Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, December 10, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/73/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113228434
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8113228434.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik mesta Prešov, a.s., so sídlom
Bardejovská č. 7, 080 06 Ľubotice, IČO: 31 718 922, právne zastúpeného JUDr. Ernestom Vokálom,
advokátom, so sídlom Hlavná č. 6, 080 01 Prešov proti žalovanému: E. J., nar. XX.X.XXXX, t.č. na
neznámom mieste, zastúpenému Y. V., súdnou tajomníčkou Okresného súdu T., o zaplatenie 33 € s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9C/144/2013-51 zo dňa

8.9.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku III. tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške
33 Eur pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia 16,50
Eur na účet JUDr. Ernesta Vokála, advokáta do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len prvostupňový súd) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi 33 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobu v časti o zaplatenie poštovného
vo výške 1,40 Eur zamietol. Zároveň vyslovil, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov
konania vo výške 16,50 Eur v prospech právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Ernesta Vokála do 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil zistením, že žalovaný použil prepravnú službu Dopravného podniku a.s. Prešov
bez zaplatenia cestovného, preto mu podľa § 760 Občianskeho zákonníka, § 12 ods. 2 písm. ), § 14 ods.

1 písm. d), ods. 2, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1 písm. e), ods. 2 zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave,
ako aj ustanovení Prepravného poriadku a Tarify MHD v Prešove vznikla povinnosť zaplatiť sankciu za
porušenie tarifných a prepravných podmienok vo výške 33 Eur za každý prípad porušenia. Pokiaľ ide
o uplatňované trovy právneho zastúpenia v danej veci dospel k záveru, že jediným účelným nákladom,
ktorý žalobcovi (ktorý mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku.
Náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom žalobcovi nepriznal, pretože sa

nejednalo podľa jeho názoru o náklady účelne vynaložené s odôvodnením, že sa jednalo o vec
typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke. Svoju argumentáciu podporil aj poukazom na
ustanovenie § 150 ods.2 O.s.p., s tým, že za neprimerané trovy konania vo veciach nárokov dopravných
podnikov na zaplatenie cestovného a sankcie považuje akékoľvek trovy právneho zastúpenia v spore,
v ktorom žalovaný nárok žalobcu relevantne nepopiera (napr. okolnosťami prepravnej kontroly a pod.)
a teda žalobcom tvrdený skutkový stav je zjavne nesporný. Náhradu poštovného vo výške 1,40 Eur

prvostupňový súd nepriznal z dôvodu, že náklady predsúdnej korešpondencie, aj keď v budúcnosti
úspešného žalobcu, do náhrady trov konania ani nákladov potrebných na uplatnenie pohľadávky
nespadajú, pričom v konkrétnom prípade pre pohľadávku samotná faktúra potrebná nie je, nakoľkovýška sankcie je daná tarifou a o lehote na plnenie bol žalovaný poučený v Zápise o vykonaní prepravnej
kontroly.

Proti tomuto rozsudku, len proti výroku o trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie

žalobca. Uviedol, že každý má právo na to, aby hoci aj v jednoduchej skutkovo a právne menej zložitej
veci bol zastúpený advokátom. Akceptácia takéhoto odôvodnenia by znamenala, že účastník konania,
ktorý zamestnáva osoby s právnickým vzdelaním alebo sám má právnické vzdelanie, musí znášať trovy
právneho zastúpenia sám. Žalobca poukázal aj na dôvodovú správu k ustanoveniu § 150 ods. 2 O.s.p.
a uviedol, že ak by zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu prepravného poriadku a necestoval

by bez platného cestovného lístka, nevznikli by mu ani trovy, ktoré sú zákonné a neprevyšujúce
niekoľkonásobne žalovanú sumu. Záverom odvolania žalobca navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a
priznať mu trovy právneho zastúpenia tak ako boli uplatnené v žalobnom návrhu.

Žalovaný zostal v odvolacom konaní nečinný.

Krajský súd ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods.1 O.s.p. v napadnutej časti o trovách
konania bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods.2 O.s.p. a podľa § 220 O.s.p. rozsudok

prvostupňového súdu v tejto časti zmenil. Nakoľko v tejto časti má rozsudok charakter uznesenia, aj
odvolací súd rozhodoval uznesením.

Trovy konania v zmysle § 137 O.s.p. predstavujú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov,
vrátane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena
notára za vykonané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho

hotové výdavky, tlmočné a tiež odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát. Pri rozhodovaní o
náhrade trov konania podľa § 142 a nasl. O.s.p. platí predovšetkým zásada úspechu, pričom z hľadiska
výšky trov súd musí posudzovať účelnosť vynaložených trov. Z hľadiska aplikácie ust. § 150 ods.2 O.s.p.
musí u drobných sporov posudzovať aj ich primeranosť.

Nakoľko v danom prípade predmet konania nepresahuje 1.000 Eur, ide v zmysle §200ea ods. 1 O.s.p.

o drobný spor, pri ktorom v súvislosti s rozhodovaním o trovách konania prichádza do úvahy aj možná
aplikácia ust. § 150 ods.2 O.s.p. v súčasnom znení, podľa ktorého súd môže trovy konania v drobných
sporoch nepriznať alebo znížiť, ak sú neprimerané voči pohľadávke. Legálnu definíciu toho, čo je
neprimeranévočipohľadávkezákonneuvádzaatakjeprivýkladetohtoustanoveniapotrebnévychádzať
aj z účelu tejto zákonnej úpravy.

Odvolací súd sa nestotožňuje s výkladom žalobcu , že ust. § 150 ods. 2 O.s.p. je možné použiť
len v prípade, že trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu, ako samotná pohľadávka.
Toto bolo v dôvodovej správe uvedené len ako príklad pre zavedenie tohto ustanovenia, ale účelom
takejto zákonnej úpravy bolo práve to, aby boli eliminované trovy právneho zastúpenia pri hromadne
uplatňovaných pohľadávkach. Toto ustanovenie teda núti veriteľa a splnomocneného zástupcu k

hospodárnosti.

Tak ako pri aplikácii ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré ustanovenie citoval prvostupňový súd aj v
rámci úvah o tom, či sú neprimerané trovy konania a či prichádza do úvahy možnosť použitia ods. 2 tohto
ustanovenia je potrebné prihliadať aj na charakter uplatnenej pohľadávky, na okolnosti, ktoré žalobcu
viedli k uplatneniu práva na súde, na postoj účastníka a tiež na okolnosti poskytovania právnej pomoci.

Pokiaľ ide o charakter pohľadávky, predmetom konania je vymáhanie cestovného s príslušnou zákonnou
sankciou. Vzhľadom na to, že jedným z hlavných predmetov činnosti žalobcu je pravidelná verejná
cestná hromadná doprava osôb, vykonávaná za odplatu, nemôže si žalobca podľa názoru odvolacieho
súdu nielen z ekonomických, ale ani z výchovných dôvodov dovoliť upustiť od sankcionovania „čiernych
pasažierov“, aj keď náklady na vymáhanie cestovného a sankcií sú značné. Aj v danom prípade ide o

žalovaného, ktorý je v hmotnej núdzi, ale ktorý mal možnosť predísť vzniku týchto ďalších trov, pretožežalobca už pred podaním návrhu na súd ho vyzval na zaplatenie pohľadávky mimosúdne. Pokiaľ takáto
pohľadávka napriek výzve súdu nebola zo strany žalovaného uhradená, trovy súvisiace so zaplatením
súdneho poplatku skutočne treba považovať za účelne vynaložené trovy konania, ktorých zníženie ani s

odvolanímsanaust.§150ods.1,2O.s.p.neprichádzadoúvahy,pretožebezzaplateniatejtopoplatkovej
povinnosti by súdne konanie ani nemohlo prebehnúť.

Preto pri úspešnom uplatnení pohľadávky je v zmysle § 142 ods.1 O.s.p. aj u drobného sporu nutné
priznať úspešnému žalobcovi náhradu trov konania súvisiacich so zaplatením súdneho poplatku, čo v
danom prípade prestavuje 16,50 Eur.

Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 2 O. s. p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Podľa § 200ea ods. 1 O. s. p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania účastníkovi vo všeobecnosti platí zásada zodpovednosti za
výsledok a zásada zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Ako vyplynulo z obsahu spisu, žalobe žalobcu,
pokiaľ ide o vec samú bolo vyhovené, keďže žalovanému súd prvého stupňa uložil povinnosť zaplatiť
istinu 33 Eur. Je tiež zrejmé, že v danom prípade bol predmetom konania drobný spor vyvolaný
porušením povinnosti žalovaného cestovať v dopravnom prostriedku žalobcu s platným cestovným

lístkom.

Argumentácia súdu prvého stupňa nemožnosťou účastníka dať sa zastúpiť v jednoduchom spore a s tým
spojená neprimeranosť trov právneho zastúpenia nemá oporu v texte ustanovenia § 150 ods. 2 O.s.p..
Výnimka uvedená v ustanovení § 150 ods. 2 O.s.p., ktorá umožňuje súdu nepriznať alebo znížiť náhradu
trov konania prisudzovanej účastníkovi konania s plným či prevažným úspechom v spore neznamená,

že súd môže dotknuté zákonné ustanovenie využiť bez akýchkoľvek limitov. Pri aplikácii ust. § 150
ods. 2 O.s.p. je rozhodujúcim to, či je výška požadovanej náhrady trov konania k výške uplatňovanej
pohľadávky v zjavnom nepomere, resp. či ide o stav neprimeranosti takýchto súm.

V prejednávanej veci uplatnené trovy konania žalobcom pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku
a z odmeny právneho zástupcu za poskytnutú právnu pomoc za dva úkony právnej pomoci. Celková

výška trov prvostupňového konania, ktoré žalobca uplatňoval tak dosahuje sumu 65,32 Eur ( 16,50 Eur
súdny poplatok, 48,82 Eur odmena právneho zástupcu za poskytnuté dva úkony právnej pomoci (16,60
Eur x 2 + režijný paušál 7,81 Eur x 2)).

Vzhľadom k spomínanej zásade primeranosti priznávanej náhrady trov konania úspešnému účastníkovi
k výške prisudzovanej pohľadávky s poukazom na ust. § 150 ods. 2 O. s. p. je odvolací súd toho

názoru, že v preskúmavanej veci sú dané dôvody pre zníženie náhrady trov konania avšak len do výšky
prisúdenej pohľadávky, a teda do sumy 33 Eur. Súčasťou priznávanej náhrady trov sú aj uplatnené
náklady vzniknuté so zaplatením súdneho poplatku za podanú žalobu s tým, že tento náklad je
nepochybne nevyhnutným predpokladom začatia samotného súdneho konania.

So zreteľom na uvedené odvolací súd postupom podľa § 220 O. s. p. zmenil rozsudok vo výroku o

trovách konania a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov prvostupňového konania v
celkovej výške 33 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 2 O.
s. p. Zohľadňujúc, že účastníci mali v odvolacom konaní úspech čiastočný, bolo vyslovené, že žiadny z
nich nemá právo na náhradu trov tohto štádia konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné