Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 11, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/7/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114010751
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Tóth
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114010751.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tótha a členov senátu
JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Patrika Príbelského PhD. v trestnej veci proti obžalovanému X. I., nar.
XX.XX.XXXX v X., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods.1, ods.2 písm.c), ods.3 písm.a)
s poukazom na § 139 ods.1 písm.e) Tr.zák., na neverejnom zasadnutí konanom dňa 11. februára 2015,
prejednal sťažnosť obžalovaného X. I. proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 8Tk/1/2014 zo

dňa 03.02.2015 a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 193 ods.1 písm.c/ Tr.por. sa sťažnosť obžalovaného X. I. z a m i e t a .

II. Podľa § 80 ods.1 písm.b/ Tr.por. sa písomný sľub obžalovaného X. I. ako náhrada za väzbu n e
p r i j í m a.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Krajskej prokuratúry Trenčín dňa 25.04.2014 podal na Okresný súd Trenčín obžalobu č.k. 1
Kv 34/13/3300-95 na obvineného X. I. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2
písm. c), ods. 3 písm. a) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák.

že dňa 21.11.2013 asi o 22,15 hod. vošiel po návrate z krčmy do drevenice č. XXX v obci B. A., kde
býval a v izbe na gauči našiel sedieť O.. L. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom B. A. č. XX,

ktorý bol u neho na návšteve už od popoludňajších hodín, pričom spoločne konzumovali alkoholické
nápoje a keď si obvinený X. I. všimol, že steny na izbe a kuchyni sú postriekané muštom, začal O.. L. F.
vyčítať, že mu doma urobil neporiadok, v kuchyni medzi nimi došlo k hádke a vzájomnému fyzickému
konfliktu, pri ktorom obvinený X. I. pravdepodobne drevenou palicou o dĺžke cca 81,5 cm viackrát udrel
O.. L. F. do oblasti hlavy a trupu a tiež ho presne nestotožneným jednobritým kuchynským nožom o
dĺžke čepele cca 10-12 cm a šírkou čepele cca 2,5 cm bodol najmenej sedemkrát do krku a hrudníka,

následkomčohoO..L.F.utrpel dveplytkéreznéporanenia nakožikrkuvpravopodsánkou,jedenplytký
škrabanec kože krku vpravo, dve bodné poranenia dolnej časti krku, bodné poranenie dolnej časti krku
v oblasti jugulárnej jamky, jeden nábod kože hrudníka vpravo a viacnásobné bodné poranenia hrudníka
s trojnásobným priebodom horného laloka pravých pľúc, bodnorezné poškodenia magistrálnych ciev pre
horný lalok pravých pľúc a poškodenie pľúcnice s následným vykrvácaním navonok a do pohrudničnej
dutiny vpravo, ktoré zapríčinili traumaticko-hemoragický šok, ktorý bol bezprostrednou príčinou smrti

O.. L. F., pričom O.. L. F. pri útoku utrpel i ďalšie zranenia, ktoré však v krátkodobom časovom horizonte
nemohli spôsobiť jeho smrť, obvinený X. I. následne vyzliekol O.. L. F. donaha, všetko jeho oblečenie
spálil v kuchyni v šporáku na tuhé palivo a jeho nahé telo odtiahol ku hnojisku nachádzajúcemu sa
neďaleko drevenice, kam telo vyložil za pomoci dreveného konára a v kuchyni handrou a čistou
vodou poumýval podlahu od krvi a nôž, ktorým spôsobil O.. L. F. smrteľné zranenia zahodil na doposiaľ
nezistené miesto, pričom obvinený X. I. sa skutku dopustil napriek tomu, že bol za taký čin odsúdený,

a to rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/33/90 zo dňa 18.11.1992, právoplatným a
vykonateľným u obžalovaného X. I. dňa 05.01.1993, ktorým bol uznaný vinným za spáchanie okreminého trestného činu vraždy podľa § 219 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., spolupáchateľstvom podľa § 9 ods.
2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb.

V súvislosti s podozrením zo spáchania vyššie uvedenej trestnej činnosti bol X. I. uznesením sudkyne
pre prípravné konanie Okresného súdu Trenčín sp. zn. 0Tp/97/2013 zo dňa 25.11.2013 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 2Tpo/57/2013 zo dňa 12.12.2013 podľa § 87 ods. 2 z
dôvodov § 71 ods. 1 písm. a), b), c ) Tr. por. vzatý do väzby. Väzba sa začala dňom 22.11.2013 o 10.15
hod. a bola nariadená vykonávať v Ústave na výkon väzby Ilava.

Okresný súd Trenčín po podaní obžaloby rozhodol o ďalšom trvaní väzby obvineného uznesením zo
dňa 9.5.2014, sp.zn. 8Tk/1/2014 (v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 14.5.2014,
sp.zn.23Tos/54/2014)tak,žeobvinenéhoponechalvoväzbezdôvodovuvedenýchv§71ods.1písm.a),
b), c) Tr.por., pre ktoré bol vzatý do väzby, pretože dôvody jeho väzby naďalej trvali a zároveň žiadosť
obvineného o prepustenie z väzby na slobodu zamietol.

Dňa 1.8.2014 Okresný súd Trenčín na hlavnom pojednávaní vyhlásil rozsudok, sp.zn. 8Tk/1/2014,
ktorýmbolobžalovanýX.I.uznanývinnýmzobzvlášťzávažnéhozločinuvraždypodľa§145ods.1,ods.2
písm.c), ods.3 písm.a) Tr.zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods.1 písm.e) Tr.zák. na skutkovom
základe ako je uvedené v obžalobe, pričom mu bol uložený trest odňatia slobody na doživotie, na výkon

ktorého bol podľa § 48 ods.3 písm.a), písm.b) Tr.zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym
stupňom stráženia. Súčasne mu bol uložený tiež trest prepadnutia veci, ako aj ochranné protialkoholické
liečenie ústavnou formou a bolo rozhodnuté o náhrade škody.

Na podklade odvolania obžalovaného Krajský súd Trenčín uznesením sp.zn. 2To/94/2014 zo dňa 14.

októbra 2014 rozhodol tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. b), c) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v
celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol.

Dňa 8.1.2015 a 13.1.2015 boli na Okresný súd Trenčín Krajskou prokuratúrou v Trenčíne odstúpené

podania obsahujúce okrem iného žiadosti obžalovaného X. I. o prepustenie z väzby na slobodu.
Následne boli Okresnému súdu Trenčín doručené podania obžalovaného zo dňa 19.1.2015 a 23.1.2015,
v ktorých taktiež žiadal o prepustenie z väzby na slobodu v podstate z tých dôvodov, že skutok nespáchal
a príslušníci polície v rámci prípravného konania ho fyzickým násilím, zastrašovaním a urážkami nútili
k tomu, aby vypovedal tak ako oni chceli.

Okresný súd Trenčín dňa 3.2.2015 vypočul obžalovaného k žiadosti o prepustenie z väzby, pričom tento
na svojej žiadosti zotrval. Dodal, že je nevinný, alkohol nechce v živote popíjať, zažil veľkú traumu
aj počas vykonávania väzby a zo spáchania predmetného činu sa necíti byť vinným. Chcel sa dať
dobrovoľne liečiť, čo mu však štát neumožnil a urobil z neho dlžníka.

Po vypočutí obžalovaného prokurátor navrhol zamietnuť žiadosť obžalovaného o prepustenie z väzby na
slobodu z dôvodu, že aj v súčasnom štádiu trestného konania sú u neho naďalej dané väzobné dôvody,
pre ktoré bol vzatý do väzby.

Obhajkyňa obžalovaného uviedla, že sa pripája k žiadosti klienta, navrhuje tejto vyhovieť. V prípade,
že by bol prepustený na slobodu, by sa zdržiaval na adrese kde býval, nepožíval by alkoholické nápoje
a preberal by poštu.

Obžalovaný dodal, že nemá vedomosť o tom, že by spáchal trestný čin a nebude brať na seba vinu

za niekoho iného.

Následne okresný súd rozhodol uznesením zo dňa 3.2.2015, sp.zn. 8Tk/1/2014 tak, že podľa § 79 ods.3
Tr.por. žiadosť obžalovaného X. I. o prepustenie z väzby na slobodu zamietol, nakoľko dôvody väzby
podľa § 71 ods.1 písm.a), b), c) Tr.por., pre ktoré bol vzatý do väzby, naďalej trvajú.

Proti citovanému uzneseniu okresného súdu podal ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť obžalovaný X.
I.. V písomnom odôvodnení sťažnosti prostredníctvom svojej obhajkyne uviedol, že sa nestotožňuje s
napadnutým uznesením, naďalej tvrdí, že skutok, ktorý mu je kladený za vinu nespáchal, poukazujúctiež na násilie, ktoré bolo spáchané počas úkonov v prípravnom konaní na jeho osobu a že k doznaniu,
resp. výpovedi bol zo strany polície donútený. Ďalej poukázal na predchádzajúci spôsob života, kedy
sa nedopúšťal v posledných rokoch žiadneho konania, ktoré je v rozpore so zákonom, žil v starom

dome, pomáhal miestnemu kňazovi a iným občanom v obci a rozhodne nikdy nemal úmysel nikoho
zabiť, prípadne inak poškodiť na zdraví alebo živote. Je pravdou, že nadmerne konzumoval alkoholické
nápoje, avšak počas výkonu väzby bola táto jeho „neresť“ vyriešená a v súčasnej dobe je schopný
abstinovať a zúčastňovať sa všetkých pojednávaní, prípadne rešpektovať obmedzenia, ktoré mu súd
uloží. Nestotožňuje sa s tým, že by sa mal skrývať, pretože sa sám prihlásil na polícii a nevidí logický

dôvod pre takúto obavu. Taktiež obava z pôsobenia na svedkov vzhľadom k tomu, že dôkazy a výsluchy
svedkov boli vykonané a zahladenie stôp neprichádza do úvahy, už nie je prítomná. Nestotožňuje sa s
tvrdením ako uvádzal súd prvého stupňa, že sa v minulosti dopúšťal protispoločenskej činnosti, toto nie
je pravdou a najmä je potrebné vziať do úvahy, že skutky, ktoré pôvodne páchal, páchal pod vplyvom
alkoholu, pričom urobil všetko čo bolo v jeho silách, aby sa závislosti zbavil, čo však bolo subjektívne
zo strany štátu, resp. poisťovne zmarené a nemohol sa liečiť. Vzhľadom k uvedenému žiadal zrušiť

napadnuté uznesenie s tým, aby bol prepustený na slobodu.

Sťažnosť odôvodnil svojím vlastnoručným podaním zo dňa 6.2.2015 aj obžalovaný. V písomnom
odôvodnení obsiahlo a podrobne zopakoval svoju obranu uvádzanú už v predchádzajúcom konaní,
týkajúcu sa skutočnosti, že mu bolo odopreté právo na obhajobu a tiež skutočnosti, že v prípravnom

konaní počas vyšetrovania veci bol na neho vyvíjaný fyzický a psychický nátlak, kedy bol donútený, aby
sa priznal k tomu, čo nespáchal. Vyslovil domnienku, že orgány prípravného konania utajujú niektoré
skutočnosti, len aby mali páchateľa a on bol usvedčený z trestnej činnosti. Pokiaľ ide o skutok, poprel,
že by sa ho dopustil, nakoľko v čase, keď sa mal skutok stať, bol v dedine v krčme a až po príchode
domov pred polnocou, našiel v kuchyni krv, poprehadzovaný byt, zmizli peniaze zo šálky z kredenca

a poškodený L. F. bol na hnojisku. V čase keď sa mal skutok stať, nebol vo svojom obydlí a nemá
vedomosť, kto tam bol pred ním. Má z toho všetkého traumu, šok a chaos. Ohradil sa voči tomu, že by
bol alkoholikom, ktorý popíja pravidelne. Namietol v tej súvislosti vyjadrenie znalcov, že má skúsenosti
s alkoholom. Jemu alkohol robil zle a nie je ani agresívnej povahy. Preto chcel s pitím skoncovať
a dať sa sám dobrovoľne na liečenie. Jeho obvinenie a obžaloba stoja na nepravdivom skutkovom

základe. Pokiaľ ide o jeho výpoveď zo dňa 23.11.2013, vtedy krivo vypovedal, pretože bol pod vplyvom
alkoholu. Vyšetrovateľ z neho urobil svojou praktikou nepravého páchateľa. Z uvedeného dôvodu žiadal
konfrontáciu s policajtmi, čo mu však nebolo umožnené, lebo by sa preukázala jeho nevina a nezákonný
postup vyšetrovania. Poškodeného L. F. neusmrtil, lebo tento bol mŕtvy už v čase, keď on prišiel z dediny.
Je z toho všetkého duševne a psychicky rozrušený, šokovaný a má z toho traumu a za toho, kto tam

bol pred ním, bude niesť vinu on. S poškodeným nemal žiadny konflikt a na políciu išiel bez zranení. V
ďalšej časti vzhľadom k svojim tvrdeniam obžalovaný žiadal o prepustenie z väzby na slobodu s tým, že
dáva písomný sľub, že nebude páchať žiadnu trestnú činnosť, bude viesť pozitívny kľudný život, nebude
požívať alkoholické nápoje, zamestná sa, bude sa zdržiavať na prechodnom pobyte a dostaví sa včas
na úkony trestného konania.

Krajský súd v Trenčíne rozhodujúc na neverejnom zasadnutí o podanej sťažnosti obžalovaného proti
uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 3.2.2015, sp.zn. 8Tk/1/2014 zistil, že písomne odôvodnenú
sťažnosť je podľa obsahu nutné posúdiť aj ako obžalovaným podaný písomný sľub v zmysle § 80 ods.1
písm.b/ Tr.por. na nahradenie väzby.

Následne krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmajúc správnosť výrokov napadnutého
uznesenia, ako aj konanie týmto výrokom predchádzajúce dospel k záveru, že sťažnosť obžalovaného
nie je dôvodná, pričom podaný písomný sľub v zmysle § 80 ods.1 písm.b/ Tr.por. na nahradenie väzby,
krajský súd neprijal.

Krajský súd zistil, že okresný súd postupoval pri rozhodovaní vecne správne a v súlade s ustanovením
Trestného poriadku, upravujúcimi rozhodovanie o väzbe pred súdom a v tomto smere nezistil žiadne
pochybenie. Vo veci bolo riadne začaté trestné stíhanie, obvinenému bolo v súlade so zákonom
vznesené obvinenie, pre ktorý bola napokon podaná aj obžaloba, pričom obvinený bol za prítomnosti

obhajcu vypočutý a mohol sa vyjadriť k svojej žiadosti a dôvodom väzby. Pokiaľ ide o splnenie
materiálnych podmienok väzby, krajský súd sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, že dôvodnosť
trestného stíhania je naďalej daná, pričom podozrenie, že skutok bol spáchaný a tento spáchal X.
I. naďalej pretrváva a súčasne skutok, pre ktorý je stíhaný a bola podaná obžaloba, vykazuje znakyobzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods.1, ods.2 písm.c), ods.3 písm.a) Tr.zák. s poukazom
na ustanovenie § 139 ods.1 písm.e) Tr.zák. Takýto záver vyplýva z doposiaľ zadovážených dôkazov
vykonaných aj pred súdom prvého stupňa v rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní, na základe

ktorých možno skonštatovať pretrvávajúcu dôvodnosť trestného stíhania. Pokiaľ ide o sťažnosťou
obžalovanéhovytýkanéporušenieprávnaobhajobuvprípravnomkonaníatvrdenie,žemalbyťfyzickým
násilím a nátlakom zo strany príslušníkov polície nútený k priznaniu, krajský súd uvádza, že s týmito
argumentami sa podrobne zaoberal už vo svojom rozhodnutí sp.zn. 2Tos/89/2014 zo dňa 24. septembra
2014, na ktoré v plnej miere odkazuje. Len pre úplnosť krajský súd opätovne uvádza, že pri výpovediach

obvineného dňa 23.11.2013 (po vznesení obvinenia) a dňa 25.11.2013 pred sudkyňou pre prípravné
konanie pri rozhodovaní o návrhu na vzatie do väzby bola prítomná obhajkyňa (resp. obhajca), pričom
obvinený neuvádzal nič o násilí, resp. nátlaku voči nemu. Pritom pred sudkyňou pre prípravné konanie
dňa 25.11.2013 obvinený uviedol: „Ja som bol vo veci vypočúvaný ako osoba obvinená dňa 23.11.2013
o 16:55 hod za prítomnosti mojej obhajkyne JUDr. Tomášovej, kde som popísal spáchanie skutku a kde
som sa doznal k spáchaniu skutku, ktorý je uvedený v uznesení o vznesení obvinenia. Stalo sa to, čo

sa stalo. Ja zotrvávam na výpovedi, ktorú som urobil pred vyšetrovateľom, nechcem na nej nič meniť.
Zotrvávam na tejto v celom rozsahu. Ja chcem len uviesť, že som sa musel brániť, on chcel na mňa tiež
útočiť nožom a som sa vlastne len bránil..... Svoju výpoveď, ktorú som urobil za prítomnosti obhajkyne
som vnímal pri plnom vedomí, pamätám si na všetko, čo som vypovedal.“ Vzhľadom na uvedené teda
opätovne konštatuje, že tvrdenie obžalovaného o fyzickom násilí a nátlaku v prípravnom konaní sa javí

ako účelové a to aj s poukazom na súdom prvého stupňa vykonané dôkazy - výsluchy svedkov A..
O. A. a U.. A. J. na hlavnom pojednávaní. Napokon pokiaľ ide súčasné tvrdenie obžalovaného, že na
mieste činu vôbec nebol a L. F. bol mŕtvy už v čase, keď on prišiel z dediny, toto je v diametrálnom
rozpore s predchádzajúcimi výpoveďami obžalovaného a jeho obranou, kde popísal prečo došlo ku
konfliktu s poškodeným a tvrdil, že sa len bránil útoku poškodeného. Krajský súd preto dospel k záveru,

že v súčasnom štádiu trestného stíhania vzhľadom k doposiaľ zadováženým dôkazom, tieto v rovine
závažného podozrenia a zároveň rozumnej istoty naďalej svedčia pre záver o dôvodnosti trestného
stíhania tak, ako je uvedené vyššie.

Napokon pokiaľ ide o samotné dôvody väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. a), b), c) Tr. por. tieto sú aj

v súčasnosti naďalej podľa názoru krajského súdu v tomto štádiu konania prítomné. Dôvod väzby v
zmysle § 71 ods. 1 písm. a) Tr. por. je naďalej daný skutočnosťou, že obvinenému za obzvlášť závažný
zločin vraždy, z ktorého je obvinený, reálne hrozí vysoký trest odňatia slobody a to na 25 rokov alebo
doživotie. Úteková väzba je umocnená osobnými pomermi obvineného, ktorý je bezdetný, bez rodinných
väzieb v mieste prechodného a trvalého pobytu tak, ako to konštatoval už súd prvého stupňa. Taktiež

skutočnosť, že obvinený po spáchaní skutku v podstate zahladzoval stopy umývaním miesta činu,
pálením oblečenia, zahodením noža, ktorý sa doposiaľ nepodarilo nájsť, odôvodňuje naďalej obavu, že
by obvinený maril objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. Trestná vec bola odvolacím
súdom po zrušení rozsudku prvého stupňa vrátená na doplnenie dokazovania, kedy nemožno vylúčiť
ani doplnenie dokazovania výsluchom ďalších svedkov, tak ako sa toho napokon domáha obžalovaný

vo svojich podaniach, pričom pretrváva reálna hrozba ich ovplyvňovania vzhľadom na už spomínané
aktivity obžalovaného súvisiace so zahladzovaním stôp po čine. Napokon naďalej pretrváva dôvod
preventívnej väzby v zmysle § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., pričom obava z pokračovania v trestnej činnosti
vyplýva predovšetkým zo skutočnosti, že obvinený už bol v minulosti sedemkrát súdne trestaný a to aj
za trestný čin vraždy podľa § 219 Tr. zák. účinného do 01.01.2006 a to rozhodnutím Krajského súdu

v Banskej Bystrici, sp. zn. 1T/33/1990 zo dňa 18.11.1992, kedy mu bol uložený trest odňatia slobody
v trvaní 5 rokov. Krajský súd zaoberajúc sa následne ponúknutým sľubom obžalovaného dospel k
záveru, že tento nemožno najmä vzhľadom na osobu obžalovaného a povahu prejednávaného prípadu
považovať za dostatočné opatrenie a prijať ho. Zo znaleckého posudku znalcov psychiatrov vyplýva, že
obžalovaný trpí syndrómom závislosti od alkoholu, pričom alkoholické nápoje požíva v značnej miere.

Podľa znalcov sa u neho jedná o premorbídne polymorfne štruktúrovanú osobnosť s nestabilnými a
antisociálnymi rysmi so zvýšenou egocentričnosťou a absenciou empatie. V popredí klinického obrazu
stoja zmeny v jeho osobnosti v zmysle tzv. alkoholovej deprivácie, čo sa prejavuje vystupňovaním
premorbídnych osobnostných rysov v zmysle labilizácie afektivity, zvýšenej dráždivosti, impulzivity
až explozivity, výrazným narušením sféry vyšších citov, sociálnych, etických, estetických a mravných

noriem s deformovanou hierarchiou hodnôt, s tendenciou k dissociálnemu, sociálne neprijateľnému až
agresívnemu správaniu voči okoliu. Pobyt obžalovaného na slobode pri pokračujúcom požívaní alkoholu
je nebezpečný z protispoločenského hľadiska a ani splnenie ochrannej ústavnej protialkoholickej liečby
vzhľadom na osobnú charakteristiku obžalovaného nezníži riziko jeho protispoločenského konania.Krajskýsúdsprihliadnutímnatietozáveryaskutočnosť,žeajprejednávanéhoskutkusamalobžalovaný
dopustiť pod vplyvom alkoholických nápojov, a aj napriek jeho nútenej abstinencii počas výkonu väzby,
sľub obžalovaného na nahradenie väzy neprijal, nezistil ani podmienky na nahradenie väzby iným zo

zákonných inštitútov, pričom väzba obžalovaného je stále adekvátnym a nevyhnutným zabezpečovacím
opatrením.

Z takto rozvedených dôvodov preto krajský súd sťažnosť obžalovaného nepovažoval za dôvodnú a túto
podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. zamietol a podľa § 80 ods.1 písm.b/ Tr.por. neprijal písomný sľub

obžalovaného X. I. ako náhradu za väzbu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.