Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 12, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6CoE/298/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2610207850
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Jarábek
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2610207850.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave vo veci exekúcie oprávneného: EOS KSI Slovensko, s. r. o., 851 02 Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, v zastúpení: Tomáš Kušnír, s.r.o., IČO: 36 613 843, 851 02 Bratislava,
Pajštúnska 5, proti povinnému: E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/XX, R., o zastavení exekúcie, za
účasti súdneho exekútora: JUDr. Rudolfa Krutého, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného
súdu Senica zo dňa 17.08.2012, č. k. 6Er/620/2010-38, EX 14965/10u, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým zastavil a exekútorovi nepriznal právo náhradu trov exekúcie.

Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (ďalej len "Exekučný poriadok"), § 53 ods. 1, ods. 4, ods. 5 a § 54 ods. 1,

2 Občianskeho zákonníka, čl. 3 ods. 1 Rady 93/13/EHS93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Súd prvého stupňa na základe poverenia zo dňa 23.08.2010 poveril súdneho exekútora JUDr.
Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie v Bratislave, č. k. II/2010-453
zo dňa 20.05.2010. Súdu prvého stupňa bola zároveň doručená zmluva o bežnom účte fyzickej osoby
uzatvorená dňa 17.03.2004 medzi právnym predchodcom povinného a oprávneným, a súčasne ako

neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky.

Následne súd prvého stupňa preskúmal predmetnú zmluvu aj všeobecné obchodné podmienky pričom
zistil, že v bode 4.9.1 všeobecných obchodných podmienok je obsiahnutá rozhodcovská doložka,
ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná. Na základe uvedenej rozhodcovskej doložky
sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z uzavretej zmluvy a v súvislosti s ňou
budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní Rozhodcovským súdom. Takáto

rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ktorá je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Na základe týchto skutočností
súd prvého stupňa v zmysle citovaného ustanovenia exekučné konanie zastavil.

Oprávnený napadol uznesenie súdu prvého stupňa odvolaním podaným v zákonnej lehote, pričom
napadnuté uznesenie žiadal zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Taktiež
vnútroštátny právny poriadok Slovenskej republiky neoprávňuje exekučný súd na postup preskúmavaniazmluvy, na ktorej základe bolo priznané právo v exekučnom titule. Ďalej poukazuje na rozhodnutie
Súdneho dvora C - 40/08, kde v bode 37 sa uvádza, že ak sa má zabezpečiť stabilita práva a právnych
vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia,

ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt
stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. Podľa názoru oprávneného za súčasného
právneho stavu európskeho práva nemôže exekučný súd mať povinnosť preskúmavať exekučný titul
a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil ich. Podľa
názoru oprávneného prvostupňový súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 52 a nasl. OZ a dopustil sa

neprípustnej retroaktivity, keď na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia účinné v čase rozhodovania
a nie v čase vzniku právneho vzťahu. Podľa § 52 OZ v znení platnom do 31.12.2007 považoval za
spotrebiteľskú zmluvu kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti
OZapredmetnázmluvavšakbolauzavretápodľaObchodnéhozákonníkaaniejepretomožnéaplikovať
§ 52 OZ. Podľa § 879 OZ vznik právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01.01.2008
sa budú posudzovať podľa doterajších predpisov, a preto ani zásadou povinnosti eurokonformného

výkladu nie je možné aplikovať Smernicu č. 93/13/EHS transformovanú do § 53 OZ na právne vzťahy
uzatvorené pre 01.01.2008, nakoľko je to v rozpore s princípom retroaktivity. V závere uviedol, že
predmetná rozhodcovská doložka nie je v žiadnom prípade neprijateľnou podmienkou.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
oprávnenouosobouvzákonomstanovenejlehote(§201,§204ods.1OSP)azistení,žeodvolaniespĺňa

náležitosti § 205 a nasl. OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie a bol viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto
uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil. Toto uznesenie bolo prijaté
pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení
neskorších zmien a doplnení).

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v prípade, že
exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, je povinný preskúmať exekučný titul aj podľa kritérií
uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, teda exekučný súd je povinný zistiť, či

exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nemá nedostatok uvedený v § 40 ods. 1 písm. a), b)
zákona o rozhodcovskom konaní, alebo či nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak exekučný súd zistí, že rozhodcovský
rozsudok má niektorý z týchto nedostatkov uvedených v § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní,
musí v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Ak exekučný súd už vydal poverenie na vykonanie exekúcie a až následne zistí nedostatky
exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, ide síce o pochybenie
exekučného súdu, ktorý predmetné poverenie vôbec nemal vydať, ale zároveň toto svoje pochybenie
môže a musí exekučný súd odstrániť len tak, že exekúciu zastaví (príp. zastaví v časti). Exekučný
súd musí počas celej doby vykonávania exekúcie dbať o to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so

zákonom.

Súd prvého stupňa správne posúdil predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú a správne postupoval,
keď preskúmal v zmysle smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách rozhodcovskú doložku. V zmysle rozhodnutia C - 40/08 Asturcom exekučný súd má povinnosť
preskúmať rozhodcovskú doložku ihneď, ešte pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to v

tom zmysle, či nejde o nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a tiež posúdil predmetnú rozhodcovskú
doložku ako nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. Rovnako ako odvolací súd mal za to, že
z dojednania účastníkov zmluvy zo dňa 17.03.2004 boli nedostatočne určitými, nezrozumiteľnými,
nejasnými a v rozpore so ZoSÚ. Išlo tu pritom jednoznačne o spotrebiteľský vzťah so zmluvou

obsahujúcou neprijateľné podmienky, ktorá navyše v časti uvedenia obchodných podmienok malým azhusteným písmom bola nezrozumiteľnou i z tohto dôvodu. V zmysle § 53 ods. 1 OZ neprijateľnou
je zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Predmetná rozhodcovská doložka znemožňuje voľbu povinného

(spotrebiteľa) dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ podá žalobu na dohodnutom
rozhodcovskom súde. Možno povedať, že takto dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú
jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber rozhodcu dodávateľom nemal spotrebiteľ
možnosť ovplyvniť a vzhľadom na svoje slabšie postavenie v tomto vzťahu mohol zmluvu, ktorá bola
vopred pripravená, len ako celok prijať alebo odmietnuť. V danom prípade nemožno teda uvažovať

nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka dojednaná
za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu
spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý rozhodca bude rozhodovať o prípadných sporoch zo
zmluvy, nakoľko spotrebiteľ nemá možnosť tento výber ovplyvniť, je pre vybraného rozhodcu zdrojom
príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne.
Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal právomoc, vzhľadom na neplatnosť

rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno
považovať za spôsobilý exekučný titul.

Odvolací súd zároveň poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS
372/2011-18 zo dňa 13.09.2011 súvisiaceho s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v
ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: „všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného

konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z
týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať“.
ÚstavnýsúdSRvcitovanomrozhodnutípoukázalajnaustálenújudikatúruNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v
Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len

na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej“.

To obdobne platilo aj u námietok procesnej či dokonca ústavnoprávnej povahy. Do úvahy neprichádzala
potenciálne uplatniteľná námietka vybočením exekučného súdu z medzí ústavného rámca činnosti
štátnych orgánov (zásada tzv. verejného práva z čl. 2 ods. 2 Ústavy SR vyjadriteľná tiež slovami,
že štátne orgány môžu konať len to, čo je zákonom dovolené) známa odvolaciemu súdu aj z iných

obdobných vecí. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 E. p., ktoré zakotvuje nielen možnosť, ale i povinnosť
exekučného súdu zastaviť exekúciu v prípade nesúladu žiadosti o poverenie, návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom; pričom pre rozhodnutie takýmto spôsobom postačuje
už ustálenie nezákonnosti i u len jednej z celkom troch listín majúcich sa takto preskúmať (nezriedka
pritom vady prvej, ktorou je z hľadiska chronológie a povahy veci exekučný titul sú prenesené i do inej

či do oboch ďalších).

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v zákone č. 634/1992
Zb. o ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný v období od 31.12.1992 do 30.06.2007. Jeho ustanovenie
§ 23a účinné v období od 01.01.2000 do 24.11.2004 zakotvilo tzv. typovú zmluvu, ktorou sa podľa
citovaného zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch ak je obvyklé,

že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia
typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú
nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu
predaj výrobku na poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo na prevzatie inej služby,
2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby s požiadavkou, aby

spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu, b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

S účinnosťou od 25.11.2004 do 30.06.2007, citovaný zákon v § 23a definoval už spotrebiteľské zmluvy
ako zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka ako aj všetky iné zmluvy,
ktorýchcharakteristickýmznakomje,žesauzavierajúvoviacerýchprípadochajeobvyklé,žespotrebiteľ

obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.V nadväznosti dňa 01.07.2007 nadobudol účinnosť nový Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007
Z. z., ktorý v pôvodnom znení v § 3 ods. 3 zakotvil, že každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzatvorené

podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, alebo aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
OZ,saprimeranepoužijúustanoveniaOZ.Totoznenieboloúčinnéaždonovelizáciezákonač.397/2008
Z.z.súčinnosťouod01.11.2008.Vostatnomznenímá§3ods.3zákonač.250/2007Z.z. zakotvené,že

každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Občiansky zákonník definoval spotrebiteľské zmluvy v § 52 rozdielne v období od 01.04.2004 do
31.12.2007 a rozdielne v období od 01.01.2008, § 52 OZ v znení v období od 01.04.2004 do 31.12.2007
zakotvoval, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy
upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom

vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

S účinnosťou od 01.01.2008 OZ v § 52 ods. 1 spotrebiteľskú zmluvu už definuje ako každú zmluvu
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľom podľa ods. 3
cit. Ustanovenia je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom podľa ods. 4 je osoba, ktorá

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda v zmysle právneho poriadku Slovenskej republiky
spotrebiteľskou zmluvou. Keďže oprávnený je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, oprávnený pri uzatvorení predmetnej

zmluvy vystupoval v pozícii dodávateľa. Vzhľadom na to, že povinný pri uzatváraní a plnení predmetnej
zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, je
potrebné ho v považovať za spotrebiteľa.

Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že neprijateľnou sa javí aj samotná rozhodcovská doložka,
ktorá znemožňuje voľbu povinného dosiahnuť rozhodovanie sporu všeobecným súdom, ak veriteľ podá

žalobu u rozhodcu, nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku a táto spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade, ak je
neprijateľnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka, je to dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko
táto potom prebieha na základe nespôsobilého exekučného titulu.

Poukazujúc na vyššie uvedené dôvody odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa správne rozhodol,

keď exekúciu zastavil a preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne v zmysle § 219
ods. 1 OSP potvrdil.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.