Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Malacky

Judgement was issued by Mgr. Adriana Šimková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 9P/151/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1613210295
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2014:1613210295.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté

deti: O.X., nar. XX.XX.XXXX a O.X., nar. XX.XX.XXXX., deti bytom ako matka, zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky, deti rodičov: matka O.X., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX M. XXX a otec O. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, XXX
XX O., o udelenie súhlasu na zmenu priezviska, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh otca zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným Okresnému súdu Malacky dňa 26.08.2013 sa otec domáhal zmeny priezviska
maloletého O. a maloletého O.. Otec svoj návrh odôvodnil tým, že je otcom mal. detí, pričom s matkou

mal. detí otec žil v druhovskom pomere. Dočasne sa po narodení detí dohodli na priezvisku po matke s
tým, že po uzatvorení manželstva deti dostanú priezvisko po otcovi. Nakoľko prišlo k rozpadu vzťahu s
matkou mal. detí a dohoda na zmene priezviska s ňou nie je možná, žiada otec súd o zmenu priezviska.

Otec na podanom návrhu trval, upravil petit návrhu tak, aby súd udelil súhlas otcovi za matku mal. detí
na podanie žiadosti na príslušnom orgáne samosprávy k zmene priezviska mal. detí z O. na H..

Matka sa k návrhu písomne vyjadrila s tým, že s návrhom nesúhlasí. Uviedla, že v prípade, ak zmena
priezviska mal. detí bude v ich záujme a bude ich výsostným želaním, je ochotná s tým súhlasiť aj
mimosúdnou cestou. Uviedla, že sa jedná o zásah do osobnostného vývoja detí, ktoré sú už po celé
roky - od narodenia, zvyknuté na priezvisko po matke. Uviedla, že je v záujme objektívneho posúdenia

veci aby matka osobne, resp. prostredníctvom kolízneho opatrovníka alebo psychológa najprv zistila ich
skutočné želanie, ktoré nebude ovplyvnené názormi či manipuláciou zo strany otca.

Kolízny opatrovník navrhol súdu návrh otca zamietnuť.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom matky, otca, zástupcu kolízneho opatrovníka, rodným
listom, správami ÚPSVaR Malacky zo dňa 22.09.2014 a zo dňa 30.10.2014, ostatným spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:Maloleté deti O. O. a O. pochádzajú zo vzťahu matky O.X. a otca O. H.. Rozsudkom Okresného súdu
Malackyč.k.8P/334/2010-18zodňa10.03.2011,súdzverilmaloletédetidoosobnejstarostlivostimatky
a otec bol zaviazaný platiť na výživné na mal. O. sumou 100,- eur mesačne a na mal. O. sumou 74,-

eur mesačne.

Z výsluchu otca súd zistil, že trvá na svojom návrhu s tým, aby súd udelil za matku súhlas na zmenu
priezviska maloletých detí, a to z priezviska O. na priezvisko H.. Uvedené žiada otec z toho dôvodu, o
uvedené ho požiadal starší syn O. cca. 3 roky nazad. Uviedol, že syn sa ho spýtal, prečo sa všetky deti
volajú po svojom otcovi a on nie. Otec ďalej uviedol, že návrh na zmenu priezviska nepodával skôr z

dôvodu,žeprebiehalokonaniaÚPP,taknajskôrchcelvyčkaťukončenietohtosúdnehokonania.Uviedol,
že s matkou mal. detí majú neustále problémy, ktoré sa týkajú spôsobu výchovy mal. detí ďalej uviedol,
že sám vníma potrebu zmeny priezviska mal. detí, pretože je ich otec a je správne, aby mali po jeho
priezvisko. S deťmi trávi víkendy, venuje sa im, majú spolu výborný vzťah. Uviedol, že v prípade ak by
mal. deti samé uviedli, že nemajú záujem o zmenu priezviska, tak to bude rešpektovať. Uviedol, že s
mal. O. o zmene priezviska vzhľadom na jeho vek nehovoril, ale myslí si, že aj on má záujem o zmenu

priezviska.

Z výsluchu matky súd zistil, že nesúhlasí so zmenou priezviska maloletých detí z dôvodu, že vzhľadom
na vek detí, 10 a 8 rokov, sú tieto na svoje zvyknuté. Uviedla, že deti sa jej nikdy nepýtali, prečo sa
nevolajú po otcovi, matka si myslí, že túto otázku ani nikdy neriešili. Uviedla, že keď bol podaný návrh
na súd, tak sa na túto tému z deťmi bavila, pričom deti jej povedali, že im je jedno ako sa volajú. Ďalej

uviedla, že podanie návrhu otcom mal. detí vníma ako robenie naschvál a nie ako skutočný záujem otca
o zmenu priezviska.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Malacky - referát poradensko- psychologických služieb
zo dňa 30.10.2014 súd zistil, že s mal. deťmi bol prostredníctvom psychológa vykonaný pohovor bez
prítomnosti oboch rodičov, deti boli vypočuté oddelene, boli v psychickej pohode a pozitívne naladené.

Z pohovoru so starším O. bolo zistené, že by chcel svoje priezvisko zmeniť, chcel by sa volať ako jeho
otec H.. Svoju motiváciu k zmene však nevedel vysvetliť ani uviesť. Mladší O. sa k zmene priezviska
nevedel vyjadriť, vyjadrenie bagatelizoval slovami „neviem“. V správe sa ďalej uvádza, že obe deti majú
vytvorený pozitívny vzťah k obom rodičom. Zároveň sa v správe uvádza, že obaja maloletý nevykazujú
dostatočnú mentálnu kapacitu uvedomenia si svojho rozhodnutia pri zmene ich priezviska.

Zástupca kolízneho opatrovníka k veci uviedol, že navrhuje súdu zamietnuť návrh otca.

Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom
rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie
zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že návrh otca nie je dôvodný. Vzhľadom
na podaný návrh otca a stanovisko matky je zrejmé, že je tu nezhoda rodičov v ich postoji na zmenu
priezviska maloletých detí. Zmena priezviska dieťaťa je podstatnou vecou súvisiacou s výkonom práv a
povinnostírodičov.Prinezhoderodičovsúdnanávrhrozhodujeibaotom,čijedenzrodičovjeoprávnený
podať žiadosť o zmenu priezviska dieťaťa. Na povolenie zmeny priezviska je potom príslušný správny

orgán. V danom prípade bolo priezvisko maloletého O. a maloletého O. určené pri uznaní otcovstva
súhlasným vyhlásením rodičov o priezvisku, a to O.. V zásade súd dáva súhlas na podanie žiadosti
jedným z rodičov na zmenu priezviska len vtedy, ak sú pre to závažné dôvody, t.j. ak druhý rodič,
ktorý so zmenou priezviska nesúhlasí, si voči dieťaťu neplní svoje rodičovské povinnosti, neprejavuje o
dieťa záujem, ak zrejme stratil k dieťaťu citový vzťah. Súd skúma, či udelenie súhlasu bude v záujme

maloletého dieťaťa, či to bude prospievať jeho zdravému vývoju.Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmena priezviska u maloletého O. a
mal. O. nie je v ich záujme, pričom v konaní bol zisťovaný aj názor oboch maloletých detí. Zo správy
a z výpovede kolízneho opatrovníka mal súd za preukázané, že obe maloleté deti pri pohovore so

psychológom komunikovali bezprostredne. Starší z detí O. síce uviedol, že by chcel svoje priezvisko
zmeniť, avšak svoju motiváciu bližšie uviesť nevedel, nebola teda potvrdené tvrdenie otca, že sám mal.
O. iniciuje zmenu svojho priezviska. Referát poradensko-psychologických služieb uviedol, že vzhľadom
na vek a vývinovú zrelosť oboch maloletých detí, tieto nie sú schopné zhodnotiť dôsledky a perspektívu
do budúcnosti, či by bola zmena priezviska v ich záujme alebo nie. Z výsluchu rodičov mal súd za

preukázané, že otec si svoju vyživovaciu povinnosť k mal. deťom plní, s deťmi sa pravidelne stretáva,
majú spolu vytvorený pekný vzťah. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že otec maloletých detí už v čase
ich narodenia súhlasil s tým, že priezvisko mal. detí bude O., pričom v tom čase si musel byť vedomý,
že určuje deťom priezvisko na celý život a akceptoval to. Súd zároveň uvádza, že napriek návrhu zo
strany otca, nevypočul obe mal. deti pred súdom a to najmä z dôvodu, že názor oboch detí k predmetu
prejednávanej veci bol kvalifikovane zistený prostredníctvom psychológa, nebolo preto potrebné mal.

deti zbytočne zaťažovať účasťou na súdnom pojednávaní. Obe maloleté deti navštevujú školu, pričom
pod súčasným priezviskom ich poznajú aj spolužiaci, učitelia a deti sú na svoje priezvisko už zvyknuté.
V zmysle vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že povolenie zmeny priezviska maloletého O.
a maloletého O. nie je v ich záujme. Z vyššie uvedených dôvodov súd návrh otca zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. l , písm. a) O.s.p., nakoľko sa konanie mohlo začať

i bez návrhu.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné, a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave, prostredníctvom tunajšieho súdu, písomne v troch vyhotoveniach, s náležitosťami podľa

§ 205 ods. 1 O.s.p..

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimipreukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.