Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 2, 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18P/108/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112215465
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7112215465.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou v právnej veci navrhovateľky: P.. L. H., nar.

X.X.XXXX, bytom O., O. Č.. X, zast. advokátom Prof. JUDr. Ján Klučka, CSc., Advokátska kancelária, Ku
potoku č. 4, Košice proti odporcovi F. U. P. P., nar. XX.X.XXXX, bytom O. Č.. XX, O.Š., zast. Advokátskou
kanceláriou Steiner & Associates s.r.o., Moyzesova č. 46, Košice, IČO 36 864 081 v konaní o určenie
manželského výživného takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke manželské výživné v sume 3.466,64 EUR v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy konania v sume 694,47 EUR v lehote 3 dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku, do rúk právneho zástupcu navrhovateľky.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom, ktorý podala súdu dňa 13.6.2012 domáhala určenia manželského výživného
zostranysvojhomanžela,odporcuvtomtokonaní,sumou1.000EURmesačneod1.7.2012dobudúcna.

Svoj návrh odôvodnila tým, že manželstvo s odporcom uzavreli dňa 13.10.2007 a doposiaľ toto
manželstvo právne trvá. Navrhovateľka je v súčasnosti bez zamestnania, odporca pracuje v spoločnosti
G. X. Y..X.. O., kde jeho priemerný hrubý mesačný príjem činí 7.250 EUR. Navrhovateľka nepracuje
z dôvodu, že sa s odporcom presťahovali na územie Slovenskej republiky zo zahraničia, kde musela
zanechať svoju prácu. V čase podania návrhu navrhovateľka žila v spoločnej domácnosti s odporcom
s tým, že spolu nekomunikovali, navrhovateľka zabezpečovala celú starostlivosť o domácnosť, odporca

na túto domácnosť neprispieval žiadnou sumou. Príjem si ponechával pre seba napriek tomu, že
navrhovateľka nepoberala ani sociálne dávky. Výdavky na strane navrhovateľky predstavujú mesačné
poplatky spojené s bývaním 120 EUR, stravou 250 EUR, ošatením 100 EUR, hygienickými potrebami
100 EUR a tieto jej výdavky pomáha pokryť matka.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu, ktorý podal 30.7.2012 uviedol, že s návrhom na manželské
výživné nesúhlasí a žiadal tento návrh zamietnuť, priznať mu náhradu trov konania. Odporca
popieral pravdivosť tvrdenia navrhovateľky o tom, že je v súčasnosti nezamestnaná v dôsledku straty

zamestnania, potom, čo sa z dôvodu pracovného preradenia odporcu presťahovali na Slovensko a tým
pádom navrhovateľka opustila svoje zamestnanie v zahraničí. Podľa neho manželstvo navrhovateľky
a odporcu bolo v hlbokej kríze už počas ich pobytu v F., pretože odporca túžil po deťoch, chcel sa v
F.Í. natrvalo usadiť, avšak navrhovateľka s odporcom deti mať nechcela, ani nechce. Nesúhlasila ani stým, aby bol podaný návrh na rozvod ešte v F.. Žiadala, aby tento rozvod riešili na Slovensku, a preto
pracovné preradenie odporcu na Slovensko predstavovalo jedinú možnosť, ako sa s navrhovateľkou na
Slovensku rozviesť. Navrhovateľka mala dostatok času hľadať si zamestnanie na Slovensku už vtedy,

keď žili v F., odporca však nemá žiadnu vedomosť o tom, že by navrhovateľka vynaložila akúkoľvek
snahu alebo iniciatívu nájsť si na Slovensku zamestnanie.

V dôsledku toho, že ho navrhovateľka dňa 17.6.2012 vyhodila z bytu, v ktorom spolu bývali na ul. O.
Č.. X Q. O., odporca bol nútený tento byt opustiť a ubytovať sa v penzióne. Dňa 14.6.2012 odporca
podal návrh na rozvod, ktorý sa viedol na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 18P 109/2012. Odporca

uviedol, že od júla 2012 zasielal navrhovateľke sumu 160 EUR každý mesiac s tým, že túto sumu bude
zasielať až do dátumu právoplatnosti rozhodnutia súdu o rozvode.

Podľa odporcu navrhovateľka je zrejme dobrovoľne nezamestnaná, pretože je vysokoškolsky vzdelaná,
zdravá, bezdetná, ovláda niekoľko cudzích jazykov a zároveň má pracovné skúsenosti, preto nevidí
žiadnu objektívnu prekážku v jej uplatnení sa na trhu práce. Poukázal na ust. § 71 ods. 1 ZR, podľa
ktorého by súd mal posudzovať životnú úroveň manželov, ktorá by mala byť v zásade rovnaká. Podľa

ustálenej súdnej praxe však nejde o mechanickú rovnosť medzi manželmi, ktoré je možné vyvodzovať
ibazichzárobkov.Súdprirozhodovaníomanželskomvýživnomjepovinnýprihliadaťnaosobné,rodinné
a majetkové pomery každého z nich, ale i konkrétnu mieru potrieb, danú povahou práce, spôsobom
života, zdravotným stavom každého z manželov, poprípade inými okolnosťami. Zároveň prihliadnuť na
starostlivosť o spoločnú domácnosť, prihliadnuť na dĺžku manželského spolužitia, správanie sa oboch

manželov, starostlivosť o spoločnú domácnosť a o výchovu detí a tiež príčiny, ktoré viedli manželov k
neplneniu vzájomnej vyživovacej povinnosti dobrovoľne. Súd musí prihliadnuť na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného, pričom výživné nemožno
priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Odporca uviedol, že jeho životná úroveň je limitovaná
hrubým príjmom 2.250 EUR mesačne, býva v prenajatom byte a veľa času trávi v práci, pretože jeho

zamestnanie je veľmi náročné. Nemá takmer žiadny voľný čas na šport, či iné záľuby a nechodí na
dovolenky. Poukázal na životnú úroveň navrhovateľky, ktorá vlastní nadštandardný byt na O. J.. Č..
X Q. O., ktorý je v jej vlastníctve a ktorého hodnota môže byť 150.000 EUR. Prevádzka tohto bytu
stojí 100 EUR mesačne, avšak navrhovateľka pravidelne navštevuje kadernícky, kozmetický salón, ako
aj rôzne spoločenské podujatia, na ktoré odporca nemá voľný čas. Chodí na výlety a v mesiaci júl

absolvovala dovolenku pri X. P. na luxusnom katamarane. Preto odporca vyjadril ten názor, že medzi
životnou úrovňou navrhovateľky a odporcu neexistuje nepomer a podľa odporcu je v zásade rovnaká a
je otázne, či životná úroveň navrhovateľky nie je na vyššom štandarde, ako odporcova.

Odporca zároveň poukazoval na rozpor navrhovateľkou požadovaného manželského výživného s
dobrými mravmi, ktorý spočíval v správaní sa navrhovateľky, ktorá odmietla mať s odporcom deti a tvoriť

s ním plnohodnotnú rodinu a tým odmietla naplniť jeden zo základných biologických účelov manželstva.
Navrhovateľka v súčasnosti žije so svojim druhom a teda manželská povinnosť vernosti bola z jej strany
narušená. Preto má odporca za to, že navrhovateľka svojim správaním spôsobila rozvrat ich manželstva,
čím odporcu donútila k podaniu návrhu na rozvod manželstva. Preto návrh navrhovateľky na určenie
manželského výživného odporca považuje za nedôvodný.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi nimi predloženými,
ako aj vyžiadanými súdom a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:

Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že manželstvo s odporcom uzatvárali 13.10.2007 a toto
manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 18P109/2012 a rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 8.11.2012. Na základe právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva

účastníkov konania, právny zástupca navrhovateľky so súhlasom súdu zmenil petit svojho návrhu tak,
že trval na priznaní manželského výživného sumou 1.000 EUR mesačne od 1.7.2012 do dátumu
právoplatnosti rozsudku o rozvode, do 8.11.2012.

Navrhovateľka ďalej uviedla, že s odporcom nežijú v spoločnej domácnosti od 17.6.2012 s tým, že z
tejto spoločnej domácnosti sa odsťahoval odporca. Od toho času žije v 3-izbovom byte na O. Č.. XQ. O. sama, tento byt je jej vlastníctvom. Tvrdila, že odporca sa odsťahoval na základe ich vzájomnej
dohody s tým, že následne bol podaný návrh na rozvod. Navrhovateľka za uvedený byt platí 150 EUR
mesačne. Ďalej navrhovateľka uviedla, že je v súčasnosti nezamestnaná a nemá žiaden príjem, pretože

nie je evidovaná na úrade práce, čo nepovažovala za potrebné, lebo si hľadá prácu sama. Má ukončenú
F. C. na J. O. Q. F., s tým, že až do mája 2012 boli spolu s odporcom v zahraničí a tam bola riadne
zamestnaná. Za byt, v ktorom bývali v F., platil odporca, ostatné byty, v ktorých bývali počas pobytu
v zahraničí platil obyčajne zamestnávateľ odporcu. Navrhovateľka uviedla, že ona žije predovšetkým z
úspor, ktoré jej zostali vzhľadom na účet, ktorý mala založený pre seba a na ktorý jej nabiehali príjmy

z jej bývalých zamestnaní. Finančne ju podporujú rodičia. Okrem toho jej odporca posiela 160 EUR
ako výživné mesačne od podania návrhu na rozvod. Okrem poplatku za byt má výdavky spojené so
stravovaním, čo je mesačne asi 250 EUR, ošatením 100 EUR mesačne, hygienickými potrebami asi
150 EUR mesačne. Navrhovateľka uviedla, že auto nevlastní, pokiaľ ho potrebuje, tak si požičiava od
svojho otca. Mimo bytu na Kováčskej ul. nevlastní žiaden iný majetok. Podľa nej je obrovský rozdiel v
jej životnej úrovni a životnej úrovni odporcu, ktorý podľa jej vedomostí má príjem 7.250 EUR mesačne.

Pokiaľ bola na dovolenke v I. pri mori, všetko to platil jej otec a ďalšiu dovolenku mala v S. na chate
svojho otca. Poukázala aj na to, že odkedy nežijú v spoločnej domácnosti s odporcom, jej životná úroveň
sa podstatne zmenila, pretože predtým s odporcom chodievali na dovolenky, chodievali spolu na golf,
na tenis, na kultúrne predstavenia, a to všetko sa už v súčasnosti nedeje.

Navrhovateľka písomne doplnila svoju výpoveď v tom, že v priebehu spolužitia s odporcom ho stále

nasledovala do každej krajiny a mesta, kde odporca pracoval, podriadila tomu svoj osobný život i
profesijný rast, robila aj menej významné práce, starala sa o spoločnú domácnosť a snažila sa vytvoriť
odporcovi pekné rodinné prostredie a pohodu, aby odporca mohol napredovať a zarábať peniaze, čo sa
mu aj podarilo. Okrem straty možnosti profesijného rastu sa navrhovateľka stala od odporcu ekonomicky
závislá a táto ekonomická závislosť je nesporná, pretože vyplýva zo spôsobu a priebehu ich doterajšieho

života a rozdelenia funkcie v manželstve. Po odchode odporcu zo spoločnej domácnosti v mesiaci jún
2012 však nastal zlom, pretože odporca sa prestal starať o uspokojovanie potrieb navrhovateľky ako
svojej manželky a členky jeho rodiny. Uvedeným, životná úroveň navrhovateľky výrazne poklesla. Preto
vzhľadom na uvedené a v záujme dorovnania životnej úrovne, je jej návrh na určenie manželského
výživného odôvodnený.

Odporca vo svojej výpovedi poukázal na to, že byt, v ktorom býval spolu s navrhovateľkou dobrovoľne
neopustil, ale navrhovateľka ho vyhodila z tohto bytu v noci o 3.00 hod.. Preto musel určitý čas bývať
v penzióne, kým si nenašiel podnájom, v ktorom býva od júla 2012 na O. Č.. XX Q. O.. Za bývanie v
penzióne, ako aj v tomto byte nájomné a poplatky platí jeho zamestnávateľ. Odporca popieral, že by
jeho príjem predstavoval 7.250 EUR, zotrvával na tom, že jeho príjem predstavuje 2.250 EUR mesačne.

Odporca vo svojej výpovedi uviedol, že nevie, či navrhovateľka s niekým žije, či niekoho má, ale vtedy,
keď ho vyhodila z bytu, tak tvrdila, že s ním už žiť nechce, lebo má niekoho iného.

Aj on má zo svojho príjmu spojené výdavky s nákupom hygienických potrieb, ošatením, stravou, avšak
má aj výdavky so športom, pretože pestuje tenis a golf. Okrem toho však platí aj za byt v F., ktorý síce je
prenajatý,alenaprenájmebytujestratový,takžejehonákladypredstavujú690EURmesačne.Poukázal

nato,ženamiestonavrhovateľkyzaplatildaňzpríjmu,ktorýmalivF.aspolutaktozaplatil12.000EURza
oboch. Odporca o tom predložil doklad. Ďalej uviedol, že od podania návrhu na rozvod manželstva začal
platiť navrhovateľke 160 EUR mesačne, ako manželské výživné. Túto sumu považoval za primeranú
vzhľadom na to, že žijú na Slovensku a je primeraná aj výdavkom navrhovateľky. Odporca uviedol,
že od svojho zamestnávateľa Inžinierskych stavieb dostáva benefity vo forme nájomného za byt, v

ktorom býva, Inžinierske stavby mu zapožičali auto, ktoré používa aj na súkromné účely a zamestnávateľ
mu platí aj telefóny. Čo sa týka stravovania, dostáva stravenky od svojho zamestnávateľa, ktoré tento
zamestnávateľ platí. Zamestnávateľ mu uhradí aj dve spiatočné letenky do F. za rok. Tvrdil, že v júli
2012 mu navrhovateľka z účtu vybrala 1.000 EUR.Zo správy zamestnávateľa odporcu vyplýva, že za obdobie od 6/2012 do 9/2012 hrubá mzda odporcu
predstavovala 9.028,31 EUR a čistá mzda za toto obdobie 5.174,47 EUR, teda v priemere mesačne
1.293,60 EUR.

Zo mzdového listu vo francúzštine, ktorý predložila navrhovateľka ako listinný dôkaz (č.l. 40 súdneho
spisu) vyplýva, že odporca za obdobie od 1.5.2012 do 31.5.2012 obdŕžal čistú mzdu vo výške 4.279,98
EUR,čímnavrhovateľkapreukazovala,žepríjemodporcujepodstatnevyšší,nežsámvosvojejvýpovedi
uviedol.

Právny zástupca odporcu predložil súdu výpis z účtu odporcu z ktorého vyplýva, že navrhovateľka dňa
15.6.2012 vybrala z tohto účtu 1.000 EUR. Predložil doklad- výmer dane z príjmu za rok 2011 a doklad

o zaplatení dane Riaditeľstvu verejných financií, Stredisko verejných financií v sume 12.279 EUR za
oboch účastníkov dňa 16.10.2012.

Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal písomné vyjadrenie k vyjadreniam
navrhovateľky, s nimi nesúhlasil a poukázal na to, že za celých 5 rokov manželstva žili s navrhovateľkou
v spoločnej domácnosti necelé dva roky. Popísal priebeh ich spolužitia, ako aj príjmy a výdavky,

ktoré boli hradené prevažne odporcom, pretože navrhovateľka si počas trvania manželstva nehľadala
zamestnanie a mimo zamestnania v F., ani nepracovala. Je však veľmi vzdelaná, pretože okrem
slovenského jazyka navrhovateľka ovláda na výbornej úrovni dva ďalšie jazyky, angličtinu, francúzštinu,
naučila sa aj chorvátsky jazyk, a preto by pre ňu nemal byť výraznejší problém uplatniť sa na trhu
práce. Opätovne poukázal na to, že ani po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti dňa 17.6.2012,

sa neprestal starať o uspokojovanie potrieb navrhovateľky, pretože jej platí manželské výživné 160
EUR každý mesiac až do právoplatného rozhodnutia súdu o rozvode. Výšku tohto výživného považoval
odporca vzhľadom na výdavky navrhovateľky na Slovensku, ako aj na jej možnosti zamestnať sa za
primeranú.

Odporca na pojednávaní súdu dňa 24.1.2013 k listinnému dôkazu o mzde, ktorú dostáva z C. mimo

svojej mzdy, ktorú poberá na Slovensku, sa vyjadril tak, že zrejme otázke súdu nerozumel a nepoprel tú
skutočnosť, že mesačne dostáva ďalšiu mzdu vo výške 5.000 EUR. Právny zástupca odporcu opätovne
poukazoval na to, že priznanie manželského výživného v tomto prípade by bolo v rozpore s dobrými
mravmi, pretože podľa neho navrhovateľka ukončila spolužitie s odporcom z dôvodu, že si našla priateľa,
s ktorým v súčasnosti žije. V tomto smere navrhol, aby súd vykonal dokazovanie výsluchom svedkov,

ktorých však nakoniec neoznačil.

Odporca predložil súdu aj listinné dôkazy o tom, že podával trestné oznámenie ohľadne nátlaku
nedobrovoľného vysťahovania sa z nájomného bytu na O. Č.. X Q. O. s tým, že uznesením Okresného
riaditeľstva PZ Obvodného oddelenia PZ Košice - Staré mesto zo dňa 29.6.2012 bolo podozrenie z
prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, k bytu alebo k nebytovému priestoru, odmietnuté,

pretože nie je dôvod na začatie trestného stíhania. Ďalej predložil sťažnosť odporcu ako poškodeného
proti tomuto uzneseniu, uznesenie Okresnej prokuratúry, podnet na preskúmanie zákonnosti postupu a
rozhodnutiaprokurátorkyOkresnejprokuratúryKošiceI,akoajodpoveďKrajskejprokuratúryvKošiciach
o odložení podnetu.

Navrhovateľka uviedla, že v priebehu konania sa zamestnala od 1.1.2013 v cestovnej kancelárii svojho

otca. Zamestnať sa tu mohla až potom, keď sa uvoľnilo pracovné miesto referentky.

Navrhovateľka predložila súdu pracovnú zmluvu, ktorú uzavrela s I. O. S. X..H..E.., potvrdenie
spoločnosti D. Y. o tom, že na základe jej žiadosti táto spoločnosť hľadala pre navrhovateľku pracovné
ponuky v období september až december 2012. Vyjadrila sa k tej skutočnosti, že odporca síce zaplatil
daň z príjmu za oboch, pričom zabudol uviesť, že finančné prostriedky použil z prostriedkov patriacich

do BSM. Ďalej navrhovateľka špecifikovala svoje výdavky tak, že jej výdavky spočívajú v platení inkasa
65 EUR mesačne, do fondu opráv 62 EUR mesačne, zdravotné poistenie 48 EUR, mobil 35 EUR,posilňovňa 62 EUR, strava 300 EUR, kino, divadlo 30 EUR, nafta 100 EUR, kaderník, manikúra a
podobne 100 EUR mesačne.

Podľa § 18 Zákona o rodine (ďalej iba ZR) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach.

Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne
o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 ods. 1 ZR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa
obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb
rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 71 ods. 1 ZR manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto

povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov
bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na
starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1, 2 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre
maloleté dieťa.

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a zaniká rozvodom alebo smrťou
jedného z manželov. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú alebo nie, vyžaduje sa, aby mali rovnakú
životnú úroveň. Pri posudzovaní nároku na manželské výživné sa neposudzuje odkázanosť niektorého z
manželov na toto výživné, ale aplikuje sa zásada solidarity, ktorá nepripúšťa, aby sa niektorý z manželov
dostal do nevýhodnejšieho postavenia. Zároveň sa však uplatňuje citované ust. § 75 ods. 2 ZR, podľa

ktorého manželské výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Preto je v tejto
súvislosti potrebné spoľahlivo zistiť dôvody, ktoré viedli niektorého z manželov k neplneniu vyživovacej
povinnosti a to v kontexte cit. §§ 18 a 19 ZR.

Na základe vykonaného dokazovania a cit. zák. ustanovení súd považoval návrh navrhovateľky na
priznanie manželského výživného od 1.7.2012 do právoplatnosti rozvodu manželstva účastníkov za

odôvodnený, s prihliadnutím na okolnosti prípadu, ako aj na znenie § 71 ods. 1 ZR. Základným kritériom
pre priznanie manželského výživného v tomto prípade bolo porovnanie životnej úrovne oboch manželov,
porovnanie ich životnej úrovne v čase, kým žili v spoločnej domácnosti s časom, keď spolu prestali žiť,
t.j. za žalované obdobie. Súd zistil, že účastníci konania od 17.6.2012 nežili v spoločnej domácnosti,
pričom túto spoločnú domácnosť po vzájomných nezhodách opustil odporca. Aj keď odporca popieral

dobrovoľné opustenie tejto domácnosti, zo strany oboch účastníkov bolo nesporné, že hlboká kríza v ich
manželstvenastalaužvroku2011,kedyúčastnícižilivF.,aženaSlovenskosavpodstateprišlirozviesť.
Za takýchto okolností nie je možné z opustenia spoločnej domácnosti a z prerušenia manželského
spolužitia viniť iba navrhovateľku a odôvodňovať tým nepriznanie manželského výživného.

Nazákladevykonanéhodokazovaniajezrejmé,žefinančnezabezpečovalspolužitieúčastníkovkonania

v prevažnej miere odporca, že účastníci konania niekoľko rokov žili v zahraničí, že navrhovateľka
prevažne zamestnaná nebola a bola ekonomicky závislá od odporcu, ktorý v tomto období plnil svoju
vyživovaciupovinnosťvočinejbezproblémov.Ďalejbolopreukázané,žedomácnosťúčastníkovkonania
fungovala tak, že navrhovateľka bola doma, starala sa o domácnosť, o seba, vytvárala odporcovi
zázemie, ale aj to, že v ich domácnosti napr. v I. zabezpečovala poriadok upratovačka, teda, že odporca

takýmto spôsobom zabezpečoval obom vysokú životnú úroveň, že chodievali spolu na golf, na tenis,kultúrne podujatia a pod. Takúto vysokú životnú úroveň sebe aj manželke zabezpečoval odporca tým,
že stále mal vysoký príjem a požíval výhody, ktoré mu poskytoval zamestnávateľ. Žalovaný sám
tieto skutočnosti vo svojich vyjadreniach uvádza, napriek tomu v súčasnosti považuje za dostatočné

prispievať navrhovateľke na dorovnanie jej životnej úrovne 160 EUR mesačne. Namieta aj proti tomu,
že navrhovateľka bola v priebehu konania dobrovoľne nezamestnaná, aj keď sám uvádza, že počas
ich spolužitia to bolo bežné, že zamestnaná nebola, že zamestnaná bola iba raz v F.. Odporca v
súčasnosti práve tieto skutočnosti považuje za dôležité pre nepriznanie manželského výživného, pričom
ale sú to skutočnosti, ktoré existovali medzi účastníkmi počas ich spolužitia a tento spôsob spolužitia

a hospodárenia bol zrejme výsledkom ich konsenzu. Preto ani tieto skutočnosti nemôžu odôvodniť
nepriznanie manželského výživného navrhovateľke.

Odporca do dátumu odchodu zo spoločnej domácnosti zabezpečoval navrhovateľke pomerne vysokú
životnú úroveň.

Podľa zváženia súdu tým, že príjem na strane odporcu predstavuje 7.250 EUR mesačne, pričom okrem
tohto príjmu poberá aj benefity od svojho zamestnávateľa tak, ako to bolo zistené v tomto konaní, z tohto

príjmu si môže zabezpečiť podstatne vyššiu životnú úroveň, než má navrhovateľka. Ako však správne
uviedol právny zástupca odporcu, zásada rovnakej životnej úrovne neznamená mechanickú rovnosť
medzi manželmi, ktoré je možné vyvodiť z ich príjmov. Na životnú úroveň manželov majú vplyv aj ďalšie
okolnosti, napr. aj majetkové pomery. Preto súd porovnával aj majetkové pomery účastníkov. Zistil, že
aj navrhovateľka aj odporca vlastnia byty. Zatiaľ čo navrhovateľka vlastní byt v Košiciach, v ktorom aj

býva, odporca vlastní byt v F. v ktorom ale nebýva, napriek tomu mesačne hradí náklady za tento byt v
sume 690 EUR. Aj vlastníctvo tohto bytu zvyšuje jeho životnú úroveň a jeho hodnota je zrejme podstatne
vyššia ako hodnota bytu navrhovateľky.

Na druhej strane, pokiaľ navrhovateľka vlastní byt, je odkázaná na bývanie v tomto byte a tento byt je
nevyhnutnou potrebou pre jej život, bez ohľadu na hodnotu tohto bytu.

Pokiaľ navrhovateľku finančne podporujú jej rodičia, táto skutočnosť nemá vplyv na rozsah vyživovacej
povinnosti odporcu, lebo pri určení manželského výživného súd posudzuje a porovnáva životnú úroveň
manželov, nemôže vychádzať zo životnej úrovne rodičov navrhovateľky.

V tomto konaní nebolo preukázané, že by priznanie manželského výživného bolo v rozpore s dobrými
mravmi, táto skutočnosť bola síce odporcom tvrdená, ale nepreukázaná. Odporca na preukázanie

manželskej nevery navrhovateľky nepredložil žiadne dôkazy, preto súd má za to, že neuniesol svoje
dôkazné bremeno. Odporca sám svojim konaním vyvracia uvedené tvrdenie, keď od dátumu podania
návrhu na rozvod manželstva pravidelne prispieval navrhovateľke manželským výživným po 160 EUR
mesačne a spolu takto zaplatil 800 EUR, čo bolo medzi účastníkmi nesporné. Tým vlastne potvrdil, že
manželské výživné navrhovateľke prislúcha, avšak on za dostatočné považoval sumu 160 EUR. Podľa

zváženia súdu takáto suma vzhľadom na životnú úroveň odporcu nie je primeraná tomu, aby vyrovnala
životnú úroveň navrhovateľky, a preto pokiaľ navrhovateľka žiadala 1.000 EUR mesačne, nebol dôvod
takéto výživné jej nepriznať.

Preto súd priznal navrhovateľke manželské výživné vo výške 1.000 EUR mesačne.

Za obdobie mesiacov júl až október 2012, t.j. za obdobie štyroch mesiacov výška manželského

výživného by mala predstavovať 4.000 EUR, v mesiaci november za 8 dní, výška manželského
výživného by mala predstavovať 266,64 EUR (33,33 EUR x 8 dní), spolu 4.266,64 EUR, od ktorej sumy
súd odpočítal manželské výživné, ktoré za toto obdobie odporca zaplatil sumou 800 EUR. Tak určil
manželské výživné, ktoré je odporca povinný zaplatiť navrhovateľke sumou 3.466,64 EUR, v lehote
3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku súdu a v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky ako právne

neodôvodnený zamietol.

Vzhľadom na to, že v tomto konaní mali obaja účastníci pomerný úspech, súd o trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., podľa pomeru ich úspechov v konaní. Predmetom konania bolomanželskévýživnévcelkovejvsume4.266EUR,zktorejsumysúdpriznalnavrhovateľke3.466,64EUR,
čo predstavuje v percentuálnom vyjadrení úspech navrhovateľky 81,20% a úspech odporcu 18,75%.
Od úspechu navrhovateľky súd odpočítal úspech odporcu a konečný výsledok úspechu navrhovateľky

predstavuje 62,50%. Trovy navrhovateľky spočívajú v 7 úkonoch právnej služby jej právneho zástupcu
(prevzatie zastúpenia a príprava, podanie návrhu vo veci samej, písomné podanie vo veci samej dňa
15.11.2012 a písomné vyjadrenie dňa 11.3.2013, účasť na pojednávaniach dňa 8.11.2012, 24.1.2013 a
2.5.2013) po 151,03 EUR v súlade s ust. § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov, 4x režijný paušál v r. 2012 po 7,63 EUR, spolu 30,52 EUR a 3x režijný paušál v r. 2013 po

7,81 EUR, spolu 23,43 EUR, spolu trovy právnej služby 1.111,16 EUR, z čoho 62,5% predstavuje 694,47
EUR. Tieto trovy konania je odporca povinný nahradiť do rúk právneho zástupcu navrhovateľky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 205 ods. 2 O.s.p.:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.