Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, December 10, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoE/307/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2308207796
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Mihal
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2308207796.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávnenej: BYSPRAV spol. s r.o., so sídlom Sídlisko Nová Doba
č. 924/13, Galanta 924 01, proti povinnej: A. B., nar. X. X. XXXX, zomr. XX. X. XXXX, naposledy bytom A.
č. XXX/X, V. XXX XX, o 347,83 Eur s príslušenstvom, za účasti súdneho exekútora: JUDr. Jozef Ivančík,
so sídlom Výpalisko č. 2, Nové Zámky 940 01 (pôvodné sídlo: Svätoondrejská č. 9, Komárno 945 01),
o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 5. marca 2014, č. k.

12Er/369/2008-15, EX 172/08 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vedenú JUDr. Jozefom Ivančíkom, (ďalej len
„súdny exekútor“) pod spisovou značkou EX 172/08 zastavil I/ a súčasne II/ oprávnenej uložil zaplatiť

súdnemu exekútorovi zaplatiť súdnej exekútorovi trovy exekúcie vo výške 26,03 Eur a to do troch
dní od právoplatnosti uznesenia. Po právnej stránke výrok o zastavení exekúcie odôvodnil § 19 O. s.
p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) a § 57 ods.
1 písm. h) E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení, teda Exekučného
poriadku).Vecnezastavenieexekúcieodôvodniltouskutočnosťou,žepovinnádňaXX.X.XXXXzomrela,
pričom zanechala majetok nepatrnej hodnoty z toho dôvodu bolo potrebné exekúciu zastaviť z dôvodu

nemajetnosti povinného. Výrok o trovách exekúcie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 196,
§ 200 ods. 1, § 203 ods. 1 až 3 E. p. ako ustanoveniami § 14 ods. 1, § 15 ods. 1, § 22 ods. 1, § 23
ods. 1,2 a § 25 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov ďalej
len „vyhláška“). Vecne napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že nakoľko exekúcia bola zastavená z
dôvodu pre nemajetnosť povinnej je potrebné na náhradu trov exekúcie zaviazať oprávneného. Zároveň
rozhodol, že súdnemu exekútorovi prináleží odmena v zmysle § 14 ods. 2 v spojení s § 14 ods. 3 a §

15 ods. 1 vyhlášky spolu vo výške 19,92 Eur, náhrada hotových výdavkov, a to náhrada poštovného vo
výške 5,77 Eur a 20% DPH z hotových výdavkov, celkom vo výške 0,34 Eur. Súd prvého stupňa teda
súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 26,03 Eur; pričom súdny exekútor si vo svojom
podaní zo dňa 2. septembra 2013 uplatnil trovy v celkovej výške 47,28 Eur.

Proti tomuto uzneseniu avšak iba proti výroku o trovách exekúcie podal odvolanie súdny exekútor s
návrhom, aby odvolací súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie tak ako si ich uplatnil vo svojom
podaní zo dňa 2. septembra 2013 navýšené o poštovné vo výške 2,72 Eur. Dôvodil tým, že súd prvého

súdu pri rozhodovaní trovách exekúcie nepostupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného
poriadku ako s príslušnými ustanoveniami vyhlášky.Oprávnená odvolací návrh nepodala a ani sa k odvolaniu súdnej exekútora nevyjadrila.

Podľa § 251 ods. 4 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších
zmien a doplnení) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú

ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.

Podľa § 202 ods. 2 O. s. p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa
osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o
vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona (vo vzťahu k tomuto i predchádzajúcemu
ustanoveniu sa pritom žiada uviesť, že osobitným predpisom podľa prvého z nich a prvým z osobitných

zákonov podľa toho druhého je na základe poznámky č. 31 v O. s. p. práve E. p. - pozn. odvolacieho
súdu).

Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

Podľa § 58 ods. 6 E. p. v znení účinnom do 31. októbra 2013 (ktorému ustanoveniu inak do 31. decembra

2012 zodpovedal § 58 ods. 5 E. p.) proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je
odvolanie prípustné.

Podľa § 58 ods. 6 E. p. v znení účinnom od 1. novembra 2013 proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Ako vyplýva z práve uvedeného, novelou E. p., vykonanou s účinnosťou od 1. novembra 2013 (zákonom

č. 299/2013 Z. z.), bola zákonodarcom vylúčená skôr uzákonená prípustnosť odvolania voči výroku o
náhrade trov exekúcie v rozhodnutí podľa § 57 E. p.

Odvolaním napadnutým uznesením zo dňa 5. marca 2014 súd prvého stupňa exekúciu podľa § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. Druhým výrokom rozhodol o trovách exekúcie tak, že
oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 26,03 EUR

do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. Predmetné uznesenie vydala sudkyňa.

Proti tomuto uzneseniu len v časti, ktorou bolo rozhodnuté o náhrade trov exekúcie, podal odvolanie
súdny exekútor dňa 14. apríla 2014; pričom odvolanie bolo súdu prvého stupňa doručené dňa 15.
apríla 2014.

Z prvého zo zhora citovaných ustanovení vyplýva od 1. novembra 2013 proti uzneseniu o náhrade

trov konania v rozhodnutí podľa § 57 E. p. nie je prípustné odvolanie. Jedinou možnosťou odstránenia
takéhoto (odvolaním nenapadnuteľného) rozhodnutia je tak (pri odhliadnutí od možností nápravy za
pomoci mimoriadnych opravných prostriedkov alebo na Ústavnom súde SR) prípad, kedy by bolo
vydané vyšším súdnym úradníkom alebo justičným čakateľom (rozumej nie sudcom), pretože vtedy by
už podaním včasného odvolania naň oprávnenou osobou došlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona (tu

porovnaj aj ustanovenie § 374 ods. 4 poslednej vety O. s. p.). Nakoľko rozhodnutie v prejednávanej
veci vydala sudkyňa po 1.novembri 2013, odvolanie súdneho exekútora nebolo prípustné a ako také
muselo byť odmietnuté.

Odvolacísúdpretooodvolanísúdnehoexekútorapo prejednanívecibezpojednávaniapodľa§214ods.
2 O. s. p. (nešlo tu o vec samu ani o žiaden zákonom ustanovený prípad potreby prejednania takejto veci

na pojednávaní odvolacieho súdu) rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto svojho uznesenia.Výsledokodvolaciehokonaniaobdobnýjehozastaveniutakneprípustnýmodvolaním(objektívne)zavinil
súdny exekútor, žiadnemu z ostatných účastníkov konania však v takomto konaní preukázateľne
žiadne trovy nevznikli. Odvolací súd preto o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa pravidla

uvedeného v ustanoveniach § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1 písm. c/ O. s. p. (i tu pre obsah úpravy z
ustanovenia § 251 ods. 4 O. s. p.), teda tak, že žiaden z účastníkov tohto odvolacieho konania nemá
právo na náhradu jeho trov.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.