Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 22, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/249/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213216764
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2213216764.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

členov senátu: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Martin Holič, v právnej veci navrhovateľa: PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného spoločnosťou:
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, proti odporcovi: E. U., nar.
XX.XX.XXXX, bytom M. XX, M., o zaplatenie 1.024,35 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č.k. 14C/145/2013-26 zo dňa 6. decembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový zamietol žalobu, ktorou sa navrhovateľ domáhal rozhodnutia

súdu, ktorým by bol odporca zaviazaný k zaplateniu istiny vo výške 1.024,35 Eur s príslušenstvom.
Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou § 497 Obchodného zákonníka, § 1 ods.
2, § 2, § 9 ods. 1 písm. a) a b) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 37 ods. 1, § 40
ods. 1, § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2, § 517 ods. 1, § 565 Občianskeho zákonníka
vecne tým, že z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu
bezdôvodná. Predmetná zmluva neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, výšku, počet a
termíny splátok úrokov a výšku, počet a termíny splátok iných poplatkov; ďalej neobsahuje konečnú
splatnosť spotrebiteľského úveru, priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný

spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a
ods. 2, a veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie. Pre uvedené nedostatky sa úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Z navrhovateľovho predloženého splátkového kalendára vyplýva, že
odporkyňa na splátkach zaplatila 3.372,48 Eur, teda sumu oveľa vyššiu, než je samotná istina. Na
ostatnéúroky,poplatkyasankcienavrhovateľnemánárokanipreto,leboichdojednanievovšeobecných
obchodných podmienkach navrhovateľa je absolútne neplatné. Ide o tzv. typovú zmluvu, napísanú
drobným až nečitateľným písmom, teda zmluva vrátane všeobecných obchodných podmienok boli

vopred pripravené navrhovateľom bez účasti druhej strany - spotrebiteľa, pričom konkrétny spotrebiteľ
nemal právo zásadným spôsobom do nej zasahovať, prípadne meniť jej podmienky. Nejde teda o
podmienky individuálne dojednané. Dôvodom ich absolútnej neplatnosti je rozpor s dobrými mravmi
podľa§3ods.1, §39Občianskehozákonníka,absenciapísomnejformypodľa§40ods.1Občianskeho
zákonníka. Súd tiež poukázal na neprimerane vysokú úrokovú sadzbu vo výške 79,49% ročne. Podľa
údajov Národnej banky Slovenska priemerná výška úrokovej sadzby pri spotrebiteľských úveroch
poskytovaných bankami domácnostiam s dobou konečnej splatnosti od 1 do 5 rokov v máji 2008 bolo vo

výške 13,68%, preto považoval dojednaný úrok v rozpore s dobrými mravmi a teda absolútne neplatný.
Rozhodnutie v časti trov konania odôvodnil s použitím § 142 ods. 1, 2 O.s.p. O trovách konania súdrozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s tým, že v konaní mala odporkyňa plný úspech, k náhrade si však
žiadne trovy neuplatnila.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok

súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobe vyhovie v celom rozsahu a súčasne odporkyni uloží aj
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia navrhovateľa v konaní pred súdom
prvého stupňa a náhradu iných trov konania vo výške súdneho poplatku, alternatívne navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na nové konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo

výške 83,34 Eur vrátane DPH, tzn. za jeden úkon - odvolanie + režijný paušál (61,41 Eur + 8,04 Eur
+ 20% DPH).

Odvolanie odôvodnil tým, že napáda predovšetkým správnosť skutkových záverov ako aj následne
právne posúdenie veci ako nesprávne a nezákonné zdôrazňujúc, že zákon č. 258/2001 Z.z. nevyžaduje
pri uvádzaní jednotlivých predpísaných náležitostí zmluvy, aby boli v rovnakom poradí ako v
spomenutom zákonnom ustanovení, alebo aby pri ich uvedení zmluvy bolo použité aj zákonom určené

označenie, tzn. že zákon nevyžaduje, aby jednotlivé informácie boli označené popisom ako ich uvádza
zákon, vyžaduje len uvedenie údajov zodpovedajúcich požiadavkám zákona. Cieľom takejto právnej
úpravy bolo, aby zmluva obsahovala určité informácie, teda nie je napríklad potrebné pri uvádzaní
konečného termínu splatnosti úveru uvádzať formuláciu „konečná splatnosť úveru je...“. Požiadavka na
ustanovenie tohto údaju je splnená uvedením údaju určujúceho túto konečnú splatnosť úveru v tomto

prípade splatnosť poslednej splátky. Záver súdu o tom, že zmluva neobsahuje zákonom predpísané
náležitosti nie je správnym. Zmluva obsahuje určenie počtu splátok, dátum ich splatnosti ako aj ich
výšku. Samotné rozpisovanie splatnosti splátok istiny a úrokov by prichádzalo do úvahy len vtedy, ak
by ich splatnosť bola rozdielnou. V tomto prípade však tomu tak nebolo. Tento záver odôvodnil aj s
poukazom na dôvodovú správu týkajúcu sa uvedeného zákonného ustanovenia, podľa ktorej spotrebiteľ

musí byť informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si
povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Výklad § 4 ods. 2 písm. i) je teda zo strany
konajúceho súdu formalistický. Pričom ani zo znenia daného ustanovenia sa gramatickým a jazykovým
výkladom nedá zdôvodniť požiadavka súdu ohľadne rozpisovania splátky v zmluve o revolvingovom
úvere uzavretej medzi účastníkmi konania. Ohľadne neuvedenia konečnej splatnosti úveru (písm. g) )

zmluva o revolvingovom úvere obsahuje stanovenie dátumu splatnosti poslednej splátky. Ide teda o
deň, v ktorý má byť úver splatený, čím je teda určený koniec splácania spotrebiteľského úveru, preto
požiadavka na uvedenie konečnej splatnosti úveru je teda splnená a bolo to dŇom 24.05.2011. V
danom prípade sú teda splnené odvolacie dôvody v zmysle § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s § 221 ods.
1 písm. f) O.s.p. ako aj podľa § 205 ods. 2 písm. a) v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., ako

aj § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p.

Odporca odvolanie nepodal a k doručenému odvolaniu navrhovateľa sa písomne nevyjadril.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom

predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, keďže napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa je v napadnutej zamietajúcej časti vecne správny.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania jemu predchádzajúceho ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a vec i správne právne posúdil.Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne
vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom. Pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre

posúdenie navrhovateľom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v prevažnom rozsahu
zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p.
odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať
za pravdu odvolateľovi.

Navrhovateľ a odporca dňa 15. mája 2008 uzavreli úverovú zmluvu, na základe ktorej navrhovateľ
poskytol odporcovi sumu 1.991,64 Eur s tým, že odporca splatí úver v 36 mesačných splátkach, každá
vo výške 120,29 Eur.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že sa jedná o spotrebiteľský úver.

Vzhľadom na čas uzavretia zmluvy účastníkov, na daný vzťah je treba aplikovať ust. č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomvčasepodpísaniazmluvy(ďalejlen„Zákonospotrebiteľských

úveroch“).

Podľa § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere
(ods. 1).

Podľa ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa ods. 3 pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ods. 4 od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v
zmluve o spotrebiteľskom úvere

Ustanovenie § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch stanovuje, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu a taxatívne stanovuje, aké náležitosti musí zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovať. Absencia niektorých týchto náležitostí nespôsobuje neplatnosť
predmetnej zmluvy, ak už bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo ak bol
dodaný tovar alebo poskytnutá služba, a to z dôvodu ochrany spotrebiteľa. Sankcia neplatnosti by totiž

neprimerane tvrdo dopadala na spotrebiteľa, ktorý by tým stratil výhodu splátok, a mohol by sa tak dostať
do ťažko riešiteľnej situácie, pretože spravidla finančné prostriedky z úveru už použil a nemá možnosť
ich bezprostredne splatiť v celej výške.

Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy namiesto sankcie
neplatnosti sankcionoval veriteľa tým, že ak zmluva neobsahuje presne vymedzené náležitosti

konkretizované v ust. § 4 ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov (§ 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch).

Jednouzpovinnýchnáležitostízmluvyospotrebiteľskomúverejeajvýška,početatermínysplátokistiny,
úrokov a iných poplatkov (§ 4 ods. 2 písm. i) Zákona o spotrebiteľských úveroch). Zákonom stanovené
členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie

povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a zároveň aby si veriteľ voči dlžníkovi
nemohol uplatňovať aj nároky, na ktoré nemá právo.

Súd prvého stupňa preto správne pristúpil k prieskumu, či zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti
vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, a dospel k správnemu záveru, že predmetná zmluva
neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona, t.j. výšku, počet a termíny

splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Aj odvolací súd po preskúmaní predmetnej zmluvy zistil, ženeobsahuje rozčlenenie splátok úveru na istinu, úroky a iné poplatky. Nerozčlenenie jednotlivých splátok
na istinu, úroky a iné poplatky nemôže byť považované za splnenie povinnosti, ktorá vyplývala z vyššie
cit. ust. zákona o spotrebiteľských úveroch.

Odvolací súd preto zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že úverová zmluva uzavretá medzi
účastníkmi dňa 15.05.2008 neobsahuje základnú obsahovú náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto sa poskytnutý úver v zmysle § 4 ods. 3 tohto zákona
považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Súd prvého stupňa potom správne ustálil, že navrhovateľ mal právo na vrátenie len skutočne
poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru, nemal právo žiadať úroky z úveru či iné poplatky

a nemal ani právo úhradu vykonanú odporcom sčasti započítať na úhradu úrokov z úveru. Takto
navrhovateľ mal právo požadovať iba výšku úveru, ktorý odporcovi preukázateľne už poskytol.

Súd prvého stupňa potom správne ustálil, že navrhovateľ mal právo na vrátenie len skutočne
poskytnutého plnenia, teda poskytnutého úveru, nemal právo žiadať úroky z úveru či iné poplatky a
nemal ani právo úhradu vykonanú odporcom sčasti započítať na úhradu úrokov z úveru.

Čo sa týka aj výšky dohodnutých úrokov - úroky dohodnuté pri poskytnutí peňažnej pôžičky predstavujú
odplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny. Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne
neustanovujú, do akej výšky možno pri peňažnej pôžičke dojednať úroky. Z tejto skutočnosti však
nemožno úspešne vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len na dohode účastníkov zmluvy o pôžičke
a že by teda nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Rovnako aj u dohody o úrokoch pri peňažnej pôžičke

totiž platí ustanovenie § 3 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Dobrými mravmi v občianskoprávnych vzťahoch sa v súdnej praxi rozumie súbor spoločenských,
kultúrnych a mravných pravidiel správania, ktorý je vlastný všeobecne uznávaným vzájomným
vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a ktorý v historickom vývoji

osvedčil istú nemennosť, vystihujúce podstatné historické tendencie sú zdieľané rozhodujúcou časťou
spoločnosti a majú povahu noriem základných. Za dobré mravy sa považuje súhrn etických, všeobecne
zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržovanie je častokrát zabezpečované aj právnymi
normami tak, aby každé správanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej
spoločnosti.

Nemôžu byť žiadne pochybnosti o tom, že neprimerane vysoké úroky dojednané pri peňažnej pôžičke
sú všeobecne považované za odporujúce všeobecne uznávaným pravidlám správania a vzájomným
vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku a že teda sú v rozpore s dobrými
mravmi. Požiadavka na neprimerané zmluvné úroky súčasne napĺňa skutkovú podstatu trestného činu
úžery, a to za predpokladu, že ide (má ísť) o plnenie, ktorého hodnota je k hodnote vzájomného plnenia v

hrubom nepomere, a že veriteľ pritom zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú slabosť alebo rozrušenie
dlžníka. Dohoda, ktorou boli pri peňažnej pôžičke dojednané neprimerane vysoké úroky, je neplatná (§
39 Obč. zák.), a to buď pre rozpor so zákonom (ak predstavuje naplnenie skutkovej podstaty trestného
činu úžery, prípadne iného trestného činu) alebo pre rozpor s dobrými mravmi (v ostatných prípadoch
rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 15. decembra 2004, sp. zn. 21 Cdo 1484/2004).

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v zmluve účastníkov dohodnuté úroky,
predstavujúce odmenu za poskytnutie úveru vo výške 79,49% sú tiež v rozpore s dobrými mravmi.

Odvolací súd síce nezdieľa názor prvostupňového súdu o absolútnej neplatnosti celých úverových
podmienok a len z tohto dôvodu nemožno považovať celé úverové podmienky za neplatné, ale
poukazuje na to, že obchodné podmienky sú tzv. typovými, kde ich obsah a rozsah a to, čo v nich

bude alebo nebude a v akej forme a podobe, určuje výlučne len navrhovateľ ako dodávateľ, ktorý tietopodmienky formuluje. V podstate odporca ako spotrebiteľ ich obsah zásadným spôsobom ani meniť
nemôže. Ak chce spotrebiteľský úver získať, má možnosť len všetko podpísať a akceptovať. Nemá
možnosť výberu a voľby podmienok.

V tejto súvislosti odvolací súd podporne poukazuje na argumentáciu obsiahnutú v náleze Ústavného
súdu ČR, sp. zn. I.ÚS 3512/11, ktorý poukázal na to, že samotným východiskom spotrebiteľskej
ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym
dodávateľom, a to aj so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou
formulárových zmlúv. Zákonodarca sa preto pokúsil vyrovnať túto faktickú nerovnosť cestou práva,

a to formou obmedzení autonómie vôle [por. nález Ústavního soudu zo dňa 15.06.2009, sp. zn.
I.ÚS 342/09 (N 144/53 SbNU 765)]. V spotrebiteľskom práve je dodávateľ vo fakticky výhodnejšom
postavení, pretože má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje. A preto
okrem obmedzení vyplývajúcich z princípu rovností prostriedkov možno od dodávateľa tiež očakávať
(prípadne i vyžadovať), že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude správať vo všeobecnej rovine poctivo.
Pokiaľ nepostupuje týmto spôsobom, spreneverí sa dôvere druhého účastníka zmluvného vzťahu v

poctivosť jeho správania, a takémuto nepoctivému správaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu.
V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného tým, že text spotrebiteľskej zmluvy, obzvlášť ak
ide o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a
logicky usporiadaný. Napríklad zmluvné dojednania musia mať dostatočnú veľkosť písma, nesmú byť
vo výrazne menšej veľkosti než okolitý text, nesmú byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem

nepodstatného charakteru. Uvedená zásada poctivosti dopadá i na aplikáciu všeobecných obchodných
podmienok. Je potrebné zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách na rozdiel
napríklad od obchodných zmlúv majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo potrebné do každej zmluvy
prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak nemôžu slúžiť na to, aby
do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme ukryl dodávateľ

dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa
najskôr uniknú (napríklad rozhodcovská doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak i
napriek tomu dodávateľ postupuje, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takému konaniu nemožno
priznať právnu ochranu.

S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zamietajúcej

časti ako vecne správny potvrdil podľa § 219 O.s.p.

V danom prípade bolo dôvodné o náhrade trov konania rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko
odporca mal v odvolacom konaní plný úspech, ale nakoľko si náhradu trov konania neuplatnil voči
neúspešnému navrhovateľovi v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p., bolo dôvodným mu náhradu trov konania
nepriznať.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vo výroku vecne
správny podľa § 219 ods. l O.s.p., potvrdil.

V odvolacom konaní mal úspech odporca, preto mu podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vzniklo právo na náhradu
trov konania voči neúspešnému navrhovateľovi, odporca si však náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnil a z obsahu spisu mu ani žiadne trovy nevyplývajú, preto bolo dôvodné odporcovi náhradu

trov odvolacieho konania nepriznať.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.