Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 17, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/76/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111213790
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3111213790.1

Rozhodnutie

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkyJUDr.VieryŠkultétyovejasudkýňJUDr.Beáty
Čupkovej a JUDr. Aleny Záhumenskej v právnej veci navrhovateľa T. I., bytom T., U. XX, zastúpeného
JUDr. S. J., advokátom so sídlom v T., Q. č. X proti odporkyni O. N., bytom P.-C. č. XXX, zastúpenej JUDr.
V. N. advokátkou so sídlom v A. R. C., P. XX/XXX o zaplatenie 7.590 eur s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 02. januára 2012 č. k. 14C/195/2011-45

takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni náhradu trov odvolacieho konania vo výške 293,96 eur do
troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám zástupkyne odporkyne.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd svojim rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal od odporkyne

zaplatenia sumy 7.590 eur s príslušenstvom titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ
svoj návrh odôvodňoval tým, že odporkyňa bola jeho priateľkou , bývali spoločne u jeho rodičov od roku
2008, pracovala pre poisťovňu ako finančný poradca, k výkonu svojej práce potrebovala motorové
vozidlo a preto používala staršiu Škodu 105, ktorú vlastnil jej otec T. N.. V roku 2009 sa dohodli na
kúpe nového motorového vozidla zn. Citroe¨n v cene 10.590 eur, ktoré zaplatili zo „šrotovného“ za staré
motorové vozidlo zn. Škoda 105 vo výške 2000 Eur, odporkyňa uhradila zálohu 1.000 eur a 7.590

eur zaplatil on. Po rozchode s odporkyňou sa v januári 2010 ústne dohodli, že motorové vozidlo si
ponechá odporkyňa, ktorá ho k svojej práci potrebuje a sumu 7.590 eur mu vráti v splátkach po 40
eur mesačne, pričom odporkyňa túto dohodu nedodržala. Odporkyňa s podaným návrhom nesúhlasila.
Potvrdila, že žili s navrhovateľom v spoločnej domácnosti, rekonštruovali byt, na ktorý ona prispela
sumou 8.664 eur. Uviedla, že navrhovateľ jej žiadne peniaze nevyplatil, nebola ochotná mu sumu,
ktorú vynaložil na zakúpenie motorového vozidla vrátiť, pretože auto jej ponechal a existovala medzi

nimi dohoda, že navrhovateľovi zostanú investície v byte a jej zostane auto. Tvrdila, že v konaní nie
je pasívne legitimovaná na vrátenie žalovanej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia a zmluvy o
pôžičke, ktorá s ňou vôbec nebola uzavretá. Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané,
že návrh navrhovateľa nebol podaný dôvodne. Navrhovateľ sa domáhal od odporkyne vrátenia sumy
7590 euro, ktoré vložil dňa 1.7.2009 na kúpu osobného motorového vozidla značky Citro?n, ktoré malo
byť od začiatku vo vlastníctve odporkyne. V tom čase spolu žili účastníci konania ako druh a družka

v spoločnej domácnosti, pričom finančné prostriedky neboli poskytnuté priamo k rukám odporkyne,
ale boli určené na úhradu kúpy osobného motorového vozidla a boli vyplatené predajcovi vozidiel
značky Citro?n. V danom prípade sa nepreukázala existencia žiadnej dohody na základe, ktorej by bola
odporkyňa povinná navrhovateľovi vyššie uvedené peniaze po ukončení spolužitia vrátiť. Z výsluchu
účastníkov bolo jednoznačne preukázané, že odporca poskytol predmetné finančné prostriedky na
kúpu auta pre odporkyňu bezodplatne. V čase, keď sa finančné prostriedky odporkyni na kúpu auta

poskytli neexistovala medzi účastníkmi žiadna dohoda o tom, že tieto peniaze bude odporkyňa povinnáv budúcnosti navrhovateľovi vrátiť. Preto okresný súd dospel k záveru, že požiadavka navrhovateľa na
vrátenie uvedených finančných prostriedkov formulovaná ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia
neobstojí, pretože v danom prípade nešlo o plnenie bez právneho dôvodu, ani z právneho dôvodu,

ktorý neskôr odpadol. Suma 7590,- eur bola odporkyni poskytnutá titulom darovania. Preto sa
navrhovateľ mohol domáhať len vrátenia daru podľa ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka, čo
však neurobil. Z týchto dôvodov okresný súd návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol, pretože
nebolo preukázané, že by sa odporkyňa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatila. O náhrade trov
konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnej odporkyni priznal náhradu

trov konania vo výške 2044,33 eur .

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ a domáhal sa aby
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že jeho návrhu v celom rozsahu vyhovie, uplatnil
si náhradu trov konania. Nesúhlasil so zisteným skutkovým stavom súdom prvého stupňa, nakoľko tento
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli ani inak nevyšli v konaní najavo,
teda pri hodnotení dôkazov nepostupoval v súlade s ustanovením § 132 O.s.p.. Zotrval na tvrdení, že

po rozchode s odporkyňou sa dohodli, že vozidlo si ponechá odporkyňa a jemu vyplatí čiastku 7.590
eur. Poukazoval na vyjadrenia odporkyne, ktoré v priebehu konania menila tak, že najskôr tvrdila, že
jej žiadne peniaze na kúpu motorového vozidla nedal, neskôr požadovala započítanie ním požadovanej
sumy 7.590 eur so sumou 8.664 eur, ktoré mala investovať do rekonštrukcie bytu, v ktorom bývali,
neskôr tvrdila, že motorové vozidlo kúpil jej otec a Škodu 105 im ponechal, následne tvrdila, že ona

financovala rekonštrukciu bytu, v ktorom súčasne býva on, tieto peniaze nežiadala vrátiť a preto jej
on mal kúpiť motorové vozidlo. Odporkyňa v žiadnom svojom prednese neuviedla, že by sumu 7.590
eur od neho prijala ako dar, naopak uviedla, že jej peniaze poskytol na zaplatenie časti kúpnej ceny
auta z toho dôvodu, že ona financovala rekonštrukciu bytu. Mal za to, že dôkazné bremeno je na
odporkyni, ktorá musí preukázať jednoznačne a nepochybne existenciu právneho titulu, ktorý by ju

oprávňoval peniaze si ponechať. Odporkyňa nepreukázala existenciu takého zmluvného dojednania, z
ktorého by vyplynulo, že jej bezplatne finančné prostriedky prenechal ako dar a ona tento dar prijala.
Ani z jeho prednesov nevyplýva, že by mienil uvedenú sumu odporkyni darovať bezodplatne. Mal za
to, že nebolo preukázané v danej veci uzavretie darovacej zmluvy a nebol preukázaný ani iný právny
dôvod jeho plnenia. Podľa jeho názoru došlo k plneniu bez právneho dôvodu podľa § 451 ods. 2

Občianskeho zákonníka a majetkový prospech predstavujúci sumu 7.590 eur, ktorým sa odporkyňa na
jeho úkor bezdôvodne obohatila je táto povinná vrátiť. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR
25Cdo/246/2001 v obdobnej veci.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázala na skutočnosť, že navrhovateľ jej prispel na zakúpenie

motorového vozidla sumou 7.590 eur s tým, že toto kupuje pre ňu. Poprela, že by sa pri rozchode
dohodli, že mu vyplatí nejakú sumu a trvala na tom, že navrhovateľ jej z vlastnej iniciatívy dal na kúpu
auta peniaze. Auto kupoval pre ňu a ona s tým súhlasila. Poukázala na vyjadrenie navrhovateľa na
pojednávaní dňa 26.10.2011, že auto bolo kúpené pre ňu a neriešilo sa čo bude so sumou 7.590
eur, z ktorého vyjadrenia jednoznačne vyplýva, že jeho úmyslom bolo darovanie. Poukázala tiež na

skutočnosť, že navrhovateľ si bol vedomý, že zo svojich peňazí dala sumu 8.664 eur na rekonštrukciu
bytu, v ktorom mali spoločne bývať a ktorý v súčasnosti navrhovateľ užíva, a preto chcel aby ona mala
auto. Z toho, že navrhovateľ vyplatil peniaze nepochybne vyplýval jeho úmysel a vôľa darovať, aj keď
účastníci medzi sebou uvedený výraz alebo výrok, že sa jedná o dar alebo že uzatvárajú darovaciu
zmluvu, nepoužili. Vyjadrila presvedčenie, že k plneniu bez právneho dôvodu nedošlo, navrhovateľ

nekonal v omyle, jeho úmyslom bolo kúpiť jej auto, ktoré ona prijala, a teda došlo k ústnemu uzavretiu
darovacej zmluvy. Ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka v platnom znení nebola naplnená. Uplatnila trovy odvolacieho konania vo výške
293,96 eur.

Navrhovateľ sa k vyjadreniu odporkyne vyjadril tak, že poprel jej tvrdenie, že by prispela sumou

8.664 eur na rekonštrukciu jeho bytu a zdôraznil, že toto jej tvrdenie preukázané nebolo. Poukázal na
vyjadrenie odporkyne zo dňa 18.05.2011, ktoré sa v spise nachádza, a v ktorom tvrdila, že jej na kúpu
motorového vozidla nedal žiadne peniaze. Nemôže byť potom ani pravdivé jej tvrdenie, že peniaze
na kúpu motorového vozidla jej daroval, pretože jedno vylučuje druhé. Podstatnou skutočnosťou preposúdenie hodnovernosti odporkyne totiž je, či rozhodujúce skutkové okolnosti uvádza od počiatku
rovnako alebo nie. V tomto prípade je zjavné, že odporkyňa sa vyjadruje účelovo, klame a snaží
sa dodatočne vykonštruovať dôvod, resp. motív jeho konania, na základe ktorého jej na zakúpenie

motorového vozidla dal sumu 7.590 eur tak, že sa jednalo o dar ako odplatu za jej príspevok na
rekonštrukciu bytu jeho rodičov, teda dokonca ani nie jeho bytu.

Krajský súd preskúmal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v rozsahu podaného odvolania a jeho dôvodov a
dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny
potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p..

Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľom

vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvého stupňa.
Odvolacie námietky navrhovateľa vo veci samej sú totožné s námietkami, ktoré uplatnil pred súdom
prvého stupňa a tieto nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Ani v odvolacom konaní totiž
neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z
daného titulu odvolací súd si osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle §

219 ods. 2 O.s.p. dokazuje. Na doplnenie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací
súd dodáva nasledovné:

Odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa možno v zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len
okolnosťami uvedenými v citovanom zákonnom ustanovení pod písm. a) až f). V prejednávanej veci
navrhovateľ v podanom odvolaní vytýka súdu prvého stupňa nesprávne hodnotenie dôkazov (odvolací

dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.).

Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva predovšetkým v nesprávnom
postupe súdu prvého stupňa pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom potom je, že súd berie
do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne, že
neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne

skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným
zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov. Za skutkové zistenia, ktoré
nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je treba považovať taký výsledok hodnotenia dôkazov súdom,
ktorý nezodpovedá postupu podľa ust. § 132 O.s.p.. Podľa citovaného zákonného ustanovenia hodnotí
súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,

pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Nesprávne
hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť prvostupňovému súdu v prípade, ak by zobral do úvahy
skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli v
konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 až § 135 O.s.p. Týmto odvolacím

dôvodom možno napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, na ktorého nesprávnosť je
možné usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

Okresný súd posúdil právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi ako darovaciu zmluvu.

Na základe darovacej zmluvy sa darca zaväzuje poskytnúť obdarovanému určitú vec či veci bezodplatne

a dobrovoľne, t. j. bez toho aby na to mal právnu povinnosť a obdarovaný dar prijíma. Základnou
črtou darovacej zmluvy je, že darca poskytuje dar a nedostáva žiadnu majetkovú protihodnotu, a to
na základe dobrovoľnosti. Poskytnutie daru nesmie byť plnením právnej povinnosti, ktorá by vyplývala
zo zákona alebo zo zmluvy. Hospodárskym dôvodom (kauzou) darovacej zmluvy je teda bezodplatný
prevod vlastníckeho práva k predmetu daru z darcu na obdarovaného a z hľadiska právnych účinkov

má význam prejavená vôľa darcu z vlastných prostriedkov rozmnožiť majetok obdarovaného. V praxi
je bežné poskytnutie daru medzi prítomnými osobami, ktorým je prejav vôle darcu a obdarovaného
vyjadrený odovzdaním a prevzatím daru, ide o reálnu darovaciu zmluvu (dar z ruky do ruky). Zákon
totiž nepredpisuje pre darovaciu zmluvu osobitnú právnu formu, a preto sa môže uskutočniť reálnymodovzdaním a prijatím predmetu darovania, pri ktorom vznik pomeru a jeho zánik splnením spadá do
jedného časového úseku. V takomto prípade stačí ak je prejav vôle urobený akýmkoľvek spôsobom
nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chceli účastníci zmluvy prejaviť. Prevzatie daru sa spravidla

uskutoční odovzdaním veci z ruky do ruky.

Z obsahu spisu, a to predovšetkým z výsluchov účastníkov na pojednávaniach pred súdom prvého
stupňa, nesporne vyplýva, že medzi účastníkmi bola uzavretá dohoda, na základe ktorej navrhovateľ
prispel na kúpnu cenu motorového vozidla zn. Citroe¨n sumou 7.590 eur s tým, že toto motorové
vozidlo bolo od začiatku kúpené pre odporkyňu, do jej vlastníctva a čo bude s vkladom navrhovateľa

na kúpnu cenu motorového vozidla sa neriešilo ( výpoveď navrhovateľa č. l. 30 ). Z uvedenej výpovede
navrhovateľa vyplýva, že mienil odporkyni bezodplatne a dobrovoľne prispieť na kúpu motorového
vozidla konkrétnou sumou 7.590 eur. Odporkyňa nesporne uvedenú sumu na kúpnu cenu motorového
vozidla prijala.

Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi vykazuje všetky pojmové
znaky darovacej zmluvy ( predmet darovania, bezodplatnosť, dobrovoľnosť) ako správne ustálil i súd

prvého stupňa. Je preto možné uzavrieť, že súd prvého stupňa vykonané dôkazy v danej veci správne
vyhodnotil podľa zásad uvedených v ustanovení § 132 a nasl. O.s.p. a správne aplikoval predpisy
hmotného práva.

Odvolací súd zdôrazňuje, že je vždy vecou súdu aby podal právnu kvalifikáciu súdenej veci. I v prípade,
že navrhovateľ vo svojom návrhu, resp. odporca, vo svojom vyjadrení k návrhu, vec právne hodnotí,

súd nie je týmto právnym posúdením viazaný.

Vzhľadom na uvedené, dospel odvolací súd k záveru, že odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/
O.s.p. v danej veci nebol daný.

Pokiaľ poukazoval navrhovateľ na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/246/2001 a tvrdil,
že sa jedná o vec totožnú, odvolací súd len konštatuje, že skutkový stav zistený súdom v danej veci a

vo veci NS ČR sp. zn. 25Cdo/246/2001 nie je totožný a preto závery NS ČR na danú vec nedopadajú.

K tvrdeniu navrhovateľa, že medzi účastníkmi bola v roku 2010 uzavretá dohoda, podľa ktorej si
odporkyňa mala ponechať motorové vozidlo s tým, že jemu vyplatí sumu 7.590 eur v splátkach po 40
eur mesačne, odvolací súd udáva, že navrhovateľ toto svoje tvrdenie nepreukázal.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä

tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na
pokyny súdu.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe
skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a
závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O.s.p.).

V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak
povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe

vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi
povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vzájomná väzba. Pokiaľúčastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia
dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom súdnom konaní spočíva
v zodpovednosti účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku

ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia účastníka, tento dôkazné bremeno
neuniesol , čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané
určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti
účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú v § 101 a

v § 120 ods. 1 prvej vety O.s.p. alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec).

Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na
preukázanie tvrdení je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov
konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia
byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

V danej veci sa navrhovateľ tvrdil, že medzi účastníkmi existuje ústna dohoda o vrátení sumy 7.590 eur

v splátkach po 40 eur mesačne. Odporkyňa existenciu takejto dohody poprela. Na povinnosť tvrdenia
navrhovateľa o existencii dohody medzi účastníkmi v ním tvrdenom znení, nadväzuje jeho povinnosť
označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti, ktorá zaťažuje navrhovateľa a zaťažuje ho teda i
dôkazné bremeno preukázať existenciu dohody účastníkov. Pokiaľ navrhovateľ v konaní existenciu
dohody účastníkov nepreukázal, neuniesol bremeno dôkazu, nakoľko neoznačil a nepredložil dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení a musí znášať následok v podobe neúspechu v tomto súdnom konaní.

Z týchto dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom
na úspech odporkyne v odvolacom konaní jej bola priznaná náhrada trov konania spočívajúca v trovách
právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - spísanie vyjadrenia á 237,34 eur, 1x paušálna

náhrada po 7,63 eur + 20% DPH vo výške 48,99 eur spolu 293,96 eur podľa § 14 ods.1 písm. b/, § 16
ods.3, § 18 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z.z..

Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .