Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, February 12, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/60/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713217316
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5713217316.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky: U. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.
XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane navrhovateľky: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS, so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach
zo mzdy a o nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu

Martin, č.k. 9C/291/2013-61, zo dňa 21. novembra 2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd uložil odporcovi povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach
zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 25.03.2011 č. 60100034, uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom,
do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Zamestnávateľovi navrhovateľky Ministerstvu obrany

Slovenskejrepubliky,sosídlomKutuzovova8,Bratislava-NovéMesto,IČO.30845572,uložilpovinnosť
zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky podľa dohody o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov zo dňa 25.03.2011 č. 60100034, uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom. Rozhodnutie o
trovách predbežného opatrenia ponechal rozhodnutiu vo veci samej.

Proti uzneseniu okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie odporca. Žiadal, aby krajský súd
napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietne. Namietal

absenciu danosti nároku, ktorému má byť poskytnutá predbežná ochrana. Uviedol, že s odporkyňou
uzatvoril dohodu o zrážkach zo mzdy v podobe samostatného zmluvného dokumentu, v ktorej sa
štandardne uvádza rozsah vykonaných zrážok. Nie je pravdou, že v prípade dohody o zrážkach
zo mzdy môže dôjsť k nekontrolovanému konaniu zo strany veriteľa. Zákonodarca výslovne určuje,
kde použite určitého právneho inštitútu v spotrebiteľských vzťahoch nepripustí. Podľa § 53 ods. 7
Občianskeho zákonníka zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom

zabezpečovacieho prevodu práva k nehnuteľnosti je pri spotrebiteľskej zmluve neprípustné. Ak
teda zákonodarca v tom istom zákone zakáže použitie jedného zabezpečovacieho prostriedku v
spotrebiteľských vzťahoch a o ostatných mlčí, použitím výkladu a contrario je zrejmé, že ostatné
zabezpečovacie prostriedky sú v spotrebiteľských vzťahoch právne povolené (vrátane dohody o
zrážkach zo mzdy). Aj príslušné ustanovenia smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom
úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, ktoré boli transponované do príslušných predpisov

slovenského právneho poriadku, výslovne pripúšťajú zabezpečenie spotrebiteľských úverov. Namietal,
že navrhovateľkou predložená zmluva o úvere č. 601000034 zo dňa 25.03.2011, nie je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere ani spotrebiteľkou zmluvou, nakoľko navrhovateľka s ním vstúpila do právneho
vzťahu na základe vyhlásenia, že poskytnuté peňažné prostriedky použije na výkon zamestnania,
a teda nie na osobnú potrebu. Nakoľko navrhovateľka nemienila použiť peňažné prostriedky na
svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom. Vzájomný právny vzťah účastníkov konania je teda

obchodnoprávny a uplatnenie právnych noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je vôbec namieste. Čosa týka poskytnutia úveru na výkon zamestnania (resp. povolania), poukázal na rozhodnutie Slovenskej
obchodnej inšpekcie, ktorá správne konanie sp.zn. P/0355/01/2012 vedené proti nemu zastavila z
dôvodu, že „nebol preukázaný spotrebiteľský charakter zmluvy, ktorej všeobecné podmienky boli

predmetom kontroly“. Z odôvodnenia rozhodnutia o zastavení konania citoval: „Dlžníčka v posudzovanej
zmluve nemá právne postavenie spotrebiteľa, pretože nenapĺňa definíciu spotrebiteľa v zmysle § 2 písm.
a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko jej bol poskytnutý úver na výkon povolania a dojednaná
zmluva uzavretá podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka sa spravuje ako absolútny obchod
jeho právnym režimom.“ Z uvedeného vyplýva, že zákonná požiadavka splnenia osvedčenia danosti

nároku v prípade predmetného návrhu na vydanie predbežného opatrenia nebola daná. Navrhovateľka
v podanom návrhu uvádza existenciu potvrdenia o vykonaní zrážky zo mzdy zo dňa 11.11.2011, ako aj
tvrdenie, že sa voči nej už začali vykonávať zrážky zo mzdy. Samotná žiadosť ešte neznamená, že k
vykonávaniu zrážok skutočne došlo. Navrhovateľka nijakým spôsobom nepreukázala a ani neosvedčila
vykonávanie zrážok. Samotná skutočnosť, že niekto v roku 2011 požiadal o vykonanie zrážok zo
mzdy, nie je pre nariadenie predbežného opatrenia dostačujúca. Navrhovateľka len tvrdila, avšak

nepreukázala a ani neosvedčila, že minimálne v čase podania návrhu boli zrážky zo mzdy vykonávané
alebo bezprostredne hrozilo, že budú vykonávané. Roky starý skutkový stav(t.j. žiadosť z roku 2011)
nie je ani nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia o značnú dobu neskôr ( v roku
2013, takmer 2014). Takto požadované predbežné opatrenie je nielen neaktuálne, ale aj navrhovateľka
neosvedčila, resp. nepreukázala existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

Vedľajší účastník na strane navrhovateľky k odvolaniu odporcu uviedol, že odporca si zrážky zo
mzdy u zamestnávateľa uplatnil, o čom bol predložený dôkaz - listina od zamestnávateľa. Považoval
za osvedčené, že k výkonu zrážok zo mzdy skutočne došlo. Zamestnávateľ má povinnosť vykonať
zrážky zo mzdy okamžite po tom ako mu je dohoda predložená. Je jedno či je dohoda o zrážkach
zo mzdy súčasťou úverovej zmluvy alebo je predložená na samostatnej listine - dôležité pre účely

ochrany spotrebiteľa je, že ide o štandardnú odporcom vopred predformulovanú dohodu, ktorej obsah
nemohla navrhovateľka ovplyvniť. Konštatoval, že navrhovateľka je spotrebiteľom. Odporca využil svoju
nadvládu a jeho obchodný zástupca zakrížikoval navrhovateľke účel úveru na zamestnanie. Zákaz
nekalej obchodnej praktiky principiálne nemôže poškodiť dodávateľa. Práve naopak, môže predstavovať
efektívny prostriedok ochrany v rámci kolektívnych práv spotrebiteľov. V ust. § 3 ods. 5 Zákona č.

250/2007 o ochrane spotrebiteľa je výslovne upravená možnosť domáhať sa zdržovacím výkonom
ochrany aj pred nekalými obchodnými praktikami. Je daný protiprávny stav, voči ktorému je treba
poskytnúť dočasnú ochranu. Výkonom zrážok zo mzdy by boli priamo porušované spotrebiteľské práva.
Vzhľadom na vyššie uvedené je nepochybné, že dôvody nariadenia predbežného opatrenia sú dané
a odporca neuviedol také argumenty, ktoré by malo vydané predbežné opatrenie zvrátiť. Žiadal, aby

odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konaniaprotiuzneseniu,protiktorémujeopravnýprostriedokprípustný (§201,§204ods.1O.s.p.),bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnuté uznesenie okresného
súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., a napadnuté uznesenie v súlade s

osobitným procesným režimom uplatňovaným pre predbežné opatrenia (§ 221 ods. 3 O.s.p.) zmenil
podľa § 220 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p. tak, že návrh navrhovateľky na vydanie predbežného
opatrenia zamietol.

Odvolací súd po preskúmaní uznesenia okresného súdu, prislúchajúceho spisového materiálu a po
vyhodnotení vyjadrení účastníkov, dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.

Zo spisového materiálu okresného súdu vyplýva, že navrhovateľka požiadala o vydanie nariadenia
predbežného opatrenia, ktorý odôvodnila tým, že odporca na základe uzavretej dohody o zrážkach zo
mzdy a z iných príjmov požiadal jej zamestnávateľa o vykonanie zrážok zo mzdy vo výške 164,- eur
mesačne, a to bez existencie súdneho rozhodnutia, ktorým by jej bola uložená povinnosť na plnenie.
Uvedená dohoda nie je podľa jej názoru v súlade s právom Európskej únie, preto sa v konaní vo veci

samej domáhala, aby určil, že táto dohoda je neplatná. Uviedla, že je tu dôvodná obava, že odporcanaplní zásah do jej majetkových práv bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení a bez toho, aby
bol známy výklad práva.

Podľa ust. § 74 ods. 1 pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,

aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa § 76 ods. l písm. e/ O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami.

Podľa ust. § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými

ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Predbežným opatrením môžu byť dočasne upravené pomery účastníkov v situáciách, v ktorých je
potrebný okamžitý zásah súdu, dokiaľ nedôjde k ich definitívnej úprave súdnym rozsudkom. Navrhovateľ
predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť
dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi. Nariadenie predbežného opatrenia teda predpokladá, aby

sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej
úpravy. Pre rozhodovanie súdu z právneho a skutkového hľadiska je rozhodujúci stav, ktorý je v čase
rozhodovania súdu o predbežnom opatrení. Použitie predbežného opatrenia prichádza do úvahy tak
pred začatím konania, ako aj počas konania, pričom podmienky ich použitia sú rovnaké.

Rozhodovanie súdu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia predpokladá to, aby navrhovateľ

súdu navrhol aspoň dôkazy základného významu pre osvedčenie nároku, dôkazy na osvedčenie
naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti predbežného opatrenia. Súd zisťuje len tie najvýznamnejšie
skutočnosti potrebné pre rozhodnutie.

Základnými znakmi predbežného opatrenia sú dočasnosť a provizórnosť. Súd, ktorý rozhoduje vo veci
nie je viazaný výrokom predbežného opatrenia.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľka a odporca uzavreli úverovú zmluvu č.
60100034, ktorá sa stala právnym rámcom pre poskytnutie finančných prostriedkov navrhovateľke.

Ak navrhovateľka nenamietala, že bol uzavretý právny vzťah, že jej bol poskytnutý úver a zo zmluvy
jej vyplýva povinnosť tento úver splácať, potom nie je relevantná potreba naliehavosti a nevyhnutnosti
nariadenia predbežného opatrenia, ktorá podľa navrhovateľky spočíva iba v požiadavke vyhlásenia

neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy (čoho sa navrhovateľka domáha podaným návrhom).

Navrhovateľka nenamieta platnosť zmluvy o úvere, ani dojednania, ktoré eventuálne navyšujú v
neprimeranom rozsahu plnenie, ku ktorému sa navrhovateľka zaviazala, ale namieta len dohodnutý
spôsob splácania úveru. Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi
veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy (§ 551 Občianskeho zákonníka). Ide teda o zabezpečovací

inštitút, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho pohľadávka bude splnená. Z návrhu na nariadenie
predbežného opatrenia nevyplýva, že by zrážky zo mzdy sa realizovali spôsobom, ktorý by bol v zjavnom
rozpore s právnymi predpismi.

Na základe uvedených skutočností, krajský súd zmenil uznesenie okresného súdu v zmysle § 220
O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p., tak že návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia

zamietol. Krajský súd rozhodol o zmene napadnutého uznesenia, nakoľko v zmysle § 221 ods. 3 O.s.p.,
ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia,
zruší rozhodnutie, len ak zastavuje konanie.Toto rozhodnutie prijal Krajský súd v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.