Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 5, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Cob/129/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712207755
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3712207755.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MáriePrikrylovejačlenovsenátu

JUDr.DarinyLegerskejaJUDr.IvetyZáleskejvprávnejvecižalobcuTeploGGE,s.r.o.sosídlomRozkvet
2058/125, Považská Bystrica, IČO: 36 012 424, právne zastúpený JUDr. Luciou Bušfy, advokátkou, AK
sosídlomPovažskáBystrica,Nám.A.Hlinku36/9protižalovanémuX.Y.,nar.XX.XX.XXXX,bytomV.O.,
W.XX/XX,právnezastúpenýMgr.JozefomGáplovským,advokátom,AKsosídlomDubnicanadVáhom,
Centrum II 88 v konaní o zaplatenie 810,06 eur s príslušenstvom, a o vzájomnom návrhu X. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom V. Bystrica, W. 69/64 , právne zastúpený Mgr. Jozefom Gáplovským, advokátom,
AK so sídlom Dubnica nad Váhom, Centrum II 88 proti Teplo GGE, s.r.o. so sídlom Rozkvet 2058/125,

Považská Bystrica, IČO: 36 012 424, právne zastúpený JUDr. Luciou Bušfy, advokátkou, AK so sídlom
Považská Bystrica, Nám. A. Hlinku 36/9 v konaní o zaplatenie 988,63 eur s príslušenstvom, na odvolanie
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. 9Cb/253/2012-103 zo dňa 18. apríla
2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania, trovy právneho zastúpenia vo
výške 71,11 eur k rukám právnej zástupkyne.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 810,06 eur
spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 457,34 eur od 23.03.2011 do 11.04.2012, s 9,25%

úrokom z omeškania ročne zo sumy 228,67 eur od 22.04.2011 do 11.04.2012, zo sumy 228,67 eur
od 20.05.2011 do 11.04.2012, zo sumy 228,67 eur od 22.06.2011 do 11.04.2012, s 9,5% úrokom z
omeškania ročne zo sumy 228,67 eur od 22.07.2011 do 11.04.2012, zo sumy 228,67 eur od 24.08.2011
do 11.04.2012, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 198,00 eur od 16.01.2012 do 11.04.2012, zo
sumy 810,06 eur od 12.04.2012 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd vzájomný návrh žalovaného z a m i e t a .

Žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 48,50 eur a trovy právneho zastúpenia,

vo výške 284,02 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Súd prvého stupňa mal za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu a realizácii obchodno-
záväzkového vzťahu, Zmluvy o dodávke a odbere tepla č. 047/2006/PTZ dňa 16.12.2005 v zmysle §
19 zákona č. 657/2004 Z.z., ktorú súd kvalifikoval ako zmluvu inominátnu. Na základe tejto zmluvy
poskytoval žalobca žalovanému riadne plnenie. V priebehu trvania zmluvy došlo na strane žalovanéhok zmene vlastníckych pomerov k danej budove v dôsledku zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k danej nehnuteľnosti, ktorá bola zároveň odberným miestom v zmysle zmluvy.
Vzhľadom ku skutočnosti, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode o ukončení plnenia zo zmluvy, ani k

uzatvoreniu iného dodatku, žalovaný pristúpil k ukončeniu zmluvy listom zo dňa 26.01.2011, ktorú nazval
nejednoznačne alebo buď výpoveďou alebo odstúpením od zmluvy a domáhal sa ukončenia plnenia zo
zmluvy. Zo správania účastníkov mal za preukázané, že žalovaný akceptoval tento spôsob ukončenia
zmluvného vzťahu, ďalej plnenie neposkytoval, uplatnil si však v zmysle uzatvorenej zmluvy nároky
spojené s ukončením zmluvného vzťahu v zmysle § 20 ods. 4 zákona č. 657/2004 Z.z. a jednotlivých

ustanovení zmluvy, pričom list žalovaného považoval za výpoveď. V súlade s týmto vystavil žalobca
žalovanému faktúry, ktoré sú predmetom žaloby. Čiastočne vystavené faktúry zanikli jednostranným
zápočtom,ktorýžalovanýrozporoval.Ustálil,žežalobcasiuplatnenýnárok uplatnilvsúladesozákonom
a zmluvnými podmienkami, čo preukázal listinnými dôkazmi - špecifikáciou nároku. Súd prvého stupňa
poukázal okrem iného na skutočnosť, že v zmysle čl. IX bod 1 sa žalovaný zaviazal previesť práva a
povinnosti z uzatvorenej zmluvy na svojich prípadných nástupcov. Túto povinnosť nedodržal. Žalovaný

neuviedol konkrétne ustanovenia právnych predpisov, ktoré žalobca mal porušiť, resp. pre ktoré by
nebolo možné si uplatniť nároky vyčíslené v jednotlivých faktúrach, ktoré sú predmetom žaloby a
zmluvný vzťah ukončiť iným spôsobom než bol dohodnutý v zmluve príp. v zákone 657/2004 Z.z.. Do
úvahy neprichádza ani použitie ustanovenia § 356 Obč. zák. Po vykonanom dokazovaní sa súd stotožnil
s argumentáciou žalobcu a uzavrel, že v tomto prípade žalovaný nemohol od uzatvorenej zmluvy platne

odstúpiť, len dať výpoveď. Na odstúpenie od zmluvy neboli splnené ani zákonné ani zmluvné podmienky.
Na základe tohto ustálil, že nárok žalobcu, je dôvodný, jednotlivé nároky špecifikované vo faktúrach
a jej prílohách a ktoré sú predmetom sporu, sú vystavené v súlade so zmluvou a právnymi predpismi,
rozhodnutiamiÚraduprereguláciusieťovýchodvetvíavýnosomÚRSOajednostrannýzápočetjeplatný.
S poukazom na vyššie uvedené súd prvého stupňa nároku žalobcu vyhovel a priznal mu nárok na

zaplatenie 810,06 eur podľa § 269 ods. 2 a v spojení s uzatvorenou zmluvou spolu s § 20 ods. 4 z.č.
657/2004 Z.z.. Z rovnakých dôvodov súd prvého stupňa zamietol vzájomný návrh žalovaného a uzavrel,
že tento zápočet je platný.

Pokiaľ sa týka uplatneného úroku z omeškania, tak súd prvého stupňa uviedol, že žalovaný sa dostal
do omeškania s plnením svojich peňažných záväzkov v zmysle § 365 Obč. zák. a žalobcovi tak

vzniklo právo na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške, nakoľko zmluvne dohodnutý úrok
z omeškania účastníci konania nemali. Rozhodným dátumom pre určenie výšky úroku z omeškania v
týchto obchodno-záväzkových vzťahoch sú vždy nasledujúce dni po splatnosti jednotlivých žalovaných
faktúr, kedy bola základná úroková sadzba ECB určená na 1%, 1,25% 1,5%, žalobca si teda mohol
uplatniť úrok z omeškania o 8% vyšší, teda 9%, 9,25%, 9,5% ročne. Takto uplatnený úrok z omeškania

súd prvého stupňa žalobcovi priznal od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých faktúr do ich
zaplatenia podľa § 369 ods. 1 Obč. zák.

Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 19 ods. 5 z.č. 657/2004 Z.z., podľa ktorého odberateľ môže
vypovedať zmluvu o dodávke a odbere tepla, ak výpoveď písomne oznámi dodávateľovi najmenej
šesť mesiacov pred požadovaným skončením dodávky tepla a spĺňa niektorú z podmienok skončenia

odberu tepla podľa § 20 tohto zákona. Ďalej § 20 ods. 1 z.č. 657/2004 Z.z., podľa ktorého podmienky
skončenia odberu tepla: Odberateľ a konečný spotrebiteľ môžu skončiť odber tepla a) na základe
zákona, b) dohodou. Podľa § 20 ods. 2 z.č. 657/2004 Z.z Skončiť odber tepla na základe zákona možno,
ak a) dodávateľ tepla bez predchádzajúcej dohody s odberateľom a konečným spotrebiteľom zmení
teplonosnú látku,

b) dodávateľ tepla ani po predchádzajúcej písomnej výzve odberateľa alebo konečného spotrebiteľa
neodstráni nedostatky v kvalite, množstve a v spoľahlivosti dodávok tepla alebo neplní podstatné
náležitostizmluvyododávkeaodberetepla,najmäparametreteplonosnejlátkyahospodárnosťdodávky
tepla. Podľa § 20 ods. 3 z.č. 657/2004 Z.z : Skončiť odber tepla môže odberateľ aj dohodou s
dodávateľom, ak odberateľ uhradí dodávateľovi ekonomicky oprávnené náklady vyvolané odpojením

odberateľa od sústavy tepelných zariadení dodávateľa. Ak dodávateľ tepla vo svojej dodávke tepla
dodáva viac ako 10 % a menej ako 60 % tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie, odberateľ
tepla môže skončiť odber tepla len vtedy, ak zabezpečí dodávku tepla vyrobeného z obnoviteľných
zdrojov energie v podiele o 20 % vyššom ako má súčasný dodávateľ tepla. Ak dodávateľ tepla vo svojej
dodávke tepla dodáva viac ako 60 % tepla vyrobeného z obnoviteľných zdrojov energie, odberateľ tepla

môže skončiť odber tepla len vtedy, ak zabezpečí celú dodávku tepla, vyrobeného z obnoviteľnýchzdrojov energie s výnimkou tepla, ktoré vzniká pri zapálení obnoviteľného zdroja energie fosílnym
palivom. Ako aj § 20 ods. 4 z.č. 657/2004 Z.z, podľa ktorého rozsah ekonomicky oprávnených nákladov
vyvolaných odpojením sa odberateľa alebo konečného spotrebiteľa od sústavy tepelných zariadení

dodávateľa a spôsob ich výpočtu ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá úrad.3)

Poukázal na ustanovenie § 344 Obč. zák., podľa ktorého od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch,
ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.

Podľa § 356 ods. 1 Obč. zák. Ak sa po uzavretí zmluvy zmarí jej základný účel, ktorý bol v nej výslovne
vyjadrený, v dôsledku podstatnej zmeny okolností, za ktorých sa zmluva uzavrela, môže strana dotknutá

zmarením účelu zmluvy od nej odstúpiť.

Dal do pozornosti § 356 ods. 2 Obč. zák., podľa ktorého za zmenu okolností podľa odseku 1 sa
nepovažuje zmena majetkových pomerov niektorej strany a zmena hospodárskej alebo trhovej situácie.

Podľa § 269 ods. 2 Obč. zák.: Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ
zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 369 ods. 1 Obč. zák. Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,

je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania
neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak
záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania
najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Obch. zák.: Ak ide o omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo

požadovaťoddlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohozákonapovinnýplatiťpoplatok
z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8% bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu.

Otrováchkonaniasúdprvéhostupňarozhodolpodľa§142ods.1O.s.p.apriznalžalobcoviplnúnáhradu
trov konania a právneho zastúpenia, pretože bol v konaní úspešný. Súd prvého stupňa vyhovel jeho
nároku na zaplatenie sumy 810,06 eur a zamietol vzájomný návrh žalovaného. Žalobcovi tak vzniklo
právo na zaplatenie súdneho poplatku za podanú žalobu vo výške 48,50 eur a trov právneho zastúpenia,
ktoré si právna zástupkyňa žalobcu uplatnila za 4 úkony právnej pomoci á 51,45 eur (príprava a

prevzatie, podanie žaloby, účasť na pojednávaní 19.02.2013, 08.04.2013), 2 x 7,63 eur réžijný paušál,
2 x 7,81 eur réžijný paušál, spolu s 20% DPH spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 284,02 eur.

Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný a navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil
tak, že návrh žalobcu zamietne a žalobcu zaviaže zaplatiť žalovanému 988,63 eur ako aj náhradu
trov konania vrátane trov právneho zastúpenia, a to z dôvodu, že súd prvého stupňa vychádzal z

nedostatočne zisteného skutkového stavu a skutkové závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní.
Taktiež poukázal na to, že odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné.

Žalovaný vytýkal v odvolaní súdu prvého stupňa, že použil chybnú aplikáciu resp. nepoužil príslušné
zákonné ustanovenia a to najmä § 356 Obch. zák., podľa ktorého ak sa po uzavretí zmluvy zmarie
základný účel, ktorý bol v nej výslovne vyjadrený, v dôsledku poctatnej zmeny okolnosti, za ktorých

sa zmluva uzavrela, môže strana dotknutá zmarením účelu zmluvy od nej odstúpiť. Do pozornosti
odvolaciemu súdu dal to, že za zmenu okolností podľa ods. 1 sa nepovažuje zmena majetkových
pomerov niektorej strany a zmena hospodárskej alebo trhovej situácie. Tak ako pred súdom prvého
stupňa aj v odvolaní uviedol, že k zásadnej zmene pomerov došlo zrušením a vysporiadaním
podielového spoluvlastníctva k pôvodnej budove W.. V. O. a jej rozdelením na dve samostatné budovy,

z ktorého dôvodu už nebolo možné pokračovať vo vykurovaní objektu doterajším spôsobom. Dal do
pozornosti, že v konaní 5C150/2002, ktoré bolo vedené pred OS Považská Bystrica došlo k súdnemuzrušeniu a vysporiadaniu podielového spoluvlastníctva a tým aj k znemožneniu v pokračovaní platnosti
Zmluvy č. 047/2006 PTZ o dodávke a odbere tepla. Práve zrušenie spoluvlastníctva malo za priamy
následok jej opustenie všetkými nájomníkmi a jej celkové odstavenie s tým, že takto opustená budova

bola i v čase podania odvolania.

Vyššie uvedené dôvody podľa žalovaného sú práve dôvody, ktoré má na mysli ustanovenie § 356 ods. 1
Obch. zák., pre ktoré je možné odstúpiť od inak platnej zmluvy, keďže účelom zmluvy bolo zabezpečenie
vykurovania budovy, a vzhľadom k tomu, že po jej rozdelení to nebolo možné, žalovaný od predmetnej
zmluvy odstúpil. Túto skutočnosť žalovaný žalobcovi riadne písomne oznámil no napriek tomu túto

skutočnosť žalobca nerešpektoval a naďalej požadoval plnenie.

K odvolaniu sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok
ako vecne správne potvrdil podľa § 219 O.s.p. a zaviazal odporcu k náhrade trov odvolacieho konania.
Uviedol, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Podľa
názoru žalobcu súd prvého stupňa správne postupoval, keď ustálil, že do úvahy neprichádza ako
spôsob ukončenia zmluvného vzťahu ustanovenie § 365 Obch. zák., nakoľko Zmluva č. 047/2006 PTZ

o dodávke a odbere tepla neobsahuje výslovne uvedený účel zmluvy, ktorý jej uzavretím zmluvné strany
sledujú. Vo vyjadrení k odvolaniu ďalej poukázal na to, že pokiaľ žalovaný ako odvolací dôvod uviedol
nedostatočne zistený skutkový stav veci, resp. že skutkové závery súdu prvého stupňa nemajú oporu
vo vykonanom dokazovaní, tak jej názoru, že žalovaný uvedený dôvod nekonkretizoval, teda neuviedol
v čom vidí pochybenie súdu prvého stupňa. Žalobca tak ako pred súdom prvého stupňa aj vo vyjadrení

k odvolaniu uviedol, že vzhľadom na obsah zmluvy, ani výkladom ustanovenia § 356 Obch. zák., nebolo
možné toto ustanovenie na daný prípad aplikovať.

Odvolací súd prejednal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a
že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmaním veci zistil, že súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu,
dôkazy riadne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti v súlade so zásadami uvedenými v § 132

O.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, ak žalobe o zaplatení 988,63 eur
s príslušenstvom vyhovel a vzájomný návrh žalovaného ako nedôvodný zamietol.

Súd prvého stupňa sa náležite vysporiadal s listinnými dôkazmi, a to faktúrami za mesiac február,
marec, apríl, máj, jún, júl 2011, ako aj s faktúrou č. 1912113118 zo dňa 31.12.2011, ako aj priloženými
špecifikáciami ku každej faktúre, riadne sa vysporiadal aj s jednostranným zápočtom žalobcu zo dňa

11.04.2012 na základe vykonaného dokazovania správne ustálil, že nárok žalobcu je dôvodný, pretože
bol uplatnený v súlade so zmluvou. Aj odvolací súd je názoru, že v danom prípade žalovaný nemohol
platne od zmluvy odstúpiť, pretože na odstúpenie neboli splnené zmluvné ani zákonné podmienky a z
tohto dôvodu použitie ustanovenia § 356 Obch. zák. nebolo možné. Ako spôsob ukončenia zmluvného
vzťahu potom pripadalo do úvahy len podanie výpovede, čo však žalovaný neurobil. Žalovaný v odvolaní

neuviedol žiadne nové tvrdenia a skutočnosti, ktorými by sa súd prvého stupňa nebol zaoberal v
rozsudku.

Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa s tvrdeniami a námietkami účastníkov konania
dôsledne vysporiadal a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil a rozsudok spĺňa náležitosti ustanovenia §
157 O.s.p. Napadnutému rozsudku niet čo vytknúť, preto ho odvolací súd potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2

O.s.p. s tým, že na jeho odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje.Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa §
219 os. 1,2 O.s.p. potvrdil a ako vecne správny potvrdil aj výrok o náhrade trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p., v spojení s ustanovením §

142 ods. 1 O.s.p. úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania - trovy právneho
zastúpenia za jeden úkon právnej služby a to vyjadrenie k odvolaniu á 51,45 eur + 7,81 eur paušál
+ 11,85 eur, 20 % DPH a to podľa vyhlášky č. 65/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytnutie právnych služieb v aktuálnom znení.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom tri ku nule.