Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 28, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/760/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811215573
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3811215573.2

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa X. V. L., s.r.o., so sídlom F., T. 5, K.: XX XXX XXX,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou M. V., s.r.o., so sídlom F., T. 5, proti odporcovi R. A., bytom T.,
H. XXX/XX, zastúpeného X. T., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Prievidza, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa Q., so sídlom T., W.. N. 5,
K.: XX XXX XXX, zastúpeného JUDr. E. Z., advokátom so sídlom N., J. V. X/A, o zaplatenie 950,04

Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 31.
októbra 2012, č.k. 6C/60/2012-76, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Prievidza zo dňa
15. januára 2013, č.k. 6C/60/2012-90, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa, v spojení s opravným uznesením, v napadnutej časti
výroku o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania

pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 15,93 Eur, na účet právneho zástupcu JUDr. E. Z.,
advokáta, so sídlom N., J. V. X/A, vedený v M. banke, a.s., č. XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol
8170312, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, rozhodol o vrátení súdneho poplatku
vo výške 50,37 Eur a navrhovateľovi uložil, aby do 3 dní od právoplatnosti uznesenia vedľajšiemu

účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu zaplatil náhradu trov konania vo výške 118,16 Eur.
Uviedol, že navrhovateľ návrhom podaným prostredníctvom právneho zástupcu dňa 16.09.2011 sa proti
odporcovi domáhal zaplatenia 950,04 Eur s príslušenstvom. Podaním zo dňa 09.10.2012, doručeným
súdu prvého stupňa dňa 10.12.2012 vedľajší účastník na strane odporcu vzniesol námietku premlčania,
navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania
vo výške 118,16 Eur za 2 právne úkony - prevzatie a príprava zastúpenia 51,45 Eur + režijný paušál

7,63 Eur, vyjadrenie zo dňa 09.10.2012 51,45 Eur + režijný paušál 7,63 Eur. Pri zastavení konania súd
prvého stupňa aplikoval § 96 ods. 1 veta prvá a druhá O.s.p. s tým, že navrhovateľ účinne zobral späť
návrh v celom rozsahu pred prvým pojednávaním. O vrátení súdneho poplatku vo výške 50,37 Eur,
kráteného o 6,63 Eur bolo rozhodnuté podľa § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., s odôvodnením, že
navrhovateľ zavinil zastavenie konania. Vedľajšiemu účastníkovi priznal trovy konania, pozostávajúce z

trov právneho zastúpenia podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 a § 15 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v
znení účinnom do 30.06.2013, v celkovej výške 118,16 Eur, a to prevzatie a príprava zastúpenia 51,45
Eur, vyjadrenie zo dňa 09.10.2012 51,45 Eur a 2x režijný paušál á 7,63 Eur. Odporcovi v konaní žiadne
trovy nevznikli, preto mu súd prvého stupňa ich náhradu nepriznal.Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal v zákonnej lehote
odvolanie navrhovateľ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že vedľajší účastník
- združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť

právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Združenia na ochranu spotrebiteľa
podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Tieto
právne závery ustálil aj Krajský súd v Bratislave vo svojich rozhodnutiach, sp. zn. 5Co/26/2012 a sp. zn.
3Cob/259/2011, ktorý v obdobných prípadoch nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho
zastúpenia. Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z., cieľom novelizácie Občianskeho

súdneho poriadku bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv
a umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby najmä
združenia na ochranu spotrebiteľov. Navrhovateľ má za to, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť
kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé
poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne
vybavené a odborne kompetentné. Navrhovateľ má z vlastných skúseností vedomosť, že združenie

vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe
združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania.
Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania, združenie nemá žiadnu
vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec.
Vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných

skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu. Navrhovateľ poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v
Košiciach, sp. zn. 6Co/141/2012 a Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 17Co/91/2012. Zastáva
názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie
alebo bránenie práva. Združenie v predmetnom konaní nevystupuje ani ako splnomocnený zástupca
odporcov, pričom títo o vstupe združenia do konania pravdepodobne ani nemali žiadnu vedomosť, čo

vyjadril aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutiach, sp. zn. 13Co/35/2012 a sp. zn. 13Co/36/2012.
Upozornil,žesúdnepriznanímnáhradytrovkonaniavedľajšiemuúčastníkovineporušujezákladnéprávo
na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy
konania neboli účelne vynaložené a neboli ani v príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho
účastníka k predmetu konania. Vo veci nie je podľa názoru navrhovateľa možné aplikovať ani § 137

O.s.p., pretože združenie odporcu v konaní nezastupuje. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok
o trovách konania zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Zároveň si
uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 19,12 Eur s DPH pozostávajúce z jednej polovice úkonu
právnej služby vo výške 9,96 Eur a režijného paušálu k právnemu úkonu vo výške 9,16 Eur s DPH, za
podanie odvolania.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého
stupňa v jeho napadnutej časti potvrdil a navrhovateľa zaviazal k povinnosti zaplatiť aj náhradu trov
odvolacieho konania vo výške 33,36 Eur, a to za vyjadrenie k odvolaniu a režijný paušál. Uviedol, že
vedľajší účastník vstúpil legitímne do predmetného spotrebiteľského sporu na stranu odporcu, a to v
súlade s § 93 ods. 2, 3 O.s.p. Svoj vstup do konania vedľajší účastník považoval za opodstatnený,

keďže spotrebiteľ bol v predmetnej veci úspešný v dôsledku jeho aktivity, a teda z hľadiska samotného
cieľa a poslania činnosti Združenia, ktorým je ochrana spotrebiteľa, sú trovy konania, náhradu ktorých
požadujú, objektívne účelné. Vedľajší účastník by bol rád, ak by sa prijala taká vnútroštátna právna
úprava, ktorá by súdu umožnila prihliadať na premlčanie pohľadávky ex offo v súdnych konaniach
proti spotrebiteľom alebo poučiť ich o možnosti premlčanie namietať. Považoval za svoju povinnosť

chrániť spotrebiteľa aj pred premlčanými nárokmi, a preto v každom spore, v ktorom navrhovateľ žaluje
premlčaný nárok, vnáša námietku premlčania. Odmietnutie ich práva na plnú náhradu trov konania by
de facto znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov na súdoch. Účelnosť trov vynaložených
na právnu pomoc možno odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy, právo účastníka na náhradu trov konania v
úspešnom súdnom spore vyplýva z nálezov Ústavného súdu SR, napr. II. ÚS 78/03, II.

ÚS 31/04, II. ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08, II. ÚS 122/09. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 5Cdo 71/2010 zo dňa 09.06.2010, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k.
17Co/87/2011-71 zo dňa 25.04.2012 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 7Co/34/2012 zo
dňa 28.03.2012. Argumentáciu žalobcu, že vedľajší účastník- združenie na ochranu spotrebiteľa - musí
byť schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, považoval

za zjavne účelovú, nelogickú až absurdnú. Vedľajší účastník je pripravený dôsledne presadzovať a
chrániť oprávnené záujmy spotrebiteľov aj v súdnych konaniach, a to vystupovať proti dodávateľomna základe princípu „rovnosti zbraní.“ Vstupom vedľajšieho účastníka do konania sa navrhovateľ zrazu
v súdnych konanich začína ocitať v postavení, v ktorom nachádza rovnocenného partnera v riešení
právnych otázok súvisiacich s prebiehajúcimi spormi, pretože priemerný spotrebiteľ sa nedokáže v

súdnom konaní náležite brániť a v dôsledku svojej neinformovanosti, prípadne nedostatku prostriedkov
na právne zastúpenie, rezignuje. Uviedol, že v predmetnej právnej veci sú uplatňované nároky proti
spotrebiteľovi, teda je nutné použiť normy spotrebiteľského práva aj výkladové pravidlá ich aplikácie.
V rámci spotrebiteľského práva pozitívny zásah štátu, ktorý je realizovaný spotrebiteľskou právnou
úpravou, kompenzuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Pri ochrane spotrebiteľa musí

zohraťúlohuajsúdnamocaplikačnoupraxou,atoajvotázkerozhodovaniaotrováchkonaniasubjektov,
ktoré vystupujú na ochranu spotrebiteľa.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v
napadnutej časti (vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi) podľa § 212
ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný

uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.).
Ak však súd zastavuje konanie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania zisťuje, či niektorý z účastníkov
konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zastavenie konania po späťvzatí návrhu, ku ktorému

došlopresprávanieodporcu,pričomnávrhbolpodanýdôvodne,zakladáprávonavrhovateľananáhradu
trov zastaveného konania. Dôvodnosť návrhu sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol výsledok
konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, či odporca splní to, čoho sa navrhovateľ domáha, a
len preto navrhovateľ vezme návrh späť. Zavinenie navrhovateľa zase môže spočívať v tom, že podal
návrh napríklad napriek tomu, že dlh bol splnený, a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu, alebo

v tom, že návrh vzal späť bez toho, aby odporca splnil to, čoho sa návrhom domáhal, prípadne z iných
dôvodov.

V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia istiny v sume
950,04 Eur s príslušenstvom. Súdu prvého stupňa bolo písomným podaním, doručeným dňa 29.10.2012
podané späťvzatie návrhu navrhovateľom v celom rozsahu, ktorým žiadal konanie zastaviť. Vzhľadom

na uvedené je nesporné, že dôvodom zastavenia konania voči odporcovi bolo späťvzatie návrhu, pričom
navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť bez toho, že by odporca splnil to, čoho sa podaným
návrhom voči nemu domáhal. Preto v zmysle ust. § 146 ods. 2 vetá prvá O.s.p. je navrhovateľ povinný
nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania.

Pri náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa o trovách konania

rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov
konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 118,16 Eur. Odvolací súd sa s týmto
právnym názorom súdu prvého stupňa stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vedľajší účastník
tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje
v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia

považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, článok 47,
ods. 2. V danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany spotrebiteľa - odporcu.
Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že vedľajší účastník do konania riadne vstúpil, jeho
právny zástupca zastúpenie riadne prevzal a v podaní zo dňa 09.10.2012 právne kvalifikovane vzniesol
námietku premlčania, preto nie je dôvod na nepriznanie náhrady trov právneho zastúpenia.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade
trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151
ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 15,93 Eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 118,16 Eur, predstavujúca náhradu

trov prvostupňového konania, a preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania,
spočívajúca v odmene za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b), § 16 ods. 3
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení účinnom do 30.06.2013, vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej
pomoci 16,60 Eur, znížená na polovicu základnej sadzby, t. j. 8,30 Eur za podanie vyjadrenia k odvolaniu
navrhovateľa, doručené súdu prvého stupňa dňa 04.12.2012, režijný paušál 7,63 Eur, t. j. spolu trovy

odvolacieho konania vo výške 15,93 Eur.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .