Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Nitra

Judgement was issued by JUDr. Marta Molnárová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/291/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4603897546
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4603897546.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávnenej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8-10,
Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Košice, Festivalové nám. 1, Košice, proti povinnému: BETRO,
spol. s.r.o., Palárikova 2786, Topoľčany, IČO: 31 679 145, vymazaný z Obchodného registra Okresného
súdu v Nitre dňa 22. 10. 2011, o vymoženie sumy 13,28 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom
súde Topoľčany pod sp. zn. 3Er/61/2003 a u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Kováča, PhD., Južná

trieda 93, Košice pod sp. zn. Ex 440/2003, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu
Topoľčany č. k. 3Er/61/2003-19 zo dňa 27. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v časti o zastavení exekúcie v spojitosti s opravným
uznesením Okresného súdu Topoľčany č. k. 3Er/61/2003-27 zo dňa 21. júla 2014 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil, oprávnenému uložil povinnosť nahradiť

súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 52,36 eur a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na
náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou ustanovení § 57 ods. 1 písm. h/, § 58 ods. 1
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Uviedol, že súdny exekútor podaním zo dňa 05.
05. 2014 navrhol zastaviť exekúciu z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko uznesením Okresného
súdu Nitra č. k. 28CbR/64/2010-48 zo dňa 05. 08. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 09.

2011, bol povinný - spoločnosť BETRO, spol. s.r.o. zrušený bez likvidácie.

Konštatoval, že po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu súdu sp. zn. 3Er/61/2003,
exekútorského spisu súdneho exekútora č. EX 440/2003, ako aj z vyjadrenia súdneho exekútora mal
za preukázané, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by
postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, preto exekúciu v zmysle citovaných zákonných ustanovení
zastavil a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách exekúcie súdneho exekútora súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovení § 196, § 200 ods.

1, 5, § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 52,36 eur vrátane 20
% DPH z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho uznesenia, ktoré pozostávali z odmeny súdneho
exekútora vo výške 26,56 eur za 1 hodinu exekučnej činnosti a 6 úkonov exekučnej činnosti a z náhrady
hotových výdavkov vo výške 17,07 eur za poštovné.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 27. 06. 2014 podala odvolanie oprávnená v zákonom

stanovenej lehote. Mala za to, že postup exekučného súdu bol nesprávny, pretože tento má vždy
v priebehu konania skúmať procesnú spôsobilosť účastníkov konania. Podľa jej názoru mal vyhlásiťexekúciu za neprípustnú a po právoplatnosti uznesenia ju mal zastaviť podľa § 57 ods. 1, písm. g/
Exekučného poriadku, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, nakoľko vykonanie
exekúcie proti neexistujúcemu subjektu je z právneho hľadiska nemožné. Uviedla, že ex offo výmaz

spoločnosti z obchodného registra podľa súdu analogicky znamená jej nemajetnosť, avšak mala za to,
že súd sa mohol otázkou nemajetnosti zaoberať len v prípade, ak by návrh na zastavenie exekúcie
z dôvodu nemajetnosti povinného predchádzal strate jeho právnej subjektivity, čo ale nie je naplnené
v tomto konkrétnom prípade. Zdôraznila, že exekúcia mala byť zatavená z dôvodu jej neprípustnosti.
Z procesného hľadiska oprávnený nezavinil zastavenie konania, preto nie sú splnené podmienky pre

rozhodnutie o trovách konania podľa § 203 Exekučného poriadku. Navrhla, aby odvolaniu podanému
protirozhodnutiu,ktorévydalvyššísúdnyúradníkvcelomrozsahuvyhovelsudca arozhodolovyhlásení
exekúcie za neprípustnú, o jej zastavení podľa § 57 ods. 1, písm. g/ Exekučného poriadku a nepriznaní
náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1,
§ 214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej

nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 27. 06. 2014 v časti o zastavení exekúcie
v spojitosti s opravným uznesením Okresného súdu Topoľčany č. k. 3Er/61/2003-27 zo dňa 21. júla 2014
ako vecne správne podľa § 219 ods. 2 OSP potvrdil, pričom takto rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3
ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov).

V danej veci sa exekučné konanie začalo dňa 25. 06. 2003, keď bol súdnemu exekútorovi doručený
návrh oprávneného zo dňa 23. 06. 2003 na vykonanie exekúcie na podklade exekučných titulov, a
to rozhodnutia č. j. 581/2003/PR vydaného Okresným úradom práce Košice IV. dňa 25. 02. 2003,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 25. 03. 2003 a rozhodnutia č. j. 582/2003/
PR vydaného Okresným úradom práce Košice IV. dňa 25. 02. 2003, ktorý nadobudol právoplatnosť a

vykonateľnosť dňa 25. 03. 2003. Súd prvého stupňa udelil dňa 07. 07. 2003 poverenie na vykonanie
exekúcie pre súdneho exekútora Ladislava Kováča na základe vyššie uvedených exekučných titulov.
Písomným podaním zo dňa 05. 05. 2014 podal súdny exekútor súdu prvého stupňa návrh na zastavenie
exekúcie na rozhodnutie a vyúčtoval si trovy exekúcie v sume 91,57 eur. Dňa 27. 06. 2014 súd prvého
stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie, ktorým exekúciu zastavil,

oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 52,36 eur a
žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania z dôvodov uvedených v odôvodnení
tohto uznesenia.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v

odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkového stavu urobil aj správny právny záver. Odvolací súd sa s takýmto záverom uvedeným v
odôvodnení napadnutého uznesenia stotožnil, a preto s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP

sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia bez toho, aby tieto dôvody opakoval.

Účelom exekučného konania je nútený výkon judikovanej povinnosti obsiahnutej v exekučnom titule
za zákonom stanovených podmienok. Ak súdny exekútor ako štátom určená a splnomocnená osoba
na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, vykonáva úkony exekučnej činnosti v

súlade so zákonom, ktoré smerujú k účelnému vymáhaniu nároku, potom má aj právo na náhradu trov
takto vykonávanej exekúcie. V prvom rade trovy exekúcie znáša povinný a za podmienok stanovených v
ustanovení § 203 Exekučného poriadku aj oprávnený. Oprávnený znáša trovy exekúcie len výnimočne
a je to výnimka zo všeobecnej zásady, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza predovšetkým povinný.
Exekučný poriadok upravuje dva prípady, kedy je na úhradu trov exekúcie zaviazaný oprávnený, a topodľa princípu zavinenia, voľnej úvahy súdu a vtedy, ak k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu, že
majetok povinného nestačil ani na úhradu trov exekúcie. Oprávnený tak musí už pri podaní návrhu na
vykonanie exekúcie zvážiť toto riziko, najmä s ohľadom na majetkové možnosti povinného.

V predmetnej vec nie je sporné, že spoločnosť BETRO, spol. s.r.o. (povinný) bol z Obchodného
registra Okresného súdu v Nitre dňa 22. 10. 2011 vymazaný. Uznesením Okresného súdu Nitra č. k.
28CbR/64/2010-48 zo dňa 05. 08. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 09. 2011, bola zrušená
spoločnosť BETRO, spol. s.r.o. bez likvidácie. Zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je
dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Odvolací

súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa správne exekúciu zastavil podľa ust. § 57 ods. 1, písm. h/
Exekučného poriadku. V danom prípade bola dôvodom na zastavenie exekúcie skutočnosť, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1, písm. h/ Exekučného poriadku). Odvolací
súd konštatuje, že ak príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, zakladá to dôvod na
zastavenie exekúcie pre to, že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie (uznesenie NS
SR č. k. 6 M Cdo 14/2011 zo dňa 10. 10. 2012, uznesenie NS SR č. k. 4 M Cdo 17/2011 zo dňa 25. 10.

2012, uznesenie NS SR č. k. 3M Cdo 13/2011 zo dňa 11. 10. 2012).

Pokiaľ existujúci právny poriadok nemá výslovné ustanovenie plne zodpovedajúce danému skutkovému
stavu alebo procesnej situácii, treba takýto skutkový stav alebo procesnú situáciu kvalifikovať
ako právnu skutočnosť rovnocennú iným právnym skutočnostiam, ktorým plne zodpovedá určité
výslovné ustanovenie právneho poriadku. Uvedenú právnu skutočnosť treba potom podriadiť určitému

ustanoveniu zákona za použitia zásad analógie.

Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01. 11. 2013, proti výroku o náhrade trov
konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.

Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí
podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31.

októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o
ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.

Oprávnená podala odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 27. 06. 2014, ktorým napádala
i výrok o trovách exekúcie, avšak s poukazom na ustanovenie § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinné
od 01. 11. 2013 a prechodné ustanovenie § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, ktoré bolo potrebné v

danej veci aplikovať, sa odvolací súd dôvodmi odvolania v tejto časti nezaoberal, nakoľko o trovách
exekúcie rozhodoval súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom a v takomto prípade ide
o rozhodnutie, proti ktorému odvolanie podľa § 202 ods. 2 OSP nie je prípustné (avšak podľa zákona
takéto rozhodnutie môže vydať i vyšší súdny úradník a proti jeho rozhodnutiu OSP odvolanie vždy
pripúšťa)avtakomtoprípadenastupujerežimpodľa§374ods.4,vetatretiaOSParozhodnutievyššieho

súdneho úradníka sa v tejto časti zrušuje zo zákona. Uvedené znamená, že podaním odvolania proti
takému rozhodnutiu súdneho úradníka (proti ktorému inak zákon odvolanie nepripúšťa - § 202 ods. 2
OSP) sa napadnuté rozhodnutie súdneho úradníka v časti o trovách exekúcie zrušilo a vo veci (teda o
trovách exekúcie súdneho exekútora) musí opätovne rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa, ktorému je
vec pridelená na rozhodnutie podľa platného rozvrhu práce na príslušnom okresnom súde.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.