Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, May 20, 2013

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 12C/29/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812214150
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Matulák

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2013:3812214150.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko,s.r.o.,sosídlomvBratislave,Úderníckač.5,IČO35724803,zastúpenéhoTOMÁŠKUŠNÍR,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: X. B., nar. X.X. XXXX,
bytom X., A. B. XX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 476 778, so sídlom v Prešove, Nám. Legionárov 5, odporca a vedľajší
účastník v konaní zastúpení JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom v Lučenci, ul. J. Kráľa č. 5/A, o
zaplatenie 9.949,66 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľ je p o v i n n ýzaplatiť odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu k rukám

ich právneho zástupcu náhradu trov konania v sume 426,41 eur a vedľajšiemu účastníkovi náhradu
trov konania v sume 317,36 eur, všetko na účet právneho zástupcu JUDr. Andreja Cifru do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom podaným proti odporcovi dňa 9.8. 2012 domáhal zaplatenia sumy 9.949,66 eur
s 9 % - ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 6.638,78 od 24.9. 2009 do zaplatenia ako i nároku
na náhradu trov konania. Návrh zdôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo
dňa 23.9.2009 medzi postupcom GE Money, a.s. a navrhovateľom postúpil postupca na navrhovateľa

pohľadávku voči odporcovi. Postupca, resp. jeho právny predchodca (GE Money Multiservis, k.s.) a
odporca uzavreli dňa 21.5. 2008 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Obchodné
podmienky pre úver a vydávanie a používanie platobnej karty a Sadzobník poplatkov. Na základe tejto
zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi úver v sume 6.638,78 eur a odporca sa
zaviazal dlžnú sumu splácať v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Podľa navrhovateľa
ide o zmluvu o úvere uzavretú podľa Obchodného zákonníka. Odporca neplnil splátky úveru riadne
a včas a s plnením sa dostal do omeškania. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predmetnej

pohľadávky predstavovala sumu 9.949,66 eur, ktorá pozostáva z istiny 6.638,78 eur, riadneho úroku
3.157,67 eur, zmluvnej pokuty 110,73 eur a poplatkov v sume 42,48 eur. Pretože odporca bol podľa
obchodných podmienok v omeškaní s platením viac ako troch splátok, došlo k zosplatneniu úveru,
a to ku dňu, keď je v Platobnej histórii pod položkou s názvom „Zrieknutie sa budúceho poplatku za
vedenie účtu“. Záväzok voči navrhovateľovi odporca uznal v Dohode o uznaní záväzku, zároveň došlo
aj k uznaniu aj nákladov inkasného konania, ktoré si navrhovateľ neuplatňuje. Navrhovateľ si uplatnil ajúrok z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka počnúc 24.9.2009, t.j. dňom nasledujúcim
po účinnosti postúpenia pohľadávky.

Odporca v konaní potvrdil, že uzavrel s právnym predchodcom navrhovateľa zmluvu o úvere, ako aj to,

že mu bol poskytnutý úver tak, ako uviedol navrhovateľ. S obsahom zmluvy sa riadne oboznámil, vedel,
k čomu sa v zmluve zaviazal. Bolo mu poskytnutých 200.000 Sk, koľko z týchto peňazí navrhovateľovi
vrátil,uviesťnevedel.Vsúvislostisdohodououznanízáväzkuuviedol,žehomuniektovolal,žesamusia
rýchlo stretnúť za účelom vyriešenia úveru z GE Money. Dohodol si s volajúcim stretnutie na pumpe v
Prievidzi. Stretol sa tam s pánom L. od navrhovateľa, ktorý mu pri stretnutí povedal, že mu musí podpísať

zmluvu o splátkach, pretože inak pôjde vec súdu a následne exekútorovi. Stretnutie trvalo 2 - 3 minúty.
Naliehal, aby mu zmluvu rýchlo podpísal. Ukázal mu, že v dohode je uvedená splátka 300 eur. Vôbec si
nie je vedomý, že podpisom dohody podpisuje aj uznanie dlhu. Keby to bol vedel, dohodu by nepodpísal.
Dohodu si neprečítal, v podstate bol „donútený“ dohodu podpísať, aby vec nešla na súd. Spoľahol sa
na splátky, ktoré boli v dohode uvedené, ostatnej časti dohody pozornosť nevenoval. S L. sa bavil len
o splatení svojho dlhu, nič ohľadne uznania záväzku mu pri stretnutí nehovoril, cítil sa pri stretnutí v

jemnom strese a zo strany L. cítil nátlak v tom, že mu bolo povedané, že ak dohodu nepodpíše, môže
mať súd a následne exekútora. Prostredníctvom právneho zástupcu sa pripojil ku vznesenej námietke
premlčania zo strany vedľajšieho účastníka.

V priebehu konania oznámil do konania svoj vstup ako vedľajší účastník na strane odporcu Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 11.12. 2012

uviedol, že dohoda o uzavretí splátkového kalendára a o uznaní záväzku je vopred pripraveným
formulárom, pričom odporca nemal možnosť ovplyvniť jeho obsah. Takto predformulovaná dohoda
predstavuje neprijateľné zmluvné podmienky - predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a
rozhodcovskú doložku, ktoré sú absolútne neplatné. Uviedol tiež, že vyhlásenie odporcu o vedomosti
premlčania dlhu je skryté do dohody o splátkach, pričom navrhovateľovi šlo o predĺženie premlčacej

lehoty pod zámienkou ponuky splátok. Podľa jeho názoru je uzatvorenie takejto dohody v rozpore s
dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože neboli
dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť
uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. Podpisom formulárovej dohody si odporca ako spotrebiteľ
zhoršil svoje zmluvné postavenie a jej uzatvorenie mu privodilo značnú ujmu, čo je v rozpore s § 54 ods.

1 Občianskeho zákonníka. Zároveň vzniesol voči nároku navrhovateľa námietku premlčania. Poukázal
tiež na to, že v zmluve o úvere sa nachádzajú viacnásobné neprijateľné zmluvné podmienky a súčasne
nesúlad so zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v zmluve o úvere chýba dátum
konečnej splatnosti úveru, ročná úroková sadzba, RPMN vo výške 15,44 % nezodpovedá skutočnosti
ale je vyššia, pretože nezahŕňa všetky náklady spotrebiteľa spojené s úverom, resp. v zmluve o úvere

sa neuvádzajú ďalšie náklady spotrebiteľa, ktoré však preukázateľne platil, napr. poplatok 5.040 Sk
dňa 21.5. 2008). Poukázal tiež na to, že Obchodné podmienky pre úver a vydávanie a používanie
platobnej karty, tvoriace prílohu zmluvy o úvere sú prakticky nečitateľné z dôvodu veľkosti písmen, ktoré
sú tak drobné, že aj človek s nadpriemerným zrakom dokáže rozlúštiť ich obsah iba s mimoriadnymi
ťažkosťami. Kumuláciu sankcií - zmluvnej pokuty vo výške 20 % ročne z dlžnej sumy (minimálne 100

Sk) a úroku z omeškania 0,1 % denne z dlžnej čiastky považoval za neadekvátne plneniu, ktoré majú
zabezpečovať. Považoval za potrebné skúmať, akú sumu odporca doteraz navrhovateľovi, resp. jeho
právnemu predchodcovi zaplatil a zastávali tiež názor, že úverová karta, ktorá bola poskytnutá odporcovi
bezakejkoľvekosobitnejpísomnejzmluvy,vktorejbyboltentozáväzokindividualizovanýsnáležitosťami
§ 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. a zmluva o úvere je preto neplatná aj pre nedodržanie

zákonom predpísanej formy. Okolnosti, za ktorých navrhovateľ so spotrebiteľmi uzatvára formulárové
dohodyouzavretísplátkovéhokalendáraauznanízáväzkupovynútenejnávštevesplnomocnenejosoby
navrhovateľa s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach dlhu, je potrebné považovať za nekalú
obchodnú praktiku a posudzovať ju najmä podľa § 8 ods. 4 citovaného zákona. Poukázal na to, že
vzhľadom na vyjadrenie odporcu v konaní, dohoda o uznaní záväzku nemôže byť považovaná za platný

právny úkon pre nedostatok zhody vôle s prejavom (§37 Občianskeho zákonníka). Pre prípad neprijatia
tejto argumentácie navrhol súdu postupovať v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. V zmysle uvedeného
je potom potrebné považovať uznanie dlhu za neplatné dojednanie a nemožno naň prihliadať.Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením obsahu zmluvy o úvere a
ďalších úverových produktoch zo dňa 21.5. 2008, Obchodných podmienok pre úver a vydávanie
a používanie platobnej karty (ďalej len „Všeobecného podmienky“), sadzobníka poplatkov, platobnej

histórie, dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 14.6.2010, zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 23.9.2009 a prílohy k tejto zmluve, pokusu o zmier zo dňa 20.7. 2012,
vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 16.5. 2013, vyjadrenia vedľajšieho účastníka zo dňa 11.12. 2012, ako
aj oboznámením ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 21.5. 2008 uzavrel odporca s právnym predchodcom navrhovateľa GE Money, a.s. Zmluvu o úvere,

predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru odporcovi vo výške 200.000 Sk. Odporca sa zaviazal dlžnú
sumuuhradiťv72splátkachpo4.169Skpočnúc21.6.2008vždyk21.dňuvmesiaci.Celkomsaodporca
zaviazal uhradiť sumu 300.168 Sk, z čoho suma 100.168 Sk predstavuje úroky a poplatky. RPMN na
úver bola dohodnutá vo výške 15,44 %. Podľa sadzobníka poplatkov, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou
Všeobecných podmienok, bol dohodnutý úrok z omeškania pre prípad omeškania s plnením záväzku vo
výške 0,1% denne z dlžnej sumy a zmluvná pokuta vo výške 20% z dlžnej čiastky minimálne 100,- Sk.

Súdu bol zo strany navrhovateľa predložený sadzobník poplatkov platný od 1.10.2001, z ktorého vyplýva
úrok z omeškania 0,1 % denne z dlžnej čiastky a zmluvná pokuta 20% z dlžnej čiastky, minimálne 100
Sk. Z platobnej histórie predloženej navrhovateľom vyplýva, že odporca neuhradil navrhovateľovi žiadne
splátky úveru a ku dňu 27.10. 2008 nastala mimoriadna splatnosť celého úveru.

Dňa 23.9.2009 došlo medzi GE Money, a.s. a navrhovateľom k uzatvoreniu zmluvy o postúpení

pohľadávok. Navrhovateľ však do spisu túto zmluvu nepredložil a nepredložil ani prílohu k nej, z ktorej
by bolo zrejmé, že došlo k postúpeniu pohľadávky právneho predchodcu navrhovateľa voči odporcovi
na navrhovateľa.

Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 9.949,66 eur,
ktorá pozostáva z istiny 6.638,78 eur, riadneho úroku 3.157,67 eur, zmluvnej pokuty 110,73 eur a

poplatkov v sume 42,48 eur.

Pokusom o zmier zo dňa 20.7. 2012 vyzýval navrhovateľ odporcu k zaplateniu celkovej dlžnej sumy
11.787,37 eur do 27.7. 2012, suma ktorá mala pozostávať z neuhradeného úveru 6.638,78 eur,
zmluvného úroku 1.687,71 eur, úroku z omeškania 3.157,67 eur, sankčných poplatkov 110,73 eur,
dlžníkom uznanými nákladmi inkasného konania 150 eur a poplatkov 42,48 eur.

ZDohodyouzavretísplátkovéhokalendáraauznanízáväzkuzodňa14.6.2010 vyplýva,žetútodohodu
podpísal zástupca navrhovateľa a odporca. V bode 2. pod názvom Uznanie záväzku osoba dlžníka
vyhlasuje, že uznáva čo do právneho dôvodu a výšky dlh voči pôvodnému veriteľovi GE Money, a.s. v
sume 6.638,78 eur. Forma splatenia úveru bola dohodnutá v splátkach vo výške 300 eur k 15. dňu v
mesiaci počnúc dňom 15.7. 2010.

Vpísomnompodanízodňa24.5.2013právnyzástupcanavrhovateľaokreminého uviedol,ženesúhlasí
s tvrdením právneho zástupcu odporcu v 1. rade, že uzatvorenie Dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní dlhu je v rozpore s dobrými mravmi a predstavuje nekalú obchodnú praktiku,
pretože predmetná Dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo
strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a

prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť, čo má za následok predpoklad, že záväzok trval aj v čase uznania.
Zároveň odporca aj potvrdil podpisom Dohody, že mal vedomosť o premlčaní dlhu. Poukázal tiež na
to, že uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať
s inštitútom uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), čo potvrdzujú aj
odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája. Uznanie premlčaného práva nie je podľa účinkov

spojených s § 110 ods. 1 OZ viazané na vedomosť dlžníka, že uznal premlčané právo. K prerušeniu
plynutia pôvodnej premlčacej doby a k začatiu plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby dochádza
bez ohľadu na to, či dlžník v čase uznania o premlčaní vedel alebo nie. Na rozdiel od uvedeného,
úprava obsiahnutá v § 558 OZ pre vznik vyvrátiteľnej domnienky, že dlh v čase uznania trval vyžaduje,aby ten, kto uznal premlčaný dlh vedel o jeho premlčaní. Z uvedeného potom vyplýva, že ak by aj
odporca v čase uznania dlhu nevedel o jeho premlčaní, právny účinok spojený s uznaním práva,
ktorý predpokladá § 110 ods. 1 druhá veta OZ, teda prerušenie plynutia pôvodnej premlčacej doby

a začiatok plynutia novej 10 ročnej premlčacej doby v takomto prípade nastupuje. Dohoda o zmene
obsahu záväzku je zmluvný vzťah, ktorý vznikol medzi navrhovateľom ako veriteľom a odporcom ako
dlžníkom, pričom navrhovateľ ako postupník tu nemá postavenie dodávateľa v zmysle spotrebiteľskej
úpravy. Z uvedeného potom vyplýva, že ustanovenie Dohody o tom, že odporca uznáva svoj záväzok
nemohlo byť odporcovi vnútené ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve a na Dohodu sa

nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Odporca nebol k
podpisu Dohody navrhovateľom nijako donútený, naopak, Dohodu podpísal sám

Zvyjadrenianavrhovateľaaplatobnejhistórievyplýva,žedňa27.10.2008došlokmimoriadnejsplatnosti
celého úveru. Vzhľadom k tomu, že návrh bol podaný až dňa 9.8. 2012, vedľajší účastník vzniesol
námietkupremlčaniaažiadalnávrhzamietnuťapriznaťnáhradutrovkonania. Odporcasakuvznesenej
námietke premlčania pripojil.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného v čase uzavretia Zmluvy o úvere),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať

svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v
čase uzavretia Zmluvy o úvere), spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona rozumie dočasné

poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa§2písm.b)zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch,zmluvouospotrebiteľskomúvere
sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským

úverom .

V zmysle § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia právny vzťah medzi účastníkmi konania založený

zmluvou označenou ako "Zmluva o úvere a ďalších úverových produktoch", i keď ide o zmluvu uzavretú
podľa ustanovení Obchodného zákonníka, považoval jednoznačne za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy. Súd vzhľadom na právnu
úpravu zákona č. 258/2001 Z.z. účinnú v čase uzavretia zmluvy uvádza, že predmetnú zmluvu uzavretú
medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcami možno podriadiť režimu zákona č. 258/2001

Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzavretia zmluvy. Zároveň je potrebné uviesť,
že zákon o spotrebiteľských úveroch patrí do oblasti predpisov občianskeho práva a je vo vzťahu
k Občianskemu zákonníku lex specialis (uvedený záver podporujú aj odkazy k textu zákona, aj keď
nie presne v naznačených súvislostiach). Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky nie sú výslovne
upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia Občianskeho

zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch podľa prvej hlavy ôsmej časti Občianskehozákonníka. Rovnako na spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka je potrebné
vzhľadom na ich systematické zaradenie do Občianskeho zákonníka aplikovať všeobecné ustanovenia
o občianskoprávnych vzťahoch. Vyplýva to i zo znenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veta

druhá, podľa ktorej možno vyvodiť, že spotrebiteľ si zmluvou nemôže zhoršiť postavenie, ktoré by
inak mal pri aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka ako celku. Nakoniec v zmysle § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od
ustanovení Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa (od akýchkoľvek, t.j. aj od všeobecných
ustanovení, a teda i ustanovení o premlčaní).

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone stanovenej /§ 101 až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V predmetnej veci vzniesol vedľajší účastník námietku premlčania uplatneného nároku a odporca sa k

tejto námietke pripojil. Súd sa preto zaoberal najskôr otázkou, či nárok navrhovateľa je premlčaný alebo
nie. Podľa Zmluvy o úvere mal odporca úver splácať po dobu 72 mesiacov. V konaní bolo preukázané,
že odporca dlh riadne nesplácal, v dôsledku čoho zo strany právneho predchodcu navrhovateľa došlo
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 27.10. 2008 celá dlžná suma sa stala splatnou k
uvedenému dňu. Ako bolo uvedené, na predmetný vzťah a právo navrhovateľa súd aplikuje premlčaciu

dobu podľa Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná. I keď účastníci uzavreli zmluvu o úvere podľa
Obchodného zákonníka, ktorá ako typ zmluvy je absolútnym obchodom, zároveň táto zmluva spadá pod
úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, ako i zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch. Keďže splatnosť dlžnej sumy nastala 27.10. 2008, navrhovateľovi uplynula
trojročná premlčacia doba najneskôr 27.10. 2011. Návrh vo veci samej podal dňa 9.8. 2012, t.j. po

uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto súd jeho návrh zamietol ako premlčaný. Keďže došlo k
premlčaniu istiny, dochádza k premlčaniu aj jej príslušenstva, a to zmluvných úrokov, ktoré boli splatné
spolu so splátkou istiny, ako i úrokov z omeškania.

Pokiaľ navrhovateľ predložil do spisu Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
podpísanú odporcom, podľa názoru súdu týmto nedošlo k účinnému uznaniu záväzku s následkami

predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. Z výsluchu odporcu mal súd preukázané, že
zamestnanec navrhovateľa oslovil odporcu kvôli podpísaniu tejto formulárovej listiny s tým, že listina sa
týka len splátok úveru. V časti uznania záväzku je uvedená suma 6.638,78 eur, pričom v časti 3. mal
dlžník zároveň prehlásiť, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Odporca však vo svojej
výpovedi poprel, že by takúto vedomosť naozaj mal. Pokiaľ by to tak bolo, dohodu by nebol podpísal.

Okrem toho v čase podpisu dohody záväzok odporcu premlčaný ani nebol. Vychádzajúc zo skutkových
okolností, za akých navrhovateľ dával podpisovať odporcovi uvedenú istinu, keď tento nemal žiadnu
vedomosť o tom, že podpisuje aj uznanie záväzku, resp. či tento je alebo nie je premlčaný a navrhovateľ
mal vopred pripravené znenie vyhlásenia odporcu o uznaní záväzku, hodnotí súd takéto konanie ako
konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z o ochrane spotrebiteľa,

pretože navrhovateľ využitím mylných informácii dosiahol uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej
doby i keď odporca nemal vôbec vedomosť a ani vôľu takéto vyhlásenie učiniť. Odporca mal záujem
dohodnúť sa na splátkach, musel však podpísať celý formulár, pričom netušil význam toho, čo podpisuje.
Je evidentné, že úmyslom navrhovateľa bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor
nevedomosti odporcu ako spotrebiteľa. Takéto konanie súd považuje za nekalú obchodnú praktiku v

zmysle § 8 ods. 4 citovaného zákona, pričom takéto konanie súd považuje aj za rozporné s dobrými
mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetný úkon je teda neplatný v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka. Takáto praktika podstatne zasahuje do práv spotrebiteľa, pričom navrhovateľ
postupoval v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti. Uvedené vyplýva i z toho, že formuláciu
uznania dlhu i v prípade ak nie je dlh premlčaný je predtlačená na všetkých dohodách bez rozlíšenia,

či v čase keď sa dlh „uznáva“ je premlčaný alebo nie. Uznanie záväzku ako nekalá obchodná praktikaje neplatné, preto je dôvodne uplatnená námietka zákonnej trojročnej premlčacej doby. Zároveň keďže
z výpovede odporcu bolo zistené, že nemal vedomosť o tom, že okrem dohody o splátkach podpisuje
aj dohodu o uznaní záväzku, nie je daná zhoda vôle s prejavom a aj z tohto dôvodu nemožno hovoriť

o platnom uznaní záväzku (§ 37 Občianskeho zákonníka).

Tvrdenia navrhovateľa o rozdielnych účinkoch uznania práva v zmysle § 110 ods. 1 druhá veta OZ
a uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka, a to že uznanie práva podľa § 110 ods. 1
Občianskeho zákonníka nie je viazané na vedomosť dlžníka, že uznáva premlčané právo, kým
pri uznaní dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje táto vedomosť, považuje súd
vzhľadom na všetky zistené okolnosti ohľadom uzatvorenia tejto dohody za účelové až špekulatívne.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že zamestnanec navrhovateľa nepredkladal túto dohodu vôbec
s úmyslom dosiahnuť uznanie či už práva alebo dlhu, účelom jeho návštevy bolo dojednať splátky a
docieliť podpis dohody zo strany odporcu. Osoba dlžníka pritom v tejto formulárovej dohode vyhlasuje,
že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch, čo teda odporuje horeuvedenému tvrdeniu
navrhovateľa.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní boli úspešní odporcovia
a zároveň vedľajší účastník na strane odporcov, preto im vznikol nárok na náhradu trov konania
pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 426,41 eur (1 úkon právnej pomoci po 151,05 eur -
účasť na pojednávaní dňa 8.4.2013 /odmena znížená o 50% podľa § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z./
x 2 /zastupovanie 2 osôb/, 1 x paušál po 7,81 eur, cestovné náklady na trase Lučenec - Prievidza a

späť v sume 66,38 eur, náhrada za stratu času za 10 polhodín po 13,01 eur, DPH 20% zo sumy 355,34
eur ... 71,07 eur). Súd nepriznal odmenu za úkon prevzatie a príprava zastúpenia vzhľadom k tomu,
že za tento úkon bola priznaná odmena vedľajšiemu účastníkovi samostatne. Právny zástupca sa s
predmetom konania oboznámil už prevzatím zastúpenia vedľajšieho účastníka a nebolo potrebné tento
úkon robiť opakovane aj prípade odporcu.

Súd priznal náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. vedľajšiemu účastníkovi aj samostatne
za trovy, ktoré mu vznikli predtým, ako došlo ku spoločnému právnemu zastúpeniu s odporcom.
Aktívnym konaním vedľajšieho účastníka bol odporca voči navrhovateľovi v konaní úspešný, preto jeho
účasť v konaní ako vedľajšieho účastníka bola účelná a opodstatnená. Z tohto dôvodu je navrhovateľ
povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi, ktorý má právo dať sa právne zastúpiť advokátom, trovy

konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci á 151,05 eur -
prevzatie a príprava zastúpenia vrátanie prvej porady s klientom, odpor voči platobnému rozkazu zo
16.10.2012 /§ 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v platnom znení/, dvakrát paušál po 7,63 eur. Trovy
spolu predstavujú 317,36 eur. Vedľajší účastník si uplatnil nárok aj na odmenu za písomné vyjadrenie
zo dňa 4.4.2013. Súd mu za tento úkon odmenu nepriznal, pretože v tomto vyjadrení uvádza obdobné

skutočnosti vo vzťahu k dohode o splátkovom kalendári a uznaní záväzku ako v odpore voči platobnému
rozkazu zo 16.10.2012. V tomto vyjadrení vedľajší účastník podrobnejšie opisuje metódy navrhovateľa,
ktoré používa na dosiahnutie podpísania predmetnej dohody. Súd tento úkon nepovažuje za účelne
vynaložené trovy vzhľadom k tomu, že podstatné skutočnosti týkajúce sa námietky platnosti dohody a
premlčania nároku navrhovateľa sú obsiahnuté už v odpore zo 16.10.2012.

Pokiaľ vedľajší účastník uviedol, že ak súd nebude akceptovať argumentáciu ohľadom účinkov dohody
a uznania záväzku, navrhuje postupovať v zmysle § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. a požiadať Súdny
dvor Európskej Únie o rozhodnutie o prejudiciálnej otázke, súd konštatuje, že v rámci vysvetlenia
obsiahnutého vyššie nepovažuje uznanie záväzku za platný právny úkon, otázku konania navrhovateľa
vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, preto nepovažuje za potrebné prerušiť konanie a požiadať

súd o rozhodnutie o prejudicálnej otázke. Vzhľadom na formuláciu návrhu na prerušenie konania, súd
preto o tomto návrhu vedľajšieho účastníka nerozhodoval.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Trenčíne prostredníctvom tunajšieho súdu vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať

označenie účastníkov konania, voči ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, v čom odvolateľ vidí nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu, čoho sa odvolaním
domáha, musí byť podpísané a datované. Odvolanie možno zdôvodniť len skutočnosťami podľa
§ 205 ods. 2 O.s.p.