Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 12, 2014

Súd: Okresný súd Žiar n/H
Spisová značka: 9C/63/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414204820
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Valent

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6414204820.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom pred samosudcom JUDr. Igorom Valentom v právnej veci navrhovateľa Ľ.

H. nar. XX.XX.XXXX, bytom J. Č.. XXX, zastúpený Ak JUDr. Peter Rybár s.r.o. Kuzmányho č. 29 Košice
IČO: 47234466 proti odporcovi Pohotovosť s.r.o. Bratislava Pribinova 25, IČO: 35807598, o návrhu na
zaplatenie 160,67,- € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom na začatie konania navrhovateľ uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie žalovanej istiny
z titulu vydania bezdôvodného obohatenia a súčasne sa domáhal zaplatenia príslušného úroku z
omeškania vo výške 8,25% ročne zo žalovanej istiny, počnúc dňom 12.4.2014 do zaplatenia. Skutkovo

návrh odôvodňoval tým, že uzatvoril s odporcom ako veriteľom zmluvu o spotrebiteľskom úvere dňa
30.3.2006/č.zmluvy6070604/,ktoráneobsahujeúdajtýkajúcisaročnejpercentuálnejmierynákladovv
zmysle ustanovenia § 4 ods. 2. Zák. č. 258/2001 Zb. o spotrebiteľských úveroch v účinnom znení ku dňu
uzatvorenia takejto zmluvy. Spotrebiteľský úver je preto podľa navrhovateľa bezúročný a bez poplatkov.
Pokiaľ odporca ako poskytovateľ prijal plnenie nad rámec istiny poskytnutého úveru získal podľa
navrhovateľa úmyselné bezdôvodné obohatenie vo výške 160,67,- € vydania, ktorého sa navrhovateľ
domáha.

Odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnúť, namietal jednak miestnu príslušnosť konajúceho súdu

s tým, že navrhovateľovi nie je možné priznať postavenie spotrebiteľa a súčasne vzniesol námietku
premlčania uplatňovaného nároku.

Určeného pojednávania na deň 12.6.2014 sa napriek riadne doručenému predvolaniu ako navrhovateľ,
právny zástupca navrhovateľa i odporca nezúčastnili a preto súd s využitím ustanovenia § 101 ods. 2.
OSP realizoval pojednávanie v neprítomnosti účastníkov.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi účastníkmi konania, na
základe čoho mal nepochybne za preukázané, že dňa 30.3.2006 odporca ako veriteľ a navrhovateľ ako
dlžník uzatvorili zmluvu o úvere podľa ktorej poskytol odporca navrhovateľovi pred zavedením meny
euro sumu 5000,- Sk / 165,97,- € / . Navrhovateľ sa zaviazal poskytnutý úver uhradiť formou mesačných

splátok 12 x po 820,- Sk počnúc dňom 25.4.2006. Podľa navrhovateľa titulom splátok za poskytnutý úver
v prospech odporcu uhradil celkovú sumu 326,64,- € formou dojednaného splátkového kalendára / čl. 7spisu/.Navrhovateľztituluabsencieúdajatýkajúcehosaročnejpercentuálnejmierynákladovpovažoval
spotrebiteľský úver za bezúročný a bezpoplatkový / § 4 ods. 2 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy / domáhal sa vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré

získal odporca ako rozdiel medzi poskytnutým plnením 165,97,- € a poskytnutými splátkami zo strany
navrhovateľa v prospech odporcu vo výške 326,64,- €. Pred podaním návrhu na začatie konania vyzval
navrhovateľ odporcu k dobrovolnému plneniu výzvou s určením doby do 11.4.2014 a preto odo dňa
nasledujúceho po dni určenom vo výzve sa domáhal zaplatenia príslušného úroku z omeškania.

V písomnom vyjadrení, ktoré súdu zaslal odporca namietal, že zmluva uzatvorená medzi účastníkmi

konania má charakter zmluvy spotrebiteľskej a súčasne vzniesol námietku uplatňovaného nároku s tým,
že k premlčaniu došlo najneskôr dňa 24.8.2009. Právny zástupca navrhovateľa podaním, ktoré bolo
súdu doručené dňa 12.6.2014 odkazujúc na Zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol platný a účinný
počnúc dňom 1.10.2011 / Zák. č. 258/2011 Z.z. / od svojho počiatku určoval povinnosť v spotrebiteľských
zmluvách označovať ročnú percentuálnu mieru nákladov, pokiaľ takýto údaj absentuje, úver je nutné
považovať za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej poukázal na prax zo strany odporcu ako poskytovateľa

úverov, ktorý dlhodobo ignoruje zákonné povinnosti uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov a
preto považoval konanie odporcu za konanie úmyselné a s odkazom na ustanovenie § 107 ods. 2.
Občianskeho zákonníka objektívna lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného úmyselným
spôsobom je v trvaní 10 rokov odo dňa kedy k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu došlo.

Potom čo sa súd oboznámil s predloženou zmluvou o úvere uzatvorenou medzi účastníkmi konania /

čl. spisu 6 /, súd konštatuje, že predmetná zmluva má charakter zmluvy spotrebiteľskej a zo samotného
obsahu zmluvy je zrejmé, že zmluvné strany na jednej strane dodávateľ / odporca / a na druhej
strane navrhovateľ / spotrebiteľ / nemohol spotrebiteľ žiadnym spôsobom individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripravenej formulárovej zmluvy. Odporca v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnostiposkytovalfinančnéprostriedkyfyzickýmosobámspotrebiteľom.Zmluvabolauzatvorenávčase

účinnosti Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení Zák č. 71/1986 o
Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení nesk. predpisov a podľa ustanovenia § 4 ods. 2 bolo povinnosťou
odporcu v zmluve uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov / § 4 ods. 2. písm. g/, pokiaľ takýto údaj
zmluva neobsahovala spotrebiteľský úver je nutné považovať za bezúročný a bezpoplatkový.

Uzatvorená zmluva medzi účastníkmi takýto údaj neobsahovala a preto je nutné poskytnutý úver

považovať za bezúročný a bezpoplatkový. Z predloženého kalendára splátok mal súd za preukázané,
že posledná úhrada dojednanej splátky v prospech odporcu navrhovateľom bola realizovaná 24.8.2006.
Navrhovateľ výšku bezdôvodného obohatenia určil na strane odporcu rozdielom poskytnutej istiny úveru
vo výške 165,97,- € a výškou splátok, ktoré plnil v prospech odporcu v sume 326,64,- €.

Podľa § 451 ods. 1. Občianskeho zákonníka /OZ/, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať.

Podľa 451 ods. 2. vyššie citovaného ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako i majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 100 ods. 1. Občianskeho zákonníka /OZ/, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej / § 101 - 110/. Na premlčanie súd prihliada len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka /OZ/, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia premlčí za 3 roky, ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa keď k
nemu došlo.Súd má za to, že zmluva, ktorú uzatvorili účastníci tohto konania neobsahuje údaj týkajúci sa ročnej
percentuálnej miery nákladov úveru a preto takto uzatvorenú zmluvu o úvere, súd považoval za
spotrebiteľský úver, ktorý je bezúročný a bezpoplatkový.

Odporca v rámci konania vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku.

Premlčacou dobou sa rozumie časový úsek, v ktorom musí byť právo vykonané, inak môžu nastať
účinky premlčania podľa § 100 Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba je ustanovená konkrétnym
časovým úsekom, ktorý má určený začiatok plynutia. Dĺžku premlčacej doby určuje zákon pod sankciou
neplatnosti, nemožno túto dobu v občiansko právnych vzťahov zmeniť ani dohodou strán. Uplynutím
dochádza k právnym účinkom premlčania / zníženie možnosti vynúteného splnenia práva /.

V ustanovení § 101 Občianskeho zákonníka, je upravená všeobecná premlčacia doba a ustanovenie
§ 107 ods. 1, 2, Občianskeho zákonníka upravuje premlčaciu dobu práva na vydanie bezdôvodného
obohatenia. Vyššie citované ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka, ustanovuje pri premlčaní práva
na vydanie bezdôvodného obohatenia kombinovanú premlčaciu dobu a to subjektívnu a objektívnu.
Začiatok plynutia týchto dvoch je ustanovený odlišne a odlišný a od seba nezávislý je aj ďalší priebeh

ich plynutia ako i samotné skončenie.

Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno
prekročiť. Pre počiatok plynutia 2 - ročnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený
skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa takto obohatil.
V prejednávanej veci navrhovateľ nepreukazoval takúto skutčonosť tj. relevantným spôsobom súdu

neuviedol, kedy sa reálne dozvedel, že odporca získal bezdôvodné obohatenie na jeho úkor. Súd
napriek tomu takúto skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej. TJ. určenia počiatku plynutia subjektívnej
premlčacej doby nepovažoval za rozhodnú.

Pre počiatok plynutia objektívnej premlčacej doby pre prípad úmyselného bezdůvodného obohatenia je
rozhodujúci okamih kedy k získaniu bezdôvodného obohatenia reálne a skutočne došlo. Podľa tvrdení

navrhovateľa prijatím bezdôvodného obohatenia na strane odporcu došlo titulom splátok nad rámec
istiny úveru, pričom posledná úhrada splátok zo strany navrhovateľa pre odporcu bola realizovaná dňa
24.8.2006. V prejednávanej veci preto pre počiatok plynutia objektívnej premlčacej doby je nutné určiť
dňombezprostrednenasledujúcimnajneskôrpodni,kedydošlokúhradeposlednejsplátkynavrhovateľa
v prospech odporcu tj. dňom 25.8.2006. Pre možnosť vykonať právo bez zreteľa na to, že ako oprávnená

osobamoholprávosubjektívneposúdiťnavrhovateľresp.čiakooprávnenývedelresp.nevedelosvojom
práve, mohol tak učiniť najneskôr v tento deň tj. 25.8.2006. Objektívna premlčacia doba na uplatnenie
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v trvaní troch rokov uplynula dňom 25.8.2009 a samotný
návrh na začatie konania navrhovateľ podal dňa 17.4.2014.

S odkazom na vyššie uvedené súd konštatuje, že obe premlčacie doby sú navzájom od seba nezávislé,

čo do svojho plynutia ako i počiatku a skončením plynutia niektorej z nich sa právo premlčuje bez ohľadu
na druhú premlčaciu dobu / v prejednávanej veci subjektívnu /.

I keď navrhovateľ uvádzal, že odporca získal bezdôvodné obohatenie úmyselne a v takom prípade
je možnosť aplikácie objektívnej premlčacej doby v trvaní 10 rokov, žiadnym spôsobom súdu
nepreukazoval úmyselné bezdôvodné obohatenie na strane odporcu okrem svojich tvrdení, že odporca

ingnoroval zákonnú povinnosť v zmluvách o úveroch uvádzať ročnú percentuálnu mieru nákladov a
takéto jeho konanie je konaním úmyselným.

Samotný Občiansky zákonník ani iný civilnoprávny predpis pojem a podstatu úmyselného konania
nevymedzuje. Je nutné vychádzať len z právnych teórii a úpravy zavinenia, ktoré sú obsiahnuté v
trestnoprávnom kódexe. V prípade bezdôvodného obohatenia o priamy úmysel ide vtedy, pokiaľ ten kto

sa na úkor iného takýmto spôsobom obohatil, vedel, že svojím konaním získa bezdôvodné obohatenie asúčasne bezdôvodné obohatenie získať chcel. O nepriamy úmysel ide vtedy, pokiaľ ten, kto sa na úkor
iného obohatil, vedel, že svojím konaním môže obohatenie, ktoré mu nepatrí získať a s týmto následkom
bol pre prípad, že nastane i uzrozumený.

Možno predpokladať, že odporca ako poskytovateľ úverov mohol minimálne vedie, že uvedením výšky
ročnej úrokovej miery nákladov spotrebiteľských úveroch sa vystavuje možnej sankcii, že nebude môcť
od dlžníkov požadovať dojednané úroky z úveru a iné poplatky, takéto konanie však nie je možné
kvalifikovať ako úmysel získať bezdôvodné obohatenie. Naopak odporca, ktoré predmetom činnosti bolo
poskytovanie úverov sa vystavoval riziku, že poskytnuté úvery sa stanú bezúročnými, bezpoplatkovými,

čojevpriamomrozporesjehozámermiakoposkytovateľaúveruzískaťnáležitúodplaturesp.dohodnutý
úrok za takto poskytnuté úvery.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany odporcu na ktorú súd prihliadol, rozhodol tak ako
je uvedené vo výroku a návrh ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v prejednávanej veci tak, že odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný
náhradu trov konania nepriznal pretože v súvislosti s konaním mu žiadne trovy nevznikli a tieto ani

neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí. Toto právo strácajú
tí účastníci konania, ktorí sa po vyhlásení rozhodnutia vzdali práva podať proti nemu odvolanie a to
výslovne do zápisnice súdu.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti),
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.