Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 2, 2014

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/172/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212219187
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2014:7212219187.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletú S. Y., T.. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky Y. R.,
T.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej D. Y.V. T. O. K. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Kristínou Piovarčíovou,
advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na ulici Štúrovej č. 20 v Košiciach, za účasti otca Q. Y.,
T.. X.X.XXXX, trvale bývajúceho D. Y. - Y. T. D. T. O. I. Č.. XX, v konaní o úprave výkonu rodičovských
práv a povinností takto

r o z h o d o l :

Zveruje maloletú S. Y., T.. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená a povinná

sa o maloletú osobne starať, zastupovať ju a spravovať jej majetok.

Zaväzuje otca prispievať na výživu maloletej S. Y. výživným za obdobie od 1.7.2012 do 31.7.2014 vo
výške po 100 € mesačne a od 1.8.2014 do budúcna vo výške po 120 € mesačne, ktoré výživné je otec
povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletej.

Dlžné výživné zo strany otca voči maloletej S. za obdobie od 1.7.2012 do 31.8.2014 vo výške 2.035,8 €
zaväzuje otca zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám matky maloletej.

Konanie o návrhu matky na zákaz styku a na úpravu styku otca s maloletou zastavuje.

V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletej S. cestou svojej právnej zástupkyne doručila tunajšiemu súdu dňa 4.7.2012 návrh,
ktorým žiadala súd o zverenie maloletej do svojej osobnej starostlivosti a o zaviazanie otca prispievať

na výživu maloletej výživným vo výške po 100 € mesačne od 1.9.2011 do budúcna, zároveň žiadala
o zakázanie styku otca s maloletou. Návrh odôvodňovala tým, že maloletá pochádza z družobného
pomeru rodičov, pričom matka mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dcére T. R., T.. XX.X.XXXX,
pochádzajúcej z jej predchádzajúceho manželstva , otec iné vyživovacie povinnosti nemal, v septembri
2011 s otcom ukončili spolužitie, maloletá až do februára 2012 bola v osobnej starostlivosti matky,
v marci 2012 otec trval na tom, aby maloletá zostala v jeho starostlivosti, s čím matka súhlasila z
dôvodu obáv z vyhrocovania ich veľmi narušených vzájomných vzťahov, po mesiaci jej otec maloletúvrátil dôvodiac tým, že nemôže naďalej zabezpečovať o ňu starostlivosť, odvtedy bola maloletá vo
faktickej osobnej starostlivosti matky, otec podľa tvrdení matky si vynucoval stretnutia s maloletou
bez ohľadu na potreby dieťaťa, ktoré stretnutia mu ona umožňovala, keďže sa jej neustále vyhrážal

políciou a súdmi, poukázala na to, že maloletá rozchod rodičov veľmi zle znášala, čo viedlo k tomu, že
musela navštevovať psychiatrickú a psychologickú ambulanciu, otec od septembra 2011 podľa tvrdení
matky na výživu maloletej neprispieval žiadnym spôsobom, matka v marci 2012, kedy maloletá bola
v starostlivosti otca, tomuto poskytla ako výživné na maloletú 100 € a prispela aj ďalej čiastkou 20 €
na lieky, tvrdila, že v ostatnom období ju otec spolu so svojou vtedajšou priateľkou M. Q. opakovane

fyzicky aj verbálne napadli, zle sa správali aj k maloletej, čo dieťa veľmi zle nieslo, situácia vyústila
k hospitalizácií maloletej dňa 24.6.2012 na detskej psychiatrii, keďže maloletá sa nervovo zrútila a
odmietala prijímať stravu, vzhľadom na uvedené odôvodňovala ňou podanú časť návrh o zákaze styku
otcasmaloletou,včasepodanianávrhumaloletábolažiačkou2.ročníkazákladnejškoly,bolasledovaná
v alergologickej ambulancii, psychologickej i psychiatrickej ambulancii, matka bola osobou SZČO,
pracovala v dvojtýždňových turnusoch ako opatrovateľka v Rakúsku s čistým príjmom 600 €, pričom od

začiatku júna bola doma vzhľadom na stav dieťaťa a snažila sa nájsť si zamestnanie v Košiciach, v čase
jej neprítomnosti jej so starostlivosťou o dieťa pomáhala jej matka a opatrovateľka, matka žila spolu s
oboma dcérami v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá bola nájomkyňou 3-izbového bytu T. I.
O. Č.. X D. Y., otec maloletej bol zamestnaný v S. ako vodič, jeho zárobkové pomery matka nepoznala; z
uvedených dôvodov zároveň matka žiadala o nariadenie predbežného opatrenia o zverenie maloletej do

jej osobnej starostlivosti a o určenie minimálneho výživného zo strany otca na dieťa, ako i o predbežnom
zákaze styku otca s maloletou.

K tomuto návrhu pripojila matka rodný list maloletej, fotokópiu prvej strany rozsudku Okresného súdu
Košice okolie sp. zn. 11C 309/2001, ktorým bolo jej prechádzajúce manželstvo rozvedené a na čas
po rozvode manželstva bola do jej starostlivosti zverená jej staršia dcéra T., T.. XX.X.XXXX, bolo

určené výživné zo strany otca na toto dieťa v sume 1.500 Sk a rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
16.10.2001, fotokópiu výpisu z účtu ako dôkazov o zaslaní výživného zo strany matky otcovi dieťaťa v
marci 2012 v sume 100 €, fotokópiu potvrdenia vystaveného OO PZ Košice Nad Jazerom dňa 20.6.2012
o tom, že v uvedený deň matka vykonala ústne oznámenie o schválnostiach zo strany bývalého druha
Q. Y., potvrdenie OO PZ Košice Západ zo dňa 20.6.2012 o tom, že matka vykonala ústne oznámenie o

občianskom spolunažívaní, potvrdenia OO PZ Košice Nad Jazerom zo dňa 13.6.2012 o tom, že matka
vykonala ústne oznámenie o občianskom spolunažívaní - fyzickom napadnutí zo strany bývalého druha
Q. Y., fotokópiu lekárskej správy vystavenej chirurgom dňa 19.6.2012 o tom, že maloletá S. bola v
uvedený deň ošetrená pre plošnú oderku na pravej strane chrbáta cca 10 x 15 cm pričom ošetrujúcemu
lekárovi uviedla, že „ju otcova priateľka ťahala po koberci pričom si odrela pravú stranu chrbáta“, úraz

sa mal stať 16.6.2012 vo večerných hodinách, fotokópiu potvrdenia vystavené psychiatrickou klinikou,
detským psychiatrom dňa 2.7.2012 o tom, že maloletá S. bola dňa 24.6.2012 prijatá na oddelenie a
správu detskej psychiatričky z júna 2012 o tom, že maloletá je dieťaťom dlhodobo vedeným pre reakciu
na stres, dieťa bolo v tom čase hospitalizované na pedopsychiatrii, podľa údajov dieťaťa na vyšetrení
mala byť zbitá svojim otcom, dieťa odmietalo kontakt s otcom, dôvodilo, že sa ho veľmi bojí, preto

lekárka odporúčala zvážiť styk otca len za prítomnosti inej osoby, resp. úplne obmedziť, keďže nebolo
žiadúce, aby dieťa bolo neurotizované a týrané.

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P 172/2012 zo dňa 6.7.2012, ktoré sa stalo vykonateľným dňa
6.7.2012, súd predbežným opatrením zveril maloletú S. do osobnej starostlivosti matky, v prevyšujúcej
časti návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, uvedené uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 3.8.2012.

Otec vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 9.10.2012 súhlasil so zverením maloletej
S. do osobnej starostlivosti matky, nesúhlasil s určením výživného v sume 100 € mesačne, s tým, že
uviedol, že podrobné dôvody objasní na pojednávaní vo veci.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov doručil tunajšiemu súdu dňa 18.9.2012 písomné vyjadrenie, v

ktorom na základe zistení doporučil zveriť maloletú do výchovy a starostlivosti matky, určiť zo strany otca
primerané výživné a rodičom doporučil spoluprácu s Referátom poradensko-psychologických služieb
úradu práce v záujme dosiahnutia vzájomného konsenzu vo veci určenia styku maloletého dieťaťas otcom, pre prípad, že by rodičia nedospeli k dohode v tomto smere, doporučoval zvážiť možnosť
nariadenia znaleckého dokazovania z odboru psychológie.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím obidvoch rodičov, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil

tento skutkový stav:

Maloletá S. pochádza z družského pomeru rodičov, ktorí dlhodobo od septembra 2011 nežijú v spoločnej
domácnosti, výkon rodičovských práv a povinností rodičov voči maloletej doposiaľ súdom upravený
nebol.

Lustráciou v registri Sociálnej poisťovne bolo zistené, že matka v tomto registri v období od augusta
2011 vedená nie je, otec maloletej podľa tohto registra bol zamestnancom spoločnosti N. G..M..B.. od

29.1.2007 a zamestnancom S. C. I. Y., Z..G.. od 10.6.2008.

V registri Obchodného registra súd zistil, že spoločnosť N. G..M..B.. je v likvidácií od 22.10.2011.

Z opisu mzdových listov otca od zamestnávateľa S. súd zistil, že priemerný mesačný čistý príjem otca
v roku 2011 bol 597,16 €, v roku 2012 bol 479,30 €, pričom ako vyplýva zo správ Sociálnej poisťovne,
v roku 2012 mu boli vyplatené nemocenské dávky spolu vo výške 1.801,70, z čoho vyplýva, že jeho

priemerný mesačný čistý príjem v roku 2012 bol spolu 567,27 €, od 1.1.2013 doposiaľ je jeho priemerný
mesačný čistý príjem 512,14 €.

Matke maloletej ako vyplýva zo správ Sociálnej poisťovne počas celého sporného obdobia Sociálnou
poisťovňou žiadne dávky vyplácané neboli.

Z matkou podaného daňového priznania za rok 2011 vyplýva, že matka z činnosti „opatrovateľská

činnosť v zahraničí“ za uvedený rok vykázala celkové príjmy 10.920 €, výdavky 2.604 €, základ dane
8.316 €, mala nulovú daňovú povinnosť na Slovensku, z čoho vyplýva jej priemerný mesačný čistý príjem
652,50 € v uvedenom roku.

Z daňového priznania matky za rok 2012 vyplýva, že matka vykázala príjmy zo živnosti 12.240 €, z
činnosti, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním 3.852 €, vykázala základ dane 8.388 €, mala nulovú

daňovú povinnosť, z čoho vyplýva jej priemerný mesačný čistý príjem 699 €.

Matka založila do spisu vo fotokópiách potvrdenia o vyplácaných jej odmenách v turnusoch v čase
vykonávania práce opatrovateľky v Rakúsku za obdobie od 11.1.2012 do 28.1.2012, od 14.2.2012
do 28.2.2012, od 21.3. do 3.4.2012, od 13.4. do 1.5.2012, od 16.5. do 29.5.2012, od 11.7.2012 do
24.7.2012, od 12.9. do 23.9.2012, jej boli vyplatené tieto odmeny vo výške po 955 €, od 16.5. do 3.6.2012

vo výške 1.377,50 €, od 15.8. do 24.8.2012 vo výške 714 €, od 23.10.2012 do 6.11.2012 vo výške 994
€, od 18.12.2012 do 2.1.2013 vo výške 1.198 €, od 22.1. do 29.1.2013 497 €, od 19.2. do 5.3.2013,
od 19.3. do 2.4.2013, od 15.4. do 29.4.2013, od 14.5. do 28.5.2013, od 11.6. do 25.6.2013, od 9.7. do
23.7.2013, od 6.8. do 20.8.2013, od 3.9. do 17.9.2013, od 1.10. do 14.10.2013, od 14.5. do 28.5.2013,
od 11.6. do 25.6.2013 a od 9.7. do 23.7.2013 vo výške po 994 €.

Zároveňmatkadoložilavofotokópiáchdokladyoúhradesociálnehopoistenia4.1.2012vsume 456,46€,
dňa 8.2.2012 750,38 €, dňa 16.7.2012 707,82 € a dňa 6.11.2012 721,86 € K dokladom matka upresnila,
že jej čistý príjem je okolo 600 € mesačne, daňové priznania podáva v Rakúsku aj na Slovensku, výplatu
a odmeny dostáva po ukončení každého turnusu, z vyplatenej odmeny necháva čiastku zodpovedajúcu
zákonným odvodom v rodine u ktorej činnosť vykonáva, ktorá následne za ňu tieto odvody uhrádza,

o čom jej následne odovzdáva doklady, okrem príjmu z opatrovateľskej činnosti matka uviedla, že iný
príjem nemala a nemá.Posledný mesiac v roku 2012 a obdobne koncom roka 2013 matka z týchto prác nedosahovala žiaden
príjem, keďže došlo k úmrtiu osôb o ktorých starostlivosť zabezpečovala.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice súd zistil, že matke je vyplácaný rodinný

prídavok na dieťa od 1.2.2000, aktuálne vo výške 47,04 € (t.j. rodinný prídavok na dve deti), iné dávky
jej úradom práce v spornom období vyplácané neboli a matka v spornom období nebola vedená v
evidencii uchádzačov o zamestnanie, kde bola evidovaná naposledy v roku 2008, z evidencie bola vtedy
vyradená z dôvodu odchodu do cudziny.

Na začiatku sporného obdobia matka spolu s maloletou a svojou staršou dcérou bývali v byte starej
matky dieťaťa, ktorá bola starobnou dôchodkyňou, úhrada za byt bola 360 € mesačne, na ktorú jej matka

maloletej prispievala sumou 100 € mesačne a ktorá matke pomáhala pri starostlivosti o maloletú a jej
staršiu dcéru v čase výkonu prác matky v zahraničí.

Dňa 1.4.2013 matka uzavrela nájomnú zmluvu o nájme 2 izbového bytu a ako vyplýva z uvedenej zmluvy
bolo dohodnuté nájomné 350 € mesačne vrátane energií.

Okrem týchto dvoch detí matka ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.

Ako vyplýva z rozhodnutia Liečebno-výchovného sanatória Y. D. Y. - H. zo dňa 6.9.2012, maloletá bola
v tomto zariadení umiestnená od 3.9.2012 do 28.6.2013, pričom v zariadení bol stanovený mesačný
poplatok vo výške 75,60 €.

Ako vyplynulo z výpovedí rodičov i z následných správ tohto sanatória výška predpísanej úhrady bola
platená v závislostí od dni pobytu maloletej v zariadení. Zo správy sanatória z januára 2013 vyplýva,

že matka maloletej v septembri 2012 uhradila 63 €, v októbri 2012 55,44 € a uhradila maloletej vklad
za dieťa v septembri na lieky 8 €, na vreckové 4 €, na MHD 4 € a na ZRPŠ 8 €, od novembra 2012
prebral na seba platenie za maloletú otec dieťaťa, ktorý platil len za pobyt dieťaťa, ostatné peniaze na
lieky, vreckové dopĺňala matka dieťaťa.

V školskom roku 2012/2013 bola maloletá žiačkou 3. ročníka, ktorý navštevovala v rámci uvedeného

sanatória, kam chodievala na týždenné pobyty, víkendy trávievala doma, domov prichádzala v piatok a
do zariadenia sa vracala v nedeľu.

Z lekárskej správy kožnej lekárky vyplýva, že maloletá S. trpí na psoriázu a alergiu. Z dôvodu plochosti
nôh ako vyplýva zo správy ortopéda jej boli predpísané ortopedické vložky.

V súvislosti z vyššie uvedeným zdravotným stavom matka s ňou má výdavky na lieky ako boli lieky na

alergie a vakcíny, ktoré jej boli podávané vždy na jar s doplatkom 20 €, v súvislosti so psoriázou jej
matka dopláca na krémy 30 € v priemere mesačne maximálne raz za dva mesiace, v súvislosti s týmto
ochorením maloletej bol odporúčaný pobyt vo vysokohorskom prostredí. Maloletá nosí okuliare, je u nej
potrebná výmena týchto s doplatkami, napr. doplatok na rámy okolo 100 €. Maloletá býva často chorá
čo si vyžaduje zvýšené výdavky na liečivá. Vzhľadom na psychické problémy je potrebné s ňou tráviť

voľnočasové aktivity aktívnym spôsobom.

Z charakteristiky maloletej vypracovanej vyššie uvedeným sanatóriom v marci 2013 vyplýva, že do
zariadenia maloletá nastúpila do 3. ročníka na základe odporúčania pedopsychiatričky pre zvýšený
nepokoj, depresívne nálady, odmietanie jedla, agresivitu na najbližších, čo viedlo k hospitalizácií
maloletej na detskom pedopsychiatrickom oddelení, ktoré problémy dieťaťa vyplynuli z krízy vzťahu

rodičov od odchodu otca z domácnosti, z konfliktov medzi rodičmi, podmienkam v zariadení sa maloletá
prispôsobila rýchlo, v zariadení sa nevyskytli žiadne výrazné ťažkosti ani vo vzťahu k prijímaniu stravy
dieťaťom, ktorú maloletá neodmietala, neprejavovala sa ani agresívne, nevykazovala zvýšené sklony
k depresivite, prejavovala opakovane túžbu stretávať sa cez víkendy s oboma rodičmi. Keďže rodičia
odmietali vzájomne komunikovať, za súčinnosti s vedením zariadenia bol dohodnutý harmonogrampobytov maloletej u oboch rodičov, s ktorým rodičia súhlasili a obaja rodičia súhlasili rešpektovať vôľu
maloletej aj pokiaľ ide o jej pobyty u starej matky dieťaťa, z uvedenej správy vyplýva, že maloletá trávila
časť jesenných i Vianočných prázdnin v roku 2012 u otca, obdobne ako i jarné prázdniny 2013, maloletá

opakovanevyjadrilatúžbubývaťumamyanaďalejsastretávaťsotcom,aleisbabkou,maloletáprejavila
pozitívny vzťah k jednej z dcér manželky otca, otec maloletej pravidelne telefonoval a kontaktoval
sa s ňou, zariadenie malo za to, že otec má u maloletej väčší rešpekt, dieťa rovnako kontaktovala i
matka dieťaťa a obdobne aj stará matka, pravidelne konzultovali s odbornými pracovníkmi zariadenia,
spočiatku maloletá matku doma nerešpektovala, nadávala najbližším, vyskytli sa u nej afektívne výbuchy

zlosti, čo matka začala riešiť aj za pomoci sanatória, ktoré sa opakovane zameralo na tento problém
aj v individuálnej psychologickej starostlivosti o maloletú, počas pobytov u otca sa takéto problémy u
maloletej nevyskytovali, problémy u maloletej sanatórium odôvodňovalo stratou emocionálnej istoty po
rozchode rodičov u maloletej, ich vzájomný viditeľný konflikt a nadväzne i odchody matky za prácou
do zahraničia, konštatovali, že matka so sanatóriom rovnako ako i stará matka riadne spolupracujú,
počas víkendov sa maloletej matka venuje, organizuje jej pravidelne rôzne aktivity, tak isto maloletá

má programy aj počas pobytov u otca, ktorý sa snaží zariadiť si prácu tak, aby jej bol k dispozícií,
konštatovali, že rodičia spolu nekomunikujú, komunikujú len prostredníctvom sanatória.

Od konca júna 2013 maloletá už v liečebno-výchovnom sanatóriu nebola umiestnená, následne začala
navštevovať základnú školu v mieste bydliska.

Maloletá pri následných šetreniach kolízneho opatrovníka opakovane prejavila vôľu zostať v

starostlivosti matky a stretávať sa s otcom, čo kolízny opatrovník doporučoval rešpektovať. Po návrate
maloletej zo sanatória matka s touto ešte mala výchovné problémy, ale boli v menšom rozsahu ako na
začiatku sporného obdobia.

V prenajatom byte maloletá býva s matkou a so svojou sestrou, iné osoby v tejto domácnosti sa
nezdržiavali, v prípade ak matka bola pracovne v zahraničí starostlivosť o maloletú a jej staršiu sestru

zabezpečovala stará matka a opatrovateľka.

Od 1.9.2014 maloletá sa stáva žiačkou 2. stupňa základnej školy, t.j. žiačkou 5. ročníka základnej školy.

Matka ňou podaný návrh, v časti v ktorej žiadala o spätnú úpravu výživného od 1.9.2011, odôvodňovala
tým, že pred podaním návrhu zabudla takýto návrh podať a takýto návrh nepodala skôr aj z dôvodu,
že s otcom dieťaťa sa stále dohadovali, otec sľúbil, že bude prispievať na výživu maloletej, ale výživné

nedával, iný dôvod prečo návrh vo veci nepodala skôr, matka uviedla, že nemá.

Ako už bolo uvedené otec so zverením maloletej do starostlivosti matky súhlasil. Na začiatku sporného
obdobia žil spolu so svojou družkou, medzičasom s touto uzavrel manželstvo S. XX.XX.XXXX, toho
času bývajú spolu v podnájme v rodinnom dome D. Y.Š. T. D., v súvislosti s ktorým hradia mesačný
poplatok 370 €, zároveň hradia poplatok za plyn 80 €, v spoločnej domácnosti s nimi bývajú i dve deti

jeho manželky 4 a 9 ročné, otec spláca pôžičky a to pôžičku C. H. v mesačnej splátke po 192 €, pôžičku
R. X. a spoločnosti T. spolu v mesačnej splátke 127,68 €, ďalšiu pôžičku z R. X. 66,46 €, hradí si mesačný
paušál za telefón 40 €, uhrádza si životnú poistku po 35 €, poistku z povolania 50 €, rodine vypomáha
otec manželky zamestnaný ako vodič TIR dopravy, ktorý im prispieva na stravu, v prípade potreby im
vypomáha aj ináč finančne, ktoré príspevky odhadol otec na sumu 300 € mesačne.

Pokiaľ ide o bývalý pracovný pomer otca v spoločnosti N. G..M..B.. ako vyplýva z lustrácie Sociálnej
poisťovne, otec uviedol, že v tejto spoločnosti bol zamestnaný v rokoch 2000 - 2005, následne s nimi
nemal uzavretý žiaden pracovný pomer. Otec je vlastníkom auta značky Opel Omega, rok výroby 1997,
ktoré je toho času nepojazdné, iný majetok nevlastní.

Manželka otca bola so svojim mladším dieťaťom na materskej dovolenke, po ukončení ktorej sa

zaevidovala v evidencii úradu práce, ako to vyplýva zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodinyKošice,kdejeevidovanáod21.9.2012,zúraduprácežiadnedávkynepoberalaaninepoberá,rodičovský
príspevok jej bol vyplácaný od 1.11.2003 do 30.11.2006, z úradu práce sú jej vyplácané prídavky na deti
a to od 1.12.2000 do trvania podmienok.

Zo správy Sociálnej poisťovne súd zistil, že manželka otca nie je evidovaná v informačnom systéme
Sociálnej poisťovne.

Z výpovedí oboch rodičov i zo správ kolízneho opatrovníka vyplýva, že v priebehu pojednávania sa
komunikácia rodičov pokiaľ ide o výchovu maloletej zlepšila, matka nemala už námietky voči stretávaniu
sa maloletej s otcom, kolízny opatrovník doporučoval a matka zároveň vyjadrila súhlas s rešpektovaním
vôle maloletej stretávať sa s otcom v priemere každý druhý víkend a podľa želaní dieťaťa i v čase

sviatkov.

Na pojednávaní konanom 1. februára 2013, matka netrvala na zákaze styku otca s dieťaťom a
navrhovala upraviť styk otca s maloletou každý druhý víkend v mesiaci, vzala svoj návrh v časti zákazu
styku otca s maloletou v celom rozsahu späť a v tejto časti žiadala konanie zastaviť, s čím otec súhlasil
a na pojednávaní konanom dňa 8.8.2014, matka vzala späť prostredníctvom svojej právnej zástupkyne

návrh na úpravu styku otca s maloletou, čo zdôvodňovala dlhodobou pracovnou neschopnosťou otca,
počasktorejneprejavovalzáujemodieťa, pričommaloletábolanaďalejvpravidelnomkontaktesrodičmi
otca.

Zo správy liečebno-výchovného sanatória vyplýva, že otec maloletej uhradil v prospech tohto zariadenia
poplatky v októbri 2012 55,44 €, v decembri 2012 88,20 €, vo februári 2013 68,04 €, v marci 2013

52,92 €, v máji 2013 75,60 €, v júni 2013 50,40 €, čo je spolu 390,60 €.

Zo zhodných výpovedí rodičov vyplýva, že otec uhradil poplatok sanatóriu aj v júli 2012 a to v sume 50 €.

Z otcom vypracovaného súpisu, doloženého pokladničnými dokladmi a z jeho výpovedí vyplýva, že v
prospech maloletej v spornom období poskytol i ďalšie plnenia formou nákupov a to v októbri 2012
čiapku za 12,50 €, ponožky a kabát spolu v hodnote 28,35 €, ponožky a topánky v hodnote spolu 16,98

€, vo februári 2013 nohavice a tričko spolu v hodnote 6,98 €, nohavice, pančuchy a ponožky spolu v
hodnote 7 €, rifle v hodnote 7,30 € a tielko v hodnote 3,40 €, v marci 2013 legíny za 2 €, v júli 2013 lieky
za 9,08 €, ďalej uviedol, že v júli 2013 maloletej uhradil výdavky na ich spoločný výlet na kúpalisko 8
€, na bobovú dráhu 4 €, za návštevu ZOO 15 €.

Otec dal maloletej v novembri 2013 dar k sviatku - 35 €.

K uvedeným výdavkom matka vo svojom písomnom podaní doručenom súdu 10.2.2014 uviedla, že
uvedené oblečenie v súpise vypracovanom otcom si maloletá so sebou od otca nikdy domov nedoniesla
s výnimkou zeleného pleteného šálu s čiapkou.

Zvýpovedírodičovnapojednávanívofebruári2013vyplýva,žesvýnimkouspomínanýchčižiemväčšinu
vecí, ktoré otec dieťaťu kupoval, ako otec upresnil, si maloletá nechávala v jeho domácnosti a do

domácnosti k matke ich nenosievala.

Na pojednávaní konanom vo veci dňa 8.8.2014 právna zástupkyňa matky k uvedenému súpisu
vypracovanému otcom a doručenému súdu dňa 12.12.2013 uviedla, že s výnimkou výdavkov v rámci
stretnutia otca s maloletou v júli 2013 (a to kúpalisko 8 €, bobová dráha 4 € a ZOO 15 €), matka uznala
tieto plnenia zo strany otca dieťaťa.

Zo zhodných výpovedí rodičov vyplynulo ďalej to, že otec v spornom období maloletej zakúpil čižmy v
hodnote 50 €.

Právnazástupkyňamatkynapojednávaníkonanom8.8.2014uviedla,žeokremvyššieuvedenýchplnení
otec na úhradu potrieb maloletej v spornom období ďalšími formami neprispel.Otec vo svojich výpovediach navrhoval určiť výživné z jeho strany na maloletú v sume 50 € mesačne.

Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom

sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo
ho zakáže.

Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým

dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej
starostlivosti.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk
dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 36 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa ust. § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových

pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)

(2) U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu

v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného
príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.(3) Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno
považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá
je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet

maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa ust. § 64 Zákona o rodine, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, súd môže rozhodnúť
o povinnosti zložiť peňažnú sumu na výživné, ktoré sa stane splatné až v budúcnosti, na osobitný účet
zriadený v prospech maloletého dieťaťa rodičom, ktorý ho má v osobnej starostlivosti. V rozhodnutí

uvedie spôsob, akým sa z tohto účtu zabezpečí v prospech maloletého dieťaťa pravidelné mesačné
poukazovanie určených súm na výživné.

Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.

(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné
vždy na mesiac dopredu.

(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide
o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený
právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.

(4)Plnenievýživnéhopovinnýmsazapočítavanajprvnaistinuaažpouhradenícelejistinysazapočítava

na úroky z omeškania.

Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce

z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia.

(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.Podľa ust. § 96 O.s.p., navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo
celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie
v tejto časti zastaví.

(2) Súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom
prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

(3) Nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa
začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie,
či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení konania do 30 dní od

späťvzatia návrhu.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami,
súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a maloletú S. zveril do osobnej
starostlivostimatky,keďžedospelkjednoznačnémuzáveru,žezvereniemaloletejdostarostlivostimatky
je v jej záujme, uvedené vyplýva z jednoznačne prejavenej vôle maloletej, ktorú prejavila opakovane
pri rozhovoroch v sanatóriu i s kolíznym opatrovníkom, zverenie maloletej do starostlivosti matky

doporučoval na základe výsledkov vykonaných šetrení i kolízny opatrovník a s takýmto zverením
maloletej súhlasil i otec dieťaťa.

Pri stanovení výšky výživného súd vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej, ktorými potrebami sú
potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, ako i súvisiace so vzdelávaním a kultúrnym i
športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb dieťaťa sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia,

pričom na strane matky súd zohľadnil pomernú časť plnenia si tejto vyživovacej povinnosti formou
osobnej starostlivosti o maloletú, prihliadol i na rodinné prídavky, ktoré sú príspevkom štátu vyplácaným
k rukám matky určeným na úhradu potrieb dieťaťa, zároveň súd zohľadnil i pomery na stranách rodičov,
na strane matky to, že matka má okrem tohto dieťaťa ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči staršej dcére
T., na strane otca to, že otec nemá ďalšie vyživovacie povinnosti, ďalej súd zohľadnil skutočnosť, že

matka so svojimi dcérami býva toho času už v podnájme, kde ďalšie osoby nebývajú, v súvislosti s
čím sama hradí všetky náklady na domácnosť, pričom na začiatku sporného obdobia ešte bývala v
spoločnej domácnosti so svojou matkou, tak ako je to uvedené vyššie a s touto sa spolupodieľali na
nákladoch na bývanie vyššie uvedeným spôsobom, na strane otca súd prihliadol k tomu, že otec
počas celého sporného obdobia žil v spoločnej domácnosti so svojou terajšou manželkou, na začiatku

sporného obdobia ešte len družkou a spoločne uhrádzali náklady na domácnosť, čím sa výdavky otca
v tomto smere pomerne znižovali a to ešte aj v rozsahu, v ktorom tieto výdavky pripadajú a pripadli
na dve maloleté deti jeho manželky, za ktoré tieto náklady bola a je povinná v celom rozsahu uhrádzať
matka detí a na týchto nákladoch na tieto maloleté deti sa otec nemá podieľať, pričom súd zohľadnil
skutočnosť, že jeho manželka síce nie je zamestnanou, avšak neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré

by jej bránili v riadnom zamestnaní a ktorá zdroj svojich príjmov rieši finančnou výpomocou od svojho
otca a zároveň k rukám ktorej je platené otcom jej maloletých detí výživné, ktoré je určené na úhradu
ich potrieb, taktiež súd jednoznačne vychádzal zo zistených príjmových pomerov rodičov tak, ako sú
vyčíslené vyššie a vzhľadom na uvedené súd dospel k jednoznačnému záveru, že stanovené výživné je
primerané a otec ním mohol a môže prispievať na úhradu potrieb maloletej bez ohrozenia potrieb svojich

a svojej domácnosti; súd zároveň zohľadnil pri stanovení výšky výživného skutočnosť, že maloletá od
septembra 2014 sa stáva žiačkou 2. stupňa základnej školy, čo podľa ustálenej súdnej praxe je dôvodom
pre rozhodnutie súdu o zvýšení výživného a to už od 1.8., teda už od mesiaca predchádzajúcemu
tomuto nástupu na vyšší stupeň základnej školy, keďže je nepochybné, ako to vyplýva zo všeobecne
známych skutočností, že rodičia s takýmito zmenami majú zvýšené výdavky už pred začiatkom toho-

ktorého školského roka, pričom pri stanovení konkrétnej výšky výživného od 1.8.2014 súd zohľadnil i
pokles príjmov otca v porovnaní s rokom 2012 v dôsledku jeho práceneschopnosti.

Vzhľadom na spätnú úpravu výživného došlo na strane otca za obdobie od 1.7.2012 do 31.8.2014 k
vzniku dlžného výživného vo výške 2.035,8 € (t.j. súdom určené výživné 100 € za 25 mesiacov a 120
€ za 1 mesiac, čo je spolu 2.620 €, z čoho súd odpočítal preukázané plnenia otca v prospech maloletej

v tomto spornom období, t.j. jeho príspevok v prospech maloletej do Liečebno-výchovneho sanatória Y.-
H. v júli 2012 50 €, v októbri 2012 až júni 2013 spolu 390,60 €, nákupy otca pre maloletú a to čižmyza 50 €, v októbri 2012 čiapky za 12,50 €, ponožiek a kabáta spolu v hodnote 28,35 €, ponožiek a
topánok v hodnote spolu 16,98 €, vo februári 2013 nohavice a tričko spolu v hodnote 6,98 €, nohavice,
pančuchy a ponožky spolu v hodnote 7 €, rifle v hodnote 7,30 € a tielko v hodnote 3,40 €, v marci 2013

legíny za 2 €, v júli 2013 za lieky 9,08 €, čo sú plnenia spolu 584,19 €), ktoré dlžné výživné zaviazal
otca zaplatiť k rukám matky maloletej do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Iné plnenia zo
vzniknutého dlžného výživného súd neodpočítal, keďže dary a výdavky rodiča na dieťa počas realizácie
styku nespĺňajú charakter výživného.

Pokiaľ ide o návrh matky na spätnú úpravu výživného od 1.9.2011 do 30.6.2012, v tejto časti súd návrh

matky zamietol, keďže matka neuviedla a súdom nebol zistený žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa
pretakútospätnúúpravuvýživného,keďže,akovyplynulozvýpovedesamotnejmatky,tejtoničnebránilo
podať návrh aj pred 4.7.2012.

V súlade s citovaným ustanovením § 96 O.s.p. súd konanie vo veci úpravy styku otca s maloletou
zastavil, keďže matka v tejto časti vzala svoj návrh späť v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z

účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez
návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1,
2 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).