Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, October 12, 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13C/16/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716200852
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8716200852.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobkyne U. S., K.. XX.XX.XXXX,

O. O., K. XXX, zast. Mgr. Marošom Ježíkom, advokátom, AK Poprad, Mnoheľova 17, proti žalovanej
Rapid life životnej poisťovni, a. s., Garbiarska 2, Košice, IČO: 31690904, o zaplatenie sumy 3.504,65
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 3.504,65 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania
od 29.11.2015 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa žalobou zo dňa 29.1.2016 žiadala, aby súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy 3.504,65

eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 29.11.2015 do zaplatenia a k náhrade trov konania.
Uviedla, že so žalovanou uzavreli poistnú zmluvu,
v ktorej bola dojednaná poistná zmluva pre prípad smrti vo výške 70.000,-- Sk (2.323,57 eur) a pre prípad
dožitia vo výške 105.581,-- Sk (3.504,65 eur). Dohodnuté poistné hradila podľa podmienok stanovených
v poistnej zmluve a po uplynutí dohodnutej poistnej doby požiadala žalovanú o výplatu poistnej sumy pre
prípad dožitia. Žalovaná však reagovala tak, že vznikla právna pochybnosť o tom, či poistná zmluva bola
platne uzavretá s tým, že ak všeobecný súd rozhodne, že poistná zmluva bola platná, pristúpi k výplate

poistného plnenia. K námietkam žalovanej uviedla, že poistná zmluva je súkromnoprávnym vzťahom,
ide tiež o spotrebiteľskú zmluvu, kde obsah zmluvy určuje poisťovňa, t. j. aj výšku poistného, aj výšku
sumy pre prípad dožitia. To, že žalovaná ako poisťovňa určila nesprávnu výšku poistného, nemôže ísť
na ťarchu žalobkyne. Pokiaľ aj došlo k pochybeniu príslušného štátneho orgánu pri stanovení vzorca na
výpočet poistného, tak to nemá vplyv na platnosť samotnej zmluvy. Poistná zmluva bola uzavretá v roku
2000, pričom žalovaná poukazuje na právnu úpravu, ktorá bola účinná v roku 2002, resp. v roku 2008.
Platí zákaz retroaktivity, teda právny vzťah musí byť vždy posudzovaný podľa právnej úpravy účinnej

v čase vzniku tohto právneho vzťahu. Žalobkyňa teda považuje poistnú zmluvu za platnú a neexistuje
žiadny dôvod, pre ktorý by poisťovňa mala možnosť odmietnuť plnenie.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť, pretože nedošlo k platnému uzavretiu poistnej zmluvy. Uviedla,
že výška poistného je podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy. Podľa zákona účinného v čase uzavretia
poistnej zmluvy malo byť poistné uvedené v poistnej zmluve žalobkyne v súlade s § 9, ods. 3, v spojení
s § 11, ods. 3, Zákona č. 24/1991 Zb. o poisťovníctve stanovené tak, aby vyhovovalo zákonnému

kritériu, ktorým bola požiadavka, aby kalkulácie a sadzby poistného v štátom schvaľovanom obchodnom
pláne, z ktorého musela vychádzať, zaručovali dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. V
protokole v roku 2007 NBS skonštatovala, že poistné v poistnej zmluve žalobkyne bolo v rozpore s ust.
§ 31a Zák. č. 95/2002 Z. z., a že je v rozpore s ust. § 35 Zák. č. 8/2008. Predložila aj ďalšie listinnédoklady, podľa ktorých poistné bolo schválené v rozpore so zákonom. Z tohto dôvodu poistnú zmluvu
považuje za absolútne neplatný právny úkon, ktorý nie je možné dodatočne zhojiť, ani konvalidáciou a
ani ratihabíciou. Orgán štátnej správy nad poisťovníctvom povolil žalovanej podnikanie v poisťovníctve

aj s poistením UDP-K nesprávne a v nesprávnom poistení ho aj utvrdzoval negatívnymi kontrolami,
čoho následkom bolo inkaso poistného v nižšej výške, ako malo podľa zákona byť, čo bolo v rozpore
s vtedajším zákonom o poisťovníctve.

3. Z vyjadrení strán sporu a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu poistnej zmluvy, poistných

podmienok, výziev na úhradu poistného plnenia, protokolu, z dohľadu vykonaného v Prvej česko-
slovenskej poisťovni Rapid, a. s., súd zistil nasledovný skutkový stav:

4. Dňa 19.5.2000 uzavrela žalobkyňa so žalovanou (v tom čase podnikajúcou pod obchodným menom
Prvá česko-slovenská poisťovňa, a. s.) poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo životné
poistenie produkt UDP-K. Začiatok poistenia bol stanovený na deň 20.5.2000 a koniec poistenia na deň

20.5.2015. Poistenie sa dojednalo na dobu 15 rokov, pričom doba platenia poistného bola stanovená
na 10 rokov. Výška poistnej sumy bola stanovená pre prípad smrti na sumu 70.000,-- Sk a pre prípad
dožitia na sumu 105.581,-- Sk. Poistné bolo dohodnuté vo výške 479,-- Sk mesačne.

5. Po skončení doby poistenia si žalobkyňa uplatnila nárok na výplatu poistnej sumy pre prípad dožitia.

Žalovaná listom zo dňa 4.11.2015 oznámila, že začala fázu vyšetrenia potrebného na zistenie rozsahu
poisťovne plniť. V rámci administratívno - vyšetrovacieho postupu vznikla právna pochybnosť o tom, či
poistná zmluva bola uzavretá v súlade s vtedajšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä
so zákonom o poisťovníctve. Žalobkyňa následne listom zo dňa 13.11.2015 opätovne vyzvala žalovanú
na výplatu plnenia, a to v lehote 10 dní od doručenia výzvy, ktorú žalovaná prevzala dňa 18.11.2015.

6. Žalovaná predložila súdu výňatok z protokolu NBS z dohľadu vykonaného v Prvej česko-slovenskej
poisťovni Rapid, a. s. z októbra 2007, v ktorom sa uvádza, že skupina dohľadu zistila, že kalkulačné
vzorce uvedené v danom dokumente nie sú v súlade s poistno-matematickými metódami na výpočet
poistného a technických rezerv a kalkulačné vzorce niektorých produktov nezohľadňujú všetky záväzky

voči poisteným, ktoré sa PČSP zaväzuje plniť v prípade nastania poistnej udalosti. V liste zo dňa
15.2.2008 NBS stanovila žalovanej lehoty na nápravu zistených nedostatkov.

7. Podľa § 788, ods. 1, Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo

právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

8. Podľa § 788, ods. 2, Občianskeho zákonníka, poistná zmluva obsahuje najmä

a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,

b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,
d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,

f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.

9. Podľa § 797, ods. 1, Občianskeho zákonníka, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone
alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na

ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

10. Podľa § 797, ods. 2, Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

11. Podľa. § 797, ods. 3, Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ
skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať
bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.12. Podľa § 816 Občianskeho zákonníka z poistenia osôb má poistený právo, aby mu bola vyplatená
dohodnutá suma alebo aby mu bol platený dohodnutý dôchodok, alebo aby mu bolo poskytnuté plnenie

vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak u neho nastane poistná udalosť.

13. Podľa § 9, ods. 3, Zákona o poisťovníctve č. 24/1991 Zb. (v znení účinnom od 1.4.2000 do
31.10.2000), Dozorný orgán vydáva povolenie na vznik poisťovne a podnikanie v poisťovníctve pre
odvetvie

a) životného poistenia podľa jednotlivých druhov poistenia,
b) neživotného poistenia podľa jednotlivých druhov poistenia.

14.Podľa§11,ods.3,cit.zákona,akježiadateľomoudeleniepovolenianavznikpoisťovneapodnikanie
v poisťovníctve zahraničná poisťovňa, žiadosť o udelenie povolenia obsahuje najmä

a) názov a sídlo pobočky zahraničnej poisťovne,
b) poistné odvetvie a druhy poistenia, pre ktoré žiada povolenie,
c) návrh poistných podmienok,
d) potvrdenie banky14) o zložení

a vinkulovaní finančných prostriedkov ustanovených podľa § 9 ods. 9 na účte zriadenom na tento účel,
e) meno, priezvisko a bydlisko vedúceho pobočky zahraničnej poisťovne, doklad o jeho bezúhonnosti
nie starší ako tri mesiace a doklad o vzdelaní.

15. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha zaplatenia sumy 3.504,65 eur z titulu nároku na
poistné plnenie podľa poistnej zmluvy. Medzi stranami nebolo sporné, že uzavreli poistnú zmluvu, ktorej
predmetom bolo životné poistenie, a že pre prípad dožitia bola dohodnutá poistná suma vo výške
3.504,65 eur (105.581,-- Sk). Taktiež nebolo sporné, že koniec poistenia bol dohodnutý dňom 20.5.2015.
Žalovaná v rámci obrany proti uplatnenému nároku namietala, že poistná zmluva je absolútne neplatným

právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zákonníka, pretože podstatnou náležitosťou poistnej zmluvy je
výška poistného a poistné bolo dohodnuté v rozpore s právnymi predpismi, konkrétne s ust. § 9, ods.
3 a § 11, ods. 3, Zák. č. 24/1991 Zb.

16. V zmysle § 39 Obč. zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom

odporuje zákonu, alebo obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Pokiaľ by teda poistná zmluva
mala byť neplatná, muselo by byť preukázané, že dohodnuté poistné je v rozpore s určitým právnym
predpisom, ktorý upravuje výšku poistného pre konkrétny typ poistenia, prípadne upravuje spôsob
určenia poistného. Vzhľadom na námietky žalovanej ohľadom neplatnosti poistnej zmluvy súd ako
predbežnú otázku riešil otázku platnosti poistnej zmluvy uzavretej stranami.

17. Občiansky zákonník neupravuje výšku poistného, ani spôsob výpočtu poistného.
V ust § 796 Obč. zákonníka je upravená iba všeobecne povinnosť platenia poistného toho, kto
s poisťovateľom uzavrel poistnú zmluvu a tiež splatnosť poistného. Žalovaná namietala, že výška
poistného bola dohodnutá v rozpore s ust. § 9, ods. 3 a § 11, ods. 3, Zákona č. 24/1991 Zb. o

poisťovníctve, pričom tvrdila, že kalkulácia sadzby poistného v štátom schvaľovanom obchodnom pláne
museli zaručovať dlhodobú splniteľnosť záväzkov v obchodnom pláne. Z vyššie cit. zák. ustanovení
§ 9, ods. 3 a § 11, ods. 3, cit. zákona (v znení účinnom od 1.4.2000 do 31.10.2000) je zrejmé, že
neupravujú výšku poistného pre konkrétny typ poistenia. V uvedených zákonných ustanoveniach je
upravené kto vydáva povolenie na vznik poisťovne a náležitosti žiadosti o udelenie povolenia. Pri

posudzovaní právnych vzťahov je potrebné vychádzať vždy z právneho predpisu účinného v čase vzniku
právneho vzťahu, preto aj súd poukázal na znenie cit. zák. ustanovení účinných v čase uzavretia zmluvy.
Žalovaná nesprávne tvrdila, že splatnosť zmluvy by sa mala posudzovať podľa zákona účinného v čase,
keď žiadala o vydanie povolenia, avšak je potrebné uviesť, že ani znenie cit. zák. ustanovení účinné do
31.12.1995 neupravovalo výšku poistného.

18. K základným znakom právneho štátu patrí požiadavka právnej istoty, ktorej súčasťou je i zákaz
retroaktivity právnych predpisov, t. j. spätného pôsobenia právnych predpisov, resp. ich ustanovení,
preto právne vzťahy vždy musia byť posudzované podľa právnej úpravy účinnej v čase ich vzniku,teda ani platnosť poistnej zmluvy uzavretej stranami nemôže byť posudzovaná podľa Zák. č. 95/2002
Zb. (nadobudol účinnosť dňom 1.3.2002), ktorým bol zrušený Zákon č. 24/1991 Zb. Aj z prechodných
ustanovení upravených v § 67 Zák. č. 95/2002 vyplýva, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú

aj právne vzťahy vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona; vznik týchto právnych vzťahov,
ako aj nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa však posudzujú podľa
doterajších predpisov. Teda aj v prípade poistnej zmluvy uzavretej stranami nemožno posudzovať
platnosť tejto zmluvy pre prípadný rozpor s právnym predpisom, ktorý nadobudol účinnosť až po uzavretí
zmluvy.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že v čase uzavretia poistnej zmluvy stranami výšku
poistného, resp. spôsob určenia výšky poistného neupravoval Obč. zákonník, ani iný právny predpis,
preto poistné dohodnuté v predmetnej poistnej zmluve nemôže byť v rozpore s právnym predpisom.
Zo strany žalovanej neboli preukázané iné okolnosti, ktoré by prípadne spôsobovali neplatnosť poistnej
zmluvy a nemožno ani konštatovať, že by poistná zmluva mala byť neplatná pre chyby v počítaní podľa

§ 37, ods. 3, Obč. zákonníka, pretože význam právneho úkonu bol pre obe strany nepochybný. To, že
žalovaná uviedla v poistnej zmluve chybné sumy poistných plnení z hľadiska svojich obchodných plánov,
nemožno chápať a vykladať ako chybu v počítaní. Skutočnosť, že s odstupom času sa pre žalovanú
javí dohodnuté poistné ako nevýhodné, nemôže na ťarchu žalobkyne spôsobovať neplatnosť zmluvy.
Taktiež je právne irelevantné, či pri schvaľovaní žiadosti o vydaní povolenie na činnosť žalovanej došlo k

porušeniu zákona, pretože prípadné porušenie povinnosti zo strany príslušného štátneho orgánu môže
zakladať nárok na náhradu škody na strane žalovanej, ale nemá vplyv na platnosť zmluvy žalobkyne.
Nepochybne v zmluve bola riadne dohodnutá výška poistného, ako aj výška poistnej sumy a na základe
týchto dojednaní došlo k uzavretiu poistnej zmluvy.

20. S poukazom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že poistná zmluva bola stranami uzavretá
platne. Keďže bolo preukázané, že nastala skutočnosť (v danom prípade dožitie žalobkyne ku dňu, ktorý
bol dojednaný ako koniec poistenia), s ktorou je spojený vznik povinnosti žalovanej plniť, súd zaviazal
žalovanú na zaplatenie sumy 3.504,65 eur, ktorá bola dohodnutá ako poistná suma pre prípad dožitia.

21. Podľa § 517, ods. 2, Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

22. V zmysle § 797, ods. 3, Obč. zákonníka, plnenie poistnej sumy je splatné
do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
Vyšetrenie sa musí skončiť bez zbytočného odkladu a v prípade, ak by malo trvať viac ako jeden mesiac,
poistiteľ je povinný poskytnúť poistenému primeraný preddavok. Uvedené zákonné ustanovenie teda
predpokladá, že poisťovateľ vyšetrenie skončí spravidla do jedného mesiaca po dni, keď sa o poistnej

udalosti dozvedel. V predmetnej poistnej zmluve bolo dohodnuté plnenie pre prípad dožitia, teda podľa
názoru súdu nie je daný žiadny dôvod, pre ktorý by vyšetrenie malo trvať dlhšiu dobu ako 1 mesiac, teda
malo byť ukončené najneskôr k 20.6.2015, čo znamená, že lehota na plnenie uplynula najneskôr dňom
5.7.2015. Je zrejmé, že žalovaná v uvedenej lehote poistné plnenie nevyplatila, preto sa dostala do
omeškania s plnením peňažného dlhu, v dôsledku čoho žalobkyni vznikol v zmysle cit. zák. ustanovenia

nárok na úroky z omeškania. Súd je viazaný žalobou, preto priznal žalobkyni úrok z omeškania od
29.11.2015, t. j. odo dňa, od ktorého si uplatnila žalobkyňa úroky z omeškania, aj keď k omeškania
žalovanej došlo už pred týmto dátumom. Výška úroku
z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z.z.

v znení noviel).

23. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal náhradu trov konania
žalobkyni, ktorá bola v konaní v celom rozsahu úspešná. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
postupom podľa § 262, ods. 2, CSP.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).