Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, August 19, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12C/25/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114212552
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ivanko
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6114212552.1

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom JUDr. Danielom Ivankom v právnej veci
navrhovateľa Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO:
36 854 140, zastúpený Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Prievozská 4/B, 821 09
Bratislava, IČO: 47 239 921, proti odporcovi T. U., B.. XX. XX. XXXX, X. I. XXX, XXX XX I., štátny občan
Slovenskej republiky, o zaplatenie 895,43 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 679,39 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 8,75 % ročne zo sumy 564,30 eura od 01. 02. 2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo
výške 27,82 eura za zaplatený súdny poplatok a vo výške 74,25 eura za trovy zastúpenia advokátom
zástupcovi navrhovateľa, a to všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľsanávrhomdoručenýmsúdudňa04.06.2014domáhalododporcuzaplateniasumy895,43
eura s prísl., ktorý odôvodnil tým, že na základe žiadosti odporcu vystavil navrhovateľ dňa 26. 10. 2007
odporcovioznámenieoposkytnutípovolenéhoprečerpaniakžiadostiregč.002568373R,ktorýmdošlok
uzatvoreniu zmluvy o povolenom prečerpaní, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi povolené
prečerpanie na bežnom účte do výšky limitu 564,30 eura formou úveru. Odporca nedodržal dohodnuté
zmluvné podmienky, v dôsledku čoho navrhovateľ dňa 31. 01. 2013 vyhlásil celú svoju pohľadávku za

splatnú v súlade článkom 7. ods. 2, písm. a) všeobecných zmluvných podmienok navrhovateľa a vyzval
odporcu na uhradenie dlžnej sumy. Nakoľko odporca dlžnú sumu neuhradil, úročil navrhovateľ ďalej
poskytnuté finančné prostriedky sadzbou 18,9%, a tiež úrokom z omeškania. Na základe uvedeného
navrhovateľ v dôsledku nedodržania platobnej disciplíny odporcu eviduje ku dňu 27. 05. 2014 voči
odporcovi pohľadávku spolu vo výške 895,43 eura, ktorú predstavuje istina vo výške 564,24 eura, úrok
vo výške 177,85 eura vyčíslený ku dňu 27. 05. 2014, úrok z omeškania vo výške 85,08 eura vyčíslený ku

dňu 27. 05. 2014 a neuhradených poplatkov vo výške 68,26 eura. Na základe uvedeného sa navrhovateľ
domáha prostredníctvom súdu od odporcu uhradenia sumy 895,43 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 18,90% ročne zo sumy 564,24 eura od 28. 05. 2014 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo
výške 8,75% ročne zo sumy 810,35 eura od 28. 05. 2014 do zaplatenia a nahradenia trov konania.

Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22. 07. 2014---, ktorého sa účastníci nezúčastnili, odporca
sa k návrhu navrhovateľa nevyjadril. Súd podľa § 101 ods. 2 pokračoval v konaní, aj keď boli účastníci
nečinní, prihliadol pritom na obsah spisu a dosial vykonané dôkazy.

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:Na základe žiadosti odporcu o povolené prečerpanie zo dňa 26. 10. 2007 mu navrhovateľ dňa 26.
10. 2007 poskytol peňažné prostriedky vo výške 564,30 eura, a to formou povoleného prečerpania
bežného účtu. Týmto došlo medzi zmluvnými stranami v zmysle bodu 2 Obchodných podmienok pre

povolené prečerpanie bežného účtu navrhovateľa k uzatvoreniu zmluvy o povolenom prečerpaní č.
002568373R. Nakoľko odporca dohodnutý úver riadne a v čas nesplácal, čím nedodržal dohodnuté
zmluvné podmienky, navrhovateľ dňa 31. 01. 2013 určil splatnosť úveru v súlade s článkom 7. ods. 2,
písm. a/ všeobecných zmluvných podmienok a vyzval odporcu na uhradenie dlžnej sumy.

Podľa § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného

zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých
prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov v
znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, t.j. do 31. 12. 2007 (ďalej len „Občiansky zákonník“),
spotrebiteľskými zmluvami je kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej

časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 710 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Obchodný zákonník“), ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď

nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení
týchto platieb zmluvou o úvere.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom
je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov

občianskeho práva.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.
februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za
dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia v znení účinnom do 31. 1. 2013, výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OSP“), ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom spotrebiteľskú
zmluvu o úvere, a to podľa Obchodného zákonníka v spojení s Občianskym zákonníkom. Jedná sa o
zmluvu, ktorú uzatváral dodávateľ vo viacerých prípadoch a voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov,

ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňovali,
zmluvné podmienky boli vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Úprava zákona o ochrane
spotrebiteľarozšíriladefiníciuspotrebiteľskýchzmlúvpodľaObčianskehozákonníkaajnazmluvypriamo
v Občianskom zákonníku neupravené (porovnaj znenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinné od
01. 01. 2008). Za základe uzatvorenej zmluvy boli odporcovi, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom

dočasne poskytnuté peňažné prostriedky vo forme povoleného prečerpania na bežnom bankovom
účte vedenom navrhovateľom, ktorý poskytuje úvery v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
Poskytnutý úverový rámec na bežnom účte bol odporcovi poskytnutý vo výške 564,30 eura. Nakoľko
odporca nezabezpečil na svojom bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov poskytujúcich pre
úhradu mesačných splátok úrokov vrátane úrokov z omeškania, vyhlásil navrhovateľ v súlade s článkom
7 ods. 2 písm. a/ Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu všetky pohľadávky z

poskytnutého povoleného prečerpania za splatné ku dňu 31. 01. 2013. Uvedený úkon navrhovateľa súd
právne posúdil ako odstúpenie od zmluvy podľa § 506 Obchodného zákonníka. Ako vyplýva z výpisu
z bežného účtu odporcu ku dňu 31. 01. 2013 predstavovala pohľadávka navrhovateľa spolu 679,39
eura, z ktorej omeškaná istina predstavovala 564,30 eura, omeškaný úrok 45,68 eura, nezaplatený
úrok z omeškania 1,15 eura a omeškané poplatky 68,26. Výšku uvedenej pohľadávky odporca nejakým

spôsobom nerozporoval.

Návrh navrhovateľa je v časti o zaplatenie sumy 679,39 eura, keď z uvedenej čiastky predstavovala
istina úveru 564,30 eura a nezaplatené úroky a poplatky 115,09 eura, v plnom rozsahu dôvodný. Súd
preto návrhu v tejto časti vyhovel a zaviazal odporcu k uhradeniu dlžnej čiastky.

Z dôvodu omeškania odporcu s plnením dlhu navrhovateľovi, vzniklo navrhovateľovi podľa § 369

Obchodného zákonníka právo na zaplatenie úrokov z omeškania podľa predpisov občianskeho práva.
Výšku úrokovej sadzby ustanovuje § 3 ods. 1 nariadenia, a to v znení účinnom do 31. 01. 2013, nakoľko
zmluvný vzťah vznikol pred týmto dňom, a to navýšením ôsmych percentuálnych bodov nad úrokovú
sadzbu stanovenú Európskou centrálnou bankou. Odporcovi bola preto uložená povinnosť zaplatiť z
istiny dlžnej sumy, t.j. zo sumy 564,30 eura aj úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne, a to odo dňa

01. 02. 2013 (deň nasledujúci po odstúpení od zmluvy) do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením dlhu
doposiaľ trvá.

Návrh je nedôvodný v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia zmluvného úroku,
a to vyčísleného vo výške 177,85 eura k 27. 05. 2014 a tiež úroku vo výške 18,90 % ročne zo sumy
564,24 eura od 28. 05. 2014 do zaplatenia, teda od odstúpenia od zmluvy úveru do jeho zaplatenia.

Istina je suma poskytnutých finančných prostriedkov veriteľom vo forme úveru podľa § 503 ods. 1, veta
prvá Obchodného zákonníka. Zmluvné úroky sú vždy splatné spolu so záväzkom vrátiť použité finančné
prostriedky, t.j. spolu s istinou. Doba splatnosti úrokov (za poskytnutie peňazí) sa tak zhoduje s dobou
splatnostiúveru.Celkovásumaúrokovmusíbyťvšakzaplatenánajneskôrdosplatnostidlžnéhozostatku
úveru. Navrhovateľ ako veriteľ preto nemohol oprávnene žiadať od odporcu ako dlžníka zmluvné úroky

aj po splatnosti úverovej istiny. Po vyhlásení celého úveru za splatný dňa 31. 01. 2013 sa istina úveru
ďalej zmluvne neúročí, navrhovateľovi prislúchajú len úroky z omeškania. Uvedený záver vyplýva z
podstaty zmluvného úroku, ktorý je odplatou za užívanie finančných prostriedkov, ktoré sa poskytujú
veriteľovi do doby splatnosti. Navrhovateľ poskytuje zmluvne finančné prostriedky odporcovi iba po dobu
splatnosti zmluvy. Po vyhlásení splatnosti požaduje peňažné prostriedky vrátiť v poskytnutej výške, teda

nie je oprávnení požadovať od odporcu aj zmluvne dohodnuté úroky. Aj zo znenia § 506 Obchodného
zákonníka vyplýva, že po tzv. zosplatnení úveru, má veriteľ právo požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú
sumu s úrokmi a ďalšie nároky neuvádza. Na uvedenom nič nemení ani dohoda účastníkov, nakoľko
takáto je pre obchádzanie zákona podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.

Návrh je nedôvodný aj v časti, v ktorej si navrhovateľ uplatňuje od odporcu úrok z omeškania, a to

vyčíslený vo výške 85,08 eura ku dňu 27. 05. 2014, a tiež vo výške 8,75% ročne zo sumy 810,35 eura od28. 05. 2014 do zaplatenia. Úroky aj úroky z omeškania sú podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka
príslušenstvompohľadávky,právopožadovaťododporcupríslušenstvozpríslušenstvavdanomprípade
úroky z omeškania zo zmluvných úrokov) Občiansky ani Obchodný zákonník nepripúšťa. Na uvedenom

nič nemení ani dohoda účastníkov, nakoľko takáto je pre obchádzanie zákona absolútne neplatná. Preto
ak istina pohľadávky ku dňu zosplatnenia predstavovala 564,30 eura je zrejmé, že pri vyčíslenom úroku
z omeškania navrhovateľ úročil aj úrok, nakoľko úrokom z omeškania navrhuje úročiť nie istinu úveru
(564,30 eura) ale sumu 810,35 eura od 28. 05. 2014. Právo na zaplatenie úrokov z omeškania súd
navrhovateľovi priznal z istiny dlžnej sumy od 01. 02. 2013 do zaplatenia v zákonom stanovenej sadzbe.

Návrh je nedôvodný aj v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia sumy 68,26 eura.
Uvedená suma predstavuje podľa tvrdení navrhovateľa neuhradené poplatky za zaslanie výzvy 2 dňa
03.10.2012 a poslednej výzvy dňa 28. 11. 2012. Ich uskutočnenie však navrhovateľ nepreukázal, keď
súdu nepredložil listiny preukazujúce vykonanie uvedených výziev. Súdu bola pripojená iba posledná
výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 27. 11. 2012.

Z vyššie uvedených dôvodov súd v týchto častiach návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 OSP. Úspech navrhovateľa predstavoval 76 %,
úspech odporcu 24%, navrhovateľovi tak vznikol nárok na náhradu trov konania v výške 52 % z
celkových uplatnených trov konania, ktoré si uplatnil vo výške 53,50 eura za zaplatený súdny poplatok a
vo výške 142,78 eura za trovy zastúpenia advokátom. Súd tak zaviazal odporcu uhradiť navrhovateľovi
náhradu trov konania vo výške 27,82 eura za zaplatení súdny poplatok (52 % z 53,50 eura) a vo

výške 74,25 eura za trovy zastúpenia advokátom (52 % z 142,78 eura). Z trov zastúpenia advokátom
predstavuje odmena 102,90 eura (2x 51,45 eura) podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) za dva vykonané úkony právnej služby podľa § 13a ods.
1, písm. a/ Vyhlášky, prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a podľa písm. c/

písomné podanie žaloby na súd, náhrada hotových výdavkov predstavuje 16,08 eura (2x 8,04 eura)
podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky a DPH predstavuje 23,80 eura (základ dane 118,98 eura) podľa § 18 ods.
3 Vyhlášky.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,

písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, kto ho robí
- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda rozhodnutie, v čom je rozhodnutie
alebo postup okresného súdu nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť),
uviesť dátum a podpis. Odvolanie treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy

odvolateľa (§ 205 ods. 1 OSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Banská Bystrica 19. 08. 2014.