Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 12, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/49/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118204467
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5118204467.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v sporovej právnej
veci žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4,
816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Felixom Neupauerom,
advokátom, so sídlom C. F. X/A, XXX XX T. - J. E., proti žalovanému: EKO HOUSE s.r.o., so sídlom
Pod kaštieľom 634/19, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 47 009 136, zastúpenému zástupcom DPP
Martaus & Partners, s.r.o., so sídlom Jána Milca 788/5, 010 01 Žilina, IČO: 51 174 227, v konaní o
zaplatenie 2.128,73 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina

č.k. 18Cb/44/2018-142 zo dňa 9. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/44/2018-142 zo dňa 9. novembra 2018 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) v poradí prvým výrokom
zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.128,73 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,05% ročne zo sumy 2.128,73 Eur od 19.09.2014 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom rozhodol, že žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov

konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania okresný súd rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia.

2. Okresný súd Žilina dňa 22.03.2018 vydal platobný rozkaz, voči ktorému žalovaný podal odpor.

3. Okresný súd mal preukázané, že dňa 18.09.2013 strany konania uzavreli Poistnú zmluvu č.
6576857733, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorových vozidiel. Z predmetnej zmluvy

vyplývalo, že začiatok poistenia bol dohodnutý od 18.09.2013 na dobu neurčitú, pričom základné poistné
bolo dohodnuté na sumu 2.741,70 Eur a s výškou prevzatej zľavy bola výška ročného poistného na
sumu 1.171,78 Eur, pričom bol dohodnutý spôsob platenia - 2 - polročne 585,89 Eur.

4. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „Občiansky zákonník“), § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 801
ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 261 ods. 1, 8, 9 Obchodného

zákonníka zákon č. 513/1991 Zb. (ďalej aj len „Obchodný zákonník“), § 397 Obchodného zákonníka,
§ 788 ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka okresný súd žalobe vyhovel. Z predložených listín vyplývalo,
že žalovaný neuhradil poistné za obdobie od 18.09.2014 do 18.03.2015 vo výške 1.171,78 Eur a od
18.03.2015 do 18.09.2015 vo výške 1.171,78 Eur, teda spolu 2.343,56 Eur. Zároveň žalobca vo výzvena zaplatenie poistného zo dňa 22.06.2015 oznámil žalovanému, že ak poistné nebude uhradené
do 1 mesiaca od doručenia danej výzvy, tak podľa § 801 ods. 2 Občianskeho zákonníka poistenie
zanikne uplynutím tejto 1-mesačnej lehoty. To isté platí, ak bola zaplatená len časť poistného. Okresný

súd mal zároveň preukázané doručovanie danej výzvy, pričom zásielka bola žalovanému uložená dňa
26.06.2015 a vrátená zásielka dňa 15.07.2015 (čl. 5-6 spisu). Žalobca listom zo dňa 02.11.2015 oznámil
žalovanému zánik poistenia pre nezaplatenie poistného spolu s upomienkou. Z daného oznámenia
vyplývalo, že dlžné poistné do zániku poistenia, t.j. do 15.08.2016, je vo výške 2.128,73 Eur (č.l. 7
spisu). Žalovaný ďalšie poistné nezaplatil, a to ani na výzvu žalobcu zo dňa 22.06.2015. Vo výzve bolo

obsiahnuté aj upozornenie, že poistenie zanikne, ak nebude zaplatené do 1 mesiaca od doručenia výzvy.
V dôsledku toho poistenie zaniklo dňa 15.08.2016, keďže nebolo zaplatené, pričom výzva sa vrátila
žalobcovi späť nedoručená dňa 15.07.2015. Teda žalobca má nárok na dlžné poistné v zmysle vyššie
citovaných zákonných ustanovení až do zániku poistenia, t.j. do 15.08.2015.

5. Strany konania platne uzavreli Poistnú zmluvu so začiatkom poistenia dňa 18.09.2013 s ročným

poistným 2.343,56 Eur (žalovanému však bol na prvé poistné obdobie poskytnutý bonus zľava vo
výške 50 % a z toho dôvodu bolo počas prvého ročného poistného obdobia poistné vo výške 1.171,78
Eur platené polročne v splátkach po 585,89 Eur). Žalovaný zaplatil poistné do 17.09.2014, čo medzi
stranami nebolo sporné. Z dôvodu nezaplatenia poistného za ďalšie poistné obdobie od 18.09.2014
do 17.09.2015, t.j. 327 dní, zaniklo poistenie dňa 15.08.2015 v súlade s § 801 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, t.j. 1 mesiac po doručení výzvy na zaplatenie poistného. Podľa § 803 ods.1 Občianskeho
zákonníka má žalobca právo na poistné do zániku poistenia. S poukazom na uvedené je dlžné poistné
vo výške 2.128,73 Eur, a to na základe výpočtu: (2.343,56 Eur : 360 dní) x 327 dní (od 18.09.2014 do
15.08.2015) = 2.128,73 Eur.

6.Vodôvodnenínapadnutéhorozsudkuokresnýsúduviedol,žežalovanývzniesolnámietkupremlčania,
pretože vzťah sa riadi výlučne Občianskym zákonníkom, pričom poukázal na rozhodnutie Okresného
súdu Poprad. Zároveň uviedol, že pokiaľ žalobca poukázal na iné rozhodnutie ohľadom danej otázky, tak
rozhodnutie Okresného súdu Poprad obsahuje dôslednejšie odôvodnenie ohľadom otázky premlčania.

7. Je nepochybné, že strany konania sú podnikateľské subjekty, ktoré uzavreli zmluvu v rámci svojej
podnikateľskejčinnosti.Jenesporné,žeuzavreliPoistnúzmluvuupravenúibavObčianskomzákonníku,
preto daný vzťah sa spravuje ustanoveniami o tomto zmluvnom type uvedenými v Občianskom
zákonníku. Avšak vzhľadom na povahu subjektov sporu a vzťahu, ďalšie otázky týkajúce sa tohto
zmluvného vzťahu sa jednoznačne spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka, a to aj v otázke

premlčania a pod., a to v zmysle § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka a zaužívanej súdnej praxe.
Keďže Obchodný zákonník upravuje otázku premlčania komplexne, nie je dôvod aplikovať Občiansky
zákonník pre riešenie danej otázky. Obchodný zákonník je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex
specialis.

8. Vzhľadom k tomu, že žaloba bola okresnému súdu doručená dňa 02.03.2018 a nárok žalobcu
sa týka za obdobie od 18.09.2014 do 15.08.2015, s poukazom na § 397 Obchodného zákonníka
okresný súd posúdil, že námietka premlčania vznesená žalovaným je neopodstatnená. Okresný súd
posúdil vzhľadom na povahu účastníkov zmluvného vzťahu a s poukazom na § 261 Obchodného
zákonníka, že hoci uzavreli Poistnú zmluvu upravenú v Občianskom zákonníku, vzťah sa spravuje

nielen Občianskym zákonníkom, ale aj Obchodným zákonníkom, strany uzavreli obchodno-záväzkový
vzťah. Keďže Obchodný zákonník obsahuje úpravu premlčania, nie je dôvod aplikovať v danej otázke
Občiansky zákonník, preto premlčanie v danom vzťahu sa spravuje Obchodným zákonníkom, v zmysle
ktorého nárok žalobcu nie je premlčaný. Pokiaľ žalovaný pri svojim tvrdení, že vzťah sa riadi výlučne
Občianskym zákonníkom a poukazoval na to, že aplikáciu Občianskeho zákonníka možno vyvodiť aj

zo zákona o povinnom zmluvnom poistení, ktorý odkazuje na Občiansky zákonník, okresný súd sa s
týmto názorom nestotožnil. Názor žalovaného je nesprávny. Nemožno vychádzať z odkazov zákonných
ustanovení iných právnych predpisov a to bez ohľadu na to, že sa týkajú poistenia, keďže zákon o
povinnom zmluvnom poistení totiž upravuje iný druh poistenia. Predsa keby išlo o totožné poistenie,
nie je potrebná odlišná úprava Občianskeho zákonníka a daného zákona. Pri poistných vzťahoch

treba odlišovať zmluvné strany a účel uzavretia zmluvného vzťahu. V danom prípade je nepochybné,
že zmluvnými stranami sú podnikajúce osoby, ktoré uzavreli zmluvu v rámci svojej podnikateľskej
činnosti. Preto je nutné aplikovať Obchodný zákonník. Keďže ide o zmluvný typ upravený v Občianskom
zákonníku, vzťah sa spravuje Občianskym zákonníkom a zároveň aj Obchodným v zmysle § 261 ods.9 Obchodného zákonníka, teda Občiansky zákonník sa aplikuje iba v tej časti, ktorá nie je upravená
v Obchodnom zákonníku a vo zvyšnej časti, ako je premlčanie, ručenie, sa spravuje Obchodným
zákonníkom.

9. Okresný súd v tejto súvislosti poukázal na mnohé rozhodnutia súdov vyšších inštancií, ktoré sa
zaoberali otázkou aplikácie Obchodného zákonníka v prípadoch, keď zmluvný typ nie je upravený v
Obchodnom, ale v Občianskom zákonníku, ale keďže ide o subjekty podnikajúce a vzťah vznikol v
rámci ich podnikateľskej činnosti, ide o obchodno-záväzkový vzťah a aplikuje sa Obchodný zákonník,

na základe čoho je nesporná aplikácia Obchodného zákonníka aj v danom prípade v otázke premlčania.

10. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na to, že pokiaľ strany konania
predkladali rozhodnutia okresných súdov, tak súd nie je viazaný rozhodnutím iného okresného súdu
a taktiež je absolútne irelevantné, či niektorý súd sa zaoberal konkrétnou otázkou dôslednejšie alebo
nie. Uvedené nemalo žiadny vplyv pre rozhodnutie iného súdu v inej veci a taktiež nejaké podrobnejšie

odôvodnenie o niektorej otázke nespôsobuje vyššiu váhu takého rozhodnutia a nie je záväzným pre iné
súdy v danom názore.

11. Okresný súd poukázal na to, že žalovaný namietal výšku žalovanej istiny z dôvodu, že predsa
žalobcom bola žalovanému poskytnutá zľava 50% na poistnom na celé poistné obdobie. Žalobca

poukázal na to, že zľava 50% predstavovala vstupný bonus na prvé poistné obdobie, teda nešlo o zľavu
počas celej doby trvania poistného, a to v zmysle Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie. V súlade
so Zmluvnými dojednaniami bola žalovanému poskytnutá zľava na prvé poistné obdobie, nakoľko mal
splnenú podmienku pre jej poskytnutie, t.j. bezškodový priebeh na motorovom vozidle pred vstupom
do poistenia. Avšak počas trvania poistného obdobia už boli na poistenom motorovom vozidle škody

spôsobené žalovaným, teda neboli splnené podmienky pre poskytnutie zľavy na ďalšie poistné obdobie,
apretožalovanýjepovinnýhradiťpoistnévplnomrozsahu.Tedazľavaboladohodnutálennaneškodový
priebeh poistného obdobia, a keďže nebol neškodový priebeh, nemohla byť poskytnutá zľava. Zľava
bola poskytovaná na ďalší rok za neškodový priebeh predchádzajúceho roka. Hoci v zmluve je uvedená
zľava 50%, podmienky pre túto zľavu sú stanovené v zmluvných dojednaniach, ktoré sú neoddeliteľnou

súčasťou zmluvy. Podľa čl. VII. bodu 9. Poistnej zmluvy poistník/poistený vyhlasuje, že bol oboznámený
s obsahom zmluvy, všeobecnými poistnými podmienkami, osobitnými poistnými podmienkami, ktoré mu
boli pred uzatvorením poistnej zmluvy odovzdané a ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy.
Žalovaný trval na tom, že podľa čl. VIII. Zmluvných dojednaní, keďže bola iba jedna poistná udalosť, tak
by mu mala byť poskytnutá 20% zľava, teda žalovaný mal za to, že výška by mala zohľadňovať 20%

zľavu. Zároveň žalovaný namietal zmluvné dojednania, nakoľko sú bez dátumu.

12. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na to, že z Poistnej zmluvy vyplýva, že Zmluvné dojednania
sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a žalovaný sa nimi oboznámil. Pokiaľ dané zmluvné dojednania
neobsahujú dátum (na čo poukazoval žalovaný), je predsa nepochybné, že sú neoddeliteľnou súčasťou

zmluvy a žalovaný nepreukázal iné znenie Zmluvných dojednaní pre sporné obdobie. Iné Zmluvné
dojednania neboli predložené a okresný súd s poukazom na všetky zistené skutočnosti posúdil, že
predložené Zmluvné dojednania sú súčasťou predmetnej Poistnej zmluvy, a to bez ohľadu na to, že
neobsahujú dátum, pričom absencia dátumu nespôsobuje neplatnosť dojednaní. Žalovaný nepreukázal
dôvodnosť svojich námietok, preto okresný súd skonštatoval, že predložené Zmluvné dojednania sú

súčasťou predmetnej zmluvy.

13. Žalobca poukázal na čl. VIII. bod 3. Zmluvných dojednaní s tým, že 10-násobok malej škody je
2.666,- Eur, čo je väčšia škoda, krát 1,5 - násobok je 3.999,- Eur a zároveň nebola nahlásená a šetrená
políciou a podľa faktúry je škoda 6.092,07 Eur, preto bola odobratá bonusová zľava. V oznámení o

vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia vyplnenom dňa 12.06.2014 žalovaným, je uvedené,
že nehoda bola šetrená políciou, dokonca je uvedená aj adresa polície (čl. 84 spisu). Žalovaný však
pred okresným súdom nevedel uviesť, či nehoda bola šetrená políciou alebo nie, nepamätal si a žalobca
popieral šetrenie políciou. Vzhľadom na to, že oznámenie o vzniku škodovej udalosti bolo vyplnené
žalovaným, okresný súd uvedenie v danom oznámení považoval za nehodnoverné a nepreukazujúce

danú skutočnosť relevantným spôsobom, pričom žalovaný si nepamätal pravdivosť toho uvedenia a
následne pred okresným súdom nespochybnil, dokonca nepriamo potvrdil tvrdenie žalobcu o tom, že
nebola udalosť šetrená políciou.14. Okresný súd mal z predložených listín (potvrdenie o hlásení škody, uplatnenie škody, faktúra,...), že
náklady na opravu motorového vozidla žalovaného presiahli hmotnú škodu prevyšujúcu 1,5 - násobku
väčšej škody podľa § 125 Trestného zákona. Zároveň žalovaný v predloženom Uplatnení škody v časti

F označil, že škoda nebola riešená políciou. Dokonca žalobca disponuje dvomi poistnými udalosťami,
ale ani pri žiadnej z nich nevyplýva, že by boli riešené a šetrené políciou (čl. 116 spisu). Žalobca uviedol,
že ide o tri poistné udalosti, pričom dve z nich neboli šetrené políciou. V tretej udalosti došlo len k
oznámeniu a taktiež nedisponuje s dokladmi ohľadom šetrenia políciou. Uvedené skutočnosti tvrdené
žalobcom neboli zo strany žalovaného rozporované. Dokonca žalovaný pred okresným súdom výslovne

uviedol, že dokumenty predložené žalobcom nespochybňuje, len naďalej trval na tom, že vzťah sa
riadi Občianskym zákonníkom, a teda nárok je premlčaný. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia
strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Žalovaný prostredníctvom svojho
právneho zástupcu výslovne pred súdom vyslovil, že nespochybňuje tvrdenie žalobcu, že poistné
udalosti neboli šetrené a riešené políciou. Okresný súd skonštatoval, že poistná udalosť nebola šetrená
a riešená políciou. Pokiaľ v Oznámení o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia vyplnenom dňa

12.06.2014 žalovaný uviedol, že škoda bola šetrená políciou, stranami bolo zhodne uvedené, že boli tri
poistné udalosti, pričom dve z nich neboli šetrené, ani vo vzťahu k uvedenému oznámeniu. Žalovaný
uviedol, že uvedené nespochybňuje. Teda medzi stranami bolo nesporné, že poistné udalosti neboli
šetrené a riešené políciou. Okresný súd ustálil, že zľava síce bola dojednaná, avšak bola by priznaná
vtedy,pokiaľbybolbezškodovýpriebeh.Tenvšakpreukázateľneneboladokoncanebolipoistnéudalosti

ani šetrené a riešené políciou, preto pokiaľ žalobca nepriznal 50% bonusovú zľavu, tak postupoval
správne a to v zmysle s čl. VIII. bod 3 Zmluvných dojednaní. Okresný súd mal preukázané, že boli
splnené všetky podmienky na odobratie celej bonusovej zľavy. Z toho dôvodu nemožno ani ponížiť zľavu
v zmysle čl. VIII. bod 1 Zmluvných dojednaní.

15. Okresný súd hodnotil dôkazy vzájomne a každý jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti a posúdil,
že nárok žalobcu je opodstatnený, keďže žalovaný nezaplatil poistné, a to ani na výzvu na zaplatenie
spolu s oznámením o možnom zániku poistenia. Keďže žalovaný nezaplatil poistné v stanovenej
lehote, poistenie zaniklo a žalobcovi vznikol nárok na poistné do konca poistenia, t.j. do 15.08.2015,
a to vo výške bez bonusovej zľavy, nakoľko v zmysle čl. VIII. došlo k odobratiu celej bonusovej

zľavy, keďže náklady na opravu motorového vozidla presiahli hmotnú škodu prevyšujúcu 1,5-násobok
väčšej škody a nehoda nebola riadne šetrená políciou. Okresný súd posúdil, že námietka premlčania
je neopodstatnená, keďže posúdil, že vzťah sa riadi Obchodným zákonníkom okrem základných
ustanovení upravujúcich Poistnú zmluvu, v tej časti sa aplikuje občiansky zákonník, avšak v zmysle
§ 261 Obchodného zákonníka na ostatné otázky sa aplikuje Obchodný zákonník, teda aj na premlčanie.

Pokiaľ žalovaný namietal Zmluvné dojednania kvôli absencii dátumu, bolo preukázané, že Zmluvné
dojednania sú neoddeliteľnou súčasťou Poistnej zmluvy, s ktorými bol žalovaný oboznámený pri jej
uzatvorení. Žalovaný nepreukázal iné znenie Zmluvných dojednaní, okresný súd nezistil žiadny dôvod,
pre ktorý by nebolo možno predložené Zmluvné dojednania považovať za prílohu k Zmluve. Okresný
súd posúdil, že predmetné Zmluvné dojednania sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy a v tejto súvislosti

poukázal na to, že žalovaný na jednej strane spochybňuje predložené Zmluvné dojednania, či sú
skutočne prílohou zmluvy, avšak nepredložil iné znenie, hoci podľa zmluvy ich mal k dispozícii a zároveň
žalovaný odkazuje práve na znenie predložených zmluvných dojednaní ohľadom výšky bonusovej zľavy,
v zmysle ktorých by mala byť žalovaná istina zohľadnená o 20% bonusovej zľavy. Teda žalovaný
na jednej strane ich namieta, ale zároveň svoj nárok opiera o tieto dojednania. Okresný súd taktiež

poukazuje na to, že žalovaný na jednej strane namieta nárok žalobcu čo sa týka výšky istiny, avšak na
druhej strane nezaplatil žiadnu časť, teda ani tú, ktorú nerozporoval (vo výške pri uplatnení 50% zľavy),
pričom v podanom odpore uviedol, že keby žalobca ho opätovne vyzval na zaplatenie, tak by zrejme
istinu zaplatil, nakoľko v čase výzvy boli konateľom a spoločníkom osoby Poľskej republiky. Bolo podľa
okresného súdu irelevantné, kto je v konkrétnom čase spoločník a konateľ, je to na zodpovednosti

konkrétnej spoločnosti bez ohľadu na personálne obsadenie. Žalobca nebol povinný opätovne vyzývať
žalovaného na zaplatenie. Žalovaný napriek tomu, že sa dozvedel o súdnom spore a jeho predmete,
napriek tomu a napriek tvrdeniu v odpore nezaplatil žiadnu sumu.

16. V odôvodnení okresný súd uviedol, že žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania zo žalovanej istiny od

19.09.2014, teda od nasledujúceho dňa po splatnosti poistného, keďže poistné bolo dohodnuté ročné
s dohodou platenia poistného v splátkach polročne. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neuhradil poistné,
dostal sa do omeškania nasledujúcim dňom po splatnosti, t.j. od 19.09.2014, keďže poistné, ktoré bolo
dohodnuté ako ročné, bolo splatné za dané obdobie do 18.09.2014, a to bez ohľadu na to, že bolodohodnuté platenie v 2 splátkach. Dohoda o splátkach nemá vplyv na splatnosť dohodnutého poistného,
ktoré bolo dohodnuté ako ročné. Okresný súd preto zaviazal žalovaného aj na úroky z omeškania, a to
vo výške 9,05% ročne zo žalovanej istiny od 19.09.2014.

17. Pokiaľ žalovaný namietal obdobie úrokov z omeškania a poukazoval na poctivý obchodný styk s
tým, že žalobca vymáha danú sumu až s časovým odstupom, tak okresný súd poukázal na rozpornosť
žalovaného v tom, že na jednej strane trvá na aplikáciu Občianskeho zákonníka, ale na druhej strane
poukazuje na poctivý obchodný styk, ktorý je upravený v Obchodnom zákonníku. Okresný súd však

bez ohľadu na to uviedol, že žalobca si uplatnil svoj nárok na súde v priebehu premlčacej lehoty, teda
pred jej uplynutím, a z ničoho nevyplývalo, že by si mal uplatňovať svoj nárok ihneď. Je nesporné, že
žalovaného vyzýval na zaplatenie už výzvou zo dňa 22.06.2015, dokonca mu zaslal aj upomienku zo
dňa 02.11.2015. Skutočnosť, že žalovaný neuhradil poistné, ako ani to, že výzvy neprevzal, je zavinené
konaním žalovaného, a to bez ohľadu na jeho personálne obsadenie v tom čase a nemôže to byť na
úkor žalobcu. Okresný súd nezistil žiadny rozpor s poctivým obchodným stykom, žalobca konal v súlade

s platnými právnymi predpismi a konal tak, ako mu to zákon a zmluva umožňuje. O nároku na náhradu
trov konania okresný súd rozhodol v zmysle § 255 CSP a § 262 ods. 1 a 2 CSP.

18. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, teda z dôvodu,
že žalovaný má za to, že napadnutý rozsudok vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Žalovaný už počas konania, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozsudku, vzniesol námietku
premlčania nároku žalobcu, nakoľko mal za to, že právny vzťah v tejto veci sa riadi Občianskym
zákonníkom a nie Obchodným zákonníkom, čo žalovaný odôvodnil poukázaním na odôvodnenie
rozsudku Okresného súdu Poprad, sp.zn.: 16Cb/163/2012, zo dňa 14.01.2013, v ktorom sa okresný súd
vysporiadal s práve s otázkou, či sa premlčanie z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi podnikateľmi riadi

Obchodným, alebo Občianskym zákonníkom a jednoznačne dospel k názoru, že v takomto prípade sa
premlčanie riadi Občianskym zákonníkom. Žalovaný citoval z tohto rozsudku „S poukazom na uvedené
preto rozhodujúcou otázkou bola otázka posúdenia, či na daný vzťah, pokiaľ sa týka premlčania, sa
budú vzťahovať príslušné ustanovenia Občianskeho alebo Obchodného zákonníka, t. j., či premlčacia
doba sa bude riadiť trojročnou všeobecnou premlčacou dobou podľa Občianskeho zákonníka alebo

štvorročnou všeobecnou premlčacou dobou podľa Obchodného zákonníka. Právna úprava poistnej
zmluvy sa týka len súkromného poistného práva. Jeho obsahom sú záväzkové vzťahy poistenia, v
ktorých na jednej strane vystupuje poistiteľ, ktorý svoju podnikateľskú činnosť odvodzuje zo zákona
č. 95/2002 Zb. o poisťovníctve v znení neskorších právnych predpisov. Úprava poistnej zmluvy sa
netýka tzv. verejného poistného práva, ktoré vzniká na základe zákona v špecifických oblastiach

spoločenských vzťahov (sociálne poistenie, zdravotné poistenie, poistenie pre prípad nezamestnanosti).
V poistnom vzťahu je poistiteľ vždy podnikateľský subjekt, preto ak by si súd osvojil výklad žalobcu,
že v prípade ak súd subjektmi poistenia podnikateľské subjekty, musel by sa ich poistný vzťah vždy
spravovať Obchodným zákonníkom, a to aj napriek tomu, že Obchodný zákonník v žiadnom svojom
ustanovení neobsahuje úpravu o poistnej zmluve. „Pojem poistenia používa Občiansky zákonník v

rôznych súvislostiach. Doposiaľ nebola prijatá všeobecne platná definícia tohto pojmu. Za základné
znaky poistenia považujeme:
a) rizikové spoločenstvo rovnako ohrozených subjektov,
b) poistné riziko,
c) poistná potreba,

d) subjekt profesionálne prerozdeľujúci poistné riziká,
e) odplatný charakter poistnej ochrany
f) právny nárok na poistné plnenie.
Poistenie predpokladá právny nárok na poistné plnenie, ak v dôsledku realizácie Poistného
nebezpečenstva vznikne u niektorého z členov rizikového spoločenstva poistná potreba. Právnym

rámcom, prostredníctvom ktorého sa realizuje právny nárok poisteného na plnenie voči poisťovni
je poistná zmluva. Na základe uvedeného možno definovať pojem poistenie, tak, že poistenie je
Profesionálne organizované rizikové spoločenstvo so samostatnými právnymi nárokmi, ktoré sa vytvára
za účelom uspokojovania poistných potrieb jednotlivých jeho členov pre prípad realizácie poistného
rizika. Vo vzťahu k všeobecnej úprave záväzkových vzťahov (§§ 448 až 587 OZ) sú ustanovenia zákona

o poistnej zmluve osobitným predpisom. Pri posudzovaní všeobecnej charakteristiky obsahu záväzkov
z poistenia, ich zmien, prípadne zmien v osobe dlžníka alebo veriteľa, zabezpečenia týchto záväzkov
a ich zániku, je preto potrebné vychádzať zo všeobecných ustanovení o záväzkových vzťahoch, len
pokiaľustanoveniaObčianskehozákonníkaopoistnejzmluveneobsahujúosobitnúúpravu(napr.úpravavýpovede poistenia podľa § 800 OZ má ako špeciálny predpis prednosť pred všeobecnou úpravou
výpovede podľa § 582). Ako všeobecná úprava platí úprava poistnej zmluvy nielen na poistné vzťahy,
ktoré vzniknú na Základe uzavretej poistnej zmluvy, ale aj na právne vzťahy poistenia, ktoré vzniknú

bez uzavretia poistnej zmluvy. V naposledy uvedenom prípade možno hovoriť o zákonnom poistení
(pozri § 789 ods. 1 OZ). Právna úprava poistnej zmluvy má podporný charakter aj na právne vzťahy
založené zákonom č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov (§ 1 ods. 2 citovaného zákona). S
poukazom na uvedené preto sa aj právny režim, pokiaľ sa týka premlčania vo vzťahu k poistnému, musí

vždy riadiť príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka a nikdy nie ustanoveniami Obchodného
zákonníka. V prípade ak by si aj účastníci v svojich zmluvných dojednaniach dohodli, že premlčanie
či už platenia poistného alebo poistného plnenia sa bude spravovať Obchodným zákonníkom, takéto
ustanovenie vzhľadom na kogentnú úpravu vyjadrenú v Občianskom zákonníku je podľa názoru súdu
absolútne neplatné pre rozpor so zákonom. Právna úprava poistnej zmluvy sa po 1.5.2004 stala
kompatibilnou s komunitárnym poistným právom. Občianskeho zákonníka sa v tomto smere najviac

dotkla novela vykonaná zákonom č. 526/2002 Z. z., ktorá prevzala najmä ustanovenia konsolidovanej
smernice o životnom poistení č. 2002/83/ES. Právnej úpravy poistenia sa dotýkajú aj ďalšie smernice
EU. Poistná zmluva má niekoľko osobitných čŕt, ktorými sa líši od iných súkromnoprávnych zmlúv.
V prvom rade je to typová zmluva, ktorú ako zmluvný typ upravuje Občiansky zákonníka. Poistná
zmluva má povahu absolútnej neobchodnej zmluvy, t.z., že nikdy právne vzťahy vyplývajúce z poistnej

zmluvy sa nebudú riadiť Obchodným zákonníkom, ale len Občianskym zákonníkom ako lex generalis,
prípadne pokiaľ jednotlivé druhy poistenia upravujú osobitné právne normy, tak týmito normami ako lex
specialis.Poistnázmluvajekauzálnouzmluvou.Aktunebolpoistnýzáujemužvmomentevznikuzmluvy
(predmet poistenia možnosť vzniku Poistnej udalosti), poistná zmluva nevznikne (je absolútne neplatná).
Takisto ako dôjde k zániku poistnej udalosti, alebo ak vznik poistnej udalosti je nemožný, dochádza

k zániku poistenia (pozri § 803 ods. 3 OZ). Poistná zmluva má charakter adhéznej zmluvy (contrat
d´adhesion). Pre ňu je charakteristické, že sa uzaviera na základe poistných podmienok a fyzická
alebo právnická osoba, ktorá dostane návrh na uzavretie poistnej zmluvy, nemá možnosť dosiahnuť ich
zmeny. Zmluvná voľnosť je tu obmedzená na prijatie alebo odmietnutie takéhoto návrhu. V nadväznosti
na to má poistná zmluva tiež charakter spotrebiteľskej zmluvy. Vzťahujú sa ňu ustanovenia zákona o

spotrebiteľských zmluvách (pozri § 52 a54 OZ). Poukazujúc na uvedené zákonné obmedzenie zmluvnej
voľnosti účastníkov je jednoznačné, že ani v prejednávanej veci si účastníci nemohli vymieniť, že ich
právny vzťah z poistnej zmluvy sa bude úplne alebo sčasti spravovať Obchodným zákonníkom, kde pri
poistných zmluvách je takáto zmluvná voľnosť aj pokiaľ sa týka právneho režimu premlčania zákonom
vylúčená. Právna úprava poistnej zmluvy má prevažne dispozitívny charakter. To znamená, že účastníci

poistenia sa môžu odchýliť od väčšiny jej ustanovení, pokiaľ to nie je zákonom výslovne zakázané alebo
ak z povahy príslušného ustanovenia nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť. Možnosť obmedzenia
zmluvnej voľnosti je daná v týchto smeroch:
a) kogentnú povahu majú tie ustanovenia, od ktorých sa nemožno v poistnej zmluve (v poistných
podmienkach) odchýliť. Medzi tieto ustanovenia patria najmä §§ 789, 793, 800 (mimo odseku 2),

813,817, 821, 826 a 827 OZ;
b) jednostranne kogentnými sú tie právne normy, ktoré majú za účel ochranu záujmov zmluvnej strany
odlišnej od poistiteľa (napr. poistník, poistený, oprávnená osoba, záložný veriteľ). Od týchto ustanovení
sa síce možno odchýliť, avšak nie v neprospech druhej zmluvnej strany (pozri napr. § 801 OZ; lehoty
tu uvedené možno predĺžiť, a nie skrátiť);

c) dispozitívny charakter majú všetky tie právne normy, ktoré obsahujú zmluvnú klauzulu „ak poistné
podmienky neustanovia inak“ (pozri § 791 ods. 1, § 797 ods. 1 a § 812 OZ). Z hľadiska zmluvnej
voľnosti je pri dojednaní poistnej zmluvy potrebné rešpektovať Ustanovenia Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách. Tieto zmluvy (včítane poistnej zmluvy) nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

(poisteného). Exemplatívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok je uvedený v § 53 ods. 3 OZ.
Neprijateľné podmienky sú absolútne neplatné. Právnu úpravu obsiahnutú v § 788 OZ treba považovať
za kogentnú právnu normu. Poistná zmluva sa môže považovať za platné dojednanie, ak z jej obsahu a
účelu vyplýva, že plnenie poistiteľa je viazané na náhodnú (poistnú) udalosť. Zároveň súčasťou poistnej
zmluvy musia byť poistné podmienky poistiteľa (§ 788 ods. 3 OZ). V opačnom prípade by išlo o neplatnú

poistnú zmluvu. Ustanovenie § 788 ods. 1 OZ definuje pojem poistnej zmluvy. Poistná zmluva je zmluva,
na základe ktorej sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu poistné plnenie, ak nastane
náhodná udalosť označená v zmluve a druhá zmluvná strana (poistník) sa zaväzuje platiť poistné. Z
tohto ustanovenia možno vyvodiť, že obligatórnymi náležitosťami poistnej zmluvy sú:a) označenie zmluvných strán (poistiteľ a poistník), pričom jedným z účastníkom poistnej zmluvy je vždy
poistiteľ (t. j. subjekt, ktorý má na výkon poisťovacej činnosti povolenie podľa osobitných predpisov),
b) označenie náhodnej udalosti, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (pozri § 797

ods. 2 OZ),
c) označenie poistného plnenia, na ktoré vznikne poistenému právo, ak vznikne poistná udalosť,
d) určenie výšky poistného, nakoľko poistenie má vždy odplatný charakter (pozri § 796 OZ). V
nadväznosti na uvedené Občiansky zákonník v ustanovení § 788 ods. 2 OZ uvádza ďalšie Obligatórne
náležitosti poistnej zmluvy (toto ustanovenie bolo doplnené zákonom č. 526/2002 Z. z.). Tieto ďalšie

náležitosti sa sčasti prekrývajú s náležitosťami vyplývajúcimi z § 788 ods. 1 OZ a navyše ich výpočet
je exemplatívny („najmä“), čo vyvoláva právnu neistotu. Obligatórnymi náležitosťami každej poistnej
zmluvy je „najmä“
a) výška poistnej sumy,
b) výška poistného, jeho splatnosť a o aký druh poistného ide (pozri § 801 OZ),
c) poistná doba (doba, na ktorú sa poistenie dojednáva),

d) práva a povinnosti poistiteľa, poisteného a poistníka (táto náležitosť je nadbytočná, nakoľko práva
a povinnosti účastníkov poistenia vyplývajú zo zákona a z poistných podmienok). Poistná zmluva je
odplatnou zmluvou, takže jej pojmovým znakom je platenie poistného. Vzhľadom nato, že poistný pomer
má charakter dlhodobého právneho vzťahu, zákon podrobne vymedzuje spôsob platenia poistného a
právnedôsledkyspojenésjehonezaplatením(pozri§795,§796,§§800až804OZ).Poistnépodmienky

môžu ďalej vymedziť druh poistného plnenia, výšku, miesto a čas plnenia. Občiansky zákonník na
podrobnejšiu úpravu poistenia odkazuje na poistné podmienky (§ 791 ods. 1a 2, § 796 ods. 4, § 797
ods. 1, § 799 ods. 1 a 2, §§ 804 až 806, § 812, § 815 ods. 1, § 816, §822 a § 824 OZ). Pritom nejde len
o podrobnejšiu úpravu v tých prípadoch, kde jednotlivé Ustanovenia Občianskeho zákonníka odkazujú
na poistné podmienky, ale aj o úpravu obsahu tých poistení, ktoré poistiteľ dojednáva. Zároveň súd

považuje za potrebné dodať, že v prejednávanej veci, pokiaľ sa týka výkladu Poistnej zmluvy, resp.
ohľadne výkladu obsahu poistných podmienok súdy je potrebné aplikovať pravidlo: v pochybnostiach v
neprospech zvýhodneného (in dubio contra proferentem). Toto výkladové pravidlo je potrebné aplikovať
aj pokiaľ sa týka premlčania nároku na platenie poistného. Poistná zmluva sa ako absolútne neobchodná
zmluva riadi Občianskym zákonníkom. V prípade, ak poistnú zmluvu uzavreli podnikatelia (pozri § 261

ods. 1 a 2 OZ), riadi sa táto zmluva ustanoveniami Občianskeho zákonníka o poistnej zmluve aj vo
všeobecných veciach s poukazom na ust. § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka, nakoľko poistná zmluva
ako zmluvný typ nie je ani sčasti upravená v Obchodnom zákonníku, preto sa ani premlčanie nároku
na platenie poistného nemôže spravovať Obchodným zákonníkom. Tomuto záveru súdu o právnom
režime premlčania nasvedčuje aj ustálená judikatúra, keď podľa rozhodnutia zverejneného v zbierke

rozhodnutí pod R 30/1956 môže poisťovňa vymáhať poistné vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe.
Rovnako ustálená judikatúra je, aj pokiaľ sa týka premlčania iných nárokov z poistného vzťahu, keď
vždy sa na tento právny režim vzťahuje právna úprava premlčania obsiahnutá v Občianskom zákonníku,
poukazujúc na nižšie uvedené rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky ako aj Českej
republiky,kdeplatízhodnáprávnaúpravapoistnýchvzťahov.„Právoodmietnuťplneniezpoistnejzmluvy

(§ 802 ods. 2 OZ) sa premlčí za tri roky odo dňa, kedy sa poistiteľ dozvie o tom, že príčinou poistnej
udalosti bola skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri
dojednaní poistenia a ktorá bola pre uzavretie zmluvy podstatná (SJ 6/2003, s. 192 - Uz KS v Hradci
Královom z 15. 4. 2002, sp. zn. 24 Co 207/2002).“„Právo odmietnuť poistné plnenie sa premlčuje v
trojročnej premlčacej dobe, ktorá začína plynúť dňom, keď sa poistiteľ po poistnej udalosti dozvie, že

jej príčinou je skutočnosť, ktorú pre vedome nepravdivé alebo neúplné odpovede záujemcu o poistenie
nemohol zistiť pri dojednaní poistenia a ktorá bola pre uzavretie poistnej zmluvy podstatná (NJUD
- Ro NS ČR sp. zn. 32Odo 442/2003).“„Právo poisťovne domáhať sa na poistenom, ktorý spôsobil
škodu v stave zníženej schopnosti viesť motorové vozidlo po požití alkoholu náhrady sumy vyplatenej
poškodenému podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 423/1991 Zb. [teraz § 12 ods. 1

písm. a) a ods. 2 písm. a) zákona č. 381/2002 Z.z.], sa premlčí v trojročnej premlčacej lehote od
vyplatenia škody poškodenému (§ 101 OZ) (R 36/1980).“ Poukazujúc na uvedené preto súd uzatvára,
že na premlčanie nároku žalobcu sa bude všeobecná trojročná premlčacia doba vyjadrená v ust. § 101
Občianskeho zákonníka“ vzťahovať. Rozsudkom okresný súd nesprávne z právneho hľadiska posúdil
otázku premlčania, resp. otázku, akým zákonom sa riadi právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným.

Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietne a
žalovanému prizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %19. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že napadnutý
rozsudok považuje vo všetkých výrokoch za vecne a právne správny a riadne odôvodnený a v
plnom rozsahu sa stotožňuje s argumentáciou okresného súdu. Okresný súd správne poukázal na

to, že nie je viazaný rozhodnutím iného okresného súdu a je irelevantné, či sa niektorý okresný
súd zaoberal konkrétnejšou otázkou dôslednejšie alebo nie. Zároveň prvostupňový súd správne
poukázal na rozhodnutia súdov vyšších inštancií, ktoré sa zaoberali otázkou aplikácie Obchodného
zákonníka v prípadoch, keď zmluvný typ nie je upravený v Obchodnom ale Občianskom zákonníku,
ale keďže ide o subjekty podnikajúce a vzťah vznikol v rámci ich podnikateľskej činnosti, ide o

obchodno-záväzkový vzťah, na ktorý sa aplikuje Obchodný zákonník, na základe čoho je nesporná
aplikácia Obchodného zákonníka aj v danom prípade v otázke premlčania. Žalobca poukazuje napríklad
na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2CoKR/114/2014 zo dňa 16.06.2016, ktorý v
obdobnej veci vyhovel odvolaniu žalobcu, pričom v odôvodnení konštatoval: ,,Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožnil s argumentáciou odvolateľa, t.j. žalobcu, že v prejednávanej veci ide o poistnú
zmluvu uzatvorenú medzi podnikateľskými subjektmi, pričom zmluvný vzťah, t.j. poistná zmluva sa

spravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, nakoľko poistná zmluva nie je upravená
v Obchodnom zákonníku, pričom všetko ostatné, čo zmluvný typ neupravuje, napríklad splnenie,
omeškanie, premlčanie, sa spravuje všeobecnými ustanoveniami Obchodného zákonníka.“ Žalobca mal
za to, že odvolanie žalovaného je v celom rozsahu nedôvodné a neexistuje zákonný dôvod na zrušenie
rozsudku okresného súdu, a preto ho navrhol potvrdiť.

20. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril (doručenka č.l. 191 rub spisu).

21. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) postupom v medziach podľa § 379 ods. 1
CSP, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania s odkazom na § 385 ods. 1 CSP a contrario a

verejným vyhlásením rozsudku za splnenia podmienok podľa § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 378
ods. 1 CSP napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne
rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

22. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia

o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo
podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

23. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

24. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

25.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

26. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna
úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní a ktoré

mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom
konaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania
žalovaným. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho
vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie
vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu, ktorým žalobe vyhovel

a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom k tomuto
meritórnemu výroku napadnutého rozsudku, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 1 CSP odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu aplikácie § 387 ods.
2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného

súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého
rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového
súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je
postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenieobsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na
prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

27. Odvolací súd bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalovaného na č.l. 154 a nasl.
spisu. V rámci podaného odvolania žalovaný namietal, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci
krajský súd uvádza, že „právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu

právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery“ (z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Cdo/121, 122,
123/2016 z 23. júna 2016). Po vykonaní odvolacieho prieskumu odvolací súd uvádza, že k tejto situácii
(nesprávnemu právnemu posúdeniu) v predmetnej sporovej veci nedošlo, keďže na zistený skutkový
stav súdom prvej inštancie boli aplikované rozhodné zákonné ustanovenia uvedené v odôvodnení

napadnutého rozsudku okresného súdu a ktoré boli aj správnym spôsobom interpretované.

28. Vo vzťahu k odôvodneniu rozhodnutia krajského súdu sa uvádza, že reagoval len na argumentáciu
žalovaného v odvolaní, majúcu pre vec podstatný význam, a teda je v súlade s uznesením Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. marca 2015, podľa ktorého „súčasťou

základnéhoprávanasúdnuochranuvobčianskomsúdnomkonanípodľačl.46ods.1ÚstavySlovenskej
republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku. Táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 Občianskeho súdneho
poriadku). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú
námietku alebo argument o opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre

rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

29. Pri svojom rozhodovaní krajský súd primárne bol povinný posúdiť, či vzťah medzi žalobcom a
žalovaným bol vzťahom obchodným a súčasne, či pre vznesenú námietku premlčania žalovaným bolo

potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, prípadne Občianskeho zákonníka.

30. V súvislosti s touto argumentáciou žalovaného primárne potom práve na tomto mieste považoval
odvolací súd za podstatné uviesť vo všeobecnosti, že účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v
občiansko-právnych, obchodných vzťahoch je, aby oprávnený subjekt (veriteľ) pod hrozbou sankcie

premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo v stanovenej premlčacej dobe, teda včas. Účinné vznesenie
námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať,
keďže vznesením námietky premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva.
Tento inštitút poskytuje východisko, ako predísť, resp. riešiť situácie, kedy až po dlhej dobe dochádza
k uplatneniu majetkového práva zo strany veriteľa a tak sa vnáša do záväzkovo-právnych vzťahov

účastníkov právna neistota, resp. hrozba, že dlžník môže byť vystavený bez zreteľa na čas (bez
obmedzenia doby) úspešnej žalobe zo strany veriteľa. V inštitúte premlčania sa premieta pravidlo
vigilantibus iura scripta sunt (teda že zákony sú písané pre bdelých, teda pre tých, ktorí sa o
svoje práva starajú); na druhej strane možnosť tejto námietky donucuje (vedie) veriteľa k včasnému
vykonaniu svojho práva. Ide tu o predvídané právne postupy účastníkov záväzkových právnych vzťahov,

ktoré zodpovedajú účelu premlčania. Nemožnosť priznať oprávnenému subjektu premlčané právo
nastane až vtedy, keď sú splnené tieto skutočnosti: a/ uplynie právnym predpisom vymedzený čas
(premlčacia doba), b/ nevykonáva sa právo oprávneným subjektom v priebehu takto vymedzenej
doby, c/ povinný subjekt v rámci súdneho konania o uplatnenom práve účinne vznesie námietku
premlčania (k tomu porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 31. júla 2009, sp.zn.

1M Cdo 8/2008). Pod premlčaním sa rozumie márne uplynutie doby, stanovenej v zákone pre vykonané
práva; zmenené výrazné oslabenie subjektívneho práva účastníka, nakoľko premlčaním síce jeho
nárok nezaniká, nemôže byť však súdom priznaný, ak povinný pred súdom čelí uplatnenému právu
námietkou premlčania. Nárok oprávneného účastníka trvá aj naďalej, stáva sa však prostredníctvom
súdu nevymáhateľné. Prijaté skutkové a právne závery okresného súdu, v rozsahu tejto odvolacej

námietkyžalovaného,podľazisteníodvolaciehosúdukorešpondujúokolnostiamdanejsporovejvecitak,
ako vyplýva z obsahu spisového materiálu. Okresný súd sa zaoberal všetkými relevantnými skutkovými
okolnosťami a následne v rovine právneho posúdenia interpretácia aplikovaných právnych úprav
zodpovedala v celom rozsahu správnemu právnemu posúdeniu. Okresný súd pri skúmaní dôvodnostinámietky premlčania vznesenej v prvostupňovom konaní žalovaným, správne kvalifikoval uplatnený
nárok a vyhodnotil vznesenú námietku premlčania žalovaného ako nedôvodnú. Základom tohto záveru
okresného súdu bolo vyhodnotenie vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý súvisel s poistením

a tento správne okresný súd, vzhľadom na všetky okolnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania,
posúdil podľa § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka. Ak okresný súd konštatoval, že „Je nepochybné, že
strany konania sú podnikateľské subjekty, ktoré uzavreli zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Je nesporné, že uzavreli Poistnú zmluvu upravenú iba v Občianskom zákonníku, preto daný vzťah sa
spravuje ustanoveniami o tomto zmluvnom type uvedenými v Občianskom zákonníku. Avšak vzhľadom

na povahu subjektov sporu a vzťahu, ďalšie otázky týkajúce sa tohto zmluvného vzťahu sa jednoznačne
spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka, a to aj v otázke premlčania a pod., a to v zmysle § 261
ods. 9 Obchodného zákonníka a zaužívanej súdnej praxe. Keďže Obchodný zákonník upravuje otázku
premlčania komplexne, nie je dôvod aplikovať Občiansky zákonník pre riešenie danej otázky. Obchodný
zákonník je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis“, tak s týmto záverom sa odvolací súd,
vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci, ako s vecne správnym stotožnil.

31. Ak okresný súd konštatoval, „že žaloba bola súdu doručená dňa 02.03.2018 a nárok žalobcu sa
týka za obdobie od 18.09.2014 do 15.08.2015, s poukazom na § 397 Obchodného zákonníka súd
posúdil, že námietka premlčania vznesená žalovaným je neopodstatnená. Súd posúdil vzhľadom na
povahu účastníkov zmluvného vzťahu a s poukazom na § 261 Obchodného zákonníka, že hoci uzavreli

Poistnú zmluvu upravenú v Občianskom zákonníku, vzťah sa spravuje nielen Občianskym zákonníkom,
ale aj Obchodným zákonníkom, strany uzavreli obchodno-záväzkový vzťah. Keďže Obchodný zákonník
obsahuje úpravu premlčania, nie je dôvod aplikovať v danej otázke Občiansky zákonník, preto
premlčanie v danom vzťahu sa spravuje Obchodným zákonníkom, v zmysle ktorého nárok žalobcu nie
je premlčaný. Pokiaľ žalovaný pri svojim tvrdení, že vzťah sa riadi výlučne Občianskym zákonníkom

a poukazoval na to, že aplikáciu Občianskeho zákonníka možno vyvodiť aj zo zákona o povinnom
zmluvnom poistení, ktorý odkazuje na Občiansky zákonník, súd sa s týmto názorom nestotožňuje.
Názor žalovaného je nesprávny. Nemožno vychádzať z odkazov zákonných ustanovení iných právnych
predpisov a to bez ohľadu na to, že sa týkajú poistenia, keďže zákon o povinnom zmluvnom poistení
totiž upravuje iný druh poistenia. Predsa keby išlo o totožné poistenie, nie je potrebná odlišná úprava

Občianskeho zákonníka a daného zákona. Pri poistných vzťahoch treba odlišovať zmluvné strany a účel
uzavretia zmluvného vzťahu. V danom prípade je nepochybné, že zmluvnými stranami sú podnikajúce
osoby, ktoré uzavreli zmluvu v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Preto je nutné aplikovať Obchodný
zákonník. Keďže ide o zmluvný typ upravený v Občianskom zákonníku, vzťah sa spravuje Občianskym
zákonníkom a zároveň aj Obchodným v zmysle § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, teda Občiansky

zákonník sa aplikuje iba v tej časti, ktorá nie je upravená v Obchodnom zákonníku a vo zvyšnej časti, ako
je premlčanie, ručenie, ....., sa spravuje Obchodným zákonníkom. Súd v tejto súvislosti poukazuje na
mnohérozhodnutiasúdovvyššíchinštancií,ktorésazaoberaliotázkouaplikácieObchodnéhozákonníka
v prípadoch, keď zmluvný typ nie je upravený v Obchodnom, ale v Občianskom zákonníku, ale keďže ide
o subjekty podnikajúce a vzťah vznikol v rámci ich podnikateľskej činnosti, ide o obchodno-záväzkový

vzťah a aplikuje sa Obchodný zákonník, na základe čoho je nesporná aplikácia Obchodného zákonníka
aj v danom prípade v otázke premlčania“ (bod 23. napadnutého rozsudku).

32. Krajský súd ďalej mal za to, že kritériá zákonného ustanovenia vyplývajúce z § 261
ods. 1 Obchodného zákonníka boli splnené v predmetnej sporovej veci, pretože pokiaľ by žalobca a

žalovaný nevstúpili do podnikateľského prostredia, tak by ani nevznikol zmluvný vzťah poistenia. Vzťahy,
stavy a situácie, ktoré vznikajú medzi podnikateľskými subjektmi, ktorými sú podnikatelia v zmysle
§ 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, sa prioritne riešia podľa Obchodného zákonníka ako hmotného
práva; subsidiárne, ak ich nemožno riešiť podľa Obchodného zákonníka, použijú sa ustanovenia
Občianskeho zákonníka v zmysle § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka. Aj z titulu rešpektovania tohto

princípu subsidiarity Občianskeho zákonníka ako hmotného práva vo vzťahu k Obchodnému zákonníku,
čo je základný princíp vyjadrený v § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, je nevyhnutné vzťahy medzi
podnikateľmi riešiť podľa Obchodného zákonníka. Z § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka nevyplýva
požiadavka, že vzťah medzi podnikateľskými subjektmi sa musí týkať ich vzájomnej podnikateľskej
činnosti, keďže sa žiada len, že sa týka ich podnikateľskej činnosti. Ako bolo uvedené vyššie, žalobca

a žalovaný sú podnikateľmi, žalobcov nárok o vydanie bezdôvodného obohatenia je záväzkovým
vzťahom, ktorý nastal a súčasne sa týkal tak podnikateľskej činnosti žalobcu ako aj žalovaného, preto
vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorý vznikol z titulu bezdôvodného obohatenia, je obchodno-
záväzkovým vzťahom za prihliadnutia aj právnej skutočnosti, že bezdôvodné obohatenie je chápanéako záväzkovo-právny vzťah. Z uvedeného preto na hmotno-právny inštitút bezdôvodného obohatenia,
upravený v Občianskom zákonníku, bolo nevyhnutné na dĺžku premlčacej doby pri bezdôvodnom
obohatení aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka ako hmotného práva, ktorý má komplexnú

úpravu premlčania, obsiahnutú v § 387 a nasl. ustanovenia Obchodného zákonníka. Nepochybne
premlčanie ako prostriedok zoslabenia uplatniteľného práva je komplexne riešené v Obchodnom
zákonníku, preto na námietku premlčania vznesenú žalovaným bolo nevyhnutné aplikovať štvorročnú
premlčaciu dobu, tak ako správne aplikoval okresný súd, v zmysle § 397 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

33. Opätovne krajský súd aj pri dĺžke premlčacej doby poukazuje na § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka,
z ktorého vyplýva, že je možné použiť Občiansky zákonník subsidiárne, pokiaľ niektoré otázky nerieši
Obchodný zákonník. Pokiaľ však Obchodný zákonník rieši premlčanie, tak bolo nevyhnutné aplikovať
premlčaciu dobu štyroch rokov na žalobcom uplatnený nárok a aj na posúdenie premlčania inštitútu
poistného v prejednávanej veci. Krajský súd pri prijatí tohto záveru len primerane a podporne poukazuje

na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo V 5/2008 uverejnené v ZSP (Zo súdnej praxe)
ako č. 61/2010, podľa ktorého ...„Keďže Obchodný zákonník premlčanie upravuje, nie je možné použiť
vzhľadom na ustanovenie § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka na premlčanie tohto práva ustanovenie
§107 OZ. Aj keď sa bezdôvodné obohatenie riadi podľa Občianskeho zákonníka, premlčanie práv z
neho v obchodných vzťahoch bude podliehať iným pravidlám ako tým, ktoré platia v režime Občianskeho

zákonníka. Obchodný zákonník pre premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia nemá
žiadne osobitné ustanovenie, čo však neznamená, že Obchodný zákonník premlčaciu dobu pre tieto
práva neupravuje. Obchodný zákonník má komplexnú úpravu premlčania obsiahnutú v § 391 až 408. Ak
taktoniejeosobitneupravenápremlčaciadobapreinépráva,neznamenáto,žesamápoužiťpremlčacia
doba upravená v Občianskom zákonníku. Obchodné záväzkové vzťahy sa riadia predovšetkým podľa

Obchodného zákonníka /§ 1 ods. 2/. V spojení s ustanovením §397 Obchodného zákonníka to potom
znamená, že ak Obchodný zákonník pre premlčanie niektorého práva neustanovuje osobitnú premlčaciu
dobu, právo sa premlčuje vo všeobecnej premlčacej dobe štyroch rokov. Ustanovenia § 391 až 397
Obchodného zákonníka majú vo vzťahu k § 107 Občianskeho zákonníka povahu lex specialis, a
nie naopak. Napokon skutočnosť, že Obchodný zákonník nemá samostatnú úpravu bezdôvodného

obohatenia, neznamená, že tým mienil záväzkové vzťahy súvisiace s bezdôvodným obohatením, ktoré
vzniklovobchodnýchvzťahoch,vylúčiťzokruhuobchodnýchzáväzkovýchvzťahov.Idelenolegislatívne
technický spôsob úpravy týchto záväzkov odkazom na úpravu iného zákona (§ 1 ods. 2 OZ), ktorá
vyhovuje aj potrebám úpravy obchodných záväzkových vzťahov bez toho, aby sa úprava opakovala
v Obchodnom zákonníku. Nič z toho nemení na tom, že tieto vzťahy, pokiaľ zodpovedajú definícii §

261 Obchodného zákonníka, majú charakter obchodných záväzkových vzťahov. Otázka premlčania
práva na jeho vydanie je riešiteľná podľa úpravy Obchodného zákonníka, a preto na použitie ustanovení
Občianskeho zákonníka nie je dôvod". Zároveň krajský súd odkazuje len primerane a podporne aj
na poznámku k tomuto rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej toto rozhodnutie rozširuje
právny názor vyslovený v R č. 34/2002 aj na ostatné skutkové podstaty bezdôvodného obohatenia, o

ktorých sa Obchodný zákonník nezmieňuje, t.j. aj na bezdôvodné obohatenie vzniknuté plnením bez
právneho dôvodu. Krajský súd primerane a podporne v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie
Ústavného súdu SR pod sp. zn. IV. ÚS 214/2004, z ktorého vyplýva, že ... „posudzovanie bezdôvodného
obohatenia sa riadi Občianskym zákonníkom, ale premlčanie práv z tohto bezdôvodného obohatenia
v obchodných vzťahoch bude podliehať iným pravidlám ako tým, ktoré platia v režime Občianskeho

zákonníka“. Štvorročná premlčacia doba vyplývajúca z § 397 Obchodného zákonníka, teda tak ako
správne konštatoval okresný súd vo vzťahu k nároku uplatnenému žalobcom, ešte neuplynula, a tým
žalobcov nárok na plnenie, uplatnený proti žalovanému z titulu poistenia nebol premlčaný, dôsledkom
čoho nebola dôvodná námietka premlčania vznesená žalovaným.

34. Ak v rámci podaného odvolania opodstatnenosť dôvodov odvolania odvolateľ dotvrdzoval poukazom
na rozhodnutie Okresného súdu Poprad, tak odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 481/2011-19 zo dňa 10.11.2011 podľa ktorého ,,...dôveru v určitú
rozhodovaciu prax v skutkovo i právne porovnateľných veciach vyvoláva až prezentovaná rozhodovacia
prax súdu najvyššej inštancie, ktorá sa ustálila po určitú dobu, a nie ojedinelé rozhodnutie súdu.

Požiadavka právnej istoty taktiež automaticky neznamená, že sa judikatúra najmä najvyššieho súdu
nemôže vyvíjať, resp. že v prípade, ak je prijaté ojedinelé rozhodnutie, vybočujúce z doterajšej línie
rozhodovacej praxe, sa konajúci súd nemôže vrátiť na pôvodnú líniu rozhodovacej činnosti.“35. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že v rámci podaného odvolania žalovaný poukazoval na
rozhodnutia súdov pod sp.zn. „(SJ 6/2003, s. 192 - Uz KS v Hradci Královom z 15.4.2002, sp.
zn. 24 Co 207/2002)“, „(NJUD - Ro NS ČR sp. zn. 32Odo 442/2003).“, „(R 36/1980)“, z ktorých aj

citoval, pričom po dôslednom oboznámení sa s dôvodmi týchto rozhodnutí, pri zohľadnení skutkového
stavu týchto vecí ako i charakteru sporových strán a právnych úprav viažucich sa k jednotlivým
prejednávaným veciam, že právne úpravy, ktoré aplikovali súdy v predmetných veciach, na ktoré
poukazoval žalovaný, neboli aplikovateľné na prejednávanú vec, a to z dôvodov uvádzaných v bode 21.
napadnutého rozsudku a s dôrazom na právnu úpravu v § 261 ods. 8, 9 Obchodného zákonníka a §

397 Obchodného zákonníka. V zmysle rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS
87/1993, je obsahom princípu právneho štátu vytvorenie istoty, že na určitú právne relevantnú otázku
sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď. Za ustálenú judikatúru pre účely jej
záväznosti a potreby odôvodnenia odchýlenia sa od takéhoto záväzného názoru najvyššieho súdu má
významnú hodnotu aj to, či bolo takéto rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
SR a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky (ďalej aj len „Zbierka“), teda bolo odsúhlasené príslušným

kolégiom pripomienkované predpokladaným spôsobom, a je teda považované za súčasť ustálenej
judikatúry v obdobných veciach. Až pokiaľ určitý právny názor bol opakovane potvrdený Najvyšším
súdom Slovenskej republiky, ide skutočne o ustálenú judikatúru, teda o názor najvyššieho súdu, nie
iba o názor jedného senátu. Vzhľadom na tieto postuláty potom nebolo možné odvolaciemu súdu
stotožniť sa s argumentáciou žalovaného v odvolaní a ani konštatovať odklon od ustálenej rozhodovacej

praxe najvyšších súdnych autorít, ak vzhľadom na účinnú právnu úpravu táto neumožňovala iné právne
hodnotenie, než to uskutočnené okresným súdom. V súvislosti s uvedenými závermi pre úplnosť
odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. októbra 2016, sp.zn.
3Cdo136/2016vzmyslektorého,výklad,ktorýsapodávavpublikovanomjudikáte,niejesíceprávne(de
jure) záväzný, fakticky (de facto) má ale vysokú vecnú autoritu. I keď judikatúra Najvyššieho súdu nie je

formálne záväzná ipso jure, normatívnu silu má, a to tak vo vertikálnej línii (voči súdom nižších stupňov),
akoajvhorizontálnejlínii(medzijednotlivýmisenátmiakolégiamiNajvyššiehosúdunavzájom).Odvolací
súdzvýrazňuje,ževovymedzenízákladnýchprincípovtohtočlánkujeformulovanýprincípprávnejistoty,
ako stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v

ktorom môže každý legitímne očakávať, že jeho spor bude spravodlivo rozhodnutý. Práve v súvislosti
s týmito závermi poukazuje odvolací súd na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného súdu
a na skutočnosti v ňom uvádzané. Z uvedených dôvodov nebolo možné potom vyhodnotiť napadnuté
rozhodnutie okresného súdu, ako rozhodnutie, ktoré by bolo arbitrárne, resp. vydané v rozpore s
princípom právnej istoty, zakotveným v Čl. 2 CSP.

36. V tejto súvislosti podporne krajský súd poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo
14.09.2011, sp.zn. 3 Cdo 204/2009, v zmysle ktorého „Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 OSP). Hodnotením dôkazov je

činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre
rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom,
ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada
voľného hodnotenia dôkazov“. Vo vzťahu k veci samej odvolací súd uvádza, že žalovaný v odvolaní
relevantne neuplatnil žiadne námietky, ktoré by spochybňovali správnosť skutkových zistení okresného

súdu a následne prijatých, na základe nich právnych záverov a umožnili by odvolaciemu súdu odklon
od prijatých záverov okresného súdu. Keďže odvolací súd bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného
odvolania, tak cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP poukazuje na dôsledné odôvodnenie napadnutého
rozsudku okresného súdu.

37. Napokon odvolací súd zdôrazňuje materiálne nazeranie na spravodlivé súdne konanie, v rámci
ktorého ani prípadné formálne procesné pochybenie súdu prvej inštancie v civilnom sporovom konaní
nevyhnutne nemusí vždy viesť k zrušeniu napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom. Potrebu
materiálneho (nie prísne formálneho) ponímania a vyhodnocovania súdneho procesu v rovine možného
porušenia ústavných práv účastníkov súdneho konania, vrátane práva na prístup k súdu, na spravodlivé

súdne konanie (čl. 46 ods. 1, 4, čl. 48 ods. 2 ústavy), zdôrazňuje vo svojich rozhodnutiach aj Ústavný súd
Slovenskej republiky (k materiálnemu chápaniu ústavnosti viď napr. IV. ÚS 19/2012 <.
38. Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne
správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez
jehozabezpečenie,vykonanieanáslednévyhodnotenie.Kýmnavrhovaniedôkazovjeprávomazároveň
procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých)

dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy
účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne
zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania
a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný“. Odvolací
súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného

hodnotenia dôkazov.

39. K námietke odvolateľa o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym
posudzovaním veci súd neporušuje žiadnu procesnú povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, ani procesné
práva účastníka. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod
normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké

vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom,
že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne
interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne
aplikoval (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 M Cdo 4/2009). Takú
vadu napadnutého rozhodnutia v posudzovanej veci odvolací súd nezistil a konštatuje, že rozhodnutie

okresného súdu sa opiera o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom
konaní a vychádza zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a
správne zistený skutkový stav veci.

40. V konečnom dôsledku teda z dôkaznej situácie v prvoinštančnom konaní, vo väzbe na závery tak

okresného súdu, ako aj na vyššie uvedené závery krajského súdu, nebolo možné v odvolacom konaní
rozhodnúť inak, ako rozsudok okresného súdu v napadnutom prvom výroku potvrdiť ako vecne správne
rozhodnutie a tým potvrdiť ako vecne správny i (závislý) výrok napadnutého rozsudku o náhrade trov
konania (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

41. Odvolací súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého (aplikovateľných
aj po nadobudnutí účinnosti CSP od 1. júla 2016) odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu
prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov
rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

42. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému
bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o ktorej výške náhrady trov rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.