Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 29, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/342/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113243154
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113243154.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľky: P. X., B.. XX.XX.XXXX, X. W. XXX/XX, U., proti odporcovi: PRO CIVITAS, s.r.o., Astrová
2/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zast. verita, s.r.o., so sídlom Karpatská 18, Bratislava, o
zrušenie rozhodcovského rozsudku,

r o z h o d o l :

Súd zrušuje rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., dňa 22.11.2013 pod sp.zn. N. vo veci žalobcu
PRO CIVITAS s.r.o. proti žalovanému P. X.Á., o zaplatenie 562,29 Eur s príslušenstvom.

Po právoplatnosti rozhodnutia bude vec prejednaná v občianskom súdnom konaní.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.

Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 331,50 Eur na účet Okresného súdu Žilina

v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa žalobným návrhom zo dňa 19.12.2013, doručeným súdu dňa 19.12.2013, domáhala,
aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok a zaviazal odporcu na trovy tohto konania. Svoj nárok odôvodnila
tým, že bolo vedené rozhodcovské konanie na návrh odporcu tohto konania na rozhodcovskom súde,
na základe čoho Stály rozhodcovský súd zriadený pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ,
a.s., dňa 22.11.2013 pod sp.zn. N. vydal rozhodnutie, na základe ktorého bola navrhovateľka tohto
konania zaviazaná na plnenie odporcovi, pričom v časti bol návrh zamietnutý a v časti bolo konanie
zastavené.

Navrhovateľka je však názoru, že rozhodcovský súd rozhodol na základe neplatnej rozhodcovskej
zmluvy a tak navrhovateľka popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.

Spolu so žalobným návrhom navrhovateľka pripojila do obsahu spisového materiálu rozhodcovský
rozsudok, rozhodcovské uznesenie z 21.11.2013, zmluvu o úvere, doručenku.

Na základe vyššie uvedeného súd v danej veci nariadil ústne pojednávania, na ktoré boli predvolaní
účastníci konania riadne a včas.Dňa 29.05.2014 bolo doručené podanie spol. verita, s.r.o. a následne podanie bolo doplnené o plnú
moc danej spoločnosti od odporcu pre toto konanie. Z toho dôvodu nebolo možné právneho zástupcu
odporcu riadne a včas súdom predvolať, avšak právny zástupca odporcu vo svojom podaní nežiadal

odročiť pojednávanie, ani nežiadal o lehotu v zmysle § 115 O.s.p., dokonca výslovne uviedol, že žiada,
aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, ako aj prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria
obsah spisu.

Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa 22.11.2013 bol vydaný rozhodcovský rozsudok Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri

ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., dňa 22.11.2013 pod sp.zn. N. vo veci žalobcu
PRO CIVITAS s.r.o. proti žalovanému P. X.Á., o zaplatenie 562,29 Eur s príslušenstvom.

Týmto rozsudkom bola navrhovateľka tohto konania zaviazaná zaplatiť odporcovi tohto konania sumu
vo výške 562,29 Eur spolu s úrokom vo výške 7,50 % ročne zo sumy 562,29 Eur od 02.02.2010 do
zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,50 % p.a. zo sumy 562,29 Eur od 02.02.2010 do zaplatenia,

sumu dlžných úrokov a úrokov z omeškania vyčíslenú za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni
započítania poslednej čiastočnej úhrady žalovaného po splatnosti úveru do dňa 01.02.2010 vo výške
136,54 Eur, náhradu poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 33,19 Eur, náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 105,96 Eur. V prevyšujúcej časti rozhodcovský súd žalobný návrh zamietol a v
časti úroku z omeškania vo výške prevyšujúcej úrok z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 562,29 Eur od

02.02.2010 do zaplatenia zastavil.

Navrhovateľka tohto konania bola zaviazaná na plnenie na základe zmluvy o úvere zo dňa 28.04.2006
uzavretej medzi ňou ako dlžníkom a veriteľom Poštová banka, a.s., ktorá vraj postúpila predmetnú
pohľadávku na odporcu tohto konania.

Súd skúmal vecnú legitimáciu účastníkov konania, ktorou sa rozumie hmotnoprávny vzťah účastníka

konania k prejednávanej veci, pričom aktívnu legitimáciu má navrhovateľ a pasívnu má odporca.
Účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia, má aktívnu
legitimáciu. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, má pasívnu legitimáciu
Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Ak sa ukáže, že žalobcovi patrí uplatňované právo alebo
ochrana oprávneného záujmu, žalobca má aktívnu legitimáciu.

Súd dospel k záveru, že vecná legitimácia je daná.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že rozhodcovský rozsudok bol navrhovateľke doručený dňa
17.12.2013.

Podľa § 41 ods.1 zák.č. 244/2002 Z.z. žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v
lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý

podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o
opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave
rozhodcovského rozsudku.

Vzhľadom k tomu, že rozhodcovský rozsudok bol doručený navrhovateľke dňa 17.12.2013 a žalobný
návrh bol podaný na súde dňa 19.12.2013, bol podaný v zákonom stanovenej lehote.Podľa uvedenia navrhovateľky Stály rozhodcovský súd v právnej veci rozhodol na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy. Uviedla, že rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná, miesto
konania taktiež jednostranne stanovil dodávateľ a je pre navrhovateľku neprijateľné. Doložku považuje

za neprijateľnú, nakoľko ak konanie je dodávateľom vyvolané, musí sa mu dlžník nezvratne podrobiť
a tak riešiť spor pred rozhodcom, ktorý je pre ňu nepredvídateľný a má vážne pochybnosti o
objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Dodávateľ si vybral rozhodcu, s ktorým je
pravdepodobne v zmluvnom vzťahu a títo šablónovito rozhodujú o jeho návrhoch. Je to porušením
práva na spravodlivý proces a spravodlivý súd. Taktiež porušenie práva na spravodlivý proces spočíva

aj v mieste rozhodcovského konania na rozdiel od miestne príslušného súdu spotrebiteľa, pričom s
pravidlami rozhodcovského konania sa neoboznámila.

Má za to, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje hrubú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči sa dobrým mravom.

Vzhľadom na uvedené zároveň navrhovateľka žiadala odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku,
na základe čoho uznesením zo dňa 24.02.2014 bola vykonateľnosť predmetného rozhodcovského

rozhodnutia odložená.

Žalobca teda v zmysle ust. § 40 ods.1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní
popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky, ktorá mala byť dojednaná v článku
9 Obchodných podmienok pre úvery.

Súd mal preukázané, že navrhovateľka ako dlžníčka a Poštová banka, a.s. ako veriteľ uzavreli dňa

28.04.2006 zmluvu o úvere.

Podľa bodu 1 zmluvy o úvere klient svojim podpisom potvrdzuje, že sa oboznámil s OP, súhlasí s ich
obsahom, prijíma návrhy v nich predložené a potvrdzuje ich prevzatie.

Navrhovateľka poprela, že by sa s obsahom obchodných podmienok oboznámila pred uzavretím zmluvy,
pričom keby sa aj oboznámila a s obsahom by nesúhlasila, tak by jej nebol poskytnutý úver, lebo má

za to, že podmienky by kvôli nej nemenili.

Taktiež uviedla, že ona žiadnu rozhodcovskú zmluvu, doložku neuzavrela.

Súd poukazuje na znenie bodu 1 zmluvy o úvere, podľa ktorého klient svojim podpisom potvrdzuje, že
sa oboznámil s OP, súhlasí s ich obsahom, prijíma návrhy v nich predložené a potvrdzuje ich prevzatie.

To, že v zmluve je uvedené, že klient sa s OP oboznámil, súhlasil s ich obsahom a prijíma návrhy v nich

predložené, neznamená, že obchodné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

Z ničoho v zmluve nie je zrejmé, že obchodné podmienky, súčasťou ktorých mala byť rozhodcovská
doložka, sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

To je uvedené iba v predložených obchodných podmienkach v časti preambuly, avšak z ničoho v zmluve
nevyplýva, že dané obchodné podmienky by mali byť súčasťou predmetnej zmluvy a že sa aj týkajú

predmetnej zmluvy.

Je nepochybné, že v zmluve nie je obsiahnuté žiadne dojednanie, že OP sú súčasťou zmluvy.

Pokiaľ v OP je uvedené, že sú súčasťou zmluvy o úvere, jednak nie je uvedené, ktorej konkrétnej zmluvy
sú súčasťou, ide len o všeobecné ustanovenie OP a súd má za to, že pokiaľ aj klient - navrhovateľka
v zmluve potvrdila, že sa s obsahom oboznámila a prijala návrhy v OP, nemožno toto považovať za

uzavretie rozhodcovskej doložky, nakoľko „také potvrdenie“ navrhovateľky v zmluve je nezrozumiteľné,
keďže nie je možné jednoznačne uviesť, o ktoré obchodné podmienky sa jedná a teda ktoré návrhy v OP
mala prijať. Pokiaľ by navrhovateľ mal v tom čase iba jedno znenie OP, to na veci nič nemení, nakoľko
každý úkon musí byť zrozumiteľný, jednoznačný, nezameniteľný, a tieto požiadavky dané ustanovenia
nespĺňali. Nestačia iba nejaké dohody, keďže vyžaduje sa písomná forma. Dokonca navrhovateľkapoprela oboznámenie sa s OP, čo je veľmi pravdepodobné vzhľadom na prax mnohých subjektov pri
uzatváraní úverových zmlúv, či iných spotrebiteľských zmlúv.

Zároveň je nesporné, že odporcom predložené obchodné podmienky nie sú podpísané, ani nijako ináč

potvrdené navrhovateľkou. Teda z ničoho nevyplýva, že predložené obchodné podmienky sú súčasťou
predmetnej zmluvy. Z ich označenia iba vyplýva - obchodné podmienky pre úvery.

Súd teda má za to, že OP nie sú súčasťou predmetnej zmluvy úvere.

Súčasťou týchto obchodných podmienok v článku 9, bod 9.2. je, že zmluvné strany sa dohodli, že
akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody
Klient prijíma návrh PB na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ

a OP, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ alebo OP, v rozhodcovskom konaní pred stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ,
a.s. Strany sporového konania sa rozhodnutia RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich
konečné a záväzné. Miestom rozhodnutia je X..

Z uvedeného vyplýva, že ide o rozhodcovskú doložku ako súčasť Obchodných podmienok pre úvery.

S poukazom na znenie rozhodcovskej doložky je zrejmé, že rozhodcovský súd by mal rozhodovať aj v
prípade sporov o platnosť OP, teda obchodných podmienok, čo pri výklade by mal rozhodcovský súd
rozhodovať teda aj o platnosti rozhodcovskej doložky, čo je nemysliteľné a neprípustné, a to s poukazom
na § 40 zákona o rozhodcovskom konaní.

Taktiež podľa daného znenia zmluvné strany sa nepriamo vzdali akýchkoľvek právnych prostriedkov

proti rozhodcovskému rozhodnutiu, nakoľko podľa článku 9 Obchodných podmienok sa mali zaviazať
považovať rozhodcovské rozhodnutie za konečné.

V zmysle platných právnych predpisov nikto sa nesmie vopred vzdať svojich práv.

Takéto znenie článku 9 je v hrubom rozpore s platnými právnymi predpismi, čo s poukazom na zákonné
ustanovenia nepožíva právnu ochranu.

Na základe uvedeného súd má za to, že znenie rozhodcovskej doložky v znení predložených
Obchodných podmienok pre úvery je v rozpore s právnymi predpismi, a preto nemôže požívať právnu
ochranu.

Súd však opätovne poukazuje na to, že z ničoho nevyplýva, že dané Obchodné podmienky pre úvery
sú súčasťou predmetnej Zmluvy o úvere uzavretej s navrhovateľkou ako dlžníčkou. Uvedenie toho v

rámci preambuly OP je nepostačujúce. Zo zmluvy by to malo jednoznačne vyplývať spolu s tým, ktoré
konkrétne OP by mali byť súčasťou.

Dokonca ani zo zmluvy o úvere nevyplýva, že vôbec akékoľvek obchodné podmienky by boli súčasťou
zmluvy.

Podľa § 4 zák.č. 244/2002 Z.z.

(1) Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve.

(2) Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak
je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne
vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, 4)

ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.(3) Nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť vyhlásením zmluvných strán
do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej v rozhodcovskom konaní o
podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Súd nezistil, že by bola uzavretá zmluvnými stranami okrem zmluvy o úvere aj rozhodcovská doložka.
Nestačí iba písomná forma, ale aj preukázanie, že skutočne došlo k prejavu vôle strán. Avšak odporcom
predložené Obchodné podmienky pre úvery nielenže nie sú podpísané žiadnou zmluvnou stranou, ale
ani z ničoho nevyplýva, že skutočne sú neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy o úvere, keďže
v zmluve to nie je uvedené a obsiahnuté, taktiež z predložených OP nevyplýva, že patria práve k

predmetnej konkrétnej zmluve uzavretej s navrhovateľkou.

Teda je zachovaná písomná forma, avšak rozhodcovská doložka je v rámci obchodných podmienok,
ktoré však v zmysle zmluvy nie sú súčasťou zmluvy. Preto rozhodcovskú doložku iba v takejto forme v
rámciOPbezšpecifikácievzmluveabezuvedenia,žeOPsúneoddeliteľnousúčasťouzmluvy,nemožno
považovať za uzavretú navrhovateľkou. Je nepostačujúce uvedenie v preambule OP, že sú súčasťou
zmluvy o úvere, keďže v zmluve to nie je uvedené a v OP nebola ani konkretizácia, ktorej konkrétnej

zmluvy by sa mala týkať. Zároveň OP neboli ani zmluvnými stranami podpísané. Dokonca je zrejmé,
že nešlo o individuálne dojednanie.

Súd v tejto súvislosti zároveň poukazuje na to, že hoci zákon č. 483/2001 Z.z. v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy v ust. § 93b ukladal bankám - teda aj právnemu predchodcovi oprávneného
povinnosť ponúknuť (nie nanútiť - poznámka súdu) svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie

rozhodcovskej zmluvy, v zmysle tejto právnej úpravy klient nebol povinný tento návrh rozhodcovskej
zmluvy predložený bankou prijať.

Neskoršia právna úprava hovorí: podľa § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. banky a pobočky
zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov (§ 5 písm. i) budú rozhodnuté

v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak,
aby klient mal možnosť voľby, či príjme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej
zmluvy.Bankaapobočkazahraničnejbankysúpripredloženínávrhunauzavretierozhodcovskejzmluvy
tiež povinné preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na
riešenie ich vzájomných sporov z obchodov.

Uvedené ustanovenie vyžaduje pre platné dojednanie rozhodcovského konania individuálne vyjednanie
rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia.
Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľne
poučenie spotrebiteľa, jeho voľba nenapĺňa taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie
len ako súčasť všeobecných podmienok. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa

v rámci kontraktácie nemenia, že sú všeobecné a buď záujemca o službu tieto príjme alebo zmluva
nevznikne. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak, čo do vyjednávacej pozície, ako aj do informovanosti
v nevýhodnejšom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro - 168/05 bod. 25-28, uznesenie
Pohotovosť C-76/10 bod 37 a iné).

Podľa § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, banky a pobočky zahraničných bánk sú

povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich
prípadné vzájomné spory z obchodov [§ 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym
rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.

Podľa § 93b ods.2 zák.č. 483/2001 Z.z. návrh rozhodcovskej zmluvy podľa odseku 1 sú banky a pobočky
zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa

nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný prijať návrh rozhodcovskej zmluvy
predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1,
tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom podľa osobitných predpisov.Súd poukazuje na to, že okrem rozhodcovskej doložky obsiahnutej v predložených OP, z ničoho
nevyplýva, že navrhovateľka ako spotrebiteľka bola riadne oboznámená a mala možnosť výberu medzi
prijatím alebo neprijatím rozhodcovskej doložky.

Pokiaľ právny zástupca odporcu tvrdil, že navrhovateľka pred podaním žalobného návrhu bola nečinná
a nič nenamietala, toto nie je relevantné pre posúdenie dôvodov § 40 zák.č. 244/2001 Z.z. o
rozhodcovskom konaní.

Pokiaľ právny zástupca odporcu namieta aplikáciu smerníc a pod., súd poukazuje na predmet tohto
konania - o zrušenie rozhodcovského rozsudku a zároveň poukazuje na zákonné dôvody pre podanie
takej žaloby v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia.

Navrhovateľka uviedla, že sa neoboznámila pred podpisom zmluvy o úvere s obsahom nejakých
obchodných podmienok, a to aj z časových dôvodov, nakoľko keby každý klient subjektu, ktorý poskytuje
úvery, čítal a teda riadne sa oboznamoval s obchodnými podmienkami, ktoré sú rozsahovo dlhšie, došlo
by k uzavretiu zmlúv v oveľa menšom rozsahu, nakoľko by uzatváranie zmlúv z toho dôvodu trvalo dlhšie
u každého klienta a teda by nestihli uzatvoriť toľko zmlúv denne, ako sa uzatvára.

Navrhovateľka taktiež uviedla, že o žiadnej rozhodcovskej doložke nebola upovedomená, ani
oboznámená. Navrhovateľka poprela dojednanie rozhodcovskej doložky. Je nepochybné, že podpísala
iba zmluvu, v ktorej sa síce uvádza, že sa oboznámila s OP, ale neoboznámila sa a ani nie je zrejmé,
či sa jedná práve o Obchodné podmienky pre úvery, ktoré boli predložené odporcom a ktorej súčasťou
je aj rozhodcovská doložka, nakoľko to z ničoho nevyplýva.

Takéto dojednanie dosahuje intenzitu hrubého nepomeru práv a povinností v neprospech navrhovateľky
ako spotrebiteľa a je v rozpore s ust. Smernice Rady 93/13/EHS

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovská doložka je teda absolútne
neplatnou a zároveň aj neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a navrhovateľka ňou teda nebola a nie je
viazaná.

Súd poukazuje na to, že ani skutočnosť, že v rozhodcovskom konaní nebola platnosť rozhodcovskej
doložky namietaná, neobstojí, nakoľko v zmysle ustálenej judikatúry princíp „vigilantibus iura scripta
sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým
je ochrana práv spotrebiteľa.

Konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojich dôsledkoch k tomu, že navrhovateľke ako

spotrebiteľovi bola odopretá ochrana, ktorú jej poskytuje tiež Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 40 ods.1 zák.č. 244/2002 Z.z. účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na
príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),

b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského

konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),

h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,

za ktorý bol právoplatne odsúdený,

j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Je nepochybné, že v období do 31.12.2007 (Zmluva o úvere bola podpísaná dňa 28.04.2006) sa
vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 OZ len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v
8. časti Občianskeho zákonníka (OZ), ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená

len v Obchodnom zákonníku (ďalej len „ObZ") a v Zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001
Z.z. (ďalej len ZoSÚ"). V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť
uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods.3 OZ. Novelizovaným ustanovením § 52 ods.1 OZ sa
nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani platnosť právnych úkonov vzniknutých
pred 01.01.2008 (§ 879 OZ). To znamená, že pokiaľ pred dňom 01.01.2008 bola uzavretá zmluva

o splátkovom úvere (kde bol dlžník spotrebiteľom), nie je možné práva a povinnosti vzniknuté pred
01.01.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54 OZ. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere
uzavretej pred 01.01.2008 sa v súlade s § 261 ods. 1 písm. b) ObZ spravujú ObZ bez ohľadu na
povahu účastníkov. Ak je účastníkom spotrebiteľ, je potrebné aplikovať ust. ZoSÚ (lex specialis), práva
a povinnosti, ktoré nie sú v tomto zákone upravené, tak sa spravujú ObZ a podľa § 1 ods. 2 OZ. Právna

dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi môžu byť posudzované len podľa právnych predpisov platných
v čase uzavretia zmluvy.

Súd posúdil, že nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej doložky.

Za potrebné však súd považuje zhodnotiť aj samotné znenie doložky.

Vo svetle iných jazykových verzií bodu 1 písm. q) prílohy smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v platnom znení sa slovenský preklad zdá
byť nepresný minimálne v časti ...vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi
ustanoveniami výhradne arbitrážou... V porovnaní s ostatnými jazykovým verziami sa ako správny
preklad javí ...podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo
mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä

vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory výhradne arbitrážou, na ktorú sa nevzťahujú ustanovenia
právnych predpisov (...)

Podľa anglickej jazykovej verzie: „excluding or hindering the consumer's right to také legal action or
exercise any other legal remedy, particularly by requiring the consumer to také disputes exclusively to
arbitration not covered by legalprovisions [...] "Podľa českej jazykovej verzie: „zbavení spotŕebitele práva

podat žalobu nebo použít jiný opravný prostŕedek, zejména požadovat na spotfebiteli, aby predkladal
spory výlučné rozhodčímu soudu, na který se nevztahují ustanoveníprávních predpisu [...] "

Podľa nemeckej jazykovej verzie: „dem Verbraucher die Môglichkeit, Rechtsbehelfe bei Gericht
einzulegen oder sonstige Beschwerdemittel zu ergreifen, genommen oder erschwert wird, und zwar
insbesonderedadurch,dasserausschliefilichaufeinnichtunterdierechtlichenBestimmungenfallenden

Schiedsgerichtsverfahren verwiesen wird [...]"

Podľa francúzskej jazykovej verzie: „de supprimer ou d'entraver ľexercice d'actions enjustice ou des
voies de recours par le consommateur, notamment en obligeant le consommateur ä saisir exclusivement
une juridiction d'arbitrage non couverte par des dispositions légales [...] "Podľa poľskej jazykovej verzie: „wylqczenie lub ograniczenie prawa konsumenta do wystqpienia
z powództwem lub skorzystania z innego šrodka zabezpieczajqcego, zwlaszcza zas žqdanie od
konsumenta poddania sporów wylqcznie pod arbitraž nieobjety przepisami prawa [...] ".

Z vyššie citovaného ustanovenia Smernice Rady 93/13/EHS je zrejmé, že jej cieľom nie je zakázať
rozhodcovské doložky uzavreté so spotrebiteľmi, za neprípustné totiž považuje len tie ustanovenia, ktoré
nútia spotrebiteľov domáhať sa svojich nárokov voči dodávateľovi výlučne v rozhodcovskom konaní
neupravenom právnymi predpismi.

Na rozdiel od slovenských súdov, nemecký Spolkový najvyšší súd (BGH) zastáva názor, že ak sa na vec

prejednávanú rozhodcovským súdom vzťahujú vnútroštátne právne predpisy o rozhodcovskom konaní
a nejde teda o vec prejednávanú na základe ekvity, ale o aprobovaný a zákonom upravený systém
rozhodcovského konania, potom je takýto postup v súlade s úniovým právom (rozsudok BGH, sp. zn.
III ZR 256/03, zo dňa 13/1/2005).

Súd poukazuje na to, že podľa rozhodcovskej doložky nebola daná možnosť výberu subjektu na riešenie
prípadných sporov. Bol stanovený jeden rozhodcovský súd.

Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia zmluvy sa nevzťahujú
ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), ktorého znenie bolo zmenené novelou -
zákonom č. 568/2007 Z.z., a je nutné aplikovať smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne
odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah,

ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V
každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak
úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a
v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či
uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.

Podľa článku 2 písm.b) smernice 93/113/EHS "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v
zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu
alebo profesii.

Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 37 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

VpríloheSmerniceEurópskehoparlamentuaRady2009/22/ESz23.apríla2009osúdnychpríkazochna
ochranu spotrebiteľských záujmov možno s prehľadom poznať rozsah spotrebiteľských vzťahov, ktorým

sa v Európskej únii venuje osobitná pozornosť. Ide o smernice:

1. Smernica Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných
mimo prevádzkových priestorov (Ú. v. ES L 372, 31.12.1985, s. 31).

2. Smernica Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných
právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností

televízneho vysielania: článok 10 až 21 (Ú. v. ES L 298, 17.10.1989, s. 23).

3. Smernica Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb
(Ú. v. ES L 158, 23.6.1990, s. 59).

4. Smernica Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú.
v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29).5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom
na zmluvy na diaľku (Ú. v. ES L 144, 4.6.1997, s. 19).

6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25.mája 1999 o určitých aspektoch predaja

spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar (Ú. v. ES L 171, 7.7.1999, s. 12).

7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8.júna 2000 o určitých právnych aspektoch
služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o
elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1).

8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje
Kódex Spoločenstva pre lieky na ľudskú spotrebu: články 86 až 100 (Ú.v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67).

9. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní
finančných služieb spotrebiteľom na diaľku (Ú.v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16).

10. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných
praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (Ú.v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22).

11. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na

vnútornom trhu (Ú.v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36).

12. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/122/ES zo 14. januára 2009 o ochrane spotrebiteľov,
pokiaľ ide o určité aspekty zmlúv o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, o dlhodobom
dovolenkovom produkte, o ďalšom predaji a o výmene (Ú.v. EÚ L 33, 3.2.2009, s. 10).

Pomerne široká ochrana spotrebiteľom je garantovaná smernicou Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993

o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa spotrebiteľom predkladajú tak, že sú
predformulované a spotrebiteľ spravidla ich obsah nemení. Ak spotrebiteľ pri takejto zmluve neprijíma
službu alebo nekupuje tovar na obchodnú činnosť alebo iné podnikanie, prináleží mu ochrana touto
smernicou a nemusí ísť pritom o spotrebiteľský úver. Inými slovami povedané, ochrana spotrebiteľa pred
neprijateľnými zmluvnými podmienkami z úradnej moci súdu sa týka rozmanitých zmluvných vzťahov. Je

všeobecnej povahy a jej aplikácia prichádza do úvahy vždy, ak daný vzťah neupravuje osobitná právna
úprava, prípadne bude aplikované popri osobitnej právnej úprave. Jej aplikácia prichádza do úvahy
najmä vtedy, ak osobitná právna úprava nerieši konkrétnu dielčiu otázku, bude to najmä vtedy, ak treba
posúdiť, či konkrétna podmienka má alebo nemá charakter nekalej podmienky.

Vzhľadom na to, že zmluva bola uzavretá dňa 28.04.2006, nie je možné aplikovať ustanovenia § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka v platnom znení.

Súd poukazuje, že hoci nie je možné na daný zmluvný vzťah aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení od 01.01.2008, avšak súd dáva do pozornosti nález Ústavného súdu ČR zo dňa
15.06.2009, I. ÚS 342/09, podľa ktorého i v prípade „de facto“ spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred
nadobudnutím účinnosti zákona, ktorým bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku

transformovaný, je treba cestou výkladu podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu
i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadanie pozície kontrahenta uzatvárajúceho zmluvu pred
nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíšila od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime
spotrebiteľských zmlúv. To znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok,
ktoré by mali podľa neskoršej právnej úpravy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných

podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka v platnom znení ex
lege neplatné, nemôžu v zmysle § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka
požívať právnu ochranu.

V tejto súvislosti súd zároveň dopĺňa, že v danom náleze je taktiež uvedené, že východiskom
spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého spotrebiteľ sa ocitá vo fakticky nerovnom postavení s

profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii,... Pre
takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa,pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment
prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa, v prípade predaja na obchodných prezentáciách je u neho
navyše vyvolaný pocit vďačnosti za poskytnuté sprievodné služby spojené s prezentáciou.

Taktiež súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu ČR IV.ÚS 174/02, v zmysle ktorého
rozhodcovská doložka je vo svojich dôsledkoch hrubo nemorálna a spôsobí, že o právach a právom
chránených záujmoch rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou
inštitúciou, ale viac-menej je založená na takých aspektoch, akými je zisk a podnikanie rozhodcu.
Arbitráž vznikla ako legitímny prostriedok vymožiteľnosti práva, ale vo svojej podstate je predovšetkým

inštitútom určeným pre podnikateľské prostredie typické vyššou mierou vyváženosti vzájomných pozícii.

Súd poukazuje na to, že nebolo preukázané, že Obchodné podmienky boli skutočne predložené
navrhovateľke a že skutočne boli prijaté, a to v časti rozhodcovskej doložky.

Rozhodcovská doložka je totiž súčasťou Obchodných podmienok pre úvery, avšak bez akéhokoľvek
výslovného uzavretia, či podpisu a dokonca bez akéhokoľvek označenia, že sa týkajú predmetnej
zmluvy. Je nepostačujúce označenie - obchodné podmienky pre úvery.

Rozhodcovská doložka je samostatná zmluva, ktorá však v danom prípade je súčasťou Obchodných
podmienok bez samostatného uzavretia, ale v zmluve je iba odkaz na OP, avšak bez bližšieho
určenia, bez špecifikácie skratky OP a taktiež bez uvedenia, že by nejaké obchodné podmienky boli
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Pokiaľ je v zmluve uvedené, že klient sa oboznámil s OP a s ich
obsahom súhlasí, nie je zrejmé, či sa jedná o predložené obchodné podmienky, pričom nevyplýva, že

sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Samotné oboznámenie nespôsobuje automaticky, že sú súčasťou
zmluvy.Taktiežniejeanizrejmé,žeskutočneideotieobchodnépodmienky,ktorýchsúčasťoubolapráve
rozhodcovská doložka. V zmluve nie je odkaz na konkrétne obchodné podmienky a ani z predložených
obchodných podmienok nevyplýva, že tieto sú súčasťou zmluvy. Rozhodcovská doložka ako taká je
zmluva, ktorá však v danom prípade nie je nikým podpísaná, uzavretá, je iba dodržaná písomná forma

ako súčasť obchodných podmienok, avšak zo zmluvy o úvere, resp. iného úkonu zmluvných strán
nevyplýva, že by boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Znovu súd opakuje, že odkaz na OP, resp.
uvedenie v zmluve, že klient sa s OP oboznámil, neznamená uzavretie rozhodcovskej doložky a nie
je ani zrejmé, že s ktorými konkrétnymi OP sa mal klient oboznámiť. Pri uzatváraní zmluvy a teda aj
rozhodcovskej doložky nestačí iba potvrdenie, že klient súhlasil s obsahom, keď sa vyžaduje písomná

forma. Je nepochybné, že rozhodcovská doložka nebola riadne podpísaná zmluvnými stranami a je
súčasťou obchodných podmienok, ktoré však nie sú súčasťou zmluvy.

Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti nebolo
preukázané, že skutočne došlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej doložky, ktorá je síce súčasťou
Obchodných podmienok pre úvery, avšak bez písomného potvrdenia zmluvných strán, ako aj bez

uvedenia v zmluve, že sú neoddeliteľnou súčasťou predmetnej zmluvy o úvere. Teda súd nezistil
existenciu platne uzavretej rozhodcovskej doložky, pričom navrhovateľka aj poprela oboznámenie sa
so znením rozhodcovskej doložky pred uzavretím zmluvy o úvere, čo v takom prípade je v rozpore s
dobrými mravmi.

Pokiaľ odporca tvrdil, že rozhodcovská zmluva bola obsiahnutá vo vzájomne vymenených listoch,

čím bola jej forma zachovaná, súd s týmto nesúhlasí, nakoľko nepostačuje iba písomné vyhotovenie
rozhodcovskej doložky v OP, pokiaľ nie sú OP podpísané zmluvnými stranami, resp. pokiaľ nie sú
neoddeliteľnou súčasťou samotnej zmluvy o úver. V danom prípade táto podmienka nebola splnená,
nakoľko zo žiadneho zmluvného ustanovenia zmluvy o úvere nevyplýva, že OP sú neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy a ako ani to, že odkaz na OP je práve odkaz na predložené OP. Avšak samotný odkaz,

či potvrdenie klienta o prevzatí, či oboznámení, či potvrdenie o prijatí návrhov v OP, nie je uzavretie
rozhodcovskej zmluvy, ako ani to, že OP sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

Taktiež je potrebné uviesť, že znenie rozhodcovskej doložky obsiahnuté v čl. 9 Obchodných podmienok
pre úvery, je v rozpore so zákonom a preto nemôže ani požívať také znenie ochranu a súd v prípade,
že by skutočne došlo k uzavretiu rozhodcovskej doložky v takom znení, išlo by o neplatné ustanovenie,

dojednanie, teda o neplatnú rozhodcovskú doložku.Súd však posúdil, že rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá z vyššie uvedených dôvodov, preto
nie je potrebné sa podrobnejšie venovať samotnému zneniu.

Na základe toho súd zrušil rozhodcovský rozsudok.

Navrhovateľka vo svojom žalobnom návrhu taktiež uviedla, že rozhodca ignoroval predpisy určené na
ochranu spotrebiteľa, avšak bez bližšej konkretizácie, pričom v priebehu konania, a to predovšetkým
na pojednávaní, upresnila, že jediný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku je to, že popiera
platnosť rozhodcovskej doložky.

Z toho dôvodu súd sa inými dôvodmi nezaoberal, pričom súd poukazuje, že tento dôvod bol postačujúci
pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ ide o dôvod podľa § 40 ods.1 písm.j) cit.zák., súd má

za to, že v rámci rozhodcovského konania sa skutočne dostatočne neprihliadalo na navrhovateľku
- dlžníčku ako na spotrebiteľku a to s poukazom aj na citované smernice, v dôsledku čoho došlo
k porušeniu všeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že jednak
tento dôvod nebol navrhovateľkou riadne špecifikovaný a jednak následne netrvala na tomto dôvode
pre podanie žaloby a jednak vzhľadom na to, že rozhodcovskú doložku súd posúdil ako neplatnú,

v dôsledku čoho nemalo dôjsť ani k rozhodcovskému konaniu, súd sa ďalej v rámci tohto konania
uvedeným dôvodom nezaoberal, nakoľko je to nadbytočné, keďže rozhodcovská doložka je neplatná,
čo je dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pri neplatnej rozhodcovskej doložke nemalo ani
dôjsť k rozhodcovskému konaniu, preto je nadbytočné skúmať prípadné porušenie právnych predpisov
na ochranu spotrebiteľa rozhodcovským súdom..

Keďže dôvod zrušenia bol dôvod podľa § 40 ods.1 písm.c) zák.č. 244/2002 Z.z., po právoplatnosti
rozhodnutia nebude vo veci rozhodovať opäť rozhodcovský súd, ale v konaní bude pokračovať súd, a
to v zmysle § 43 ods.1 cit.zák., podľa ktorého ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodov podľa §
40 písm. a) a c), pokračuje v konaní vo veci v rozsahu uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom
vo vzájomnej žalobe.

Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že pokiaľ súd zruší
rozhodcovský rozsudok, žiadal, aby v konaní vo veci v rozsahu rozhodcovského konania pokračoval
súd, čomu bolo vyhovené, a to v zmysle platných právnych predpisov.

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné

ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť uplatneného nároku, na základe čoho súd návrhu
navrhovateľky vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľka si v žalobnom návrhu trovy konania uplatnila, avšak na pojednávaní uviedla, že si
náhradu trov neuplatňuje, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal, pričom ani nezistil vznik trov
na jej strane

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka bola oslobodená od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods.2 písm.
za) zák.č. 71/1992 Zb., v zmysle § 2 ods.2 zák.č. 71/1992 Zb., podľa ktorého ak je poplatník od poplatku

oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú
časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o
rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd
tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi. je povinný zaplatiť súdny poplatok za
návrh v danom prípade odporca, keďže bol neúspešný.Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods.1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak

sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia
súdu,

mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie

vo veci samej,

odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,ichúčastníkkonaniabezsvojejvinynemoholoznačiťalebopredložiťdorozhodnutiasúduprvéhostupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).