Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 29, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/198/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812207206
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8812207206.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: BL Telecom debt, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava,
IČO: 45 535 108, zast. Advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej
14, Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: Y. R., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, IČO:
42 264 154, so sídlom Petrovská 10, 909 01 Skalica, zast. JUDr. Jozefom Kempom, advokátom, AK Nám.
Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob, o zaplatenie sumy 248,95 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 5C 232/2012-28 z 14.4.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e sa rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi.

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy odvolacieho konania vo výške 18,83
Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Jozefa Kempa v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „prvostupňový súd“) žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol tak, že nepriznal žalovanému náhradu trov konania a žalobcovi uložil
povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi Občianskemu združeniu slovenských spotrebiteľov AZ, IČO
42 264 154 trovy konania v sume 58,78 Eur pozostávajúce z trov právneho zastúpenia, na účet právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Jozefa Kempa, advokáta, č. ú.XXXXXXXXXX/XXXX, VS XXXXXX
a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca proti výroku o trovách
konania vedľajšieho účastníka. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že
vedľajšiemu účastníkovi konania na strane žalovaného trovy konania nepriznáva. Namietal neúčelnosť
trov právneho zastúpenia s tým, že vedľajší účastník do konania nepriniesol žiaden prínos.

Vedľajší účastník sa k podanému odvolaniu vyjadril považujúc ho za nedôvodné. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok v napadnutom výroku ako správny potvrdil.

Odvolací súd preskúmal rozsudokv rozsahu suspenzívneho (odkladného) účinku odvolania vo výroku
o trovách konania (§ 206 ods. 3 O.s.p.) spolu s konaním ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 O.s.p. a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. úpčastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Účastník konania, ktorý v spore uspel (§ 142 ods. 1 O.s.p.) alebo zastavenie konania nezavinil (§
146 ods. 2 O.s.p.), má nárok na náhradu trov tohto konania Tento postup môže súd prelomiť a
nepriznať náhradu trov konania, ak sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 150 ods. 1 O.s.p.),
na ktorú skutočnosť v podstate žalobca aj poukazuje. Odvolací súd preto podrobil žalobcom označené
skutočnosti vyhodnoteniu, či predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

Navrhovateľ argumentuje predmetom činnosti vedľajšieho účastníka inter alia jeho vedľajšími
intervenciami na ochranu spotrebiteľov v súdnych konaniach. Tým má byť podľa žalobcu vedľajší
účastník spôsobilý sám vystupovať v konaní a zastúpenie advokátom len navyšuje trovy.

Táto argumentácia je nepresvedčivá a naráža aj na základné princípy občianskeho súdneho konania.
Predovšetkým navrhovateľ neuviedol jediný rozumný dôvod, prečo práve tento typ právnickej osoby
má byť vylúčený z práva na právne zastúpenie advokátom a niet na to opory v žiadnom ustanovení
všeobecne záväzného právneho predpisu. Túto argumentáciu nepodporuje ani judikatúra Súdneho
dvora Európskej únie, ktorá naopak nevidí žiadny dôvod na poskytnutie právnej ochrany aj právnickej
osobe „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv Európskej
únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby, a pomoc
poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania alebo
zastupovanie advokátom“ ( porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09).

Argument o navyšovaní trov zjavne neobstojí. Každý účastník musí počítať s tým, že v súdnom konaní
môže neuspieť a najtypickejším negatívnym následkom v takomto prípade je aj náhrada trov konania
protistrane, ale aj na jej podporu vedľajšiemu účastníkovi.

Aktivity vedľajšieho účastníka evidentne súvisia s ochranou spotrebiteľa a aj v predmetnej veci je zjavné,
že žalovaný spotrebiteľ by musel čeliť žalobe profesionála naviac zastúpeného advokátom, ktorého
trovy navrhované v žalobe sú 70,10 Eur.

Ochrana spotrebiteľa súvisí s kvalitou života (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05)
a jej podoby môžu byť rozmanité. Nemusí ísť výlučne o agendu neprijateľných podmienok (smernica
Rady 93/13 EHS), či nekalých obchodných praktík (smernica EP 2005/29), ale o celú škálu rozmanitých
vzťahov dopadajúcich na bežných ľudí. To platí aj pre zbytočné odkladanie uplatňovania práva s
výrazným časovým odstupom, ktoré je spájané aj s rizikom jeho premlčania. Nie je nič výnimočné, že
s odstupom času má spotrebiteľ zhoršené podmienky obrany, sťažuje sa dôkazná situácia, a preto aj
obrana námietkou premlčania je dôležitá a má svoj význam.

Takýmto prostriedkom ochrany môže byť aj inštitút náhrady trov konania a jeho sankčná funkcia (porov.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. 9. 2011 sp. zn. 7 M Cdo 4/2010, cit. ,,Vo
všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená
zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by
pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil“ ,tiež uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.6.2011 sp. zn. II. ÚS 281/2011 )

Ak navrhovateľ používa naďalej zmluvnú podmienku, ktorá už bola právoplatne určená za neprijateľnú,
nielenže porušuje zákonný zákaz používania takejto klauzuly (§53a OZ) ale takéto konanie je na úkor

kvality a očisty verejného života (záujem na spotrebiteľských vzťahoch bez nečestných klauzúl (rozsudok
C-618/10 Banco Espanol, bod 42). Je preto logický dôvod konštatovať, že navrhovateľ zavinil vznik trov
konania, ktoré by inak neboli vznikli, ak by nepoužíval už raz právoplatne súdom zakázanú zmluvnú
podmienku (rozsudky Krajského súdu v Prešove sp. zn. 16Co 32/2012, 16Co 31/2012).

Je preto namieste, aby sa priznala vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov konania aj ako sankcia pre
navrhovateľa z dôvodu, že naďalej používa neprijateľnú zmluvnú podmienku.

Dôležitá je pri trovách konania aj ich satisfakčná funkcia (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 17.12.2004, sp. zn. II. ÚS 31/04) Vedľajší účastník vstúpil do konania a podľa jeho
podania sa sústredil na zbavenie spotrebiteľa účinkov neprijateľnej a zakázanej neprijateľnej zmluvnej
podmienky. Priznanie náhrady trov konania je preto náležité.

Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou
práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej
správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade
s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených
záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv
spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj
výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní
zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo
svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý uplatňovať svoje záujmy v
konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná
náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U právnických osôb zameraných na
kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameranie a dokonca špecializáciu (napr. bytové
spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je pochopiteľná a logická, pretože úspech
v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo má (hmotnoprávny aspekt), ale aj
schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s tým spojené sú v zásade účelné.
Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v
konaní advokátom. Odvolacie námietky navrhovateľa sú neopodstatnené.

Odvolací súd poukazuje na to, že vedľajšia intervencia vo svetle § 93 ods. 2 O.s.p. je ďalším z
nástrojom ochrany spotrebiteľa, ktorý síce explicitne odporúčaný v smernici Rady 93/13/EHS nie je, ale
nič nebránilo členským štátom nad rámec smernice upraviť mechanizmy, ktoré zvážia ako efektívne.
Takáto možnosť vyplýva z čl. 8 citovanej smernice.

Podľa čl. 8 smernice Rady 93/13/EHS „členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie
opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia
maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.“

Rovnako Európska komisia vo svojich pripomienkach v bode 21 v prejudiciálnom konaní vedenom pod
C-470/12, POHOTOVOSŤ/Vašuta uvádza cit. ,,Smernica 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že
nebráni tomu, aby vnútroštátny súd pripustil vstup združenia na ochranu spotrebiteľov ako vedľajšieho
účastníka v exekučnom súdnom konaní.“

Vedľajšiu intervenciu vníma Európska komisia ako jeden z prostriedkov na ochranu práv spotrebiteľov
a niet dôvodu ho vylučovať z prostriedkov ochrany zameraných na dosiahnutie cieľov podľa smernice
Rady 93/13 EHS vrátane čl. 7 ods. 1.

Ako ukazuje predmetná vec, k vedľajšej intervencii a k dosiahnutiu toho, aby súd pristúpil k ex offo
súdnej kontrole aj v materiálnom zmysle výkonu spravodlivosti, postačilo poznať zo strany združenia
spisovú značku a podať návrh z pozície vedľajšieho účastníka. Inštitút zastúpenia vedľajšiu intervenciu
len ťažko nahradí, pretože plnomocenstvo je z hľadiska jeho získania značne problematické ak nie
takmer nemožné (napr. prípady osôb na neznámom mieste). Vedľajšia intervencia vo svetle ustanovenia
§ 93 ods. 2 O.s.p. je efektívnym prostriedkom ochrany spotrebiteľa a môže predísť aj náhradám škody
proti štátu pre porušenie unijného práva.

Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní neúspešný navrhovateľ je povinný nahradiť vedľajšiemu
účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania za jeden úkon právne služby - vyjadrenie k odvolaniu vo
výške 10,79 Eur (§ 14 ods. 3 písm. b) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z.) a 8,04 Eur ako režijný paušál, spolu
vo výške 18,83 Eur na účet právneho zástupcu JUDr. Jozefa Kempa v lehote 15 dní od právoplatnosti
tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.