Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 24, 2011

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 9C/308/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011899656
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2011:7011899656.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošiceIsudkyňouJUDr.SandrouVeľkou,vprávnejvecižalobkyne:K.G.Á.,nar.X.X.XXXX,

bytom C. X, L., právne zast. JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom AK, Mlynárska 19, Košice, proti
žalovaným: 1/ W. I., nar. X.X.XXXX, bytom v L., N. XX, 2/ K. R., nar. X.X.XXXX, bytom v L., A. XX, 3/ Š.
I., nar. X.X.XXXXXX, bytom v L., A. XX, 4/ G. W., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX/XX, 5/ K. F., bytom v
L., D. X, 6/ Ing. K. R., nar. X.X.XXXX, bytom v L., U. E. X, 7/ Ľ. E., nar. XX.X.XXXX, bytom v L., U. E.
XX, 8/ K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom v L., U. E. X, 9/ C. F., nar. XX.X.XXXX, bytom v U. Ž., E.Á. XX/
X, žalovaní v 2. až 5. a 7.rade zastúpení JUDr. Jurajom Kulom, advokátom AK, Mäsiarska 30, Košice,
v konaní o neplatnosť výpovede z nájmu takto

r o z h o d o l :

Určuje, že výpoveď z nájmu bytu rodinného domu zo dňa 25.5.2004 daná žalovanými žalobkyni je
neplatná.

Žalovaní v 1. až 9.rade sú povinní nahradiť spoločne a nerozdielne žalobkyni trovy konania vo výške
382,56 EUR na účet právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Tibora Sásfaia, advokáta AK, Mlynárska 19,
Košice do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 17.8.2004 domáhala, aby súd určil, že výpoveď z nájmu
bytu - rodinného domu daná žalovanými žalobkyni dňa 25.5.2004 je neplatná. Svoj návrh odôvodnila
tým, že nájomný vzťah žalobkyne k 1-izbovému bytu na C. ulici v L. Ť. vznikol rozhodnutím Miestneho
národného výboru v Ť. zo dňa 6.9.1966, ktorým bol manželovi žalobkyne pridelený predmetný byt.

Vlastníkov predmetného bytu v tom čase zastupoval poverený správca domu Š. L., ktorému bolo platené
nájomnéabolúčastníkomsprávnehokonaniaarozhodnutieoprideleníbytumubolodoručené.Žalovaní
nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti, v ktorej sa byt nachádza na základe osvedčenia o vydržaní
vydaným Notárskym úradom JUDr. Andrejom Kašperom. Žalovaní nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti, v
ktorej sa dom nachádza, nie sú prenajímateľmi a preto nie sú aktívne legitimovaní na danie výpovede.
Dôvodom výpovede je, že byt potrebujú pre Ľ. I., pričom medzi žalovanými a Ľ. I. neexistuje žiaden
príbuzenský vzťah v zmysle ust. § 711 písm. a/ OZ a tento dôvod je iba formálny a vymyslený. Výpoveď

je právne neurčitý, nezrozumiteľný úkon a preto je neplatný, nakoľko je výpoveď označená ako výpoveď
z nájmu bytu, rodinného domu.

Žalovaní v 1. až 9.rade žiadali návrh zamietnuť s odôvodnením, že sú podielovými spoluvlastníkmi
predmetnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa užíva predmetný byt bez právneho dôvodu. V prípade, že by súd
dospel k záveru, že tu existuje nájomný pomer, tento zanikol výpoveďou z nájmu, ktorá je platná.Súd vykonal dokazovanie spisom Okresného súdu Košice I 17C 312/2004, listom vlastníctva č. XXXX,
potvrdením notárskeho úradu JUDr. Drgoňa zo dňa 28.1.2010, spisom Notárskeho úradu JUDr. Andreja
Kašpera N 312/97, Nz 312/97, osvedčením o dedičstve 15D 119/2007, Dnot 52/07, pozemnoknižnou

vložkou č. XXX Ťahanovce, spisom Okresného súdu Košice I 23D 571/99, spisom Okresného súdu
Košice I 15D 84/07, výťahom rozhodnutia Okresného súdu v Košiciach zo dňa 14.11.1935, výpoveďou
z nájmu bytu rodinného domu zo dňa 25.5.2004, rozhodnutím zo dňa 6.9.1966, rozhodnutím rady
Miestneho národného výboru v Ť. zo dňa 4.10.1966, výpoveďou žalobkyne, výpoveďou žalovanej v
2.rade,výpoveďoužalovanéhov3.rade,výpoveďoužalovanejv4.rade,výpoveďoužalovanéhov6.rade,

výpoveďou žalovaného v 7.rade, výpoveďou žalovaného v 8.rade, prísažným prehlásením a plnou
mocou zo dňa 2.2.1949 a zistil tento skutkový stav:

Zo spisu Okresného súdu Košice I 17C 312/2004 súd zistil, že Krajský súd v Košiciach rozsudkom
zo dňa 2.10.2008 1Co 175/2006-129, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.12.2008 zmenil rozsudok
Okresného súdu Košice I zo dňa 23.2.2006 17C 312/2004-80, ktorým súd určil, že žalovaní 1/ W. I., nar.
X.X.XXXX, bytom L., N. XX, 2/ K. R., nar. X.X.XXXX, bytom L., A. XX, 3/ Š. I., nar. X.X.XXXX, bytom L.,

A. XX, 4/ G. W., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX/XX, 5/ K. F., nar. XX.X.XXXX, bytom L., D. X, 6/ Ing.
K. R., CSc., nar. X.X.XXXX, bytom L., U. E. X, 7/ K. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom L., U. E. X, 8/ C. F.,
nar. XX.X.XXXX, bytom U. Ž., E. X, 9/ C. R., nar. XX.X.XXXX, bytom L., U. E. XX nie sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie Ť., parc. č. XXX/X, zastavaná
plocha o výmere 234 m2 a domu súp. č. XXXX ako boli v katastri nehnuteľnosti zapísaní titulom

vydržania podľa osvedčenia vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do notárskej
zápisnice JUDr. Andreja Kašpera pod značkou N 312/97, Nz 312/97 zo dňa 13.2.1998 a titulom zápisu
domu Z 370/02 a návrh zamietol. Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach vyplýva, že
žalobkyňa si v konaní uplatnila negatórnu určovaciu žalobu ohľadne vlastníckeho práva žalovaných k
nehnuteľnosti smerujúcu k osobám, ktoré nie sú v katastri zapísané ako podielovými spoluvlastníci k

nej. Dôvodom podania žaloby nie je, že by sa žalobkyňa cítila byť vlastníčkou nehnuteľnosti ale jej
ochrana voči žalovaným, ktorí jej udelili výpoveď z nájmu bytu. Súd konštatoval, že žalobkyňa nemá
naliehavý právny záujem na negatórnom určení, keďže žalobkyňa si v osobitnom konaní uplatnila nárok
na určení neplatnosti výpovede z nájmu bytu, ktorý vychádza z rovnakých skutkových tvrdení a bude
ako predbežná otázka v tomto konaní riešená aj oprávnenosť žalovaných dať výpoveď. Súd ďalej

konštatoval, že návrh bol zamietnutý výlučne z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu a
súd neposudzoval meritórnu otázku vlastníckeho práva žalovaných ako jednu z podmienok pre danie
výpovede. Táto bude predmetom konania vedeného na Okresnom súde Košice I 9C 308/2004.

Z listu vlastníctva č. XXXX Katastrálneho úradu v L., okres L. I, obec L. Ť., kat. úz. Ť. súd zistil, že
vlastníkom nehnuteľnosti stavby rodinného domu súp. č. XXXX na parcele XXX/X je 1/ W. I., nar.

X.X.XXXX v podiele 1/6, 2/ K. R., nar. X.X.XXXX v podiele 1/6, 3/ Š. I., nar. X.X.XXXX v podiele 1/6, 4/
G. W., nar. XX.X.XXXX v podiele 1/12, 5/ K. R., nar. X.X.XXXX v podiele 1/18, 6/ C. R., nar. XX.X.XXXX
v podiele 1/6, 7/ K. F., nar. XX.X.XXXX v podiele 1/12, 8/ K. R., nar. XX.XX.XXXX v podiele 1/18, 9/ C.
F., nar. XX.X.XXXX v podiele 1/18. Žalovaná v 2.rade, žalovaný v 3.rade, žalovaný v 6.rade nadobudli
vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu na predmetnej nehnuteľnosti na základe osvedčenia

vyhlásení o vydržaní N 312/97, Nz 312/97, Z 321/98. Žalovaný v 1.rade nadobudol spoluvlastnícky
podiel na predmetnej nehnuteľnosti na základe osvedčenia o dedičstve 15D 119/2007, Dnot 52/2007,
Z 2104/08 zo dňa 22.4.2008. Žalovaná v 4.rade a žalovaná v 5.rade nadobudli spoluvlastnícky podiel k
predmetnej nehnuteľnosti na základe osvedčenia o dedičstve 23D 571/1999, Dnot 128/99. Žalovaní v
6.rade, v 8. rade a žalovaný v 9.rade nadobudli spoluvlastnícke podiely k predmetnej nehnuteľnosti na

základe osvedčenia o dedičstve 15D 84/2007.

Z potvrdenia notárskeho úradu JUDr. Drgoňa zo dňa 28.1.2010 súd zistil, že dedičstvo v právnej
veci po poručiteľovi, pôvodnom žalovanom v 7.rade, C. R., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX bolo
potvrdené univerzálnemu dedičovi zo závetu Ľ. E., nar. XX.X.XXXX. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo
právoplatnosť dňa 27.1.2010.

Zo spisu Notárskeho úradu JUDr. Andreja Kašpera N 312/97, Nz 312/97 súd zistil, že dňa 13.2.1998
vydal JUDr. Andrej Kašper, notár osvedčenie vyhlásenia o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiG. I., r.č. XXXXXX/XXX, K. R., r.č. XXXXXX/XXX, Š. I., r.č. XXXXXX/XXX, G. F., r.č. XXXXXX/XXX, Š.
R., r.č. XXXXXX/XXX, C. R., r.č. 230121/711, že nadobudli spoluvlastníctvo každý v 1/6 k celku, medzi
inými aj dom zapísaný vo vložke č. XXX kat. úz. Ť., parc. č. XXX o výmere 38 siah štvorcových z podielov

G. E., rod. I. 1/4 z celku, G. E. v 1/4 k celku, C. E. v 1/4 k celku a Y. E. v 1/4 k celku.

Z osvedčenia o dedičstve 15D 119/2007, Dnot 52/07 súd zistil, že žalovaný v 1.rade W. I., nar. X.X.XXXX
nadobudol nehnuteľnosť kat. územie L., obec L. Ť., LV č. XXXX a to rodinný dom súp. č. XXXX na
parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 234 m2 v podiele 1/6. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 2.4.2008.

Zo spisu Okresného súdu Košice I 23D 571/99 súd zistil, že žalované v 4. a 5.rade sú právnymi

nástupcami G. F., nar. X.X.XXXX každá v podiele 1/2.

Zo spisu Okresného súdu Košice I 15D 84/2007 súd zistil, že žalované v 6., 8. a 9.rade nadobudli v
zmysle osvedčenia o dedičstve 15D 84/07, Dnot 35/07, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2.10.2008
spoluvlastnícky podiel po poručiteľovi Š. R., nar. XX.XX.XXXX vo výške 1/6 k nehnuteľnosti zapísanej
na LV č. XXXX okrem iného rodinný dom súp. č. XXXX kat. územie Ť., okres L. I každý v podiele 1/3.

Z pozemnoknižnej vložky č. 345 Ť. súd zistil, že pod bodom 1 na parc. č. XXX je zapísaný dom č.
parcelnéXX/Bovýmere38siah.Vlastníctvopodbodom1C.E.,ženatýsG.E.,podielv1/2nadobudnutý
titulom dedenia 26.11.1907 a v 1/2 titulom kúpy 6.5.1910. Pod bodom 2 podľa uznesenia o odovzdaní
pozostalosti zo dňa 14.11.1935 D 1916/34 a vkladá sa vlastnícke právo a/ G. E., G. E., mal. C. E., mal.
Y. E., každý v 1/4.

Z výťahu rozhodnutia Okresného súdu v Košiciach zo dňa 14.11.1935 súd zistil, že dedičmi po C. E.
sú G. E., G. E., mal. C. E., mal. Y. E., každý v 1/4 nehnuteľností zapísaných v pozemnoknižnej vložke
345 kat. územie Ť..

Z výpovede z nájmu bytu rodinného domu zo dňa 25.5.2004 súd zistil, že K. R., Š. R., G. W., K. F., C.
R., Š. I. a W. I. ako vlastníci domu nachádzajúceho sa v L. na C. 1 dávajú podľa ust. § 711 písm. a/ OZ

výpoveď z nájmu rodinného domu, bytu nachádzajúceho sa na C. 1 v L., zapísaného na LV č. XXXX
kat. územie Ť., súpisné číslo XXXX nachádzajúceho sa na parc. č. XXX/X, výpovedná lehota začína
plynúť 1.6.2004 a končí 31.8.2004. Dôvodom výpovede je skutočnosť, že rodinný dom potrebujú pre
Ľ. I., nar. X.X.XXXX a jeho manželku Y. I., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom M. XX a ich maloleté deti.
Bytová náhrada bude riešená formou podnájmu k bytu zodpovedajúcim potrebám žalobkyne.

Z rozhodnutia zo dňa 6.9.1966 súd zistil, že rada Miestneho národného výboru v Ť. rozhodnutím zo
dňa 6.9.1966 č. 626/1966 pridelila C. G., 8 člennej rodine bytom v Ť., č.d. 277 byt pozostávajúci z 1
izby, kuchyne a 2 pivníc v byte č. d. 288, ktorý sa uvoľnil po G. L.Á.. Pridelením bytu vzniká medzi C.
G. a právnym zástupcom Š. L., Ť. č.d. 203 nájomný pomer. O podmienkach nájomnej zmluvy najmä
o právach a povinnostiach sa možno dohodnúť s právnym zástupcom majiteľa domu. Rozhodnutie sa

doručuje 1/ C. G., 2/ Š. L..

Z rozhodnutia rady Miestneho národného výboru v Ť. zo dňa 4.10.1966 súd zistil, že rada Miestneho
národného výboru v Ť. rozhodnutím zo dňa 4.10.1966 zrušuje svoje rozhodnutie vydané pod
rozhodnutím 626/1966 zo dňa 6.9.1966 pridelenie bytu C. G. a nahradzuje ho novým rozhodnutím pod
tým istým číslom. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že po preskúmaní rozhodnutia bolo zistené, že

rozhodnutiejeprotizákonné,pretoževovýrokovejiodôvodňovacejčastirozhodnutiasaodvolávanazák.
č. 67/1956, ktorý dňom 1.4.1964 stratil platnosť a bol nahradený novým zákonom 41/1964 o hospodárení
s bytmi. O rozhodnutí sa upovedomujú 1/ C. G., 2/ Š. L..Z výpovede žalobkyne súd zistil, že žalobkyni bol byt pridelený v roku 1966 od Miestneho národného
výboru. Predtým s bytom nakladal tútor Š. L., ktorého E., pôvodní vlastníci nehnuteľnosti pred odchodom
do Ameriky poverili správou predmetného domu. Po odchode E. do USA bývala v dome pani L., potom

pani R.-E. a následne bola zriadená v dome policajná stanica. Po dobu 9 rokov bývali v dome každé 3
roky rôzni policajti. V roku 1966 bola zrušená policajná stanica a žalobkyni bol predmetný byt pridelený.
Byt bol v zdevastovanom stave a žalobkyňa ho zrekonštruovala na vlastné náklady. Žalobkyňa v dome
býva od roku 1966 nepretržite, nájomné platila najprv pánovi L., po smrti pána L. platila jeho dcére, ktorá
zomrela pred 7-8 rokmi a od tejto doby neplatí nájomné nikomu iba uhrádza náklady na opravu. Po

celú dobu užívania bytu žalobkyňou sa nikto o dom nezaujímal a nikto si nenárokoval vlastnícke právo
k predmetnému domu.

Z výpovede žalovanej v 2.rade súd zistil, že pôvodní vlastníci domu G. E. a C. E., keď odchádzali do
USA dali plnú moc Š. R. a Š.K. L., aby spravovali ich nehnuteľnosti s tým, že sa chceli vrátiť a mali
záujem, aby ich rodina v čase ich neprítomnosti ich nehnuteľnosti užívala.

Z výpovede žalovaného v 3.rade súd zistil, že žalobkyňa sa prisťahovala z H., zamestnala sa v družstve

a po zrušení polície sa do predmetného domu nasťahovala. Byt jej bol pridelený. Žalovaný v 3.rade ani
žalovaná v 2.rade predmetnú nehnuteľnosť nikdy neužívali.

Z výpovede žalovanej v 4.rade súd zistil, že s predmetným domom si každý robil čo chcel. Najprv bývali
v dome T., potom okrskár a potom pani G.. Nepamätá si okolnosti týkajúce sa odchodu E. do USA.

Z výpovede žalovaného v 6.rade súd zistil, že si pamätá, že od roku 1955 býval v predmetnom dome

policajný okrskár. Časť nehnuteľnosti bola E. a I. darovaná Miestnemu národnému výboru za účelom
umiestnenia škôlky. Po zrušení okrsku začala bývať v dome žalobkyňa. Od svojho otca vie, že po
odchode E. do USA boli poručníkom pán L. a pán R..

Z výpovede žalovaného v 7.rade súd zistil, že nemá osobné znalosti o užívaní predmetnej nehnuteľnosti.
Od deda vie, že im dom patrí a bol odňatý za divných okolností za bývalého režimu.

Z výpovede žalovaného v 8.rade súd zistil, že v dome bývala pani T., potom okrskár, následne pani G..
Nevie, čo bolo po odchode E..

Zo spisu 17C 312/2004 súd zistil, že žalovaný v 1.rade v predmetnom konaní vo svojej výpovedi ako
žalovanýv3.radeuviedol,žepôvodnávlastníčkapaniE.bolasestroujehodeda.Vysťahovalasaniekedy
v roku 1939. Nikto z nich nemal záujem do domu sa nasťahovať, všetci mali kde bývať. Ani on ani jeho

rodičia nikdy v dome nebývali. Žalovaná v 2.rade, v predmetnom konaní ako žalovaná v 2.rade uviedla,
že si pamätá na odchod E. niekedy v roku 1940. Keď odchádzala pani E. do USA ustanovila zástupcov
a to pána L. a R.. Neskôr za totality už žiadneho zástupcu nemala, keď sa vyskytol nejaký problém,
úrady volali jej deda C. I.. Keď pani E. odchádzala, vyjadrila sa, že keby sa nevrátila, tak jej majetok
ostane jej súrodencom. Ona osobne dom nikdy neužívala a ani jej otec. Svedkyňa K. I. uviedla, že Š.

L. bol starým otcom jej manžela. Zomrel v roku 1982. Žalobkyňa nosila Š. L. nájomné až do jeho smrti
a po jeho smrti nosila nájomné jeho dcére na základe predchádzajúcich pokynov pána L.. Nevie, či
nájomné Š. L. posielal E. do USA. Svedkyňa T. N. uviedla, že predmetný dom patril majiteľom, ktorí
sa odsťahovali do USA, bol pokladaný za americký. V obci bola všeobecne známa skutočnosť, že pán
L. bol ustanovený za správcu domu. V predmetnom dome istý čas bývala aj sestra svedkyne, ktorá

platila nájomné pánovi L. a má vedomosť o tom, že aj žalobkyňa mu platila nájomné. Nemá vedomosť
o tom, že by sa niekto zo žalovaných o dom zaujímal a že by tam niekto chodil. Svedkyňa A. R. uviedla,
že žalobkyňa platila nájomné pánovi L., videla ju tam pravidelne chodiť, keďže pán L. bol jej sused.
Predtým tam boli i okrskári. O dom sa nezaujímali ani žalovaní ani ich právni predchodcovia a ani tam
nechodili.Žalovanýv1.radevpôvodnomkonanívypočutýakosvedok,synpôvodnejžalovanejv1.radev

predmetnom konaní, uviedol, že po smrti vlastníka domu C. E. sa jeho manželka s deťmi vysťahovala do
USA,zostalponejdomaakobydedičiajehodedoasúrodenci.SprávoudomubolpísomnepoverenýpánL. a jeho dedo zmocnenie nemohol mať, nakoľko mal americké občianstvo. Vie, že manžel žalobkyne
ku ním chodil občas a nosil nájomné. Nevidel vyberať nájomné pána L. a ak ho vyberal, predpokladal,
že ho potom odniesol otcovi. Splnomocnenie, ktoré vydala pani E. pre pána L. a R. mal fyzicky u seba

starý otec žalovaného v 1.rade a následne jeho otec.

Z prísažného prehlásenia a plnej moci zo dňa 2.2.1949 zo spisu Okresného súdu Košice I 17C 312/2004
súd zistil, že G. E., vdova po nebohom manželovi C. C. E., ktorý zomrel v Ť. v roku 1934 a deti, zákonití
dedičia po otcovi G. E., Y. K.. E., C. M. E., Y. E. týmto poverujú a oprávňujú Š. L. a Š. R. - D., obyvateľov
Ť., aby ich vo všetkých majetkových záležitostiach zastupovali ako zákonití plnomocníci. Plnomocníkov

splnomocňujeme, aby previedli všetok majetok po nebohom manželovi poťažme otcovi C. C. E. ako i
starých rodičov na mená zákonitých dedičov, aby previedli všetky iné nemovitosti im patriace alebo patriť
majúce na ich mená v pozemkovej knihe, všetko v rovnakých čiastkach. Ak by štát alebo súkromník
chcel odkúpiť niektorú čiastku ich majetku, plnomocníci sú oprávnení vyhotoviť kúpnopredajnú zmluvu a
tútonámzaslaťkschváleniuapodpísaniu.Plnomocnícisúpoverenísosprávcovstvomaopatrovníctvom
nášho majetku, majú právo tento majetok prenajať a peniaze z prenajatého odvádzať do banky na

meno majiteľky poťažme matky G. E.. Z hotovosti plnomocníci majú právo platiť všetky štátne, obecné
a iné dane spadajúce na tieto nehnuteľnosti. Akékoľvek iné položky nám musia byť predom hlásené
a len s naším poverením sa majú vyplácať. Plnomocníci sú žiadaní každý rok zaslať nám podrobnú
správu o stave nášho movitého i nemovitého majetku, príjmy i výdavky. Plnomocníkom sme ochotní
zaplatiť všetky účty po vyúčtovaní. Plnomocníci majú právo za nás v našom mene robiť všetky potrebné

prihlášky. Sú oprávnení robiť všetko to, čo by sme my boli oprávnení učiniť, zastupovať nás pred
všetkými administratívnymi úradmi a súdmi v záležitostiach nášho majetku, spravovať, prenajať majetok
a udržiavať ho v najlepšom poriadku. Platiť všetky dane, urobiť všetky prihlášky, všetky peniaze, po
vyplatení daní ukladať do banky na meno G. E., prepísať všetok majetok, ktorý nám patrí alebo má patriť
na mená dietok s vdovským právom pre matku, o všetkom nás informovať a v prípade odpredaja zaslať

nám kúpno predajnú zmluvu k schváleniu a podpísaniu. Táto zmluva je platná až do odvolania. Pravosť
podpisov G.Á. E., Y. E., G. E., C. E. a Y. E. ako aj dvoch svedkov, M. a W. sú overené notárskym úradom
C.. J. W., verejným notárom v New Yorku, 8.2.1949.

Podľa ust. § 868 pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté

pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa ust. § 871 ods. 1 právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností
a miestností neslúžiacich na bývanie vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,samenídňomúčinnostitohtozákonananájom.Spoločnéužívanie
bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa mení na spoločný nájom.

Podľa ust. § 154 ods. 1 OZ účinného k 6.9.1966 rozhodnutím o pridelení bytu vydaným miestnym
národným výborom alebo iným orgánom príslušným podľa predpisov o hospodárení s bytmi alebo inými
skutočnosťami ustanovenými týmto zákonom vznikne občanovi právo, aby s ním organizácia uzavrela
dohodu o odovzdaní a prevzatí bytu.

Podľaust.§155ods.1OZúčinnéhok6.9.1966právoužívaťbytvzniknedohodouoodovzdaníaprevzatí

bytu dojednanou medzi organizáciou a občanom.

Podľa ust. § 175 ods. 1 OZ účinného k 6.9.1966 ak za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich
nadobudnú právo užívať byt, vznikne právo spoločného užívania bytu manželmi.

Podľa ust. § 711 ods. 1,2 prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak a) prenajímateľ potrebuje byt
pre seba, manžela, pre svoje deti, vnukov, zaťa alebo nevestu, svojich rodičov alebo súrodencov. Dôvod

výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom,
inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.Podľa ust. § 711 ods. 6 OZ neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov
odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia
súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

Podľa ust. § 115 z.č. 141/1950 Zb. vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke právo, ak nejde o
nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

Podľa ust. § 116 ods. 1,2 z.č. 141/1950 Zb. vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju
drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba
desaťročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu
dobu predchodcu.

Podľa ust. § 566 z.č. 141/1950 Zb. lehota, ktorá začala bežať pred 1.januárom 1951, sa skončí, ak tento
zákon určuje kratšiu lehotu, najneskoršie uplynutím tejto kratšej lehoty, počítanej odo dňa 1.januára
1951; ak určuje dlhšiu lehotu, uplynutím tejto dlhšej lehoty, počítanej odo dňa, keď lehota začala bežať.
To isté platí o vydržacej a premlčacej dobe.

Podľa ust. § 117 o behu vydržacej doby platia primerane tie isté zásady, aké platia o behu premlčacej

doby.

Podľa uhorského obyčajového práva platného do 31.12.1950 puha držba veci sama o sebe okrem
ochrany držby ešte nedáva právo k podržaniu si veci. Ak však trvala skutočná držba za dlhý čas, môže
ona viesť k nadobudnutiu práva vlastníctva na dotyčnú vec. Kto niektorú nehnuteľnosť za 32 rokov ako
svoju pokojne mal v držbe, stane sa jej vlastníkom.

Predmetom konania je neplatnosť výpovede z nájmu bytu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že rozhodnutím rady Miestneho
národného výboru v Ť. zo dňa 6.9.1966 v spojení s opravným rozhodnutím zo dňa 4.10.1966 pridelila
rada Miestneho národného výboru v Ť. dňa 6.9.1966 C. G. byt pozostávajúci z 1 izby, kuchyne a dvoch
pivníc v dome, pôvodne zapísanom na pozemnoknižnej vložke Ť. č. XXX pod bodom 1 na parcele

289. Aj keď v rozhodnutí je uvedené v byte č. domu 288 z pozemnoknižnej vložky č. XXX, z listu
vlastníctva, z vyjadrení účastníkov ako aj z vyjadrenia Miestneho úradu MČ L. Ť. mal súd za preukázané,
že identifikácia bytu, v ktorom sa dom nachádza, bola jednoznačne preukázaná. Dom, v ktorom sa
nachádza byt, ktorý je predmetom konania, je v súčasnosti zapísaný na liste vlastníctva č. 1668, kat.
územie Ť., kat. úradu v L., súp. č. XXXX na parc. XXX/X, rodinný dom a ako vlastníci sú v liste vlastníctva

zapísaní 1/ Š. I., ktorý nadobudol v podiele 1/6, ktorý nadobudol spoluvlastnícky podiel k predmetnému
domu na základe osvedčenia o dedičstve po poručiteľke G. I., nar. X.X.XXXX. 2/ žalovaná v 2.rade
v podiele 1/6, žalovaný v 3.rade v podiele 1/6, ktorí nadobudli spoluvlastnícky podiel k predmetnej
nehnuteľnostinazákladetituluosvedčeniavyhláseniaovydržaní,žalovanév4.a5.rade,ktorénadobudli
spoluvlastnícky podiel vo výške každá v podiele 1/12 k predmetnej nehnuteľnosti na základe osvedčenia

o dedičstve 23D 571/99 Okresný súd Košice I po poručiteľke G. F., žalovaní v 5, 8 a 9.rade každý v
podiele 1/18 k celku, ktorí nadobudli spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam na základe
osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Košice I 15D 84/2007 po poručiteľovi Š. R. a žalovaný v
6.rade Ľ. E., ktorý nadobudol spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/6 na základe
osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi C. R., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX, ktorý bol pôvodným

účastníkom konania, žalovaným v 7.rade a je v aktuálnom liste vlastníctva do dnešného dňa zapísaný
ako podielový spoluvlastník predmetnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa predmetný byt užíva od roku 1966 do
súčasnosti. Na základe osvedčenia vyhlásenia o vydržaní sa vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti stali
žalovaní v 2.rade, 3.rade a právni predchodcovia žalovaných v 1.rade - W. I., žalovaných v 3. a 4.rade
- G. F., žalovaného v 7.rade - C. R. a žalovaných v 6., 8. a 9.rade - Š. R.. Vlastníci domu súp. č. XXXXdali žalobkyni dňa 25.5.2004 výpoveď z nájmu bytu nachádzajúce sa v predmetnom dome z dôvodu, že
byt potrebujú pre Ľ. I., jeho manželku a maloleté deti, v zmysle ust. § 711 písm. a/ OZ.

Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa v návrhu na určenie neplatnosti výpovede z nájmu namietala, že

žalovaní nikdy neboli vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko neboli splnené zákonné náležitosti
ustanovené pre vydržanie s tým, že predmetnú nehnuteľnosť oni ani ich právni zástupcovia nikdy
neužívali, nemali ho v držbe, súd skúmal, či žalovaní sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti a či boli
oprávnení udeliť žalobkyni výpoveď z nájmu bytu.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že vlastníkom domu na parc. č. XXX, pôvodné
súpisné číslo 82, pôvodne zapísané na pozemnoknižnej vložke XXX Ť. bol C. E.. Po jeho smrti sa v

zmysle dedičského rozhodnutia stali vlastníkmi predmetného domu G. E., manželka a deti G. E., C.
E. a Y. E., každý v 1/4. G. E. a deti G. E., C. E. a Y. E. okolo roku 1939 odišli do USA. V roku 1949
udelili vlastníci predmetnej nehnuteľnosti plnú moc Š. L. a Š. R. na zastupovanie pri správe ich majetku.
Splnomocnenie je podpísané dňa 2.2.1949 a pravosť podpisov je overená notárskym úradom v New
Yorku. Predmetom splnomocnenia je zastupovanie v dedičskom konaní po poručiteľovi C. C. E., správa

nehnuteľnostivichvlastníctve,zastupovaniepredštátnymiorgánmi,oprávnenieuzatváraťkúpnezmluvy
na nehnuteľnosti v ich vlastníctve, s tým, že tieto sú povinní doručiť na schválenie a podpis.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že Š. L. vykonával správu majetku G. E. a jej detí až do svojej smrti
ažeužívateliapredmetnéhodomuplatiliŠ.L.nájomné.PoodchodeG.E.ajejdetídoUSAvdomebývali
osoby, ktorým v čase svojho odchodu umožnila G. E. v dome bývať, neskôr bola zriadená v predmetnej

nehnuteľnosti policajná stanica a v byte, ktorý sa nachádza v predmetnom dome, bývali niekoľkí policajti.
Po zrušení policajnej stanice bol byt v predmetnom dome pridelený manželovi žalobkyne a po smrti
manžela žalobkyne žalobkyňa do dnešného dňa v predmetnom dome býva. Žalobkyňa platila nájomné
Š. L., po jeho smrti jeho dcére a od smrti dcéry Š. L. nájomné neplatí. Dňa 13.2.1998 Notársky úrad
JUDr. Andreja Kašpera osvedčil vyhlásenie o vydržaní vlastníckeho práva G. I., K. R., Š. I., G. F.,

Š. R. a C. R.G., okrem iných aj domu zapísanému na pozemnoknižnej vložke XXX každému v 1/4 s
tým, že vlastníctvo nadobudli vydržaním podľa § 115, 116 OZ z roku 1950 ku dňu 31.3.1964, pretože
nehnuteľnosti užívali dobromyseľne od roku 1939 oni a predtým ich právni predchodcovia.

Vydržanie je osobitný, originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona ex lege. Základné
predpoklady vydržania sú 1/ musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, 2/ držba musí byť oprávnený,

držiteľ teda musí byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí,
3/ držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby, pričom do plynutia sa započítava
aj oprávnená držba právneho predchodcu.

Vzhľadom k tomu, že žalovaní tvrdili, že ich držba začala plynúť v roku 1939, bolo potrebné posúdiť
splnenie podmienok premlčania v zmysle práva platného v predmetnom období. Do 31.12.1950 na

území Slovenskej republiky platilo obyčajové právo. V zmysle obyčajového práva vydržacia lehota pre
nehnuteľnosti, mimo vydržania proti štátu a cirkvi, kde sa vyžadovala dlhšia lehota, bola stanovená
32 ročná vydržacia lehota. Vzhľadom k tomu, že nadobudnutím účinnosti Občianskeho zákonníka,
ktorý nadobudol účinnosť 1.1.1951, tento obsahoval intertemporálne ustanovenia. K obyčajovému
právu, v zmysle ktorých sa na vydržaciu lehotu, v prípade, že táto je podľa Obč. zák. kratšia ako

lehota podľa obyčajového práva, bude aplikovať kratšia lehota, t.j. 10 ročná lehota. Žalovaní tvrdili,
že oni a ich právni predchodcovia splnili podmienky vydržania, keďže mali predmetnú nehnuteľnosť
v držbe a táto držba bola dobromyseľná. Z vykonaného dokazovania však jednoznačne vyplýva,
že pôvodní vlastníci nehnuteľnosti v roku 1949 v splnomocnení jednoznačne deklarovali svoju vôľu
a to uplatňovať si práva vyplývajúce z vlastníctva a neprejavili vôľu vzdať sa vlastníckeho práva k

predmetnej nehnuteľnosti. Táto skutočnosť vyplýva z jasnej formulácie v splnomocnení z februára roku
1949, kde poverili Š. L. a Š. R. správou predmetných nehnuteľností s tým, že všetky právne úkony,
ktoré by viedli k prevodu predmetných nehnuteľností, sú správcovia povinní doručiť na schválenie a
podpis vlastníkom. Vlastníci predmetnej nehnuteľnosti do dnešného dňa neurobili žiaden právny úkon,
ktorým by sa mienili vzdať vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam, preto všetci užívatelia

predmetnej nehnuteľnosti užívali túto nehnuteľnosť na základe právnych úkonov, ktoré boli za vlastníkovnehnuteľností vykonávané v zastúpení správcu. Vzhľadom na vyššie uvedené tvrdenie žalovaných, že
mali predmetnú nehnuteľnosť v držbe a že táto držba bola oprávnená, je nedôvodné a preto je právne
bezvýznamné preukazovať, či žalovaní a ich právni predchodcovia aj fakticky predmetnú nehnuteľnosť

užívali a to aj s poukazom na skutočnosť, že oprávnená držba neznamená iba faktické užívanie
predmetnejnehnuteľnosti,keďžezjednoznačnejvôlepôvodnýchvlastníkovvyplýva,žeakákoľvekdržba
predmetnej nehnuteľnosti pre účely vydržania nemohla byť oprávnená.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalovaní nesplnili podmienky vydržania a nestali
sa vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti. Súd dospel k záveru, že žalovaní a ich právni predchodcovia nie

sú vlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti, neboli oprávnení dať výpoveď z nájmu bytu žalobkyni, keďže
takéto oprávnenie má iba prenajímateľ, ktorým je vlastník prípadne osoba vlastníkom poverená. Keďže
súd dospel k záveru, že žalovaní neboli oprávnení dať žalobkyni výpoveď z nájmu, neskúmal ďalšie
hmotnoprávne podmienky výpovede z nájmu bytu, pretože vzhľadom na vyššie uvedený záver súdu, to
súd považoval za bezpredmetné.

Vzhľadom na vyššie uvedené, súd v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania a citovanými

zákonnýmiustanoveniamiurčil,ževýpoveďznájmubytudanážalovanýmiresp.právnymipredchodcami
žalovaných je neplatná.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal žalovaných v 1. až 9.rade,
ktorí v konaní nemali úspech, nahradiť úspešnej žalobkyni trovy potrebné na účelné uplatňovanie práva
vo výške 382,56 EUR. Trovy žalobkyne pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo

výške 33,19 EUR položka 1a, sadzobníka tvoriaceho prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatkoch za výpis z registra trestov a z trov právneho zastúpenia žalobkyne vo výške 349,37 EUR.
Náhradu trov právneho zastúpenia súd priznal žalobkyni podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR
č. 163/2002 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za dva úkony
právnej služby - príprava a prevzatie právneho zastúpenia dňa 16.8.2004 ( § 16 ods. 1 písm. a) cit.

vyhl. ), písomné podanie na súd zo dňa 16.8.2004 ( § 16 ods. 1 písm. c) cit. vyhl. ), t.j. 2 x 1.360,-
Sk ( § 13 ods. 6 cit. vyhl. podľa výpočtového základu vychádzajúceho z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca hospodárstva za prvý polrok predchádzajúceho roka ) + 2 x 136,- Sk režijný paušál ( §
19 ods. 3 cit. vyhl. ), spolu 2.992,- Sk ( 99,32 EUR ), podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom

do 31.5.2010 za jeden úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 18.11.2009 odročenom bez
prejednania veci ( § 14 ods. 1 písm. d) cit. vyhl.), t.j. 1 x 53,49 EUR ( § 11 ods. 1 cit. vyhl. - podľa
výpočtového základu vychádzajúceho z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva za prvý
polrok predchádzajúceho roka v spojení s ustanovením § 14 ods. 5 cit. vyhl. ) + režijný paušál - 1
x 6,95 EUR ( § 16 ods. 3 cit. vyhl. ) + DPH vo výške 19 % z odmeny a náhrad - 3,86 EUR ( § 18

ods. 3 cit. vyhl. ), spolu 24,18 EUR a podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 1.6.2010 za
tri úkony právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 23.6.2010 ( § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl.), účasť
na pojednávaní dňa 28.10.2010 ( § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl.), účasť na pojednávaní dňa 24.2.2011
( § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhl. ), t.j. 2 x 55,49 EUR + 1 x 57 EUR ( § 11 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. - podľa

výpočtového základu vychádzajúceho z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva za prvý
polrok predchádzajúceho roka ) + režijný paušál - 2 x 7,21 EUR + 1 x 7,41 EUR ( § 16 ods. 3 cit. vyhl. ) +
DPH vo výške 19 % z odmeny a náhrad - 36,06 EUR ( § 18 ods. 3 cit. vyhl. ), spolu vo výške 225,87 EUR.

Keďže žalobkyňu, ktorej bola v konaní priznaná náhrada trov zastupoval advokát, súd uložil žalovaným
v 1. až 9. rade povinnosť zaplatiť náhradu trov podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. na účet právneho zástupcu

žalobkyne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jehodoručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona. ( § 251 O.s.p. )