Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 18, 2014

Súd: Okresný súd Žiar n/H
Spisová značka: 18C/44/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413211868
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Daniel Koneracký
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2014:6413211868.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, pred samosudcom Mgr. Danielom Konerackým, v právnej veci
navrhovateľa: V.. N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Č.. XXX, zast. JUDr. Ľudmila Petrušová, advokátka
so sídlom Žiar nad Hronom, A. Dubčeka 386/10, proti odporcom: v 1. rade: M. O., zast. SPF, Bratislava,
Búdkova č. 36, v 2. rade: Z. Y., zast. SPF, Bratislava, Búdkova č. 36, v 3. rade: Y. Y., zast. SPF, Bratislava,
Búdkova č. 36, v 4. rade: I. Y., zast. SPF, Bratislava, Búdkova č. 36, v 5. rade: Y. R.-I., zast. SPF,

Bratislava,Búdkovač.36,v6.rade:Z.Y.,zast.SPF,Bratislava,Búdkovač.36,v7.rade:N.Y.,zast.SPF,
Bratislava, Búdkova č. 36, v 8. rade: J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, zast. H. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T.É. XXX, v 9. rade: N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, zast. H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T.
XXX a v 10. rade: N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že navrhovateľ Ing. N. I., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, r.č . XXXXXX/XXX,j e v ý l u č n ý
m v l a s t n í k o mnehnuteľností zapísaných pre katastrálne územie T. a to CKN parcela č. XXX/X
- zastavaná plocha a nádvoria o výmere 67 m2, CKN parcela č. XXX/X - zastavaný plocha a nádvoria o

výmere 117 m2, CKN parcela č. XXX/X - orná pôda o výmere 451 m2, vytvorené z pôvodnej EKN parcely
č. XXX/X - trvalý trávnatý porast o výmere 703 m2, identifikované geometrickým plánom č. XXXXXXXX-
XX/XXXX, vyhotovený dňa 30.07.2013 Geodetickými službami M&M, s. r. o., Trnavá Hora č. 381.

II. Navrhovateľovi súd náhradu konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na tunajší súd návrh na začatie konania, ktorým sa domáhal určenia vlastníckeho
práva k novovytvorenej parcele č. CKN XXX/X - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 67 m2, CKN
parcely č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 117 m2, CKN parcely č. XXX/X - orná pôda o

výmere 451 m2, nachádzajúce sa v katastrálnom území Nevoľné, ktoré boli vytvorené z pôvodnej EKN
parcely č. 168/1 - orná pôda o výmere 167 m2 ako aj EKN parcely č. XXX/X - trvalý trávnatý porast
o výmere 703 m2 identifikovaný Geometrickým plánom č. XXXXXXXX - XX/XXXX, vyhotovený dňa
30.07.2013. Tento návrh navrhovateľ odôvodnili tým, že nadobudol takéto nehnuteľnosti darovacou
zmluvou od Š. I. a manželky M. I. v roku 1962, ktorí takéto pozemky mali v držbe. Pozemky boli riadne
oplotené, nikdy neboli spory o hranice a až v súčasnosti navrhovateľ zistil, že právny stav nezodpovedá

stavu skutkovému a ako podieloví spoluvlastníci sú uvedené tretie osoby, ktoré takéto pozemky nikdy
neužívali. K predmetným pozemkom je navrhovateľ zapísaný na LV č. XXX ako podielový spoluvlastník
v podieloch 288/576 čo predstavuje jednu polovicu s tým, že si vyporiadava len výmeru, ktorá zodpovedá
jeho spoluvlastníckemu podielu z pôvodnej pozemno-knižnej parcely č. XXX zapísanej v pozemno-
knižnejvložkeprek.ú.T.,č.zápisuXXX-lúkavintraviláneovýmere1651m2.Odporcoviasú vsúčasnej
dobe zapísaný ako podieloví spoluvlastníci predmetných nehnuteľností s tým, že po C. I., zapísanej
ako vlastníčke pod H.. X, nar. XX.XX.XXXX, zomretej XX.XX.XXXX, prichádza do úvahy ako právny

nástupca odporca v 8. a odporca v 9. rade, pod H.. X vlastníkom W. I., nar. XX.XX.XXXX, zomretomXX.XX.XXXX, sú právnymi nástupcami odporca v 8. a odporca v 9. rade. Odporcovia v 8. a v 9. rade
súhlasili s návrhom, a to s určením vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam pretože navrhovateľ užíva
takéto nehnuteľnosti nerušene viac ako 30 rokov, vždy považovali takéto nehnuteľnosti za majetok

navrhovateľa a nerobili si oni ani ich právni predchodcovia žiadne vlastnícke nároky. Pozemky má
navrhovateľ riadne oplotené a nevedia o žiadnych susedských sporoch ohľadne hraníc pozemku, resp.
vlastníckych práv. Zároveň súhlasili s tým, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti. Slovenský pozemkový
fond ako zástupca odporcov v 1. - 7. rade na pojednávaní zo dňa 29.01.2014 uviedol, že podľa jeho
názoru je potrebné návrh zamietnuť nakoľko na liste vlastníctva sú ako odporcovia uvedené osoby, pri

ktorých je zapísaná poznámka, že sú mŕtvy a namiesto nich mali ako účastníci konania vystupovať
ich právni nástupcovia. Samotný navrhovateľ mal tak podľa názoru Slovenského pozemkového fondu
preukázať, že takýto účastníci konania sú mŕtvy alebo nie sú a uviesť ich právnych nástupcov. Nie je to
povinnosť odporcov. Zároveň Slovenský pozemkový fond uviedol, že ponecháva na úvahe súdu či sú
splnené zákonné podmienky pre určenie vlastníckeho práva a v prípade ak by bolo vyhovené návrhu
na začatie, tak žiadajú majetkovo vyporiadať túto záležitosť. Odporca v 1. rade sa k podanému návrhu

nevyjadril.

Tunajší súd po oboznámení sa s LV č. XXX pre k. ú. T.; Geometrickým plánom č. XXXXXXXX - XX/
XXXX; Darovacou zmluvou uzavretou medzi darovateľom Š. I. a manželkou M. I. a obdarovaným
navrhovateľom N. I., ktorá bola registrovaná dňa 27.12.1962; výpisom z Pozemkovej knihy č. XXX
pre Obec T.; LV č. XXX pre k. ú. T.; výkazom výmer ku Geometrickému plánu č. XX-XX-XXX-XXX

zo dňa 06.07.1960; Geometrickým polopisným plánom zo dňa 11.03.1960; správou Obce Nevoľné zo
dňa 14.02.2014; žiadosťou o vklad vlastníckeho práva na nehnuteľnosti pozemku zapísanom na k.
ú. T. č. X.XX.XX.XX.XXX.XXX.XXX.XXX; uznesením Okresného súdu v Kremnici zo dňa 20.03.1951;
uznesením Okresného súdu v Kremnici pozostalostnej veci po nebohej M. I. zo dňa 08.05.1951;
listinnéhodokladutýkajúcehosapozostalostnejvecinebohejM.I.zodňa03.05.1951;dedičskýmspisom

č. D386/82 a D671/70; ako aj ostatným spisovým materiálom zistil nasledovný skutkový stav veci:

Darovacou zmluvou č. Y. XXX/XX-I., ktorá bola uzavretá medzi darovateľom Š. I. - dôchodcom, bytom T.
Č.. XX a jeho manželkou M. I., rod. I. - dôchodkyňou, bytom T. Č.. XX na jednej strane a obdarovaným
N. I.Ú. a jeho manželkou I. I., bytom T. Č.. XX, došlo k darovaniu nehnuteľností zapísaných v pozemno-
knižnej zápisnici č. X k. ú. T. pod r. č. X,X parcela č. XXX, XXX písané pod H. XX, XX/B, XX/B, XX ako

stavebný pozemok s tým, že predmetom daru sú výlučne len tieto predmetné čiastky. Obdarovaní tento
dar s vďakou prijímajú, pričom hodnota takéhoto predmetu daru bola určená sumou 2.000,- Kčs. Táto
zmluva bola registrovaná na Štátnom notárstve v Žiari nad Hronom dňa 27.12.1962 PR 525/1962. Z
výpisu pozemkovej knihy č. zápisnice 176 - majetková podstata, T. vyplýva, že spoluvlastnícky podiel Š.
I. a M. I. podľa darovacej zmluvy zo dňa 13.11.1962 sa vkladá vlastnícke právo N. I. v podiele 144/576-ín

a I. I. v podiely 144/576-ín a to k parcele č. XXX - lúka v intraviláne o výmere 16 árov 51 m2 a k parcele
č. XXX - rola v intraviláne vo výmere 11 árov 33 m2 . Súd ďalej z výkazu výmier ku Geometrickému
plánu č. XX-XX-XXX-XXX vyhotoveného dňa 06.07.1960 zistil, že Š. I. a M. I.M. boli výlučný vlastníci
pozemnoknižnej parcely č. XXX o výmere 1651 m2 ako aj pozemnoknižnej parcely č. XXX o výmere
1133 m2. Z pozemnoknižnej parcely č. XXX boli vytvorené parcely č. XXX/X záhrada o výmere 533

m2, ako aj parcela č. XXX/X dvor o výmere 255 a cesta o výmere 25 m2. Okrem toho z parcely č.
XXX bolo odčlenených 34 m2 k parcele č. XXX. Zároveň súd zistil, že navrhovateľ sa domáha určenia
vlastníckeho práva k novovytvorenej CKN parcele č. 283/4 - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 67
m2, CKN parcele č. 283/6 - zastavaná plocha a nádvoria a o výmere 117 m2, CKN parcela č. 284/2 - orná
pôda o výmere 451 m2, ktoré boli vytvorené z pôvodnej EKN parcely č. 169/1 - trvalý trávnatý porast o

výmere 703 m2 a to na základe Geometrického plánu č. 47110899 - 58/2013 vyhotovený dňa 30.07.2013
GeodetickýmislužbamiM&M,s.r.o.,TrnaváHorač.381.ZvýpisuLVč.XXX,ktoréhomajetkovúpodstatu
v časti A tvorí EKN parcela č. 169/1 trvalé trávnaté porasty o výmere 703 m2 vyplýva, že ako podieloví
spoluvlastníci sú vedení v časti B - vlastníci M. O. v podiele 32/576-ín, Z. Y. v podiele 18/576-ín, Y. Y.
v podiele 18/576-ín, I. Y. v podiele12/576-ín, Y. R.-I. v podiele 18/576-ín, Z. Y. v podiele 39/576-ín, N.

Y. v podiele 39/576-ín, C. I. v podiele 48/576-ín, W. I. v podiele 32/576-ín, všetci zastúpení Slovenským
pozemkovým fondom, N. I., nar. 15.08.1962, bytom T. Č.. XX v podiele 32/576-ín, navrhovateľ N. I.,
nar. XX.XX.XXXX v podiele 288/576-ín. Na strane odporcov tak figurujú ako odporcovia v 1. a- 7.
rade neznámi vlastníci, ktorí sú zastúpení Slovenským pozemkovým fondom. Zároveň odporcovia v 8.
- 9. rade sú právni nástupcovia po nebohej C. I. a W. I., ktorí sú zapísaní na LV č. XXX ako podieloví

spoluvlastníci. Táto skutočnosť vyplýva zo spisu Štátneho notárstva v Žiari nad Hronom S., v ktorombolo prejednané dedičstvo po C.T. I., zomretej dňa XX.XX.XXXX. Ako dediči po nebohej prichádzali
do úvahy J. I., nar. XX.XX.XXXX a N. I., nar. XX.XX.XXXX s tým, že podľa tej dohody, ktorú uzavreli
všetky hnuteľné a nehnuteľné veci patriace do dedičstva prevzal J. I., nar. XX.XX.XXXX bez povinnosti

vyplatiť ustupujúceho dediča. Zároveň z dedičského spisu štátneho notárstva v Žiari nad Hronom S. po
nebohom W. I., ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že ako dediči po nebohom prichádzajú do úvahy
C. I. manželka, ktorá zomrela, J. I., nar. XX.XX.XXXX a N. I., nar. XX.XX.XXXX. Súd si ďalej vyžiadal
z Ministerstva vnútra Slovenskej republiky - Štátneho archívu v Banskej Bystrici, pobočka Kremnica
tituly nadobudnutia spoluvlastníckeho práva M. O., ktorá je zapísaná ako podielový spoluvlastník -

a to titul Č. XXX/XXXX, titul nadobudnutia a spoluvlastníka Y. Y. Č. XXX/XXXX, Č. XXX/XXXX, titul
nadobudnutia podielového spoluvlastníctva I. Y. Č. XXX/XXXX, titul nadobudnutia C.Í. I. Č. XX/XXXX,
titul nadobudnutia W. I. Č. XXX/XXXX s tým, že štátny archív zaslal overené fotokópie archívneho
dokumentu Č. XX/XXXX, Č. XXX/XXXX. Archívne dokumenty Č. XXX/XXXX, Č. XXX/XXXX Z. Ď. XXX/
XXXX k. ú. T. sa v archíve nenachádzajú. Zároveň Okresný úrad Žiar nad Hronom, katastrálny odbor na
dotaz súdu oznámil, že vyššie uvedené listiny, ktoré žiadal tunajší súd za účelom zistenia prípadných

právnych nástupcov podielových spoluvlastníkov u ktorých je poznámka, že sú nebohí sa v zbierke listín
vkatastrinenachádzajú.SúdmalďalejzapreukázanézosprávyObceT.zodňa14.02.2014,žepodieloví
spoluvlastníci, ktorí sú uvedení na LV č. XXX pre k. ú. T., na ktorom je zapísané na EKN parcele č.
169/1 o výmere 703 m2 ako trvalé trávnaté porasty, z ktorej boli novovytvorené CKN parcely, ku ktorým
určenia vlastníckeho práva sa navrhovateľ domáha vyplýva, že podieloví spoluvlastníci M. O., Z. Y., Y.

Y., I. Y., Y. R.-I., Z. Y., N. Y., ktorí sú zapísaný na takomto liste vlastníctva, sú pobytom na neznámom
mieste s tým, že obec nevie uviesť či uvedené osoby sú nebohé. Zároveň súd z listu vlastníctva zistil, že
pri podielovom spoluvlastníkovi odporcovi v 1. rade, je uvedená poznámka nebohý ako aj pri odporcovi
v 3. rade, v 4. rade a pri podielovom spoluvlastníkovi C. I. a W. I..

Podľa§7ods.2.Občianskehozákonníka,smrťoutátospôsobilosťzanikne.Aksmrťnemožnopreukázať

predpísaným spôsobom, súd fyzickú osobu vyhlási za mŕtvu, ak zistí jeho smrť inak. Za mŕtveho súd
vyhlási aj nezvestnú fyzickú osobu, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu,
nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú
primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.Podľa § 854 Občianskeho zákonníka, pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto
zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky
z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení zákona
č. 131/1982 Zb. sa započítava aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite
v držbe (§ 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 135a
ods. 2) pred 1. aprílom 1983, tento čas sa však neskončí skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

Podľa § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa
tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie

dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny
predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

Podľa § 115 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka, vydržaním možno nadobudnúť vlastnícke
právo, ak nejde o nescudziteľné veci, ktoré sú v socialistickom vlastníctve.

Podľa § 116 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka, vlastnícke právo k hnuteľnej veci

nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145 ) a nepretržite tri
roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná.

Podľa § 116 ods. 2 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka, kto nadobudne oprávnenú držbu
od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu.

Podľa § 117 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka, o behu vydržacej doby platia primerane

tie isté zásady, aké platia o behu premlčacej doby.

Stredný Občiansky zákonník č. 141/1950 v § 115 § 116 upravoval inštitút vydržania tak, že vlastnícke
právo k nehnuteľnosti mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu 10 dokov,
pričom za oprávneného držiteľa sa považoval ten, kto so zreteľom na všetky okolnosti bol dobromyseľný
v tom, že mu vec patrí, a to po celú vydržaciu dobu. Dobromyseľnosť sa tak vyžadovala už na začiatku

držby s tým, že nemohlo dôjsť k vydržaniu, ak užívateľ nehnuteľnosti vedel o tom, že nehnuteľnosť
nadobudol neoprávnene, prípadne, že sa jej zmocnil bez právneho dôvodu alebo vedel, že patrí
inému, no nevrátil ju. Podľa ustanovení § 115 a §116 ods. 1 v spojení s § 145 tzv. Stredného OZ z
roku 1950, vlastnícke právo vydržaním mohol nadobudnúť ten, kto oprávnene držal nehnuteľnú vec
po dobu 10 rokov; vydržanie bolo vylúčené iba medzi manželmi a iba pri nescudziteľných veciach,

ktoré boli v socialistickom vlastníctve a boli určené na to, aby ich tieto organizácie trvale užívali.
Oprávneným držiteľom bol ten, kto bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí;
v pochybnostiach sa predpokladalo, že držba je oprávnená. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, a
že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť,
že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné.

Intertenporálne ustanovenie § 865 ods. 3 (zák. č. 131/1982 Zb.), umožňujúce občanovi započítať do
vydržacej doby aj čas pred 01. 04. 1964, so súčasným odkladom možnosti vydržania až od 01. 04. 1984,
ako aj ust. § 872 ods. 6 (zák. č. 509/1991 Zb.), umožňujúce oprávnenej osobe, aby v prípade vydržania
pozemku započítala čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred 01.
01. 1992.

Podľa Stredného Občianskeho zákonníka bolo vylúčené vydržanie u nescudziteľných vecí
nachádzajúcich sa v socialistickom vlastníctve. Podľa ust. § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka / 40/
1964 Zb./ nebolo možné nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva
alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§
125).Občiansky zákonník /40/1964 Zb./ upravuje v § 132 - 135 nadobudnutie vlastníckeho práva s tým,
že vlastnícke právo môžu nadobudnúť len spôsobmi, ktoré sú upravené v takomto zákone. Výpočet
nadobudnutiavlastníckehopráva upravenéhovObčianskomzákoneniejeúplný,možnohonadobudnúť

ajinýmiprávnymiskutočnosťami,ktoréniesúuvedenévtakýchtoustanoveniach. Jepotrebnérozlišovať
pri nadobudnutí vlastníckeho práva či ide o nehnuteľnosť alebo hnuteľnú vec. V ustanovení § 132
Občianskeho zákonníka sú uvedené jednotlivé právne tituly a dôvody nadobudnutia vlastníckeho
práva. Jedným zo spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a vydržanie ako originárny spôsob
nadobudnutia vlastníckeho práva. Vydržanie ako spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva má osobitný

význam. Je potrebné aby boli splnené určité základné podmienky s tým, že vydržaním možno
nadobudnúť aj vecné právo a to buď vlastnícke právo a právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Nie
je možné nadobúdať záväzkové právo. Aby fyzická osoba mohla nadobudnúť vlastnícke právo z titulu
vydržania, musia byť splnené určité základné predpoklady a to musí ísť o spôsobilý subjekt, spôsobilý
predmet držby, dobrá viera teda dobromyseľnosť vydržiteľa, oprávnená držba po zákonom ustanovenú
dobu a uplynutí vydržacej doby. V prípade keď sú splnené všetky takéto podmienky, ktoré musia byť

splnené súčasne, tak oprávnený držiteľ nadobudne vlastnícke právo veci pôvodným spôsobom tak,
že proti nemu nemožno uplatniť žiadne práva, ktoré by mal predchádzajúci vlastník a zanikli tým
vlastnícke práva doterajšieho vlastníka. Subjektom vydržania môžu byť všetky osoby, ktoré sú spôsobilé
nadobúdať vlastnícke právo s tým, že vydržaním možno vec nadobudnúť tak do podielového ako aj do
bezpodielového spoluvlastníctva. Predmetom vydržania môžu byť tak hnuteľné ako aj nehnuteľné veci

prípadne práva ako aj iné majetkové hodnoty. Základnou podmienkou pre vydržanie je tak oprávnenosť
držby, ktorá musí mať charakter držania veci so zámerom úmyslu mať ju pre seba. Za oprávnenú držbu
sapovažujenakladaniesvecouakososvojouakdržiteľvzhľadomnavšetkyokolnostiajedobromyselný
v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi. Oprávnenosť takejto držby sa posudzuje s prihliadnutím na
existenciu právneho hoci domnelého titulu o ktorý sa opiera dobrá viera držiteľa, nakladanie s vecou

počas celej vydržacej doby ako s vlastnou a dobrá viera držiteľa vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti,
že mu vec podľa práva patrí. Tieto podmienky navzájom súvisia. Oprávnenosť držby musí byť daná
nielen pri vzniku oprávnenej držby, ale aj v celom jej priebehu, pričom takáto oprávnená držba sa nesmie
opierať o platný nadobúdací titul ale môže sa opierať o domnelý právny dôvod. Nie je možné oprávnenú
držbu založiť na nepodctivom uchopení predmetu držby, pričom okolnosťami, ktoré svedčia o existencii

dobrej viery sú spravidla okolnosti týkajúceho sa právneho dôvodu nadobudnutia práva svedčiaceho
podctivosti nadobudnutia. Domnienka, že vec patrí určitému subjektu sa tak musí opierať o niektorý
právny úkon alebo inú právnu skutočnosť na základe ktorých podľa jeho presvedčenia nadobudol takéto
právo.Akopodmienkuvydržanianestačísubjektívnepresvedčeniedržiteľaotom,ževecaleboprávomu
patrí ale aby bol držiteľ v dobrej viere s prihliadnutím na všetky okolnosti a toto sa nemôže hodnotiť len

zo subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera sa tak musí vzťahovať aj na okolnosti, za ktorých mohlo
vecné právo vzniknúť, teda aj na právny dôvod, ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Ďalším zo
znakov oprávnenej držby je nakladanie oprávneného držiteľa s vecou ako vlastnou, pričom ide o spôsob
nakladania s vecou ako vlastnou. Fyzické ovládanie len s jedným možným spôsobom nakladania s
vecou a to už preto, že niektoré veci fyzicky držať nemožno. Najdôležitejšou podmienkou vydržania je

však dobrá viera držiteľa, ktorá sa týka nie len titulu nadobudnutia, ale aj spôsobu nakladania s držanou
vecou. Vydržať vlastnícke právo môže len oprávnený držiteľ, teda ten kto s vecou nakladá ako so
svojou a vzhľadom na všetky okolnosti je presvedčený v dobrej viere, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť
musí existovať od momentu kedy vznikol stav oprávnenej držby a musí trvať nepretržite po celú dobu
oprávnenej držby. Dobrá viera sa musí posudzovať z hľadiska či držiteľ pri zachovaní náležitej okolnosti,

ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu práva vyžadovať
mal alebo mohol mať pochybnosti o existencii svojho práva. Existenciu dobrej viery je tak potrebné vždy
hodnotiť objektívne, nie so subjektívneho hľadiska samotného účastníka. Je tak potrebné prihliadnuť
na to či držiteľ pri bežnej normálnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného
prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu pochybnosti o tom, že

mu vec alebo právo patrí. Dobrá viera tak zaniká okamžikom keď sa držiteľ oboznámi so skutočnosťami,
z ktorých vyplývali pochybnosti o tom, že mu takáto vec patrí. K naplneniu dobrej viery nestačí keď
tvrdené právo nehnuteľnosti bolo dlhodobo vykonávané bez toho aby sa vlastník nehnuteľnosti vo
výkone bránil, prípadne že bolo vykonávané od nepamäti napr. inými obyvateľmi obce. Aj keď je
držiteľ subjektívne presvedčený o svojom práve, nebude vzhľadom na všetky okolnosti konať v dobrej

viere pokiaľ sú mu známe alebo mu musia byť známe skutočnosti, z ktorých by pri zachovaní obvyklej
opatrnosti mohol spoznať, že nie je subjektom práva, o ktorých vydržanie ide.Takéto ustanovenie občianskeho zákonníka určuje, že smrťou zaniká spôsobilosť fyzickej osoby
mať práva a povinnosti a zaniká teda subjektivita fyzickej osoby. Smrť je tak dôležitou právnou
skutočnosťou a vedie sa v matrike v knihe úmrtí. Zistenie smrti je otázkou lekárskou a preukazuje

sa predpísaným spôsobom s tým, že v úmrtnom liste sa skonštatuje zrejmá príčina smrti a doba
úmrtia. Smrť je s biologického lekárskeho hľadiska zastavenie životných funkcií orgánov spojených s
nezvratnými zmenami, ktoré znemožňujú obnovu životných funkcií. Ak smrť človeka nemožno preukázať
predpísaným spôsobom, t. j. úmrtným listom, môže súd vyhlásiť fyzickú osobu za mŕtvu a to v dvoch
prípadoch výslovne uvedených v zákone v § 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ide o prípady keď fyzickú

osobu vyhlási súd za mŕtvu ak jej smrť nemohli zistiť predpísaným spôsobom, ale jej smrť možno zistiť
inak alebo o nezvestnú fyzickú osobu ak zo vzťahom na všetky okolnosti možno usúdiť, že už nežije.
O prípady keď súd vyhlási fyzickú osobu za mŕtvu ak smrť nemožno zistiť predpísaným spôsobom, t. j.
lekárskou prehliadkou a vystavením úmrtného listu, možno zistiť inými prostriedkami. Ide o prípady napr.
potopenia lodi prírodnej katastrofy, havárii lietadla. V takomto prípade súd vydá vyhlásenie za mŕtveho
na základe zistenia smrti. Súd v takomto prípade rozhoduje rozhodnutím v zmysle občiansko-súdneho

poriadku a to § 200 O. s. p.. V ďalšom prípade tiež môže súd vyhlásiť za mŕtvu fyzickú osobu, ktorá
je nezvestná a na všetky okolnosti možno usudzovať, že už nežije. Tiež je možné vyhlásiť mŕtveho len
na základe súdneho rozhodnutia.

Na základe vykonaného dokazovanie mal súd za preukázané, že navrhovateľ preukázal, že na základe
darovacej zmluvy, ktorá bola registrovaná na Štátnom notárstve v Žiari nad Hronom dňa 27.12.1962,

p. r. XXX-XXXX mu bolo darované obdarovaným Š. I.M. a jeho manželkou M. I. nehnuteľnosti, a to
parc. č. 169 a 171, k. ú. T., písané pod H., H., H.. Táto skutočnosť vyplýva aj z výpisu pozemkovej
knihy, č. zápisnice XXX, zo dňa 30. januára 1963, kde bol podiel Š. I. a M. I. o veľkosti 144/576-ín
darovanýN.I.aI.I.orovnakejveľkosti. Zároveňsúdzistil,ženavrhovateľvsúčasnejdobejepodielovým
spoluvlastníkom o podiely veľkosti 288/576-ín s tým, že jeden podiel o veľkosti 144/576 nadobudol na

základe darovacej zmluvy zo dňa 13.11.1962 a druhý podiel na základe osvedčenia o dedičstve 12D
871/2009 zo dňa 30.11.2009 po svojej manželke. Výmera pôvodnej parcely pozemnoknižnej parcely
č. 169 zapísanej v pozemno-knižnej vložke pre k. ú. T., zápis č. 176 bola 1650 m2. Z pôvodnej parcely
č. 169 boli od roku 1962 odčlenené časti k iným parceliam s tým, že v súčasnosti je výmer parcely č.
169/1 703 m2. Na základe týchto skutočností súd dospel k názoru, že navrhovateľ uniesol dôkazné

bremeno, že je oprávneným držiteľom nakoľko vstúpil do držby na základe darovacej zmluvy. Jeho držba
nebola spochybňovaná zo strany odporcov a užíval nerušene takéto nehnuteľnosti po dobu viac ako 10
rokov /podľa vyjadrení odporcov v 8. a 9. rade viac ako 30 rokov, pričom, tí poznajú vzhľadom na ich
bydlisko rozsah a spôsob užívania predmetných nehnuteľností navrhovateľom/ . Navrhovateľ vstúpil do
užívania nehnuteľnosti pozemnoknižnej parcely č. 169 a 171 od roku 1962 ako podielový spoluvlastník,

pričom až od tohto roku došlo v presne nezistenom čase k reálnemu rozdeleniu tak parcely č. 169 /
z pôvodnej výmery 1650 m2 boli postupne odčlenené časti tejto parcely/ ako aj parcely 171 s tým,
že navrhovateľ užíval novovytvorené nehnuteľnosti v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu /pôvodná
pozemnoknižná parcela z ktorej sú vytvorené nové parcely ku ktorým určenia vlastníckeho práva sa
navrhovateľ domáha mala výmeru 1650 m2 a takéto novovytvorené parcely podľa odporcov v 8 a 9

rade užíval viac ako 30 rokov teda do užívania vstúpil za účinnosti Občianskeho zákonníka - zákon
č. 40/1964 Zb./ a nebolo preukázané počas konania ani tvrdené, že by bola dobromyseľnosť držby
navrhovateľa spochybňovaná resp. rozsah užívania. 10 ročná držba - doba potrebná pre nadobudnutie
vlastníckeho práva pre vydržanie tak uplynula najneskôr k 1.1.1992 v súlade § 872 ods. 6 Občianskeho
zákonníka a je potrebné na podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním aplikovať zákon č.

40/1964 Zb. Občiansky zákonník nakoľko navrhovateľ vstúpil do užívania nehnuteľností podľa vyjadrení
odporcov v 8. a v 9. rade asi pred 30 rokmi. Pokiaľ ide o argumenty zo strany zástupcu Slovenského
pozemkového fondu za odporcov v 1. - 7. rade, že pri niektorých z odporcov je na liste vlastníctva
napísaná poznámka, že sú nebohí a navrhovateľ je povinný preukazovať túto skutočnosť, tak súd dospel
k názoru, že z takouto argumentáciou sa nemožno stotožniť nakoľko Občiansky zákonník uvádza akým

spôsobom sa preukazuje smrť. Jednak musí byť úradným spôsobom vystavený úmrtný list alebo je tu
súdne rozhodnutie, ktoré v osobitnom konaní podľa občiansko-súdneho konania sa daná osoba vyhlási
za mŕtveho. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že Obec T. nedisponuje informáciami o tom, či
podieloví spoluvlastníci u ktorých je uvedená poznámka, že sú nebohí, pričom takúto skutočnosť, t. j.
úmrtie fyzickej osoby, nie je dôkazné bremeno, ktoré by zaťažovalo navrhovateľa ale ide o všeobecnú

skutočnosť na ktorú musí súd prihliadať. Okrem toho poznámka, ktorá je uvedená v liste vlastníctva
nemá záväzný charakter a vôbec nevychádza z toho, že by bolo hodnoverne zistené a preukázané, že
by takáto osoba bola reálne mŕtva. Súd preto vykonal dokazovanie za účelom zabezpečenia listinnýchdokladov, z ktorých by bolo možné zistiť či takýto podielový spoluvlastníci sú mŕtvy resp. zistiť okruh ich
právnych nástupcov, avšak zo zistení Okresného úradu Žiar nad Hronom, katastrálny odbor, ako aj z
Štátneho archívu Kremnica sa nepodarilo zistiť takéto skutočnosti. Poznámka, ktorá je napísaná na liste

vlastníctva tak má len informatívny charakter. Preto súd dospel k názoru, že je potrebné konať ako z
účastníkmi konania s takýmito osobami ktorí sú ako podieloví spoluvlastníci zapísaní na liste vlastníctve
nakoľko takáto dôkazná povinnosť ohľadom úmrtia odporcov nezaťažuje navrhovateľa. Vzhľadom na
skutočnosť, že navrhovateľ preukázal zákonné predpoklady pre určenie vlastníckeho súd rozhodol tak
ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a určil vlastnícke právo k novovytvoreným parcelám tak ako

sú identifikované príslušným geometrickým plánom, ktorý tvorí súčasť tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., pretože navrhovateľ bol úspešný v celom
rozsahu avšak žiadnu náhradu trov konania si neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo

dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, písomne v 3

vyhotoveniach. Toto právo nemajú účastníci konania, ktorí sa ho po vyhlásení rozhodnutia vzdali
písomne do zápisnice súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo

rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( z. č. 233/1995 Z. z.
o exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny

výkon rozhodnutia.