Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 16, 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/218/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817211367
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Vrtochová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3817211367.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu : Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, Pribinova 2, Bratislava, IČO: 00151866, proti žalovanému : X. O., bytom V., Q. XXX/XX,
právne zastúpeným JUDr. Michalom Vlkolinským, advokátom so sídlom Námestie SNP 17/29, Zvolen, o
zaplatenie 1. 238 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza
zo dňa 14. mája 2018, č.k. 16C/25/2017-39 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
1.238 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 27.4.2017 do zaplatenia, v lehote jedného
mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia a výrokom II. žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému
nepriznal. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na ust. § 415, § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, § 114 ods. 5 zákona č. 328/2008 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, § 173 ods. 1 až 4 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe
príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže

Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení platnom do 31.12.2017, § 51 ods. 1, 2 zákona č.
173/1993 Z.z. o Policajnom zbore, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu 31.7.2017 domáhal proti
žalovanému zaplatenia 1.238 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 27.4.2017 do zaplatenia
s odôvodnením, že dňa 12.7.2016 v dôsledku protiprávneho konania žalovaného spočívajúceho v útoku
na verejného činiteľa, utrpel príslušník PZ Igor Slezák, služobný úraz za ktorý mu bola rozhodnutím z

25.1.2017 priznaná náhrada za bolesť vo výške 1.238 eur, na základe lekárskeho posudku, v ktorom
bolo zranenie poškodeného ohodnotené 35 bodmi. Náhrada za bolesť vo výške 1.238 eur bola určená
ako súčin 35 bodov a sumy 17,66 eur za jeden bod krát 2, nakoľko podľa § 173 ods. 3 Zák. č. 73/1998
Z.z. mu patrí náhrada za bolesť v dvojnásobnej výške. V zmysle § 114 ods. 5 Zák. č. 328/2002 Z.z. v
znení neskorších predpisov má služobný úrad právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu
vznikla výplatou dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia v dôsledku ich
zavineného protiprávneho konania, čo v danom prípade splnené bolo, preto bola žalovanému zaslaná

výzva na náhradu škody, ktorú prevzal 27.3.2017 avšak túto neuhradil, preto navrhol podanej žalobe
vyhovieť. Náhradu trov konania nežiadal priznať.3. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi pripojenými v spise 16C 25/2017, a to potvrdením
z 16.3.2017, listom z 5.1.2017, výzvou z 22.3.2017, uznesením ČVS: ORP-533/2-VYS-PD-2016 z
13.7.2016, zberným spisom OR PZ 83-1/2017, spisom ORPZ-PD-OPP3-1186/2016, spisom tunajšieho

súdu 0T 46/2016 a zistil skutkový a právny stav. Z potvrdenia MVSR zo 16.3.2017 (č.l. 3 spisu) mal
preukázané, že odbor sociálneho zabezpečenia Úradu MVSR dňa 10.3.2017 na základe rozhodnutia z
25.1.2017 vyplatil poškodenému policajtovi ppráp. H. W., náhradu za bolesť vo výške 1.238 eur. Z listu
z 22.3.2017 (č.l. 5 spisu) mal preukázané, že v uvedenom liste KR PZ v Trenčíne vyzvalo žalovaného v
zmysle § 114 ods. 5 Zák. č. 328/2002 Z.z. na náhradu škody ako služobný úrad, ktorá škoda mu vznikla

výplatou dávok sociálneho zabezpečenia v dôsledku zavineného protiprávneho konania v tej súvislosti,
že v dôsledku protiprávneho konania žalovaného dňa 12.7.2016, a to fyzického útoku na verejného
činiteľa, utrpel príslušník PZ H. W. služobný úraz, a to prerušenie šliach malíčka pravej ruky, za ktorý
mu bola rozhodnutím z 25.1.2017 priznaná náhrada za bolesť vo výške 1.238 eur. Na náhradu škody
bol žalovaný vyzvaný v lehote 30 dní od doručenia uvedenej výzvy, uvedená výzva mu bola doručená
do vlastných rúk dňa 27.3.2017, o čom svedčí doručenka na č.l. 5 strana druhá spisu. Z uznesenia

OR PZ Prievidza ČVS ORP-533/2- VYS-PD-2016 z 13.7.2016 mal súd preukázané, že vo vzťahu k
žalovanému bolo začaté trestné stíhanie v zmysle § 206 ods. 1 Trestného poriadku, ako obvineného za
prečin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona z dôvodu, že žalovaný
dňa 12.7.2016 v čase od 21.28 hod. do 21.45 hod., v priestoroch príjmového oddelenia Nemocnice
v Bojniciach, potom ako po prevoze posádkou RZP na ošetrenie s poranením hlavy, s personálom

príjmovej ambulancie nespolupracoval, odmietal akékoľvek vyšetrenie, ošetrenie, správal sa agresívne,
odmietol podpísať reverz, bol informovaný lekárom príjmovej ambulancie, že môže ísť domov, následne
bol vyzvaný ppráop. H. W., príslušníkom OO PZ Prievidza, aby opustil priestory príjmovej ambulancie
a otvoril mu dvere, pri odchode z príjmovej ambulancie po prejdení dverami sa otočil, zaútočil na
ppráp. H. W. tak, že ho pravou rukou zovretou v päsť udrel do spodnej časti tváre, ktoré zranenie si

nevyžiadalo ošetrenie, pričom následne bol za použitia hmatov a chvatov sebaobrany pacifikovaný a boli
mu priložené služobné putá, pričom použitím násilia v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného
činiteľa, pri ktorom zákroku spôsobil poškodenému ppráp. H. W. poranenie posledného článku malíčka
pravej ruky vo forme edému, miernej deformite dist. čl. V. prsta bez krepitu, bez NCP, ktoré si nevyžiadalo
PN poškodeného. Zo záznamu z 13.7.2016 o 02.33 hod. v NsP Prievidza u MUDr. Barbary Muchovej

súd zistil, že poškodený H. W. bol v uvedenom čase na vyšetrení s tým, že ho včera napadol pacient na
CPA. Poškodený sa sťažoval na bolesť V. prsta pravej ruky. Lekárom bol zistený objektívny nález, edém,
hemat mierna deromita na dist. čl. V. prsta, bez krepitu, bez NCP, hybnosť algická, so záverom Dg: S60.0
Contusio dig. V. manus I.dx. Zo záznamu z chirurgického vyšetrenia - kontroly dňa 14.7.2016 o 11.00
hod. u MUDr. Richarda Machu, chirurga súd zistil, že poškodený H. W. prišiel na kontrolu s tým, že bol

včeraošetrenínaCPAvnemocnicivBojniciachstým,žemuprepadádistálnyčlánokmalíčkapravejruky
do flexie. RTG snímkom bolo zistené fractura-abrubcia z bázy distálneho článku malíčka pravej ruky,
kde sa upína šľacha extenzora, ktorá je takto vytrhnutá z úponu. Zo správy o prerokovaní poškodenia
zdravia v súvislosti so služobným úrazom alebo chorobou z povolania vypracovanej riaditeľom OR
PZ Prievidza z 15.11.2016 súd zistil, že bolo prešetrované poškodenie na zdraví ppráp. H. W. pri

úraze dňa 12.7.2016 v objekte NsP Bojnice, pričom komisia po prešetrení dospela k záveru, že úraz
vznikol v súvislosti s výkonom služby, poškodenie na zdraví je nezavinené zo strany poškodeného
policajta, vzniklo v dôsledku zavineného konania osoby Jána O., teda žalovaného, pričom v bode
5 je uvedené, že na základe výsledkov vyšetrenia úrazu, ktorý bol kvalifikovaný ako úraz služobný,
služobný úrad nesie zodpovednosť v rozsahu 100%, nakoľko nebolo vyšetrením úrazu preukázané, že k

poškodeniu zdravia poškodeného policajta došlo jeho zavinením, poškodený policajt neporušil predpisy
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby ani požiarnej ochrany, nebol pod
vplyvom alkoholu alebo iných návykových látok a nemal tiež preukázané, že by porušil svojim zavinením
ustanovenia právnych predpisov, rozkazy alebo pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri
výkoneslužbyapožiarnejochrany,ažebytotoporušeniebolojednouzpríčinalebo,žebyjednouzpríčin

bolo požitie alkoholu alebo inej návykovej látky, alebo že by sa správal neobvyklým spôsobom, alebo že
bykonalľahkomyseľne,alebožebysasprávalneopatrne,čoboloprerokovanévkomisiidňa11.11.2016.
Z lekárskeho posudku o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia z 9.12.2016, vystaveného
posudkovým lekárom MUDr. Pavlom Poláčekom, súd zistil, že poškodenému H. W. v súvislosti so
vznikom poškodenia na zdraví dňa 12.7.2016, ku ktorému poškodeniu došlo pri vykonávaní služobného

zákroku po útoku inou osobou, bolo priznané hodnotenie bolestného, a to v zmysle Zák. č. 437/2004 Z.z.
o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, podľa položky I./118 za úplné
prerušenie šliach vystieračov na prstoch alebo na ruke jedného prsta bez sutúry šliach, v celkovom počte
35 bodov. Z rozhodnutia MVSR z 25.1.2017 Č.KRPZ-TN-VO2-1-001/2017-P mal súd ďalej preukázané,že ppráp. H. W. bola priznaná za služobný úraz, ktorý utrpel dňa 12.7.2016 pri vykonávaní služobného
zákroku, v súlade s ustanovením § 81 ods. 1 písm. a) Zák č. 328/2002 Z.z. náhrada za bolesť vo výške
1.238 eur. Z hlásenia o použití donucovacieho prostriedku z 12.7.2016 spísaného ppráp. H. W. dňa

12.7.2016 súd zistil, že poškodený ppráp. H. W. v uvedenom hlásení uviedol, že v čase o 21.28 hod. bol
SS vyslaný do Nemocnice v Bojniciach, kde sa mal po prevoze sanitky nachádzať agresívny pacient,
ktorýnapádaposádkusanitky.PopríchodedoNemocnicevBojniciachstálaštvoricazamestnancovRZP
okolo jemu neznámeho staršieho muža sediaceho na lavičke pri príjmovej ambulancii, ktorý sa správal
značne hlučne, pričom ihneď ako ich zbadal, jednému zo záchranárom uviedol, citoval „ na čo si volal

policajtov“pričommumaltenodpovedaťcitoval„lebostenásnapádalivsanitkeajnamieste,správaliste
sa agresívne, ešte ste sa nám aj vyhrážali“. Následne na to vyšla sestrička z príjmového oddelenia, ktorá
oznámila, že môžu vojsť s pacientom do ordinácie, že je už na rade. Po vstupe do ordinácie poškodený
policajt zistil, že sa jedná o osobu X. O., teda žalovaného, pričom ho jedna zo zdravotných sestier
požiadala, aby si ľahol na lôžko nakoľko má v zadnej časti hlavy ranu, ktorú treba ošetriť. Menovaný
najprv poslúchol, no po krátkej chvíli sa opäť postavil, že on tu nemá čo robiť, on sa nebude dávať

nikomu ošetrovať, nechápe prečo je tu, aby mu dali pokoj, pričom sa snažil z ordinácie odísť. Na dané
slová službukonajúci doktor zareagoval slovami, že keď sa nechce dať ošetriť, nech podpíše reverz a
môže odísť. Následne na to chcel Ján O. od chrbta podísť k lekárovi, pri ktorom v tom momente stála
aj zdravotná sestra z výjazdu RZP diktujúca lekárovi údaje, pričom sa začal správať značne agresívne,
snažilsasiloupretlačiťklekárovi,nazákladečohopoškodenýpolicajtnadobudolpocit,žebymohlodôjsť

k napadnutiu službukonajúceho lekára, a tak ho za pomoci použitia donucovacích prostriedkov hmatov
a chvatov podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zák. č. 171/1993 Z.z. úchopom oboch rúk za ramená odtiahol
na neďalekú stoličku, kde ho usadil a dohováral mu, aby sa správal slušne, nakoľko sa nachádza v
nemocnici. Žalovaný sa najprv na krátku chvíľu ukľudnil, avšak po slovách lekára aby podpísal reverz
odpovedal, že on nič nepodpíše, postavil sa zo stoličky a chcel odísť von. Na danú reakciu lekár

zareagoval slovami, aby ho nechali ísť, že je v ordinácii dosť ľudí na to, aby dosvedčili, že odmietol
ošetrenie. V nasledovnom momente poškodený policajt pristúpil k dverám, otvoril ich a vyzval X. O., aby
opustil priestor príjmovej ordinácie, keď za ním zatváral dvere, žalovaný sa z ničoho nič zvrtol a päsťou
pravej ruky ho udrel do ľavej oblasti tváre brady, pričom samotný úder skĺzol pod krk. V danom momente,
v obave o svoje zdravie využil oprávnenie použitia donucovacích prostriedkov, hmatov, chvatov, úderov

a kopov sebaobrany podľa § 51 ods. 1 písm. a/, c/ Zák. 171/1993 O policajnom zbore takým spôsobom,
že žalovaného asi štyrikrát udrel zovretou päsťou pravej ruky do ľavej časti tváre v oblasti líc, následne
na to menovaného uchopil pravou rukou z vnútornej strany predlaktia v oblasti krku, zložil k zemi a
spacifikoval. Nakoľko poškodený neustále kládol aktívny odpor a nespolupracoval, za asistencie ppráp.
Q. E., v zmysle § 52 ods. 1 písm. a/ Zák č. 171/1993 Z.z. mu priložil služobné putá. Počas útoku X.

O. voči jeho osobe utrpel poranenie posledného článku malíčka pravej ruky, ktorý následne zmodral,
zahol sa, pričom ostal bolestivý. Menovaný ho taktiež udrel päsťou do tváre na základe čo síce nemal
viditeľné zranenia, avšak neustále pociťuje bolesť. V závere sa uvádza, že žalovaný nemal žiadne
zranenia po zásahu polície. Zo záznamu o prešetrení použitia donucovacích prostriedkov spísaného
riaditeľom OO PZ Prievidza dňa 13.7.2016 súd zistil, že bolo vykonané prešetrenie oprávnenosti požitia

donucovacích prostriedkoch hmatov, chvatov podľa § 51 ods. 1 písm. a,c a pút podľa § 52 ods. 1
písm. a Zák. č. 171/1993 Z.z. ppráp. H. W. so záverom, že donucovacie vyššie prostriedky boli použité
v súlade s ustanoveniami § 51 ods. 1 písm. a/,c/ a v súlade s ustanoveniami § 52 ods. 1 písm. a/ Zák. č.
171/1993 Z.z. a v dôsledku toho posudzuje postup a konanie príslušníka PZ SR ako oprávnený s tým,
že použitím donucovacích vyššie uvedených prostriedkov nevzniklo zadržanej osobe žiadne zranenie.

Spôsob použitia donucovacích prostriedkov hodnotil ako správny. Zo zápisnice o výsluchu obvineného
X. O., teda žalovaného, zo dňa 13.7.2016 o 18:40 hod. súd zistil, že podľa jeho vyjadrení, dňa 12.7.2016
po požití alkoholických nápojov mal podľa neho nejaký konflikt, nepamätal si s kým a prečo, zistil, že
má rozbitú hlavu a tečie mu krv. Následne niekto privolal sanitku, ktorá ho odviezla do nemocnice. Čo
sa dialo vo vestibule pred príjmovým oddelením v nemocnici a taktiež i vo vnútri pri lekárskom ošetrení

v ambulancii sa vyjadriť nevedel. Spomenul si, že keď chcel odísť z nemocnice, pri čakaní na ošetrenie
boli pri ňom záchranári, robil krik a chcel ísť preč. Spomínal si, že tam prišli policajti, čo sa dialo vo
vnútri pri ošetrení už nevedel. Taktiež sa nevedel vyjadriť ako došlo k útoku na policajta. Potvrdil, že sa
podrobildychovejskúške,kdevýsledokbolpozitívny.Odvyšetrovateľkysadozvedel,žedychováskúška
bola pozitívna s výsledkom 0,62 mg/l. Uviedol, že sa v aute policajtom ospravedlňoval, celé konanie

ho veľmi mrzelo, svojho konania ľutoval a nechcel nikomu úmyselne ublížiť. V zápisnici o výsluchu
svedka H. W. dňa 13.7.2016, ppráp. H. W. uviedol, že svedkom jeho napadnutia zo strany X. O. bol
kolega Q. E. a pani Q. G., ktorá v tom čase stála pri okienku na príjem pacientov. Z pripojeného spisu
tunajšieho súdu 0T 46/2016 súd zistil, že dňa 15.7.2016 bol vydaný trestný rozkaz sp. zn. 0T 46/2016- 67, ktorým bol obvinený X. O., nar. XX.X.XXXX, teda žalovaný uznaný za vinného, že dňa 12.7.2016
v čase od 21.28 hod. do 21.45. hod v priestoroch príjmového oddelenia nemocnice v Bojniciach, potom
ako po prevoze posádkou RZP na ošetrenie s poranením hlavy s personálom príjmovej ambulancie

nespolupracoval, odmietal akékoľvek vyšetrenie, ošetrenie, správal sa agresívne, odmietol podpísať
reverz, bol informovaný lekárom príjmovej ambulancie, že môže ísť domov, následne bol vyzvaný ppráp.
H. W., príslušníkom OO PZ Prievidza, aby opustil priestory príjmovej ambulancie a otvoril mu dvere, pri
odchode z príjmovej ambulancie po prejdení dverami sa otočil, zaútočil na ppráp. H. W. tak, že ho pravou
rukou zovretou v päsť udrel do spodnej časti tváre, ktoré zranenie si nevyžiadalo ošetrenie, pričom

následne bol za použitia hmatov a chvatov sebaobrany pacifikovaný a boli mu priložené služobné putá,
pri ktorom zákroku spôsobil poškodenému ppráp. H. W. zlomeninu posledného článku malíčka pravej
ruky, ktoré si nevyžiadalo PN poškodeného a ani narušenie jeho obvyklého spôsobu života, teda použil
násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, čím spáchal prečin útoku na verejného
činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, za čo bol odsúdený k trestu odňatia slobody v
trvaní jedného roka, ktorý výkon uloženého trestu mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v

trvaní 20 mesiacov. Uvedený trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.7.2016.
Žalovaný pri výsluchu pred sudcom, čo mal súd preukázané zo zápisnice zo dňa 15.7.2016 v spise 0T
46/2016 v súvislosti s doručenou obžalobou uviedol, že sa ku skutku priznáva, svoje konanie ľutuje. K
priznaniu pristúpil po tom, čo to videl na kamerovom zázname svoje konanie. Uviedol, že si nepamätal,
že policajta udrel, uviedol, že nepije, že nepožíva alkohol často. V predmetný deň sa stalo, že čakal

na kamaráta a vypil možno 8 - 10 10 stupňových pív. Zo zápisnice o výsluchu svedkyne Bc. Q. G. z
14.7.2016 /č.l. 34 spisu ČVS ORP- 533/2- VYS-PD-2016/ mal súd preukázané, že uvedená svedkyňa
pracuje v Nemocnici Bojnice ako sestra centrálneho príjmu. Do služby nastúpila dňa 12.7.2016 v dobe
od 18.30 hod. do 7.00 hod. dňa 13.7.2016. Uvedená svedkyňa uviedla, že počas vyšetrenia pacienta
X. O. sa nachádzala v čakárni a aj cez zatvorené dvere bolo počuť von neprimerané správanie tohto

pacienta, obvineného X. O.. Po otvorení dverí počula službukonajúceho lekára MUDr. Trudiča, ktorý
hovoril obvinenému, že keď sa nechce dať ošetriť, aby odišiel. Počula sestričku ako tomuto pacientovi
povedala, aby išiel prvý, že oni pôjdu za vami. Na to videla ako cez otvorené dvere vyšiel obvinený
Ján O. von z ambulancie a za ním videla vychádzať policajtov, pričom obvinený sa z ničoho nič otočil a
vrátil sa a udrel prvého policajta, poškodeného H. W., zovretou päsťou do tváre, pričom úder smeroval

na ľavú časť tváre policajta, po tomto údere hliadka polície, teda aj napadnutý policajt ihneď sa snažili
spacifikovať obvineného a nasadiť mu putá. Obvinený kládol odpor policajtom, ktorí sa mu snažili dať
putá, stále kričal a po nasadení pút policajti pomohli obvinenému vstať a odišli s obvineným z čakárne
von. Svedkyňa uviedla, že videla, že po zákroku policajtov policajt, ktorý utŕžil od obvineného, ešte aj
otriasol pravú ruku a povedal, že bude mať zlomený asi malíček. Na to mu povedala, aby sa dal ošetriť,

pričom poškodený policajt jej povedal, že musí dokončiť predvedenie obvineného. Potom odišli policajti
von s obvineným a o chvíľu sa zranený policajt vrátil. Kolegyňa dala policajtovi hliníkovú dlažku, aby mu
čiastočne znehybnila poškodený prst a zároveň ju požiadal o jej osobné údaje, ktoré mu dala.

4. Po zhodnotení zisteného vyššie uvedeného skutkového stavu v zmysle citovaných zákonných

ustanovenídospelsúdkzáveru,žežalobnýnávrhžalobcujevcelomrozsahuopodstatnený.Zvýsledkov
vykonaného dokazovania podľa názoru súdu nesporne vyplynulo, že trestným rozkazom tunajšieho
súdu sp. zn. 0T 46/2016-67 zo dňa 15.7.2016 bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania prečinu útoku
na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, teda zavineného protiprávneho
konania, a to na tom skutkovom základe, že dňa 12.7.2016 v čase od 21.28 hod. do 21.45 hod. po

vyzvaní ppráp. H. W., aby opustil priestory prijímacej ambulancie pri odchode z príjmovej ambulancie
po prejdení dverami sa žalovaný otočil, zaútočil na ppráp. H. W., tak že ho pravou rukou zovretou
v päsť udrel do spodnej časti tváre, pričom následne bol žalovaný za použitia hmatov a chvatov
sebaobrany pacifikovaný a boli mu priložené služobné putá, pri ktorom zákroku žalovaný spôsobil
poškodenému ppráp. H. W. zlomeninu posledného článku malíčka pravej ruky, ktoré poranenie si

nevyžiadalo práceneschopnosť poškodeného a ani narušenie jeho obvyklého spôsobu života. I keď sa v
uvedenomtrestnomrozkazeudáva,žepriuvedenomzákrokužalovanýspôsobilpoškodenémuppráp.H.
W. zlomeninu posledného článku malíčka pravej ruky, zo záznamu z chirurgického vyšetrenia - kontroly
zo dňa 14.7.2016 u MUDr. Richarda Machu vyplýva, že ďalším vyšetrením RTG snímkom bolo na článku
malíčka pravej ruky poškodeného ppráp. H. W. zistené vytrhnutie šlachy z úponu na malíčku uvedenej

pravej ruky, ktoré poškodenie zdravia bolo ohodnotené v lekárskom posudku o bolestnom z 9.12.2016
vystaveného MUDr. Poláčekom v zmysle zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť podľa položky
I./118 za úplné prerušenie šliach vystieračov na ruke jedného prsta bez sutury šliach, v celkovom počte
35bodov.Podľanázorusúdujetotopoškodeniezdraviamenovanéhovpríčinnejsúvislostisozavinenýmprotiprávnym konaním žalovaného, ktorého sa dopustil dňa 12.7.2016, spôsobom opísaným vo vyššie
uvedenom trestnom rozkaze, keďže bolo následkom služobného zákroku poškodeného policajta, ktorý
zakročil proti protiprávnemu konaniu žalovaného, za ktoré konanie bol žalovaný právoplatne odsúdený.

O tom, že k uvedenému poškodeniu zdravia došlo pri uvedenom zákroku jednoznačne svedčí okrem
výpovede poškodeného ppráp. H. W. i výpoveď svedkyne Bc. Q. G. do zápisnice o výsluchu z 14.7.2016,
ktorá uviedla, že videla, že po zákroku policajtov ako policajt, ktorý utŕžil od žalovaného úder, otriasol
pravú ruku a povedal, že bude mať asi zlomený malíček, pričom následne krátko po zákroku poškodený
policajt prišiel na ošetrenie o čom svedčí záznam z vyšetrenia z 13.7.2016 o 02.33 hod. v NsP Prievidza

u MUDr. Barbary Muchovej, pričom krátko potom, a to už na vyšetrení - kontrole dňa 14.7.2016 o 11.00
hod.uMUDr.RichardaMachu,chirurga bolozistenéupoškodenéhofractura-abrubciazbázydistálneho
článku malíčka pravej ruky, kde sa upína šľacha extenzora, ktorá bola vytrhnutá z úponu.

5. Čo sa týka námietok zástupcu žalovaného, že konanie poškodeného H. W. nemožno hodnotiť ako
konanie v súlade s ustanoveniami Zákona o policajnom zbore, ale ako konanie s nimi v rozpore,

v tej súvislosti súd uviedol, že použitie donucovacích prostriedkov zo strany poškodeného policajta
bolo prešetrené riaditeľom OO PZ v Prievidzi dňa 13.7.2016, o čom svedčí záznam o prešetrení
použitia uvedených donucovacích prostriedkov, ktoré podľa uvedeného záznamu boli použité v súlade s
ustanovením § 51 ods. 1 písm. a/ a c/ Zákona o Policajnom zbore, v zmysle ktorého je policajt oprávnený
použiť hmaty, chvaty, údery na prekonanie odporu a odvrátenie útoku, aby za a/ zaistil bezpečnosť inej

alebo vlastnej osoby pred útokom a podľa písmena c/ predviedol, zaistil, zatkol, zadržal alebo dodal
do väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody osobu, ktorá kladie aktívny odpor. V danom prípade z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že pred použitím uvedených donucovacích prostriedkov žalovaný
zaútočil na poškodeného ppráp. H. W., kedy ho žalovaný päsťou pravej ruky udrel do ľavej oblasti
tváre, pričom zakročujúci policajt v uvedenom momente, v obave o svoje zdravie využil oprávnenie

použitia donucovacích prostriedkov, hmatov, chvatov a úderov podľa § 51 ods. 1 písm. a/, c/ Zák č.
171/1993 o Policajnom zbore takým spôsobom, že žalovaného asi štyrikrát udrel zovretou päsťou pravej
ruky do ľavej časti tváre v oblasti líc, následne menovaného uchopil pravou rukou z vnútornej strany
predlaktia v oblasti krku, zložil k zemi a spacifikoval, a keďže žalovaný neustále kládol aktívny odpor,
nespolupracoval, za asistencie ppráp. Q. E. mu boli priložené služobné putá, a to v zmysle § 52 ods. 1

písm. a/ Zák. č. 171/1993 Z.z.. Za takéhoto použitia donucovacích prostriedkov zo strany poškodeného
ppráp. H. W. z výsledkov vykonaného dokazovania nie je možné jednoznačne zistiť a určiť, v ktorom
štádiu služobného zákroku uvedeného policajta došlo k jeho poškodeniu zdravia na malíčku pravej
ruky, služobný zákrok však nesporne smeroval k odvráteniu priameho útoku zo strany žalovaného na
poškodeného policajta, preto možno podľa názoru súdu vyvodiť, zodpovednosť žalovaného za uvedený

následok, a to v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 415 Občianskeho zákonníka.

6. Na základe uvedeného potom súd vyhodnotil, že poškodenému policajtovi ppráp. H. W. bolo pri
uvedenom služobnom zákroku spôsobené poškodenie zdravia inou osobou, ktorej konanie smerovalo
proti tomuto zákroku, teda žalovaným, ktorý jednak zaútočil na poškodeného ppráp. H. W. a následne

proti zákroku viedol aktívny odpor, v dôsledku čoho boli voči nemu použité vyššie uvedené donucovacie
prostriedky, preto služobný úrad, v danom prípade žalobca mu oprávnene vyplatil náhradu za bolesť v
dvojnásobnej výške, teda vo výške 1.238 eur, a to v súlade s § 173 ods. 3 Zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej
službe príslušníkov Policajného zboru, pričom služobný úrad, teda žalobca, má v zmysle citovaného
ustanovenia § 114 ods. 5 Zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov právo voči tretej

osobe, v danom prípade žalovanému, na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou dávky úrazového
zabezpečenia poškodenému ppráp. H. W., v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného, o
ktorom zavinenom protiprávnom konaní svedčí vyššie uvedený trestný rozkaz R. súdu Prievidza sp. zn.
0T 46/2016-67 zo dňa 15.7.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.7.2016, preto súd podanému
žalobnému návrhu v celom rozsahu ako opodstatnenému vyhovel. Čo sa týka uplatneného nároku na

zaplatenie uplatnených úrokov z omeškania vo výške 5% ročne so súdom priznanej istiny 1.238 eur od
27.4.2017 do zaplatenia, v tej súvislosti súd viedol, že žalobný návrh bol i v tejto časti opodstatnený.
Žalovaný bol vyzvaný na zaplatenie žalovanej istiny písomnou výzvou zo dňa 22.3.2017, a to v lehote 30
dní od doručenia uvedenej výzvy, ktorá výzva mu bola doručená 27.3.2014, keďže žalovaný v uvedenej
lehote žalovanú istinu žalobcovi neuhradil, súd priznal žalobcovi v zmysle § 517 ods. 1,2 Občianskeho

zákonníka, v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov i úrok z
omeškania, v rozsahu ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a v tejto časti žalobnému návrhu ako
opodstatnenému vyhovel. O trovách konania sporových strán rozhodol súd v zmysle podľa § 255 ods. 1,
2, § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 218 ods. 1 veta druhá CSP, v zmysle ktorého vo výroku súd rozhodnetiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne. Z cit. ustanovenia § 255
ods. 1 CSP vyplýva, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
V predmetnej veci bol žalobca v celom rozsahu úspešný, preto by mu prináležala plná náhrada trov

konania voči žalovanému, keďže si žalobca nárok na náhradu trov konania neuplatnil, súd mu náhradu
trov konania v celom rozsahu nepriznal.
7. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v ktorom namietal, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie
súduprvejinštancievychádzaznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Namietal,ženásledkymožného

protiprávneho konania žalovaného sú v zmysle uznesenia Okresného riaditeľstva PZ Prievidza, odbor
kriminálnej polície, zo dňa 13.07.2016, pod ČVS : ORP-533/2-VYS-PD-2016, ktorým bolo začaté trestné
stíhanie žalovaného ako obvineného za prečin útok na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm.
a) Trestného zákona, a potvrdenia MV SR sekcie personálnych a sociálnych činností a osobný úrad,
odboru sociálneho zabezpečenia, zo dňa 16.03.2017, č. p. SPOU-OSZ-113-001/2017-UR, opísané
rozdielne, samotný skutkový dej sa uvádza rozporne a z uvedeného nie je možné jednoznačne

tvrdiť, že žalovaný spôsobil poškodenému práve také zranenie, ktoré bolo predmetom poskytnutia
dávky úrazového zabezpečenia -náhrady za bolesť, pretože nie každý úraz pri služobnom zákroku
je predmetom úrazového zabezpečenia, tým skôr nemôže byť predmetom úrazového zabezpečenia
poškodenie zdravia, ktoré si poškodený/príslušník PZ sám spôsobil konaním v rozpore s jeho právami
a povinnosťami. Ustanovenie § 50 zákona o policajnom zbore obsahuje taxatívny výpočet druhov

donucovacích prostriedkov, ktoré je príslušník policajného zboru oprávnený použiť. Na jednej strane
je rozhodnutie o použití konkrétneho donucovacieho prostriedku ponechané na policajta, ktorý musí
zohľadniť mieru protiprávneho konania osoby, voči ktorej smeruje vykonanie služobného zákroku, na
strane druhej musí zohľadniť aj všetky okolnosti prípadu a dbať na dodržiavanie zásady zákonnosti
a primeranosti. V prípade zákonnosti je policajt oprávnený použiť len tie donucovacie prostriedky,

ktoré definuje zákon, a len takým spôsobom, ktorý bude v súlade so zákonom. Pri aplikácii sa
teda vyžaduje dodržanie zákonného postupu realizácie donucovacích prostriedkov. V prípade zásady
primeranosti musí policajt dbať na to, aby vykonanie donucovacieho prostriedku nebolo priamo
neúmerné protiprávnemu konaniu osoby. Podľa § 51 ods. 1 zákona o policajnom zbore, v prvom
odseku sú zákonom definované podmienky používania hmatov, chvatov, úderov a kopov sebaobrany a

prostriedkov na prekonanie odporu a odvrátenie útoku. Aplikácia hmatov a chvatov na seba nadväzuje
a znamená také uchopenie osoby, ktoré spôsobí jej znehybnenie. Hmaty a chvaty je možné definovať
ako fyzické techniky, ktoré pochádzajú z úpolových disciplín (bojové umenia, bojové športy, sebaobrana)
a zahŕňajú predovšetkým úchopy a držanie, páky, škrtenie, tlaky ...Údery sú pohybové techniky, ktoré
spočívajú v prenose kinetickej energie do objektu za pomoci horných končatín, resp. hlavy. Kopy sú

rovnako pohybové techniky, ktoré spočívajú v prenose kinetickej energie do objektu za pomoci dolných
končatín, a rozdeľujeme ich na priame kopy, oblúkové kopy a zdvíhacie kopy. Konanie poškodeného
H. W. podľa vyššie uvedeného nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s ustanoveniami zákona
o policajnom zbore, ale ako konanie s nimi v rozpore, keď štvornásobné udretie päsťou do tváre
žalovaného nemožno považovať za primerané a zákonné použitie donucovacích prostriedkov v zmysle

cit. § 50 ods. 1 písm. a) zákona o policajnom zbore. V rámci dokazovania bol na pojednávaní premietnutý
kamerový záznam, ktorý zachytáva
tak úder žalovaného poškodenému ako aj štvor až päťnásobné udretie päsťou poškodeného do tváre
žalovaného. Na zázname je podľa názoru žalovaného vidieť nie oprávnené a primerané použitie hmatov,
chvatov a úderov, ale agresívny, ničím neodôvodniteľný agresívny atak poškodeného policajta, brutálnu

bitku,opakované,intenzívneúderypäsťoudotvárepoškodeného.KonaniepoškodenéhoH.W.vzmysle
vyššie uvedeného kamerového záznamu nemožno v žiadnom prípade hodnotiť ako konanie v súlade s
ustanoveniami zákona o policajnom zbore, ale ako konanie s nimi v priamom rozpore, teda protiprávne,
keď viac ako štvornásobné udretie päsťou do tváre žalovaného nemožno považovať za primerané a
zákonnépoužitiehmatov,chvatov,úderovakopovsebaobrany,alemožnohopovažovaťzaaktpolicajnej

svojvôle a nadradenosti. Udretie päsťou, a to opakované, intenzívne udretie päsťou do tváre 57-ročného
žalovaného, ktorého schopnosť brániť sa bola oslabená nielen užitím alkoholu, ale aj skutočnosťou,
že krátko pred incidentom bol privezený do nemocnice po páde na schodoch s podozrením na otras
mozgu, o čom mal poškodený ppráp. H. W. vedomosť, keďže bol prítomný v ambulancii pri ošetrovaní
žalovaného, určite nepatrí medzi zákonné donucovacie prostriedky a preto mu ani nemožno poskytnúť

ochranu vo forme náhrady škody, ktorej sa žalobca domáha. Žalovaný predkladá súdu lekárske správy
všeobecnéholekárapredospelýchMUDr.MartinaŠtefeka,podľaktorýchžalovanýpoincidentevyhľadal
lekárske ošetrenie a už dňa 18.07.2016, neskôr aj pri kontrole dňa 28.07.2016 sa sťažoval na bolesti v
záhlaví, dezorientáciu, závraty a pod., na základe čoho bol odoslaný na neurologické vyšetrenie a CTmozgu. Podľa lekárskej správy MUDr. Mariána Kováčika, neurológa, je konštatovaný ,,stav po úraze
hlavy charakteru Commotio cerebri s pretr. Cephaleou, vertigom charakteru instability postoja a chôdze,
eret. Prejavmi ..." Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uvádza, že ,,použitie donucovacích

prostriedkov bolo prešetrené riaditeľom OO PZ v Prievidzi dňa 13.7.2016, o čom svedčí záznam o
prešetrení použitia použitých donucovacích prostriedkov, ktoré podľa uvedeného záznamu boli použité
v súlade s ustanovením § 51 ods. 1 písm. a) a c) zákona o Policajnom zbore, tak a) žalovaný nemá
vedomosť o tom, že by riaditeľ ktoréhokoľvek OO PZ kedykoľvek vyslovil, že použitie donucovacích
prostriedkov bolo neprimerané, b) riaditeľ OO PZ Prievidza nemal k dispozícii okrem písomných

vyjadrení príslušníkov kamerový záznam, c) prešetrenie použitia použitých donucovacích prostriedkov
bolo výslovne formálnym úkonom. Ak súd prvej inštancie zodpovednosť žalovaného vyvodzuje z § 415 v
spojení s § 420 Občianskeho zákonníka, tak ak sa prevenčná povinnosť uvedená v § 415 Občianskeho
zákonníka vzťahuje na žalovaného, tak sa musí recipročne vzťahovať aj na poškodeného policajta.
Závery súdu prvej inštancie, podľa ktorých ,,za takéhoto použitia donucovacích prostriedkov zo strany
poškodeného ppráp. Igora W. z výsledkov vykonaného dokazovania nie je možné jednoznačne zistiť

a určiť, v ktorom štádiu služobného zákroku uvedeného policajta došlo k jeho poškodeniu zdravia
na malíčku pravej ruky, služobný zákrok však nesporne smeroval k odvráteniu priameho útoku zo
strany žalovaného na poškodeného policajta, preto možno podľa názoru súdu vyvodiť, zodpovednosť
žalovaného za uvedený následok, a to v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s §
415 Občianskeho zákonníka" sú zmätočné, keďže z nich jednoznačne vyplýva, že súd prvej inštancie

ani po vykonanom dokazovaní nevie uviesť, kedy poškodený utrpel poškodenie zdravia, ale opakovane
uvádza, že sa tak stalo pri odvracaní priameho útoku zo strany žalovaného na policajta, pričom toto
tvrdenie je len domnienkou súdu, ktorá nie je podložená žiadnym dôkazom. Kamerovým záznamom
je však skutkový dej zaznamenaný inak - po údere žalovaného poškodený policajt si žalovaného
doslova oprel o stenu, pridržal ľavou rukou a nasledujú opakované, intenzívne, najmenej 4 až 5

úderov zovretou päsťou pravej ruky poškodeného policajta do ľavej časti tváre žalovaného, následne
poškodený policajt strhne žalovaného na podlahu a pokračuje v bezprecedentnom mlátení žalovaného a
založeníslužobnýchpút.Zkamerovéhozáznamunevyplýva,žebykonanímžalovanéhobolospôsobené
zranenie poškodeného policajta, naopak je zjavné, že poškodenie zdravia si poškodený policajt spôsobil
neprimeraným, neadekvátnym použitím sily voči žalovanému. Na základe vyššie uvedeného preto

žalovaný navrhuje, aby Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b)
a c) CSP zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie
8. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že v dôsledku protiprávneho konania
žalovaného zo dňa 12.7.2016 došlo k poškodeniu zdravia policajta H. W., pričom protiprávnosť
konania žalovaného spočívala v neuposlúchnutí výzvy verejného činiteľa a následného aktívneho

fyzického útoku na poškodeného a kladenia aktívneho odporu, na prekonanie ktorého museli byť
zakročujúcimipríslušníkmiPZpoužitévočižalovanémudonucovacieprostriedky.Rozhodnutímč.KRPZ-
TN-VO2-1-001/2017-P zo dňa 25.1.2017 bola poškodenému policajtovi priznaná za služobný úraz
náhrada za bolesť vo výške 1.238 eur. Žalobca predložil jasné a zrozumiteľné dôkazy, ktoré jednoznačne
preukazujú protiprávne konanie žalovaného - aktívny útok na verejného činiteľa, a to predovšetkým

právoplatný Trestný rozkaz Okresného súdu v Prievidzi č. k. 0T/46/2016, ktorým bol žalovaný uznaný
vinným zo spáchania prečinu útoku na verejného činiteľa, a ktorý jednoznačne preukazuje protiprávnosť
konania žalovaného. Žalovaný je na základe uvedeného trestného rozkazu zodpovedný za poškodenie
zdravia policajta, a teda je povinný uhradiť žalobcovi náhradu škody, ktorá mu vznikla vyplatením dávky
úrazového zabezpečenia v zmysle zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a

vojakov v znení neskorších predpisov, tak, ako je uvedené v napadnutom rozsudku. Súd postupoval v
konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádzal zbytočným prieťahom,
konal hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu, pričom v konaní
postupoval v súlade s Civilným sporovým poriadkom. Je toho názoru, že súd prvej inštancie riadne zistil
skutkový stav veci, dospel k správnym skutkovým zisteniam, a tým vec správne právne posúdil. Na

základe uvedeného žiadal odvolací súd, aby odvolanie žalovaného ako bezdôvodné a neopodstatnené
zamietol a napadnutý rozsudok v plnom rozsahu potvrdil.

9. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa §
379 a § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387

ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdiť. Odvolací súd tak rozhodol bez nariadenia pojednávania v
zmysle ustanovenia § 385 CSP, keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.10. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám
na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

11. Podľa § 420 ods. l Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

12. Podľa § 173 ods. 1/ až 4/ Zák.č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru,
Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej

polície v znení platnom do 31.12.2017, ak bola policajtovi pri výkone štátnej služby alebo v priamej
súvislosti s ním spôsobená škoda porušením právnej povinnosti, zodpovedá za ňu služobný úrad.(2)
Služobný úrad zodpovedá policajtovi tiež za škodu, ktorú mu spôsobil nadriadený porušením právnej
povinnosti v rámci plnenia služobných úloh.(3) Ak bolo policajtovi pri služobnom zákroku spôsobené
poškodenie zdravia inou osobou, ktorej konanie smerovalo proti tomuto zákroku, patrí mu náhrada za
bolesť v dvojnásobnej výške. (4) V rovnakom rozsahu patrí náhrada za bolesť i policajtovi, ktorému bolo

konaním inej osoby spôsobené poškodenie zdravia pre výkon štátnej služby.

13. Podľa § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v platnom
znení, služobný úrad, služobný orgán, útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva alebo Vojenský úrad
sociálneho zabezpečenia má právo voči tretím osobám na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou

dávky nemocenského zabezpečenia a dávky úrazového zabezpečenia v dôsledku ich zavineného
protiprávneho konania alebo v dôsledku potvrdenia nesprávnych údajov rozhodujúcich na vznik nároku
na dávku nemocenského zabezpečenia a dávku úrazového zabezpečenia, nároku na jej výplatu alebo
jej sumu.

14. Podľa § 51 ods.1, 2 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore v platnom znení, policajt
je oprávnený použiť hmaty, chvaty, údery, kopy sebaobrany a prostriedky na prekonanie odporu a
odvrátenie útoku, aby a) zaistil bezpečnosť inej alebo vlastnej osoby pred útokom, ak sa po výzve
od útoku neupustí, útok bezprostredne hrozí, trvá alebo podľa všetkých známok bude pokračovať, b)
zabránil výtržnosti, ruvačke, úmyselnému poškodzovaniu majetku alebo inému hrubému správaniu,

ktorým je porušovaný verejný poriadok, c) predviedol, zaistil, zatkol, zadržal alebo dodal do väzby
alebo výkonu trestu odňatia slobody osobu, ktorá kladie aktívny odpor, d) zabránil násilnému vstupu
nepovolaných osôb do strážených objektov alebo na miesta, kde je vstup zakázaný, e) prekonal aktívny
odpor vykázanej osoby podľa § 27a, f) zabránil nebezpečnému konaniu, ktorým sa bezprostredne
ohrozuje alebo narušuje bezpečnosť alebo plynulosť železničnej dopravy. (2) Hmaty a chvaty je policajt

oprávnený použiť, aby a) predviedol, zaistil, zatkol alebo zadržal osobu, ktorá kladie pasívny odpor alebo
ktorá kladie odpor pri snímaní identifikačných znakov podľa § 20a, b) prekonal pasívny odpor vykázanej
osoby podľa § 27a.

15. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy

všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo.
Výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný
skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so skutkovými aj právnymi

závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia
a v celom rozsahu na ne poukazuje v súvislosti s § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam dodáva.

16. Všeobecná zodpovednosť za škodu a prípady osobitnej zodpovednosti upravené Občianskym
zákonníkom vytvárajú systém občianskoprávnej zodpovednosti za škodu. Ide o zodpovednosť fyzických

alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným osobám, pokiaľ na ich zodpovednosť vzhľadom na
konkrétny vzťah subjektu zodpovedajúceho za škodu k poškodenému alebo vzhľadom na porušenie
určitýchpovinností,vdôsledkučohodošlokspôsobeniuškodyinejosobe,netrebaaplikovaťustanovenia
iného zákona o zodpovednosti za škodu.

17. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie
škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Všeobecná zodpovednosť za škodu
podľa § 420 spočíva v zavinení škodcu, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá
(prezumpcia zavinenia).18. V § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj
právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom

vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide
o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo
zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu.

19. Pri spôsobení škody na zdraví Občiansky zákonník poškodenému priznáva rôzne právne nároky.

Spomedzi nárokov zo spôsobenia škody na zdraví Občiansky zákonník uvádza na prvom mieste
odškodnenie bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. O tomto spôsobe
odškodňovania ustanovuje Občiansky zákonník iba to, že ide o odškodňovanie pri škode na zdraví, že
sa odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia a že toto odškodnenie
má jednorazový charakter. Občiansky zákonník nevymedzuje pojem bolesť, ani to, v akom rozsahu a
na základe čoho sa tieto práva priznávajú. Uvedené otázky sú upravené s účinnosťou od 1. augusta

2004 v zákone č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia,
ktorý nahradil vyhlášku č. 32/1965 Zb. o odškodňovaní bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia.
Zákon ustanovuje podmienky priznania a poskytovania náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia. Bolesť podľa uvedeného zákona je ujma spôsobená poškodením na zdraví,
jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.

20. Žalobca si voči žalovanému v danej veci uplatňoval nárok na regresnú náhradu podľa § 114 ods.
5 zákona č. 328/2002 Z.z. Na to, aby bol v konaní úspešný, musel preukázať, že ku škode, ktorá mu
vznikla výplatou dávok definovaných v § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. vo výške 1.238 eur, došlo
v dôsledku zavineného protiprávneho konania žalovaného.

21. Za situácie, kedy žalobca vyplatil poškodenému policajtovi ppráp. H. W. dávky vo výške 1.238 eur
v dôsledku služobného úrazu, ktorý utrpel pri služobnom zákroku, má právo na vymáhanie vyplatenej
sumy od osoby, ktorá zavinila tento úraz (§ 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z.). Výška regresne
vymáhanej vzniknutej škody poškodeného policajta bola v danej veci ustálená lekárskym posudkom

o bolestnom, ktoré bolo stanovené na 35 bodov podľa položky I./118 za úplné prerušenie šliach
vystieračov na prstoch alebo na ruke jedného prsta bez sutúry šliach. Náhrada za bolesť vo výške
1.238 eur bola určená ako súčin 35 bodov a sumy 17,66 eur za jeden bod krát 2, nakoľko podľa § 173
ods. 3 Zák. č. 73/1998 Z.z. mu patrí náhrada za bolesť v dvojnásobnej výške. O tom, že poškodený
policajtppráp.H.W.utrpelzraneniaprivykonávaníslužobnýchpovinnostísvedčiapritomlistinnédôkazy.

Vznik škody žalobcu bol v konaní preukázaný potvrdením MVSR zo dňa 16.3.2017, podľa ktorého
odborsociálnehozabezpečeniaÚraduMVSRdňa10.3.2017nazákladerozhodnutiaz25.1.2017vyplatil
poškodenému policajtovi ppráp. H. W. náhradu za bolesť vo výške 1.238 eur. Súd prvej inštancie sa
s dôkazmi preukazujúcimi vznik škody správne oboznámil a následne ich aj v napadnutom rozhodnutí
správne vyhodnotil.

22. Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi konaním žalovaného a škodou na zdraví poškodeného
policajta, odvolací súd zhodne, so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalovaný bol za predmetný
skutok právoplatne odsúdený v trestnom konaní vedenom Okresným súdom Prievidza, a to trestným
rozkazom č.k. 0T 46/2016-67 zo dňa 15.7.2016, ktorým bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania

prečinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona, teda zavineného
protiprávneho konania, a to na tom skutkovom základe, že dňa 12.7.2016 v čase od 21.28 hod. do
21.45 hod. po vyzvaní ppráp. H. W., aby opustil priestory prijímacej ambulancie pri odchode z príjmovej
ambulancie po prejdení dverami sa žalovaný otočil, zaútočil na ppráp. H. W., tak že ho pravou rukou
zovretou v päsť udrel do spodnej časti tváre, pričom následne bol žalovaný za použitia hmatov a

chvatov sebaobrany pacifikovaný a boli mu priložené služobné putá, pri ktorom zákroku žalovaný
spôsobil poškodenému ppráp. H. W. zlomeninu posledného článku malíčka pravej ruky, ktoré poranenie
si nevyžiadalo práceneschopnosť poškodeného a ani narušenie jeho obvyklého spôsobu života. I keď
sa v uvedenom trestnom rozkaze udáva, že pri uvedenom zákroku žalovaný spôsobil poškodenému
ppráp. H. W. zlomeninu posledného článku malíčka pravej ruky, zo záznamu z chirurgického vyšetrenia -

kontroly zo dňa 14.7.2016 u MUDr. Richarda Machu aj podľa odvolacieho súdu jednoznačne vyplýva, že
ďalším vyšetrením RTG snímkom bolo na článku malíčka pravej ruky poškodeného ppráp. H. W. zistené
vytrhnutie šlachy z úponu na malíčku uvedenej pravej ruky, ktoré poškodenie zdravia bolo ohodnotené
v lekárskom posudku o bolestnom z 9.12.2016 vystaveného MUDr. Poláčekom v zmysle zákona č.437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť podľa položky I./118 za úplné prerušenie šliach vystieračov na ruke
jedného prsta bez sutury šliach, v celkovom počte 35 bodov. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je toto
poškodenie zdravia menovaného v príčinnej súvislosti so zavineným protiprávnym konaním žalovaného,

ktorého sa dopustil dňa 12.7.2016, spôsobom opísaným vo vyššie uvedenom trestnom rozkaze, keďže
bolo následkom služobného zákroku poškodeného policajta, ktorý zakročil proti protiprávnemu konaniu
žalovaného, za ktoré konanie bol žalovaný právoplatne odsúdený. O tom, že k uvedenému poškodeniu
zdravia došlo pri uvedenom zákroku pritom aj podľa odvolacieho súdu jednoznačne svedčí okrem
výpovede poškodeného ppráp. H. W. i výpoveď svedkyne Bc. Q. G. do zápisnice o výsluchu z 14.7.2016,

ktorá uviedla, že videla, že po zákroku policajtov ako policajt, ktorý utŕžil od žalovaného úder, otriasol
pravú ruku a povedal, že bude mať asi zlomený malíček, pričom následne krátko po zákroku poškodený
policajt prišiel na ošetrenie o čom svedčí záznam z vyšetrenia z 13.7.2016 o 02.33 hod. v NsP Prievidza
u MUDr. Barbary Muchovej, pričom krátko potom, a to už na vyšetrení - kontrole dňa 14.7.2016 o 11.00
hod.uMUDr.RichardaMachu,chirurga bolozistenéupoškodenéhofractura-abrubciazbázydistálneho
článku malíčka pravej ruky, kde sa upína šľacha extenzora, ktorá bola vytrhnutá z úponu. V danom

prípade to teda bol nepochybne žalovaný, ktorý pri služobnom zákroku vykazoval aktívny odpor a museli
byť voči nemu použité donucovacie prostriedky - hmaty a chvaty sebaobrany, pričom poškodenému
policajtovi poškodil malíček na pravej ruke, čím mu poškodil zdravie. Svojím konaním teda žalovaný
jednoznačne zavinil vznik škody. Je pritom nepodstatné, či škoda bola spôsobená zavineným konaním
úmyselným alebo z nedbanlivosti.

23. Protiprávny úkon je ľudské konanie priečiace sa objektívnemu právu, ak napríklad došlo k porušeniu
právnejpovinnostiporušenímvšeobecnezáväznýchpredpisov,prípadneinýchnoriem,ktorémalškodca
zachovávať. Z tohto hľadiska môže ísť o predpisy občianskoprávne, trestnoprávne, správnoprávne a
iné. Jedná sa o predpisy rôzneho obsahu, ktoré sú prijaté na ochranu života, zdravia a majetku občanov.

V tejto súvislosti odvolací súd iba dodáva, že žalovaný porušil právnu povinnosť tým, že sa odmietal
podrobiť príkazom hliadky polície, tieto odmietal, bol agresívny, hliadku verbálne napádal a kládol odpor,
v dôsledku čoho museli byť použité donucovacie prostriedky, počas použitia ktorých zasahujúcemu
príslušníkovi ppráp. H. W. boli spôsobené zranenia, na základe ktorých mu žalobca vyplatil žalovanú
sumu, v dôsledku čoho žalobcovi vznikla škoda. V kontexte naplnenia znaku protiprávnosti odvolací súd

tiež opätovne poukazuje na vyššie uvedené právoplatné odsúdenie žalovaného v trestnom konaní.

24. Čo sa týka námietok žalovaného uvádzaných pred súdom prvej inštancie ako i v podanom odvolaní,
že konanie poškodeného H. W. nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s ustanoveniami Zákona
o policajnom zbore, ale ako konanie s nimi v rozpore, tieto rovnako odvolací súd nepovažoval za

opodstatnené, nakoľko ako správne uviedol už súd prvej inštancie použitie donucovacích prostriedkov
zo strany poškodeného policajta bolo prešetrené riaditeľom OO PZ v Prievidzi dňa 13.7.2016, o čom
svedčí záznam o prešetrení použitia uvedených donucovacích prostriedkov, ktoré podľa uvedeného
záznamu boli použité v súlade s ustanovením § 51 ods. 1 písm. a/ a c/ Zákona o Policajnom zbore, v
zmysle ktorého je policajt oprávnený použiť hmaty, chvaty, údery na prekonanie odporu a odvrátenie

útoku, aby za a/ zaistil bezpečnosť inej alebo vlastnej osoby pred útokom a podľa písmena c/ predviedol,
zaistil, zatkol, zadržal alebo dodal do väzby alebo výkonu trestu odňatia slobody osobu, ktorá kladie
aktívny odpor. V danom prípade z dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie ( a to i
z kamerového záznamu, na ktorý poukazoval žalovaný ) vyplynulo, že pred použitím uvedených
donucovacích prostriedkov žalovaný zaútočil na poškodeného ppráp. Igora W., kedy ho žalovaný päsťou

pravej ruky udrel do ľavej oblasti tváre, pričom zakročujúci policajt v uvedenom momente, v obave o
svoje zdravie využil oprávnenie použitia donucovacích prostriedkov, hmatov, chvatov a úderov podľa §
51 ods. 1 písm. a/, c/ Zák č. 171/1993 o Policajnom zbore takým spôsobom, že žalovaného asi štyrikrát
udrel zovretou päsťou pravej ruky do ľavej časti tváre v oblasti líc, následne menovaného uchopil pravou
rukou z vnútornej strany predlaktia v oblasti krku, zložil k zemi a spacifikoval, a keďže žalovaný neustále

kládol aktívny odpor, nespolupracoval, za asistencie ppráp. Q. E. mu boli priložené služobné putá, a to
v zmysle § 52 ods. 1 písm. a/ Zák. č. 171/1993 Z.z.. Vzhľadom na vyššie uvedené možno konštatovať,
že použitie donucovacích prostriedkov zo strany poškodeného ppráp. H. W. za vyššie uvedenej situácie
bolo v súlade s ustanovením § 51 ods. 1 písm. a/ a c/ Zákona o Policajnom zbore.

25. Na základe vyššie uvedeného potom súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že poškodenému
policajtovi ppráp. H. W. bolo pri uvedenom služobnom zákroku spôsobené poškodenie zdravia inou
osobou, ktorej konanie smerovalo proti tomuto zákroku, teda žalovaným, ktorý jednak zaútočil na
poškodeného ppráp. H. Slezáka a následne proti zákroku viedol aktívny odpor, v dôsledku čoho boli vočinemu použité vyššie uvedené donucovacie prostriedky, preto služobný úrad, v danom prípade žalobca
mu oprávnene vyplatil náhradu za bolesť v dvojnásobnej výške, teda vo výške X.XXX eur, a to v súlade
s § 173 ods. 3 Zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, pričom služobný

úrad, teda žalobca, má v zmysle citovaného ustanovenia § 114 ods. 5 Zák. č. 328/2002 Z.z. o sociálnom
zabezpečení policajtov právo voči tretej osobe, v danom prípade žalovanému, na náhradu škody, ktorá
mu vznikla výplatou dávky úrazového zabezpečenia poškodenému ppráp. H. W., v dôsledku zavineného
protiprávneho konania žalovaného, o ktorom zavinenom protiprávnom konaní svedčí vyššie uvedený
trestný rozkaz Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0T 46/2016-67 zo dňa 15.7.2016, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 28.7.2016, preto súd prvej inštancie správne podanému žalobnému návrhu v celom
rozsahu ako opodstatnenému vyhovel.

26. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodol tak, že rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa
§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd nepriznal náhradu
trov odvolacieho konania proti žalovanému, nakoľko sa žalobca vyjadril, že si nárok na náhradu trov
konania neuplatňuje.

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).