Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 20, 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 2K/12/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5119216491
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Bargelová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5119216491.8

Uznesenie

Okresný súd Žilina v právnej veci začatého konkurzného konania voči dlžníkovi: SELIMTRANS, s.r.o.,
so sídlom Nábrežie J. Kráľa 967/14, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 44 559 071, takto

r o z h o d o l :

I. V y h l a s u j e konkurz na majetok dlžníka: SELIMTRANS, s.r.o., so sídlom Nábrežie J. Kráľa 967/14,
031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 44 559 071.

II. U s t a n o v u j e do funkcie správcu: I&R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE k.s., so sídlom
kancelárie: Revolučná 10, 010 01 Žilina.

III. V y z ý v a v e r i t e ľ o v dlžníka, aby v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia
konkurzu prihlásili svoje pohľadávky spôsobom podľa § 28 a § 29 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako

„ZKR“) v jednom rovnopise u správcu na adrese jeho kancelárie a v jednom rovnopise na Okresnom
súde Žilina k sp. zn. 2K/2/2019. Doručením prihlášky do elektronickej schránky správcu sa prihláška
považuje za doručenú aj na súde.

IV. Začína h l a v n é insolvenčné konanie v zmysle článku 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu

a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní.

V. Správca je povinný bez zbytočného odkladu informovať o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka
známych zahraničných veriteľov dlžníka, ktorí majú svoj obvyklý pobyt, bydlisko alebo registrované sídlo
v inom členskom štáte ako v Slovenskej republike, vrátane daňových orgánov a orgánov sociálneho
zabezpečenia členských štátov, spôsobom v zmysle čl. 54 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady

(EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením č. k. 2K/12/2019-68 zo dňa 28.01.2020 rozhodol súd o začatí konkurzného konania voči
dlžníkovi, a to na základe návrhu veriteľa Slovenská republika - Daňový úrad Žilina, ktorý zároveň označil
ďalších veriteľov dlžníka, a to Sociálna poisťovňa a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s..

2. Podľa § 19 ods. 1 písm. b) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „ZKR“), ak sa konkurzné konanie začalo na
návrh veriteľa, súd rozhodne vo veci vyhlásenia konkurzu do 7 dní od vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie, alebo do 7 dní, odkedy dlžník súhlasil, aby sa rozhodlo bez pojednávania.

3. Podľa § 19 ods. 1 písm. c) ZKR, ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa, súd rozhodne
o vyhlásení konkurzu vtedy, ak dlžník neosvedčil svoju platobnú schopnosť, inak rozhodne o zastavení

konkurzného konania; pri rozhodovaní o vyhlásení konkurzu súd neprihliada na záväzky, pri ktorýchdlžník osvedčil ich spornosť; ak sa dlžník v lehote podľa odseku 1 písm. a) bodu 1 nevyjadril, má sa za
to, že svoju platobnú schopnosť neosvedčil.

4. Podľa § 19 ods. 1 písm. d) ZKR, ak sa konkurzné konanie začalo na návrh veriteľa a súd má pred
rozhodnutím o vyhlásení konkurzu pochybnosti o dlžníkovej majetnosti, bez zbytočného odkladu po tom,
čozistí,žetuniesúdôvodynainérozhodnutieakovyhláseniekonkurzu,ustanovídlžníkovipredbežného
správcu; o návrhu v tomto prípade rozhodne v lehote podľa § 20 ods. 1.

5. Podľa § 9 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 665/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona
č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení vyhlášky
č. 25/2017 Z.z., (ďalej len „vyhláška“), súd zastaví konkurzné konanie pre nedostatok majetku vedené
podľa druhej časti zákona (§ 20 ods. 1 zákona) vtedy, ak zistí, že majetok dlžníka nemá hodnotu ani
6 500 eur.

6. Podľa § 9 ods. 2 vyhlášky, hodnotu majetku súd posúdi najmä podľa zoznamu majetku predloženého
dlžníkom, vyjadrenia predbežného správcu, prípadne dôkazov predložených účastníkmi konania. Pri
posúdení hodnoty majetku sa prihliada aj na hodnotu majetku, o ktorý bol majetok dlžníka ukrátený v
dôsledku právnych úkonov, pri ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť, podľa
vyjadrenia predbežného správcu, dlžníka, prípadne dôkazov predložených účastníkmi konania.

7. Uznesením č. k. 2K/12/2019-72 zo dňa 10.02.2020 súd v zmysle § 19 ods. 1 ZKR vyzval dlžníka
na vyjadrenie sa k návrhu na vyhlásenie konkurzu a na osvedčenie platobnej schopnosti. Uznesenie
bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 32/2020 dňa 17.02.2020. Dlžník podaním doručeným súdu
dňa 24.03.2020 požiadal súdu o predĺženie ma vyjadrenie. Podaním doručeným súdu dňa 01.04.2020

doručil dlžník súdu vyjadrenie v ktorom vyjadril súhlas s rozhodnutím vo veci vyhlásenia konkurzu
bez nariadenia pojednávania. Súd mal za to, že dlžník svoju platobnú schopnosť neosvedčil, pričom
podaním doručeným súdu dňa 01.04.2020 dlžník súhlasil, aby súd vo veci rozhodol bez nariadenia
termínu pojednávania, preto v súlade s § 19 ods.1 písm. a) bod 3 a písm. c) zákona č. 7/2005 Z.z. zrušil
nariadený termín pojednávania.

8. Podľa § 3 ods. 2 ZKR, právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 30 dní po
lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri
posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred
podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Fyzická osoba je

platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok.
Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť
uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný.

9. Podľa § 1 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 643/2005 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o spôsobe

určenia platobnej neschopnosti a predlženia (ďalej len „vyhláška č. 643/2005 Z.z.“), na účely určenia
platobnej neschopnosti sa platobne neschopným rozumie ten, kto má viac ako jedného veriteľa, viac ako
jeden peňažný záväzok 30 dní po lehote splatnosti a koho peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti
nie sú kryté jeho finančným majetkom, ktorým sa rozumejú
a) peňažné prostriedky,

b) pohľadávky z účtu, vkladu alebo inej formy vkladu v banke alebo v pobočke zahraničnej banky, alebo
v zahraničnej banke so sídlom v členskom štáte Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj s
výpovednou lehotou kratšou ako tri mesiace,
c) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktorých lehota splatnosti uplynie do 30 dní, ak možno
s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie,

d) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere po lehote splatnosti nie viac ako 30 dní, ak možno s
odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne splnenie do 30 dní od uplynutia lehoty
ich splatnosti,
e) peňažné pohľadávky a dlhové cenné papiere, ktoré sú splatné na požiadanie (na videnie), ak možno
s odbornou starostlivosťou odôvodnene predpokladať ich riadne a včasné splnenie, ak by sa o ich

splatenie požiadalo nasledujúci deň.10. Podľa § 1 ods. 2 vyhlášky č. 643/2005 Z.z., za finančný majetok sa nepovažujú peňažné
prostriedky,pohľadávkyanicennépapiere,ktorésúvyjadrenévmeneštátu,ktorýnieječlenskýmštátom
Organizácie pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj.

11. Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 643/2005 Z.z., na účely odseku 1 sa neprihliada na peňažný záväzok 30
dní po lehote splatnosti, o ktorom vedie dlžník s veriteľom vzájomné rokovanie o zmene jeho splatnosti
alebo o inej jeho reštrukturalizácii a veriteľ má záujem rokovanie viesť, čo dlžníkovi písomne v čase
rokovania potvrdil.

12. Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky č. 643/2005 Z.z., peňažné záväzky 30 dní po lehote splatnosti a finančný
majetokdlžníkavyjadrenývtejistejcudzejmenesanaúčelyodseku1vsume,vktorejsavzájomnekryjú,
započítajú. Vo zvyšnej sume sa prepočítajú na eurá podľa referenčného výmenného kurzu určeného a
vyhláseného Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Ak Európska centrálna
banka ani Národná banka Slovenska referenčný výmenný kurz cudzej meny neurčuje a nevyhlasuje,

prepočet na eurá sa urobí s odbornou starostlivosťou.

13. Súd na základe skutočností uvedených v návrhu na vyhlásenie konkurzu a skutočnosti, že dlžník
neosvedčil svoju platobnú schopnosť, dospel k záveru, že dlžník je platobne neschopný.

14. Súd ďalej skúmal otázku majetnosti dlžníka, ako ďalšieho predpokladu na vyhlásenie konkurzu.

15. Keďže súd mal pred rozhodnutím o vyhlásení konkurzu pochybnosť o majetnosti dlžníka, uznesením
č.k.2K/12/2019-88zodňa24.03.2020,zverejnenýmvObchodnomvestníkuč.62/2020dňa30.03.2020,
ustanovil dlžníkovi predbežného správcu, a to I&R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE k.s.. Úlohou

predbežného správcu bolo zistiť, či majetok dlžníka bude postačovať aspoň na úhradu nákladov
konkurzu a podať o svojich zisteniach súdu podrobné správy.

16. Z predložených priebežných správ a záverečnej správy predbežného správcu vyplýva, že dlžník
je vlastníkom hnuteľného majetku v hodnote 10.500,- eur. Predbežný správca identifikoval aj právne

úkony dlžníka, ktorými by mohlo dôjsť k prevodu časti majetku dlžníka na tretie osoby, ktoré predbežne
javia znaky odporovateľných právnych úkonov. Na základe uvedeného predbežný správca odporučil
vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka.

17. Vychádzajúc zo zistení predbežného správcu, z ktorých vyplýva, že majetok dlžníka prevyšuje sumu

6.500 eur (§ 9 ods. 1 vyhlášky), súd rozhodol tak, že konkurz na majetok dlžníka vyhlásil.

18. Podľa § 22 ods. 1 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu súd ustanoví správcu a vyzve
veriteľov, aby v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky; v uznesení tiež poučí veriteľov o spôsobe
prihlasovania pohľadávok, následkoch nedodržania lehoty na prihlasovanie pohľadávok a následkoch

nesprávneho prihlásenia pohľadávok odkazom na príslušné ustanovenia tohto zákona. Ak súd v
konkurznom konaní už ustanovil predbežného správcu, do funkcie správcu ustanoví predbežného
správcu.

19. Podľa § 40 ods. 1 ZKR, správcu v konkurznom konaní ustanovuje súd uznesením; za správcu

môže ustanoviť len osobu zapísanú do zoznamu správcov. Súd ustanoví správcu na základe náhodného
výberu pomocou technických a programových prostriedkov schválených ministerstvom; to neplatí, ak ide
o ustanovenie správcu na návrh schôdze veriteľov. Uznesenie o ustanovení správcu súd bezodkladne
zverejní v Obchodnom vestníku; uznesenie tiež doručí úpadcovi (dlžníkovi) a správcovi.

20. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch, správca je fyzická osoba alebo právnická
osoba zapísaná do zoznamu správcov.

21. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 8/2005 Z.z. o správcoch, správcovskú činnosť môže vykonávať
len správca.

22. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch, ak správcovi bránia v riadnom výkone
správcovskejčinnostizdravotnéaleboinézávažnédôvody,jepovinnýpožiadaťsúdoodvolaniezfunkcie
vo všetkých veciach, v ktorých vykonáva správcovskú činnosť.23. Podľa § 42 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ZKR), súd aj bez
návrhu odvolá správcu, ak opakovane alebo závažne porušil povinnosti ustanovené týmto zákonom

alebo osobitným predpisom alebo mu vo výkone funkcie bráni zákonná prekážka; zákonnou prekážkou
sa rozumie aj vylúčenie správcu podľa osobitného predpisu.

24. Podľa § 42 ods. 2 ZKR, návrh na odvolanie správcu je oprávnený podať veriteľský výbor alebo
zabezpečený veriteľ zistenej zabezpečenej pohľadávky. Z dôvodov ustanovených osobitným predpisom

je oprávnený podať návrh na svoje odvolanie aj správca; ak súd dôvody správcu uzná, bezodkladne
správcu z funkcie odvolá.

25. Nakoľko bol ustanovený predbežný správca, súd ustanovil predbežného správcu v zmysle § 22 ods.
1 ZKR za riadneho správcu.

26. V zmysle § 22 ods. 1 ZKR súd vyzval veriteľov, aby si v zákonnej lehote prihlásili svoje pohľadávky
a poučil ich o následkoch nedodržania základnej prihlasovacej lehoty (45 dní od vyhlásenia konkurzu)
na prihlasovanie pohľadávok a o následkoch nesprávneho prihlásenia pohľadávok v tomto konkurznom
konaní.

27. Podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája
2015 o insolvenčnom konaní (ďalej len „Nariadenie“), právomoc začať insolvenčné konanie majú súdy
členského štátu, na ktorého území sa nachádza centrum hlavných záujmov dlžníka (ďalej len „hlavné
insolvenčné konanie“). Centrum hlavných záujmov dlžníka je miesto, kde dlžník pravidelne vykonáva
správu svojich záujmov a ktoré je zistiteľné tretími stranami.

V prípade spoločnosti alebo právnickej osoby sa za centrum jej hlavných záujmov považuje miesto,
kde má registrované sídlo, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy,
ak sa registrované sídlo neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch mesiacov
predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania.
V prípade samostatne zárobkovo činnej osoby sa za centrum hlavných záujmov považuje hlavné

miesto jej podnikania, ak sa nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa
hlavné miesto podnikania fyzickej osoby neprenieslo do iného členského štátu počas obdobia troch
mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie insolvenčného konania. V prípade akejkoľvek
inej fyzickej osoby sa predpokladá, že centrom hlavných záujmov je miesto jej obvyklého pobytu, ak sa
nepreukáže opak. Táto domnienka sa uplatňuje len vtedy, ak sa miesto obvyklého pobytu neprenieslo

do iného členského štátu počas obdobia šiestich mesiacov predchádzajúcich podaniu žiadosti o začatie
insolvenčného konania.

28. Podľa článku 3 ods. 2 Nariadenia, ak sa centrum hlavných záujmov dlžníka nachádza na území
niektorého členského štátu, súdy iného členského štátu majú právomoc začať insolvenčné konanie proti

tomuto dlžníkovi len vtedy, ak má na území tohto iného členského štátu nejaký podnik. Účinky takéhoto
konania sú obmedzené na majetok dlžníka nachádzajúci sa na území tohto členského štátu.

29. Podľa článku 4 ods. 1 Nariadenia, súd, na ktorý bola podaná žiadosť o začatie insolvenčného
konania, bez návrhu preskúma, či má právomoc podľa článku 3. V rozhodnutí o začatí insolvenčného

konania sa uvedie, na čom je právomoc tohto súdu založená, a najmä skutočnosť, či je právomoc
založená na článku 3 ods. 1 alebo 2.

30. Podľa článku 53 Nariadenia, každý zahraničný veriteľ môže prihlásiť svoje pohľadávky do
insolvenčného konania prostredníctvom akýchkoľvek komunikačných prostriedkov, ktoré sú prípustné

podľa práva štátu, v ktorom sa začalo konanie. Na samotné prihlasovanie pohľadávok sa nevyžaduje
zastúpenie advokátom alebo iným príslušníkom právnického povolania.

31. Podľa článku 54 ods. 1 Nariadenia, hneď po začatí insolvenčného konania v členskom štáte
súd tohto štátu s príslušnou právomocou alebo správca vymenovaný týmto súdom okamžite informuje

známych zahraničných veriteľov.

32. Podľa článku 54 ods. 2 Nariadenia, súčasťou informácie uvedenej v odseku 1, poskytnutej
prostredníctvom individuálneho oznamu, sú časové lehoty, pokuty stanovené v súvislosti s týmitočasovými lehotami, označenie orgánu alebo úradu oprávneného prijímať prihlášky pohľadávok a všetky
iné stanovené opatrenia. V tomto ozname sa musí uviesť aj to, či veritelia, ktorých pohľadávky sú
prednostné alebo kryté vecným právom, musia svoje pohľadávky prihlasovať. K oznamu sa pripojí aj

kópia štandardného formulára prihlášky pohľadávok uvedeného v článku 55 alebo informácie o tom, kde
je takýto formulár k dispozícii.

33. V zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia preskúmal súd svoju právomoc začať insolvenčné konanie
voči dlžníkovi. Dlžník má hlavné miesto podnikania na území Slovenskej republiky, teda centrum jeho

hlavných záujmov je v Slovenskej republike. Súdu nie je známe, že by zo strany dlžníka došlo v troch
mesiacoch predchádzajúcich podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu k preneseniu centra jeho hlavných
záujmov. Zároveň súdu nie je známa skutočnosť, že by bolo voči dlžníkovi už vedené iné hlavné
insolvenčné konanie. Preto je toto konanie podľa článku 3 ods. 1 Nariadenia hlavným insolvenčným
konaním, o čom súd v zmysle článku 4 ods. 1 druhá veta Nariadenia rozhodol samostatným výrokom.

34. V rámci vedenia tohto konania uložil súd správcovi povinnosť informovať o vyhlásení konkurzu
známych zahraničných veriteľov dlžníka podľa článku 54 Nariadenia.

35. Podľa § 197 ods. 6 ZKR, v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo povolení reštrukturalizácie
súd poučí účastníkov o ich práve uplatniť námietku zaujatosti. Účastník môže uplatniť námietku

zaujatosti najneskôr do uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Na neskôr doručené námietky
súd neprihliada. 3K/6/2019 8

36. V rámci vedenia tohto konania súd taktiež poučil účastníkov konania o ich práve uplatniť
námietku zaujatosti.

Poučenie:

Protitomutouzneseniumôžepodaťodvolaniedlžníkvlehote15dní ododňajehodoručeniazverejnením
vObchodnomvestníku,písomne,naOkresnomsúdeŽilina(§19ods.2zákonač.7/2005Z.z.okonkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov). Za deň
doručenia sa považuje nasledujúci deň po zverejnení uznesenia v Obchodnom vestníku.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Odvolanie
urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v
listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne
nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania

nevyzýva. Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s
prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, podpis a spisovú značku konania. Ďalej je potrebné uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ
domáha.

Rozhodnutie o začatí hlavného insolvenčného konania môže na základe článku 5 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní napadnúť dlžník
alebo ktorýkoľvek veriteľ, a to z dôvodu, že súd nemal právomoc začať hlavné insolvenčné konanie. Ak
súd zistí, že dlžník nemá na území Slovenskej republiky centrum hlavných záujmov, konanie zastaví.

Účastník konkurzného konania má právo uplatniť námietku zaujatosti voči sudcovi, ak so zreteľom na
jeho pomer k veci, k účastníkom, ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať
odôvodnené pochybnosti o jeho nezaujatosti. Účastník môže uplatniť námietku zaujatosti najneskôr do
uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Na neskôr doručené námietky súd neprihliada / § 197
ods. 6 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

v znení neskorších predpisov (ďalej len ZKR) /.V námietke zaujatosti musí byť uvedené ktorému súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka, čo sa
ňou sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť sudca

vylúčený, kedy sa účastník uplatňujúci si námietku o dôvode vylúčenia dozvedel, dôkazy na preukázanie
svojho tvrdenia, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Na
podanie, ktoré nespĺňa uvedené náležitosti súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu
nepredkladá /§ 52 ods. 2 Civilného sporového poriadku /.

Vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený zverejnením uznesenia
o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku. Vyhlásením konkurzu sa dlžník stáva úpadcom /§ 23
ods. 1 ZKR/. Uznesenie o vyhlásení konkurzu sa považuje za zverejnené nasledujúci deň po zverejnení
uznesenia o vyhlásení konkurzu v obchodnom vestníku (§ 199 ods. 9 ZKR).

Pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou (§ 28

ods. 1 ZKR). Prihlášku podáva veriteľ v jednom rovnopise správcovi na adresu jeho kancelárie a v
jednom rovnopise na súd. Za začiatok lehoty na prihlásenie pohľadávok do konkurzu sa považuje deň
nasledujúci po zverejnení uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku ( § 199 ods. 9 druhá
veta ZKR).

Doručenie prihlášky správcovi má pre plynutie premlčacej lehoty a zánik práva rovnaké právne účinky
ako uplatnenie práva na súde /§ 28 ods. 6 ZKR/.

Prihláška musí byť podaná na predpísanom tlačive a musí obsahovať základné náležitosti, a to:
meno, priezvisko a bydlisko alebo názov a sídlo veriteľa a úpadcu, právny dôvod vzniku pohľadávky,

poradie uspokojenia pohľadávky zo všeobecnej podstaty, celkovú sumu pohľadávky, podpis, inak sa
na prihlášku neprihliada; /vzor tlačiva je uvedený vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 665/2005 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vzor tlačiva je dostupný na internete:
www.justice.gov.sk.

K prihláške sa pripoja listiny preukazujúce v nej uvedené skutočnosti. Veriteľ, ktorý je účtovnou
jednotkou,vprihláškeuvedievyhlásenie,čiopohľadávkeúčtujevúčtovníctve,vakomrozsahu,prípadne
dôvody, prečo o pohľadávke v účtovníctve neúčtuje. (§ 29 ods. 6 ZKR).

Prihláška musí byť doručená správcovi v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia
konkurzu. Ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže
vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou (§28 ods. 3 ZKR).

Ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške doručenej správcovi sa musí riadne a včas uplatniť aj

zabezpečovacieprávo,atovzákladnejprihlasovacejlehote45dníodvyhláseniakonkurzu,inakzanikne
(§28 ods. 4 ZKR).

Pre každú zabezpečenú pohľadávku musí byť podaná samostatná prihláška s uvedením zabezpečenej
sumy, druhu, poradia, predmetu a právneho dôvodu vzniku zabezpečovacieho práva (§ 29 ods. 2 ZKR).

K prihláške nepeňažnej pohľadávky musí byť pripojený znalecký posudok určujúci hodnotu nepeňažnej
pohľadávky, inak sa na prihlášku neprihliada (§ 29 ods. 7 ZKR).

Podanie, ktorým bola uplatnená pohľadávka, ktorá sa v konkurze uplatňuje prihláškou, nemožno opraviť

ani doplniť /§ 30 ods. 2 ZKR/.

Prihláškou možno uplatniť aj budúcu pohľadávku alebo pohľadávku, ktorej vznik je viazaný na splnenie
podmienky (ďalej len "podmienená pohľadávka"); práva spojené s podmienenou pohľadávkou je však
podmienený veriteľ oprávnený uplatňovať, až keď správcovi preukáže vznik podmienenej pohľadávky /

§ 28 ods. 5 ZKR/. V prihláške podmienenej pohľadávky musí byť uvedená aj skutočnosť, na základe
ktorej má pohľadávka vzniknúť alebo podmienka, od ktorej závisí vznik pohľadávky (§ 29 ods. 3 ZKR).V konkurze uplatňuje svoju pohľadávku prihláškou aj veriteľ, ktorý má pohľadávku voči inej osobe ako
úpadcovi, ak je zabezpečená zabezpečovacím právom vzťahujúcim sa k majetku úpadcu. Takýto veriteľ
môže byť v konkurze uspokojený iba z výťažku získaného speňažením majetku, ktorý zabezpečuje jeho

pohľadávku, pričom hlasovacie práva na schôdzi veriteľov môže vykonávať iba v rozsahu, v akom jeho
pohľadávka bude pravdepodobne uspokojená z majetku, ktorým je zabezpečená Ak si takýto veriteľ
svoju zabezpečenú pohľadávku v základnej prihlasovacej lehote neprihlási, na jeho zabezpečovacie
právo sa v konkurze neprihliada, má však proti dotknutej podstate právo na vydanie toho, o čo sa
dotknutá podstata v dôsledku toho obohatila, pričom takéto právo môže uplatniť proti dotknutej podstate

ako pohľadávku proti podstate, ktorá sa však uspokojí až po uspokojení všetkých ostatných pohľadávok
proti tejto podstate /§ 28 ods. 7, 8 ZKR/.

Pohľadávka sa uplatňuje v eurách. Ak sa pohľadávka neuplatní v eurách, sumu pohľadávky určí správca
prepočtom podľa referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného v deň vyhlásenia konkurzu
Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska. Ak je pohľadávka uplatnená v mene,

ktorej referenčný výmenný kurz Európska centrálna banka ani Národná banka Slovenska neurčuje a
nevyhlasuje, sumu pohľadávky určí správca s odbornou starostlivosťou /§ 29 ods. 5 ZKR/.

Veriteľ, ktorý nemá na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo alebo organizačnú zložku
podniku, je povinný ustanoviť si zástupcu na doručovanie s bydliskom alebo sídlom na území Slovenskej

republiky a ustanovenie zástupcu písomne oznámiť správcovi, inak sa mu budú písomnosti doručovať
len zverejnením v Obchodnom vestníku.

Kto by s poukazom na výhradu vlastníctva mohol inak žiadať vylúčenie veci zo súpisu, môže svoje
práva v konkurze uplatniť prihláškou rovnako, ako by uplatňoval zabezpečovacie právo. Takýto veriteľ

prihláškou poveruje správcu na súpis a speňaženie veci s výhradou vlastníctva. Na postavenie takéhoto
veriteľa sa použijú primerane ustanovenia upravujúce postavenie zabezpečeného veriteľa.

Uvedené sa použije rovnako aj pre uplatňovanie práv veriteľom, ktorý dlžníkovi prenajal vec za
dohodnuté nájomné na dobu určitú, s cieľom prevodu prenajatej veci do vlastníctva dlžníka /§ 29 ods.

9, 10 ZKR/.