Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, February 9, 2011

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 13Er/883/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6608212810
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 02. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Eichlerová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2011:6608212810.2

Uznesenie

Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Mliekárenská č. 10, IČO: 35 792 752, proti povinným 1) U. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
W., W. XXX a 2) G. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W., W. XXX, o vymoženie 1 833,83,- Eur (55
246,- Sk)s prísl., takto

r o z h o d o l :

Exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom Mgr. Drahomírom Kriváňom pod sp. zn. EX XXX/XX s a

z a s t a v u j e .

Povinným a súdnemu exekútorovi sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Podaním zo dňa 29.09.2008 podal súdny exekútor Mgr. Drahomír Kriváň súdu žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie o vymoženie 55 246,- Sk (1 833,83,- Eur) s príslušenstvom, prílohou
ktorej žiadosti je návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 22.08.2008. Návrhom na vykonanie

exekúcie sa oprávnený v danej veci domáhal vykonania exekúcie proti povinným za účelom vymoženia
pohľadávky vo výške 55 246,- Sk (1 833,83,- Eur) spolu s 6 % ročným úrokom zo sumy 55 246,-
Sk (1 833,83,- Eur) od 01.01.2008 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 184,- Sk (6,11,-
Eur), trov rozhodcovského konania vo výške 1 500,- Sk (49,79,- Eur) a trov exekúcie, na podklade
Rozhodcovského rozsudku sp.zn. RK-19/08/EK vydaného dňa 11.02.2008 Mgr. Erikom Končokom,
rozhodcom so sídlom v Bratislave. Exekučný súd dňa 30.09.2008 aj v dôsledku nejednotného výkladu

ustanovení Exekučného poriadku a zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní upravujúcich
rozsah prieskumného oprávnenia súdu vo fáze exekučného konania pred vydaním poverenia, udelil
exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.

Podaním zo dňa 12.11.2010 súdny exekútor predložil vec tunajšiemu súdu v zmysle § 57 ods. 4 EP z
dôvodu, že nadobudol pochybnosti o prípustnosti exekúcie vzhľadom na skutočnosť, že podľa súčasnej
judikatúry je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou a neprijateľná rozhodcovská
doložka prieči dobrým mravom, pričom výkon práv a povinností z tejto doložky tiež odporuje dobrým

mravom. V dôsledku toho súd prikročil k preskúmaniu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a to
v zmysle zákonného zmocnenia v § 45 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Exekučným titulom v danej veci je Rozsudok sp. zn. RK-685/07/EK vydaného dňa 20.09.2007 Mgr.

Erikom Končokom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 04.03.2008 a vykonateľnosť dňa 08.03.2008.Uvedeným rozhodcovským rozsudkom uložil rozhodcovský súd povinným zaplatiť oprávnenému sumu
55 246,- Sk, spolu s 6 % ročným úrokom zo sumy 55 246,- Sk od 01.01.2008 do zaplatenia, zmenkovú
odmenu vo výške 184,- Sk a trovy rozhodcovského konania vo výške 1 500,- Sk. Z odôvodnenia

rozhodcovského rozsudku je zrejmé, že povinní boli zaviazaní na uvedené plnenie z titulu nesplateného
úveru poskytnutého im na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi
oprávneným a povinnými dňa XX.XX.XXXX.

Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. V
zmysle § 52 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretiu zmluvy (t.j. k 25.01.2007), spotrebiteľskými

zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti.

Špeciálna úprava spotrebiteľských zmlúv je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch. Tento právny predpis v § 2 definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru
alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje

poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 ods. 1 uvedeného
zákona veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci. Podľa § 3 ods. 2 uvedeného zákona spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

V zmluve o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, uzatvorenej medzi oprávneným a povinnými dňa
XX.XX.XXXX si účastníci dojednali, že oprávnený ako veriteľ schválil povinným ako dlžníkom úver vo
výške XX XXX,- Sk, pričom poskytnutá im mala byť čiastka XX XXX,- Sk a povinní sa zaviazali vrátiť
oprávnenému túto sumu zvýšenú o úroky a príslušný poplatok za uzavretie zmluvy v 36 mesačných

splátkach po X XXX,- Sk.

Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších predpisov, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov,

súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka
konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia
alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).Zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi oprávneným a povinnými, je
zrejmé, že dodávateľ pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzavieraní tejto zmluvy nekonala

ako podnikateľ, úver jej nebol poskytnutý na účely zamestnania, ani povolania. Súd po preskúmaní
obsahu úverovej zmluvy musel konštatovať, že na uvedený zmluvný vzťah dopadá špeciálna úprava
spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. V danom
prípade sa jedná sa o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu, na
základe zmluvy, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa

zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Chápanie
revolvingového úveru ako sústavného poskytovania služieb, a tým jeho vylúčenie spod zákona o
spotrebiteľských úveroch by odporovalo definícii spotrebiteľského úveru a znamenalo by porušenie
smernice a nezregulovanie časti spotrebiteľských úverov. Revolvingový uver má všetky znaky úveru
- poskytnutie finančných prostriedkov, platba poplatkov a úrokov). Za sústavné poskytovanie služieb
alebo dodávanie tovaru rovnakého druhu, za ktoré sa platí v priebehu ich dodávania formou splátok,

môže byť napr. poistná zmluva (viď. recitál smernice ods. 12), ale aj napr. zmluva o dodávkach elektriny
a plynu, faktúry za telefón, káblovku, nákup kolekcie kníh po častiach na splátky a pod. Pri takýchto
typoch zmlúv totiž v žiadnom prípade nejde o úver, je to len platenie za službu v splátkach - či už v
preddavkoch (elektrina, plyn) alebo následne po dodaní služby (telefón).

Na posúdenie okolnosti, či sa jedná o tzv. spotrebiteľskú zmluvu, nie je rozhodujúce, aká je právna

forma zmluvy, predpokladom však je, že ju uzatvára dodávateľ a spotrebiteľ. Ide o druh zmluvy, pre ktorú
najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké
náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu
tzv. slabšej zmluvnej strany. Dodávateľ je ten, ktorý pri uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri

uzavieraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 379/2008 Z.z. účinná
od 1.11.2008 výslovne do § 52 ods. 4 zakotvila, že spotrebiteľom môže byť iba fyzická osoba. Zmluva
o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX je teda zároveň aj spotrebiteľskou zmluvou tak, ako je táto
vymedzená v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a pre ktorú Občiansky zákonník ustanovuje

osobitné podmienky a určuje, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť
(neprijateľné podmienky).

V slovenskom právnom poriadku vyplýva slovenským súdom povinnosť dodržiavať komunitárne právo z
článku 144 ods. 1 Ústavy SR, na základe ktorého sú sudcovia pri rozhodovaní viazaní aj medzinárodnou
zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, t. j. Zmluvou o Európskej únii, Zmluvou o založení Európskeho spoločenstva,

ale aj ostatnými prameňmi primárneho práva Európskej únie.

Význam ochrany spotrebiteľov viedol zákonodarcu Spoločenstva okrem iného k tomu, že v článku 6
ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
(Ú. v. ES L 95, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288, ďalej len "smernica") stanovil, aby nekalé podmienky
uvedené v zmluve uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom "neboli záväzné pre

spotrebiteľa". Ide o kogentné ustanovenie, ktoré s ohľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných
strán smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú (spotrebiteľská) zmluva nastoľuje medzi právami
a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť.
Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
bola implementovaná do slovenského právneho poriadku dňom 01.04.2004 zákonom č. 150/2004 Z.z.,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1960 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

Podľa článku 3 ods. 1 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Príloha smernice obsahuje indikatívny zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Medzi

nimi sa bod 1 písm. q) tejto prílohy týka podmienok, ktorých cieľom alebo účinkom je "neposkytnúťspotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek
iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi
ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu

povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na
inej zmluvnej strane".

V zmysle ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora (ďalej ESD) "povaha a význam verejného
záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica zaisťuje spotrebiteľom, teda odôvodňujú to,
že vnútroštátny súd je povinný posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým

vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom. Systém
ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom
alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Océano
Grupo Editorial a Salvat Editores, C 240/98 až C 244/98, Zb. s. I 4941). Ochrana, ktorú smernica

priznáva spotrebiteľom, sa tak vzťahuje aj na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom alebo
dodávateľom uzavrel zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku, zdrží namietania nekalej povahy tejto
podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo preto, že je odradený od ich uplatňovania
z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie (rozsudok Cofidis, C 473/00, Zb. s. I
10875)".

Vychádzajúc z vyššie uvedených ustanovení smernica je priamo vykonateľným prameňom
komunitárneho práva aj v dôsledku nedostatočnej alebo neúplnej transpozície do právneho poriadku
Slovenskejrepubliky(viďustanoveniaObčianskehozákonníkav§52anasl.včaseuzatvoreniaúverovej
zmluvy medzi účastníkmi konania s prihliadnutím na súčasný stav upravený v zmysle judikatúry ESD).
Exekučný súd je preto povinný aplikovať jej ustanovenia na prebiehajúce exekučné konanie ex offo

zohľadňujúc ich prioritu pred vnútroštátnou úpravou spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku,
resp. zákone o spotrebiteľských úveroch.

Európsky súdny dvor v rozsudku Océano Grupo Editorial (citovaný už vyššie) judikoval, že "podmienka,
ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej jurisdikcii, kde
má predajca alebo dodávateľ svoje hlavné obchodné sídlo, zaväzuje spotrebiteľa podrobiť sa výhradne

jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje predložiť
obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady spojené s
obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo ochranu.
Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť alebo
zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z písmena q) bodu 1 Prílohy ku Smernici.

Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na proces a robí
mu to menej obtiažnym.

Rozhodca Mgr. Erik Marčok odvodil svoju právomoc od článku XX.X.X. Zmluvných dojednaní zmluvy
o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA spol. s r.o., kde je uvedené, že
"akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s

ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ, budú riešené
cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa
rozhodcovskej doložky uvedenej v čl. XX.X tejto Zmluvy o RÚ. Výber jednej z alternatív riešenia sporov
podľa tejto Zmluvy o RÚ spočíva na žalobcovi". Podľa toto istého článku zmluvy, v ktorom je obsiahnutá
rozhodcovská doložka tiež platí, že "akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými

stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či
neplatnosťou s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v
písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledovných rozhodcov: JUDr. Gustáv Ret, advokát
so sídlom Tomášikova 30, Bratislava 3, JUDr. Ján Smetana, advokát so sídlom Horná 51, Banská
Bystrica, JUDr. Marianna Mochnáčová, advokátka so sídlom Tyršovo nábrežie 11, Košice. V prípade, že

postupne, alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z hore uvedených rozhodcov nebude môcť prevziať
funkciu rozhodcu v sporoch podľa tejto rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu Veriteľ".Rozhodcovská doložka v zmluve o úvere nie je dojednaná individuálne, čo zjavne vyplýva z jej
zaradenia do Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere ako súčasti formulárovej (typovej,
adhéznej) zmluvy o úvere. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka koncipovaná formálne napĺňa

podmienku uvedenú v citovanom písm. q) bodu 1 Prílohy ku smernici v tom význame, že rozhodcovské
konanie nebolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov zo zmluvy. Vychádzajúc však
z povahy samotnej zmluvy o úvere je však zrejmé, že subjektom, ktorý bude mať v konečnom
dôsledku právo voľby medzi rozhodcovským alebo civilným súdom bude takmer vždy veriteľ, nakoľko
miera jeho práv voči druhej zmluvnej strane v súvislosti s mierou povinností dlžníka, zabezpečuje

takmer úplnú dominanciu v tomto zmluvnom vzťahu a minimalizuje dôvody na podanie žaloby zo
strany dlžníka. Veriteľ od počiatku sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v
prípade vzniku sporov zo zmluvy boli tieto vždy riešené na rozhodcovskom súde, ktorý sa nachádza
v mieste jeho sídla, za účelom minimalizácie jeho nákladov a reálneho sťaženia uplatnenia práv
spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou teda napriek jej formálnemu zneniu reálne
dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to samozrejme v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ v takejto situácii vzhľadom na značnú vzdialenosť miesta konania
ako aj na svoje majetkové a zárobkové pomery nemá právo relevantne sa proti návrhu zo strany
veriteľa brániť, resp. sa zúčastniť konania. V konečnom dôsledku k takémuto závažnému narušeniu
rovnováhy v rozpore s úmyslom vyjadreným v smernici dochádza už aj samotnou skutočnosťou, že
spotrebiteľovi nie je zo zákona daná možnosť v prípade podania žaloby voči nemu na rozhodcovskom

súde (nachádzajúcom sa okrem toho v značnej vzdialenosti od bydliska odporcu), domáhať sa možnosti
uskutočniť konanie na súde v mieste jeho bydliska, ako je to prirodzené v občianskom súdnom konaní.
Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na
účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v
demokratickom zriadení a v podmienkach právneho štátu neprijateľným javom.

Rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožnila voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom v prípade, že dodávateľ podal ešte pred spotrebiteľom
žalobu na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal, táto splynula
s ostatnými štandardnými podmienkami a spotrebiteľ mohol len zmluvu ako celok odmietnuť, alebo
sa podrobiť všetkým Zmluvným dojednaniam o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL

SLOVAKIA spol. s r.o., teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ (oprávnený) ako
prvý. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti
spotrebiteľa v určitých prípadoch neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná
rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje
dobrým mravom. Vzhľadom na to, súd exekúciu v celosti z úradnej moci zastavil.

Pri zastavení exekúcie má súdny exekútor právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za
stratu času vypočítaných podľa § 14, 15, 22 a 23 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov.

Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť
nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie plnenia, ktoré je právom nedovolené a
v rozpore z dobrými mravmi, z čoho má súd za to, že zavinil zastavenie exekúcie. Preto mu vznikla
povinnosť nahradiť trovy exekúcie. Exekútor sa však nároku na náhradu trov vzdal, preto mu súd
náhradu trov exekúcie nepriznal. Povinným žiadne trovy konania nevznikli, preto im súd náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 221 ods. l O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.Podľa § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak:

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p., ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.