Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 31, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/64/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313210396
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2313210396.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736,
Olejkárska č. 1, Bratislava, zastúpený advokátom: JUDr. Vladimír Kán, AK so sídlom Námestie Martina
Benku 9-C1, Bratislava, proti odporcovi: A. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. XXX, t.č. na neznámom
mieste, v konaní zastúpený opatrovníčkou: V. B., zamestnankyňa Okresného súdu Galanta, o zaplatenie
sumy 50,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo

dňa 28. októbra 2013, č. k. 10C/327/2013-25, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti trov konania p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
50,70 eur a trovy konania vo výške 16,50 eur, ktorú sumu je povinný odporca zaplatiť advokátovi

navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil ust. § 760 Občianskeho zákonníka, § 11 ods. 1 písm. b), §
14 ods. 2 zák. č. 168/1996 Z.z., čl. 3 ods. 3, čl. 6 ods. 1, čl. 6 ods. 2, ods. 3 veta prvá Prepravného
poriadku v mestskej hromadnej prepravy v Bratislave, čl. 5 tarify Prepravného poriadku v mestskej
hromadnej dopravy v Bratislave, § 142 ods. 1 O.s.p., keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že
z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca preukázateľne porušil tarifné a prepravné podmienky,

za ktorých použil dopravný prostriedok navrhovateľa a vznikla mu povinnosť, pretože cestoval bez
platného cestovného lístka, zaplatiť hodnotu cestovného a prirážku cestovania bez platného tarifného
vybavenia vo výške 50 eur. Toto odporca neučinil a preto návrh navrhovateľa bol podaný dôvodne a
súd mu v plnom rozsahu vyhovel. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
a úspešnému navrhovateľovi priznal trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za návrh
v sume 16,50 eur. Poukázal na rozhodnutie NS SR vo veci sp. zn. 4 M Cdo 21/2009 a dospel k

záveru, že jediným účelným nákladom, ktorý navrhovateľovi (ktorý mal v konaní plný úspech) v konaní
vznikol, bolo zaplatenie súdneho poplatku. Náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním
advokátom procesný súd navrhovateľovi nepriznal, pretože sa nejednalo o náklady účelne vynaložené.
Procesný súd nijako nespochybňuje právo navrhovateľa na zastúpenie advokátom (ust. § 25 O.s.p.) a v
priebehu konania ho rešpektoval. Procesný súd náklady zastúpenia navrhovateľa advokátom považuje
za neúčelné po zistení, že sa jednalo o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke,

pričom k uplatňovaniu týchto nárokov žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba
identifikačné údaje žalovanej strany, dátum jazdy bez platného cestovného lístka, číslo dokladu o
prepravnej kontrole, výška dlhu (súčet cestovného a sankcie) a začiatok omeškania. Vyplňovanie týchto
žalôb je rutinnou činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti. Navrhovateľ a právny zástupca sú si
vyššie uvedených okolností vedomí, pretože aj keď súd vo veci nariadi pojednávanie, títo sa ho nikdy
nezúčastniavychádzajúcztoho,žesúdspravdepodobnosťouhraničiacousistotourozhodnenazáklade

predložených písomných podkladov v prospech žalobcu. Procesný súd ďalej uvádza, že k rovnakémuzáveru k akému dospel aplikáciou ust. § 142 ods.1 O.s.p., možno dospieť aj aplikáciou ust. § 150 ods.2
O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke, môže ich
súd nepriznať alebo znížiť. Neprimeranosťou podľa súdu nemožno rozumieť iba zjavný nepomer medzi

výškou uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania ale vôbec aj vznik trov konania, ktorých
vznik vo vzťahu k jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný. Tak súd za neprimerané trovy konania
vo veciach nárokov dopravných podnikov na zaplatenie cestovného a sankcie považuje akékoľvek
trovy právneho zastúpenia v spore, v ktorom žalovaný nárok navrhovateľa relevantne nepopiera (napr.
okolnosťami prepravnej kontroly a pod.) a teda navrhovateľom tvrdený skutkový stav je zjavne nesporný.

V rámci argumentácie týkajúcej sa náhrady trov konania súd poukazuje aj na nález Ústavného súdu
ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS 988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je
dôkazom toho, že účelom právneho zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie
na drobných pohľadávkach voči občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom
zabezpečenia ľahkého zárobku. Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp.
dokonca procesnou šikanou, a preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci

samej úspešný.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa a to konkrétne vo výroku o trovách konania podal v zákonnej
lehote odvolanie navrhovateľ a žiadal rozhodnutie súdu o trovách konania zmeniť tak, aby odporcovi
bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi súdny poplatok vo výške 16,60 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 87,88 eur. Ako dôvod uviedol, že neprimeranosť trov konania v drobných sporoch

je potrebné v jednotlivých prípadoch posudzovať individuálne. Pojem neprimeranosti zákon nedefinuje
a rovnako ho nevygenerovala ani súdna a aplikačná prax. Ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p. nevymenúva
explicitnéprípady, vktorýchjemožnétrovykonanianepriznaťaleboznížiť.Pretojepotrebnéobsahtohto
ustanovenia vykladať v súlade z dôvodnou správou k zák. č. 384/2008 Z.z., ktorým sa s účinnosťou od
15.10.2008 zmenil a doplnil Občiansky súdny poriadok. V zmysle dôvodovej správy môže súd pristúpiť

k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných veciach neprimerané. V týchto
konania najmä trovy konania predstavujú niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka.
Za niekoľkonásobne vyššiu sumu je potrebné v zmysle logického výkladu dôvodovej správy zák.
č. 384/2008 Z.z. chápať minimálne dvojnásobne vyššiu sumu ako samotná istina. Rozsah zníženia
trov je odporujúci dobrým mravom a preto navrhovateľ považuje za nespravodlivé neodôvodnené a

neprimerané, aby odporkyňa neznášal trovy procesne plne úspešného navrhovateľa, ktorému vznikli
vrátane trov právneho zastúpenia v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.) postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 212 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a
uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd prvého stupňa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa

na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé
odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

V zmysle § 200ea Občianskeho súdneho poriadku, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania
sumu 500,- Eur od tohto okamihu ide o drobný spor (ods. 1). Za drobné spory sa nepovažujú veci,
ktoré sa týkajú a) osobného stavu alebo spôsobilosti na právne úkony, b) sociálneho zabezpečenia, c)

konania o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rozhodcovskom konaní, d) vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, e) konania o dedičstve, f) konania o určenie, zmenu alebo zrušenie
vyživovacej povinnosti, g) konkurzného konania a reštrukturalizačného konania, h) sporov pracovných
vzťahov a obdobných pracovnoprávnych vzťahov, i) ochrana osobnosti (ods. 2). Ak je predmetom
konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu podľa ods. 1, konanie sa

považuje za drobný spor (ods. 3).

Keďže predmetom daného konania je zaplatenie sumy 50,50 Eur, teda sumy nižšej ako 1.000,- Eur ide
podľa vyššie citovaného ustanovenia o tzv. drobný spor.Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdnehopoplatku,ušlýzárobokúčastníkovaichzákonnýchzástupcov,trovydôkazov,odmenanotáraza
vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, odmena správcu dedičstva a jeho hotové

výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

V zmysle § 150 ods. 2 O.s.p., ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči pohľadávke,
môže ich súd nepriznať alebo znížiť.

Vyššie citovaným ustanovením novelizáciou Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 384/2008 Z.z. s

účinnosťou od 15.10.2008 bola pre náhradu trov konania zakotvená výnimka z cit. § 142 ods. 1 O.s.p.,
v zmysle ktorej hoci bol účastník v spore plne úspešný, súd mu môže náhradu trov konania nepriznať,
prípadne znížiť a to výlučne v drobných sporoch v zmysle cit. § 200ea O.s.p., za splnenia podmienky,
že trovy konania sú neprimerané voči pohľadávke. Bližšie podmienky pre nepriznanie alebo zníženie
náhrady trov podľa tohto ustanovenia zákon neupravuje. Posúdenie naplnenia podmienok pre aplikáciu

tohto ustanovenia na rozhodnutie o trovách konania je preto výlučne na úvahe súdu. Pre súd preto
nemôže byť záväzná dôvodová správa k novele zákona, ktorým bola prijatá novelizácia § 150 O.s.p.,
táto však môže však slúžiť ako základné orientačné vodítko ozrejmujúce úmysel zákonodarcu.

Podľa textu dôvodovej správy k § 150 O.s.p., sa predkladateľ odvoláva na Nariadenie EP a Rady (ES)
č. 861/2007 z 11.07.2007, ktorým bolo ustanovené Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou

sporu, kde sa navrhuje pristúpiť k zníženiu neprimeraných trov, ktoré sú voči pohľadávke v drobných
veciach neprimerané. V týchto konaniach podľa dôvodovej správy najmä trovy konania predstavujú
niekoľkonásobne vyššiu sumu ako samotná pohľadávka. Cieľom súdnych konaní v takýchto veciach má
byť vymoženie pohľadávky s čo najnižšími nákladmi a nemôže prevažovať záujem na vedení konania
z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, ktorý zdôraznil, že
súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. je povinný vždy skúmať
účelnosť vynaložených trov konania uplatnených úspešným účastníkom konania v spore. Je potrebné
totiž dôsledne rozlišovať medzi právom účastníka konania na právnu pomoc advokáta a nárokom na
náhradu trov konania za takto poskytnutú právnu pomoc. Trovy konania potrebné na účelné vynaloženie

alebo na ochranu práv sa však nemôžu posudzovať ako celok, aj keď účastník má právo na náhradu trov
konania, pretože každý úkon alebo každé plnenie trov treba posudzovať samostatne. Jediným účelným
nákladom, ktorý žalobcovi (ktorý mal v konaní plný úspech) v konaní vznikol, bolo zaplatenie súdneho
poplatku.

Náhradu nákladov konania spojených so zastupovaním advokátom prvostupňový súd navrhovateľovi

dôvodne nepriznal, pretože sa nejednalo o náklady účelne vynaložené. Prvostupňový a ani odvolací súd
nijako nespochybňuje právo navrhovateľa na zastúpenie advokátom (ust. § 25 O.s.p.). Právo účastníka
na zastúpenie advokátom na strane jednej a právo na náhradu nákladov konania s tým spojených na
strane druhej sú práva, ktoré síce spolu úzko súvisia, avšak nie sú nerozlučne spojené. Cez prizmu
účelnosti uvedenou v ust. § 142 ods.1 O.s.p. je preto nevyhnutné posudzovať všetky náklady,

ktoré účastníkovi v priebehu konania vznikli, teda aj náklady vynaložené účastníkom v súvislosti s jeho
zastúpenímadvokátom.Naposudzovanieúčelnostinákladovprávnehozastúpenianemožnorezignovať
len preto, že účastník pri zastúpení advokátom realizuje svoje právo na právnu pomoc.

Odvolací súd v zhode s prvostupňovým súdom náklady zastúpenia navrhovateľa advokátom považoval
za neúčelné po zistení, že sa jednalo o vec typovo veľmi jednoduchú po skutkovej i právnej stránke,

pričom k uplatňovaniu týchto nárokov žalobcom dochádza vzorovou žalobou, v ktorej sa menia iba
identifikačné údaje žalovanej strany, dátum jazdy bez platného cestovného lístka, číslo dokladu o
prepravnej kontrole, výška dlhu (súčet cestovného a sankcie). Vyplňovanie týchto žalôb je rutinnou
činnosťou, nevyžadujúcou odborné znalosti. Predmetom konania bol bez akýchkoľvek pochybností
drobný spor vyvolaný porušením povinnosti odporcu cestovať v dopravnom prostriedku navrhovateľa

s platným cestovným lístkom. K porušovaniu tejto povinnosti dochádza prakticky každodenne, pričom
spory z tohto porušenia vzniknuté sú z hľadiska právneho a skutkového nenáročné. Cieľom súdnych
konaní v takýchto veciach má byť preto vymoženie pohľadávky čo s najnižšími nákladmi a nemôžeprevažovať záujem na vedení konania z dôvodu, že ide o zaujímavé veci z hľadiska odmeny advokáta.
Navrhovateľ, ktorý takéto pohľadávky hromadne uplatňuje má možnosť v konaniach vystupovať sám
resp. prostredníctvom svojich zamestnancov alebo vybrať si advokáta, ktorý pristúpi na uplatňovanie a

vymáhanie takýchto pohľadávok za podmienok, že veriteľ nebude mať žiadnu ujmu a pre advokáta stále
zostanú tieto veci vzhľadom na ich množstvo zaujímavé.

K rovnakému záveru, k akému dospel aplikáciou ust. § 142 ods. 1 O.s.p., možno dospieť aj aplikáciou
ust. § 150 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak sú trovy konania v drobných sporoch neprimerané voči
pohľadávke, môže ich súd nepriznať alebo znížiť. Predmetné ustanovenie je ustanovením s tzv. relatívne

neurčitou hypotézou, ktorá ponecháva na súde zváženie, či trovy konania sú voči uplatnenej pohľadávke
neprimerané a čo vôbec pod neprimeranosťou treba rozumieť. Neprimeranosťou podľa súdu nemožno
rozumieť iba zjavný nepomer medzi výškou uplatnenej drobnej pohľadávky a výškou trov konania, ale
vôbec aj vznik trov konania, ktorých vznik vo vzťahu k jednoduchosti sporu je ako taký neprimeraný. Tak
súd za neprimerané trovy konania vo veciach nárokov dopravných podnikov na zaplatenie cestovného
a sankcie považuje akékoľvek trovy právneho zastúpenia v spore, v ktorom žalovaný nárok žalobcu

relevantne nepopiera (napr. okolnosťami prepravnej kontroly a pod.,) a teda navrhovateľom tvrdený
skutkový stav je zjavne nesporný.

Súd prvého stupňa dôvodne poukázal aj na nález Ústavného súdu ČR z 25. júla 2012, sp. zn. I.ÚS
988/2012, podľa ktorého typový spôsob uplatnenia pohľadávky je dôkazom toho, že účelom právneho
zastúpenia nie je poskytovanie právnej pomoci, ale parazitovanie na drobných pohľadávkach voči

občanom, ktoré sú umelo navyšované do nezmyselnej výšky za účelom zabezpečenia ľahkého zárobku.
Takéto správanie je zneužitím práva na zastúpenie advokátom, resp. dokonca procesnou šikanou, a
preto takéto trovy konania nemožno priznať, hoci bol účastník vo veci samej úspešný.

Vychádzajúcztohtoustanovenianeprimeranýmitrovamisúdnielentie,ktorévýraznepresahujúhodnotu
uplatnenej pohľadávky, ale aj tie, ktoré z hľadiska charakteru sporu vzhľadom na jeho jednoduchosť

nebolo potrebné vynaložiť. V prejednávanej veci základ nároku ani jeho výška sporné neboli a preto
trovy právneho zastúpenia je potrebné považovať nielen za neprimerané podľa ust. § 150 ods. 2 O.s.p.,
ale aj za také, ktoré nespĺňajú požiadavku účelnosti vyplývajúcu z ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd postupom vyplývajúci z ust. § 219 O.s.p. napadnutý rozsudok vo
výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko mu žiadne nevznikli.

Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.