Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 8, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/432/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413204925
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6413204925.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa: K.. V. T. - IDF, s miestom podnikania
Nová Baňa, Štúrova 39, IČO: 17 921 678 proti odporcom: 1/ Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v
Banskej Štiavnici, so sídlom Banská Štiavnica, Križovatka 4, IČO: 37 949 624 a 2/ Správa finančnej
kontroly Zvolen, so sídlom Zvolen, T. G. Masaryka 10, IČO: 00 894 494, o určenie, že navrhovateľ
neporušil dohodu a o určenie, že odporcovi 2/ nevznikol nárok na penále voči navrhovateľovi, o odvolaní

navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. 5C/67/2013-39 zo dňa 18. 11.
2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením konanie v časti o určenie, že odporcovi 2/ nevznikol nárok na
penále voči navrhovateľovi, zastavil.

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal určenia,
že neporušil Dohodu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku formou jednorazovej paušálnej
platby na podporu vytvárania pracovných miest u mikro zamestnávateľov zo dňa 22. 12. 2005
uzavretú s odporcom 1/ (ďalej aj „Dohoda“) s odôvodnením, že nemohol naplniť podmienky tejto
Dohody len z dôvodu, že uchádzači o zamestnanie, ktorých navrhovateľ požadoval, neboli zo strany
odporcu 1/ k dispozícii. K porušeniu Dohody teda došlo z dôvodov na strane odporcu 1/. Preto podľa

názoru navrhovateľa nedošlo ani k porušeniu podmienok, za ktorých mu boli poskytnuté verejné
prostriedky, a tým ani k vzniku nároku na zaplatenie penále vo výške 0,1 % zo sumy 533,86 EUR
za každý deň od 14.6.2007 do zaplatenia v prospech odporcu 2/. Preto druhým výrokom rozsudku
okresného súdu žiadal určiť, že odporcovi 2/ voči navrhovateľovi nevznikol nárok na penále. Z vyjadrenia
odporcu 2/ okresný súd zistil, že vykonaním finančnej kontroly u navrhovateľa bolo zistené porušenie
podmienok, za ktorých boli navrhovateľovi poskytnuté verejné finančné prostriedky, čo sa posudzovalo

ako porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n/ zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových
pravidlách verejnej správy. Preto odporca 2/ vydal rozhodnutie č. FZ-431/1091/2007 zo dňa 13.6.2007,
ktorým bola navrhovateľovi uložená povinnosť vrátiť časť poskytnutých finančných prostriedkov v sume
5.313,78 EUR a zaplatiť penále vo výške 0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej
disciplíny. NaodvolanienavrhovateľanásledneMinisterstvofinanciíSRpotvrdilorozhodnutieodporcu2/
rozhodnutímč.MF/22453/2007/-243zodňa21.8.2007.Navrhovateľsanáslednemalmožnosť domáhať

preskúmania zákonnosti správneho rozhodnutia na príslušnom súde podľa § 70 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní v spojení s § 244 a 250 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
aj „O. s. p.“), čo však neučinil. Na základe týchto zistení dospel okresný súd k záveru, že na konanie
vo veci určenia, či odporcovi 2/ vznikol voči navrhovateľovi nárok na penále je príslušným Ministerstvo
financiíSR,ktorýorgánjeodvolacímorgánomprotirozhodnutiuodporcu2/.Vdôsledkutoho konštatoval
nedostatok svojej právomoci, a preto konanie v tejto časti zastavil.Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ. Uviedol,
že v Dohode s odporcom 1/ sa uvádza, že navrhovateľ mal vytvoriť pracovné miesta len prijatím
uchádzačov z úradu práce, ktorí sú v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedení najmenej štyri

mesiace. Pokiaľ by bolo v tejto Dohode uvedené, že poskytnutý príspevok je potrebné vrátiť aj keď
úrad práce nevie potenciálnych zamestnancov poskytnúť, bol by navrhovateľ príspevok vrátil. Príspevok
použil na nákup prevádzkovej budovy a na vybavenie pre novoprijatých zamestnancov, t. j. len na
vytvorenie pracovných miest, a nie na niečo iné. Podmienka zamestnať uchádzačov o zamestnanie
bola závislá od úradu práce, ktorý budúcich zamestnancov poskytuje a z tohto dôvodu nebolo možné

obsadiť vytvorené pracovné miesta niekým iným.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 1 zákona č.
99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O. s. p.“), bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 O. s. p. a odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p.
ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 7 ods. 1 O. s. p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné
právneveci,ktorévyplývajúzobčianskoprávnych,pracovných,rodinných,obchodnýchahospodárskych
vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon (§
7 ods. 3 O. s. p.).

Pod právomocou súhrnne rozumieme sumár oprávnení a povinností rozhodovacieho charakteru
orgánov ochrany práva, uplatňovaných pri ochrane porušených alebo ohrozených subjektívnych
práv alebo právom chránených záujmov jednotlivcov, fyzických alebo právnických osôb. Priorita v
hierarchii orgánov ochrany práva patrí súdom a vychádza jednak z Listiny základných práv a slobôd,
implementovanej do nášho právneho poriadku ústavným zákonom č. 23/1991 Zb., jednak z Európskeho

dohovoruoochranezákladnýchprávaslobôd.Ústavnápodobatejtokoncepciejenormatívnezakotvená
v čl. 46 Ústavy SR, v ktorého zmysle sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky. Generálnu klauzulu civilnej právomoci súdov predstavuje znenie ust. § 7 ods.
1 O. s. p., podľa ktorého súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú u

občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa
zákonaneprejednávajúanerozhodujúonichinéorgány.Citovanéustanovenietedasledujehorizontálnu
líniu členenia právneho poriadku na právo súkromné a verejné a následne kopíruje jednotlivé odvetvia
súkromného práva. Znamená to, že ide o všeobecné vymedzenie v tom zmysle, že na založenie
právomoci civilného súdu nie je potrebné žiadne ďalšie ustanovenie, postačí, ak charakter veci vychádza

zosúkromnéhoprávaazároveňneexistujeosobitnéustanovenie,ktorébyprávomocrozhodovaťvdanej
konkrétnej veci priznávalo od súdu odlišnému orgánu. Pokiaľ sa však jedná o právne veci vyplývajúce
z verejnoprávnych vzťahov, právomoc civilného súdu na ich prejednanie je s poukazom na § 7 ods. 3
O. s. p daná len v prípade, ak právomoc súdu vec prejednať a rozhodnúť výslovne ustanovuje O. s. p.
alebo iný osobitný zákon. Bez takéhoto osobitného zákonného zmocnenia hovoríme o absencii civilnej

právomoci súdu, ktorá predstavuje neodstrániteľnú vadu konania vedúcu k jeho zastaveniu a postúpeniu
orgánu, do ktorého právomoci vec prejednať a rozhodnúť patrí.

V prejednávanom prípade sa navrhovateľ návrhom vo veci samej okrem iného domáhal určenia, že
odporcovi 2/ voči jeho osobe nevznikol nárok na penále. Z okolností danej veci je pritom nesporné,
že sa jedná o nárok na penále za porušenie finančnej disciplíny fyzickou osobou pri nakladaní s

prostriedkami štátneho rozpočtu a s prostriedkami Európskej únie. Pre správne určenie existencie
(prípadne neexistencie) civilnej právomoci súdu na prejednanie danej veci je teda v prvom rade
rozhodujúce zistenie, či z hľadiska obsahu právneho vzťahu, ktorý je predmetom konania, ide o
súkromnoprávny alebo verejnoprávny vzťah.

Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že odporca 1/ uzavrel dňa 22. 12. 2005 s navrhovateľom Dohodu

o poskytnutí nenávratného finančného príspevku formou jednorazovej paušálnej platby na podporu
vytvárania pracovných miest u mikro zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú do 5 zamestnancov, v rámci
projektu Podpora vytvárania nových pracovných miest formou nenávratných paušálnych príspevkov č.23/1/2005/§54/2A podľa § 54 ods. 2 písm. a/ zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a podľa
§ 51 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. Na základe tejto Dohody sa odporca 1/ zaviazal
poskytnúťanásledneiposkytolnavrhovateľovinenávratnýfinančnýpríspevok nazamestnávaniepiatich

uchádzačovozamestnanievcelkovejsume9.661,42EUR(291.060Sk).Následnoufinančnoukontrolou
u navrhovateľa bolo zistené, že boli porušené podmienky poskytnutia finančných prostriedkov, čo bolo
kontrolným orgánom vyhodnotené ako porušenie finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. n/ zákona
č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Podľa § 31 ods. 9, 12 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a

doplnení niektorých zákonov platí, že odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny štátnou
rozpočtovou organizáciou a štátnou príspevkovou organizáciou alebo za porušenie finančnej disciplíny
inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou pri nakladaní s prostriedkami štátneho rozpočtu a s
prostriedkamiEurópskejúnieukladápríslušnásprávafinančnejkontroly(§3písm.d/zákonač.440/2000
Z. z. o správach finančnej kontroly), ktorá ich aj vymáha. Ukladanie a vymáhanie odvodu, penále a
pokuty sa riadi zákonom č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok). Z vyššie citovaných

zákonnýchustanoveníjepotompodľanázoruodvolaciehosúdujednoznačné,žeukladanieavymáhanie
odvodov,penáleapokútzaporušeniefinančnejdisciplínypodľazákonač.523/2004Z.z. orozpočtových
pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov je prejavom mocenského
oprávnenia štátu, zastúpeného príslušným štátnym orgánom (v prejednávanom prípade odporcom 2/).
Preto vzťah vzniknutý medzi štátom (zastúpeným odporcom 2/) a navrhovateľom je vzťahom mocensky

nadriadeného subjektu, ktorý povinnosť úhrady za porušenie finančnej disciplíny ukladá, a vzťahu
mocensky podriadeného subjektu, t. j. adresáta takýmto spôsobom ukladanej povinnosti. Uvedený
vzťah je potom vzťahom verejnoprávnym, kedy právomoc civilného súdu na prejednanie sporu z neho
vyplývajúceho by mohla byť daná len v prípade, ak právomoc súdu túto vec prejednať a rozhodnúť
výslovne ustanovuje O. s. p. alebo iný osobitný zákon. Ako však už bolo uvedené vyššie, z § 31 ods. 9,

12 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých
zákonov vyplýva, že odvod, penále a pokutu za porušenie finančnej disciplíny ukladá príslušná správa
finančnej kontroly (ako orgán prvého stupňa) s tým, že postup pri ukladaní týchto plnení upravuje zákon
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Odvolacím orgánom pri rozhodovaní o sankciách
za porušenie finančnej disciplíny (t. j. aj pri rozhodovaní o nároku na penále) je s poukazom na § 58 ods.

1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) Ministerstvo financií SR.

Ako vyplýva z obsahu spisu, o penále, ktorých dôvodnosť navrhovateľ spochybňuje, už bolo rozhodnuté
Správou finančnej kontroly, následne aj Ministerstvom financií SR, ktoré orgány mali právomoc konať
vo veci a všeobecný súd nie je oprávnený jeho rozhodnutie revidovať, príp. opakovane rozhodnúť v
tomto konaní.

Civilná právomoc súdu na určenie, či odporcovi 2/ vznikol alebo nevznikol nárok na penále
voči navrhovateľovi na základe osobitných právnych predpisov a ani z Občianskeho súdneho
poriadku nevyplýva. Preto rozhodol okresný súd vecne správne, ak konanie pre existenciu uvedenej
neodstrániteľnej vady konania v tejto časti zastavil.

Na základe vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa § 219 ods. 1, 2 o. s. p.

ako vecne správne potvrdil, a na jeho odôvodnenie odkazuje.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.