Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 9, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7P/65/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614209234
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5614209234.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou vo veci starostlivosti o

maloleté deti: 1. Y. Z., nar. XX. X. XXXX, bytom v N. Q., V. XXX, 2. F. Z., nar. XX. X. XXXX, bytom v N. Q.,
V. XXX, obidvaja, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský
Mikuláš, deti rodičov: matky U. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom v N. Q., V. XXX a otca Y. Z., nar. XX. X.
XXXX, bytom v N. Y., T.. Š. XXX/X, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté deti, takto

r o z h o d o l :

Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o zvýšení výživného tak, že:

Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej Y. Z., nar. XX. X. XXXX zvýšeným výživným 65 eur

mesačne a na maloletého F. Z., nar. XX. X. XXXX zvýšeným výživným 65 eur mesačne, vždy do 20. dňa
kalendárneho mesiaca vopred, k rukám matky detí od 1. 12. 2014, čím dochádza k zmene Rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 28. 7. 2011, č. konania 4P/145/2011-46, o uložení povinnosti
otcovi platiť výživné na každé dieťa sumou 40 eur mesačne.

V zostávajúcej časti sa návrh matky z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka detí sa podaným návrhom na tunajšom súde dňa 4. 11. 2014 domáhala uloženia povinnosti otcovi
platiť zvýšené výživné vo výške 65 eur mesačne na každé z detí od 3. 11. 2014. Návrh odôvodnila tým,
že od posledného rozhodnutia o výživnom, Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 28.
7. 2011, č. konania 4P/145/2011-46, ktorým bola uložená povinnosť otcovi platiť výživné na každé z
detí sumou 40 eur mesačne, došlo k podstatnej zmene pomerov. Maloletá Y. navštevuje šiesty ročník
základnej školy a maloletý F. štvrtý ročník základnej školy. Y. je alergička, za lieky je doplácané. Obidve
deti sa stravujú v škole. Matka mala dotácie na stravu a družinu pre deti, keď sa zamestnala, uvedené

výhodystratila.Stravnénakaždézdetípredstavujepribližnemesačne20eur.Bývasdeťmivprenajatom
jednoizbovom byte, s čím sú spojené náklady 100 eur mesačne za služby spojené s užívaním bytu,
platba elektriny 22 eur mesačne. Doposiaľ určené výživné nepostačuje na zabezpečenie potrieb detí.

Otec detí spočiatku navrhoval zvýšenie výživného nižšou sumou. V práci mu plynie skúšobná doba a nie
je isté, či si ho ponechajú. S deťmi sa stretáva, zabezpečuje ich potreby aj inou formou, kúpou školských
potrieb, kompletného ošatenia. Otec detí uzavrel manželstvo. Manželka je zárobkovo činná.

Na súdnom pojednávaní dňa 9. 12. 2014 rodičia uzavreli rodičovskú dohodu v znení vo výroku tohto
rozhodnutia, ktorú navrhli súdu schváliť.Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov:

Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu

ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich
rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov:

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 77 ods. 1 veta druhá a tretia zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov:

Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné
pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú
na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov:

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného

prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie.

Podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku:

Ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí
sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona,
podľa ktorých rozhodol.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd schválil rodičovskú

dohodu o zvýšení výživného, keďže boli naplnené zákonom stanovené podmienky pre tento postup. Z
dôvodu, že po vyhlásení rozsudku sa všetci účastníci konania vzdali práva podať odvolanie, súd uviedol
v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenie zákona, podľa ktorých rozhodol.

V prípade zmeny pomerov možno podať návrh na zmenu tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho
poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov, ak konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.