Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 17, 2012

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/46/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110217130
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2012:6110217130.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci žalobcu

Československá obchodná banka, a. s., so sídlom Michalská 18, Bratislava, IČO: 36 854 140, proti
žalovanej J. U., M.. XX. XX. XXXX, A. Q. S. XXX/XX, P., t. č. na neznámom mieste, v konaní zastúpenej
opatrovníčkou V. U., P. A. G. P. S., o zaplatenie 1 404,65 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 567,63 Eur s úrokom 11,60 % ročne zo sumy
829,85 Eur od 30. 06. 2010 až do zaplatenia, sumu 67,91 Eur s debetným úrokom 25 % ročne od 01. 07.
2010 až do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 30. 06. 2010 až do zaplatenia,
sumu 51,44 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 30. 06. 2010 až do zaplatenia, ako

aj dohodnutý úrok zo sumy 829,85 Eur k 29. 06. 2010 vo výške 272,02 Eur, všetko v lehote 3 dní odo
dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V časti, v ktorej žalobca požadoval úrok z omeškania zo sumy 1 153,31 Eur od 30. 06. 2010 až do
zaplatenia nad sumu 9 % ročne, súd konanie z a s t a v u j e .

V časti, v ktorej požadoval úrok z omeškania zo sumy 1 153,31 Eur vo 0,5 % ročne od 30. 06. 2010 až
do zaplatenia, súd návrh z a m i e t a .

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov zaplateného súdneho
poplatku vo výške 168,-- Eur a trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalobcu Cipciar &
partners, s. r. o., Haburská 49/F, Bratislava, vo výške 281,56 Eur, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojím návrhom domáhal od žalovanej zaplatenia sumy 1 404,65 Eur s úrokom z omeškania
zo sumy 829,85 Eur vo výške 11,60 % ročne od 30. 06. 2010 až do zaplatenia, úrok z omeškania zo
sumy 1 153,31 Eur vo výške 15 % ročne od 30. 06. 2010 až do zaplatenia, debetný úrok zo sumy 67,91
Eur vo výške 25 % ročne od 01. 07. 2010 až do zaplatenia, ako aj zaplatenia náhrady trov konania
vrátane trov právneho zastúpenia.

Okresný súd rozsudkom zo dňa 06. 07. 2011 vyhovel návrhu v časti, v ktorej sa domáhal žalobca
zaplatenia sumy 262,22 Eur s 8,5 % úrokom z omeškania od 01. 11. 2008 až do zaplatenia a v
prevyšujúcej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkovi náhradu

trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že predmetom sporu bolo plnenie
z titulu uzatvorenej zmluvy o povolenom prečerpaní uzatvorenej medzi účastníkmi dňa 12. 09. 2005,pričom sa jedná o úverovú zmluvu, ktorá však neobsahuje akceptáciu žalovanej v podobe podpisu.
Neobsahovala ani náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona 258/2001 o spotrebiteľských úveroch, konkrétne
chýbalo určenie ročnej úrokovej sadzby. V takom prípade zákon predpokladá, že sa jedná o úver

bezúročný a bez poplatkov. Súd potom priznal len rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru a uhradenou
sumou zo strany žalovanej s úrokom z omeškania v zmysle občianskoprávnych predpisov vzhľadom k
tomu, že zmluvu považoval svojím charakterom za spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahuje ustanovenie §
53 a § 54 ods. 1 O. z. V prevyšujúcej časti návrh zamietol.

Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ. Poukázal na to, že úverová zmluva zo dňa 12.

09. 2005 bola uzatvorená v režime Obchodného zákonníka, pričom však aj keď vykazuje charakter
spotrebiteľského vzťahu, v čase uzatvorenia sa nepovažovala za spotrebiteľskú zmluvu. Predstavovala
špeciálny obchodnoprávny typ zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zákon 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch sa však nevzťahuje o úvery vo forme povolených prečerpaní. Aplikácia Občianskeho zákonníka
na zmluvný vzťah vzniknutý dňa 12. 09. 2005 je neprípustnou retroaktivitou. Za spotrebiteľské zmluvy
sa považujú až tie zmluvy, ktoré boli uzavreté po 01. 01. 2008 po nadobudnutí novely O. z. 568/2007 Z.

z. Nie je pri tom možné aplikovať na úroky z omeškania ustanovenie § 517 O. z.

Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní 17Co/263/2011 rozhodnutím zo dňa 27. 06. 2012 zrušil
prvostupňové rozhodnutie v časti, v ktorej došlo k zamietnutiu návrhu a vrátil vec na ďalšie konanie. V
odôvodnení rozhodnutia uložil povinnosť okresnému súdu zistiť, či medzi účastníkmi došlo k uzavretiu
zmluvy o vydaní kreditnej karty a na základe toho ustáliť, či na daný právny vzťah sa vzťahujú

ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. Ak áno, ustáliť, či sú splnené podmienky v § 4 citovaného zákona
a či teda možno považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Ďalej poukázal v odvolacom konaní na
pripojené navrhovateľom obchodné podmienky pre povolené prečerpanie bežného účtu, kde v bode 2 je
uvedené,žepísomnúzmluvuopovolenomprečerpanítvorížiadosťopovolenéprečerpanieaoznámenie
o poskytnutí povoleného prečerpania, ako aj obchodné podmienky a všeobecné podmienky.

Odvolací súd dospel k záveru, že zmluva o povolenom prečerpaní bola platne uzatvorená, pričom
akceptácia oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania žiadosti vo forme podpisu žalovanej nebola
potrebná. Zároveň poukázal na tú skutočnosť, že neabsentuje údaj uvedený o výške úrokovej sadzby,
ktorý je obsiahnutý v oznámení o poskytnutí povoleného prečerpania k žiadosti zo dňa 12. 09. 2005 vo
výške 11,60 % ročne.

Okresný súd vo veci doplnil dokazovanie v intenciách druhostupňového rozhodnutia tak, že vyzval
žalobcu na oznámenie, či uzatvoril so žalovanou zmluvu o vydaní kreditnej karty. Zároveň vyzval
žalobcu na špecifikáciu návrhu v časti, ktorej požaduje poplatky vo výške 51,44 Eur a zdôvodnenie
požadovaného úroku z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 1153,31 Eur od 30. 06. 2010 a
oznámenie, za ktoré obdobie bol požadovaný úrok z omeškania 183,43 Eur.

Žalobca na výzvu reagoval podaním zo dňa 04. 10. 2012, v ktorom uviedol, že neuzatvoril so žalovanou
zmluvu o vydaní kreditnej karty. Uplatnil si úroky z omeškania po dni výpisu z bankovej knihy (t. j. po 30.
06. 2010) zo sumy 1153,31 Eur vo výške 9 % do zaplatenia.

V konaní mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu zmluvy o bežnom účte a
balíku produktov dňa 20. 09. 2004 v zmysle ustanovení § 708 a nasledujúcich Obchodného zákonníka,

kde v článku IV. bolo dohodnuté, že žalobca sa zaviazal na základe žiadosti majiteľa účtu vyhodnotiť
možnosť poskytnutia povoleného prečerpania k účtu.

Následne na základe žiadosti žalovanej oznámil dňa 12. 09. 2005, že jej bude poskytnuté povolené
prečerpanie peňažných prostriedkov bežného účtu vo výške 8 000,-- Sk s tým, že ku dňu povoleného
prečerpania je výška úrokovej sadzby 11,60 % ročne a sadzba úrokov z omeškania 15 % ročne.Dňa 16. 05. 2006 bolo vyhovené žiadosti o zmenu výšky úverového limitu na čiastku 15 000,-- Sk a dňa
20.10. 2006 na čiastku 25 000,-- Sk.

V právnom poriadku Slovenskej republiky je zmluva o úvere upravená v Obchodnom zákonníku č.

513/1991 Zb. ako absolútny obchodný záväzkový vzťah v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného
zákonníka,čoznamená,žesavždyspravujeObchodnýmzákonníkombezohľadunato,ktojesubjektom
týchto vzťahov, s výnimkou zmluvy o úvere uzatvorenej podľa lex specialis Zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z. z. Popri tejto špeciálnej norme však základnú ochranu spotrebiteľa pri
poskytovaní služieb na finančnom trhu poskytujú aj ustanovenia Občianskeho zákonníka v časti o

spotrebiteľských zmluvách, t.j. ustanovenia § 52 a nasledujúcich O. z. zavedené novelou 151/2004
Z. z. účinnou od 01. 04. 2004, v súlade s článkom 69 až 71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do
platnosti 01. 02. 1995 a ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie
postupnej zlúčiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi Európskej únie. Do tej doby obdobný typ
zmluvy čiastočne upravoval Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. Rada EÚ prijala smernicu č.
93/13/EHS 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smernicu 90/88/EHS

a 98/7/EHS, ktoré mali za cieľ zvýšiť ochranu spotrebiteľa pri využívaní finančných služieb ponúkaných
na trhu.

Vzťah medzi účastníkmi vznikol po vstupe Slovenska do Európskej únie, t.j. po 01. 05. 2004 a
zákonodarca umožnil dodávateľom dať zmluvy do súladu s požiadavkami a cieľmi Európskej únie v
oblasti ochrany spotrebiteľa, najmä platila povinnosť odstrániť zo spotrebiteľských zmlúv neprijateľné

podmienky a ustanovenia nevýhodnejšie oproti ustanoveniam Občianskeho zákonníka (viď ustanovenie
§ 54 ods. 1 O. z., § 879f ods. 3 O. z.).

Podľa § 54 ods. 1 O. z. zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Argumentácia žalobcu v odvolaní, že vzhľadom na úpravu úverového vzťahu v Obchodnom zákonníku
nemožno aplikovať Občiansky zákonník na úroky z omeškania pred 01. 01. 2008, je v súvislosti s
citovaným vývojom právnej úpravy na Slovensku a v Európskej únii nesprávna. Pokiaľ bola zmluvne
dohodnutá výška úrokov z omeškania vyššia než občianskoprávna, jedná sa v tej časti o neprijateľnú
zmluvnú podmienku, a teda ex lege neplatnú.

Na tomto nič nemení tá skutočnosť, že vzhľadom k tomu, že nebolo preukázané, že medzi účastníkmi
došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní kreditnej karty, nevzťahuje sa na daný zmluvný vzťah špeciálny
právny predpis Zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z., okrem ustanovenia § 3 ods. 6.

Podľa § 3 ods. 6 citovaného zákona, pri spotrebiteľských úveroch formou preddavkov na bežný účet
s výnimkou kreditnej karty alebo v prípadoch, keď nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov,

musí byť spotrebiteľ pred uzavretím zmluvy informovaný o úverovom limite, o nákladoch spotrebiteľa
spojených so spotrebiteľským úverom, o spôsobe výpočtu RPMN, o podmienkach, za ktorých môže byť
zmluva zmenená a o spôsobe a termíne skončenia zmluvného vzťahu. Počas trvania zmluvy musí byť
spotrebiteľ bezodkladne informovaný o zmene RPMN.

Hoci v oznámení o poskytnutí povoleného prečerpania je oznámená len výška ročnej úrokovej sadzby

a sadzba úrokov z omeškania, zákon nesankcionuje nedostatok informácie o výpočte RPMN sankciou
neplatnosti v takomto prípade, ani inou sankciou, ako je to uvedené v ustanovení § 4 ods. 4 citovaného
zákona.

Citovaný zmluvný vzťah potom súd posudzoval v zmysle ustanovenia § 710 Obchodného zákonníka a
§ 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka.Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi účastníkmi bol dojednaný úrok vo výške
11,6 % ročne, ktoré dojednanie je v súlade s ustanovením § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Ďalej sa súd zaoberal, či nárok žalobcu na jednotlivé plnenia je dôvodný.

Právoplatným zostalo prvostupňové rozhodnutie v časti, v ktorej rozhodol o časti žalovanej istiny vo
výške 262,22 Eur s úrokom z omeškania 8,5 % ročne od 01. 11. 2008 až do zaplatenia.

Z obsahu žalobného návrhu vyplýva, že žalovaná suma 1404,65 Eur pozostáva:

a) istiny vo výške 829,85 Eur,

b) debetného zostatku vo výške 67,91 Eur ( vypočítané ku dňu výpisu z bežného účtu

žalobcu, t. j. od 31. 10. 2008 k 29. 06. 2010),

c) poplatkov vo výške 51,44 Eur,

d) riadneho úroku vo výške 272,02 Eur,

e) úroku z omeškania vo výške 183,43 Eur ( vypočítané ku dňu výpisu z bankovej knihy

žalobcu, t. j. od 01. 11. 2008, čo je deň po zosplatnení úveru, do 29. 06. 2010).

Predmetom sporu v časti a) zostala potom suma 567,63 Eur s tým, že súd rozhodol právoplatne aj o časti
návrhu pod bodom e) úroku z omeškania za obdobie od 01. 11. 2008 do 29. 06. 2010, ako aj o úroku
z omeškania od 30. 06. 2010 až do zaplatenia, ktorý úrok priznal vo výške v zmysle občianskoprávnej

úpravy účinnej v dobe omeškania, t. j. k 01.11. 2008, t. j. vo výške 8,5 % ročne.

V časti, v ktorej žalobca požadoval úroky z omeškania 9 % ročne zo sumy 1 153,31 Eur, po dni výpisu
z banky knihy žalobcu, t.j. po 30. 06. 2010, (podanie zo dňa 04. 10. 2012 z č. l. 148 spisu), súd toto
podanie považoval za čiastočné späťvzatie návrhu a v tejto časti konanie v zmysle § 96 OSP zastavil.

V prevyšujúcej časti požadovaného úroku z omeškania súd návrh zamietol ako bezdôvodný z dôvodov

už uvedených.

V časti ohľadom požadovanej istiny pod bodom a) vo výške 567,63 Eur, súd návrh vyhovel, keď jej výšku
žalobca preukázal pripojenými výpismi z účtu.

Nárok pod bodom b) debetný zostatok vo výške 67,91 Eur, od ktorého požadoval úrok vo výške 25
% ročne od 30. 06. 2010 až do zaplatenia, súd považoval za preukázaný výpisom z účtu z č. l. 18

spisu, keď k 30. 06. 2010 bolo preukázané, že na výpise z účtu mala debetný zostatok žalovaná 67,91
Eur. Debetná úroková sadzba z titulu nepovoleného prečerpania na účte vyplývala z úrokových sadzieb
žalobcu zverejnených a platných odo dňa 21. 05. 2010 (č. l. 21 spisu).

Čo sa týka požadovaných poplatkov vo výške 51,44 Eur, tieto špecifikoval v súlade s bodom 13.
obchodných podmienok a bodom 75 všeobecných obchodných podmienok tak, že tieto predstavujú

poplatok za výzvu dňa 25. 09. 2008, 04. 08. 2008 a 15. 07. 2008 (3-krát 28,21 Eur), upomienku 03. 07.2008 8,30 Eur, spolu 92,93 Eur, od ktorej bola odpočítaná úhrada dňa 16. 09. 2008, 15. 08. 2008 a
16.07. 2008 spolu vo výške 41,50 Eur.

Súd potom v tejto časti návrhu vyhovel.

Čo sa týka požadovaného riadneho úroku vo výške 272,02 Eur pod bodom d), má sa jednať o úrok zo
sumy 829,85 Eur za obdobie od poskytnutia finančných prostriedkov žalovanej ku dňu 29. 06. 2010 v
dohodnutej výške 11,60 % ročne.

Súd v tejto časti návrhu vyhovel, keď dohodnutý úrok bol v súlade s ustanovením § 502 Obchodného
zákonníka ako aj ustanovením § 53 ods. 6 O. z.

Súd ďalej vyhovel návrhu v časti, v ktorej tento dohodnutý úrok bol požadovaný od doby 30. 06. 2010

zo sumy 829,85 Eur až do zaplatenia z rovnakých dôvodov.

Žalobca bol v prevažnej miere úspešný. Požadoval náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1 OSP.
Súd tomuto návrhu vyhovel podľa ustanovenia § 142 ods. 3 OSP. Súd priznal úspešnému žalobcovi
náhradu trov zaplateného súdneho poplatku z návrhu ako aj z odvolania, 2-krát po 84,-- Eur a náhradu
trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu vo výške 281,56 Eur za 3 úkony právnej pomoci

po 71,37 Eur (príprava a prevzatie, spísanie návrhu, odvolanie), 2-krát režijný paušál po 7,21 Eur, 1-krát
režijný paušál po 7,41 Eur, DPH 45,62 Eur.