Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 8, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/89/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812212186
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8812212186.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a sudcov JUDr. Michala

Boroňa a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843
proti žalovaným: 1. I. X., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXX, 2. P. X., nar. X.XX.XXXX, bytom O. XXX, o
zaplatenie 582,89 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo
dňa 15.1.2013, č. k. 9C 317/2012-33 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol tak, že žalovaným v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.
Posledným výrokom určil, že zmluvná podmienka v bode 4.2. Obchodných podmienok pre úver a
vydávanie a používanie platobnej karty, ktorej obsahom je prehlásenie zákazníka, že uzavretím zmluvy o
úvere predlžuje premlčaciu dobu všetkých práv GE Money Multiservis, k.s. voči zákazníkovi zo zmluvy o
úverenadobu10rokovodokamihu,kedyzačnetátodobaplynúťjeneprijateľnouzmluvnoupodmienkou.

Rozhodnutie odôvodnil cit.: „Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným v 1. rade, má súd za
to,žetátobolavznesenádôvodne,nakoľkovdanejvecizačalaplynúťpremlčaciadobadňa24.9.2009, t.
j. odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky a uplynula dňa 24.9.2012, no žalobca

podal žalobu až dňa 24.10.2012, teda až po uplynutí premlčacej doby, pričom žalovaný v 1. rade vzniesol
námietku premlčania a súd tento jeho úkon tak ako je uvedené vyššie považoval za účinné dovolanie
sa premlčania, na základe tejto skutočnosti súd nemohol žalobcovi toto premlčané právo priznať, preto
súdu za súčasného vyhlásenie predlženia premlčacej doby ako neprijateľnej podmienky a teda neplatnej
nezostávalo iné ako žalobu zamietnuť.

Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy by mal dopadať aj na nadväzujúce úkony
vykonané medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktorá je podpísaná žalovanou v 2.
rade, má nepochybne charakter predtlačenej formulárovej zmluvy, obsah ktorej nemohla žalovaná

ovplyvniť, preto aj táto dohoda má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože bezprostredne nadväzuje
na predchádzajúce dojednania spotrebiteľského charakteru s právnym predchodcom žalobcu.Taktiež súd poukazuje aj na ďalšiu skutočnosť a to, že ak mal žalobca skutočne eminentný záujem
na úhrade záväzku žalovanou v 2. rade, ktorý možno vyvodiť práve z jeho iniciatívy vyhľadať osobne
žalovanú za účelom uzavretia splátkového kalendára a dojednania splátok, a tým akéhosi aktu

ústretovosti z jeho strany voči žalovanej, no za súčasného dojednania straty výhody splátok v prípade
ich nesplácania podľa splátkového kalendára, za stavu, keď žalovaná v 2. rade splátkový kalendár
nedodržiavala, a tým sa stal splatným celý žalovanou uznaný dlh, podal žalobu po takmer dvoch rokoch
s uplatnením úroku z omeškania od 24.9.2009, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia
pohľadávky.

Celé toto konanie vrátane zabezpečenia uznania záväzku možno potom hodnotiť ako konanie

prinajmenšom špekulatívne s cieľom zabezpečenia exekučného titulu a následného vedenia exekúcie
voči žalovanej v 2. rade na pohľadávku, ktorá síce je tvorená dlžnou istinou, no aj príslušenstvom
pohľadávky spočívajúcou jednak v úrokoch z omeškania ako aj v trovách konania, a to najmä
trovách právneho zastúpenia za niekoľko rokov omeškania, ktorá suma môže v konečnom dôsledku
niekoľkonásobne navýšiť dlžnú sumu, ktorú v konečnom dôsledku bude musieť žalovaná v 2. rade

uhradiť.

Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že žalobcom uplatnené právo v danej právnej veci je
právom, ktoré si tento uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky a keďže ide o výkon práva
v rozpore s dobrými mravmi, súd neposkytol ochranu takto uplatnenému právu a zamietol žalobu aj voči
žalovanej v 2. rade.“

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca navrhujúc odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok
vo vzťahu k žalovanej v 2. rade zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolateľ v odvolaní poukázal na
to, že 17.11.2010 žalovaná v 2. rade podpísala dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanie
záväzku, pričom obsahom dohody je uznanie dlhu zo strany žalovanej ako právny inštitút zakotvený v
Občianskom zákonníku, pričom právnym následkom uznania práva, ktorý nastal priamo zo zákona, je

prerušenie plynutia premlčacej doby. To znamená, že doba, ktorá dovtedy uplynula, sa stáva právne
bezvýznamnou a začne plynúť nová desaťročná premlčacia doba, a to priamo zo zákona. Na to, aby
nastaliprávneúčinkysuznanímprávapodľa§110ods.1druhávetazákonač.40/1964Zb.Občianskeho
zákonníka (ďalej len „OZ“), zákon nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní
dlhu. Uznanie práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta OZ nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu

podľa § 558 OZ. Obsah dohody nie je tak rozsiahly, aby sa s ňou žalovaná v 2. rade nemala možnosť
oboznámiť sa. Podpisovala ju vo svojom bydlisku, teda mala možnosť si ju pokojne prečítať a vysloviť
s ňou súhlas, resp. ju odmietnuť. Išlo o prejav slobodnej vôle žalovanej.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, podľa zásad
upravených v ust. § 212 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) bez

nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

Prvostupňový súd správne zistil skutkový stav a správne vec právne posúdil. Odvolací súd si osvojuje
odôvodnenie prvostupňového súdu, na ktoré poukazuje a na zdôraznenie správnosti dopĺňa.

Na zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje na rozhodnutia súdov,
ktoré konštatovali nekalosť obchodnej praktiky v obdobných veciach, a to rozhodnutia Krajského

súdu v Prešove vo veciach 11Co/37/2012, 20Co/86/2012, 3Co/53/2012, 4Co/19/2012, 19Co/87/2012,
5Co/58/2012, 12Co/47/2012, 16Co/133/2012, 17Co/120/2012, 19Co/87/2012 a Krajského súdu v
Košiciach vo veci 4Cob/75/2012, 5Co/194/2012 a uvádza nasledovné.

Súdna kontrola neprimeranosti zmluvných podmienok vo svetle čl. 6 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách dopadá na štandardné produkty (typové zmluvy), a

to tak na pôvodnú zmluvu, ako aj všetky formulárové zmeny a doplnky. Z vlastnej aplikačnej praxe môžesúd potvrdiť, že ide o rovnaký formulár vo viacerých prípadoch a je evidentné, že spotrebiteľ nemôže
na tomto tlačive nič meniť.

Vylúčenie vyššie citovanej smernice a súdnej kontroly je nedôvodné. Navyše odvolací súd už judikoval,

že konanie, akým sa žalobca dopracováva k týmto doplnkom zmluvy, je nekalou obchodnou praktikou
(rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veciach 11Co 37/2012, 20Co 86/2012).

„Odvolací súd však považuje za potrebné zdôrazniť ešte jednu okolnosť, na ktorú poukazuje súd
prvého stupňa v súvislosti s ochranou spotrebiteľa a to v tom zmysle, že právny vzťah, ktorý existuje
medzi žalobcom a žalovanou je právnym vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento právny
vzťah je treba aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto

ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú
zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu. Je treba súhlasiť, že v danom prípade pri uzatváraní
dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v
rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť
ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa

dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika
orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Odbornú starostlivosť i podstatné narušenie ekonomického
správania spotrebiteľa definoval súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí a treba súhlasiť s tým, že
v danom prípade pri uzatváraní takejto dohody došlo k nekalej obchodnej praktike, pretože obidve
tieto znaky nekalosti boli naplnené. Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje

tomu, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá
predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri
konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade
dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti...“(rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 11Co
37/2012).

Je logické a pochopiteľné, že spotrebitelia vítajú možnosť splácať dlh v splátkach, no je nečestné, ak
sa zneužije kontraktačná situácia a neinformovanosť spotrebiteľa s cieľom predĺžiť premlčanie až na
10 rokov.

Takéto praktiky sú zakázané (§ 7 citovaného zákona) a žalobca nemôže počítať so súdnou ochranou
nečestného konania.

V tomto smere je dôležité poukázať na novú skutočnosť pre judikatúru súdov, že dobré mravy, resp.
konanie v rozpore s dobrými mravmi našlo svoje pozitívno-právne vymedzenie podľa § 4 ods. 8 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (,,ZOS“).

Podľa § 4 ods. 8 ZOS predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. ,,Konaním v rozpore s
dobrýmimravmisanaúčelytohtozákonarozumienajmäkonanie,ktoréjevrozporesovžitýmitradíciami

a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji
výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti,
čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a
porušovanie zmluvnej slobody.„

Právny úkon, ktorý je v rozpore s ustanovením zákona, je neplatný (§ 39 OZ). Odvolací súd nevidí žiadny

dôvod nevzťahovať tento záver aj na rozpor právneho úkonu so zákonným ustanovením § 4 ods. 8
ZOS. Právny úkon porušujúci ustanovenie § 4 ods. 8 ZOS je neplatný pre rozpor so zákonom.

Kampaňovité predkladanie formulárov s ľubozvučným ustanovením o možnosti splácať dlh je pre
spotrebiteľov pravdepodobne plných pocitu viny z porušenia splátkového kalendára s cieľom dosiahnuť
predlženie premlčacej doby na 10 rokov bez náležitého objasnenia tohto dôsledku neinformovanému

spotrebiteľovi nezodpovedné, nečestné a odporuje zákonnému ustanoveniu § 4 ods. 8 ZOS. Nielenžeje tu dôvod na odmietnutie ochrany dodávateľovi postupom podľa § 3 ods. 1 OZ, ale aj na záver o
neplatnosti právneho úkonu, ako judikoval tunajší súd vo veci 11Co 37/2012.

Na porovnanie odvolací súd poukazuje na judikatúru českého ústavného súdu, konkr. bod 27 nálezu

Ústavného súdu ČR I. ÚS 3512/2011, cit.: ,,Uplatňování principu důvěry v úkony dalších osob při
veškerém sociálním styku s nimi je základním předpokladem pro fungování komplexní společnosti
(Luhmann, N.: Vetrauen. Ein Mechanismus der Reduktion socialer Komplexität. Stuttgart 1989, str. 1).
Důvěru je třeba pokládat za elementární kategorii sociálního života. Jednak vyjadřuje vnitřní postoj
odrážející eticky odůvodněné představy a očekávání jednotlivých členů společnosti a z druhé strany je

výrazem principu právní jistoty, který představuje jednu z fazet materiálně, tj. hodnotově, chápaného
právního státu, jehož ústavně normativní výraz je obsažen v čl. 1 odst. 1 Ústavy ČR. Naznačená
konkretizace principu právního státu je oním principem, který působí na straně stěžovatele a proti
principu autonomie vůle, kterého se dovolávají obecné soudy. Je pak primárně úkolem obecných soudů
najít praktickou konkordanci mezi oběma protikladně působícími principy tak, aby zůstalo zachováno
maximum z obou, a tak, aby výsledek byl slučitelný s obecnou představou spravedlnosti." [obdobně

nález Ústavního soudu ze dne 15. 6. 2009, sp. zn. I. ÚS 342/09 (N 144/53 SbNU 765)].“

Žalobe nebolo možné vyhovieť ani s poukazom na predĺženie premlčacej lehoty podľa znenia čl. 4
bod 2, súd správne neprihliadol na takéto tvrdenie žalobcu vzhľadom k tomu, že písomné predĺženie
premlčacej lehoty na 10 rokov Občiansky zákonník nepoužíva a nepredpokladá, t. j. písomné predĺženie
premlčacejlehotyjeinštitútomObchodnéhozákonníka.Keďžepodľa§54ods.1OZzmluvnépodmienky

v spotrebiteľských zmluvách sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa,
t. j. v danom prípade predĺžením premlčacej lehoty písomným vyhlásením žalovanej v Obchodných
podmienkach pre úver, ust. čl. 4 ods. 2 je v rozpore s kogentnou úpravou Občianskeho zákonníka a je v
neprospech žalovaného ako spotrebiteľa (obdobne porov. rozsudok Krajského súdu v Trenčíne vo veci
17Co 167/2011, Okresný súd Banská Bystrica vo veci 61Cb 221/2009).

Odvolacie námietky žalobcu sú neopodstatnené a odvolací súd napadnutý rozsudok s osvojením si
dôvodov ako správny potvrdil postupom podľa § 219 O.s.p.

Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, žalovanej trovy nevznikli a tomu zodpovedá i výrok o
náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.