Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/10/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8310205617
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8310205617.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MichalaBoroňaasudcovJUDr.Petra

Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu Ing. I. C., nar. X.X.XXXX, bytom X. XXX, proti
žalovanému C. D., P. XX/VXX, Y., o zaplatenie úrokov z omeškania, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Humenné č.k. 12C 70/2010-87 zo dňa 17.10.2013 v spojení s opravným uznesením
č.k. 12C 70/2010-92 zo dňa 18.12.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Sudca JUDr. I. R. n i e j e v y l ú č e n ý z rozhodovania a prejednávania veci vedenej na Okresnom
súde Humenné pod sp. zn. 12C 70/2010.

II. P o t v r d z u j esa rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania v spojení s
opravným uznesením.

III. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvého
stupňa“) uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 9 % úrok z omeškania zo sumy 695,25 Eur od 23.6.2010
do dňa 8.6.2013 a sumu 1105,00 Eur na trovách konania, to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. V prevyšujúcej časti nárok žalobcu na zaplatenie 9 % úroku z omeškania zo sumy 695,25 Eur
od 1.9.2009 do 22.6.2010 zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil cit.: „Predmetom tohto konania ostal nárok žalobcu na zaplatenie 9 % úroku z
omeškania zo sumy 695,25 eur od 1.9.2009 do zaplatenia.

Takakobolopreukázanéjenespornouskutočnosťou,žežalovanýsadostaldoomeškaniasozaplatením
sumy 695,25 eur, a preto patrí žalobcovi aj úrok z omeškania.

V danej veci súd zistil, že čas plnenia medzi účastníkmi konania dohodnutý nebol, a preto súd
postupoval podľa § 563 Občianskeho zákonníka, pričom zistil, že žalobca pred podaním žaloby nezaslal
žalovanému žiadnu výzvu na plnenie, a preto ako výzvu na plnenie možno považovať až žalobu, ktorá
bola doručená žalovanému. V danej veci súd doručoval žalobu žalovanému spolu s predvolávaním na
pojednávanievovecidňa30.6.2010stým,žežalovanýsipredvolanievodbernejlehotespolusožalobou
neprevzal (čl. 11), a preto podľa § 47 ods. 2 O.s.p. súd považoval doručenie u žalovaného za vykázané
dňa 22.6.2010 t.j. dňa, kedy sa vrátila zásielka súdu.Nasledujúci deň t.j. 23.6.2010 súd považoval ako začiatok omeškania žalovaného so splnením svojho
záväzku, a teda súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % zo sumy 695,25 eur odo dňa
23.6.2010 až do dňa 8.6.2013, kedy táto suma bola žalobcovi vyplatená poštou s tým, že podľa § 567

ods. 2 Občianskeho zákonníka tento deň je potrebné považovať za deň splnenia záväzku.

V prevyšujúcej časti teda súd nárok žalobcu na zaplatenie 9 % úroku z omeškania zo sumy 695,25 eur
od 1.9.2009 do 22.6.2010 zamietol.“

O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca namietajúc nesprávne

právne posúdenie veci. Nesúhlasil s priznanou výškou trov konania. V podanom odvolaní namietol
zaujatosťsudcuJUDr.I.R.(ďalejlen„zákonnéhosudcu“),keďžesožalovanýmsúbývalíspolupracovníci
v JRD P..

K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdil.

Zákonný sudca sa k podanej námietke zaujatosti vyjadril popierajúc tvrdenia o priateľskom vzťahu medzi
ním a žalovaným. Nie je s ním v žiadnom priateľskom vzťahu a pozná ho iba zo súdneho pojednávania.
Je pravdou, že v čase od 1.1.1989 do 31.8.1989 pracovala na JRD P.. V tom čase malo JRD P. vyše
300 členov a neregistruje, že by tam mal v tom čase pracovať i žalovaný.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v spojení s opravným uznesením spolu s konaním, ktoré

mu predchádzalo podľa zásad upravených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214
O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok v spojení s opravným uznesením je správny (§ 219 ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 14 ods. 1 O.s.p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na
ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o ich nezaujatosti.

Podľa ustanovenia § 14 ods. 3 O.s.p. dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v

postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci alebo v jeho rozhodovaní v iných veciach.

Účelom ust. § 14 ods. 1 O.s.p. je prispieť k nestrannému prejednávaniu veci, k nezaujatému prístupu k
účastníkom alebo ich zástupcom a tiež predísť možnosti neobjektívneho rozhodovania, ak ide o pomer
sudcu:

1./kveci,vrámciktorejbymalsudcasvojkonkrétnyzáujemnaurčitomspôsobeskončeniaarozhodnutia

o veci, alebo

2./ k účastníkom konania, ktorý by bol založený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom
alebo negatívnom) pomere k nim, alebo

3./ k zástupcom účastníkov konania (ktorý by bol založený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu
uvedeného pod 2).

I keď zákon v § 14 ods. 1 O.s.p. spája vylúčenie sudcov z prejednávania a rozhodovania vo veci nielen
so skutočne preukázanou zaujatosťou, ale aj vtedy, ak možno mať čo i len pochybnosť o ich nezaujatosti,
nemožno prehliadať, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa § 14 ods. l O.s.p. predstavuje výnimku z
významnejústavnejzásady,ženiktonesmiebyťodňatýsvojmuzákonnémusudcovi(čl.48ods.1ÚstavySlovenskej republiky). Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania
pridelenej veci len celkom výnimočne a zo skutočne závažných dôvodov, ktoré mu zjavne bránia
rozhodnúť v súlade so zákonom objektívne, nezaujato a spravodlivo.

Žalobca v námietke zaujatosti neuviedol žiaden relevantný osobný vzťah sudcu k účastníkom konania,
prípadne ich zástupcom, ktorý by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil jeho
objektívny pohľad na vec a v konečnom dôsledku by mohol viesť k vydaniu nezákonného rozhodnutia.
Svoje tvrdenie o tom, že zákonný sudca je so žalovaným v priateľskom vzťahu, ničím iným ako
spoločným bývalým pracoviskom neobjektizoval. Na druhej strane nemožno opomenúť, že zákonný

sudca sa k vznesenej námietke vyjadril v tom smere, že sa tvrdenia žalobcu nezakladajú na pravde.

Odvolací súd v tomto smere poznamenáva, že vylúčenie sudcu z prejednávania a rozhodovania veci
predstavuje prelomenie vyššie spomenutej ústavnej zásady, preto nemožno pripustiť, aby akýkoľvek
(priateľský) vzťah medzi zákonným sudcom a účastníkom konania bez ďalšieho založil dôvod na jeho
vylúčenie v zmysle ust. § 14 ods. 1 O.s.p. Podstatou tohto inštitútu je predísť situáciám, ktoré by mohli
nastaťzabezvýnimočnéhorešpektovaniatejtoústavnejzásady.Nemožnopripustiť,abynastalasituácia,

kedy by pri všetkej možnej snahe o správnosť rozhodnutia ovplyvnil objektívny pohľad zákonného sudcu
na vec určitý právne relevantný vzťah, resp. pomer k veci a v konečnom dôsledku by to mohol viesť k
vydaniu nezákonného rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že sa od neho očakáva profesionálny prístup,
ktorý si musí zachovať a predpokladá sa nutnosť oddeľovania bežného života a života na pracovisku.
Odvolací súd nijako nespochybňuje tú skutočnosť, že priateľský vzťah by mohol byť za určitých okolností

dôvodom na vylúčene zákonného sudcu, avšak pre jeho vylúčenie by muselo ísť o vyššiu intenzitu tohto
priateľského vzťahu, pretože na druhej strane nemožno opomenúť tú skutočnosť, že sudca je nezávislý
a pri rozhodovaní viazaný len zákonom. Opätovne však odvolací súd pripomína, že žalobca existenciu
priateľského vzťahu ničím neobjektivizoval.

Majúc na zreteli uvedené možno skonštatovať, že v danej veci neexistuje objektívny, zákonom

vymedzený dôvod, pre ktorý by bolo dôvodné zákonného sudcu JUDr. I. R. vylúčiť.

Podľa § 563 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ak čas splnenia nie je
dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh
prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Odvolateľ tvrdí, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne
závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je
chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny
(náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval
alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa právneho názoru odvolacieho súdu prvostupňový súd na zistený skutkový stav použil správny
právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, pričom zo skutkových záverov vyvodil správne právne
závery. Odvolací súd v podrobnostiach poukazuje na vecne správne právne závery prvostupňového
súdu a len na ich doplnenie uvádza nasledovné:

Splatnosť môže byť určená dohodou, ustanovená právnym predpisom alebo rozhodnutím orgánu.

Ak nebola splatnosť dlhu určená dohodou ani iným spôsobom, možno podľa § 563 OZ o splnenie
dlhu požiadať dlžníka kedykoľvek a dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal. Uvedené ustanovenie obsahuje dispozitívne pravidlo dávajúce veriteľovi právo určiť čas
plnenia, teda vyvolať splatnosť, ktorá nastáva nasledujúci deň po dni, keď bol dlžník vyzvaný na plnenie.

Prvostupňový súd správne konštatoval, že doručenie žaloby na vyjadrenie je okamihom rozhodným

pre posúdenie splatnosti dlhu, keďže žalobca nepreukázal, že by čas medzi účastníkmi bol dohodnutý,resp. že by žalovaného na plnenie vyzval skôr. Neunesením dôkazného bremena má preto pre žalobcu
následky spočívajúce v nepriaznivom rozhodnutí vo vzťahu k úroku z omeškania, ktoré nebolo možné
priznať skôr, ako bolo možné dospieť k záveru, že pohľadávka sa stala splatnou. Deň omeškania bol

preto správne ustálený na deň 23.6.2010.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Vo vzťahu nesprávnemu právnemu posúdenie týkajúceho sa trov konania odvolací súd poznamenáva,
že čiastočný úspech vo veci zakladá nárok na pomerné rozdelenie náhrady trov konania alebo na to, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok, najmä z aspektu právneho dôvodu žaloby,
t.j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila pri rozhodovaní vo veci
samej.

Nárok na čiastočnú náhradu trov konania sa vypočíta tak, že úspech účastníka konania, ktorému vzniká
povinnosťnanáhradutrov(10,5%),saodpočítaodúspechuúčastníka,ktorémuvznikáprávonanáhradu

trov (89,5%), a výsledok zakladá pomerný nárok na náhradu trov účelne vynaložených na uplatňovanie
alebo bránenie práva (79,5%).

Plná náhrada v konaní úspešnému žalobcovi predstavovala sumu 1 399,05 Eur. Čiastočný úspech vo
výške 79,5% predstavuje sumu 1105 Eur. Ani v tomto smere postupu súdu prvého stupňa nemožno nič
vyčítať.

So zreteľom na uvedené odvolací súd rozsudok v zamietavom výroku a vo výroku o trovách konania v
spojení s opravným uznesením ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.).

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení
s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva. Dôvodom bola tá skutočnosť, že žalovaný ako úspešný účastník si náhradu trov konania

neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.