Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 10, 2014

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 9C/44/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813205090
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7813205090.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobcu EOS KSI Česká

republika, s.r.o., Praha, Novodvorská 994 IČO: 25 117 483, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému E. N., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom
K.F., Ž. XXX, v konaní zastúpený opatrovníkom Z.. K. O.Q., vyšším súdnym úradníkom Okresného
súdu Košice - okolie, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, právne zastúpený JUDr. Ambrózom Motykom,
advokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, o zaplatenie 136.282,77 CZK s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu o zaplatenie 136.282,77 CZK s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy

105.780,20 CZK od 02. 12. 2009 do 31. 12. 2009, vo výške 8 % ročne zo sumy 105.780,20 CZK od
01. 01. 2010 do 30. 06. 2010, vo výške 7,75 % ročne zo sumy 105.780,20 CZK od 01. 07. 2010 do
zaplatenia z a m i e t a.

Súd z a v ä z u j e žalobcu uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 680,02 Eur, do troch
dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka.

Žalovaný nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podaným návrhom na vydanie platobného rozkazu sa domáhal zaplatenia 136.282,77 CZK
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 105.780,20 CZK od 02. 12. 2009 do 31.
12. 2009, 8 % ročne zo sumy 105.780,20 CZK od 01. 01. 2010 do 30. 06. 2010, 7,75 % ročne zo sumy
105.780,20 CZK od 01. 07. 2010 do zaplatenia a náhrady trov konania od žalovaného.

Návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnil nasledovne:

Žalobca je právnická osoba zapísaná v obchodnom registri Mestského súdu v Prahe, odd. C, vložka
č. 51150.

Na základe Smlouvy o postoupení pohledávek zo dňa 24. 11. 2009 uzavretej medzi postupcom Česká
spořitelna, a.s., Olbrachtova 1929/62, Praha 4, IČO: 45 244 782 a EOS KSI Česká republika, s.r.o.,
Novodvorská994,Praha4,IČO:25117483,postúpilpostupcanažalobcupohľadávkuvočižalovanému.

Postupca uzatvoril dňa 21. 04. 2008 so žalovaným Smlouvu o úvěru č. XXXXXXXXXX. Predmetom
zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 100.000,- CZK s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 14,03
% p.a. Žalovaný sa zaviazal splácať istinu úveru v pravidelných mesačných splátkach po 1.885,- CZK.V zmysle bodu 8 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania žalovaného so splatením
jednej splátky po dobu dlhšiu než 3 mesiace alebo so zaplatením viac než dvoch splátok v dohodnutej
dobe, má postupca právo požadovať splatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom.

Celkový nedoplatok z predčasne ukončenej zmluvy ku dňu postúpenia pohľadávky 01. 12. 2009
predstavuje sumu vo výške 136.282,77 CZK, z toho istina je vo výške 105.780,20 CZK a splatný úrok
vo výške 29.398,57 CZK a poplatky vo výške 1.104,00 CZK.

Žalobca tvrdil, že je nesporné, že medzi postupcom a žalovaným vznikol obchodno-záväzkový vzťah
podľa § 497 až 507 Zákona č. 513/1991 Sb., na základe ktorého poskytol žalobca žalovanému úver
s úverovým limitom v dohodnutej výške a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky za
dohodnutýchpodmienokvrátiťazaplatiťúroky.Vzhľadomnato,žežalovanýporušilzmluvnépodmienky,
dlh riadne a včas nesplácal, došlo k zosplatneniu úveru a celkový dlh žalovaného činí 136.282,77 CZK.
Žalobca žiadal priznať aj úroky z omeškania.

Vo veci bol vydaný platobný rozkaz Okresným súdom Rožňava, sp. zn. 21Rob/22/2013-55 zo dňa 25.
06. 2013, ktorý bol následne uznesením sp. zn. 21Rob/22/2013-99 zo dňa 03.02.2014 zrušený, keďže
ho nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk, pretože jeho pobyt súdu nie je známy.

Pobyt žalovaného nie je známy, preto súd ustanovil žalovanému opatrovníka v osobe vyššieho súdneho
úradníka Okresného súdu Košice - okolie Z.. K. O. na zastupovanie v konaní v zmysle § 29 OZ a §
29 O.s.p..

Dňa 18. 06. 2013 oznámil súdu vstup do konania na strane žalovaného vedľajší účastník Združenie na

ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 18. 03 .2014
vzniesol námietku premlčania, teda namietal premlčanie žalobcom uplatneného nároku pretože žaloba
bola podaná na súd 07. 05. 2013, teda po uplynutí premlčacej doby, preto žiadal žalobu zamietnuť a
uplatnil si aj nárok na náhradu trov konania vo výške 453,25 Eur z titulu jeho právneho zastúpenia v
tomto konaní.

Podaním doručeným súdu 18. 03. 2014 žalobca k podanej námietke premlčania zo strany vedľajšieho
účastníka uviedol, že na posudzovanie premlčania nemožno aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníkaopremlčaní,nakoľkopredmetnázmluvajeabsolútnymobchodomajepotrebnépoužiťprávnu
úpravu českého Obchodného zákonníka bez ohľadu na spotrebiteľský charakter zmluvy. Ustanovenie o

premlčacej dobe nie je ustanovením, ktoré by smerovalo k ochrane spotrebiteľa, a preto nie je možné
pre otázku premlčania vyvodzovať použitie ustanovení Občianskeho zákonník. Ustanovenie českého
Obchodného zákonníka o premlčaní nie je ustanovením diskriminujúcim dlžníka ( spotrebiteľa), len
preto, že premlčacia doba k uplatneniu práva zo zmluvy podľa českého Obchodného zákonníka je dlhšia
ako podľa Občianskeho zákonníka. Ustanovenie Obchodného zákonníka je ustanovením vyváženým

vo vzťahu k obom zmluvným stranám, nejde o ustanovenie diskriminujúce spotrebiteľa vo vzťahu k
veriteľovi v tom zmysle, že by v dôsledku aplikácie príslušných ustanovení Obchodného zákonníka
o premlčaní povinnosti dlžníka mnohonásobne prevážili nad jeho právami. Rovnako poukazoval na
dôvody pre ktoré v danom prípade treba uvažovať o štvorročnej premlčacej lehote, a uviedol že právny
predchodca žalobcu vyzval žalovaného na úhradu dlhu listom zo dňa 10.09.2008. V tej istej veci

podal návrh na začatie konania voči žalovanému na Okresný súd Mladá Boleslav, avšak kvôli pobytu
žalovaného na území Slovenskej republiky zobral návrh na začatie konania späť a súd konanie zastavil
dňa 26.02.2013. vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že pohľadávka nie je premlčaná.

Podaním doručeným súdu dňa 02.04.2014 uviedol vedľajší účastník svoje stanovisko, v ktorom uvádza

že medzi účastníkmi konania nie je sporné, že žalobcom uplatňované právo je právom zo spotrebiteľskej
zmluvy. V takom prípade je potom nevyhnutné na predmetnú vec aplikovať všetky ustanovenia
spotrebiteľskéhoprávatransponovanédoprávnehoporiadkučlenskéhoštátuEÚscieľomharmonizovať
zmluvné právo so zásadami komunitárnej úpravy ochrany spotrebiteľa. Normy českého Obchodného
zákonníka a českého Občianskeho zákonníka umožňujú ba prikazujú súdu aplikovať na spotrebiteľské

právne vzťahy ustanovenia Občianskeho zákonníka. Teda ak má spotrebiteľ znášať zodpovednosť za
porušenie povinnosti zo zmluvy o úvere podľa Občianskeho zákonníka, napriek tomu že sa jedná o tzv.
absolútny obchod, rovnako veriteľ takéhoto spotrebiteľa musí nároky spojené s porušením povinnosti
z tejto zmluvy uplatniť voči spotrebiteľovi, pokiaľ má byť v konaní úspešný, tiež v lehotách podľaObčianskeho zákonníka - teda v danom prípade vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Preto
vedľajší účastník trvá na vznesenej námietke premlčania a navrhuje aby súd žalobu zamietol a priznal
mu náhradu trov konania vo výške 680,02 Eur.

Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti opatrovníka žalovaného a právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka podľa § 101 ods. 2 O.s.p.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi - Smlouva o postoupení pohledávek zo dňa 24.11.2009,

príloha č. 1, oznámením o postoupení pohledávky zo dňa 10. 12. 2009, výpisom z obchodného registra
ohľadom žalobcu, výpisom z obchodného registra ohľadom Česká spořitelna, a.s., Smlouva o úveřu
č. XXXXXXXXXX zo dňa 21.04.2008, Všeobecné obchodní podmínky české spořitelny, a.s., výzvou
dlužníku k zaplacení dluhu zo dňa 10.09.2008, pokladničný doklad, prehľad čerpania a splácania úveru.

Keďže v tomto prípade ide o konanie s cudzím prvkom, a to s poukazom na sídlo žalobcu, ktoré je

v Českej republike a bydlisko žalovaného, ktoré je na území Slovenskej republiky, súd v prvom rade
riešil otázku právomoci a príslušnosti súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a tiež otázku
aplikácie právneho poriadku, ktorý má byť použitý na posúdenie nároku žalobcu uplatneného žalobou.

PodľaKapitolyIIOddielu1Článku2bodu1.NariadeniaRady(ES)č.44/2001,akniejevtomtonariadení

uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo
žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa Kapitoly II Oddielu 4 Článku 16 bodu 2. Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, druhý účastník zmluvy
môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Z citovaných ustanovení vyplýva danosť právomoci tunajšieho súdu na konanie v predmetnej veci.

Podľa Kapitoly II článku 3 bodu 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008, zmluva
sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia zmluvné strany. Voľba musí byť urobená výslovne alebo

jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť
právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá zmluva alebo len jej časť.

Podľa čl. 29 vety prvej Všeobecných obchodných podmienok Českej sporiteľne, a.s., právne vzťahy
medzi klientom a bankou na základe týchto VOP sa riadia právnym poriadkom Českej republiky.

Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 145/2010 Sb. (o spotrebiteľskom úvere a o zmene niektorých zákonov),
právne vzťahy týkajúce sa spotrebiteľského úveru vzniknuvšie pred dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona sa riadia doterajšími právnymi predpismi.

Na základe uvedeného posudzoval súd uplatnené nároky žalobcu podľa príslušných právnych predpisov
Českej republiky (v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere).

Podľa § 2 písm. a/ veta prvá, písm. b/, písm. c/ zákona č. 321/2001 Sb. (o niektorých podmienkach
dojednávania spotrebiteľského úveru a o zmene zákona č. 64/1986 Sb.), pre účely tohto zákona sa

rozumie spotrebiteľským úverom poskytnutie peňažných prostriedkov alebo odložená platba, napríklad
vo forme úveru, pôžičky alebo kúpy prenajatej veci, za ktoré je spotrebiteľ povinný platiť.

Podľa § 2 písm. b/ Zákona č. 321/2001 Sb., pre účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická
osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení zmluvy nejedná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti a v ktorej prospech je spotrebiteľský úver dojednávaný.
Podľa § 2 písm. c/ zákona č. 321/2001 Sb., pre účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická alebo
právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti alebo združenie takýchto osôb.

V zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ zákona č. 513/1991 Sb. (Obchodní zákoník), touto časťou zákona sa
riadia bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere (§ 497).Podľa § 262 ods. 4 zákona č. 513/1991 Sb. (Obchodní zákoník), vo vzťahoch podľa § 261 alebo
podriadených obchodnému zákonníku dohodou podľa odseku 1 sa použijú, ak nevyplýva z tohto zákona
nebo zo zvláštnych právnych predpisov niečo iné, ustanovenia tejto časti na obe strany; ustanovenia

občianskeho zákonníka alebo zvláštnych právnych predpisov o spotrebiteľských zmluvách, adhéznych
zmluvách, zneužívajúcich klauzulách a iné ustanovenia smerujúce k ochrane spotrebiteľa je však treba
použiť vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá nie je podnikateľom. Zmluvná strana, ktorá
nie je podnikateľom, znáša zodpovednosť za porušenie povinností z týchto vzťahov podľa občianskeho
zákonníka a na jej spoločné záväzky sa použijú ustanovenia občianskeho zákonníka.

Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Sb. (Obchodní zákoník), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 503 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb. (Obchodní zákoník), záväzok platiť úroky je splatný spolu

so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Pokiaľ lehota pre vrátenie poskytnutých peňažných
prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V dobe, kedy má
byť vrátený zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné i úroky, ktoré sa ho týkajú.

Podľa § 504 zákona č. 513/1991Sb. (Obchodní zákoník), dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné

prostriedky v dohodnutej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, kedy bol o ich vrátenie veriteľom
požiadaný.

Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. (Občanský zákoník), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
kúpne, zmluvy o dielo, prípadne iné zmluvy, pokiaľ zmluvnými stranami sú na jednej strane spotrebiteľ

a na druhej strane dodávateľ.

Podľa a § 52 ods. 2 zákona č. 40/1964 Sb. (Občanský zákoník), dodávateľom je osoba, ktorá pri
uzavieraní a plnení zmluvy jedná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Sb. (Občanský zákoník), spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri
uzavieraní a plnení zmluvy nejedná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti alebo v
rámci samostatného výkonu svojho povolania.

Podľa § 565 ods. 1 zákona č. 40/1964 Sb. (Občanský zákoník), ak ide o plnenie v splátkach, môže

veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté
alebo v rozhodnutí určené.

Podľa§100ods.1zákonač.40/1964Sb.(Občanskýzákoník),právosapremlčí,pokiaľnebolovykonané
v dobe v tomto zákone stanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.

Ak sa dovolá dlžník premlčania, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 zákona č. 40/1964 Sb. (Občanský zákoník), pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené
inak, je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, kedy právo mohlo byť vykonané prvýkrát.

Podľa § 103 zákona č. 40/1964 Sb. (Občanský zákoník), ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína
plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich splatnosti. Ak sa stane pre nesplnenie niektorej
zo splátok splatným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa splatnosti nesplnenej
splátky.

Podľa § 111 zákona č. 40/1964 Sb. (Občanský zákoník), zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá
na plynutie premlčacej doby vplyv.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola
uzavretá Smlouva o úvěru č. XXXXXXXXXX zo dňa 21. 04. 2008, ktorú je potrebné považovať za

spotrebiteľskú zmluvu obchodno-právneho charakteru.

Z tejto zmluvy vyplýva, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v sume 100.000,- CZK
tak, že úver žalovanému vyplatil v hotovosti. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v mesačnýchsplátkach po 1.885,- CZK vždy k 17. dňu toho ktorého mesiaca, pričom zaplatenie prvej splátky bolo
dohodnuté na 19. 05. 2008. Na úhradu úveru malo byť zaplatených 84 splátok a posledná splátka mala
byť uhradená vo výške 1.798,00 CZK. Podľa bodu 8 zmluvy banka bola oprávnená v ňou určenej

lehote žiadať o zaplatenie celého zostatku úveru s príslušenstvom v prípade, ak žalovaný sa dostal do
omeškania so zaplatením jednej splátky po dobu dlhšiu než 3 mesiace alebo so zaplatením viac než
dvoch splátok v dohodnutej lehote.

Z platobnej histórie úveru vyplýva, že dňa 21. 04. 2008 právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému

finančné prostriedky z titulu úveru v sume 100.000,- CZK a toho istého dňa žalovaný čerpal poskytnutý
úver. Na úhradu úveru žalovaný zaplatil dohodnuté mesačné splátky v sume 1.885,- CZK len raz, dňa
17. 05. 2008. Žalovaný neuhradil dohodnutú mesačnú splátku v mesiaci jún 2008 a už žiadnu splátku
na úhradu úveru neuhradil. Na základe porušenia zmluvných podmienok zo strany žalovaného právny
predchodca žalobcu listom zo dňa 10. 09. 2008 vyzval žalovaného na úhradu sumy 8.092,- CZK -
dlžných úverových splátok v lehote do 16. 10. 2008 s tým, že pokiaľ žalovaný v uvedenej lehote dlžnú

sumu neuhradí, stane sa celý zostatok úveru s príslušenstvom splatným nasledujúcim dňom po márnom
uplynutí vyššie uvedenej lehoty.

Z hore uvedeného vyplýva, že v dôsledku porušenia zmluvných podmienok zo strany žalovaného ku dňu
17. 10. 2008 došlo k zosplatneniu úveru. Žalobca podal žalobu na súde o zaplatenie žalovanej sumy z

titulu úveru a jeho príslušenstva dňa 07. 05. 2013.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podanej žalobe nemožno vyhovieť
vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, ktorá podľa súdu bola vznesená dôvodne, pričom túto
námietku oprávnene vzniesol vedľajší účastník, nakoľko vznesenie námietky premlčania je svojou

podstatou úkon s hmotnoprávnou relevanciou, no nemožno ho považovať za klasický dispozičný úkon,
na ktorý vedľajší účastník nie je oprávnený, pričom vedľajší účastník je v zásade oprávnený v konaní
na všetky úkony, s výnimkou dispozície s konaním a s jeho predmetom, na ktoré je oprávnený samotný
účastník konania, a vedľajší účastník tieto úkony robí práve v prospech účastníka, ktorého v konaní
podporuje. V tomto konaní samotný žalovaný voči tomuto úkonu vedľajšieho účastníka nevzniesol

žiadne námietky, teda nedošlo k rozporu v názoroch žalovaného a vedľajšieho účastníka a teda
vznesenie námietky premlčania vedľajším účastníkom treba v danom prípade vyhodnotiť jedine tak, že
išlo o proces a postup v súlade so záujmami žalovaného v záujme naplnenia ochrany jeho práv, ako
vyplýva z § 93 ods. 2 O.s.p. (viď k tomu obdobne uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/
l 14/2012 zo dňa 23.8.2012).

Súd mal preukázané, že zmluva o úvere uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
je zmluvou spotrebiteľskou, pričom rozhodujúcou otázkou v danom konaní bolo posúdenie, či došlo
alebo nedošlo k premlčaniu žalobcom v tomto konaní uplatnenej pohľadávky. K tzv. zosplatneniu celého
dlhu žalovaného z príslušnej zmluvy o úvere došlo v zmysle podania právneho predchodcu žalobcu

zo dňa 10.09.2008 dňom 17.10.2008, pretože žalovaný preukázateľne neuhradil v určenej lehote dlžnú
sumu pohľadávok tak, ako ho právny predchodca žalobcu vyššie uvedeným podaním vyzval. Právny
predchodca žalobcu mohol teda už dňa 18.10.2008 uplatniť právo na zaplatenie celého dlhu žalobou
na súde. Súd v tejto súvislosti poukazuje na znenie § 262 ods. 4 druhej vety „Obchodního zákoníka",
konkrétne „zmluvná strana, ktorá nie je podnikateľom, znáša zodpovednosť za porušenie povinností

z týchto vzťahov" (v zmysle prvej vety uvedeného ustanovenia ide o vzťahy podľa § 261 Obchodního
zákoníka a teda aj o vzťahy zo zmluvy o úvere) „podľa občianskeho zákonníka". Podľa názoru súdu, ak
má spotrebiteľ (v danom prípade žalovaný) v zmysle uvedeného ustanovenia znášať zodpovednosť za
porušenie povinností zo zmluvy o úvere (ktorá síce je tzv. absolútnym obchodom) podľa občianskeho
zákonníka, nemožno prijať iný výklad ako ten, že rovnako veriteľ takéhoto spotrebiteľa (v danom prípade

žalovaného) musí nároky spojené s porušením povinností z tejto zmluvy uplatniť voči spotrebiteľovi,
pokiaľ má byť v konaní úspešný, taktiež v lehotách podľa občianskeho zákonníka - teda v danom
prípade najneskôr vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote podľa § 101 zákona č. 40/1964 Sb.
(Občanský zákoník). Vychádzajúc totiž z vyššie citovaného znenia príslušnej časti § 262 ods. 4 zákona
č. 513/1991 Sb. podľa súdu zároveň samotná zmluvná strana, ktorá nie je podnikateľom nepochybne

dôvodne očakáva, že pokiaľ má znášať zodpovednosť za porušenie povinností zo vzťahov podľa § 261
zákona č. 513/1991 Sb. podľa občianskeho zákonníka, budú príslušné nároky voči nej uplatňované
súdnou cestou taktiež najneskôr v lehotách podľa občianskeho zákonníka. Tu podľa súdu nejde o otázku
uplatňovania premlčacej lehoty podľa uvedeného ustanovenia z dôvodu, že je to na prospech zmluvnejstrany, ktorá nie je podnikateľom (§ 262 ods. 4 veta prvá za bodkočiarkou zákona č. 513/1991 Sb.),
ale o logický následok toho, že pokiaľ má podľa uvedeného zákonného ustanovenia zmluvná strana,
ktorá nie je podnikateľom, znášať zodpovednosť za porušenie povinností zo zmluvy o úvere (ktorá je v

konkrétnom prípade vzhľadom na povahu zmluvných strán pri jej uzatváraní zmluvou spotrebiteľskou)
podľa občianskeho zákonníka musí aj veriteľ takéhoto subjektu uplatniť svoje práva z takejto zmluvy
(hoc zmluva o úvere je v zásade tzv. absolútnym obchodom) taktiež podľa občianskeho zákonníka a teda
konkrétne aj vo vzťahu k zaplateniu celého zostatku úveru a jeho príslušenstva (ako v tomto prípade)
najneskôr, pokiaľ sa chce vyhnúť následkom v zmysle § 100 ods. 1 vety tretej zákona č. 40/1964 Sb.,

vo všeobecnej premlčacej trojročnej lehote podľa § 101 zákona č. 40/1964 Sb. (v danom prípade teda
najneskôr 18.10.2011 - § 122 ods. zákona č. 40/1964 Sb.). Z uvedených dôvodov sa teda súd nestotožnil
s argumentáciou žalobcu, osobitne v podaní doručenom súdu 18.03.2014, kde tvrdil že v predmetnej
veci už podal návrh na začatie konania a to vo februári 2013 na Okresný súd Mladá Boleslav, ako aj
prostredníctvom jeho právneho zástupcu na pojednávaní 20.03.2014) vo vzťahu k tomu, že v danom
prípade mohlo dôjsť k premlčaniu žalovanej pohľadávky až vo všeobecnej štvorročnej premlčacej dobe

podľa § 397 zákona č. 513/1991 Sb. (Obchodní zákoník) a rovnako si súd v tomto smere neosvojil ani
závery v žalobcom predložených rozhodnutiach súdov Českej republiky.

Z vyššie uvedených dôvodov, keďže súd je v danom prípade toho názoru, že žalovaná pohľadávka je
premlčaná a vznesenú námietku premlčania považuje za dôvodnú, súd žalobu v celom rozsahu zamietol

(a to aj čo sa týka požadovaných úrokov z omeškania, nakoľko pokiaľ v dôsledku
premlčania nemožno priznať právo na zaplatenie samotnej pohľadávky, nemožno priznať ani právo na
zaplatenie hoci aj doposiaľ nepremlčanej časti príslušenstva takejto pohľadávky, pretože opačný postup
by dlžníka nútil uhradiť aj samotnú premlčanú pohľadávku, čo by bolo v rozpore s dobrými mravmi).

Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého úspešný
účastník má právo na náhradu účelne vynaložených trov konania.

Opatrovník žalovaného si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Náhradu trov konania si uplatnil vedľajší účastník, ktoré trovy pozostávajú z trov právneho zastúpenia
vedľajšieho účastníka advokátom za tri úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné
podanie na súd - vyjadrenie z 18. 03. 2014 a stanovisko zo dňa 01.04.2014 v zmysle § 10 ods. 1
Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb.

Pri výpočte tarifnej odmeny v zmysle § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky, súd vychádzal z hodnoty
sporu 136.282,77 CZK, ktorej sume zodpovedá suma 5.293,15 Eur v prepočte podľa aktuálneho
kurzu uverejneného Národnou bankou Slovenska. Do určenia tarifnej odmeny sporu súd nezahrnul
príslušenstvo pohľadávky, ale za tarifnú hodnotu sporu považoval výšku požadovaného peňažného

plnenia bezúročne v zmysle § 10 ods. 2 citovanej vyhlášky.
Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z tarifnej odmeny po 180,93 Eur za každý úkon, teda za 3 úkony
právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky, z režijného paušálu v zmysle § 16 ods. 3
citovanej vyhlášky po 7,81 Eur za rok 2013 a 8,04 Eur za rok 2014 za každý úkon a z 20 % DPH z
tarifnej odmeny a režijného paušálu v zmysle § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky, čomu zodpovedá 113,34

Eur. Celkové trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka činia 680,02 Eur, k náhrade ktorých bol
žalobca zaviazaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie na Krajský súd v Košiciach cestou tunajšieho súdu do 15
dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia rozsudku.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./, uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo
rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p..
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu,rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane
vykonateľným. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na súdny výkon rozhodnutie alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.