Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, December 30, 2013

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 3P/74/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5913207813
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Krajčiová

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2013:5913207813.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudkyňou Mgr. Renátou Krajčiovou vo veci starostlivosti o mal. J. O.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zast. v konaní kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Ružomberok - odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: Q. O., nar. XX.X.XXXX, bytom
O. XXa, XXX XX S., W. republika K., zast. Mgr. Ivanom Petkovom, advokátom, Advokátska kancelária
Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, IČO: 42130743 a X. Q., nar. X.X.XXXX, bytom P. XXX, J. R., zast. Mgr.
Martinom Ťupekom, advokátom, Advokátska kancelária Palisády 29/A, 811 06 Bratislava, v konaní o
návrhu matky na určenie výživného na mal. dieťa spätne, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a v celom rozsahu.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.9.2013 prostredníctvom svojho PZ domáhala,
aby súd uložil otcovi povinnosť zaplatiť výživné na mal. J. O. vo výške 250 eur mesačne za obdobie
od podania návrhu 3 roky spätne k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Matka uviedla,
že je bývalou družkou otca maloletej. Rodičia mal. v minulosti boli partnermi. Počas ich vzťahu sa dňa
12.12.2005 v meste Rozenheim v Spolkovej republike Nemecko narodila mal. J.. Vzťah rodičov mal.
sa po vzájomných nezhodách a názorových rozporoch a ochladnutí citov skončil. Rodičia mal. nie sú
ani neboli manželmi počas existencie ich vzťahu, či po narodení mal. J. nežili v spoločnej domácnosti.
Mal. J.a je od svojho narodenia v osobnej starostlivosti matky, ktorá sa v plnej miere stará o jej výchovu,

zdravie a všestranný vývoj bez akejkoľvek pomoci príbuzných a otca. Otec od narodenia mal. nejavil
o ňu takmer žiadny záujem, len sporadicky navštevoval matku a maloletú. Spočiatku odmietol uznať
aj svoje otcovstvo k mal. J.i. Matka bola z tohto dôvodu v evidencii príslušných úradov v SRN vedená
ako slobodná matka s dieťaťom, ktorého otec je neznámy. Otec uznal svoje otcovstvo k mal. J.i až
dňa 16.4.2013 pred príslušnými orgánmi v meste Rozenheim v SRN. Matka uviedla, že mal. J.a trpí
ekzémovým ochorením neuro dermitis, ktoré si vyžaduje medikáciu predstavujúcu nemalé výdavky na
lieky,čiozdravnépobytyprimori.Okreminéhovdôsledkukonaniaotcamal.došlokznačnémuzadĺženiu

matky a tá je nútená sama tieto dlhy splácať, čo vo výraznej miere znižuje finančné zázemie domácnosti,
v ktorej žije matka s mal. J.ou. Mzda matky predstavuje sumu vo výške 1 900 eur brutto, t.j. 1 350,62
eur netto. Matka poberá na mal. J.u detské prídavky vo výške 184 eur. Otec na výživu mal. od jej
narodenia nijakým spôsobom neprispieva. Mesačné výdavky na domácnosť, v ktorej mal. J.a vyrastá
predstavujú sumu cca 1 840 eur, z čoho vyplýva, že mesačné výdavky matky presahujú jej príjmy.
Vzhľadom na uvedené nepochybne existujú dôvody osobitného zreteľa, aby súd priznal mal. J.i výživné
od otca za obdobie od podania návrhu 3 roky spätne. Matka zdôraznila, že k uznaniu otcovstva došlo

až po niekoľkých rokoch, pričom musí spätne mesačne vracať výživné, ktoré namiesto otca jej platil štát
(Nemecko).Právomoc súdu SR na konanie v tejto veci je daná s poukazom na ustanovenie článku 3 písm. a)
Nariadenia rady (ES) č. 4/2009 z 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone
rozhodnutí a o spolupráci vo veci a vyživovacej povinnosti, nakoľko povinný t.j. otec mal. dieťaťa má

miesto obvyklého pobytu v obvode tunajšieho súdu. S poukazom na Haagsky protokol o rozhodnom
práve pre vyživovaciu povinnosť článok 4 bod 4. rozhodným právom je právny poriadok SR, nakoľko
oprávnený podal návrh na príslušný orgán štátu obvyklého pobytu povinného a podľa právneho poriadku
SR oprávnenému možno priznať výživné od povinného.

PZ matky vo svojom prednese na pojednávaní dňa 5.11.2013 zotrval na podanom návrhu. Poukázal,
že dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle konštantnej rozhodovacej činnosti súdov je samotný

fakt, že otec už od narodenia dieťaťa neplatil výživné naň. Matka nežiadala o určenie výživného skôr s
poukazom na listinu o uznaní otcovstva z roku 2013, dovtedy bol otec mal. J.e neznámy a výživné za
neznámeho otca poberala matka od mesta Rozenheim. Navrhovateľka vedela od počiatku, že otcom je
odporca, ten však na ňu naliehal, aby nebola taká hlúpa, aby požiadala o výživné mesto Rozenheim, čo
pod tlakom okolností aj urobila. Rodičia prestali byť partnermi v minulom roku, nikdy nežili v spoločnej

domácnosti. Odporca žil v miestnosti u svojho zamestnávateľa a mal. len navštevoval, čo odôvodňoval
tým, prečo by mal platiť nájomné, keď mal dostupné ubytovanie u zamestnávateľa. To spôsobilo, že
matka musela platiť nájomné, aby zabezpečila bývanie aj pre svoju dcéru sama. Nie je pravdou, že
matka nejakým spôsobom mala brániť uznaniu otcovstva. Situácia, že mesto Rozenheim platilo výživné
za odporcu vyhovovala najmä jemu. Pod tlakom všetkých okolností, zhoršenia vzťahu rodičov, nezhôd

ohľadom stretávania otca s mal., čo malo aj negatívny vplyv na mal. dieťa sa matka rozhodla, že výjde s
pravdou von a to s tým, že otcom dieťaťa je odporca a súhlasila s tým, že bude vracať výživné zaplatené
mestom Rozenheim späť, čo nastalo aj z pričinenia odporcu, ktorý naliehal na uznaní otcovstva zrazu
po 7 rokoch. Preto mesto Rozenheim zaviazalo matku vracať výživné vo výške 50 eur mesačne za
obdobie spätne, za ktoré odporca neplatil a ktoré je predmetom tohto konania. Matka by nemala niesť

sama zodpovednosť za to, že súhlasila s uznaním otcovstva po 7 rokoch, že bude sama vracať mestu
Rozenheim vyplatené výživné. Mal. J.a trpí ochorením neuro dermitis od narodenia, liečba ktorej si
vyžadovala a vyžaduje vysoké výdavky. Matka žije v Nemecku ďaleko od svojej rodiny, stará sa o mal.
výlučne sama, nemá žiadnu podporu. Jej príjmy nepostačujú na vykrytie základných životných nákladov.
Otec na výživu mal. za uplatňované obdobie neprispieval vôbec. Odporca tlačil na matku, aby nebol

uznaný za otca, ona využila možnosť žiadať o výživné mesto, to sú okolnosti hodné mimoriadneho
zreteľa.

PZ otca vo svojom prednese na pojednávaní dňa 5.11.2013 uviedol, že návrh nie je dôvodný. Nie sú
dané dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie výživného spätne, nie je pravdou tvrdenie matky, že
otec od narodenia mal. J.e o ňu nejaví záujem. Boli predložené fotografie, ktoré preukazujú, že rodičia

spoločne žili všetci traja v spoločnej domácnosti od narodenia mal. až do marca roku 2012. To, že otec
odchádzal za prácou do inej krajiny ešte neznamená, že neviedli s matkou a s mal. spoločnú domácnosť,
chodili spolu na dovolenky, navštevovali spoločne rodinu, starali sa o chod domácnosti z finančného a
materiálneho hľadiska, prispievali na výživu dieťaťa. Otec každý mesiac dal nejakú peňažnú sumu k
rukám matky a otec sa o dieťa staral. V tom čase nebolo formálne uznané otcovstvo a teda otec nemohol

platiť výživné na mal. v takej forme ako si to matka predstavuje. Nie je pravdou, že by otec naliehal na
matku, aby otcovstvo uznané nebolo kvôli výživnému od mesta Rozenheim. Ako vyplýva z rozhodnutia
Okresného súdu Rozenheim zo dňa 14.1.2013 matka tvrdila, že odporca nie je otcom dieťaťa a návrhom
v uvedenom konaní sa snažila zabrániť otcovi domôcť sa styku s mal.. Nie je pravdou, že by to bola
vôľa matky uznať to otcovstvo, naopak otec v záujme toho, aby sa mohol stretávať s dieťaťom oficiálnou

cestou nemeckých súdov, musel sa domôcť určenia otcovstva. Otec má vedomosť, že mal. od narodenia
trpí ochorením neurodermitída, nakoľko sa o ňu od narodenia staral a poskytoval všetku súčinnosť
súvisiacu s liečbou. Tvrdenie matky, že sa o mal. J.u starala sama nie je pravdivé. Do marca 2012
sa staral o mal. aj otec. K tvrdeniu matky, že na ňu zo strany otca bol vyvíjaný nátlak, aby otcovstvo
uznané nebolo z dôvodu uplatňovania výživného od mesta Rozenheim poukázal na rozhodnutie mesta

Rozenheim o povinnosti vrátiť vyplatené výživné matkou mestu Rozenheim zo dňa 2.5.2013, kde sú
podrobne uvedené okolnosti, za ktorých matka vyhlásila, že odporca nie je otcom dieťaťa. Od roku 2006
do roku 2010 matka opakovane a pri niekoľkých úkonoch dobrovoľne potvrdila, že nie je známy otec
mal. Je to pomerne dlhý časový úsek, v ktorom keby na ňu bol vyvíjaný nátlak, mala možnosť domôcťsa rozhodnutia. Je absurdné, ak sa otec musel domáhať určenia otcovstva, aby sa mohol stretávať s
maloletou.

Pojednávania konaného dňa 30.12.2013 sa nezúčastnila matka ani jej PZ. PZ vzal termín pojednávania

na vedomie na predchádzajúcom pojednávaní dňa 5.11.2013, keď zároveň vyhlásil, že počas
vianočných sviatkov dňa 30.12.2013 matka sa bude nachádzať na území SR a dostaví sa na
pojednávanie. Dňa 27.12.2013 elektronicky doručil PZ matky žiadosť o zrušenie pojednávania vzhľadom
na nepredvídateľné osobné a rodinné dôvody na strane matky, v dôsledku ktorých nie je ani nebude
prítomná v Ružomberku v čase pojednávania. Poukázal, že matka má obmedzené možnosti uvoľnenia

sa pre účely osobnej prítomnosti na pojednávaní v SR, keďže trvalo žije v Nemecku, kde je riadne
zamestnaná a stará sa sama o svoju mal. dcéru, pričom bude sa nachádzať u svojich rodičov v
Ružomberku v čase od 3.3.2014 do 7.3.2014. PZ matky doručil tunajšiemu súdu elektronicky dňa
30.12.2013 podanie, ktorým navrhol vykonať dôkaz a to výsluch matky na príslušnom súde v SRN
formou dožiadania, nakoľko jej osobná účasť na pojednávaní nie je možná. Súd žiadosti PZ matky
na odročenie pojednávania nevyhovel, nakoľko nebol konkretizovaný ani preukázaný dôležitý dôvod

žiadosti o odročenie pojednávania tvrdený matkou a to nepredvídateľné osobné a rodinné dôvody na
stranematky,pričomsúdotomtoPZmatkyupovedomilelektronickydňa30.12.2013.NáslednePZmatky
k otázke odročenia pojednávania nedoplnil dôvod tejto žiadosti a ani ho nepreukázal, pojednávania sa
nezúčastnil rovnako ani matka a preto súd vec prejednal a rozhodol v ich neprítomnosti a prihliadol
pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 OSP.

Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 30.12.2013 uviedol, že s navrhovateľkou začal chodiť v
roku 2004, vtedy robil v Rakúsku a ona v Nemecku. Keď mali voľno, boli v Ružomberku, keď išli do
zamestnania, brával ju na jeho aute do Nemecka, keďže pracovala asi 200 km od jeho pracoviska v
Rakúsku. Následne sa narodila mal. J.a v pôrodnici v Rozenheime, vtedy žili v byte v Kiefersfeldene. Po
dvoch rokoch si našli nový byt v tom istom meste, lebo prenajímatelia im chceli zvyšovať platby. Asi v

roku 2011 sa dohodli, že keďže už dlhodobo pracovali v zahraničí, časom by sa vrátili na Slovensko. On
odišiel na Slovensko pripraviť situáciu, začal podnikať, otvoril si bufet na pozemku, ktorý mal v Liptovskej
Osade. Jedenkrát za mesiac išiel do Nemecka k navrhovateľke a dcére zabezpečiť čo budú potrebovať.
Náklady na byt v Nemecku platili spoločne, rovnako aj náklady na výživu maloletej. Dával navrhovateľke
peniaze koľko od neho žiadala. Na podnikanie si vzal pôžičku z banky, na ktorú ručil svojim domom. Boli

dohodnutí, že keď sa bufet otvorí, príde navrhovateľka aj s dcérou sem a že budú tam spolu robiť a keby
to náhodou nešlo, dá bufet do prenájmu a vráti sa naspäť do Nemecka k pôvodnému zamestnávateľovi.
Jeden mesiac išiel do Nemecka za navrhovateľkou a dcérou on, druhý mesiac prišla ona sem. Jeden
večer, keď prišla navrhovateľka z Nemecka, povedala mu, že ona nejde k nemu spať, že sa chce
rozísť, to bolo niekedy v marci 2012. Povedala mu, že sa na Slovensko vrátiť nechce, malú mu nechala

doma a navrhovateľku musel zaviezť na O. V.. Potom sa chcel aj vrátiť do Nemecka, aby udržal ich
vzťah, ale zistil, že navrhovateľka má iného. Cez letné prázdniny 2012 bola jeden mesiac dcéra u neho.
Navrhovateľka mu povedala, že keď jej bude platiť na dcéru bude mu ju dávať, peniaze navrhovateľke
posielal cestou kolegu z východu 200 eur mesačne, potom mu ale nechcela dať malú k telefónu ani
na prázdniny, tak povedal, že jej platiť nebude. Jeden mesiac v roku 2012 jej nezaplatil. Navrhovateľka

zrušila svoj telefón celý kontakt na ňu z jeho strany. Obrátil sa na jej rodičov. Jej otec bol ústretový, na čo
navrhovateľka povedala, že ak doplatí chýbajúci mesiac, kontakt s dcérou mu umožní. Výživné potom
nosil jej otcovi. Keď sa mu stále nedarilo stretnúť sa s mal. začal riešiť vec právnou cestou. Medzitým
navrhovateľka dala na neho trestné oznámenie, vraj obťažoval ju aj jej rodičov. Z Nemecka mu prišiel
zákaz stretávať sa s mal., približovať sa k nej. Našiel si právničku v Nemecku. Napísalo sa odvolanie,

ktorého sa zúčastnil on aj navrhovateľka. Na tom súde bola nútená priznať, že on je otcom mal. J.e. V
apríli 2013 došlo k zrušeniu rozhodnutia nemeckého súdu, ktorým mu bolo zakázané priblížiť sa k mal.,
matke bola udelená pokuta a musela zaplatiť trovy konania. Tam ho uznala za otca maloletej. Jedna
matkina kamarátka ju nahovorila, ktorá je tiež slobodnou matkou a využíva všetky výhody sociálneho
systému v Nemecku, aby ho neuznala za otca mal., a k uznaniu otcovstva po narodení dieťaťa z jeho

strany nedošlo vzhľadom k žiadosti matky. Následne poberala dávky z nemeckého úradu. Každý rok jej
posielali výzvu, či už vie, kto je otec. Potom nemecký úrad žiadal matku vrátiť vyplatené dávky. Nebol
dôvod,abytožiadaliodomňa,keďžekaždýrokvyzývalimatku,abyuviedlainformácieootcovimaloletej.
Nie je pravdou tvrdenie navrhovateľky, že nežili v spoločnej domácnosti, že nejavil takmer žiaden záujem
omal.,žejunavštevovallensporadickyažeodmietaluznaťotcovstvokmaloletej.Otcovstvochceluznať

už hneď pri narodení. Poukázal na fotografie predložené súdu. Sú tam fotky z pobytu v predmetnombyte za prítomnosti jeho príbuzných otca, sestry ako aj príbuzných matky a známych z Ružomberka
podnikateľov, ktorí sa každý rok chodili k nim v zime lyžovať. Celé leto chodili na dovolenky pokiaľ spolu
žili. Keď boli na Slovensku zdržiavali sa v Liptovskej Osade u nich doma aj s navrhovateľkou. K jej

rodičom na O. V. chodili len na návštevu. V domácnosti v J. R. býval s nimi aj jeho otec. V Nemecku
ich navštevovali X. V., A. S., V. S., pán Q. s manželkami a deťmi. Mal. J.a sa volá po jeho mame, ktorá
zomrela, keď mal 12 rokov. Na mal. teraz platí výživné 150 eur mesačne + za matku všetky jej pôžičky,
kde bol uvedený ako ručiteľ.

PZ otca vo svojom prednese na pojednávaní dňa 30.12.2013 uviedol, že odporca minimálne do času

rozchodu s navrhovateľkou žil v spoločnej domácnosti, staral sa a uspokojoval všetky potreby svojej
partnerky a mal.. Bol predložený fotografický materiál a tiež označené osoby, ktoré tvrdenia odporcu v
rámci jeho výpovede môžu preukázať. Takisto to môže preukázať otec odporcu aj jeho sestra. V rámci
právnej cesty, ktorou sa odporca snažil domôcť svojich práv v Nemecku došlo k tomu, že odporca uznal
pred nemeckým súdom otcovstvo k maloletej. Takisto poukázal na uznesenie o odmietnutí trestného
oznámenia vydaného OR PZ Ružomberok dňa 16.8.2013, kde bolo konštatované, že vzťahy Q. O. a X.

Q. predstavujú občianskoprávny spor, ktorý vyplynul z ich osemročného partnerského vzťahu týkajúce
sa vzájomného hospodárenia. Z textu samotného trestného oznámenia navrhovateľky zo dňa 10.6.2013
vyplynulo, že táto požiadala svojho vtedajšieho partnera X. Q., aby peniaze boli prevedené na jeho
účet, keďže v tom čase mu plne dôverovala a nemala dôvod pochybovať o tom, že jej prijaté peňažné
prostriedky odovzdá. Z uvedeného vyplýva, že odporca s navrhovateľkou žili v spoločnej domácnosti a

tento sa riadne staral o mal., teda nie je dôvod na priznanie výživného spätne. Taktiež vedia preukázať
detailne sumy, ktoré odporca navrhovateľke odovzdal. Na tunajšom súde sa vedie konanie pod sp.zn.
2C/105/2013, kde uplatňuje matka voči otcovi zaplatenie sumy 12 799 eur a kde otec predkladá dôkazy
preukazujúce, že platil navrhovateľke peňažné sumy z rôznych právnych titulov. Okrem toho naďalej
spláca za navrhovateľku pôžičku, ktorú si zobrala v Slovenskej sporiteľni.

KO mal. dieťaťa vo svojom prednese na pojednávaní dňa 30.12.2013 uviedla, že v návrhu nie sú
uvedené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, aby si uplatňovala výživné na mal. navrhovateľka
spätne. Otec preukázal dôkazmi najmä fotografiami, že bol pravidelne v kontakte s maloletou. Pokiaľ
matka tvrdí, že otec na jej výživu riadne neprispieval mohla si podať na súde návrh na určenie výživného
v danom čase. Matka klamala v tom, že poberala príspevok od nemeckého úradu ako slobodná matka

a pritom otec bol s mal. v kontakte, staral sa o ňu. V žalobe v občianskoprávnom konaní je uvedené
navrhovateľkou, že v decembri 2011 si brala úver v Prvej stavebnej sporiteľni a.s., kde je uvedené, že
v tom čase boli s otcom mal. partnermi, teda navrhovateľka mala možnosť určiť otcovstvo a žiadať o
určenie výživného na mal.. Keby jej otec to výživné neplatil, keby bola vo finančnej tiesni, tak to určite
urobí.

Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise a to
so súhlasom matky s uznaním otcovstva pre dieťa, so súhlasom matky s uznaním otcovstva pre
matku, s listinou o uznaní otcovstva pre matku, s listinou o uznaní otcovstva pre dieťa, s dokladom
od mesta Rosenheim o povinnosti splácať dlžnú sumu zo dňa 2.5.2013, so žalobou matky podanou
voči otcovi mal. na tunajší súd o zaplatenie sumy 12 799,01 eur, s fotodokumentáciou predloženou

otcom preukazujúcu spoločne strávené chvíle s navrhovateľkou a mal. J.ou v byte v Rosenheime aj
mimo tohto bytu, s rozhodnutím Okresného súdu Rosenheim, ktorým bolo uložené predbežné opatrenie,
ktorým bol zakázaný styk otca s mal., s rozhodnutím Okresného súdu Rosenheim, ktorým bolo zrušené
toto predbežné opatrenie obsahujúcim vyhlásenie matky, že súhlasí s uznaním otcovstva zo strany
otca, s trestným oznámením matky a s uznesením o odmietnutí trestného oznámenia vydaným OR PZ

Ružomberok dňa 16.8.2013.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.Pokiaľ povinný neplní svoju vyživovaciu povinnosť, potom je nevyhnutné podať čo najskôr návrh na
začatie konania. Čo sa týka mal. oprávneného, tak v týchto prípadoch môže súd výnimočne priznať
výživné spätne 3 roky od podania návrhu, avšak len z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Z dôvodovej

správy k ustanoveniu § 77 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že cieľom doplnenia dôvodov hodných
osobitného zreteľa ako podmienky na priznanie výživného spätne je zdôrazniť výnimočnosť priznania
výživného pre mal. dieťa spätne po začatí konania, zamedziť tak možným špekuláciám a zneužívaniu
tejto možnosti. Súd tak bude skúmať dôvody, ktoré bránili oprávnenému rodičovi uplatniť zákonný nárok
ihneď potom, ako oprávnený rodič prestal plniť svoju vyživovaciu povinnosť.

V tomto konaní uplatňovala matka voči otcovi mal. určenie výživného na mal. J.u spätne za obdobie 3
rokov od podania návrhu vo výške 250 eur mesačne, čo odôvodnila skutočnosťou, že s otcom nežili v
spoločnej domácnosti a otec o mal. J.u nejavil takmer žiaden záujem, navštevoval ich len sporadicky, od
narodenia mal. J.e sa matka v plnej miere starala o jej výchovu, zdravie a všestranný vývoj bez pomoci
príbuzných a otca. Otec spočiatku odmietol uznať otcovstvo k mal. J.i. Na výživu mal. neprispieval
nijakým spôsobom. K uznaniu otcovstva došlo až po niekoľkých rokoch v situácii, keď navrhovateľka

musí spätne mesačne vracať výživné, ktoré namiesto otca jej platiť štát. Súd vo veci vykonal rozsiahle
dokazovanie. Z predloženej fotodokumentácie otcom vyplynulo, že nie je pravdivé tvrdenie matky, že
o mal. J.u nejavil žiaden záujem a že ich navštevoval len sporadicky, na predmetných fotografiách sú
spoločné zábery otca s mal. aj s matkou, či už v byte alebo mimo bytu, v rôznych životných obdobiach
maloletej. Zároveň je potrebné zdôrazniť okolnosti, za ktorých došlo k uznaniu otcovstva zo strany otca

- stalo sa tak v priebehu konania na Okresnom súde Rosenheim, ktorý na návrh matky vydal predbežné
opatrenie, ktorým zakázal otcovi priblížiť sa k maloletej. Následne otec využil právne možnosti obrany
s tým, že bol úspešný a dosiahol zrušenie tohto rozhodnutia Okresného súdu Rosenheim a zároveň
v predmetnom konaní uznal otcovstvo k mal. J.i, s čím vyjadrila súhlas aj matka. V nadväznosti na to
však bola matka nútená vrátiť príslušnému úradu v meste Rosenheim vyplatené dávky výživného, ktoré

prijala neoprávnene, keďže napriek tomu, že bola pravidelne každoročne vyzývaná na údaje o otcovi
mal., otca neoznačila, a stalo sa tak až v priebehu konania pred Okresným súdom Rosenheim v roku
2013 t.j. vo veku 7 rokov mal. J.e. Z predložených fotografií je nepochybné, že matka mala vedomosť
o tom, kto je otcom mal. od narodenia, otec o mal. prejavoval záujem, staral sa o ňu. Matka mala
zákonné možnosti žiadať o určenie otcovstva k mal. od jej narodenia a v tejto súvislosti žiadať o určenie

výživného na mal., avšak k tomu nepristúpila, naopak čerpala dávky z nemeckého sociálneho systému.
Tvrdenie matky, že to bolo z dôvodu naliehania otca nebolo ničím podložené. Názor matky, že by nemala
sama niesť zodpovednosť za to, že súhlasila s uznaním otcovstva po 7 rokoch a že bude sama vracať
mestu Rosenheim vyplatené výživné a otec nebude platiť nič, je zavádzajúci, keďže bola to práve matka,
ktorá nikdy nežiadala určiť otcovstvo k mal., hoci vedela od narodenia kto je jej otcom a ktorá súčasne

žiadala mesto Rosenheim vyplácať jej výživné, keď opakovane úradu v Nemecku oznamovala, že otec
mal. nie je známy v rozpore so skutočnosťou. Podľa názoru súdu jednalo sa o slobodné rozhodnutie
matky špekulatívneho charakteru a aj prípadný neformálny súhlas otca mal. s takýmto postupom nie je
relevantným (sám nežiadal určiť otcovstvo do roku 2013), keďže dávky od nemeckého úradu nežiadal
on, ani neboli vyplácané k jeho rukám, napokon s odstupom niekoľkých rokov si uvedomil nesprávnosť

tohto prístupu a otcovstvo k mal. sa sám rozhodol uznať za účelom uplatňovania svojich rodičovských
práv a povinností k maloletej.

Pre záver súdu ťažiskovými dôkazmi sú fotodokumentácia predložená otcom ako aj listinné dôkazy
založené v spise týkajúce sa uznania otcovstva v konaní pred Okresným súdom Rosenheim resp. prípis
nemeckého úradu vo veci povinnosti matky vrátiť vyplatené dávky. Okrem toho podporne pôsobili v tejto

súvislosti aj dôkazy a to uznesenie o odmietnutí trestného oznámenia matky v trestnej veci vedenej
OR PZ Ružomberok, samotné trestné oznámenie matky a tiež žaloba matky podaná na tunajší súd o
zaplatenie sumy 12 799,01 eur voči otcovi ako odporcovi, z ktorých je zrejmá existencia partnerského
vzťahu medzi rodičmi mal. v predmetnom období. Podľa názoru súdu nebolo potrebné z hľadiska
hospodárnosti konania vykonávať ďalšie dokazovanie, ktoré by pripadalo do úvahy v zmysle prednesu

PZ otca a to výsluch sestry otca resp. jeho otca a tiež známych a priateľov, ktorí ich navštívili v byte
Kiefersfeldene (X. V., A. S., V. S. s rodinami) resp. k otázke úhrady jednotlivých súm vyplatených zo
strany otca matke na výživu maloletej. Na vykonanie týchto dôkazov PZ otca netrval. Pokiaľ PZ matky
navrhol vypočuť matku príslušným súdom v Nemecku, kde táto sa trvalo zdržiava, súd vzhľadom na
dôkaznú situáciu popísanú a vyhodnotenú vyššie nepovažoval vykonanie tohto dôkazu za potrebné.

Preto súd návrh matky na vykonanie tohto dôkazu zamietol.Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda návrh
matky zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný, keďže nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného
zreteľa pre priznanie výživného na mal. dieťa spätne.

Otrováchkonaniasúdrozhodolspoukazomnaustanovenie§146ods.1písm.a)OSP,vzmyslektorého
žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, nakoľko konanie mohlo
začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Žiline písomne v 3 vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1,2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia. (§ 251 ods. 1 OSP).