bol na ceste a že sa nevyhrážal, ale na bitku prišiel.

Poškodená F. S. k výpovedi svedka uviedla, že manžel sa nerád bije, háda. Bol vystresovaný. M. D.
nemá problém s manželom, ale len s ňou. Manžel je prvýkrát na súde. Obžalovanému vždy hovorila,
aby im dal pokoj. Trikrát im rozbil okno, aj napriek zákazu k nim prišiel.

Svedok B. S. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 9.8.2018 s obžalovaným, B. W. a V. W. pracovali
spolu v Českej republike, v Uherskom Hradišti, kam všetci štyria išli autobusom, vo večerných hodinách
z nástupištia č. 1 v Spišskej Novej Vsi. Išli začiatkom septembra, mohlo byť 3.9,4.9. a 8.9. už boli v
Českej republike. Boli tam maximálne týždeň a obžalovaný tam bol po celý čas. Bývali v izbe všetci

štyria spolu. Obžalovaný tam mal telefón a volal domov matke. Naspäť išli opäť na autobuse. Možno
po týždni sa zase vracali do Uherského Hradištia.

Svedok V. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že si pamätá, že 8.9.2018 boli v Uherskom Hradišti dva
týždne, vrátane 8.9.2018, obžalovaný nebol vtedy doma. Býval na izbe s obžalovaným, V. W. a B. W.. A.

spal vedľa v izbe. Do Čiech šli autom on, A., obžalovaný, B. W. a V. W., nevie presne ktorý deň. Na to,
že s obžalovaným bol 8.9.2018 v Uherskom Hradišti si pamätá dobre, lebo 5.9.2018 sa on vracal na súd
a obžalovaný ostával v Čechách a on sa tam tiež vrátil. Bol s nimi aj B. S., ale nepamätá ako tam išiel.

Svedok Q. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že 8.9.2018, nevie aký deň to bol, bol s obžalovaným

v práci v Uherskom Hradišti. Do Uherského Hradišťa prišli dňa 8.9.2018 autobusom z nástupištia zo
Spišskej Novej Vsi a boli tam dva týždne alebo aj viac a tak sa vracali aj domov. Cestoval s obžalovaným,
V. W., V. W. a V. W.. Bývali na chate mimo mesta, v jednej izbe on s obžalovaným, V. W. a nejakým
Tomášom a v druhej izbe býval V. W., B. W. a nejaký J..

Svedok V. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vie s istotou povedať, že dňa 8.9.2018 bol M. D. s
nimi v Uherskom Hradišti. Nevie od kedy tam boli, ale deti nastupovali do školy a jeho syn s manželkou
šli domov a obžalovaný tam ostával. Má to zaznačené v písanke, ale tú má v inom aute, ku ktorej sa
dostane v marci. Do Čiech cestoval na modrej Octavii spolu s obžalovaným, B. W. a chlapom menom
Ivan. Bývali spolu v hoteli Morava v Uherskom Hradišti on s obžalovaným, B. S. a B. W.. B. S. cestoval

autobusom, obžalovaný v aute, lebo nemal vtedy občiansky preukaz. Robili vtedy tridsaťdňové turnusy,
nevie kedy v ten september išli domov.

Svedok B. W. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v septembri 2018 bol v Uherskom Hradišti aj s
obžalovaným na výkopových prácach. Bol tam celú dobu s nimi až kým išli deti do školy a potom šli

domov. Boli na 30 dňovom turnuse, išli 5.9.2018 ráno z Markušoviec a končili 6.10.2018. Do Čiech šli na
Octavii s obžalovaným, V. W., V. W., A. a s ďalším, čo tu bol ako svedok. Býval na hoteli s obžalovaným,
V. W. a A..Ohľadne vyjadrenia, že sa vyjadroval, že prišiel domov, keď išli deti do školy a následne uviedol, že išli
do práce 5.9., svedok uviedol, že išli 5.9. do Čiech a 6.9. sa vrátili domov obžalovaný, V. W., V. W. a A.,
lebo boli tam len po peniaze a išli naspäť, aby kúpili veci pre deti. Obžalovaný bol s nimi celý turnus, len

doma odovzdal peniaze, išli ráno domov a večer 6.9. sa vrátili na aute. Kedy mali potom ďalší turnus,
si už nepamätá, lebo to bolo dávno.

So súhlasom prokurátora a obžalovaného bola prečítaná výpoveď svedkyne V. S. zo dňa 7.1.2019, kde
uviedla, že dátum uviesť nevie, bol večer, noc, prišiel syn Q. S. s deťmi a pravnúčaťom. Jej nevesta F.

S. jej povedala, že jej zať M. D. im vyhrožuje. Nevie ako sa jej vyhrožoval, nepovedala jej. Nechala ich
u seba, pozamykala a šli spať. K nej M. D. neprišiel.

So súhlasom prokurátora a obžalovaného bola prečítaná časť výpoveď svedka K. K. zo dňa 7.1.2019,
kde uviedol, že dňa 8.9.2018 v čase o 21.22 hod. mali nahlásenú udalosť, keď malo dôjsť k bitke v obci
Markušovce. Po príchode na miesto bol všade kľud, skontaktovali sa s oznamovateľkou F. S., ktorá im

uviedla, že sa jej vyhrážal zať M. D. prezývaný Kohút, ktorý po ich príchode sa na mieste skutku už
nenachádzal. F. S. bola vystrašená a roztržitá a uviedla, že túto noc pôjdu spať ona a jej rodina ku jej
svokreV.HorváthovejaránosadostavínaOOPZMarkušovcezaúčelompodaniatrestnéhooznámenia,
nakoľko mala zo svojho zaťa strach. Uviedla ďalej, že jej zať má súdom upravený zákaz priblíženia sa
k obydliu menovanej na vzdialenosť päť metrov. Prešli okolie bydliska oznamovateľky a podozrivého

D. v okolí bydliska oznamovateľky nespozorovali. Taktiež sa nenachádzal ani v mieste svojho trvalého
bydliska. Uvedenú lokalitu priebežne monitorovali.

Na hlavnom pojednávaní boli podľa § 269 Tr. poriadku prečítané nasledovné listinné dôkazy:

Podľa zápisnice o trestnom oznámení, trestné oznámenie podala F. S. dňa 9.9.2018 o 12:30 hod. na
obžalovaného v súvislosti s predmetným skutkom.

Obhajca k zápisnici o trestnom oznámení uviedol, že tam uvedené údaje sú diametrálne odlišné, čo
vypovedala poškodená na hlavnom pojednávaní.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou zo dňa 2.11.2018 vyplýva, že miesto činu sa
nachádza v osade Jareček v obci V. pred murovaným domom s popisným číslom č. XXX/XX. K miestu
sa dá dostať po štátnej ceste III/3253 smerom z obce Markušovce do obce Odorín, kde po pravej strane
štátnejcestysaodbočívpravoatamjecestadoosadyJareček.Ponáslednomprejdení1,1kmpriamopo

miestnej komunikácii sa ide do zadnej časti osady, kde sa v treťom rade murovaných chatrčí nachádza
príbytok F. S., ktorý je od miestnej komunikácie vzdialený 30 metrov po vyšliapanej cestičke medzi
domami vedúcej najprv rovno, potom doprava a rovno. Voľné priestranstvo má tvar obdĺžnika, ktorého
dĺžka zodpovedá dĺžke príbytku F. S. a jeho šírka je 5 metrov. Plocha voľného priestranstva prechádza
do uličky medzi domami širokej 2,3 metre a dlhej 3 metre. Na mieste neboli zaistené žiadne stopy.

Z rozhodnutia Okresného úradu Spišská Nová Ves, Odboru všeobecnej vnútornej správy sp. zn. OU-
SN-OVVS-2018/003306 zo dňa 19.6.2018, právoplatného dňa 19.7.2018 vyplynulo, že M. bol uznaný za
vinného z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990
Zb., ktorého sa dopustil dňa 25.1.2018 v čase okolo 22.1.2018 v obci Markušovce, v osade Q. pred

rodinným domom s popisným číslom XXX/XX, kedy sa hrubo správal voči F. S. takým spôsobom, že jej
povedal, že jej položí kokot do úst . Bola mu za to uložená pokuta vo výške 40 eur.

Podľa správy z miesta trvalého bydliska obžalovaného M. D. vyplynulo, že jeho správanie nebolo
prejednávané komisiou verejného poriadku.

Z registra priestupkov bolo zistené, že obžalovaný sa doposiaľ dopustil troch priestupkov rôznej povahy,
z toho jedenkrát vyššie uvedeného priestupku podľa § 49 ods. 1 písm. d) Zák. č. 372/1990 Zb. voči F..

Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný doposiaľ jedenkrát súdne trestaný v konaní Okresného

súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2T/73/2018.

Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 2T/73/2018 vyplynulo, že trestným rozkazom zo
dňa 19.6.2018, právoplatným dňa 18.7.2018 bol uznaný vinným z prečinu nebezpečného vyhrážaniapodľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona a prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods.
1 písm. a) Tr. zákona, za ktorého mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť)
mesiacov,ktoréhovýkonbolpodmienečneodloženýnaskúšobnúdobuvtrvaní18(osemnásť)mesiacov

a podľa § 50 ods. 2 Tr. zákona, § 51 ods. 4 písm. a) Tr. zákona mu bola uložená povinnosť spočívajúca
v príkaze nepriblížiť sa bez súhlasu poškodenej F. S., nar. X.X.XXXX a F. D., nar. XX.XX.XXXX na
vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej F. S., nar. X.X.XXXX,
bytom V., Q. č. XXX/XX bez jej súhlasu. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona mu bolo uložené ochranné
protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

Na hlavnom pojednávaní bol podľa § 270 ods. 2 Tr. poriadku vykonaný dôkaz prehratím zvukového
záznamu zo systému REDAT z volania na tiesňovú linku 158 zo dňa 8.9.2018. Zo zvukového záznamu
vyplynulo, že dňa 8.9.2018 osoba, ktorá sa predstavila ako F. D. volala, aby prišli hore V., Q. XX, lebo
M. D. je opitý, nedáva pokoj, zase len otravuje, na bitku chodí, kričí a nadáva.

Súd na hlavnom pojednávaní odmietol návrh obhajcu na vypočutie matky obžalovaného N. S. na
okolnosť či bol obžalovaný dňa 8.9.2018 doma, kde okrem toho, že nebolo týmto návrhom reagované
obhajobou na výzvu súdu na oznámenie dôkazov, okolnosť na ktorú mala byť svedkyňa vypočutá bola
objasňovaná už výsluchom viacerých svedkov. Taktiež odmietol návrh na vyžiadanie správy z OR PZ,
či si obžalovaný v auguste alebo v septembri podal žiadosť na vydanie občianskeho preukazu, nakoľko

by táto správa neprispela k skutkovému objasneniu veci, návrh na vyžiadanie zvukového záznamu
volania na políciu, aby sa svedkyňa vyjadrila, či je to jej hlas, nakoľko došlo na hlavnom pojednávaní k
vykonaniu tohto dôkazu. Taktiež súd odmietol návrh na prečítanie zápisníc z výsluchu svedkov F. S. zo
dňa X.XX.XXXX, F. D. zo dňa XX.XX.XXXX, Jozefíny D. zo dňa 29.10.2018 a z výsluchu Q. S. zo dňa
29.10.2018 a 7.1.2018, nakoľko došlo k vykonaniu týchto dôkazov procesne účinným spôsobom, keď

boli svedkovia na hlavnom pojednávaní vypočutí a zároveň procesné strany mali možnosť odstraňovať
rozpory vo výpovediach svedkov oproti procesne účinným výpovediam z prípravného konania, k čomu
aj došlo. Ďalej súd odmietol návrh na vyžiadanie si kópie písanky, o ktorej vypovedal svedok V. W.,
nakoľko vo veci bolo vykonaných dostatok dôkazov tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie
sú dôvodné pochybnosti, v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy podľa § 2 ods. 12 Tr. poriadku jednotlivo
a v ich súhrne, pričom zistil, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výroku rozsudku.

Z výpovede obžalovaného M. D. vyplynulo, že poprel spáchanie skutku tak, ako sa mu kládol za vinu

obžalobou. Na svoju obranu uviedol, že sa skutku nemohol dopustiť, lebo bol v tom čase pracovne v
Českej republike. Nevie prečo, ale poškodená si to na neho vymyslela.

Zo spáchania skutku obžalovaného usvedčila a jeho obranu vyvrátila poškodená F. S.. Poškodená
zhodne na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní potvrdila, že obžalovaný im už asi rok nedá

pokoj. Potvrdila, že v deň skutku sa jej vyhrážal, že ju chytí, zabije ju, nebude mať pokoj, podpáli ju.
Obžalovaný stál na ceste kde býva, s drúkom od lopaty v ruke, ktorú mal zdvihnutú. Povedala mu, aby
im dal pokoj, on ukázal bandasku, že ich podpáli. Zo strachu išli všetci spať ku svokre. Videla, že je
opitý, bála sa ho, preto volala políciu.

Výpoveď poškodenej súd vyhodnotil ako pravdivú, lebo o podstatných okolnostiach vypovedala rovnako
ako v prípravnom konaní, logickú a ucelenú teda presvedčivú v tom, že takéto konanie obžalovaného
aj zažila, bez zistenia akejkoľvek skutočnosti nasvedčujúcej tomu, žeby si toto konanie obžalovaného
vymyslela a zámerne a nepravdivo o skutkových okolnostiach vypovedala. Rozpor v jej výpovedi
odôvodnila dlhšom dobou, ktorá prešla od skutku ako aj tým, že konanie obžalovaného malo opakovací

charakter o čom vypovedali aj ostatní jej rodinní príslušníci, že nešlo zo strany obžalovaného o ojedinelé
protiprávnekonanie,ktoréhosamaldopustiťvovzťahunajmäkpoškodenej,predichdomom,čovyplýva
aj napríklad z priestupkového záznamu obžalovaného, preto súd nemal pochybnosti o pravdivosti
výpovede poškodenej.

Výpoveď poškodenej F. S. súd považoval za pravdivú a presvedčivú aj preto, lebo bola podporená
ďalšími vykonanými dôkazmi, ktorými navzájom dotvárali okolnosti skutku a vyvrátili zároveň obranu
obžalovaného.Svedkovia F. S. ml., Q. S. a Q. S. potvrdili, že obžalovaný viackrát prišiel k ich domu, pričom mal
agresívne správanie, v dôsledku čoho mali obavy, tak ako aj v predmetný deň skutku, čo vyplynulo
najmä z prečítaných výpovedí svedkov, vzhľadom k tomu, že nevedeli ohľadom ktorého skutku majú

vypovedať, pričom potvrdili, že obžalovaný sa nachádzal na ceste pred domom, avšak nepočuli obsah
slovných vyhrážok a z obavy odišli k starej matke, čo potvrdila aj svedkyňa V. S.. Súd nemal pochybnosť
o pravdivosti ich výpovedí, nakoľko nevzhliadol snahu svedkov účelovo meniť výpovede v neprospech
obžalovaného, keďže svedkovia si vzhľadom na odstup času a viacnásobné, opakovacie protiprávne
konanie obžalovaného vo vzťahu najmä k poškodenej nepamätali detailne a z ich výpovedí bolo zrejmé,

že naozaj popisujú iba to, čoho svedkom boli bez toho aby napríklad zveličovali protiprávne konanie
obžalovaného.

Okolnosť, že k skutku došlo 8.9.2018 preukazuje zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 9.9.2018,
kedy poškodená oznámila predmetný skutok obžalovaného potom, čo jeho oznámenie bolo telefonicky
nahlásené na políciu už 8.9.2018 a ako vyplynulo z výpovede svedka Karola K., dostavili sa na miesto

jeho spáchania, kde komunikovali s poškodenou F. S., pričom svedok potvrdil, že bola vystrašená a
roztržitá. Mieto spáchania skutku bolo obhliadnuté a fotograficky zadokumentované.

Obžalovaný na podporu svojej obrany v tom, že sa skutku nemohol dopustiť, lebo bol pracovne v Českej
republike navrhol v konaní vypočuť svedkov B. S., B. W., V. W., Q. A. a V. W.. Súd však musí uviesť, že

výpovede týchto svedkov boli rozporné už v podstatných okolnostiach, a teda nepresvedčivé. Svedkovia
zhodne tvrdili iba tú okolnosť, že obžalovaný bol dňa 8.9.2018 v Uherskom Hradišti. O všetkých ďalších
okolnostiach týkajúcich sa pracovného turnusu, na ktorom mali byť v tom čase s obžalovaným, o ceste
a spôsobe prepravy, doby odkedy dokedy tam mali byť, prítomných osobách, ubytovania vypovedali
značne rozdielne aj oproti výpovedi obžalovaného, preto ich výpovede súd vyhodnotil ako tendenčné v

snahe podporiť obhajobu obžalovaného a takto ho vyviniť z trestnej zodpovednosti.

Obžalovaný uviedol, že poškodená si skutok vymyslela, lebo vie, že má podmienku a nič iné na neho
nemá, keďže aj výživné platí. Takéto konštatovanie, aby si poškodená iba tak vymýšľala konanie
obžalovaného a išla s ním bezdôvodne do konfliktu, je nepravdepodobné, keďže z výpovede poškodenej

vyplynulo, že zo správania obžalovaného má strach, pretože opakovane chodí k ich domu a útočí na
ňu a preto pomoc hľadá u polície.

Obžalovaný takto svojim konaním po subjektívnej aj objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zákona s poukazom §

138 písm. a) Tr. zákona, § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona, pretože sa inému vyhrážal smrťou takým
spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a uvedený čin spáchal na chránenej osobe - blízkej
osobe a so zbraňou v ruke. Uvedeného prečinu sa dopustil tým, že dňa 8.9.2018 v čase okolo 21.22
hod. v Markušovciach, pred murovaným domom č. 377/48 držiac v ruke drevenú palicu sa bývalej
svokre F. S. opakovane vyhrážal zabitím, tým že nebude mať pokoj a že ju podpáli, ktorá zo strachu z

uskutočnenia vyhrážok prespala aj s rodinou u svokry, čím takto u poškodenej vzbudil dôvodnú obavu
o jej život a zdravie. Poškodená F. S. sa v zmysle § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona s poukazom §
127 ods. 5 Tr. zákona považuje za osobu blízku, keďže v čase spáchania skutku bola bývalou svokrou
obžalovaného a palicu, ktorú držal v ruke na zdôraznenie svojich hrozieb je nutné pokladať v zmysle
§ 138 písm. a) Tr. zákona a § 122 ods. 3 Tr. zákona za zbraň. Ďalej je nutné uviesť, že pri prečine

nebezpečnéhovyhrážaniapostačuje,abykonaniepáchateľabolospôsobilévzbudiťupoškodenejosoby
dôvodnú obavu o život resp. zdravie (nemusí byť preukázaný vznik tejto obavy), pričom zo zistených
skutkových okolností je zrejmé, že k obave o život u poškodenej aj došlo poukazujúc na vnímanie osoby
obžalovaného poškodenou ako opakovane sa dopúšťajúceho protiprávneho konania voči nej, aj napriek
predchádzajúcemu odsúdeniu, v stave opitosti, kedy nevedela predvídať, ako môže také jeho konanie

skončiť, ak by nezavolala políciu.

Z konania obžalovaného a okolností spáchania skutku je zrejmé, že obžalovaný konal v priamom úmysle
podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, pretože chcel porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorý sleduje
ochranu jednotlivcov pred niektorými závažnými vyhrážkami

Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z ustanovení § 31 a § 34 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad
jeho ukladania. Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, abyviedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery súd v zmysle v ustanovenia § 34 ods. 4 Tr. zákona prihliadol
na spôsob spáchania činu - úmyselným zavinením, jeho následok, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd podľa § 38 ods. 2 Tr. zákona prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich

okolností, pričom u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť. Priťažuje mu okolnosť podľa §
37 písm. m) Tr. zákona spočívajúca v tom, že už bol za trestný čin odsúdený (konanie Okresného súdu
Spišská Nová Ves sp. zn. 2T/73/2018).

Vzhľadom na zistený prevažujúci pomer priťažujúcich okolností súd postupoval podľa § 38 ods. 4 Tr.
zákona a zvýšil dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby (6 mesiacov až 3 roky) o jednu

tretinu, na základe čoho bola určujúca dolná hranica trestnej sadzby 16 (šestnásť) mesiacov až 3
(tri) roky. Obžalovanému súd takto uložil nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16
(tridsaťšesť) mesiacov, teda na dolnej hranici zvýšenej trestnej sadzby.

Na obžalovaného je možné pôsobiť už len trestom spojeným s obmedzením jeho osobnej slobody,

keďže sa dopustil špeciálnej recidívy, napriek tomu, že mu plynula skúšobná doba predchádzajúceho
odsúdenia,zčohojezrejmé,žeužuloženýtrestodňatiaslobodyspodmienečnýmodkladomjehovýkonu
neviedoluobžalovanéhokjehonáprave.Vzhľadomnaosobuobžalovaného,byužinýdruhtrestuuneho
nesplnil účel sledovaný Trestným zákonom a uložený trest tiež zodpovedá ustanoveniu § 49 ods. 2 Tr.
poriadku, v zmysle ktorého je vylúčené uložiť trest odňatia slobody, ktorého výkon by bol podmienečne

odložený na určenú skúšobnú dobu.

Na výkon trestu odňatia slobody bol obžalovaný podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradený do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože nebol doposiaľ vôbec vo výkone trestu
odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin.

Takto uložený trest súd považuje za spravodlivý, ktorý splní účel sledovaný Trestným zákonom tým, že
mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, bude ním zabezpečená prevýchova obžalovaného, teda
individuálnaprevenciaasúčasnenaplníprvokgenerálnejprevenciespočívajúcivovýchovnompôsobení
trestu na ostatných, ktorých odradí od páchania trestných činov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na Okresný súd Spišská Nová Ves.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,

oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,
ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal

jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe.
Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať
alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do

doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.