Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 17, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/132/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5708206787
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5708206787.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Eriky Šobichovej, v sporovej právnej veci
žalobcu: JUDAS výrobno-technická spoločnosť, s.r.o., so sídlom 919 09 Bohdanovce nad Trnavou 372,
IČO: 34 109 196, zastúpeného právnym zástupcom JUDr. Milanom Švecom, advokátom, so sídlom T.
XX/D, XXX XX U. X, proti žalovanému: HYDAC, s.r.o., so sídlom Gorkého 4, 036 01 Martin, IČO: 31
578 314, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Miroslavom Salínim, advokátom, so sídlom R. XX,
XXX XX J., o zaplatenie celkom 26.401,04 Eur s príslušenstvom a o vzájomnom návrhu žalovaného
proti žalobcovi na zaplatenie sumy 90.853,19 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a odvolaní

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 17Cb/69/2008-2.378 zo dňa 23.5.2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/69/2008-2.378 zo dňa 23.5.2016 p o t v r d z u j e .

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie (ďalej aj len „ okresný súd“) rozhodol
tak, že
„I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 388,87 € ( za naviac práce ) spolu s úrokom z omeškania
14,25 % ročne, od 6.11.2007 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd návrh žalobcu proti žalovanému na zaplatenie sumy 7.809,30 € ( doplatok ceny diela) spolu s
14,25 % úrokom z omeškania ročne, zo sumy 7.809,30 € od 8.9.2007 do zaplatenia a návrh žalobcu
proti žalovanému na zaplatenie sumy 12.936,67 € ( cena naviac prác ) spolu s úrokom z omeškania vo
výške 14,25 % ročne, zo sumy 12.936,67 €, od 6.7.2007 do zaplatenia zamieta.
O vzájomnom návrhu žalovaného proti žalobcovi takto

r o z h o d o l

„III. Žalobca, je povinný zaplatiť žalovanému sumu 21.976,71 €, spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne,
zo sumy 11.114,- €, od 12.1.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 14,25 % ročne, zo sumy
10.862,71 € od 1.10.2007 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Vo zvyšku sa vzájomný návrh žalovaného voči žalobcovi zamieta.

V. O trovách konania súd rozhodne do 30. dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa dvomi žalobami podanými
na okresný súd domáhal zaplatenia sumy 18.591,74 Eur s príslušenstvom titulom naviac prác na dielerealizovanom pre žalovaného - toto konanie sa viedlo pod sp.zn. 17Cb/69/2008 a tiež sa domáhal
nároku na zaplatenie 7.809,30 Eur s príslušenstvom titulom zostávajúcej neuhradenej ceny diela - toto
konanie sa viedlo na okresnom súde pod sp. zn. 22Cb/67/2008. Tieto veci boli uznesením Okresného

súdu Martin č.k. 17Cb/69/2008-283 spojené na spoločné konanie a viedli sa pod sp.zn. 17Cb/69/2008.
Naproti tomu žalovaný 5.11.2009 uplatnil voči žalobcovi vzájomný návrh a žiadal zaplatenie sumy
29.089,88 Eur a tento bol po vylúčení na samostatné konanie vedený pod sp.zn. 17Cb/63/2012 (predtým
sp.zn. 17Cb/77/2011). Dňa 2.3.2010 žalovaný uplatnil kompenzačnú námietku v sume 18.590,- Eur,
dňa 29.11.2010 žalovaný uplatnil zľavu z ceny diela v sume 42.734,72 Eur a dňa 25.3.2011 vzájomným

návrhom uplatnil sumu 90.853,19 Eur (tento vzájomný návrh okresný súd posúdil ako rozšírenie
vzájomného návrhu z 5.11.2009 a pripustil jeho zmenu). Dňa 29.8.2013 žalovaný vo svojom písomnom
podaní uviedol, že sa domáha voči žalobcovi celkom zaplatenia sumy 90.853,19 Eur, pričom v tejto
sume sú zahrnuté už všetky doteraz uplatnené vzájomné nároky a kompenzačná námietka. Z dôvodu
vzájomných súvislostí medzi jednotlivými nárokmi žalobcu voči žalovanému a žalovaného voči žalobcovi
okresný súd potom rozhodol o spojení vecí vedených pod sp.zn. 17Cb/69/2008 a sp.zn. 17Cb/63/2012

na spoločné konanie s tým, že o všetkých vyššie uvedených nárokoch sa koná a bude rozhodnuté pod
sp.zn. okresného súdu 17Cb/69/2008.

3. Žalobca svoj nárok na zaplatenie sumy 7.809,30 Eur odôvodnil tým, že na základe objednávky
žalovanéhoč.830-4501309006zodňa17.5.2007žalovanývyrobiladodaltechnologickézariadeniaZPA

1300, ZPA 1750, FK 1000 a FK 1500. Ich prevzatie žalovaný potvrdil podpisom na preberacom protokole
číslo 01 08 2007 zo dňa 30.8.2007. Dňa 31.08.2007 žalobca vystavil faktúru č. 207051 splatnú 7.9.2007
na sumu 327.250,- Sk. Medzi účastníkmi bola dohodnutá cena 1.450.000,- Sk bez DPH a následne
boli odpočítané zálohové platby, pričom bolo dohodnuté, že naviac práce budú riešené samostatnou
faktúrou. Dňa 25.10.2007 žalobca vystavil dobropis č. 207065, ktorým znížil cenu o nevykonané práce

v sume 91.897,- Sk. Žalovanému zostalo uhradiť 235.263,- Sk, ktoré neuhradil.

4. Zaplatenia sumy 18.591,74 Eur sa žalobca domáhal titulom naviac prác na tom istom diele nad
rámec pôvodnej objednávky, opierajúc sa o skutkové tvrdenia vyššie uvedené, pričom tieto naviac
práce vyfakturoval žalovanému faktúrou č. 207077 splatnou 5.11.2007 v sume 560.094,90 Sk. Okresný

súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal rozsiahle dokazovanie a dňa 7.11.2013 rozhodol
rozsudkom. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podali odvolanie žalobca a aj žalovaný. O
odvolaniach Krajský súd v Žiline rozsudkom sp.zn. 14Cob/71/2014 zo dňa 9.10.2014 rozhodol tak že:
„I Rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/69/2008-1479 zo dňa 07.11.2013 v napadnutej časti
výroku, ktorým bola žaloba žalobcu vo zvyšku zamietnutá, a to v časti o zaplatenie sumy 4.979,08 Eur

s príslušenstvom p o t v r d z u- j e .

II Rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/69/2008-1479 zo dňa 07.11.2013 v napadnutej časti
výroku vzájomného návrhu, ktorým bol vo zvyšku, a to v časti 1.162,55 Eur s príslušenstvom zamietnutý
p o t v r d z u j e .

III Rozsudok Okresného súdu v Martine č.k. 17Cb/69/2008-1479 zo dňa 07.11.2013 v napadnutej časti
výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 7.809,30 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 14,25 % ročne zo sumy 7.809,30 Eur od 08.09.2007 do zaplatenia, vo zvyšnej časti výroku, ktorým
bola žaloba žalobcu vo zvyšku zamietnutá, vo zvyšných výrokoch vzájomného návrhu žalovaného voči

žalobcovi a vo výroku vo vzťahu k rozhodovaniu o trovách konania z r u š u j e a v r a c i a vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.“

5. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že po tomto rozhodnutí Krajského súdu
v Žiline rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť v nasledovných častiach: „I. výrok, ktorým

súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 5.266,20 € s príslušenstvom za naviac práce - výrok
nenapadnutý odvolaním.

II. výrok, ktorým bola žaloba žalobcu voči žalovanému v časti 4.979,08 € zamietnutá ( presun do
Modranky; nájomné ) - výrok potvrdený Rozsudkom Krajského súdu v Žiline.

IV. výrok, ktorým súd vzájomný návrh žalovaného voči žalobcovi zamietol v časti 1.162,55 € ( 962,26 €
práca troch zváračov žalovaného, 200,29 € skúška tesnosti ) - potvrdené Rozsudkom Krajského súdu
v Žiline. O týchto vyššie uvedených nárokoch teda súd už v ďalšom nekonal.“ Predmetom konaniapo zrušení a vrátení veci Krajským súdom v Žiline teda zostalo nasledovné: „-nárok žalobcu voči
žalovanému na zaplatenie sumy 7.809,30 € s príslušenstvom titulom doplatku ceny diela. Z rozhodnutia
Krajského súdu v Žiline vyplýva, že pokiaľ bol predmetom žaloby nárok žalobcu na zaplatenie

resp. doplatok ceny diela a obrana žalovaného smerovala i do tohto nároku, je potrebné primárne
vyhodnocovať relevantnosť uplatnenej obrany žalovaného v rovine tvrdenej vadnosti zhotoveného diela
a uplatneného nároku na zľavu z ceny diela.

-nárok žalobcu voči žalovanému v sume 8.436,46 € titulom naviac prác, ktorý nárok 1. stupňový súd vo

svojom pôvodnom rozsudku zamietol.

V tejto časti Krajský súd v Žiline rozhodnutie 1. stupňového súdu zrušil s tým, že z odôvodnenia
1. stupňového súdu nebolo možné bez pochybností zistiť, ako bolo Okresným súdom rozhodnuté o
niektorých žalobcom uplatnených položkách, napr. pri zariadení ZPA 1300 - položka č. 8 a ZPA 1750
- položka č. 9 a pri niektorých položkách odôvodnenie nebolo také, aby úplne spĺňalo požiadavku

konkrétnosti.

- nárok žalovaného v sume 29.786,01 € ( 3.609,51 € doprava Modranka - Erfurt 2x, 4.315,21 € ako
náklady, ktoré vznikli žalovanému v súvislosti s preskúmaním zvarov Výskumným ústavom zváračským,
21.861,29€titulomžalovanýmuplatnenejzľavyzcenydiela),ktorýnároksúdžalovanéhovočižalobcovi

priznal.

Krajský súd v tejto časti rozhodnutie 1. stupňového súdu zrušil s tým, že konštatoval u položky 3.609,51
€ predčasnosť priatych záverov 1. stupňovým súdom, u položky 4.315,21 € Krajský súd vytkol 1.
stupňovému súdu, že v odôvodnení nevysvetlil resp. nešpecifikoval pohľadávku, ktorej príslušenstvom

bola daná suma a v súvislosti s rozhodnutím Okresného súdu o vzájomnom návrhu žalovaného v časti
21.861,- € Krajský súd považuje za dôležité vyjasniť jednak kompenzačný prejav, a následne predmet
samotného vzájomného návrhu žalovaného, presne konkretizovať a špecifikovať uplatnené sumy, i
vyriešiť otázku prípadnej možnej duplicity obrany žalovaného, v rovine uplatnenej zľavy z ceny diela
vzájomným návrhom a tiež vo vzťahu k žalobou uplatnenému nároku v základnom konaní, vo vzťahu

k obrane žalovaného vo forme započítania.

- zostávajúca časť vzájomného nároku žalovaného voči žalobcovi v sume 59.904,63 € ( 50.000,- €
uplatnená škoda a 9.904,63 € za nevykonané práce, pričom za celkom nevykonané práce žalovaný
požadoval sumu 11.067,18 €, avšak v časti 1.162,55 € bol nárok žalovaného voči žalobcovi právoplatne

zamietnutý ).

Pokiaľ ide o túto časť vzájomného nároku, Krajský súd zdôraznil, že pokiaľ ide o škodu v sume
50.000,- €, ktorú si žalovaný uplatnil titulom škody, ktorá mu vznikla zaplatením tejto sumy Nemeckému
odberateľovi, ktorý si vyúčtoval náklady na prerábanie diela s tým, že Krajský súd zdôraznil, že je

potrebné preukázať základné atribúty, bez naplnenia ktorých nemôže byť ten, kto škodu uplatňuje
úspešný vo vzťahu k uplatňovanej náhrade, ide o vznik škody, jej výšku, v čom má spočívať porušenie
záväzkovej resp. právnej povinnosti a objasnenie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a
vznikom škody.

Pokiaľ ide o zostávajúcu časť žalovaným uplatňovaného nároku na zaplatenie sumy 9.904,63 €
za nevykonané práce, tak k tomuto Krajský súd uviedol, že odôvodnenie napadnutého rozsudku
nepovažoval za dostatočné pre vyhodnotenie argumentácie žalovaného spojenej s poukazom na § 549
ods. 1, veta 1. a 2. Obchodného zákonníka.“

6. Okresný súd vo veci opätovne nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie so zameraním
sa na skutočnosti, ktoré zdôraznil vo svojom rozhodnutí krajský súd.

7. Žalovaný „predložil do spisu korešpondenciu medzi HYDAC International GmbH a Slovenskou
spoločnosťou HYDAC s.r.o., z ktorej vyplynulo, že agregáty boli v Nemecku celkom tri krát vyrobené. Zlé

rúry boli z Erfurtu zaslané pánovi S.. Potrubia bolo potrebné podľa vyjadrenia znovu vyhotoviť. Predložil
vyjadrenie BMB Leitner s.r.o. - medzinárodnej audítorskej spoločnosti, ktorá sa vyjadrila k správnosti
účtovných dokladov, ohľadne faktúry č. 2300041 na sumu 50.000,-“ Eur. Žalovaný predložil do spisu
tiež faktúru vystavenú HYDAC System GMBH pre HYDAC s.r.o. Martin na sumu 50.000,- Eur, pričomz obsahu - textu faktúry vyplýva, že boli fakturované opravné práce a prepracovanie nedostatkov na
zariadení ZPA 1300 v Erfurte.

8. Opätovne boli k jednotlivým položkám naviac prác, ktoré mal vykonať žalobca vypočutí ako žalobca,
tak aj žalovaný, ktorí podrobne vypovedali opätovne k jednotlivým položkám a ich vyjadrenia boli v
prevažnej časti zhodné s ich vlastnými vyjadreniami, ktoré učinili pred tým, než okresný súd vo veci prvý
krát rozhodol. Naviac právny zástupca žalobcu k prekladu faktúry na sumu 50.000,- Eur uviedol, že sa
fakturovala prerábka so zmenou dispozície.

9. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd citoval rozhodnú právnu úpravu § 261 ods. 1
Obchodného zákonníka, zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej aj len „OBZ“, „Obchodný zákonník“), § 404 ods. 1
Obchodného zákonníka, § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 537 ods. 1 Obchodného zákonníka, §
539 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, § 549 ods. Obchodného zákonníka, § 550 Obchodného
zákonníka, § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 560 ods. 2 veta pred bodkočiarkou Obchodného

zákonníka, § 562 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka, § 564
Obchodného zákonníka, § 436 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka, §
436ods.4Obchodnéhozákonníka,§439ods.1Obchodnéhozákonníka,§365Obchodnéhozákonníka,
§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného do 15.1.2009, § 373 Obchodného zákonníka, § 580
Občianskeho zákonníka zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej aj len „Občiansky zákonník“, „OZ“), § 121 ods. 3

Občianskeho zákonníka, § 97 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku zák. č. 99/1963 Zb. (ďalej aj
len „OSP“), § 98 OSP.

10. Pred tým, než okresný súd pristúpil k vyhodnocovaniu dôvodnosti vzájomných nárokov
uplatňovaných účastníkmi tohto konania, najprv sa zaoberal vznesenou námietkou premlčania zo strany

žalobcu voči vzájomným nárokom žalovaného voči žalobcovi s tým, že konštatoval, že ich považoval za
nepremlčané. „Pokiaľ ide o žalovaným uplatnenú zľavu, tak dielo bolo odovzdané 30.8.2007. Teoreticky
k premlčaniu nárokov z vád by malo dôjsť 31.8.2011. Nároky z vád boli uplatnené ako zľava, vo
výške 10.862,70 € prvý krát uplatnené voči žalobcovi podaním zo dňa 20.9.2007. Pred súdom boli
nároky z vád uplatnené dňa 5.11.2009 a následne zľava vo výške 21.514,67 € uplatnená 29.11.2010

a neskôr 25.3.2011. Upresnené nároky z vád, teda tieto nároky uplatnené ako zľava, boli uplatnené
včas, pred uplynutím premlčacej lehoty, naviac súd poukazuje na ustanovenie § 404 ods. 1 Obchodného
zákonníka, keďže nárok na uplatnený žalovaným voči žalobcovi a to nárok na zľavu bol uplatnený vo
forme protinároku, tak prestala pri ňom plynúť premlčacia doba dňom, keď sa začalo súdne konanie
ohľadne práva, proti ktorému protinárok smeruje, pričom konanie žalobcu voči žalovanému sa začalo

24.6.2008, kedy teda v zmysle ustanovenia § 404 premlčacia doba u protinárokov začala spočívať.
Rovnako to platí aj u nárokov na škodu a nárokov za nevykonané práce. Pokiaľ ide o samotnú škodu,
tak u tejto tiež platí štvorročná subjektívna premlčacia lehota a objektívna premlčacia lehota 10 rokov,
pričom začína premlčacia doba plynúť podľa § 398 okamihom, keď sa poškodený dozvedel, alebo
mohol dozvedieť o škode. V danom prípade ku škode v sume 50.000,- € došlo dňom, keď žalovaný túto

škodu zaplatil( 6.6.2008 a 25.4.2008 - okamih vzniku škody ), čo možno považovať za okamih, keď sa
žalovaný dozvedel o tejto škode, u zostávajúcej časti škody tiež sa o nej dozvedel okamihom vzniku,
teda keď v júli 2007 uhradil túto škodu s tým, že aj v tomto prípade podľa § 404 Obchodného zákonníka
plynutie premlčacej doby začalo spočívať 24.6.2008 a to podaním návrhu žalobcu voči žalovanému.
Teda jednoznačne možno konštatovať, že vzájomné nároky žalovaného voči žalobcovi súd nepovažuje

za premlčané.“

11. Okresný súd sa potom zaoberal pri vzájomných nárokoch žalovaného voči žalobcovi splnením
notifikačnej povinnosti vo vzťahu, k uplatneným nárokom z vád. Pokiaľ žalobca vytýkal nesplnenie
notifikačnej povinnosti, tak okresný súd považoval za preukázané, že žalovaný si svoju notifikačnú

povinnosť podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka splnil, a to ihneď pri prevzatí diela, kde vady
konštatoval v preberacom protokole zo dňa 30.8.2007, uviedol, že niektoré zvary, na všetkých desiatich
hydraulickýchagregátochnemajúdostatočnúkvalitu,neprevarenékorene.Ztohtodôvodubolopotrebné
prekontrolovať všetky zvary a nevyhovujúce znovu urobiť. Týmto vyjadrením, podľa okresného súdu
bola splnená notifikačná povinnosť žalovaného s tým, že súčasne oznámením vád učinil žalovaný aj

voľbu nároku z vád tým, že požadoval odstránenie týchto vád. Tiež bolo preukázané, že žalovaný využil
svoje oprávnenie dané mu § 550 Obchodného zákonníka a požadoval odstránenie vád a ani následne
po tom, ako časť zvarov bola prerobená, tak bolo preukázané, že aj tieto prerobené zvary vykazovali
opätovne vady, tak žalovaný pristúpil k uplatneniu nároku z vád formou zľavy, čo okresný súd konštatovaluž aj vo svojom skoršom rozsudku. Naviac okresný súd uvádzal, že keďže žalovaný konštatoval vady
diela už v preberacom protokole, tak to jednoznačne znamená, že boli vady oznámené včas. Ak boli
vady oznámené včas, práva (nároky plynúce z vád) sa premlčujú v štvorročnej premlčacej dobe odo

dňa odovzdania. Ak vady neboli odstránené, môže žalovaný (objednávateľ) požadovať primeranú zľavu
(§ 436 ods. 2, posledná veta Obchodného zákonníka), ak by aj voľbu nároku neoznámil včas, tak mal
zhotoviteľ odstrániť vady (§ 437 ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka) a ak ich neodstránil, tak
môže objednávateľ uplatniť zľavu z ceny diela (§ 437 ods. 5 Obchodného zákonníka). Voľba spôsobu,
odstránenia vád zhotoviteľovi, prináleží len do momentu voľby nárokov uplatnených objednávateľom.

Pokiaľ išlo o žalobcom vytýkanú nemožnosť modifikácie už raz uplatnenej zľavy, tak podľa okresného
súdu, pokiaľ je voľba nároku z vád formou zľavy za splnenia notifikačnej povinnosti uplatnená, tak jej
výšku je možné modifikovať, a to vzhľadom na definíciu samotnej zľavy, ktorá je uvedená v § 439 ods. 1
Obchodného zákonníka, kde je táto definovaná ako rozdiel medzi hodnotou, ktorý by mal tovar bez vád
a hodnotou, ktorú má tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom
sa malo uskutočniť riadne plnenie. Vzhľadom na túto definíciu zľavy bolo podľa okresného súdu možné,

aby objednávateľ modifikoval uplatnenú zľavu v rámci plynutia premlčacej doby.

12. Následne okresný súd pristúpil k skúmaniu nárokov účastníkov tohto konania, a to tých nárokov,
ktoré po prvotnom rozhodnutí okresného súdu nenadobudli právoplatnosť.

13. Pokiaľ išlo o nárok žalobcu voči žalovanému, na zaplatenie sumy 7.809,30 Eur s príslušenstvom,
tento nárok okresný súd zamietol z toho dôvodu, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne
preukázané, že dielo zhotovené žalobcom vykazovalo vady, „pričom podľa § 439 ods. 4
Obchodného zákonníka, do doby odstránenia vád nie je kupujúci povinný platiť časť kúpnej ceny, ktorá
by zodpovedala jeho nároku na zľavu, ak by vady neboli odstránené. Existenciu vád mal súd preukázanú

predovšetkým zo záverov Výskumného ústavu zváračského v Bratislave, z ktorého vyplýva, že zo 105
kusov zvarovaných spojov bolo vizuálnou kontrolou zistené, že 91 kusov nespĺňa kritéria normy STN
EN ISO 5817 a tieto zvarové spoje nevyhovovali ani najmiernejšiemu stupňu kvality D, teda 87 %
zvarovaných spojov bolo nevyhovujúcich“.

14. Okresný súd ďalej uviedol, že skúškou prežiarením bolo kontrolovaných 93 kusov zvarových
spojov, pričom 73 kusov nevyhovovalo norme STN EN ISO 12517 a nevyhovovali ani najmiernejšej
úrovni prípustnosti 3. Z celkového počtu bolo teda 68% zvarových spojov nevyhovujúcich. Zo záverov
Výskumného ústavu zváračského Bratislava tiež vyplýva, že zistené chyby poukazujú na nedostatočnú
zručnosť zváracieho personálu a nesprávny postup pri zváraní.

15. K rovnakým záverom dospel aj do konania pribratý znalec Doc. Ing. Tibor Donič CSc., ktorý
v posudku 1/2012 uviedol, že ním vykonané náhodné röntgenologické analýzy potvrdili závery VÚZ
Bratislava, to znamená až 78,5% všetkých preverovaných zvarov nevyhovovalo norme STN EN ISO
12517 a 91 kusov zo 105 preverovaných kusov pri vizuálnej kontrole nespĺňalo kritéria normy STN

EN ISO 5817. V posudku sa uvádzalo, že pokiaľ objednávka hovorí o kompletnej príprave na tlakové
skúšky, tak znalec tomuto rozumie tak, že bola objednávaná kontrola hydraulického potrubia na tlakovú
skúšku a nie zvarov. Toto tvrdenie v znaleckom posudku preukazuje tvrdenia samotného žalovaného,
ktorý od počiatku tvrdil, že tlakovou skúškou sa nemala preverovať kvalita zvarov. V znaleckom posudku
znalec považoval za potrebné uviesť, že tím zváračov žalobcu, ako aj zvárači, ktorých poskytol žalovaný

nezodpovedali úplne svojimi certifikátmi kritériám pre zhotovenie takto náročných hydraulických celkov.

16.Okresnýsúdďalejuviedol,žeprivýsluchunapojednávaníznalecuviedol,žebolopotrebnépridanom
diele, aby všetky zvary zodpovedali na 100% technickej norme STN EN ISO 12517, pretože stačí, že v
systéme jeden zvar nevyhovuje uvedenej norme, tak celý systém je diskvalifikovaný a skolabuje. Celý

systém ako taký pri kvalite zvarov, ktorú znalec posudzoval z verifikovaných vzoriek na 100% nemohol
vyhovieť tlakovej skúške. Znalec tiež uviedol, že v projektovej dokumentácii nemusí byť uvedené akému
tlaku musí zhotovený systém zodpovedať, lebo to nie je informácia potrebná pre zvárača. Zvárač musí
vychádzať z výkresu.

17. Tvrdenia žalovaného o vadnosti diela spočívajúce v nekvalite zvarov a s touto nekvalitou spojené
následky potvrdili aj svedkovia, a to napríklad svedok N. Y. (J.), ktorý uviedol, že ani jedna jednotka
nebola odobratá odberateľom žalovaného z dôvodu nekvalitných zvarov. Zhodne ako znalec tento
svedok uviedol, že tlaková skúška nehovorí o kvalite zvarov. Pokiaľ ide o autentickosť vzoriekpredložených znalcovi, svedok potvrdil, že sám vyberal zo zariadení, ktoré boli v Nemecku vyhodené
ako nekvalitné vzorky, ktoré osobne odovzdával VÚZ v Bratislave. Pokiaľ ide o kvalitu zvarov a následne
vady diela, tieto boli preukázané aj výpoveďou svedka J. T. (č.l. 1259 spisu), ktorý uviedol, že vie o tom,

že boli problémy s kvalitou zvarov. Tiež svedok M. O. (č.l. 1260 spisu) vypovedal, že celé zariadenia sa
vracali z Nemecka kvôli zvarom. Nekvalitu zvarov tiež preukazovala výpoveď svedka T. (č.l. 1262 spisu),
ktorý vypovedal, že pri zváraní vznikala nepresnosť, ktorá potom bola dotlačovaná šponovaním, pán
W. búchal kladivom po zvarencoch, bolo to nepresne zvarené. Videl tiež vzorky, ktoré pán Y. doviezol z
Nemecka, už boli rozrezané a videl tam kvaple a neprevarené korene. Tento svedok sa tiež vyjadroval

k objednanej tlakovej skúške a potvrdil výpoveď žalovaného v tom, že tlakom sa robí skúška tesnosti
a tá nepreukazuje kvalitu zvarov.

18. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca (správne malo byť žalovaný)
zľavu vyčíslil na sumu 21.861,29 Eur. Okresný súd mal za to, že na takúto zľavu má žalovaný nárok,
pretože ako vyplynulo z výpovede znalca, ako aj svedkov, postačoval by jeden nekvalitný zvar a

skolaboval by celý systém, pričom v danom prípade bola preukázaná nekvalita drvivej väčšiny zvarov,
čo oprávňovalo žalovaného požadovať podľa okresného súdu stopercentnú zľavu z ceny diela, žalovaný
však uplatnil zľavu v nižšej miere, a preto nebol dôvod mu túto nepriznať. Na požadovanie stopercentnej
zľavyzcenydielažalovanéhooprávňovalajvkonaníjednoznačnepreukázanýfakt,ževšetkyzariadenia
vyrobené žalobcom, boli v Nemecku zhotovované nanovo a pôvodné boli vyhodené.

19. Okresný súd ustálil po vykonanom dokazovaní, že aj z doplneného dokazovania po veci vrátenej
krajským súdom, a to konkrétne z mailovej korešpondencie medzi právnym zástupcom žalovaného a
pracovníkmi pána N. U. a pána F.-H. Y., zo spoločnosti HYDAC International GmbH (s.r.o.) vyplývalo,
že „je to celé ako dobrý vtip, keď firma JUDAS dodala natoľko zlú kvalitu zvárania a teraz sa púšťa

ešte aj do právneho sporu. Ďalej sa tam uvádza, že zo strany firmy JUDAS je bezodná drzosť dodať
natoľko zlú kvalitu, pretože je vysoko nebezpečné, keď dôjde k roztrhnutiu takej rúry v mieste zvaru.
Tiež sa tam uvádza, že potrubie bolo potrebné znovu vyhotoviť. Ak žalobca namieta, že došlo k znovu
vyhotoveniu zariadení v Nemecku z dôvodu, že sa menili cesty potrubí, teda usporiadanie potrubí a že
sa nevyhotovovalo nanovo kvôli vadným zvarom, tak toto tvrdenie žalobcu bolo vyvrátené tiež mailovou

korešpondenciou odoslanou pánom N. U. dňa 23.10.2015, tak z tejto vyplýva, že na všetkých desiatich
zariadeniach muselo oddelenie výstavby zariadení spoločnosti HYDAC, Goettelborn znovu vyhotoviť
všetky hydraulické potrubia s prírubami a staré potrubia boli zlikvidované. Dôvodom boli zlé zvary firmy
JUDAS. Niektoré potrubia boli z bodu A do bodu B znovu zhotovené v inej forme. Pôvodné zariadenia
spoločnosti HYDAC Martin, mali rovnakú funkciu, ako nanovo zhotovené zariadenia, pričom tieto boli

prestavované len kvôli zlým zvarom na hydraulických potrubiach.“

20. Podľa okresného súdu, keďže dielo vykazovalo vady a žalovanému prislúchal nárok až na 100%
zľavu z ceny diela, potom nebol povinný doplatiť žalobcovi sumu 7.809,30 Eur titulom doplatku ceny
diela, a to s poukazom na § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka, a preto nárok žalobcu na zaplatenie

sumy 7.809,30 Eur s príslušenstvom zamietol.

21. Pokiaľ išlo o požiadavku žalobcu pribrať do konania iného znalca, za účelom preskúmania
znaleckého posudku, tak okresný súd tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol aj s poukazom na
závery Krajského súdu v Žiline vo svojom rozsudku sp. zn. 14Cob/71/2014, kde krajský súd konštatoval,

že v prípade namietaného znalca išlo nepochybne o odborne spôsobilú osobu, o čom niet pochýb.
Podľa okresného súdu znalec zodpovedal na všetky položené otázky a pokiaľ žalobca namietal, že
nebolo verifikované potrubie, na ktorom znalec posudzoval zvary, tak s touto skutočnosťou sa tiež
vysporiadal krajský súd vo svojom rozsudku sp.zn. 14Cob/71/2014, na str. 33 tohto rozsudku, kde
uviedol, že argumentácia okresného súdu pri identifikácii zvarov bola podľa krajského súdu dostatočná

na to, aby boli vyvrátené žalobcom vznesené vážne pochybnosti, keď ním uvádzané pochybnosti zostali
len v rovine všeobecných tvrdení. Vzhľadom na vyššie uvedené teda okresný súd návrh na doplnenie
dokazovania pribratím znalca za účelom kontrolného znaleckého posudku zamietol.

22. Ďalším nárokom, ktorý si žalobca voči žalovanému uplatnil, bol nárok na zaplatenie sumy 18.591,74

Eur titulom naviac prác. Z týchto naviac prác okresný súd vo svojom pôvodnom rozsudku mu priznal
právonazaplateniesumy5.266,20Eurspríslušenstvomavozvyšku,naktorýpripadalasuma13.325,54
Eur s príslušenstvom okresný súd žalobu zamietol a v tejto časti bolo rozsudkom Krajského súdu
v Žiline toto rozhodnutie zrušené. Krajský súd vo svojom rozhodnutí vytkol okresnému súdu, že priniektorých položkách, pri jednotlivých zariadeniach a to konkrétne pri položke č. 8. Zariadenie ZPA 1750
a pri položke č. 9 nebolo možné zistiť, ako bolo okresným súdom o týchto položkách rozhodnuté a pri
niektorých položkách odôvodnenie nebolo také, aby úplne spĺňalo požiadavku konkrétnosti.

23. Okresný súd teda následne doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov,
oboznámenímsaslistinami,pokiaľišloojednotlivézariadeniaapoložkytamuplatnené akonaviacpráce
a zistil, že pokiaľ ide o žalobcom namietanú základnú skutočnosť a to, že úlohou žalobcu nebolo vyrábať
prototyp, a teda sa vyrábalo sériovo, naraz viacej kusov, pretože z ničoho nevyplývala požiadavka na

vyrábanie jednotlivých zariadení postupne, tak okresný súd napriek tomuto tvrdeniu ustálil, že vzhľadom
na vykonané dokazovanie možno konštatovať, „že výroba jednotlivých zariadení mala byť postupná a
to aj napriek vypočutiu v rámci doplneného dokazovania svedka pána J. W. a to svedka pracovníka
žalobcu, ktorý uviedol, že výroba prebiehala sériovo, malo sa robiť viac kusov naraz, tak podľa názoru
súdu, toto tvrdenie bolo vyvrátené výpoveďami svedkov T. a Y. (J.), kde obidvaja svedkovia sa zhodli,
že nebolo postupované pri zhotovovaní diela v zmysle objednávky, podľa ktorej sa jednotlivé zariadenia

mali zhotovovať postupne. Z toho dôvodu dochádzalo k prerábaniu a zbytočne sa navýšili náklady. Keby
sa bol robil jeden skúšobný výrobok, nebolo by potom nevyhnutné robiť nápravu, pri všetkých ďalších.
Na takomto svojom vyjadrení zotrval znovu svedok Y. (J.), ktorý bol opätovne po vrátení veci odvolacím
súdom vypočutý, a uviedol, že zotrváva na svojich predchádzajúcich výpovediach. Upresnil, že tieto
zariadenia sa nedajú vyrábať sériovo, a to z toho dôvodu, že sa to nedá pozvárať na stotinu milimetra.

Sériová výroba sa nerobí ručne, robí sa na automatoch, toto bola ručná výroba. Kvóty na výkresoch sú
uvádzanévmilimetroch,podľanázorusvedkaniejemožnéručnepozváraťčiernepotrubie,spresnosťou
na milimeter. Tam ide o súčinnosť základný rám, technológia a pozvárané potrubie a to sa nikdy nedá
spraviť rovnako na štyroch jednotkách.“

24. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že v pôvodnom konaní zhodne vypovedal
aj svedok K. T., zámočník - zvárač samotného žalobcu, ktorý vypovedal, že pôvodne sa malo vyrábať
postupne a neskôr prišla požiadavka, aby sa vyrábalo naraz, na čo nepostačovali priestory. Tento svedok
síce na pojednávaní v rámci doplneného dokazovania, po vrátení veci krajským súdom vypovedal, že
sa vyrábalo sériovo, čo však samo o sebe neznamená, že tento postup bol správny, o čom svedčí aj

pôvodná výpoveď svedka, že pôvodné zadanie bolo, že sa má vyrábať postupne. Rovnaké tvrdenie
okresný súd konštatoval aj od svedka H. W.. Okresný súd uviedol, že pokiaľ ide o:
„Zariadenie FK 1000 č. l. 15-17 spisu.

V položke č. 1 súd priznal len sumu 320,- Sk za demontáž konzoly na jednom zariadení FK 1000 (ktoré

rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť) a u zvyšných troch zariadení bola táto suma zamietnutá.

V položke č. 2 súd tiež priznal len sumu 320,- Sk za montáž konzoly na jednom zariadení FK 1000 (už
právoplatné) a týmto rozhodnutím u zvyšných štyroch zariadení FK 1000 túto položku zamietol.

Položku č. 3 súd v pôvodnom rozhodnutí nepriznal s tým, že ide o duplicitu s položkou č. 1. Doplneným
dokazovaním súd zistil, že nejde o duplicitu, vzhľadom k tomu, že položka č. 1 je z materiálu U65 a
položkač.3jezmateriáluJOKL60x60x4,akovyplývazlistinyuvedenejnač.l.144.Uvedenúskutočnosť
potvrdil aj svedok T., že teda táto práca vykonaná bola. Súd však priznal nárok len za dva kusy týchto
konzol a to z toho dôvodu, že ak na štyri kusy zariadení bolo potrebných osem kusov konzol, potom

na jeden kus zariadenia boli potrebné dva kusy konzol, a v prípade, že by sa robilo postupne, tak by
neboli vznikli náklady na konzoly, na ďalšie zariadenia. Teda priznal 2 x sumu 320,- Sk, čo je 640,- Sk,
čo predstavuje 21,24 €.

Položka č. 4, tá v súpise naviac prác neexistuje.“

Položka č. 5, súd priznal sumu 2.028,52 Sk, čo je 67,33 € za materiál, za jednu konzolu a to z toho
dôvodu, ako v položkách č. 1 a č. 2, že keby sa vyrábalo postupne, tak by nebolo potrebné robiť ďalšie
tri konzoly s tým, že uvedené potvrdil aj svedok N. T., vo svojej výpovedi prvý krát pred súdom, keď
uviedol, že síce tieto práce sa robili, ale keby sa urobil jeden skúšobný výrobok, nebolo by nevyhnutné

robiť nápravu na všetkých štyroch. O tejto položke č. 5, pri ktorej súd priznal len sumu 2.028,52 Sk,
tak v tejto časti rozhodnutie je právoplatné, v zostávajúcej časti u tejto položky z dôvodov uvedených
vyššie súd nárok zamietol.Položkač.6,súdprávoplatnepriznalsumu320,-Sk,zademontážkonzolynajednomzariadeníFK1000,
z dôvodov postupnosti výroby, ako bolo uvedené vyššie. Pravdou však je, že spolu na všetkých štyroch
zariadeniach demontáž predstavovala 14 normo hodín (ďalej len NHod), teda na jedno zariadenie bol

potrebný čas 3,5 NHod á 320,- Sk, teda 3,5 x 320,- Sk, teda na jedno zariadenie boli náklady 1.120,- Sk
a nie 320,- Sk, ako súd pôvodne rozhodol a teda v tejto položke ešte súd priznal sumu 800,- Sk (1.120,-
Sk - 320,- Sk právoplatné), čo predstavuje sumu 26,56 €.

Položka č. 7, pôvodne súd túto položku nepriznal z dôvodu, že sa jedná o duplicitu s položkou

5. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že zmena konzoly bola vykonaná na základe požiadavky
šéf montéra z Nemecka, ktorý požadoval vyhotoviť konzolu pri výmeniku úplne inak, ako to bolo
naprojektované, aj druhý krát po zmene Ing. Y. a teda to bolo opätovne prerábané. Uvedenú skutočnosť
potvrdil aj samotný žalovaný, keď uviedol, že nenamieta, že sa táto zmena reálne vykonala, namieta,
že sa to robilo na štyroch kusoch zariadení. V danom prípade súd sa opätovne stotožnil, že v prípade,
že oprávnený je náklad na materiál, na jeden kus zariadenia, z dôvodu postupnosti výroby, ako bolo

uvedené vyššie. Ak teda náklad na materiál na štyri kusy bol 15.500,- Sk, tak na jeden kus zariadenia
bol potom náklad 3.875,- Sk, čo predstavuje sumu 128,63 €, ktorú súd oproti pôvodnému rozhodnutiu
priznal.

Pokiaľ ide o položku č. 8, právoplatné priznaná suma pôvodným rozhodnutím.

Položka č. 9 právoplatne priznaná suma 10.240,- Sk pôvodným rozhodnutím.

Položka č. 10, súd pôvodným rozhodnutím priznal právoplatne sumu 9.560,- Sk za opieskovanie a
lakovanie len jedného kusa rámov FK 1000 s tým, že žalobca toto v odvolaní namietal a uviedol, že

je jednoznačné, že sa mal najskôr vyrobiť jeden kus, vzhľadom k tomu, že v objednávke je stanovené,
že 24. kalendárny týždeň, sa majú odovzdať dva kusy zariadenia FK 1000. Súd ani po doplnenom
dokazovaní, v zmysle pokynov Krajského súdu svoje rozhodnutie nezmenil a nepriznal lakovanie
ďalšieho kusu rámu a to z toho dôvodu, že ako vypovedal aj svedok N. Y., tak k tejto práci síce naozaj
došlo, ale keby sa vyrábalo po jednom kuse, nemuselo by dôjsť k prerábaniu ostatných zariadení. Ako

vyplýva z výpovede samotného žalobcu, išlo nie o prvotné lakovanie, ale o opravu lakovania na dvoch
kusoch rámov FK 1000.

Položka č. 11 o tejto bolo právoplatne rozhodnuté.

Položka č. 12, túto položku súd v pôvodnom rozhodnutí nepriznal celú a ani po zrušení Krajským súdom
svoj názor nezmenil a to z toho dôvodu, že v zmysle zmluvy mal nakládku vykonať žalobca. Svedok
T. zamestnanec žalobcu vypovedal, že inak, ako pomocou závesných ôk sa nakládka vykonať nedá.
Svedok J. W. uviedol, že vysokotlakové potrubia, tie mašiny sú veľké, tak sa dali naložiť gurtňami a s
tým, že žeriav by sa určite pred halu, kde boli zariadenia zmestil. Naviac svedok N. Y. (J.) uviedol, že

zhodne s vyjadrením svedka T., že bez závesných ôk sa nakládka urobiť nedá a teda bolo automatické,
že závesné oká si žalobca vyrobí. Závesné oká, ako uviedol svedok Y. sú súčasťou rámu a boli ocenené
v pôvodnej zmluve o dielo.

Zariadenie FK 1500 (č. l. 15 -17)

Tu súd priznal právoplatne sumu 914,96 € a v pôvodnom konaní len nepriznal sumu za položku č. 9, v
sume 6.000,- Sk (199,16 €), v tejto časti bolo rozhodnutie zrušené. Súd však rovnako, ani po zrušení veci
Krajským súdom túto položku nepriznal, pretože sa jedná o výrobu závesných ók a v tomto smere súd
poukazuje na svoje odôvodnenie u položky č. 12 zariadenia FK 1000, na ktorom zotrváva aj u položky

č. 9 u zariadenie FK 1500.
Zariadenie ZPA 1300 (č. l. 15 -17 )

Položka č. 1 - v pôvodnom rozhodnutí túto súd nepriznal, pretože žalobca uviedol, že sa do súpisu
dostala omylom, neskôr v odvolaní, ako aj na pojednávaní uviedol, že výmena objímok u ZPA 1300 ako

položka č. 1 sa reálne vykonala. Bolo to na základe požiadavky Nemeckého partnera. Na pojednávaní,
po vrátení veci Krajským súdom samotný žalovaný uviedol, že túto položku uznáva, preto ju súd, keďže
o ňu nebolo medzi účastníkmi sporu žalobcovi priznal a to v sume 3.200,- Sk, čo predstavuje 106,22 €.Položka č. 2 - právoplatne priznaná pôvodným rozhodnutím

Položka č. 3 - pôvodným rozhodnutím bola právoplatne priznaná suma 2 x 320,- Sk, čiže 640,- Sk a

to na jednom kuse zariadenia. Ani po vrátení veci Krajským súdom nepriznal prácu na ďalších troch
zariadeniach a to z toho dôvodu, že ako vyplynulo z výpovede svedkov Y. a T., ako aj zo samotnej
objednávkyvprípade,žebyboldodržanýtechnologickýpostupabolobysavyrábalopostupne,nemuseli
sa potom prerábať všetky zariadenia, ale len jedno.

Položka č. 4 - išlo o demontáž spodnej konzoly na štyroch kusoch rámov, pričom žalobca uviedol, že
nevedel o tom, že táto konzola je tam len dočasne. Keby to bol vedel, tak by ju len dočasne nastehoval
a nie naplno nazváral. V dokumentácii nie je uvedené, že ide len o montážnu podperu. Na pojednávaní
uviedol, že pozvárať sa to dalo aj keby tam tieto konzoly zostali. Svedok Y. ( J. ) na pojednávaní uviedol,
že už sa na to nepamätá, na čo mu žalobca dal k nahliadnutiu fotku konzoly, o ktorú sa jedná v položke
č. 4 a svedok uviedol, že toto skutočne nie je podporná konzola a táto sa naozaj demontovala a robila

sa nanovo, upravovala sa nanovo. Preto súd túto položku žalobcovi priznal v sume 3.200,- Sk, čo
predstavuje sumu 106,22 €.

Položka č. 5 - zmena požiadavky na kvalitu zvarov, na preverenie na skúšku röntgenom. V tejto súvislosti
súd pôvodne nepriznal celú sumu 9.600,- Sk a nepriznal ju ani po vrátení veci odvolacím súdom, a

to s poukazom na Znalecký posudok, ako aj na výpovede svedkov, že zariadenie nebolo Nemeckým
odberateľom odobraté pre zlú kvalitu. Znalec zdôraznil, že predložené vzorky zvarov nezodpovedali
STN 690012. Formulácia skúšať zvar na tlakovú skúšku, ako uviedol znalec, je nezmysel, tlakom sa
skúša celý systém.

Položkač.6-pôvodnetútosúdneuznalcelú,aanipovrátenívecisvojerozhodnutienezmenilanepriznal
túto položku z dôvodov rovnakých, ako boli uvedené v položke č. 5.

Pokiaľ ide o námietku žalobcu u položiek č. 5,6, že odporca nepredložil ani jeden dôkaz, žeby zvary
nevyhovovali skúške röntgenom a ani o tom, žeby konkrétny zvar nevyhovoval skúške röntgenom,

tak v tejto súvislosti súd poukazuje na závery z Protokolu 3/08RT Výskumného Ústavu Zváračského
priemyselný inštitút SR, z ktorého okrem iného vyplýva, že skúškou prežiarením bolo podrobených 93
ks zvarovaných spojov, z čoho 73 ks bolo hodnotených ako nevyhovujúcich podľa STN EN ISO 12517.
Rovnaké závery konštatoval aj znalec vo svojom posudku, kde uviedol, že náhodné röntgenové analýzy
potvrdili závery Výskumného Ústavu Zváračského Bratislava.

Položka č. 7 - pôvodne súd neuznal celú sumu 12.160,- Sk, a túto položku súd nepriznal ani po vrátení
veci Krajským súdom a to z toho dôvodu, že svedok Y. uviedol, že tieto príruby 120 x 120 v zmysle
projektovej dokumentácie mala urobiť firma JUDAS s.r.o., z výkresu je zrejmé, koľko prírub má byť.
Svedok ďalej uviedol, že výkresy sa delia na zostavné a výrobné výkresy a na vyššie uvedené príruby

bol urobený výrobný výkres, z čoho je teda automaticky zrejmé, že zhotoviteľ diela mal tieto príruby
vyhotoviť.

Položka č. 8 - túto položku súd pôvodne nepriznal, pôvodne u tejto položky priznal len sumu 3 x 1.130,-
Sk, čo predstavuje 3.390,- Sk (112,53 €) a to z toho dôvodu, že svedok Y. (J.) uviedol, že tieto príruby

sa vyrobili celkom 3 ks na stroj ZPA 1300 a tie isté sa následne dali použiť aj pri zariadení ZPA 1750.
S touto výpoveďou svedka korešponduje výpoveď žalovaného, ktorý uviedol, že vie, že tieto príruby
neostali na zariadení, ale z Erfurtu sa vrátili a použili sa na ďalšie zariadenie. Žalobca opak nepreukázal.
Krajský súd rozhodnutie o položke č. 8 nemohol potvrdiť z toho dôvodu, že podľa názoru Krajského
súdu nebolo rozhodnutiu 1. stupňového súdu preskúmateľné, pretože ho neodôvodnil, tak súd uvádza,

že síce odôvodnená táto položka bola, avšak vypadlo jej číselné ohodnotenie a bola zdôvodnená spolu
s položkou č. 7. Napriek tomu, že položka č. 8 ako nezdôvodnená bola Krajským súdom vytýkaná, súd
túto položku v hodnote 112,53 € zahrnul do sumy naviac prác, ktoré boli žalobcovi priznané v sume
5.266,20 € a ktoré nadobudli právoplatnosť, preto v tejto časti 112,53 € súd nemohol opätovne o tomto
nároku rozhodovať.

Predmetom konania po vrátení veci odvolacím súdom teda zostal len nárok prevyšujúci a to 5 ks
zaslepovacích prírub, ktoré súd opätovne nepriznal, ani po vrátení odvolacím súdom a to z toho dôvodu,
že svedok Y. uviedol, že celkom sa vyrobili 3 ks zaslepovacích prírub, ktoré sa použili 3 ks na zariadenieZPA 1300 a tie isté na zariadenie ZPA 1750 s tým, že uvedené potvrdil aj žalovaný, keď povedal, že tieto
príruby sa vrátili z Erfurtu a použili sa na ďalšie zariadenie druhý raz.

Položka č. 9 - táto položka zahŕňala výrobu závesných ôk, v tejto časti ani po vrátení veci odvolacím
súdom, súd nárok žalobcu nepriznal a to z dôvodov rovnakých, ako uviedol v položke č. 12 u zariadenia
FK 1000.

Zariadenie ZPA 1750 ( č. l. 15-17 )

U položiek č. 1,2,3,4 bolo právoplatne rozhodnuté.

Položka č. 5 - túto pôvodne súd nepriznal, týkala sa výroby závesných ôk. Nepriznal ju ani po vrátení
vecí odvolacím súdom z rovnakých dôvodov, ako súd uvádza u položky č. 12 u zariadenia FK 1000.

Položkač.6-jednalosaovýrobušpeciálnychprírub,kdepôvodnetútopoložkusúdnepriznalanepriznal
ju ani po vrátení veci Krajským súdom a to z toho dôvodu, že napriek tomu, že žalobca tvrdil, že tieto
príruby mal dodať žalovaný. Jeho výpoveď bola vyvrátená výpoveďou svedka Y. ( J. ), ktorý uviedol, že
išlo o špeciálne príruby, ktoré boli súčasťou projektovej dokumentácie, mal ich vyrobiť žalobca a boli
zahrnuté v pôvodnej cene diela.

Položka č. 7 - išlo o výrobu prírub, kde pôvodne súd túto položku nepriznal a nepriznal ju ani po vrátení
veci odvolacím súdom z dôvodov rovnakých, ako sú uvedené v položke č. 6.

Položka č. 8 - jednalo sa o zaslepovaciu prírubu ZAKO 75 x 12,5, ktoré boli celkom vyrobené podľa

výpovede svedka Y. ( J. ) 3 ks a tie isté sa použili na zariadenia ZPA 1300, ako aj na zariadenie ZPA
1750. Keďže túto položku súd priznal u zariadenia ZPA 1300 za 3 ks prírub 12,5 x 75, tak u zariadenia
ZPA 1750 túto položku už nepriznal ani po vrátení veci odvolacím súdom.

Položkač.9-zaslepovaciepríruby60x10,taktútopoložkusúdpriznalvosvojompôvodnomrozsudku,v

sume 3.300,- Sk, kde priznal 3 ks prírub 60 x 10, čo je 3 x 1.100,- Sk, celkom teda priznaná položka
3.330,- Sk. Krajský súd konštatuje, že položka č. 9 nie je zdôvodnená, avšak o tejto súd opätovne
rozhodnúť nemohol, pretože zdôvodnená je, avšak došlo k chybnému označeniu položky č. 9, ktorá v
odôvodnení Okresného súdu, v rozsudku na str. 19, je len chybne číselne označená ako položka č. 8,
avšak z označenia, čo sa pod touto položkou ukrýva a to 3 ks prírub 60 x 10 jednoznačne vyplýva, že

nejde o položku č. 8, ale o položku č. 9, kde súd o nej rozhodol a zahrnul túto sumu do sumy, ktorá bola
priznaná prvotne Okresným súdom a to do sumy naviac prác vo výške 5.266,20 Sk a teda už nebolo
možné o nej opätovne rozhodnúť.

Pokiaľ ide o ďalšie položky, ktoré si žalobca vyúčtoval ako naviac práce, pričom ide o položky za presun

do Modranky a nájomné v celkovej sume 4.979,08 €, tieto nároky boli Okresným súdom zamietnuté a
Krajský súd v tejto časti rozsudok potvrdil“.

25. Pokiaľ išlo o vzájomný návrh žalovaného voči žalobcovi pôvodne v sume 90.853,19 Eur, tak v
zmysle intencií rozsudku Krajského súdu v Žiline okresný súd vyzval žalovaného na objasnenie a presnú

špecifikáciu tohto vzájomného návrhu aj vo vzťahu k započítaciemu prejavu, v súvislosti s možnou
duplicitou nárokov, ktoré uplatňuje na zaplatenie a ktoré uplatňuje na započítanie s tým, že u sumy,
ktorej sa žalobca domáhal, a to sumy 21.861,29 Eur titulom zľavy, tak pokiaľ ide o sumu 10.998,30 Eur,
u tejto časti zľavy nie je zrejmé, čo je kompenzačná námietka a čo je vzájomný návrh, čo zdôraznil aj
Krajský súd v Žiline na str. 38 svojho rozsudku. Po výzve žalovaný uviedol, že pokiaľ ide o započítaciu

námietku, tak voči žalobcovi, aby sa vyhol duplicite už nič nežiada, teda fakticky berie započítaciu
námietku späť. Teda okresný súd konanie o tejto započítacej námietke z tohto dôvodu zastavil. Všetky
nároky, ako uviedol žalovaný si voči žalobcovi uplatnil len vzájomným návrhom. Jednalo sa o celkovú
sumu 90.853,19 Eur, „ktorá pozostáva zo sumy 3.609,51 € ako škoda spôsobená dopravou na trase
Modranka - Erfurt 2x, ďalej ako škodu si uplatnil aj sumu 4.315,21 € ako suma, ktorú musel zaplatiť

za protokol vydaný Výskumným Ústavom Zváračským v Bratislave. Ďalej si uplatnil sumu 21.861,29 €
titulomzľavy,50.000,-€,ktorúzaplatilNemeckémupartnerovi,ktorýprerábalvšetkyzvarynanovoaďalej
zo sumy 11.067,18 €, ktoré si uplatnil za nevykonané práce. Z tejto sumy 11.067,18 € za nevykonané
práce prvostupňový súd zamietol sumu 1.162,55 € a v tejto časti Krajský súd rozsudok súdu 1. stupňapotvrdil, teda zostáva konať o sume 9.904,63 € za nevykonané práce. Toto teda vyplýva zo špecifikácie
vzájomného návrhu doručeného súdu dňa 23.10.2015 (č.l. 2.126 - 2.129), pričom okrem týchto nárokov
si naviac žalovaný uplatnil na započítanie sumu 127,46 €, pričom žalovaný uvádza, že si uplatňuje

sumu 127,46 € na započítanie voči nároku žalobcu a to titulom zľavy. Z tohto vyjadrenia je zrejmé, že
sumu 127,46 € titulom zľavy započítava žalovaný voči nároku žalobcu, ktorý bol súdom právoplatne
priznaný u položky ZPA 1750, položka č. 3 - zmena napojenia akumulátorov, oprava napojenia, ktorá
položka bola právoplatne priznaná. Voči tejto položke uplatňuje žalovaný na započítanie zľavu vo výške
127,46 €. Zľavu žalovaný odôvodňuje tým, že zmena napojenia akumulátorov bola prácou navyše, ale

na potrubiach pri napojení akumulátorov boli vadné zvary a tieto zvary aj s potrubiami, pre vysoký tlak,
sa museli neskôr v Erfurte v Nemecku odstrániť zo zariadenia ZPA 1750 a nahradiť novými potrubiami
a bez vadnými zvarmi. Z tohto vyjadrenia žalobcu nie je zrejmá existencia jeho pohľadávky v sume
127,46 €, nie je zrejmé, akú zľavu, z akej ceny práce vlastne uplatňuje a tento svoj nárok žiadnym
spôsobomnepreukázal.Ďalšounaviacpoložkouoprotipôvodnémuvzájomnémunávrhujenárokvsume
600,- €, ktoré žalobca ako novú započítaciu námietku započítava voči žalobcovi titulom škody za 5 m

potrubia, z napojenia akumulátorov, ktoré sa muselo v Erfurte odstrániť a vyhodiť a tiež si uplatňuje sumu
63,73 € za práce na vadných zvarov, na týchto potrubiach. Existenciu tejto pohľadávky na započítane v
sume 663,73 € titulom škody, ktorú žalovaný započítava voči nárokom žalobcu, žalovaný nepreukázal.
Nepreukázal existenciu tejto pohľadávky, nepreukázal základné atribúty vzniku škody, preto súd ustálil,
že nárok žalobcu voči žalovanému nezanikol započítacím prejavom žalovaného v sume 127,46 € titulom

zľavy a 663,73 € titulom náhrady škody.“

26. Okresný súd potom ustálil vo vzťahu k „vzájomného nároku žalovaného voči žalobcovi vo výške
90.853,19 € tento pozostával z :

1. Ceny za nevykonané práce v sume 11.067,18 €
2. Zľavy z ceny 21.861,29 €
3. Náhrady škody vo výške 57.924,72 €.“

27. Pokiaľ išlo o časť vzájomného návrhu v sume 11.067,18 Eur za nevykonané práce, ktoré žalovaný

presne špecifikoval na č.l. 222 spisu, tak tento nárok okresný „súd žalovanému nepriznal z nasledovných
dôvodov: u položiek čistenie a morenie potrubí, príprava na tlakovú skúšku a statický výpočet na priehyb
a mriežková skúška (položky 1, 2, 3 číslo listu 522), žalovaný si uplatnil za tieto nevykonané práce sumu
3.104,76 eur (93.534,- Sk). Vykonaným dokazovaním a to dobropisom číslo 207065 z 25.10.2007 mal
súd preukázané, že žalobca uznal, že tieto práce nevykonal a dobropisoval žalovanému sumu 3.053,41

eur (91.987.- Sk). Rozdiel medzi požadovanou a dobropisovanou sumou predstavoval sumu 51,35 eur
(1.547,-Sk), ktorú žalovaný požadoval naviac, avšak túto sumu žiadnym spôsobom nepreukázal. Za
nevykonanú prácu privarenie 510 kusov výstužných trojuholníkov požadoval žalovaný sumu 2.661,65
eur (80.185,- Sk položka číslo 4 číslo listu 522). Túto sumu súd nepriznal, lebo ako vyplynulo z výpovedí
svedkov Y. a T. sami títo projektanti zrušili tieto trojuholníky ako nefunkčné a tieto boli nahradené

samotnými projektantmi plieškami na uchytenie roštov, pričom výpoveďou žalobcu mal súd preukázané,
že tieto pliešky na uchytenie roštov žalobca nefakturoval a považoval ich cenu za vykompenzovanú tým,
že neboli montované výstužné trojuholníky.“

28. Za prevoz vecí z Trnavy do Modranky žalovaný požadoval ako za nevykonanú prácu sumu 14.500,-

Sk, čo je 481,31 Eur. Túto sumu mu okresný súd nepriznal z toho dôvodu, že o tomto nároku bolo
rozhodnuté už vo výroku, ktorým okresný súd rozhodol o nárokoch žalobcu voči žalovanému, kde
súčasťou žalobcom uplatneného nároku voči žalovanému za naviac práce bol aj prevoz do Modranky a
tátosumabolazahrnutáajdofaktúryzanaviacpráce,avšaktentonárokokresnýsúdžalobcovinepriznal
z toho dôvodu, že túto dopravu síce žalobca vykonal, avšak Zmluvou o dielo sa zaviazal vykonať dielo,

ktoré bolo predmetom zmluvy, súc si vedomý svojich kapacitných možností. Ak z akéhokoľvek dôvodu
jeho kapacitné možnosti nepostačovali na realizáciu diela a bol nútený sa presťahovať do priestorov
vyhovujúcejších, je povinný sám znášať s týmto súvisiace náklady. „Žalovaný nepreukázal, že by túto
dopravu realizoval on a preto nebol dôvod mu tento nárok priznať.“

29. Ďalej si „žalovaný uplatnil voči žalobcovi ako nevykonanú prácu troch zváračov, za ktorých on
poskytol náhradu v sume 962,26 €. Tento nárok súd v pôvodnom rozsudku zamietol a Krajským súdom
bola táto časť rozsudku, v ktorej bol nárok žalovaného v sume 962,26 € zamietnutý, potvrdený krajským
súdom.“30. K položke číslo 7 (č.l. 522), ktorou si žalovaný vyúčtoval montáž a demontáž potrubí v sume 6.309,80
Eur (190.089,- Sk) okresný súd uviedol, že tento nárok považoval za nedôvodný, pretože táto práca

bola predmetom diela, ktoré mal vykonať žalobca, či už pri samotnom vykonávaní diela, alebo pri
odstraňovaní vád a nebola preukázaná dohoda, že tieto práce namiesto žalobcu vykoná žalovaný, a že
mu žalobca za tieto práce zaplatí, resp. nebola preukázaná dohoda o zúžení diela.

31. K položke číslo 8 (č.l. 522), doprava potrubí na trase Modranka Zvončín a späť, tento nárok uplatnený

žalovaným vo výške 300,44 Eur (9.051,- Sk) okresný súd nepriznal z toho dôvodu, že v zmysle zmluvy
o dielo túto prácu mal vykonať žalobca, čo aj vykonal a preukázal náklady s touto dopravou spojené
faktúrami.

32. K položke číslo 9 (č.l. 522), žalovaný si uplatnil sumu 200,29 Eur (6.034,- Sk) za to, že žalobca
nevykonal skúšku tesností vaní. Tento nárok v pôvodnom rozsudku okresný súd žalovanému nepriznal

a v tejto časti bolo toto rozhodnutie okresného súdu krajským súdom potvrdené.

33. Položka číslo 10 (č.l. 522), ktorou si žalovaný uplatnil sumu 100,08 Eur (3.015,- Sk), za spojenie
potrubí bezzvarovou metódou a prevoz komponentov z Trnavy do Modranky, tento nárok pokiaľ ide o
spoje tlakových potrubí žalovaný nepreukázal a prevoz z Trnavy do „Modranky a nároky s ním spojené

boli odôvodnené vyššie.“

34. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že ďalším nárokom, ktorý žalovaný voči
žalobcovi požadoval bola suma 21.861,29 Eur. Vykonaným dokazovaním, a to predovšetkým zo záverov
Výskumného ústavu zváračského v Bratislave vyplýva, že zo 105 kusov zvarovaných spojov bolo

vizuálnou kontrolou zistené, že 91 kusov nespĺňa kritéria normy STN EN ISO 5817 a tieto zvarové spoje
nevyhovovali ani najmiernejšiemu stupňu kvality D, teda 87% zvarových spojov bolo nevyhovujúcich.

35. Skúškou prežiarením bolo kontrolovaných 93 kusov zvarových spojov, pričom 73 kusov
nevyhovovalo norme STN EN ISO 12517 a nevyhovovali ani najmiernejšej úrovni prípustnosti 3. Z

celkového počtu bolo teda 68% zvarových spojov nevyhovujúcich. Zo záverov Výskumného ústavu
zváračskéhoBratislavatiežvyplývalo,žezistenéchybypoukazujúnanedostatočnúzručnosťzváracieho
personálu a nesprávny postup pri zváraní.

36. K rovnakým záverom dospel aj do konania pribratý znalec Doc. Ing. Tibor Donič CSc., ktorý

v posudku 1/2012 uviedol, že ním vykonané náhodné röntgenologické analýzy potvrdili závery VÚZ
Bratislava, to znamená až 78,5% všetkých preverovaných zvarov nevyhovovalo norme STN EN ISO
12517 a 91 kusov zo 105 preverovaných kusov už pri vizuálnej kontrole nespĺňalo kritéria normy STN EN
ISO 5817. V posudku sa ďalej uvádzalo, že pokiaľ objednávka hovorí o kompletnej príprave na tlakové
skúšky, tak znalec tomuto rozumie tak, že bola objednávaná kontrola hydraulického potrubia na tlakovú

skúšku a nie zvarov. Toto tvrdenie v znaleckom posudku preukazuje tvrdenia samotného žalovaného,
ktorý od počiatku tvrdil, že tlakovou skúškou sa nemala preverovať kvalita zvarov. V znaleckom posudku
znalec považoval za potrebné uviesť, že tím zváračov žalobcu, ako aj zvárači, ktorých poskytol žalovaný,
nezodpovedali úplne svojimi certifikátmi kritériám pre zhotovenie takto náročných hydraulických celkov.

37. Pri výsluchu na pojednávaní znalec uviedol, že bolo potrebné pri danom diele, aby všetky zvary
zodpovedali na 100% technickej norme STN EN ISO 12517, pretože stačí, že v systéme jeden zvar
nevyhovuje uvedenej norme, tak celý systém je diskvalifikovaný a skolabuje. Celý systém ako taký pri
kvalite zvarov, ktorú znalec posudzoval z verifikovaných vzoriek na 100% nemohol vyhovieť tlakovej
skúške. Znalec tiež uviedol, že v projektovej dokumentácii nemusí byť uvedené, akému tlaku musí

zhotovený systém zodpovedať, lebo to nie je informácia potrebná pre zvárača. Zvárač musí vychádzať
z výkresu.

38.Tvrdeniežalobcu,ktorýspochybnil,čiznalecvôbecskúmalvzorkypochádzajúcezkonkrétnehodiela
bolo vyvrátené samotným znalcom, ktorý uviedol, že jednak porovnal výkresy a rozmery s konkrétnymi

vzorkami, preštudoval rozsiahlu farebnú fotodokumentáciu a nemal pochybnosti o vieryhodnosti jemu
predložených vzoriek. Viedla ho k tomu aj farebná totožnosť komponentov predložených a komponentov
na fotodokumentácii. Tiež identifikoval čísla, ktorými zvary opatril VÚZ v Bratislave a čísla zvarov
uvedené v posudku VÚZ Bratislava sa zhodovali s číslami na vzorkách.39. Tvrdenia žalovaného o vadnosti diela spočívajúce v nekvalite zvarov a s touto nekvalitou spojené
následkypotvrdiliajsvedkoviaatonapríkladsvedokN.Y.(J.),ktorýuviedol,žeanijednajednotkanebola

odobratá odberateľom žalovaného z dôvodu nekvalitných zvarov. Zhodne ako znalec tento svedok
uviedol, že tlaková skúška nehovorí o kvalite zvarov. Pokiaľ ide o autentickosť vzoriek predložených
znalcovi, svedok potvrdil, že sám vyberal zo zariadení, ktoré boli v Nemecku vyhodené ako nekvalitné
vzorky, ktoré osobne odovzdával VÚZ v Bratislave. Pokiaľ ide o kvalitu zvarov a teda vady diela, tieto boli
preukázané aj výpoveďou svedka J. T. (č.l. 1259 spisu), ktorý uviedol, že vie o tom, že boli problémy s

kvalitou zvarov. Tiež svedok M. O. (č.l. 1260 spisu) vypovedal, že celé zariadenia sa vracali z Nemecka
kvôli zvarom. Nekvalitu zvarov tiež preukazuje výpoveď svedka T. (č.l. 1262 spisu), ktorý vypovedal, že
pri zváraní vznikala nepresnosť, ktorá potom bola dotlačovaná španovaním, pán W. búchal kladivom
po zvarencoch, bolo to nepresne zvarené. Videl tiež vzorky, ktoré pán Y. doviezol z Nemecka, už boli
rozrezané a videl tam kvaple a neprevarené korene. Tento svedok sa tiež vyjadroval k objednanej
tlakovejskúškeapotvrdilvýpoveďžalovanéhovtom,žetlakomsarobískúškatesnostiatánepreukazuje

kvalitu zvarov.

40. Vzhľadom na tieto dôkazy, okresný súd mal nepochybne preukázané, že dielo zhotovené žalobcom
vykazovalo vady spočívajúce v nekvalitne vykonaných zvaroch.

41. Okresný súd mal za to, že na takúto zľavu vo výške 21.861,29 Eur má žalovaný nárok, pretože
ako vyplynulo z výpovede znalca, ako aj svedkov, postačoval by jeden nekvalitný zvar a skolaboval by
celý systém, pričom v danom prípade bola preukázaná nekvalita drvivej väčšiny zvarov, čo oprávňovalo
žalovaného požadovať podľa okresného súdu stopercentnú zľavu z ceny diela, žalovaný však uplatnil
zľavu v nižšej miere, a preto nebol dôvod mu túto nepriznať. Na požadovanie stopercentnej zľavy z ceny

diela žalovaného oprávňoval aj v konaní jednoznačne preukázaný fakt, že všetky zariadenia vyrobené
žalobcom boli v Nemecku zhotovované nanovo a pôvodné boli vyhodené.

42. Keďže okresný súd konštatoval, že celková zľava, ktorú si žalovaný voči žalobcovi uplatnil v sume
21.861,29 Eur žalovanému prináleží tak, pokiaľ žalobca požadoval voči žalovanému doplatok ceny diela

v sume 7.809,30 Eur, tak okresný súd vzhľadom ku konštatovanému, danému nároku žalovaného na
zľavu ustálil, že žalovaný tento doplatok ceny diela nie je povinný zaplatiť, ostatnú časť ceny diela
už žalovaný zaplatil a teda zostávajúcu časť uplatnenej zľavy v sume 14.051,99 Eur (21.861,29 Eur -
7.809,30 Eur) bol potom povinný žalobca žalovanému titulom zľavy zaplatiť.

43. Ďalším nárokom, ktorý si žalovaný voči žalobcovi uplatnil bol nárok v sume 57.924,72 Eur, ktorého
sa domáhal titulom škody. Pokiaľ ide o sumu 50.000,- Eur, ktorú žalovaný zaplatil svojmu odberateľovi
HYDACSYSTEMGMBHvNemecku,takokresnýsúdajspoukazomnazáverykrajskéhosúdupoukázal
na to, že v občianskom súdnom konaní účastníci konania (t.č. strany konania podľa „CSP“) majú
povinnosť tvrdenia a následnú dôkaznú povinnosť. Pokiaľ ide o tento nárok v sume 50.000,- Eur, tak

bolo úlohou žalovaného produkovať také dôkazy, ktoré by preukázali existenciu jednotlivých atribútov
škody, bez naplnenia ktorých, nemôže byť ten, kto škodu uplatňuje úspešný, vo vzťahu k uplatňovanej
náhrade voči tomu, kto škodu mal spôsobiť. V prvom rade, ako už konštatoval aj krajský súd vo svojom
rozhodnutí vo vzťahu k nároku na náhradu škody, je potrebné preukázať vznik škody, jej výšky a
ďalej, v čom má spočívať porušenie záväzkovej, resp. právnej povinnosti na strane toho, kto škodu

mal spôsobiť a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Jediný dôkaz, ktorý
žalovaný produkoval bola faktúra a výpis z účtu o tom, že sumu 50.000,- Eur svojmu nemeckému
partnerovi zaplatil. V pôvodnom konaní žalovaný predložil originál listiny v cudzom jazyku, následne
zabezpečil a predložil okresnému súdu úradný preklad tejto listiny. Z tohto prekladu faktúry jednoznačne
vyplývalo, že ide o faktúru vystavenú za opravu, ktorú nemecký partner vystavil spoločnosti žalovaného.

„Ak teda sa konštatuje, že je to faktúra za opravu, tak potom je jednoznačné, že oprava je vlastne
odstraňovanie vád diela a nemôže byť posudzovaná ako škoda, pričom v tejto súvislosti súd poukazuje,
že bolo nutné žalovaným aplikovať ustanovenie § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka a uspokojenie,
ktoré možno dosiahnuť uplatnením nárokov z vád podľa § 437 a 438, nemožno dosiahnuť uplatnením
nárokov z iného právneho dôvodu, preto súd nárok na náhradu škody v sume 50.000,- € zamietol.“

44. Okresný súd uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku, že položkou v rámci škody, ktorú si
žalovaný uplatnil voči žalobcovi bola i suma 3.609,51 Eur ako náklady spojené s prevozom zariadení
z Modranky do nemeckého Erfurtu, márne vykonané dvakrát. Túto časť škody okresný súd priznalžalovanému celú tak, ako si ju uplatnil, „pretože túto preukázal predloženými faktúrami za vykonanie
tejto dopravy a to č. 150807 na sumu 33.320,- Sk (č.l. 379), faktúra č. 2007087 na sumu 36.890,- Sk (č.l.
381), faktúra č. 2007090 na sumu 28.560,- Sk (č.l. 383) faktúra č. 020907 na sumu 21.420,- Sk (č.l. 385),

faktúra č. 2007104 na sumu 9.210,50 eur (č.l. 387). Tieto náklady mal súd preukázané aj výpismi z účtu
(č.l. 380, 382, 384, 386, 388), ktoré svedčia o úhrade vyššie uvedených faktúr. Tiež bolo preukázané
výpoveďami svedkov T., Y. (teraz J.), S., O., že hoci bolo povinnosťou žalovaného dodať zariadenia
svojmu nemeckému odberateľovi a bolo nesporné, že prepravu mal vykonať žalovaný, tak táto preprava
sa musela pre vady zvarov vykonať minimálne dvakrát zbytočne, pretože ako boli zariadenia dodané do

Nemecka, tak nemecký odberateľ ich ako vadné vrátil.“

45. Ďalšou položkou, ktorú si žalovaný ako škodu uplatnil voči žalobcovi bola suma 4.315,21 Eur
ako škoda v súvislosti s nákladmi, ktoré musel žalovaný zaplatiť Výskumnému ústavu zváračskému
Bratislava za preskúmanie kvality zvarov. Vykonaným dokazovaním bolo podľa okresného súdu
nepochybné, že už v priebehu realizácie diela a tak tomu zostalo aj počas súdneho konania, pretrvával

medzi žalobcom a žalovaným spor, či dielo bolo vykonané riadne v zmysle zmluvy o dielo. Keďže
žalovaný nemal odborné predpoklady na posúdenie kvality vykonaného diela a mal len vedomosť, že
jeho nemecký partner vracia dielo opakovane pre vyskytujúce sa vady, ktoré však žalobca popieral, bol
žalovaný nútený dať preskúmať zvary vykonané na zariadeniach Výskumnému ústavu zváračskému
v Bratislave, aby mohol riadne zistiť kvalitu zvarov a prípadný rozsah vád za účelom kvalifikovanej

reklamácie týchto vád u žalobcu. Náklady spojené s týmto preskúmaním žalobca preukázal faktúrou
Výskumného ústavu zváračského č. 8100119 (č.l. 1427 spisu) na sumu 159.743,- Sk (5.302,50 Eur).
Z týchto nákladov si žalovaný uplatnil voči žalobcovi len sumu 4.315,21 Eur, ktorú mu ako dôvodnú a
preukázanú okresný súd priznal ako ujmu, ktorá žalovanému, ako poškodenému vznikla tým, že musel
vynaložiť náklady (náklady na prieskum zvarov), v dôsledku porušenia povinností žalobcu, teda súd

priznal túto položku ako náklady podľa § 380 Obchodného zákonníka.

46. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že „Žalovaný vo vzájomnom návrhu
sa dožadoval aj úrokov z omeškania a to zo sumy 57.924,72 eur (náhrada škody) od 16.5.2008 do
zaplatenia, kde argumentuje, že výzva na náhradu škody išla žalovanému listom zo dňa 10.10.2007,

30.4.2008 s tým, že vyzval na nahradenie škody v lehote do 15.5.2008. Zo sumy 21.861,29 eur
(zľava) požadoval úroky z omeškania od 1.10.2007 a to z toho dôvodu, že žalovaný prevzal na základe
preberacieho protokolu zariadenia 30.8.2007 a v zmysle preberacieho protokolu sa mal žalobca k
vadám vyjadriť do 30-tich dní, teda do 30.9.2007. Žalovaný však žiadnym spôsobom sa nevyjadril ani
nereagoval. Zo sumy 11.067,18 eur (nevykonané práce) požadoval žalovaný úroky z omeškania od

1.10.2007 a to z rovnakého dôvodu ako pri požadovanej zľave z ceny diela. Pokiaľ ide o zľavu z
ceny diela ako aj nároky za nevykonané práce, súd konštatuje, že preberací protokol zo dňa 30.8.2007
obsahoval uplatnenie nároku titulom vád vo forme požiadavky na odstránenie vád, neobsahoval však
výzvu na zľavu z ceny diela. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že nielen nekvalitné zvary sú vadou
diela, ale ak predmetom zmluvy o dielo boli isté konkrétne druhy pracovných činností a časť týchto

dohodnutých prác nebola vykonaná zhotoviteľom, tak aj toto súd považuje za vady diela. Nárok z vád
vo forme zľavy z ceny diela žalovaný uplatnil voči žalobcovi listom zo dňa 20.9.2007 (č.l. 374), kde
sa žalovaný domáhal zľavy titulom vád v sume 10.862,71 eur. Súd teda z tejto sumy priznal úroky
z omeškania v zákonnej 14,25% výške ročne (dohoda o výške úrokov nebola preukázaná), a to od
1.10.2007 z toho dôvodu, že list zo dňa 20.9.2007 považoval súd za výzvu k zaplateniu zľavy, kde

však nebolo preukázané kedy bola táto výzva žalobcovi doručená (ale nebol spor o tom, že doručená
mu bola), potom ak predpokladáme, že doručovanie poštou trvá asi 2 dni, tak do dispozičnej sféry
žalobcu sa výzva mohla dostať 23.9.2007, plniť mohol deň nasledujúci, a teda do omeškania sa dostal
25.9.2007. Žalovaný však požadoval úroky z omeškania z uplatnenej zľavy až od 1.10.2007, a teda súd
nemal dôvod mu od tejto doby úroky z omeškania nepriznať, avšak len pokiaľ ide o sumu 10.862,71

eur. Zo zvyšnej časti vzájomného nároku v sume 11.114,- € titulom škody a zostávajúcej časti zľavy
súd priznal úroky z omeškania až od 12.1.2011 a to z toho dôvodu, že písomné vyjadrenia žalovaného
zo dňa 25.11.2010 a 7.12.2010 súd považoval za kvalifikovanú výzvu na zaplatenie vyššie uvedenej
sumy, zo spisu však nie je zrejmé kedy konkrétne boli tieto vyjadrenia žalovaného doručené žalobcovi,
je však nepochybné, že 12.1.2011 už žalobca týmito vyjadreniami disponoval, lebo sa k nim písomne

12.1.2011 vyjadroval (č.l. 395). Je teda nepochybné, že uvedené vyjadrenia z 25.11.2010 a 7.12.2010,
ktoré súd považoval za výzvu sa dostali do dispozičnej sféry žalobcu pred 12.1.2011, a teda najneskôr
k tomuto dátumu bol žalobca v omeškaní s plnením peňažného záväzku, a preto súd žalovanému od
tohto dátumu v zákonnej výške (dohoda ohľadne výšky úrokov nebola preukázaná) zo sumy 11.114,-€ priznal. Vo zvyšku pokiaľ ide o úroky z omeškania vzájomný návrh zamietol.“ Rozhodnutie o trovách
konania okresný súd ponechal podľa § 151 ods. 3 OSP na dobu 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej.

47. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobca i žalovaný.

48. Žalovaný v odvolaní (č.l. 2403 a nasl. spisu) žiadal, aby „táto sťažnosť, alebo celý jej text, bola
súčasťou odvolávacieho konania 2. stupňového súdu na KS Žilina.“ „Po právnej stránke vám doručí

odvolanie v plnom rozsahu môj právny zástupca.“ Žalovaný nesúhlasil so závermi okresného súdu,
pretože „veľmi zlé a neodborné posúdenie škodovej položky 50.000,- Eur“. „Žalobca dodal materiál
a vyrobil 10 ks rámov - ich hodnota bola 801.849,00 Sk podľa ponuky žalobcu z r. 2007 - viď druhú
stranu vzájomného návrhu odporcu zo dňa 23.3.2011 - tieto hotové rámy môžete vidieť v spise na
fotkách na záhrade žalobcu zo dňa 4.7.2007. Suma za rámy 801.849,00 Sk predstavuje 55,3 % hodnoty
celého diela. Tieto rámy sú dodnes vo Volve Švédsko tak ako odišli z Modranky. Na fotkách z Volvo

Švédsko, ktoré sú v spise, sú viditeľné pôvodné rámy v zelenej farbe, ale potrubia už nie sú zelené tak
ako odišli z Modranky, tie sú v surovom stave, teda nenatreté farbou z dôvodu obrovského časového
oneskorenia.“ „Uplatňovať si zľavu z diela z titulu vád vo výške 100% je nezmysel, pretože evidentne
celé dielo nebolo zlé. Preto tvrdenie p. Mgr. H. na str. 12 rozsudku zo dňa 23.5.2016 druhý odstavec
citujem: „keďže dielo vykazovalo vady a žalovanému prislúchal nárok až na 100% zľavu z ceny diela...."

je veľmi nesprávne, pretože 55,3% z hodnoty diela /10 kompletných rámov/je nainštalovaných vo Volve
Švédsko.“HydacNemeckododalvšetkyhydraulickékomponentypreHydacMartinbezplatnenamontáž
do desiatich kusov hydraulických jednotiek u žalobcu. Jednalo sa o filtre, čerpadlá, chladiče, ventily,
kompenzátory okrem potrubí a príslušenstva k potrubiam - ako sú príruby, hydraulické hadice, „Hydac
Martin teda kúpil na Slovensku všetky hydraulické potrubia, príruby a hydraulické hadice a doručil ich

žalobcovi na montáž.“ Žalobca rezal a zváral potrubia podľa projektu. Mal za to, že dokázal, že zvary
vyhotovilnekvalitneapretosiuplatnilzľavuzcenyztituluvád,ktorúokresnýsúdajpriznal.„Jedokázané,
že všetky zariadenia odišli do Erfurtu k J. B.. Tam sa rozhodlo, že všetky potrubia a príslušenstvo,
ktoré zaplatil a dodal Hydac Martin boli vyhodené do šrotu a odobrané len vzorky pre Výskumný ústav
zváračský v Bratislave. Toto potvrdil aj náš zamestnanec Y. /J./ - osobne bol v Erfurte a priviezol vzorky

zváraných figúr - aj pracovníci Hydac Nemecko/viď vyjadrenie - preklad p. U., ktorý bol niekoľko krát aj v
Modranke/ a súdny znalec p. Doc. Donič uviedol v posudku, že bolo veľmi dobré z dôvodu bezpečnosti,
že sa všetky potrubia vymenili a zvary sa vyrábali odznova.“ Výrok v rozsudku, že sa jedná o opravu,
nie je podľa žalovaného správny, pretože Hydac Nemecko kúpil nové potrubia a príslušenstvo k nim a
pospájal nimi nanovo všetky komponenty na existujúcich rámoch dodaných žalobcom. Hydac Nemecko

neopravoval zvary, pretože ich nebolo možné opraviť bez výmeny potrubí. Hydac Nemecko vyrábal nové
zvary na nových potrubiach, pretože pôvodné potrubia zošrotoval, čo uvádza p. U. z Hydac Nemecko
- viď str. 12 prvý odstavec. To isté tvrdí aj očitý svedok p. Y. (J.), ktorý bol v Erfurte osobne. „Chyba p.
Mgr. H. spočíva v tom, že Hydac Nemecko skutočne opravil všetky zariadenia, ale nie pôvodné zvary
na pôvodnom potrubí. Hydac Nemecko použil všetky pôvodné komponenty, ktoré nám bezplatne dodal

a použil všetkých desať rámov dodaných žalobcom. Teda Hydac Nemecko vo svojej faktúre hovorí
pravdivo o oprave zariadení. Výmenou potrubí s novými zvarmi opravil celé zariadenia, pretože tie boli
zmontované strojnými časťami od troch dodávateľov. Hydac Nemecko dodal všetky komponenty, Judas
dodal všetky rámy, teda prácu aj materiál a Hydac Martin dodal všetky pozvárané potrubia, teda potrubia
od Hydac Martin a zvary od žalobcu, ale tieto boli dokázateľne zlé. Podiel všetkých troch dodávateľov

je na fotografiách v spise jasne viditeľných.“ Bolo podľa žalovaného nevyvrátiteľné, že musel vyhodiť
všetky potrubia a tým vznikla škoda Hydacu Martin a táto škoda obsahuje nové potrubia a prácu a
predstavovalavr.2007viacako10miliónovkorúnatakmajiteľfakturovallenmenšiučasťškody,pretože
celou položkou by žalovaného zlikvidoval. Teda vyhodením a nanovo pozváraným potrubím opravil
všetky zariadenia. Toto si neuvedomila p. Mgr. H. a tak už tretí krát musí žalovaný zaplatiť 6%-ný súdny

poplatok/čo je tretí krát 3.000,- Eur, aby sa „dovolal pravdy“. „Táto nespravodlivá, vynútená obrana nás
do dnes stojí viac ako 30.000,- EUR a pre mňa je to prirovnanie ku nespravodlivému komunistickému
režimu, ktorý ľuďom bral majetky a ničil životy tak, ako to robia právnici, advokáti a justícia v tomto
nespravodlivom podvodnom súdnom procese. Prosím a to žalobca žiadal doplatiť cca. 18.000,- EUR.
Vidíte koľko sme už prerobili a ešte stále nie je koniec.“ Počas celého súdneho procesu nikdy nemal

pocit, že by p. Mgr. H. bola zaujatá proti Hydac Martin, resp. „mojej osobe“ a to iste platí aj pre žalobcu.
„Dnes nadobúdam presvedčenie, že Mgr. H. chce umele a byrokraticky dosiahnuť remízu pre budúce
rozhodnutie o súdnych trovách. Jednalo by sa o ďalšie vyliatie jej špiny na moju hlavu ako to už raz
urobila.“ Jedná sa len o jej dosť veľké a pre žalovaného rozhodujúce chyby. Ďalšie chybné tvrdenieokresného súdu podľa žalovaného bolo v tom, že v napadnutom rozsudku uviedla „pokiaľ ide o tento
nárok v sume 50.000,- EUR, tak bolo úlohou žalovaného produkovať také dôkazy, ktoré by preukázali
existenciu jednotlivých atribútov škody, bez naplnenia ktorých nemôže byť ten, kto škodu uplatňuje

úspešný vo vzťahu k uplatňovanej náhrade voči tomu, kto škodu mal spôsobiť.“ „Chybou p. Mgr. H. je
to, že všetky dôvody, ktoré nám priznala ako dôkazový materiál k uznaniu zľavy z ceny z titulu vád až
po str.21 tohto rozsudku sú rovnako platné aj pre uplatnenie škody a ak to budete pozorne čítať, je
ich tam uvedených a p. Mgr. H. uznaných ozaj hojne. Napr. na str. 12 prvý odstavec, kde vyjadrenia
p. U. a p. Y. z Hydac Nemecko jasne hovorí, že citujem: „pracovníci Hydac Goettelborn museli znovu

vyhotoviť všetky hydraulické potrubia s prírubami a staré potrubia boli zlikvidované. Dôvodom boli zlé
zvary firmy Judas. Rovnako tvrdenie VU Bratislava a súdneho znalca p. Doc. Doniča hovorí o vzorkách
z vyhodených potrubí, teda o vzorkách z pôvodných potrubí, ktoré už neodišli do Volvo Švédsko. Teda
nie tak ako p. Mgr. H. tvrdí na str. 21 - piaty odstavec, že jediným dôkazom, ktorý žalovaný produkoval
bola faktúra a výpis z účtu o tom, že sumu 50.000,-EUR svojmu nemeckému partnerovi zaplatil.“ „Máme
nárok si uplatniť zľavu, pretože dňa 31.8.2007 odišli z Modranky do Erfurtu zariadenia kompletné aj s

pôvodným potrubím a vtedy ešte nebola známa faktická výška škody. Preto sme si uplatnili aj zľavu
z ceny z titulu vád. Len sme nemohli uplatniť zľavu až do výšky 100% ako to v obidvoch rozsudkoch
p. Mgr. H. tvrdí, pretože 55,3% hodnoty pôvodného diela je použité dodnes vo Volve Švédsko - viď
obrázky v spise.“ „Uplatnili sme si oprávnene aj v tomto prípade časť celkovej škody, pretože sme
fakticky zaplatili škodovú faktúru dvoma splátkami v r. 2008 a toto je dátum vzniku škody pre Hydac

Martin, ktorú jasne spôsobil žalobca. Naše potrubia a príslušenstvo bolo vyhodené do šrotu a Hydacom
Nemecko znovu nakúpené a vyrobené nové zvary a nie opravované pôvodné zvary na pôvodných
potrubiach.“ „Dôrazne protestujem, aby aj nové vyznačenie dátumov počítania úrokov v tomto rozsudku
boli datované odo dňa 6.11. 2007, keďže tento dátum pochádza z podvodnej faktúry č. 207 077 z
22.10.2007 a ktorú aj sám žalobca v núdzi označil za omyl. TENTO DÁTUM NEMÔŽETE POUŽÍVAŤ,

PRETOŽE Hydac Martin nikdy v r. 2007 takúto faktúru nedostal. Pani JUDr. Káčeriková a OS Martin má
jasné dôkazy, že faktúra je podvod a keď žalobca dosiahol a aj ďalej dosahuje výhody z jeho údajného
omylu, tak OS Martin potvrdzuje, že sa jedná o podvod, lebo sám OS Martin používa aj naďalej omylnú
faktúru v rozsudku. Pochopte tento prípad sa neskončí, ak tam bude figurovať podvodná faktúra a
neuznanie jasne dokázanej škody, ktorú jednoznačne spôsobil žalobca nám.“ Ak by boli pochybnosti

o jeho tvrdeniach, že ku škode došlo, žiadal odvolací súd o zabezpečenie súdneho znalca -technika
na oceľové konštrukcie z praxe. Požadoval, „aby sa týmto sporom zaoberala celá plejáda organizácii,
ktoréprejaviazáujemopresadenienevyhnutnýchzmienVSlovenskejjustícii(prezident,predsedavlády,
všetky parlamentné strany okrem Kotlebovej strany ministerstvo spravodlivosti a aj Ústavný súd, všetky
média, ktoré budú mať záujem o tomto informovať verejnosť, sudcovská rada, komora advokátov)“. Nie

je mysliteľné, aby čakal takmer dva roky na zlúčenie prípadov, ktoré jasne od jeho prvej výpovede spolu
súviseli. Namietal, že „Dokonca v decembri 2009 nás poslala za dvere, aby sme sa dohodli so žalobcom
bez- toho, aby sme mohli hovoriť o obrovských škodách a medzinárodnej hanbe pre Slovensko, ktoré
žalobca preukázateľne spôsobil. Nie je mysliteľné, aby vyšší súdny úradník mal právomoc vypísať
platobný rozkaz bez toho, aby si nepreveril ani len to, či sme predmetnú faktúru obdržali. Teraz v júni

uplynulo 7 rokov, čo sa nezmyselne pre podvodnú faktúru súdim.“ Je nemysliteľné, „aby ktorýkoľvek
advokát, právnik si mohol pripraviť vhodnú podvodnú faktúru, aby tak dosiahol jednostranne platobný
rozkaz bez toho, aby za to neniesol následky. Smerujem na advokátsku komoru.“ Je nemysliteľné,
„aby bolo možné umožniť vymožiteľnosť čiastkových právoplatných rozsudkov do doby právoplatného
skončenia celého súdneho procesu.“ a aby prokuratúra Martin nekonala vo veci podvodnej faktúry. „Nie

je mysliteľné, aby mohli byť platné rozsudky, ak po ich vyznačení sa dokázateľne objaví pochybenie
sudcov. Túto požiadavku zdôvodňujem tým, že procesy často trvajú celé roky apo vynesení rozsudkov
je daných len 15 dní na odvolanie atak sa môže stať, že z niekoľko tisíc strán obsahujúceho súdneho
sporu sa nemusí vždy v priebehu 15 dní upozorniť na pochybenie sudcov.“ Zdôraznil, že je toho názoru,
že „Slovensko môže byť právny štát, keď ho konečne po 25-tich rokoch nebude viesť právnik. Výnimkou

bol len p. D. a vieme aké dôležité pozitívne kroky Slovensko dosiahlo pod jeho vedením.“

49. Žalovaný podal aj prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie proti výroku pod I., v ktorej súd
prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 388,87 Eur (za naviac práce) spolu
s úrokom z omeškania 14,25 % ročne, od 6.11.2007 do zaplatenia a proti výroku pod IV., teda proti

tej časti rozsudku vrátane jeho odôvodnenia, v ktorej okresný súd zamietol vo zvyšku vzájomný návrh
žalovaného voči žalobcovi a tiež odvolanie proti výroku pod V., teda proti tej časti rozsudku, vrátane
jeho odôvodnenia, v ktorej okresný súd určil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej, lebo okresný súd dospel podľa žalovaného na základe vykonaných dôkazovk nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež preto, že napadnutý rozsudok vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci, najmä však „preto, že vykonané dôkazy vyhodnotil jednotlivo a aj v ich
súvislosti jednostranne v prospech žalobcu a neprihliadol na viaceré tvrdenia a dôkazy v prospech

žalovaného.“

50. Pokiaľ ide o odvolanie proti výroku a jeho odôvodneniu v časti napadnutého rozsudku, v ktorej súd
prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 388,87 Eur (za naviac práce) spolu
s úrokom z omeškania 14,25 % ročne od 6.11.2007 do zaplatenia, tak súd prvého stupňa nesprávne

podľa žalovaného zistil skutkový stav v tom, že nesprávne určil, že práce na žalobcom zhotovených 10
zariadeniach, za ktoré priznal žalobcovi sumu 388,87 Eur, „ako za práce naviac, sú naviac prácami.“
Toto skutkové zistenie bolo podľa žalovaného nesprávne, pretože jednotlivé tzv. naviac práce podľa
jednotlivých položiek, ako ich okresný súd uviedol na stranách 13 až 17 napadnutého rozsudku, nie sú
podľa žalovaného naviac prácami, a to z dôvodov, pre ktoré žalovaný v konaní tieto tzv. práce naviac
viac krát podľa jednotlivých položiek všetky písomne namietal vo svojich viacerých podaniach v konaní

pred súdom prvého stupňa. Súd prvého stupňa zrejme nesprávne vychádzal z § 549 ods. 1 OBZ, avšak
žalovaný poukázal na to, že nebola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným žiadna dohoda o rozšírení
diela (objednaných a zhotovovaných zariadení). V tejto súvislosti žalovaný považoval za potrebné
poukázať na to, že súdom prvého stupňa už bolo žalobcovi právoplatne priznaných za vykonanie tzv.
naviac prác 5.266,20 Eur, hoci na základe podvodne vystavenej faktúry, na základe čoho v súčasnosti

prebieha exekúcia na uvedenú sumu z príslušenstvom. Teda spolu uložil okresný súd žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobcovi za tzv. naviac práce sumu 5.655,07 Eur (5.266,20 Eur + 388,87 Eur), čo
výrazne presahovalo sumu, ktorú sa v preberacom protokole za tzv. naviac práce zaviazal zaplatiť
žalovaný, a to sumu 100.000,- Sk (3.319.39 Eur). Poukázal pritom na vzájomný návrh zo 4.11.2009. Súd
prvého stupňa aj v prípade, ak dospel k právnemu názoru, že ide o naviac práce a žalobcovi patrí za ne

388,87 Eur, nemal žalobcovi priznať jeho nárok na 388,87 Eur za naviac práce (ešte nezaplatený), a to
z dôvodov skonzumovania tejto sumy žalovaným uplatnenou zľavou vo výške 21.861,29 Eur v zmysle §
439 ods. 1 a ods. 2 OBZ. Nárok na priznanie naviac prác vo výške 388,87 Eur a aj úrokov z omeškania
(začiatok omeškania) vo výške 14,25 % ročne sa opäť zrejme odvíja od „žalobcom podvodne vystavenej
faktúry č. 207077 z 22.10.2007 za tzv. naviac práce“, keď v napadnutej časti výroku uvádza začiatok

omeškania od 6.11.2007, pretože podvodne žalobcom vystavená faktúra č. 207077 z 22.10.2007, ktorá
nebola nikdy žalovanému doručená žalobcom, bola splatná dňa 5.11.2007 (žalovaný ju, ale „obdržal“ až
v súdnom konaní od okresného súdu a nikdy nie od žalobcu, a to ani pred dobou splatnosti). Žalovaného
„veľmi nahnevalo, keď zistil“, že okresný súd nárok na sumu 388,87 Eur a úrok z omeškania opätovne
odvíjal od „podvodne vystavenej faktúry č. 207077 z 22.10.2007“. Aj z toho dôvodu okresný súd nemal

dôvod na základe tejto omylom vystavenej a pochybnej faktúry priznať žalobcovi akýkoľvek nárok, a
teda ani sumu za naviac práce a ani súvisiace úroky z omeškania vo výške 14,25 % ročne.

51. Žalovaný v odvolaní namietal, že okresný súd nesprávne rozhodol v tom, že nepriznal zníženie ceny
diela za žiadnu z prác, ktoré žalobca nevykonal, ktoré si žalovaný nakoniec uplatnil vzájomným návrhom

z 23.3.2011 v sume 11.067,18 Eur, z čoho súd prvého stupňa mal v novom konaní rozhodovať o nároku
žalovaného na zníženie ceny diela (zariadení) o nevykonané práce v sume 9.904,63 Eur. Súd prvého
stupňa mal v prvom rade v zmysle § 549 ods. 1 Obchodného zákonníka určiť, že žalovaný nemal zaplatiť
celúdohodnutúcenuzavyhotoveniezariadení,alecenuprimeranezníženúonevykonanépráceakeďže
žalovaný už zaplatil na základe zálohových faktúr žalobcovi celú cenu za zhotovenie zariadení, ktorú mu

zaplatiť mal, tak súd prvého stupňa mal rozhodnúť, že žalobca je povinný cenu ním nevykonaných práce
zaplatiťžalovanému.„Súdprvéhostupňapodľažalovanéhopretonesprávnerozhodolonepriznanísumy
3.104,76 eur (93.534,- Sk) za čistenie a morenie potrubí, príprava na tlakovú skúšku a statický výpočet
na priehyb a mriežková skúška, keď túto sumu žalovanému nepriznal z toho dôvodu, že žalobca uznal
nevykonanie týchto prác a dobropisoval žalovanému sumu 3.053,41 eur (91.987,- Sk). Túto vec súd

prvého stupňa nesprávne právne posúdil, pretože žalobca sumu 91.987 Sk (3.053,41 eur žalovanému
dobropisoval ale fakticky o túto sumu znížil hodnotu naviac práca nie dohodnutú cenu diela (tá zostala
nezmenená). Cenu naviac prác v ten istý deň 25.10.2007 však žalobca znovu žalovanému o uvedenú
sumu dofakturoval faktúrou 207076, ale nijako neponížil o nevykonané práce dohodnutú cenu za dielo
a stále naďalej požadoval doplatiť nezaplatenú časť ceny za zhotovenie zariadení z dohodnutej ceny

za zhotovenie zariadení, teda požadoval doplatiť sumu 327.250,- Sk, teda doplatok dohodnutej ceny
neznížený o výšku dobropisovanej sumy. Podľa žalovaného nieje znížením dohodnutej ceny za dielo
podľa § 549 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak žalobca nevykonané práce len nezahrnul do naviac
prác a dobropisoval ich zo sumy za naviac práce (fakticky nedobopisoval nič lebo sumu dobropisuznovu v ten istý deň dofakturoval žalovanému v tej istej sume - čo je zrejme veľká zhoda okolností),
ale podľa žalovaného dohodnutá cena za zhotovenie zariadení (nie cena za naviac práce) mala byť
znížená o nevykonané práce, pretože vyššie uvedené práce sú uvedené v Objednávke ako práce ktoré

mal vykonať žalobca, teda nejedná sa o naviac práce.“

52. Pokiaľ išlo o nevykonané práce - neprivarenie „510“ kusov výstužných trojuholníkov, tak žalovaný
nepovažoval za správne, ak okresný súd uznal relevantným, že žalobca nedobropisoval nevykonanie
tejto práce, pretože podľa žalovaného mal žalobca podľa objednávky túto prácu vykonať, ak ju

nevykonal, mal ju dobropisovať a znížiť tak cenu za dielo a mal potom v rámci naviac prác fakturovať
žalovanému cenu za nahradenie plieškami na uchytenie roštov. Okresný súd postupoval podľa § 549
ods. 1 Obchodného zákonníka a mal o cenu uvedenej nevykonanej práce znížiť dohodnutú cenu diela
a uložiť žalobcovi, aby cenu uvedenej práce zaplatil žalovanému, pretože ju skutočne nevykonal. Súd
prvého stupňa nesprávne rozhodol aj sume 481,31 Eur (14.500,- Sk) za prevoz vecí, keď ju žalovanému
nepriznal z dôvodu, že o tomto bolo rozhodnuté už vo výroku, ktorým okresný súd rozhodol o nárokoch

žalobcu voči žalovanému, kde súčasťou nárokov žalobcu voči žalovanému za naviac práce bol aj
prevoz do Modranky a táto suma bola zahrnutá aj do faktúry za naviac práce, ale okresný súd mu
ich nepriznal, pretože tento prevoz mal vykonať na vlastné náklady. Táto cena nevykonanej práce sa
mala podľa žalovaného odpočítať z dohodnutej ceny diela, lebo ju žalobca nevykonal, ale vykonal ju
žalovaný, preto mala byť odpočítaná z dohodnutej ceny za dielo (čo nebola) a nie z ceny za naviac práce.

Žalovaný preukázal, že túto dopravu vykonal. Vykonanie prevozu do Modranky potvrdili aj svedkovia na
pojednávaní 13.6.2013.

53. V odvolaní žalovaný namietal, že okresný súd podľa žalovaného nesprávne rozhodol, keď neuložil
žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 6.309,80 Eur za montáž a demontáž potrubí (190.089,-

Sk), pretože montáž a demontáž mal podľa objednávky a zmluvy o dielo vykonať žalobca, čo však
pre veľké omeškanie nestíhal robiť, tak to robili zamestnanci žalovaného, a to na náklady žalovaného.
„Vykonanie montáže a demontáže potrubí a komponentov na zariadeniach žalovaným a rozsah tejto
práce, ktorú mal však vykonať žalobca, potvrdili aj svedkovia na pojednávaní 13.6.2013 (T., T., X. a O.),
ktorí ju ako zamestnanci žalovaného aj vykonávali.“ Žalovaný považoval za nesprávny záver okresného

súdu, že nebola preukázaná dohoda o vykonaní uvedenej práce žalovaným namiesto žalobcu, resp. že
nebola preukázaná dohoda o zúžení diela. Dohoda o vykonaní montáže a demontáže na zariadeniach
bola urobená ústne medzi žalobcom a žalovaným, čo bolo preukázané pred súdom prvého stupňa,
pretože žalobca nestíhal vyrábať zariadenia, tak na základe ústnej dohody montáž a demontáž potrubí
a komponentov robili zamestnanci žalovaného denne 6 až 8 ľudí, a to 6 až 10 hodín denne v priestoroch

zabezpečených žalobcom v Modranke. Okrem iného to preukazovali výpovede svedkov na pojednávaní
13.6.2013 (T., T., X. a O.). Uvedené práce vykonávali zamestnanci žalovaného v priestoroch žalobcu
a za prítomnosti zamestnancov žalobcu a niekedy aj konateľa žalobcu. Preto okresný súd mal podľa §
549 ods. 1 Obchodného zákonníka znížiť dohodnutú cenu diela (za obmedzenie rozsahu diela o jednu
z kľúčových prác) o tieto žalobcom nevykonané práce, výslovne uvedené v objednávke zo 17.5.2007

a okresný súd mal uložiť žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému sumu 6.309,80 Eur, za nevykonanie
montážeademontážepotrubíakomponentov,pretožetútoprácumalpodľaobjednávkyvykonaťžalobca
a vykonal ju za neho žalovaný na svoje náklady.

54. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvého stupňa nerozhodol správne, keď nepriznal žalovanému

sumu 300,44 Eur (9.051,- Sk) za dopravu potrubí do lakovne v Zvončíne a späť, a to z dôvodu, že ju
vykonal žalobca a že preukázal náklady s touto dopravou spojené. Podľa žalovaného bolo preukázané,
že dopravu potrubí do lakovne v Zvončíne (asi 20 km) a späť v podstate denne vykonával žalovaný,
pričom pripustil, že je možné, že nejakú vykonal aj žalobca. Vykonanie tejto „dopravy žalovaným potvrdili
okrem iného svedkovia na pojednávaní 13.6.2013 (T., T.) a robila ju osobne najmä zamestnankyňa

žalovaného a aj svedkyňa p. R..“ Súd prvého stupňa nesprávne podľa žalovaného rozhodol o nepriznaní
sumy 100,08 Eur (3.015,-Sk) za spojenie potrubí bezzvarovou metódou a prevoz komponentov z Trnavy
do Modranky, pretože tieto práce a prevoz žalovaný vykonal namiesto žalobcu, ich vykonanie preukázal
a určil výšku tohto nároku ako 1% z celkovej ceny montáže (z 301.728,- Sk). Okresný súd mal tento
nárokžalovanémupriznaťauložiťpovinnosťžalobcovi,keďžetútoprácunevykonal,uhradiťžalovanému

túto sumu v zmysle § 549 ods. 1 Obchodného zákonníka. Okresný súd pri rozhodovaní o nárokoch
žalobcu za naviac práce použil zrejme § 549 ods. 1 Obchodného zákonníka a priznal mu na základe
tohto ustanovenia čiastočne jeho nárok za vykonanie naviac prác vo výške 388,87 Eur s príslušenstvom.
Pritom mal okresný súd v prípade nevykonania dohodnutých prác žalobcom a obmedzenia rozsahudiela použiť rovnako aj v prospech žalovaného § 549 ods. 1 (prvej vety) Obchodného zákonníka a
rozhodnúť o tom, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi cenu za dielo primerane zníženú o sumu
vo výške 9.904,63 Eur za obmedzený (zúžený) rozsah diela, vykonaný žalobcom, a to teda o cenu

žalobcom nevykonaných prác, ktoré mal žalobca vykonať podľa zmluvy o dielo, a teda mal rozhodnúť,
„že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 9.904,63 € za žalobcom nevykonané práce, ktoré mal
žalobca podľa jeho cenovej ponuky a objednávky zo 17.5.2007 vykonať na zariadeniach, ale nevykonal
ich. Z tohto ustanovenia vyplýva, že nie je úlohou ani povinnosťou žalovaného preukázať, že žalobcom
nevykonané práce vykonal žalovaný alebo že ich vykonal niekto iný, žalovaný by mal preukázať len

to, že vyššie uvedené práce nevykonal žalobca, čo u všetkých nevykonaných prác v súhrnnej sume
9.904,63 preukázané bolo, že ich teda nevykonal žalobca.“ Žalovaný viaceré práce za žalobcu fakticky
vykonal na základe následnej ústnej dohody, čo by nemohol urobiť bez dohody so žalobcom, pričom
dohodnutá cena za dielo zostala nezmenená a podľa § 549 ods. 1 prvej vety Obchodného zákonníka
taká dohoda ani nie je potrebná, ale toto ustanovenie spôsobuje, že žalovaný je zo zákona povinný
platiť žalobcovi cenu za dielo zníženú primerane o zmenšený rozsah diela, ktoré žalobca v skutočnosti

v obmedzenom rozsahu (zmenšenom rozsahu) vykonal. To, že žalobca vykonal dielo v zmenšenom
rozsahu, bolo preukázané pred súdom prvého stupňa. Okrem nezaplatenej časti ceny za dielo 7.809,30
Eur (uplatnenej žalobcom), pokrytej uplatnenou a priznanou zľavou za vady zvarov na zariadeniach,
žalovaný zaplatil žalobcovi celú zvyšnú časť dohodnutej ceny diela vo výške 1.175.000,- Sk bez DPH, čo
bolo zistené aj vykonaným dokazovaním. Z toho dôvodu preto žalovaný žiadal „uhradiť sumu 9.904,63

€ ako zvyšnú časť sumy 11.067,18 € uplatnenej vzájomným návrhom žalovaného z 23.3.2011 za
dohodnuté ale žalobcom nevykonané práce. Súd prvého stupňa preto v tejto časti nárokov žalovaného
na zaplatenie sumy (zníženie ceny diela) za žalobcom nevykonané práce vyššie uvedeným rozsudkom
rozhodol nesprávne, v rozpore z ustanoveniami § 549 ods. 1 prvej vety a ods. 2 Obchodného zákonníka,
pričom tieto ustanovenia použil len v prospech žalobcu pri čiastočnom priznaní nárokov za tzv. naviac

práce vykonané žalobcom.“

55. V odvolaní žalovaný uviedol, že okresný súd nesprávne rozhodol vo veci náhrady škody vo výške
50.000,- Eur, ktorú musel žalovaný uhradiť ako náhradu škody svojmu odberateľovi HYDAC SYSTEM
GMBH v Nemecku, ktorému vznikla škoda celkom vo výške viac ako -300.000,- Eur v dôsledku vád

zariadení (vád tvarov) zhotovených žalobcom, keď v odôvodnení napadnutého rozsudku na strane 21
uviedol v súvislosti s preukázaním vzniku a výšky škody a súvisiacich vecí svoj záver, že jediný dôkaz,
ktorý žalovaný produkoval, bola faktúra a výpis z účtu o tom, že sumu 50.000,- Eur svojmu nemeckému
partnerovi zaplatil, s tým, že z prekladu faktúry okresný súd zistil, že je to faktúra za opravu. Na základe
toho potom okresný súd nesprávne právne vec podľa žalovaného posúdil, keď ďalej uviedol, že ak je to

faktúra za opravu, tak potom je jednoznačné, že oprava je vlastne odstraňovanie vád diela a nemôže byť
posudzovaná ako škoda, pričom poukázal v tejto súvislosti, že bolo nutné žalovaným aplikovať § 440
ods. 2 Obchodného zákonníka a uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením nárokov z vád podľa §
437 a § 438 Obchodného zákonníka, nemožno dosiahnuť uplatnením nárokov z iného právneho dôvodu,
preto okresný súd nárok na náhradu škody v sume 50.000,- Eur zamietol. Nesprávnym skutkovým

zistením súdu prvého stupňa je to, že prijal záver že jediným dôkazom, ktorý žalovaný produkoval,
bola faktúra a výpis z účtu o tom, že sumu 50.000,- Eur zaplatil nemeckému partnerovi (na strane
21 rozsudku). Na preukázanie náhrady škody, jej vzniku, jej výšky, k porušeniu povinností zo strany
žalobcu a príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti žalobcom a vznikom škody, predložil žalovaný
okresnému súdu nielen uvedenú faktúru a výpis z účtu, ale v priebehu konania pred súdom prvého

stupňa aj ďalšie doklady, a to aj tie, ktoré okresný súd sám uvádzal v rozsudku v súvislosti s priznaním
zľavy z vady zvarov zariadení, resp. zamietnutím nároku žalobcu na doplatenie ceny za dielo vo výške
7.809, 30 Eur (napr. na strane 6 tretí, štvrtý odsek, na strane 11 posledný odsek a na strane 12
prvý odsek), a to mailová korešpondencia medzi HYDAC International GmbH a HYDAC, s.r.o., medzi
právnym zástupcom žalovaného a zástupcami spoločnosti HYDAC International GmbH N. U. a F.- H.

Y., mailová korešpondencia od N. U. zo dňa 23.10.2015, ďalej tiež žalovaný predložil okresnému súdu
správu audítorskej spoločnosti BMB Lietner s.r.o., tiež žalovaný predložil okresnému súdu aj sprievodný
list k faktúre z 23.1.2008 od odberateľa žalovaného HYDAC SYSTEM GMBH tiež z 23.1.2008, ako aj
mailovú korešpondenciu z 25.9.2007 od F. H. Y. a z 20.12.2007 od pána Y. v súvislosti s nákladmi na
odstraňovanie nedostatkov na zariadeniach. Tiež k nároku na náhradu škody predložil aj reklamáciu

žalovaného žalobcovi zo 17. marca 2008 a jej doplnenie z 22. apríla 2008, ktorých prílohami boli aj
protokoly z Výskumného ústavu zváračského v Bratislave o skúškach potrubí zo zariadení vyhotovených
žalobcom, v ktorých boli uvedené vady zvarov na týchto zariadeniach. Žalovaný predložil aj protokoly
Výskumného ústavu zváračského o vykonaných skúškach vzoriek potrubí zo zariadení s uvedenímvád zvarov a porušenie jednotlivých technických noriem STNEN pri jednotlivých zvaroch. Predložením
uvedených dokladov, ako aj iným dokazovaním, bol preukázaný vznik škody, jej výška, v konaní pred
súdom prvého stupňa bolo preukázané porušenie povinnosti zo strany žalovaného (okresný súd ho

považoval za preukázané pri priznaní zľavy žalovanému) a bola tiež preukázaná aj príčinná súvislosť
medzi protiprávnym konaním žalobcu a vznikom škody. Vznik škody a jej výška boli preukázané podľa
žalovaného faktúrou č. 92899170 z 23.1.2008 vystavenou spoločnosťou HYDAC System GMBH na
sumu 50.000,- Eur bez DPH a na sumu 59.500,- Eur s DPH za „prepracovanie nedostatkov na zariadení
ZPA 1300, ale to len preto, že účtovný softvér SAP neumožňoval napísať do faktúry označenie všetkých

zariadení a teda že je to že prepracovanie nedostatkov aj na ďalších 9 zariadeniach. Ide o obmedzenie
uvedeného účtovníckeho programu, nie o chybu alebo účel. Aj preto bola zaslaná príloha k tejto faktúre
č. 92899170 zo dňa 23.1.2008, kde je úvode ako vec uvedená reklamácia Müller Weingarten (montážna
linka VOLVO vo Švédsku), ktorá je v súdnom spise aj s prekladom do slovenského jazyka, v ktorej
HYDAC SYSTEM GMBH uvádza, že z dôvodu zlej kvality zvarov boli v Erfurte/Nemecko prepracované
agregáty(uvádzažeprepracovanýchbolovšetkých10agregátovtedazariadení),ktorébolizlevyrobené

výrobcom - firmou JUDAS s.r.o. Bohdanovce, Slovensko, s tým, že po kontrole museli demontované
všetky komponenty z dodaných zariadení (uvádza ktoré) a že všetky pôvodne zabudované potrubia už
nebolo možné použiť a že nové potrubia a príruby boli pozvárané a namontované na pôvodný rám.
Tiež je tam uvedené, že takéto dodatočné opracovanie bolo potrebné pri 10 zariadeniach a že bolo
mimoriadne náročné na mzdy robotníkov, materiál, energiu a skúšky a že z celkovej škody 300.000,-

€ vyúčtujú len čiastkové odškodnenie vo výške 50.000,- €.“ „Z uvedeného listu (prílohy faktúry č.
92899170 zo dňa 23.1.2008) je zrejmé, že toto čiastkové odškodnenie vo výške 50.000,-je náhradou
za prepracovanie nedostatkov, resp. dodatočné opracovanie všetkých 10 zariadení vyhotovených a
dodaných žalobcom a nie len zariadenia ZPA 1300 ako je a bolo možné napísať do faktúry.“ Uvedená
suma 50.000,- Eur, ako náhrada škody - (čiastkové odškodnenie), vyfakturovaná spoločnosťou HYDAC

System GMBH uvedenou faktúrou a vysvetlená aj prílohou tejto faktúry, bola zaplatená žalovaným v
roku 2008 na dve splátky (výpisy z účtu žalovaného o úhrade sú v súdnom spise), čo potvrdila aj
audítorská spoločnosť BMB Leitner s.r.o. O tom, že sumou 50.000,- Eur žalovaný uhrádzal náklady
na prepracovanie nedostatkov, resp. dodatočné opracovanie na všetkých 10 zariadeniach (náklady na
mzdy, materiál, rôzne práce a aj na penále) svedčia uvedené doklady ale aj mailové správy z 25.9.2007

a 20.12.2007 od HYDAC International GmbH, čo tiež preukazuje, na základe čoho a v dôsledku čoho
škoda vznikla žalovanému a predtým jeho nemeckým partnerom. Poukázal na to, že nikde v týchto
dokladoch od nemeckých partnerov žalovaného v súvislosti s prepracovaním nedostatkov (vád zvarov)
na zariadeniach nie je uvedené, slovo „oprava zariadení“, alebo že ide o opravu zariadení. Vznik škody,
jej výška škody, dôvody a príčiny jej vzniku boli v konaní pred súdom prvého stupňa preukázané najmä

vyššie uvedenými dokladmi, vrátane reklamáciou vád žalovaného zo 17. marca 2008 a jej doplnením z
22.4.2008, ktorých prílohou boli protokoly z Výskumného ústavu zváračského v Bratislave o výsledkoch
skúšok vzoriek potrubí zo zaradení, dovezených žalovaným z Nemecka po prepracovaní zariadení v
Erfurte, o vadách zvarov a porušení príslušných platných technických noriem STNEN.

56. V odvolaní žalovaný namietal právny záver okresného súdu, že žalovaný mohol voči žalobcovi
uplatniť stopercentnú zľavu z ceny diela. Žalovaný považoval tento právny záver okresného súdu za
nesprávny z toho dôvodu, že reklamoval a následne žiadal zľavy len za vady zvarov na potrubiach,
prizváraných na rámoch. Teda u rámov zariadení vady zvarov zistené neboli a žalovaný ich ani
nereklamoval u žalobcu a ani preto nepožadoval zľavy u žalobcu z dôvodu vád zvarov na rámoch, na

ktoré sa po ich zhotovení prizvárali potrubia a namontovali komponenty. Z uvedeného vyplývalo, že
žalovaný nemal dôvod reklamovať vady na rámoch zariadení (ani nemali byť vystavené rôznym tlakom
ako potrubia a komponenty), pretože na nich žiadne vady nezistil a nezistili ich a ani ich nereklamovali
ani odberatelia žalovaného z Nemecka. Teda ak by aj žalovaný reklamoval vady na rámoch, resp. ak
by si uplatňoval voči žalobcovi zľavu vo výške 100 % z ceny zariadení, žalobca by to určite namietal a

okresný súd by nemohol priznať zľavu vo výške 100 % z ceny zariadení, pretože na rámoch zariadení
neboli zistené vady zvarov a bolo ich možné v plnom rozsahu použiť aj po prepracovaní nedostatkov
v Erfurte, čo preukazuje aj list - príloha faktúry od HYDAC System GmbH z 23.1.2008, v ktorom je
uvedené, že nové potrubia a komponenty boli pozvárané a namontované na pôvodný rám, a to u
všetkých 10 zariadení. Aj na fotografiách, na ktorých sú zachytené zariadenia v závode vo VOLVO

„(sú v súdnom spise)“ vidno, že rámy na zariadeniach sú pôvodné (natreté na zeleno) a vymenené
potrubia sú nenatreté farbou, pretože sa prizvárali v Erfurte v časovej tiesni a nestihli sa natrieť farbou.
Teda v Erfurte v Nemecku sa pri prerábaní, resp. prepracovaní všetkých zariadení vyhadzovali do šrotu
len potrubia a príslušenstvo (okrem vzoriek pre Výskumný ústav zváračský), ale nie rámy zariadeníalebo ich časti a nové potrubia a komponenty sa potom prizvárali a namontovali na pôvodné rámy,
ktoré sú aj v závode VOLVO vo Švédsku doposiaľ a rámy neboli v Erfurte ani prerábané. Žalovaný
aj vo vzájomnom návrhu z 23.3.2011 na strane 7 v časti II. Určenie zľavy z ceny z titulu vád diela -

zlých zvarov na začiatku uvádza, že zvary na všetkých 10 zariadeniach boli vadné (okrem zvarov na
zhotovených rámoch) a všetky potrubia museli byť pre vady zvarov demontované z dodaných zariadení
a museli sa použiť nové potrubia a nové potrubia a príruby sa museli nanovo pozvárať a primontovať
na zhotovené rámy. Tiež sa uvádza, že bez vád boli zhotovené len rámy a žalovaný si uplatnil zľavu
v celkovej výške 21.861,29 Eur z ceny zvyšnej časti zariadení okrem rámov, a to pre vady zvarov na

iných častiach zariadení ako na rámoch. Vo vzájomnom návrhu z 23.3.2011 je v časti II. na strane
7 uvedené, že cena rámov predstavuje sumu 801.849,- Sk (26.616,51 Eur, čo predstavuje viac ako
55 % z dohodnutej ceny diela), a po znížení o nevykonané práce na rámoch za neprivarených 510
výstužných trojuholníkov na rámy je cena rámov 731.904,- Sk, čo je 24.294,76 Eur, teda viac ako 50 %
z dohodnutej ceny diela, pretože žalobca na rámy dal aj potrebný materiál a tieto rámy aj sám zhotovil
(pozváral). Vo vzájomnom návrhu bolo, že zvary na všetkých 10 zariadeniach boli vadné, okrem zvarov

na zhotovených rámoch. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nemohol voči žalobcovi uplatňovať vady
zvarov na rámoch, pretože neboli zistené, rámy boli po dodaní zariadení žalovanému a ďalej po dodaní
odberateľom z Nemecka funkčné, a preto ani nemohol žalovaný voči žalobcovi uplatňovať vady zvarov
vo výške 100 % z dohodnutej ceny týchto zariadení (teda aj z ceny rámov zariadení). Z uvedeného
posúdenia prepracovania nedostatkov, resp. odstraňovania nedostatkov v Erfurte podľa žalovaného

nemožno nijako urobiť záver, že išlo o opravu zvarov a odstraňovanie vád zvarov na zariadeniach tak,
že sa opravil starý vadný zvar vyhotovený žalobcom napr. prebrúsením alebo odpílením alebo inou
technikou a potom sa opravený starý zvar ponechá na potrubí, alebo že sa urobí na starom potrubí
nový bezvadný zvar a potrubie sa ponechá na zariadení. Takto „opraviť“ vadné zvary nebolo možné,
pretože staré potrubia a ich príslušenstvo (napr. príruby) s vadnými zvarmi (nie na rámoch) boli už

nepoužiteľné a museli sa odstrániť zo zariadení aj s komponentmi a museli sa kúpiť nové potrubia a
tie sa museli spolu pozvárať a prizvárať na pôvodné rámy a tiež sa museli na to nanovo primontovať
komponenty.ToznamenáževErfurtesamuselivyrábaťúplnenovézvarynanovýchpotrubiachanešloo
opravu zvarov, ale vlastne zariadenia okrem rámov sa fakticky vyrábali celé znova ako nové. „V žiadnom
prípade teda odstraňovanie nedostatkov resp. prepracovanie nedostatkov nemožno chápať ako opravu

vád diela alebo opravu vád zvarov prerobením týchto zvarov, ktoré by sa (alebo potrubia) ponechali
na zariadeniach, pretože ich nebolo možné opraviť na starých potrubiach bez ich výmeny, ale v Erfurte
prepracovaním alebo odstraňovaním nedostatkov išlo o vyrobenie celých nových častí zariadení okrem
rámov, keď sa robili nové zvary na nových potrubiach (uvádza sa to v mailovej korešpondencii z HYDAC
Intrnational GmbH a HYDAC System GMBH), pretože inak to nebolo možné technicky riešiť, aby bolo

možné zariadenia použiť na určený účel v závode VOLVO v Švédsku.“ Záver na strane 21 rozsudku,
je podľa žalovaného veľmi všeobecný a nekonkrétny aj v tom, ako a čo mal žalovaný uplatňovať ako
nárok z vád a aký nárok z vád podľa § 437 a § 438 Obchodného zákonníka, keď reálne vzniknutú
škodu 50.000,- Eur nemohol uplatňovať ako náhradu škody. „Žalovaný je však toho názoru ako je už
vyššie uvedené, že nebol oprávnený reklamovať vady na rámoch zariadení, lebo na nich žiadne vady

zvarov neboli zistené a teda nemohol uplatniť nárok na zľavu 100 % z ceny diela (teda ja za vady zvarov
na rámoch, ktoré vadné neboli) podľa ustanovení § 436 a 437 Obchodného zákonníka.“ Ustanovenia
§ 436 a § 437 Obchodného zákonníka nijako neumožňujú, aby uvedenú náhradu škody vo
výške 50.000,- Eur, ktorú musel žalovaný v roku 2008 zaplatiť svojmu odberateľovi HYDAC SYSTEM
GMBH za vadné zariadenia zhotovené žalobcom, mohol žalovaný neskôr uplatniť voči žalobcovi ako

nároky z vád tovaru, ako niektorý z týchto nárokov v zmysle § 436 a § 437 Obchodného zákonníka.
Uhradenie uvedenej sumy 50.000,- Eur žalovaným svojmu odberateľovi HYDAC SYSTEM GMBH, „ako
náhrady škody a teda skutočnej majetkovej ujmy, nemožno v zmysle ustanovení § 436 a § 437 a
ani § 438 nijako zaradiť pod žiadny z nárokov z vád diela, ktoré sú upravené v týchto ustanoveniach
Obchodného zákonníka. Podstatnou skutočnosťou je aj to, že žalovaný musel uvedenú sumu 50.000,- €

zaplatiť svojmu odberateľovi HYDAC SYSTEM GMBH ako náhradu škody a to za vzniknuté náklady za
prepracovanie resp. odstraňované nedostatkov na zariadeniach a za penále pre Müller Weingarten, čím
nepochybne vznikla zaplatením tejto sumy v roku 2008 žalovanému majetková ujma (reálne zníženie
resp. úbytok majetku) vo výške 50.000,- €. Doklady o zaplatení tejto sumy v dvoch splátkach žalovaným
(faktúra s prílohou z 23.1.2008 a dva výpisy z účtu z roku 2008) predložil žalovaný súdu prvého stupňa

a preukazujú vznik tejto majetkovej ujmy (škody) žalovanému z dôvodu vadnosti zariadení, ktoré boli
nefunkčné pre vady zvarov na potrubiach, čím boli zariadenia zhotovené žalobcom nefunkčné. Keďže
išlo o tlakové zariadenia, ktoré mali podliehať nárazom tlakov, ak bol na zariadení zlý čo len jeden zvarzariadenie bolo nefunkčné (všetky zariadenia) a nebolo použiteľné na určený účel a to na použitie vo
výrobnej linke v závode VOLVO v Švédsku.“

57. V odvolaní žalovaný ďalej uviedol, že odberateľ žalovaného (HYDAC SYSTEM GMBH) musel
na základe reklamácie „od Müller Weingarten prepracovať zariadenia a preto následne žiadal od
žalovaného faktúrou z 23.1.2008 a jej prílohou z 23.1.2008 (žalovaný ich predložil súdu aj s úradným
prekladom) čiastočnú náhradu škody, ktorá mu takto vznikla v dôsledku vád zvarov na zariadeniach tým,
že tento odberateľ žalovaného musel na prepracovanie resp. odstránenie nedostatkov na zariadeniach

(vád zvarov ale nie na rámoch zariadení) vynaložiť napr. náklady na odstránenie starých potrubí,
zakúpenie nových potrubí a iných vecí, zaplatiť opravu zariadení, z ktorých neboli vadné len rámy,
náklady na demontáž a montáž komponentov, prácu zváračov a iné náklady ako aj penále spoločnosti
Müller Weingarten (preukazujú to mailové správy od HYDAC International GmbH z roku 2007). Tomuto
odberateľovi vznikla škoda teda reálne zmenšenie majetku vo výške 300.000,- € v dôsledku vád resp.
odstránenia vád zvarov spôsobených žalobcom. Časť tejto škody tento odberateľ žalovaného vo výške

50.000,- EUR požadoval od žalovaného faktúrou a jej prílohou z 23.1.2008.“ Nárok na náhradu škody
môže voči žalobcovi vo výške 50.000,- Eur uplatniť z vyššie uvedených dôvodov podľa § 436 ods. 4 OBZ
podľa ktorého má kupujúci (objednávateľ a teda žalovaný) popri nárokoch podľa § 436 odseku 1 OBZ
nárok na náhradu škody. Zdôraznil, že náhradu škody si uplatnil voči žalobcovi oprávnene v zmysle §
436 ods. 4 Obchodného zákonníka a na základe § 373 Obchodného zákonníka, pretože žalobca porušil

svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu so žalovaným, a to tým, že vyhotovil zariadenia so zvarmi
vyhotovenými tak, že nevyhovovali platným technickým normám. Príčinná súvislosť medzi protiprávnym
konanímžalobcuavznikomškodyužalovanéhoboladaná,pretožeškodavovýške50.000,-Eur„vznikla
žalovanému na základe žalobcovho protiprávneho konania a to vyhotovenia zariadení s vadnými zvarmi
v rozpore s vyššie uvedenými platnými STNEN, pre ktoré boli zariadenia nefunkčné a nepoužiteľné na

určený účel.“ Skutkový stav zistený a právne posúdenie veci urobené súdom prvého stupňa pri priznaní
zľavy z ceny diela žalovanému mal použiť súd prvého stupňa aj pri posudzovaní nároku žalovaného na
náhradu škody vo výške 50.000,- Eur. Podľa žalovaného pred okresným súdom bolo preukázané, že u
žalovaného došlo ku škode vo výške 50.000,- Eur zaplatením tejto sumy odberateľovi HYDAC SYSTEM
GMBH (vznik škody), tiež bola preukázaná jej výška (50.000,- Eur) a bolo tiež preukázané protiprávne

konanie žalobcu (porušenie vyššie uvedených STNEN a § 420 ods. 2 Obchodného zákonníka) a
bola preukázaná aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním žalobcu a vznikom škody, pretože
žalovaný musel zaplatiť sumu 50.000,- Eur v dôsledku uvedeného protiprávneho konania žalobcu. „K
výške škody považuje žalovaný za potrebné uviesť, že HYDAC SYSTEM GMBH si voči žalovanému
neuplatnil plnú výšku vzniknutej škody vo výške 300.000,- € len vďaka tomu, že materská spoločnosť

skupiny HYDAC rozhodla v rámci holdingu HYDAC že HYDAC SYSTEM GMBH si ako dcérska môže
uplatňovať u žalovaného len náhradu škody vo výške 50.000,- €, ale ako u inej dcérskej spoločnosti,
si nemôže uplatňovať žiadne ďalšie nároky na náhradu škody a ani iné nároky z vád zariadení od
žalobcu, pretože by to finančne žalovaného zničilo a dostal by sa do konkurzu. Tieto dôsledky však
mohol žalobca žalovanému reálne spôsobiť dodaním vadných zariadení.“ Súd prvého stupňa podľa §

373 a nasl. Obchodného zákonníka mal uložiť žalobcovi povinnosť uhradiť žalovanému vo vzájomnom
návrhu uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 50.000,- Eur s príslušenstvom. „Súd prvého stupňa
pri dokazovaní vo vyššie uvedených veciach, v ktorých žalovaný napáda rozsudok súdu prvého stupňa,
podľa žalovaného dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne právne posúdil tieto veci, keď
nevzal do úvahy dôkazy predložené žalobcom, žalovaným a aj výpovede viacerých svedkov.“

58. Žalovaný osobitne napadol rozhodnutie okresného súdu o trovách konania, v časti ktorou súd prvého
stupňa rozhodol, že o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej, pretože považoval za správne, aby pri rozhodnutí vo veci samej bolo zároveň rozhodnuté aj o
trovách konania vrátane trov právneho zastúpenia účastníkov konania, aby si mohli žalobca a žalovaný

hneď po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej vysporiadať všetky
vzájomné nároky. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok Okresného súdu Martin č.k.
17Cb/69/2008-2.378 z 23.5.2016 tak, že žalobcovi neprizná jeho žalobou uplatnený nárok na zaplatenie
sumy vo výške 388,87 Eur (za práce naviac) s úrokom z omeškania 14,25 % ročne od 6.11.2007 do
zaplatenia a že uloží žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému vzájomným návrhom uplatnené nároky

na zaplatenie sumy 9.904,63 Eur za dohodnuté práce nevykonané žalobcom (za obmedzenie rozsahu
diela) a tiež, že uloží žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému vo vzájomnom návrhu uplatnený nárok
na náhradu škody vo výške 50.000,- Eur s príslušenstvom a že prizná žalovanému náhradu trov konania
pred súdom prvého stupňa a aj trov odvolacieho konania, vrátane trov právneho zastúpenia.59. Žalobca v rozsiahlom odvolaní (č.l. 2427 - 2447 spisu) zo dňa 1.7.2016 uviedol, že podľa neho
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, a to konkrétne k vade uvedenej pod písm.

h), pretože súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie
právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový
stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie podal proti
„I. zamietnutiu návrhu žalobcu vo výške 7809,30€ (doplatok ceny diela) spolu s úrokom 14,25 % zo

sumy 7809,30€ od 8,9,2007 do zaplatenia a zamietnutiu návrhu žalobcu proti žalovanému na zaplatenie
sumy 12,936,67 € (cena naviac prac) spolu s úrokom s omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy
12,936,67 € od 6,7,2007 do zaplatenia. II. rozhodnutiu že, žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu
21,976,71 € spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 11,114,-€ od 12.1.2011 do zaplatenia a
úrok z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 10,862,71 € od 1,10,2007 do zaplatenia.“ Nesúhlasil
so záverom okresného súdu, že dielo malo vady - vadné zvary, pretože zvary boli vykonané v zmysle

objednávky a pokynov žalovaného a technikov žalovaného, čiže zvary mali vyhovieť tlakovej skúške.
Poukázal na objednávku zo dňa 17.5.2007 a výpoveď Ing. J. predtým Y. na pojednávaní 10.11.2009 a
výpoveď p. S. na pojednávaní 3.2.2011, výpoveď p. D., výpoveď pána T. na pojednávaní 14.01.2016,
výpoveď pána Ing. N. J., predtým Y., na pojednávaní 14.01.2016, výpoveď pána W. H. na pojednávaní
14.01.2016, z ktorých rozhodné časti i citoval v odvolaní. Konštatoval, že „objednávka bola na odolnosť

na tlak Tlakovú skúšku odporca vykonal a potvrdil jej vykonanie v preberacom protokole. Ja som
ako konateľ navrhovateľa som nemohol garantovať to čo som nevedel, ako som mal vedieť či sú
prevarené korene zvarov alebo či zvary nemajú vnútorné póry? To sa dá zistiť len metódami NDT -
nedeštruktívne skúšky zvarov ,aby som mohol niečo takéto garantovať, museli by sme takéto skúšky
vykonávať a teda by sme tieto mali zohľadnené v cene čo samozrejme nebolo a bol o tom odporca

uzrozumený pred vystavením objednávky - preto je v objednávke uvedená príprava na tlakové skúšky
- to že to teraz odporca popiera je klamstvo!!! b) ak tvrdí odporca ,že požadoval zvary opraviť - prečo
práce nezastavil ,prečo neodstúpili od zmluvy prečo nechal všetky zariadenia do posledného kompletne
dokončiť?“ Po celý čas realizácie zákazky boli prítomní projektanti Ing. J. predtým Y., Ing. T., Ing. S.
technici z Nemecka a nikto nezastavil práce. Opakovane Ing. S. ako i technici z nemeckého „HYDACu

vyjadrovali plnú spokojnosť s priebehom a kvalitou vykonávaných prác, ak teraz tvrdia niečo iné je to
klamstvo len s cieľom získať finančný prospech pre odporcu“. Na jednaní v sídle žalovaného v Martine
pred prijatím objednávky bola otázka skúšok zvarov dojednaná a bola dohodnutá tlaková skúška, a
preto to tak aj žalovaný v objednávke uviedol. Tak to bolo i pri predchádzajúcich zákazkách. Navyše
skúšky mal vykonať žalovaný na svoje náklady a tak to aj robil, žalobca tieto nemal zahrnuté v cene,

a preto ich ani nevykonával. Žalovaný klame, že požadoval inú kvalitu zvarov. Zdôraznil, že vyhlásenie
konateľa žalovaného v preberacom protokole je všeobecné a žalovaný neukázal ani jeden konkrétny
zvar, ktorý považuje za vadný. Žalobca nemal ako posúdiť vady zvaru, pretože nebol žiadny jasne
označený, teda na ktorom stroji a ktorý zvar žalovaný považuje za vadný. „Súd v odôvodnení rozsudku
píše, že navrhovateľ vady neodstránil navrhovateľ jednoducho nemohol, pretože žiadne mu neboli

predložené - zariadenia boli ihneď po prevzatí v Modranke naložené na nákladné automobily a odvezené
do Nemecka od vtedy už navrhovateľ uvedené zariadenia nevidel.“ Žalovaný podľa žalobcu klame o
kvalite zvarov a ak mal pochybnosti o kvalite zvarov, tak bol povinný v zmysle platných zákonov vykonať
prehliadku ihneď po prevzatí, a nie tieto zariadenia odovzdať svojmu partnerovi v Nemecku. „Rúry ktoré
predložil Výskumnému ústavu zváračskému a tiež tvz. Znalcovi nepredložil navrhovateľovi a oprávnene

navrhovateľ tieto považuje za podvrh, do dnešného dňa ich nedoručil do sídla navrhovateľa k posúdeniu
čisútozvaryvykonávanénazariadeniachvzmysleobjednávky,taktiežneoznačil,ktorézvaryvykonávali
zvárači navrhovateľa ktoré zvárači odporcu.“ „Na základe uvedeného jednoznačne zvary nemali vady
v zmysle objednávky a pokynov technikov a konateľa odporcu a teda dielo bolo bez vád a navrhovateľ
má právo na plnú úhradu za dielo!“

60. V odvolaní žalobca vo vzťahu k zamietnutiu návrhu na zaplatenie sumy 12,936,67 Eur (cena naviac
prác) spolu s úrokom s omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 12,936,67 Eur od 6.7.2007 do
zaplatenia uviedol, že bolo nesporné, že
„a) všetky fakturované naviac práce boli skutočne vykonané nepoprel to ani odporca,

b) všetky fakturované naviac práce boli vynútené odporcom a boli vykonané na základe požiadavky
odporcu a technikov odporcu ako opravy vady projektu a pokynov od odporcu,
c) naviac práce boli objednané dohodou z 17.7.2007 citujem : všetky naviac práce ,ktoré si spolu
dohodneme bude hradiť objednávateľ.d) z týchto naviac prác mal odporca HYDAC Martin prospech !
e) za tieto naviac práce sa v preberacom protokole zaviazal zaplatiť 100000,-SK ale nezaplatil nič
dokonca ani za naviac práce, ktoré sú právoplatne OS Martin priznané vo výške 5.266,20 € odporca

nerešpektuje ani právoplatný rozsudok OS Martin a opakovane obštrukčné bráni exekučnému konaniu
pri vymáhaní tejto riadne uznanej pohľadávky. f) súd u fakturovaných položiek naviac prác v rozpore
so skutočnosťou tieto v plnej výške nepriznal čo je v rozpore so skutočnosťou a dokazovaním na
pojednávaniach menovite“
Zariadenie FK 1000:

„-položka 1 priznal len 320,-SK demontáž konzoly na jednom zariadení - nadobudlo právoplatnosť. V
skutočnostisavykonalana4kszariadeniachFK1000 presnepodľasúpisunaviacprác,ktorýjeprílohou
k faktúre za naviac práce Naviac práce vo výške 3x320,-SK teda 960,-SK - 31,86 € nepriznal Celý rozsah
naviac prác súd nepriznal s odôvodnením ,že ak by sa vyrábalo postupne tak by neboli vznikli náklady
na demontáž konzoly na ďalšie zariadenia,
-položka 2 priznal len 320,-SK za montáž konzoly na jednom zariadení- nadobudlo právoplatnosť

V skutočnosti sa vykonala na 4 ks zariadeniach FK 1000 presne podľa súpisu naviac prác, ktorý je
prílohou k faktúre za naviac práce.
Celý rozsah naviac prác súd nepriznal s odôvodnením ,že ak by sa vyrábalo postupne tak by neboli
vznikli náklady na konzoly na ďalšie zariadenia,
-položka 3 túto súd v tomto rozsudku priznala ale len vo výške 2 x 320,-SK teda 21,24 € za práce na

jednom zariadenia
V skutočnosti sa vykonala na 4 ks zariadeniach FK 1000 presne podľa súpisu naviac prác, ktorý je
prílohou k faktúre za naviac práce.
Celý rozsah naviac prác súd nepriznal s odôvodnením ,že ak by sa vyrábalo postupne tak by neboli
vznikli náklady na konzoly na ďalšie zariadenia

-položka 5 súd priznal len materiál na 1 ks zariadenie sumu 2,028,52 SK - nadobudlo právoplatnosť
ale navrhovateľ práce vykonal na všetkých 4 ks
Celý rozsah naviac prác súd nepriznal s odôvodnením, že ak by sa vyrábalo postupne tak by neboli
vznikli náklady na konzoly na ďalšie zariadenia
-položka 6 súd priznal len 3x320,-SK za demontáž len na jednom zariadení - teda 1120,-SK 26,56 €

Je to nesprávne pretože zdôrazňujeme ,že práce boli vykonané na 4 ks zariadeniach a teda
navrhovateľovi prináleží plná suma za prevedené práce.
Celý rozsah naviac prác súd nepriznal s odôvodnením, že ak by sa vyrábalo postupne tak by neboli
vznikli náklady na konzoly na ďalšie zariadenia
-položku 7 súd priznal sumu 3875,-SK teda 128,63€ za jedno zariadenie

Je to nesprávne pretože zdôrazňujeme, že práce boli vykonané na 4 ks zariadeniach a teda
navrhovateľovi prináleží plná suma za prevedené práce.
Celý rozsah naviac prác súd nepriznal s odôvodnením ,že ak by sa vyrábalo postupne tak by neboli
vznikli náklady na konzoly na ďalšie zariadenia
položku 10 súd priznal sumu 9560,-Sk za lakovanie len 1 ks rámu FK 1000 v skutočnosti sa opravovalo

lakovanie na 2 ks rámoch FK 1000
je to nesprávne pretože zdôrazňujeme, že práce boli vykonané na 2 ks zariadeniach a teda
navrhovateľovi prináleží plná suma za prevedené práce opieskovanie a opätovné lakovanie sa robili
na oboch rámoch pre technológiu FS 1000 z dôvodu zmeny projektovej dokumentácie - Odrezávanie
hotových konzol a zváranie nových konzol.

Celý rozsah naviac prác súd nepriznal s odôvodnením ,že ak by sa vyrábalo postupne tak by neboli
vznikli náklady na konzoly na ďalšie zariadenia
-položku 12 celú sumu súd nepriznal za výrobu závesných OK na prenos žeriavom,
Žiadame priznať celú sumu za výrobu závesných OK -položka 12 z dôvodu ,že pri kalkulovaní ceny za
rámy na všetkých 10 zariadeniach sme cenu stanovovali z predloženej dokumentácie - v tejto žiadne

oká neboli nakreslené a ani nebol ani výkres týchto závesných ok a preto žalobca logicky nemohol cenu
stanoviť a teda cena za výrobu závesných ok nebola zahrnutá v cenovej ponuke a ani v objednávke.
K tvrdeniu ,že závesné oká bolí potrebné pri nakládke len toľko, že pre naloženie sme závesné oká
nepotrebovali ,bežne sa k práci so žeriavom používajú popruhy ,ktoré sú z tkaniny a vôbec nepoškodia
nakladaný tovar. Samozrejme keď už tam oká boli tak sme tieto využili ale rozhodne to pre nakládku

nebolo potrebné.“ Podľa odôvodnenia v napadnutom rozsudku by tieto závesné oká už nikto nemal
využívať. Jednoznačne podľa objednávky žalobca mal dodať len „vhodné upevnenie príchytiek na
zdvíhanie žeriavom“. Uvedené príchytky žalovaný nedodal, ale požiadal o výrobu týchto príchytiek podľa
náčrtu, ktorý vyhotovil technik z Nemecka, a teda oprávnene žiadal úhradu za výrobu týchto príchytiek -závesnýchókakonaviacprácu.„Točisúzávesnéokápotrebnéprenakládkujeúplnejedno!Dôležitépre
nárok žalobcu je ,či boli v projektovej dokumentácii ,či boli v rámci ceny za dielo a čo objednal odporca!“
Rozhodnutie okresného súdu zohľadniť všetky naviac práce len na jednom zariadení bolo podľa žalobcu

nesprávne a proti predloženým dôkazom. Bolo podľa žalobcu jednoznačné, že dokumentácia bola len
vo výkresovej podobe, nebola k nej spracovaná žiadna technická správa, technologický postup dokonca
ani kusovník, čo potvrdil aj svedok Ing. Y. vo výpovedi na pojednávaní 10.11.2019 na strane 7.

61. Vo vzťahu k ďalším častiam odvolania žalobcu odvolací súd uvádza, že žalobca sa v odvolaní ďalej

podrobne vyjadroval k jednotlivým „položkám“ a zariadeniam, ktoré boli predmetom posúdenia v konaní
pred okresným súdom ako i k rozhodnutiu okresného súdu, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému
sumu 21.976,71 Eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 11 114,- Eur od 12.1.2011 do
zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy 10 862,71 Eur od 1.10. 2007 do
zaplatenia, s ktorým rozhodnutím okresného súdu nesúhlasil. Žalobca v odvolaní uviedol, že „a)suma
3.609,51 € náklady spojené s prevozom zariadení z Modranky do Nemeckého Erfurtu súd sa v rozpore

so skutočnosťou tieto náklady priznal ako škodu odporcovi! dôkazy : - navrhovateľ JUDAS Bohdanovce
sa nikdy nezaviazal ,že bude platiť nejaké dopravy uvedených zariadení do Nemecka“, „- zariadenia
sa vrátili z Nemecka len raz a jedným autom a to naraz jedno zariadenie FS 1000 spolu so zriadením
ZPA 1300, Asi 22.8.2007 sa vrátili z Nemecka 1 ks FS 1000 a 1 ks ZPA 1300 Ktoré boli odoslané asi
25.7.2007 na FS 1000 sa demontovali potrubia vykonalo sa opätovne čistenie a morenie a na ZPA 1300

sme demontovali všetky vysokotlaké potrubia a všetky zvary rozobrali a opätovne vyhotovili tak aby
vyhoveli skúške prežiarením. Následne boli zariadenia zložené a dňa 30.8.2007 naložené na autá a
odvezené“. „b) sumu 4,315,21 € ako škoda v súvislosti s nákladmi za preskúmanie kvality zvarov, je to
neoprávnene priznaný náklad - navrhovateľ považuje a je si istý ,že boli vykonané v zmysle objednávky
a opakovane namieta obviňovanie z vád zvarov. Uvedené kontroly zvarov ak mal potrebu bol povinný

na svoje náklady a vykonať odporca počas výroby a nie ich vykonať pol roka po prevzatí a nepredložiť
ani jeden zvar na prekontrolovanie navrhovateľovi aby sa mohol k zvarom vyjadriť a prípadné vadné
zvary opraviť v tomto prípade neposkytol odporca súčinnosť navrhovateľovi pri výrobe ktorú sa zaviazal.
Presne naopak opakovane tvrdil ,že zvary sú v poriadku a aj po kontrole röntgenom !
a z týchto dôvodov nemal žalovaný ani nárok na zľavu z diela a teda mu ju súd nemal priznať v žiadnej

výške a celý vzájomný návrh mal súd podľa predložených dôkazov a výpovedí svedkov zamietnuť.
1) § 376 obchodného zákonníku - poškodená strana nemá nárok na náhradu škody ,ak nesplnenie
povinnej strany bolo spôsobené konaním poškodenej strany alebo nedostatkom súčinnosti, na ktorú
bola poškodená strana povinná
Zdôvodnenie: - všetky zvarové spoje si žalovaný objednal v kvalite aby vyhoveli tlakovej skúške, je

jednoznačné a odporca to aj potvrdil v preberacom protokole, výpoveďou v súdnom konaní ,že zvary
tlakovou skúškou skúšal a ,že zvary tlakovej skúške vyhoveli.“
Následne po zmene požiadavky na zvary vysokotlakých rúr s kontrolu na prežiarenie-röntgen čo
malo za následok zvýšené náklady neposkytol žalobcovi súčinnosť - menovite nevykonal na každom
zvare röntgenovú skúšku prežiarením ale ďalej vykonával len tlakové skúšky teda týmto zanedbal

svoju povinnosť a žalobca nemohol vykonať prípadné opravy na zvaroch - ktoré by tejto skúške
nevyhovovali.“ Považoval za dôležité vzhľadom k tomu, že opakovane podľa žalobcu žalovaný klame
o priebehu vykonávania prác uviesť, ako presne prebehlo vyhotovovanie a odovzdávanie zariadení, a
preto podrobne opísal priebeh spolupráce žalobcu a žalovaného, so záverom „To je pravdivý priebeh
realizáciezákazky.“Tvrdenie,žeodmietolvykonaťopravyzvarov,bolopodľažalobcuobyčajnéklamstvo.

„Rúry ktoré predložil Výskumnému ústavu zváračskému a tiež tvz. Znalcovi nepredložil navrhovateľovi a
oprávnene navrhovateľ tieto považuje za podvrh, do dnešného dňa ich nedoručil do sídla navrhovateľa k
posúdeniučisútozvaryvykonávanénazariadeniachvzmysleobjednávky,taktiežneoznačil,ktorézvary
vykonávali zvárači navrhovateľa ktoré zvárači odporcu. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v konaní
podľa neho bez problémov jasne a preukázateľne klame, čo podrobne rozviedol na čl. 2444 - 2446 spisu.

62. V odvolaní žalobca ďalej uviedol, že „Dôrazne protestujem z obviňovania žalobcu z klamstiev K
súdnemu znalcovi len toľko, to ako bol vymenovaný a to, že jednoznačne bol povinný znalecký posudok
odmietnuť, pretože dlhodobo nespĺňal zákonné požiadavky podľa zákona o znalcoch ako i celý postup
so znaleckým posudkom je v plnej miere minimálne podozrivý a skôr by som povedal protiprávny ako

í jeho menovanie ad.hoc, pretože v zozname znalcov bolo minimálne ďalších desať znalcov riadne
zapísaných. Je podozrivé ako tvrdohlavo súd trval na znalcovi Doc. Doničovi, čím súd vrhol veľmi zlé
svetlo na samotný znalecký posudok - ale opätovne sa pýtam na čo znalecký posudok súd potreboval,
keď už dielo nebolo v pôvodnom stave a teda kto a čo kontroloval? Ani navrhovateľ JUDAS Bohdanovcenemôže niesť zodpovednosť za to, že odporca HYDAC Martin stanovil len požiadavku na odolnosť
na tlak. Žiadny zvárač ani riadiaci pracovník nemôže prijať opatrenia k oprave vád ak o nich nevie a
skutočne o žiadnych vadách zvarov do dnešného dňa navrhovateľ nevie sú to len tvrdenia odporcu

v snahe vyhnúť sa zaplateniu diela do dnešného dňa nebol predložený navrhovateľovi jeden jediný
zvar označený ako vadný k posúdeniu.“ Ďalej uviedol, že „Súd v svojom rozsudku z 7.11.2013 v
rozpore so skutkovým stavom ako i s obchodným zákonníkom priznal kontrolu rúr vo výskumnom ústave
zváračskom v Bratislave.
- súd sa nezaoberal aké rúry predložil žalovaný na kontrolu výskumnému ústavu zváračskému,

bez skúmania sa stotožnil s tvrdením žalovaného, že sú to rúry ktoré vyhotovoval žalobca JUDAS
Bohdanovce - čo zásadne popierame nebolo nám umožnené uvedené rúry prehliadnuť a verifikovať,
- súd sa nezaoberal tým kto zvary na týchto rúrach vyhotovil,
- súd napriek upozorňovaniu žalobcom nevzal do úvahy ,že nikto len vizuálne nevie skontrolovať
vnútorné poruchy zvaru a ak si žalovaný vymienil kontrolu zvarov röntgenom bol povinný v priebehu
výroby tieto kontroly vykonať a až následne bezchybné potrubné rozvody postúpiť k tlakovej skúške a

k čisteniu a moreniu, lakovaniu a ku konečnej montáži.
Neposkytnutím súčinnosti objednávateľa- žalovaného HYDAC Martin a jeho posunutím zvarených
potrubných rozvodov svojim vlastným pracovníkom k tlakovej skúške, k čisteniu a moreniu spôsobil
nemožnosť prípadných opráv zvarov v potrubných rozvodoch.
2) §562 Oz a §428 Oz právo kupujúcemu z vád tovaru sa nemôže priznať v súdnom konaní, ak kupujúci

nepodá správu predávajúcemu o vadách tovaru bez zbytočného odkladu po tom, čo a)kupujúci vady
zistil b) kupujúci pri vynaložení odbornej starostlivosti mal vady zistiť pri prehliadke ,ktorú je povinný
uskutočniť podľa §427 ods.1 a 2 namietam týmto v tomto súdnom konaní, že kupujúci nesplnil včas
svoju povinnosť oznámiť vady tovaru!“ „Zdôvodnenie : - v preberacom protokole uviedol zámerne len
všeobecné konštatovanie, že niektoré zvary nemajú dostatočnú kvalitu ....

- konateľ odporcu Ing. S. mal výsledky tlakových skúšok u všetkých vyhotovených zvaroch boli úspešné!
-konateľ odporcu mal výsledky röntgenových skúšok vykonaných firmou SEPS s.r.o. -protokoly o týchto
skúškach dodal do súdneho spisu , tieto skúšky sa vykonávali dňa 24.8.2007 a tuším 28.8.2007 a
teda prehliadku a kontrolu zvarov vykonal bez obmedzenia žalobcom v rozsahu aký si zvolil. Prečo
neoznačil ani jeden konkrétny zvar ako vadný ? jednoznačne preto ,že navrhovateľ JUDAS Bohdanovce

by zariadenia nevydal, ale označené vadné zvary by opravil presne tak, ako do spravil aj predtým!“ „Tak
ako žalobca vykonal znovu všetky zvary na vysokotlakej časti zariadenia ZPA 1300, ktoré sa vrátilo z
Nemecka. Ja Ing. Tarkoš Július konateľ žalobcu JUDAS Bohdanovce čestne prehlasujem ,že všetko čo
som v konaní č.k. 17Cb 69/2008,17Cb/77/2011,17Cb/63/2012 uviedol, a to ústne písomne v podaniach
ako i v predložených dokladoch je pravda.“

63. Dňa 6.7.2016 doručil žalovaný okresnému súdu doplnenie odvolania (č.l. 2449-2.544 spisu), v
ktorom uviedol, že „Pani Mgr. H. veľmi zle posúdila zľavu z ceny a uplatnenú škodu“. Zľavu z ceny
si uplatnil, pretože zvary boli dokázateľne nevyhovujúce a „...žalobca zničil všetky potrubia a teda
nám spôsobil jasnú škodu, je aj veľmi jasne dokázané a nie len uhradenou faktúrou 50.000,- EUR,

ale aj jasnou výpoveďou súdneho znalca, výpoveďou Ing. Y. /Ing. J./, ktorý bol priamo v Erfurte,
výpoveďou Výskumného ústavu zváračského Bratislava, pretože potvrdil, že vzorky majú množstvo
vadných zvarov a je nepochybné, že tieto vzorky pochádzajú zo všetkých desiatich zariadení a teda
Hydac Nemecko neopravilo zvary ale muselo vymeniť všetky potrubia s príslušenstvom, aby mohli
vyrobiť nové bezchybné zvary. Preto tvrdenie p. Mgr. H., že existuje len jediný dôkaz a tým je p. Mgr.

H. spochybnená faktúra na 50.000,- EUR vraj za opravu zvarov je len neskonalou drzosťou p. Mgr. H..
Drzosťou hlavne preto, lebo dobre vie, že žalobca použil v konaní podvodnú faktúru, ktorú žalobca pod
ťarchou mojich dôkazov označil za omyl - učinil tak JUDr. Švec, právny zástupca žalobcu, ale p. Mgr. H.
sa tvári, že faktúra je pravá a teda v poriadku a ešte aj stále podľa nej určuje výpočet úrokov z omeškania
a teda je opäť uvedená v rozsudku. Toto je jasné zneužitie nezávislosti sudcu.“ „Takže žalobcova

podvodná faktúra, ktorú nám do Hydac Martin nikdy nedoručil, má v tomto úbohom a nespravodlivom
spise vyššiu hodnotu ako naša škodová faktúra na 50.000,- EUR s horeuvedenými jasnými dôkazmi o
škode.“ Žiadal okresný súd, „aby správne spočítal dve sumy, ktoré nám OS Martin uznal. Verím, že sa
jedná o numerickú chybu.“ V rozsudku zo dňa 23.5.2016 na 21. strane bolo uvedené, že je to faktúra
za opravu, tak potom bolo jednoznačné, že oprava je vlastne odstraňovanie vád diela, čo nemôže byť

posudzované ako škoda a poukázal aj na str. 18 horný odsek „50.000,- EUR, ktorú zaplatil nemeckému
partnerovi, ktorý prerábal všetky zvary nanovo...". Tieto tvrdenia boli podľa žalovaného nesprávne.
„Žalobca dodal materiál a vyrobil 10 ks rámov - ich hodnota bola 801.849,00 Sk podľa ponuky žalobcu z r.
2007 - viď druhú stranu vzájomného návrhu odporcu zo dňa 23.3.2011 - tieto hotové rámy môžete vidieťv spise na fotkách na záhrade žalobcu zo dňa 4.7.2007. Suma za rámy 801.849,00 Sk predstavuje 55,3
% hodnoty celého diela. Tieto rámy sú dodnes vo Volve Švédsko tak ako odišli z Modranky. Na fotkách z
Volvo Švédsko, ktoré sú v spise, sú viditeľné pôvodné rámy v zelenej farbe, ale potrubia už nie sú zelené

tak ako odišli z Modranky, tie sú v surovom stave, teda nenatreté farbou z dôvodu obrovského časového
oneskorenia.“ „Uplatňovať si zľavu z diela z titulu vád vo výške 100% je nezmysel, pretože evidentne
celé dielo nebolo zlé. Preto tvrdenie p. Mgr. H. na str. 12 rozsudku zo dňa 23.5.2016 druhý odstavec
citujem: „keďže dielo vykazovalo vady a žalovanému prislúchal nárok až na 100% zľavu z ceny diela...."
je veľmi nesprávne, pretože 55,3% z hodnoty diela /10 kompletných rámov/je nainštalovaných vo Volve

Švédsko.“ Žalobca rezal a zváral potrubia podľa projektu, zvary vyhotovil nekvalitne, a preto si žalovaný
uplatnil zľavu z ceny z titulu vád, čo okresný súd aj priznal. „Je dokázané, že všetky zariadenia odišli do
Erfurtu k Müller Weingarten. Tam sa rozhodlo, že všetky potrubia a príslušenstvo, ktoré zaplatil a dodal
Hydac Martin boli vyhodené do šrotu a odobrané len vzorky pre Výskumný ústav zváračský v Bratislave.
Toto potvrdil aj náš zamestnanec Y. /J./ - osobne bol v Erfurte a priviezol vzorky zváraných figúr - aj
pracovníci Hydac Nemecko /viď vyjadrenie - preklad p. U., ktorý bol niekoľko krát aj v Modranke/ a súdny

znalec p. Doc. Donič uviedol v posudku, že bolo veľmi dobré z dôvodu bezpečnosti, že sa všetky potrubia
vymenili a zvary sa vyrábali odznova.“ „Výrok v rozsudku, že sa jedná o opravu, nie je správny, pretože
Hydac Nemecko kúpil nové potrubia a príslušenstvo k nim a pospájal nimi nanovo všetky komponenty na
existujúcich rámoch dodaných žalobcom. Hydac Nemecko neopravoval zvary, pretože to nebolo možné
ich opraviť bez výmeny potrubí. Hydac Nemecko vyrábal nové zvary na nových potrubiach, pretože

pôvodné potrubia zošrotoval, čo uvádza p. U. z Hydac Nemecko - viď str. 12 prvý odstavec. To isté tvrdí
aj očitý svedok p. Y. /J./, ktorý bol v Erfurte osobne.“ Žalovaný zdôraznil, že Hydac Nemecko skutočne
opravil všetky zariadenia, ale nie pôvodné zvary na pôvodnom potrubí. Hydac Nemecko použil všetky
pôvodné komponenty, ktoré žalovanému bezplatne dodal a použil všetkých desať rámov dodaných
žalobcom. Teda Hydac Nemecko vo svojej faktúre uvádza pravdivo, že ide o opravu zariadení. Výmenou

potrubí s novými zvarmi opravil celé zariadenia, pretože tie boli zmontované strojnými časťami od troch
dodávateľov.HydacNemeckododalvšetkykomponenty,Judasdodalvšetkyrámy,tedaprácuajmateriál
a Hydac Martin dodal všetky pozvárané potrubia, teda potrubia od Hydac Martin a zvary od žalobcu, ale
tieto boli dokázateľne zlé. Podiel všetkých troch dodávateľov je na fotografiách v spise jasne viditeľných.
Žalovaný musel vyhodiť všetky potrubia a tým vznikla škoda Hydacu Martin a táto škoda obsahuje „nové

potrubia a prácu a predstavovala v r. 2007 viac ako 10 miliónov korún atak nám majiteľ fakturoval len
menšiu časť škody, pretože celou položkou by nás zlikvidoval“. Teda vyhodením a nanovo pozváraným
potrubím opravil všetky zariadenia. „Toto si neuvedomila p. Mgr. H. a tak už tretí krát musím zaplatiť 6%-
ný súdny poplatok, čo je tretí krát 3.000,- EUR, aby som sa dovolal pravdy. Len neschopnosť súdu OS
Martin nám navýšila škodu o ďalších 9.000,- EUR a to len na tejto jednej položke. Táto nespravodlivá,

vynútenáobrananásdodnesstojíviacako30.000,-EURapremňajetoprirovnaniekunespravodlivému
komunistickému režimu, ktorý ľuďom bral majetky a ničil životy tak, ako to robia právnici, advokáti a
justícia v tomto nespravodlivom podvodnom súdnom procese. Prosím a to žalobca žiadal doplatiť cca.
18.000,- EUR.“

64.Vodvolanížalovanýuviedol,že„PaniMgr.H.sijednoduchoneželá,abynámuznalatútojasnúškodu,
pretože už v prvom jej rozsudku zo dňa 7.11.2013 uviedla veľmi neodborne, že Hydac Nemecko si mal
u Hydac Martin uplatniť zľavu z ceny a nie škodu. Tento výrok je jasným dôkazom, že sa akosi zabudla
oboznámiť so skutočnosťou právneho vzťahu medzi Hydac Martin a Hydac Nemecko. Hydac Martin vo
vzťahu k Hydac Nemecko sa pochopiteľne riadi obchodným zákonom podľa nemeckého práva.“ Tu je

vidno jasnú slabosť Okresného súdu Martin „/p. JUDr. Káčeriková/.“ „ Jedným dychom chcem dodať,
že doteraz počas celého súdneho procesu som nikdy nemal pocit, že by p. Mgr. H. bola zaujatá proti
Hydac Martin resp. mojej osobe a to iste platí aj pre žalobcu. Dnes nadobúdam presvedčenie, že Mgr.
H. chce umele a byrokraticky dosiahnuť remízu pre budúce rozhodnutie o súdnych trovách. Jednalo by
sa o ďalšie vyliatie jej špiny na moju hlavu ako to už raz urobila.“

65. Namietal v odvolaní, podľa žalovaného, ďalšie „chybné tvrdenie p. Mgr. H.: (str.21 rozsudku - piaty
odstavec)“, „...pokiaľ ide o tento nárok v sume 50.000,- EUR, tak bolo úlohou žalovaného produkovať
také dôkazy, ktoré by preukázali existenciu jednotlivých atribútov škody, bez naplnenia ktorých nemôže
byť ten, kto škodu uplatňuje úspešný vo vzťahu k uplatňovanej náhrade voči tomu, kto škodu mal

spôsobiť.“ Chybou p. Mgr. H. je to, že všetky dôvody, ktoré priznala ako dôkazový materiál k uznaniu
zľavy z ceny z titulu vád až po str. 21 tohto rozsudku sú rovnako platné aj pre uplatnenie škody, „je
ich tam uvedených a p. Mgr. H. uznaných ozaj hojne. Napr. na str. 12 prvý odstavec, kde vyjadrenia
p. U. a p. Y. z Hydac Nemecko jasne hovorí, že citujem: „pracovníci Hydac Goettelborn museli znovuvyhotoviť všetky hydraulické potrubia s prírubami a staré potrubia boli zlikvidované. Dôvodom boli zlé
zvary firmy Judas, Rovnako tvrdenie VU Bratislava a súdneho znalca p. Doc. Doniča hovorí o vzorkách
z vyhodených potrubí, teda o vzorkách z pôvodných potrubí, ktoré už neodišli do Volvo Švédsko.“ Teda

nie tak ako p. Mgr. H. tvrdí na str. 21 - piaty odsek, že jediným dôkazom, ktorý žalovaný produkoval, bola
faktúra a výpis z účtu o tom, že sumu 50.000,- Eur svojmu nemeckému partnerovi zaplatil.

66. Žalovaný ďalej namietal, že má nárok si uplatniť zľavu, pretože dňa 31.08.2007 odišli z Modranky do
Erfurtu zariadenia kompletné aj s pôvodným potrubím a vtedy ešte nebola známa faktická výška škody.

Preto si uplatnil aj zľavu z ceny z titulu vád. Len si nemohol uplatniť „zľavu až do výšky 100% ako to
v obidvoch rozsudkoch p. Mgr. H. tvrdí, pretože 55,3% hodnoty pôvodného diela je použité dodnes vo
Volve Švédsko - viď obrázky v spise.“ Zotrval na tom, že „časť celkovej škody, pretože sme fakticky
zaplatili škodovú faktúru dvoma splátkami v r. 2008 a toto je dátum vzniku škody pre Hydac Martin, ktorú
jasne spôsobil žalobca. Naše potrubia a príslušenstvo bolo vyhodené do šrotu a Hydacom Nemecko
znovu nakúpené a vyrobené nové zvary a nie opravované pôvodné zvary na pôvodných potrubiach.“ V

odvolaní namietal, „nové vyznačenie dátumov počítania“ úrokov v napadnutom rozsudku boli datované
odo dňa 6.11.2007, keďže tento dátum pochádza z podvodnej faktúry č. 207 077 z 22.10.2007, ktorú aj
sám žalobca v núdzi označil za omyl. Tento dátum nemôže byť správny, pretože žalovaný nikdy v r. 2007
takúto faktúru nedostal. „Pani JUDr. Káčeriková a OS Martin má jasné dôkazy, že faktúra je podvod a
keď žalobca dosiahol a aj ďalej dosahuje výhody z jeho údajného omylu, tak OS Martin potvrdzuje, že

sa jedná o podvod, lebo sám OS Martin používa aj naďalej omylnú faktúru v rozsudku. Pochopte tento
prípad sa neskončí, ak tam bude figurovať podvodná faktúra a neuznanie jasne dokázanej škody, ktorú
jednoznačne spôsobil žalobca nám.“ „Pozývam Vás p. JUDr. Káčeriková aj Vás p. Mgr. H. na prehliadku
výroby hydraulických systémov /po skončení tohto nespravodlivého procesu/, ktoré sú nasadené pri
výrobe ocele, valcovania plechov, výrobe koksu .. v USS Košice, na plavbe lodí v Gabčíkove - plavebné

komory, vo výrobe karbidu v chemičke Nováky, odpichu vysokých pecí v Magnitogorsku, v Záporoží
ale aj v Guatemale a Macedónsku, dodávky hydraulických agregátov pre Shanghei a USA a mnoho
ďalších. Ale aj klenot výroby elektroniky v Hydac Electronic Tvrdošín Krásna Hôrka, kde vyrábame
dotykovéobrazovkypreovládaniestavebnýchstrojovCatterpillarvUSA,kdevskafandrochosadzujeme
elektroniku podobne ako pri výrobe liekov a vyrábame tak presné tlakové snímače pre Volvo Švédsko.

Toto a niečo podobné v iných výrobných závodoch by mali absolvovať všetci tí, ktorí nás idú súdiť, aby
videli, aký obrovský je rozdiel medzi tak ponímaným právom ako to ukazujete a skutočnou svetovou
výrobou na riadení ktorej sa intenzívne denne podieľam.“

67. V odvolaní ďalej žalovaný uviedol, že požadoval „aby sa týmto sporom zaoberala celá plejáda

organizácii, ktoré prejavia záujem o presadenie nevyhnutných zmien v Slovenskej justícii (prezident,
predseda vlády, všetky parlamentné strany okrem Kotlebovej strany, ministerstvo spravodlivosti a aj
Ústavný súd, všetky média, ktoré budú mať záujem o tomto informovať verejnosť, sudcovská rada,
komora advokátov) a tento prípad by mal byť publikovaný“. Nie je mysliteľné, aby čakal takmer dva roky
na zlúčenie prípadov, ktoré jasne od jeho prvej výpovede spolu súviseli. Pani Mgr. H. bola schopná súdiť

bez toho, aby mohol slobodne hovoriť o škodách. Dokonca v decembri 2009 ich poslala za dvere, aby
sa dohodli so žalobcom bez toho, aby mohol hovoriť o obrovských škodách a medzinárodnej hanbe
pre Slovensko, ktoré žalobca preukázateľne spôsobil. Nie je mysliteľné, aby vyšší súdny úradník mal
právomoc „vypísať platobný rozkaz“ bez toho, aby si nepreveril ani len to, či predmetnú faktúru prevzal.
V júni uplynulo 7 rokov, čo sa nezmyselne pre podvodnú faktúru súdi. „Je nemysliteľné, aby ktorýkoľvek

advokát, právnik si mohol pripraviť vhodnú podvodnú faktúru, aby tak dosiahol jednostranne platobný
rozkaz bez toho, aby za to neniesol následky. Smerujem na advokátsku komoru.“ „Je nemysliteľné,
aby bolo možné umožniť vymožiteľnosť čiastkových právoplatných rozsudkov do doby právoplatného
skončeniaceléhosúdnehoprocesu.Jenemysliteľné,abyprokuratúraMartinnekonalavovecipodvodnej
faktúry,keďDaňovýúradTrnavaapolíciaMartinjasnedokázali,žesajednáopodvod.“Niejemysliteľné,

aby mohli byť platné rozsudky, ak po ich vyznačení sa dokázateľne objaví pochybenie sudcov. Túto
požiadavku zdôvodnil tým, „že procesy často trvajú celé roky a po vynesení rozsudkov je daných len
15 dní na odvolanie a tak sa môže stať, že z niekoľko tisíc strán obsahujúceho súdneho sporu sa
nemusí vždy v priebehu 15 dní upozorniť na pochybenie sudcov. Nie je mysliteľné, aby bez následkov
za nesprávne rozhodnutia sudcov bolo možné kedykoľvek si zameniť pojem „nezávislosť sudcu" za

„všemohúcnosť sudcu“. Preto je dôležité, aby pochybenia sudcov mohli byť rozporované kedykoľvek v
súdnom procese, resp. istý čas aj po skončení (napr. 2 roky), ak sa preukáže, že tieto chyby nastali.
Navrhol to z toho dôvodu, že justícia je štátny orgán, ktorej zamestnanci sú platení „z našich daní a
teda ich pochybenie nesmie mať poškodzujúci účinok na ktorúkoľvek zo zúčastnených strán.“ „Tietozmeny budem chcieť presadiť v Slovenskej justícii, aby už toľko ľudí nemuselo nadávať a trpieť tak ako
trpím sedem rokov ja. Keby Slovensko bolo právny štát, zažaloval by som štát a žiadal si právom všetky
náklady späť. Najviac však náklady na moje psychické zaťaženie, ktoré ani neviem vyčísliť. Som toho

názoru, že Slovensko môže byť právny štát, keď ho konečne po 25-tich rokoch nebude viesť právnik.
Výnimkou bol len p. D. a vieme aké dôležité pozitívne kroky Slovensko dosiahlo pod jeho vedením.“

68. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie aj právny zástupca žalobcu v časti, ktorou súd
prvej inštancie (ďalej aj „súd prvého stupňa“) žalobe nevyhovel, teda v časti o zaplatenie 7.809,30

Eur titulom ceny diela a v časti o zaplatenie 7.957,59 Eur titulom naviac prác a zákonných úrokov z
omeškania,rovnakovčasti,vktorejokresnýsúdvzájomnémunávrhužalovanéhovyhovel,tedavčiastke
21.976,71 Eur a úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 11.114,- Eur od 12.1.2011 do zaplatenia
a úroku z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 10.862,71 Eur od 1.10.2007 do zaplatenia,
z dôvodov, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že podľa žalobcu nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, neúplne zistil skutkový

stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, pretože
napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.

69. V odvolaní žalobca uviedol, že námietku premlčania nárokov žalovaného uplatneného žalobcom
okresný súd vyhodnotil tak, že všetky nároky považuje za nepremlčané, s odôvodnením, že boli

uplatnené včas, pred uplynutím premlčacej lehoty, pričom poukázal na § 404 ods. 1 Obchodného
zákonníka, keďže nárok uplatnený voči žalobcovi, a to nárok na zľavu, bol uplatnený vo forme
protinároku, tak prestala pri ňom plynúť premlčacia doba dňom, keď sa začal civilný proces (ďalej aj
len „súdne konanie“) ohľadne práva. Rovnako okresný súd považoval žalovaným notifikačnú povinnosť
podľa § 562 ods. 2 Obchodného zákonníka za splnenú, to ihneď pri prevzatí diela, kde vady konštatoval

v preberacom protokole zo dňa 30.8.2007 a podľa okresného súdu ich požadoval odstrániť. Okresný
súd pri posudzovaní včasnosti a správnosti uplatnenia vád zákonným spôsobom sa však podľa žalobcu
nezoberal posúdením toho, že sám žalovaný v preberacom konaní uviedol, že v lehote do 30 dní od
podpisu preberacieho protokolu doplní svoje vyjadrenie. Hoci žalovaný ako objednávateľ toto nevykonal,
napriek tomu okresný súd považoval reklamáciu za dostatočnú, a to tak v pôvodnom konaní, ako aj po

vrátení veci z krajského súdu, napriek tomu, že Obchodný zákonník v žiadnom zo svojich ustanovení
neobsahuje možnosť, aby nároky z vád diela, konkrétne zľava z ceny diela bola modifikovaná, t.j.
aby bolo požadovaná výška zľavy menená, tak podľa okresného súdu objednávateľ môže modifikovať
uplatnenú zľavu v rámci plynutia premlčacej doby. Tento názor odôvodnil okresný súd samotnou
definíciou zľavy v § 439 ods. 1 Obchodného zákonníka, t.j. nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá

rozdielu medzi hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami,
pričom pre určenie hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie. S uvedeným
tvrdením sa žalobca nestotožnil. V prvom rade možnosť modifikácie zľavy z ceny diela nijako s definíciou
nesúvisí, nakoľko definícia hovorí o tom, že zľava je rozdielom ceny diela s vadami a ceny diela bez
vád v čase, keď dielo malo byť dodané bez vád. Právny zástupca žalobcu zdôraznil, že uplatnenou

voľbou práva je toto právo konzumované. Ak by aj po formálnej stránke bola zľava z ceny diela uplatnená
riadne, čo podľa žalobcu nebola, mohol by ju okresný súd priznať iba vo výške 10.862,71 Eur (327.250,-
Sk), pretože nemal priznať nároky z vád diela, keďže neboli splnené zákonné podmienky § 562 ods.
2 Obchodného zákonníka. Preto okresný súd zľavu z ceny diela vo výške 21.861,29 Eur priznal podľa
žalobcuvrozporesozákonom.„Vcelomkonanísompoukazovalnaskutočnosť,ževpreberacomkonaní

uvedené neprevarené korene je uvedené paušálne, nekonkrétne a bez bližšieho určenia. Sám žalovaný
stanovil,ževlehote30dníodprevzatiadielaspresní,akévadydieluvytýka,totovšakvstanovenejlehote
nevykonal“. Žalovaný vo svojej objednávke sám určil, že zmluvný vzťah sa bude spravovať pravidlami
všeobecných zmluvných podmienok, ktoré boli uvedené na stránke www.hydac.sk. Tieto podmienky
pritom stanovujú, že „...Predávajúcemu prináleží právo voľby spôsobu uspokojenia práv z vád. Kupujúci

je povinný pod sankciou straty týchto práv z vád oznámiť: Vady tovaru zistené pri prevzatí tovaru -
kvantitatívne ihneď, kvalitatívne do 3 dní od prevzatia tovaru." Žalobca ako zhotoviteľ bol pripravený
skutočnezistenéariadneoznačenévadydielaodstrániťnavlastnénáklady,pričomprávovoľbytakéhoto
nároku mu zo všeobecných zmluvných podmienok vyplývalo. Žalovaný nielenže riadne neoznačil vady
diela, ale neumožnil ich odstránenie žalobcom, dokonca umožnil zásah do diela inej osobe a tým aj

prípadné plnenie žalobcu v tomto smere reálne zmaril. Tieto všeobecné obchodné podmienky okresný
súd pri rozhodovaní nevzal do úvahy a v rámci odôvodnenia rozhodnutia sa s nimi nevysporiadal. Kým
v prvom konaní okresný súd priznal žalobcovi nárok na doplatok ceny diela vo výške 7.809,30 Eur, v
tomto konaní po vrátení veci z krajského súdu, predmetnú čiastku nepriznal, s odôvodnením, že ak mádielo vady, objednávateľ nie je povinný platiť časť ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavy a s
poukazom na § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka nárok žalobcu zamietol. Keďže žalovaný si titulom
zľavy z ceny diela uplatnil čiastku vo výške 21.861,29 Eur, túto mu okresný súd priznal, avšak z nej

odpočítal čiastku zodpovedajúcu doplatku ceny diela vo výške 7.809,30 Eur, ktorá doposiaľ zaplatená
nebola.

70. Namietal žalobca, že okresný súd sa „doposiaľ“ nevysporiadol so základom celého konania,
a to, či malo dielo dodané žalobcom vady v zmysle § 560 ods. 1 Obchodného zákonníka. Podľa

tohto ustanovenia, dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve.
Dielo bolo realizované na základe objednávky žalovaného zo dňa 17.5.2007, v ktorej boli vymienené
objednávateľompožadovanévlastnosti,pričombolavýslovneuvedenápožiadavka:„kompletnápríprava
na tlakové skúšky“. Prvostupňový súd považoval dielo za vadné, a to na základe toho, že zvary neprešli
skúškou prežiarenia a zvary nevyhovujú norme STN - EN ISO 12517 a STN - EN ISO 5817. To, že
takto vymienená vlastnosť nebola zmluvnými stranami vymienená, okresný súd do úvahy nevzal a

pri odôvodnení sa tým vôbec nezaoberal. „Žalobca objednal zhotovenie diela a vymienil si vlastnosť
diela so zvarmi tak, aby spĺňalo požiadavku na odolnosť na tlak, pretože bolo určené ako súčasť
tlakového zariadenia. Montáž zhotovovanej sústavy na tlakové zariadenie, ktoré následne dodal ako
svoju dodávku odberateľovi v Nemecku, povolil žalovaný žalobcovi až po vykonaní tlakových skúšok,
čo potvrdili svedeckými výpoveďami aj pracovníci žalovaného. Dialo sa to tak, že v priebehu realizácie

diela žalovaný na svojich zariadeniach preveril dielo žalobcu pred jeho montážou na zariadenia a to
tlakovými skúškami, ktoré osvedčili, že zvary, príruby a aj rúry tejto požiadavke uvedenej v objednávke
žalovaného vyhovujú. Iné požiadavky na vlastnosti montáže a osobitne na zvary, resp. ich vlastnosti
žalovaný ani nevzniesol a ani nepreukázal ich kontrahovanie. Z predloženého projektu vyplynulo, že
tentoneobsahovaloznačeniedruhuzvarovaneobsahovalanitechnickúsprávu,vktorejbybolivlastnosti

zvarov vymienené.“ Vzorky, ktoré skúmal znalec, podľa žalobcu vôbec nepochádzajú z konkrétneho
diela,pričomokresnémusúdubezďalšiehoskúmaniapostačilovyjadrenieznalca,ženemalpochybnosti
o vierohodnosti jemu predložených vzoriek, keďže čísla, ktorými zvary opatril VÚZ v Bratislave a čísla
zvarov uvedené v posudku VÚZ Bratislava sa zhodovali s číslami na vzorkách. Tieto skutočnosti však
preukazovali iba fakt, že znalec a VÚZ Bratislava skúmali tie isté vzorky, nie však skutočnosť, či

to boli zvary, ktoré realizoval žalobca. „Uvedené nevzal do úvahy ani odvolací súd. Považujeme za
nedostatočné zistenie skutkového stavu, keď nedošlo k preskúmaniu a identifikácii zvarov, ktoré znalec
preskúmal. Žalobca má vážne pochybnosti o tom, že zvary, ktoré znalec skúmal boli tými zvarmi, ktoré
žalobca ako zhotoviteľ dodal a preto aj výsledky znaleckého dokazovania nie sú dôveryhodné a nemôžu
byť podkladom pre rozhodnutie súdu. Rovnako súd neskúmal, koľko z predložených vzoriek zvarov

realizoval žalobca a koľko zamestnanci žalovaného, ktoré sa na realizovaní diela zúčastnili“. Namietal,
že počas prvostupňového súdneho konania pred obhliadkou zvarov žiadal znalca, aby bol prizvaný k
ich identifikácii. Hoci tak neučinil a žalobca nemal možnosť vzorky prehliadnuť a identifikovať, okresný
súd na túto požiadavku nereagoval a nekonal. Pri výpovedi znalca na pojednávaní sa okresný súd
uspokojil s konštatovaním znalca, že pôvod zvarov neskúmal, nepovažoval za nutné privolanie žalobcu

a stotožnil sa s ubezpečením žalovaného, že zvary pochádzajú z diela, ktoré je predmetom sporu a o
tomto tvrdení nemal dôvod pochybovať. „Rovnako opätovne rozporujeme- nevykonanie dôkazu, a to
ustanovenie nového znalca za účelom vypracovania kolízneho posudku resp. na jeho preskúmanie iným
znalcom v zmysle § 127 ods. 2 OSP. Hoci sme niekoľkokrát namietali osobu znalca a aj jeho závery,
súd dôkaz nevykonal.“

71. V odvolaní žalobca zvýraznil, že vykonané dielo zodpovedalo výsledku dohodnutému v zmluve,
je bez vád, preto mal okresný súd žalobcovi priznať nárok na doplatok ceny vo výške 7.809,30 Eur a
žalovanému nemal priznať nárok na zľavu z ceny diela vo výške 21.861,29 Eur. Pokiaľ išlo o naviac
práce, tak podľa žalobcu okresný súd ich mal priznať v plnej výške. K záveru o zamietnutí nároku žalobcu

dospel okresný súd na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočného zistenia
skutkového stavu veci. Okresný súd vôbec nevzal do úvahy písomnú dohodu účastníkov konania zo
dňa 17.07.2007, kde sa jednoznačne dohodli, že všetky naviac práce bude hradiť objednávateľ. A ten
súhlasil a objednal naviac práce, ktoré sa zaviazal uhradiť. Rozsah vykonania naviac prác bol podrobne
popísaný v písomných podaniach žalobcu a svedeckých výpovediach, pričom bola preukázaná aj

účelnosť a užitočnosť týchto naviac prác v prospech žalovaného. Žalovaný tieto naviac práce prijal a
ako súčasť zariadení, na ktorých boli realizované, ich aj použil pre splnenie svojho záväzku voči tretej
osobe. Hodnota prác bola žalobcom preukázaná ako výpoveďami svedkov, tak aj podrobnou kalkuláciou
žalobcu a potvrdeniami o primeranosti hodnoty naviac prác v danom čase a prostredí. Žalovaný v sporenamietal oprávnenosť sumy, ktorá sa mala za naviac práce uhradiť, pričom v preberacom protokole aj
písomne potvrdil ich vykonanie a prevzatie a sám potvrdil svoj záväzok uhradiť za naviac práce čiastku,
ktorú však neuhradil. Žalovaný teda naviac práce objednal, prijal a použil vo svoj prospech, čím vznikol

medzi žalobcom a žalovaným záväzkový vzťah, vrátane povinnosti uhradiť za prijaté plnenie cenu.
Žalovaný však neuhradil za ne žiadnu cenu, čím porušil svoju záväzkovú povinnosť. Prijatím objednávky
a jej splnením vznikla zmluva o dielo so všetkými právami a povinnosťami, vrátane povinnosti za
poskytnuté plnenie uhradiť dohodnutú cenu, alebo ak dohodnutá nebola, cenu primeranú. Práce naviac
by neboli nutné, pokiaľ by projektová dokumentácia bola úplná a neobsahovala by chyby. Dôvodom

bola aj opakovaná zmena projektovej dokumentácie zo strany žalovaného a požiadavky na zmeny
počas realizácie samotnej montáže. Úprava už vykonaného diela pritom nebola predmetom pôvodnej
objednávky žalovaného. Žalobca v konaní predložil tabuľku s detailnou špecifikáciou naviac prác,
ktoré bolo potrebné vykonať buď z dôvodu požiadaviek žalovaného alebo nesprávnosti v projektovej
dokumentácii predloženej žalovaným. Vykonanie týchto naviac prác bolo dokázané rozdielmi v pôvodnej
projektovej dokumentácii a fotografiami skutočne zhotoveného diela. Oprávnenosť úhrady požadovanej

čiastky bola dokumentovaná dokladmi založenými v súdnom spise nielen čo do rozsahu plnenia,
ale ich ocenením, a to doloženými písomnými dôkazmi, bola preukázaná aj ich hodnota. Tým bola
zdokumentovaná aj oprávnenosť výšky požadovanej úhrady, ktorá je predmetom žaloby. „Stanovisko k
jednotlivým položkám prikladám ako prílohu k tomuto odvolaniu, ktoré spracoval konateľ žalobcu.“

72. Žalobca v odvolaní uviedol, že prvostupňový súd v konaní po vrátení veci z krajského súdu,
priznal žalovanému opätovne čiastku vo výške 3.609,51 Eur titulom náhrady škody spočívajúcej v
úhrade nákladov na prevoz zariadení z Modranky do nemeckého Erfurtu a čiastku 4.315,21 Eur, titulom
náhrady nákladov za preskúmanie zvarov Výskumným ústavom zváračským v Bratislave. Dielo, ktoré
žalobca dodal, bolo bez vád, tak tieto náklady vynaložené žalovaným nemôžu byť vo vzťahu k žalobcovi

uplatnené titulom náhrady škody, nakoľko chýba základný atribút, a to porušenie právnej povinnosti
žalobcom. S rozhodnutím okresného súdu o priznaní týchto súm žalobca nesúhlasil, pretože neboli
splnené zákonné predpoklady na jej priznanie. Aj odvolací súd považoval rozhodnutie o týchto čiastkach
za predčasné. V novom rozhodnutí prvostupňový súd len konštatoval, že ich priznal, tak ako si žalovaný
uplatnil,pretožepreukázalpredloženýmifaktúramivykonaniedopravy.Prvostupňovýsúdvšakneuviedol

odôvodnenie, o ktoré zákonné ustanovenie tento nárok žalovaného oprel. Náklady na znalecký posudok
priznal okresný súd s poukazom na § 380 Obchodného zákonníka, podľa ktorého za škodu sa
považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku
porušenia povinnosti druhej strany. Vzhľadom na odôvodnenie považoval právnu kvalifikáciu nároku za
nedostatočnú. Navrhol odvolaciemu súdu, aby po preskúmaní veci zmenil rozsudok prvostupňového

súdu tak, že žalovaného zaviaže na úhradu celej žalovanej čiastky a vzájomný návrh žalovaného
zamietne v celom rozsahu a zároveň zaviaže žalovaného na náhradu trov prvostupňového i odvolacieho
konania.

73. Ako prílohu (resp. súčasť) vyššie uvedeného odvolania žalobcu právny zástupca žalobcu pripojil i

podanie označené ako Vyjadrenie konateľa žalobcu zo dňa 1.7.2016 (č.l. 2468 až 2479). V tejto prílohe
je uvedené „V právnej veci vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 17Cb 69/2008, 17Cb/77/2011,
17Cb/63/2012, vo veci navrhovateľ JUDAS výrobno-technická spoločnosť, s.r.o. Bohdanovce nad
Trnavou 372, IČO 34109196 a odporca HYDAC, s.r.o. Gorkého 4,036 01 Martin, IČO 31 578 314, Dolu
podpísaný, Ing. Július Tarkoš, konateľ žalobcu JUDAS výrobno-technická spoločnosť, s.r.o. IČ 34 109

196 v právnej veci 17Cb69/2008 proti žalovanému HYDAC Martin s.r.o. sídlom Gorkého 4,036 01 Martin
IČO 31578314 o zaplatenie 18 591.74 EUR s príslušenstvom, Týmto podávam odvolanie proti rozsudku
OS Martin zo dňa 23.5.2016 v hore uvedenom koni z dôvodu :
Odvolanie podávam z nasledovných zákonných dôvodov:
1. z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP, t.j. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

OSP, a to konkrétne k vade uvedenej pod písm. h), pretože súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
2. z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c) OSP, pretože súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
3. z dôvodu uvedenom v ustanovení § 205 ods. 2 písm. f) OSP pretože rozhodnutie súdu prvého stupňa

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
4. z dôvodu že tento rozsudok hrubo uráža tri dámy : PRAVDU, SPRAVODLIVOSŤ a ČESŤ!“ „Odvolanie
podávam proti:I. zamietnutiu návrhu žalobcu vo výške 7809,30€ (doplatok ceny diela) spolu s úrokom 14,25 % zo sumy
7809,30€ od 8,9,2007 do zaplatenia a zamietnutiu návrhu žalobcu proti žalovanému na zaplatenie sumy
12,936,67 € (cena naviacprac) spolu s úrokom s omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 12,936,67

€ od 6,7,2007 do zaplatenia.
II. rozhodnutiu že, žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 21,976,71 € spolu s 9% úrokom z
omeškania ročne zo sumy 11,114,-€ od 12.1.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 14,25%
ročne zo sumy 10,862,71 € od 1.10.2007 do zaplatenia.“

74. K obsahovému zneniu tohto podania (č.l. 2468 spisu a nasl. spisu) odvolací súd uvádza, že je v
čiastočnej obsahovej zhode s odvolaním žalobcu zo dňa 1.07.2016 (č.l. 2427 spisu), preto odvolací
súd uvádza len obsahovú časť, ktorá je svojím spôsobom obsahovo odlišná v argumentácii, resp.
argumentáciu žalobcu v odvolaní na č.l. 2427 spisu a nasl. dopĺňa. K samotnému odôvodneniu priznanej
zľavy v rozsudku žalobca uviedol:
„a) vady neboli preukázané - posudok predložený žalovaným z Výskumného ústavu zváračského

nepreukazuje, že sú to zvary z predmetného diela neboli riadne verifikované, a navrhovateľ znova
zdôrazňuje, že predložené zvary nie sú z tohto diela a v plnej miere spochybňuje tvrdenie žalovaného
aj vo vzťahu ako opakovane klamal v konaní ako i jeho svedkovia !
b) súd neskúmal počet zvarov, ktoré vykonali zvárači odporcu a ktoré zvárači navrhovateľa, za zváračov
odporcu navrhovateľ predsa nenesie žiadnu zodpovednosť,

c) súd neskúmal počet zvarov nízkotlakých a vysokotlakých odporca po požiadavke od Nemeckého
partnera požadoval a to aj opakovane potvrdil zmenu na kvalitu zvarov - kontrola na röntgen, ale len u
vysokotlakých rúr týchto zvarov bolo asi 311 ks nízkotlakých bolo asi 589 ks
d) ak súd v odôvodnení priznal zľavu na zariadenia tak túto priznal v rozpore so skutočnosťou
nevyhodnotil hodnotu diela bez vád a hodnotou s vadami predsa aj podľa takého nepravdivého

posúdenia boli jednoznačne v poriadku : všetky položky na FS 1000.FS 1500, ZPA 1300 nízkotlaké
potrubia. ZPA 1750 nízkotlaké potrubia.“ „- akým kvalitatívnym skúškam musia zodpovedať zvary pre
dané dielo. Jednoznačne a správne toto vyjadril pán U. R. vedúci laboratória NDT výskumný ústav
zváračský -Všetky zvarové spoje musia spĺňať určitý stupeň kvality (stupeň kvality prevedenia zvarov sa
určuje z príslušných výrobkových noriem alebo dohody zmluvných partnerov) -tak je to uvedené aj v STN

EN 1011-1 Zváranie Odporúčania na zváranie kovových materiálov, konkrétne bod 5- Zabezpečenie
požiadaviek na kvalitu. Zmluva musí poskytnúť informácie potrebné na vykonanie zvárania, v zmysle
bodu 23 Kontrola a skúšanie, „metóda a rozsah skúšania musia byť v súlade s normou na výrobok alebo
zmluvou.“

75. Žalobca k zamietnutiu návrhu žalobcu proti žalovanému na zaplatenie sumy 12.936,67 Eur (cena
naviacprác)spolusúrokomzomeškaniavovýške14,25%ročnezosumy12.936,67Eurod6.7.2007do
zaplatenia, uviedol, že „zákonná sudkyňa si vykonštruovala“ v rozpore so skutočnosťou a predloženými
dôkazmi: „1. Že dielo sa malo vykonávať postupne a že preto priznala naviac práce vždy len na jednom
1ks zariadení FS 1000.ZPA 1300,

- súd nevzal do úvahy objednávku citujem termín dodávky : FS 1000 2 ks KT 24 - kalendárny týždeň
24 ZPA 1300 2 ks KT 24 - kalendárny týždeň 24“. „Jednoznačne nebol dohodnutý žiadny vzorový kus -
nie je to v objednávke, v dokumentácii ani nikde pretože je to lož. Naopak presun výroby do Modranky
bol z dôvodu ,že odporca požadoval vyrábať všetky zariadenia naraz. Pojednávanie 14.1.2016 Výpoveď
projektanta Ing. J. predtým (Y.). Svedok Ing. J. udáva: Ak vo výkrese nie je uvedené na akú kvalitu

majú byť zvary uvedené, tak som to tam nezadal, ja nie som zvárací technológ. Na otázku žalobcu
svedok udáva: Nezadefinoval som požadovaný stupeň kvality. Svedok udáva: Ešte pred tým, ako došlo
k naceneniu, my sme dali k dispozícii pánovi W. projektovú dokumentáciu. Keď sme sa chceli pobaviť
o zvaroch povedal, že on to pozvára, nepotreboval sa baviť o zvaroch. Požiadavka na vyrobenie najprv
jedného kusu zariadenia vo výkrese nebola. Na otázku samosudkyne svedok udáva: Asi sa to ani do

výkresov nedáva. Ja sa neviem vyjadriť k tomu, ako má výrobca vedieť, či má vyrobiť najprv jeden kus
alebonie.“Ďalejžalobcazhrnul,ktoréskutočnostivkonanínaokresnomsúdeajpovrátenízodvolacieho
súdu sú nesporné. V tomto podaní - odvolaní sa žalobca okrem iného ďalej rozsiahlo a podrobne
vyjadroval k jednotlivým položkám a Zariadeniam, posudzovaným v konaní okresným súdom, citoval z
výpovedí svedkov a právneho zástupcu žalovaného, poukazoval na objednávku 830- 4501309006 zo

dňa 17.05.2007, citoval § 376 OBZ, „§ 562 OZ a § 428 OZ“.

76.Vsúladesozákonnouúpravoubolipodanéodvolaniaakoivyjadreniavodvolacomkonanísporových
strán doručené protistranám, zvýrazňuje sa odvolacím súdom, že im boli nielen doručené, že sa tedamohli s nimi nielen oboznámiť, ale v súlade so zákonnou úpravou im bolo umožnené sa k nim aj
vyjadriť. Vzhľadom na splnenie zákonných podmienok postupu stanovených v § 373 zák. č. 160/2015
Z.z. Civilného sporového poriadku CSP (ďalej aj len „CSP“, k aplikácii tejto zákonnej úpravy v odvolacom

konaní sa vyjadrí odvolací súd nižšie v tomto rozhodnutí), § 374 CSP, keďže odvolania, vyjadrenia
sporových strán, ich obsahové znenia (v celom rozsahu a autentickom znení) boli potom známe nielen
odvolaciemu súdu a aj sporovým stranám, preto s dôrazom na ich rozsiahlosť, s prihliadnutím na
štádiumsporovéhokonania,odvolacísúdtietovyjadreniašpecifikujevtomtorozhodnutí,preodstránenie
akýchkoľvek pochybností, v ďalšom texte len dátumom a číslami listov (vyjadrujúc tým aj ich rozsah)

v spise.

77. K doručenému odvolaniu žalobcu sa rozsiahlo vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 8.8.2016 (č.l. 2495-
2517 spisu).

78. Dňa 11.8.2016 bolo doručené rozsiahle vyjadrenie žalovaného prostredníctvom jeho právneho

zástupcu k odvolaniu žalobcu zo 4.7.2016 a z 1.7.2016 proti rozsudku č.k. 17Cb/69/2008-2.378 zo dňa
23.5.2016 v súdnom konaní pred Okresným súdom Martin sp.zn. 17Cb/69/2008 (č.l. 2527-2537 spisu).

79. K odvolaniu zo 4.7.2016 (č.l. 2460 spisu) bol priložená aj príloha, a to „Vyjadrenie konateľa žalobcu"
z 1.7.2016 (č.l. 2468-2479 spisu), ktoré je síce označené ako vyjadrenie, napriek tomu bolo poňaté

právnym zástupcom žalobcu i do ním podaného odvolania zo dňa 4.7.2016 ako súčasť tohto odvolania,
tak odvolacím súdom nezostalo nepovšimnutým, pre odstránenie akýchkoľvek pochybností, že žalobca
prostredníctvom konateľa podal i samostatné odvolanie v podaní zo dňa 1.07.2016 (č.l. 2427-2447
spisu), ktoré v pomerne značnom rozsahu po obsahovej stránke zodpovedá práve podaniu označenému
ako vyjadrenie (č.l. 2468-2479 spisu), v ktorom v úvodnej časti sa uvádza „Odvolanie podávam zo

zákonných dôvodov“. Napriek týmto skutočnostiam právny zástupca bližšie neozrejmil dôvody takéhoto
postupu, tak odvolací súd potom vychádzal z celého jeho obsahového znenia a posudzoval ho ako
súčasť odvolania právneho zástupcu žalobcu.

80. Dňa 11.8.2016 (čl. 2518-2525 spisu) bolo doručené Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného voči

rozsudku Okresného súdu Martin sp.zn. 17Cb/69/2008.

81. Dňa 11.8.2016 (č.l. 2527-2537 spisu) bolo doručené Vyjadrenie žalovaného prostredníctvom
právneho zástupcu žalovaného k odvolaniu žalobcu zo dňa 4.7.2016 a z 1.7.2016 proti rozsudku č.k.
17Cb/69/2008-2378 zo dňa 23.5.2016.

82. Dňa 12.8.2016 (č.l. 2538-2541 spisu) bolo doručené vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného
prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu.

83. Dňa 26.8.2016 (č.l. 2547- 2549 spisu) bolo doručené podanie žalovaného označené ako Stanovisko

k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu.

84. Dňa 31.08.2016 (č.l. 2550-2554 spisu) bolo doručené vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu
zo dňa 8.8.2016 prostredníctvom právneho zástupcu.

85. Dňa 5.09.2016 (č.l. 2559-2562 spisu) bolo doručené Stanovisko žalobcu zo dňa 31.08.2016.

86. Dňa 26.9.2016 (č.l. 2566-2572 spisu) bolo doručené Stanovisko žalobcu zo dňa 20.09.2016.

87. Dňa 15.3.2017 (č.l. 2579-2598 spisu) bolo doručené Doplnenie vyjadrenia žalovaného k vyjadreniam

žalobcu zo dňa 8.8.2016 prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného.

88. Dňa 24.4.2017 (č.l. 2606 spisu doručenka) bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu podanie
žalovaného označené ako Sťažnosť zo dňa 30.06.2016 (č.l. 2403 spisu), spolu s prípisom odvolacieho
súdu č.l. 2610 spisu v zmysle úpravy v § 373 ods. 3 CSP.

89. Dňa 2.5.2017 (č.l. 2624- 2633 spisu) bolo doručené vyjadrenie žalovaného.

90. Dňa 2.5.2017 (č.l. 2635 - 2643 spisu) bolo doručené vyjadrenie žalovaného.91. Dňa 9.05.2017 (č.l. 2645-2652 spisu) bolo doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného k
stanoviskám žalobcu zo dňa 31.8.2016 a zo dňa „20.09.2017“ (poznámka odvolacieho súdu právny

zástupca žalovaného mal zrejme na mysli rok 2016).

92. Dňa 10.05.2017 (č.l. 2654- 2663 spisu) bolo doručené vyjadrenie žalobcu.

93. Dňa 2.06.2017 (č.l. 2675- 2693 spisu) bolo doručené vyjadrenie žalovaného.

94. Dňa 5.6.2017 (č.l. 2695-2705 spisu) bolo doručené vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného.

95. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach podľa § 379 ods. 1 CSP,
§ 380 ods. 1 CSP, postupom bez nariadenia pojednávania s odkazom na § 385 ods. 1 CSP a contrario
a verejným vyhlásením rozsudku za splnenia podmienok podľa § 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 378

ods. 1 CSP napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vo výrokoch
vecne správne rozhodnutie.

96. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že odvolacie konanie začalo podaním odvolania
žalovaného, ktoré bolo doručené okresnému súdu 30.06.2016 (č.l. 2403 spisu) a podaním odvolania

žalobcu na poštovú prepravu 4.7.2016 (č.l. 2427 spisu). V odvolacom konaní od 01.07.2016 bolo
postupované podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý zrušil zák. č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 (§ 473 CSP) za účinnosti ktorého
došlo okresným súdom k vyhláseniu napadnutého rozsudku. Vyplýva to z § 470 ods. 1 CSP, podľa
ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia

jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

97. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo

podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

98. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

99. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

100. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

101. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna
úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalobca, žalovaný, ich právni zástupcovia

vymedzili v odvolaniach (včítanie ich všetkých ich doplnení bez ohľadu na ich označenie, ďalej aj len
„odvolania“), s dôrazom na ich obsah, ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa
výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), krajský súd nezistil
opodstatnenosť podaných odvolaní. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné
dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil.

102. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu a
stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom k meritórnym
výrokom napadnutého rozsudku, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 1 CSP odkazuje na odôvodnenie
napadnutéhorozsudkuokresnéhosúduvzodpovedajúcichčastiach.Ztituluaplikácie§387ods.2CSPv

spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je
potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku
okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu aodvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce
len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté
v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie

odôvodnenia nižšieho súdu.

103. V rámci podaných odvolaní sporové strany namietali okrem iných i odvolacie dôvody podľa § 221
ods. 1 písm. h) OSP v spojení s § 205 ods. 2 písm. a) OSP (účinný k momentu rozhodovania okresného
súdu). Vo vecno-právnej rovine odvolatelia i s poukazom na § 205 ods. 2 písm. c), f) OSP (účinný k

momentu rozhodovania okresného súdu) napádali okrem iného najmä postup a rozhodnutie okresného
súdu v prvostupňovom konaní s tým, že súd prvého stupňa podľa nich dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a tiež, že okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci.

104. Odvolatelia podľa obsahu odvolaní vytýkali okrem iného okresnému súdu aj iné vady konania,

ktoré mali mať podľa nich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom vo vecno-právnej rovine
napádali vady tak v skutkovej rovine ako aj v rovine hmotnoprávneho posúdenia. Za skutkové vady je
potrebné považovať aj také pochybenie súdu, ktoré spočíva v tom, že súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a tiež že svoje rozhodnutie riadne
neodôvodnil. Predovšetkým takým dôvodom nesprávneho skutkového zistenia môže byť nesprávne

hodnotenie dôkazných prostriedkov, t.j. porušenie niektorého z §§ 132 - 135 OSP (účinného k momentu
rozhodovania okresného súdu). Pri námietke nesprávneho právneho posúdenia veci je zrejmé, že
pod vecou treba rozumieť predmet konania a s ním súvisiace prejudiciálne otázky. Pod nesprávnym
právnym posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový
stav neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval nesprávnu právnu normu alebo aplikoval síce

správnu právnu normu ale jej obsah interpretoval nesprávne alebo právnu normu síce interpretoval
správne ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

105. Primárne odvolací súd vo vzťahu k odôvodneniu svojho rozhodnutia, a to s dôrazom na stav
sporového konania, ako i obsahové znenie odvolaní sporových strán považuje za potrebné, pre

odstránenie akýchkoľvek pochybností uviesť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky
nastolenéúčastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočne
objasňujú skutkový právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu
uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového,
ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na

záver o tom, že z toho aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces
(IV. ÚS 115/03 č. 313/2004). Vzhľadom na rozsiahlosť argumentácie sporových strán, tak ako už
odvolací súd uviedol v tomto rozhodnutí, ich vyjadrenia, z ktorých je zrejmé že vzájomné vzťahy sú
vážne narušené a rozvrátené, pre predídenie vzniku akýchkoľvek pochybností poukazuje aj na Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 402/2008, v zmysle ktorého aplikácia rovnosti zbraní

v postupe konajúceho súdu má zaručiť rozumný stav rovnováhy, v ktorom protistrana môže reagovať na
relevantné argumenty druhého účastníka konania, z čoho vyplýva, že je na uvážení konajúceho súdu,
či bude predostreté argumenty považovať za podstatné a ako také ich predloží ku konfrontácii druhej
strane. Konajúci súd totiž popri rovnosti účastníkov konania musí zaručiť aj plynulosť a rýchlosť konania,
preto predpokladá selekciu len podstatných argumentov, ktoré bude súd predkladať na vyjadrenie

protistrane.

106. Je zrejmé, že na strane žalobcu bolo podané odvolanie tak žalobcom, ako aj jeho právnym
zástupcom (ďalej aj len „odvolanie žalobcu“). Žalobca v podanom odvolaní okrem iného namietal
splnenie notifikačnej povinnosti žalovaným, čo ustálil okresný súd, tiež sa nestotožnil s aplikáciou § 439

ods. 1 OBZ. Mal za to, že okresným súdom priznaná zľava z ceny diela s definíciou zľavy nesúvisí
a zároveň konštatoval, že okresný súd nemal a nemohol priznať nároky z vád diela, pretože neboli
splnené podmienky pre takýto postup. V súvislosti s touto argumentáciou žalobcu považuje krajský súd
za podstatné po vykonaní odvolacieho prieskumu uviesť, že s uvedenou argumentáciou žalobcu sa
nemohol stotožniť a na základe tejto argumentácie žalobcu nebol vytvorený pre odvolací súd priestor na

odklon od namietaných záverov okresného súdu, napriek vyjadrenému nesúhlasu žalobcu a odvolacím
námietkam uvedeným v odvolaní žalobcu, zároveň konštatuje, že závery okresného súdu, s ktorými
síce žalobca nesúhlasil, nie sú v rozpore s rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky. Odvolací súd v súvislosti s týmto záverom len primerane podporne konštatuje, že Najvyššísúd Slovenskej republiky na základe obdobného skutkového stavu ustálil, že z ustanovení Obchodného
zákonníka, upravujúcich nároky z vád pri porušení zmluvy vyplýva, že ak objednávateľ uplatní včas vady
a nárok na odstránenie vád opravou v poskytnutej primeranej dodatočnej lehote, pričom zhotoviteľ tieto

vady neodstráni, resp. oznámi objednávateľovi, že ich neodstráni, tak môže objednávateľ uplatniť nárok
na zľavu z kúpnej ceny. Podmienkou tohto nároku je existencia vád, včasné uplatnenie, zodpovednosť
zhotoviteľa za vady a neodstránenie vád zhotoviteľom v poskytnutej primeranej dodatočnej lehote. Za
stanovených podmienok môže objednávateľ uplatniť nárok na zľavu z kúpnej ceny pri podstatnom
i nepodstatnom porušení zmluvy a Obchodný zákonník striktne neupravuje spôsob, akým tak má

objednávateľ urobiť, musí to byť však preukázateľným spôsobom a môže tak urobiť aj spôsobom
upraveným v § 439 ods. 2 Obchodného zákonníka. V súvislosti s uvedenými závermi krajský súd len
primerane a podporne poukazuje napr. i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn.
1Co 3/2009 z 23.09.2010.

107. Žalobca v odvolaní tvrdil, že ako zhotoviteľ bol pripravený skutočne zistené a riadne označené vady

diela odstrániť na vlastné náklady, pričom právo voľby takéhoto nároku mu zo všeobecných zmluvných
podmienok vyplývalo (č.l. 2.463 spisu). Vytýkal žalovanému, že vady diela neoznačil, neumožnil ich
odstránenie žalobcom, dokonca umožnil zásah do diela inej osoby a plnenie žalobcu v tomto smere
reálne zmaril. V súvislosti s touto argumentáciou v podanom odvolaní však krajský súd poukazuje na
výpoveď samotného žalobcu, ktorý existenciu akýchkoľvek vád popieral, mal za to, že k žiadnym vadám

nedošlo, že plnenie z jeho strany bolo bez vád, pričom žalobca uviedol, že „jednoznačne zvary nemali
vady v zmysle objednávky“, „dielo bolo bez vád, navrhovateľ má právo na plnú úhradu za dielo“ (č.l. 2432
spisu). Uvedenému tvrdeniu žalobcu v odvolaní však nezodpovedajú skutočnosti, vyplývajúce z obsahu
spisového materiálu, kedy v súvislosti s touto argumentáciou, nemožno opomenúť, pri posudzovaní
jej relevancie i argumentáciu žalovaného, ktorý opakovane pred súdom prvého stupňa uvádzal, že

žalobca po oznámení vád uvedených v preberacom protokole z 30.08.2007, odmietol zariadenia na
mieste nakládky skontrolovať a žalovaným oznámené vady (uvedené i v preberacom protokole z
30.08.2007) odstrániť. Trval na nakládke zariadení na prepravu do Erfurtu. Žalobca napriek tomu, že do
preberacieho protokolu napísal, že ako dodávateľ sa ku stanovisku objednávateľa vyjadrí v lehote 30
dní od podpisu preberacieho protokolu k potrebe opravy vadných zvarov, čo však neurobil a nezmenil

svoj odmietavý postoj (naposledy uvedená argumentácia v podaní na č.l. 2.529 spisu), potom tento
jeho postoj nezodpovedal skutočnostiam uvádzaným v odvolaní, že dielo bolo bez vád, resp. nie je
možné bez ďalšieho vyhodnotiť jeho argumentáciu „žalovaný nielenže riadne neoznačil vady diela, ale
neumožnil ich odstránenie žalobcom“ (č.l. 2.463 spisu) za takú, ktorá by mala potom vplyv na vecnú
správnosť záverov okresného súdu v tejto rovine. Ak za tohto stavu namietal žalobca zásah tretej

osoby do diela, tak odvolací súd len primerane a podporne, vzhľadom na výsledky odvolacieho konania
poukazuje na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 1Co
3/2009 z 23.09.2009, v zmysle ktorých „za stanovených podmienok môže objednávateľ uplatniť nárok
na zľavu z kúpnej ceny pri podstatnom i nepodstatnom porušení zmluvy. Obchodný zákonník striktne
neupravuje spôsob, akým to má objednávateľ urobiť. Musí tak však urobiť preukázateľným spôsobom.

Môže tak urobiť aj spôsobom upraveným v § 439 ods. 2 Obchodného zákonníka. Keď v preskúmavanom
prípade žalovaná neodstránila vady ani v primeranej dodatočnej lehote a žalobkyňa dala vady odstrániť
tretej osobe, pričom vo výške zodpovedajúcej výške úhrady zaplatenej tretej osobe si uplatnila voči
žalovanej nárok na zaplatenie sumy spolu s úrokmi z omeškania (vo svojej podstate vrátenie časti kúpnej
ceny vo výške zľavy zodpovedajúcej zaplatenej úhrade tretej osoby, keďže celú cenu diela zaplatila

vopred), návrhom na súde si uplatnila nárok na zľavu z kúpnej ceny“. Odvolací súd konštatuje, že z
uvedenéhoazoskutkovéhostavu,takakovyplývalzobsahuspisovéhomateriálupostupžalobcunebolo
možné vyhodnotiť inak v odvolacom konaní na základe argumentácie žalobcu v odvolaní, ako ho už
vyhodnotil okresný súd.

108. V odvolaní žalobca ďalej namietal, že okresný súd sa nevysporiadal dostatočne so základom
celého konania, a teda, či dielo dodané žalobcom malo vady s poukazom na § 560 ods. 1 Obchodného
zákonníka. V súvislosti s touto argumentáciou žalobcu považuje krajský súd na tomto mieste za
podstatné poukázať na zákonnú fikciu § 560 ods. 1 OBZ, v zmysle ktorej dielo má vady, ak vykonanie
diela nezodpovedá výsledku určenému v zmluve. Žalobca mal za to, že dielo realizované na základe

objednávky žalovaného zo dňa 17.05.2007, pri ktorom boli vymienené objednávateľom požadované
vlastnosti, a to kompletná príprava na tlakové skúšky, zodpovedalo tomuto vymieneniu. Nesúhlasil
so závermi súdu prvého stupňa, ktorý považoval dielo za vadné na základe toho, že zvary neprešli
skúškou prežiarenia a zvary nevyhovujú norme STN-EN ISO 12517 a STN-EN ISO 5817 a zotrvalna argumentácii, že takáto vlastnosť nebola vymienená zmluvnými stranami. V súvislosti s touto
argumentáciou žalobcu po oboznámení sa s odôvodnením písomného vyhotovenia napadnutého
rozsudku, krajský súd poukazuje na závery okresného súdu, ktorý konštatoval, že až 78,5 % všetkých

preverených varov nevyhovovalo norme STN EN ISO 12517 a 91 ks zo 105 preverovaných kusov pri
vizuálnej kontrole nespĺňalo kritéria normy STN EN ISO 5817 a ustálil, že žalobca objednal zhotovenie
diela, vymienil si vlastnosť diela so zvarmi tak, aby spĺňalo požiadavku na odolnosť na tlak, pretože bolo
určené ako súčasť tlakového zariadenia. Odvolací súd vo všeobecnosti uvádza, že pod pojmom vada
sa rozumie všetko, čo znižuje možnosť použitia a upotrebenia veci alebo ju inak znehodnocuje. Vadou je

preto každý odklon plnenia od toho, čo sa malo podľa zmluvy plniť, a to ak ide o kvantitu a kvalitu plnenia.
Je možné vadu v majetkovo-právnom zmysle definovať všeobecne ako ujmu (nedostatok), ktorá vznikla
nadobúdateľovi tým, že scudziteľ neučinil, ak ide o bezvadnosť plnenia to, čo podľa pôvodnej právnej
povinnosti učiniť mal. Tiež je možno pod pojmom vada rozumieť nedostatok veci, v dôsledku ktorého vec
nemá vlastnosti vymienené alebo obvyklé a nie je ju možné použiť podľa jej povahy, eventuálne podľa
dohody (t.j. nemôže uspokojovať ekonomické potreby nadobúdateľa svojou úžitkovou hodnotou). Na

základe vykonaného dokazovania okresný súd dospel k záveru, že dielo zhotovované žalobcom malo
vady. Vzhľadom na odvolaciu argumentáciou žalobcu považuje krajský súd potom za podstatné pre
úplnosť uviesť, že pokiaľ i boli žalovaným vymienené určité vlastnosti diela, že to neznamená zbavenie
zhotoviteľa povinnosti vyhotoviť dielo tak, aby zodpovedalo i obvyklému užívaniu. Okresný súd teda
konštatoval, že preverované zvary v nezanedbateľnom rozsahu nevyhovovali norme STN EN ISO 12517

a STN EN ISO 5817 a Doc. Ing. Tiborom Doničom CSc. bolo v posudku 1/2012 uvádzané, že pokiaľ
objednávka hovorí o kompletnej príprave na tlakové skúšky, tak podľa neho bola objednávaná kontrola
hydraulického potrubia na tlakovú skúšku a nie zvarov, ktoré skutočnosti a následne závery nielen podľa
okresného súdu v rámci konania pred ním, ale ani v zmysle výsledkov odvolacieho konania podľa
odvolacieho súdu nevyvrátil. Preto, ak mal žalobca za to, že dielo nemuselo zodpovedať normám STN

EN ISO 12517 a STN EN ISO 5817, s argumentáciou, že takáto vlastnosť nebola zmluvnými stranami
vymienená, tak krajský súd sa s uvedenou argumentáciou nemohol stotožniť a nemohol ju vyhodnoť
ako takú, ktorá by mala vplyv na správnosť záverov okresného súdu, napriek odvolacím námietkam
žalobcu v tomto smere. Zároveň zo strany žalobcu nebolo preukázané, že pri zhotovení diela žalobcom,
bolo potrebné kontrahovať ako vymienenú vlastnosť diela súlad s normou STN EN ISO 12517 a STN

EN ISO 5817.

109. Žalobca opätovne, tak ako v predchádzajúcom odvolaní namietal, že vzorky, ktoré skúmal znalec
„vôbec nepochádzajú z konkrétneho diela“ (č.l. 2.464 spisu) a že okresnému súdu bez ďalšieho
skúmania postačilo vyjadrenie znalca, že nemal pochybnosti o vierohodnosti mu predložených vzoriek.

Žalobca mal za to, že zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné, keď nedošlo k preskúmaniu a
identifikácii zvarov, ktoré znalec skúmal a mal vážne pochybnosti o tom, že zvary, ktoré znalec skúmal,
boli tými zvarmi, ktoré žalobca ako zhotoviteľ dodal. V tejto časti odvolacej argumentácie zotrval
žalobca na stanovisku, ktoré bolo predmetom už i predchádzajúceho odvolacieho konania, a preto
sa poukazuje na závery, ktoré boli práve v týchto súvislostiach vyslovené už v rozsudku odvolacieho

súdu, sp.zn. 14Cob/71/2014 zo dňa 9.10.2014. Žalobca teda opakovane namietal v odvolaní (bolo
uvedené i v predchádzajúcom odvolaní), že mal vážne pochybnosti o tom, že zvary, ktoré znalec
skúmal, boli tými zvarmi, ktoré žalobca ako zhotoviteľ dodal, a preto podľa neho výsledky znaleckého
dokazovania neboli dôveryhodné a nemôžu byť podkladom pre rozhodnutie súdu. Žalobca nemal
možnosť vzorky prehliadnuť, identifikovať a okresný súd na túto požiadavku nereagoval a nekonal.

Žalobca zvýraznil, že „Pri výpovedi znalca na pojednávaní sa súd uspokojil s konštatovaním znalca,
že pôvod zvarov neskúmal, nepovažoval za nutné privolanie žalobcu a stotožnil sa s ubezpečením
žalovaného, že zvary pochádzajú z diela, ktoré je predmetom sporu a o tomto tvrdení nemal dôvod
pochybovať“ (č.l. 2.465 spisu). Ani na základe odvolacej argumentácie v tomto štádiu konania, ktorú
odvolací súd dôsledne posúdil, nebol priestor na odklon od záverov odvolacieho súdu v rozhodnutí

sp.zn. 14Cob/71/2014 zo dňa 09.10.2014, v zmysle ktorých sa odvolací súd stotožnil so závermi
okresného súdu, pre rozhodnutie ktorého jedným z východísk bola i výpoveď znalca, ktorý porovnával
výkresy, rozmery s konkrétnymi vzorkami, preštudoval rozsiahlu fotodokumentáciu, nemal pochybnosti
o vierohodnosti jemu predložených vzoriek, k čomu ho viedla aj farebná totožnosť komponentov,
predložených komponentov vo fotodokumentácii, tiež identifikoval čísla, ktorými opatril VÚZ v Bratislave

a čísla zvarov, uvedené v posudku VÚZ Bratislava sa zhodovali s číslami. Na základe odvolacej
argumentácie v tomto odvolacom konaní nebol žalobcom vytvorený, v rovine tvrdenia a ani v rovine
dôkaznej, priestor na odklon od už prijatých záverov v predchádzajúcom rozsudku odvolacieho súdu,
s dôrazom na fakt, že mu už boli známe postuláty odvolacieho súdu v tomto smere, a teda neboližalobcom preukázané vznesené „vážne pochybnosti“, keď ním uvádzané pochybnosti opäť zostali,
(napriek uplynutiu času od predchádzajúceho rozhodnutia odvolacieho súdu), len v rovine tvrdení,
ktorými boli vyjadrené jeho pocity, prípade obavy, avšak bez uvedenia konkrétnych reálnych východísk,

z ktorých by bolo možné vyhodnotiť ich odpodstatnenosť. Odvolací súd uvádza, že bolo dôkaznou
povinnosťou žalobcu, primárne uviesť tvrdenia a následne ich preukázať, preto len samotné tvrdenie
o existencii vážnych pochybností bez náležitého záchytného, resp. styčného východiskového bodu
(napr. spôsob zvárania, rozpor farby), ktorý by potom mohol odvolací súd vyhodnotiť ako konkrétny,
tak nevytvoril priestor pre vyhodnotenie tejto odvolacej argumentácie žalobcu ako relevantný, keďže

okresný súd, dostatočne svoje myšlienkové postupy, úvahy a vyhodnocované skutočnosti a v konečnom
dôsledku i závery v tejto rovine ozrejmil.

110. Žalobca nesúhlasil so závermi súdu prvého stupňa, ktorý nevyhovel jeho návrhu na zaplatenie
naviac prác v plnej výške. Zvýraznil, že žalovaný naviac práce prijal a ako súčasť zariadenia, v ktorých
boli realizované a použil ich pre splnenie záväzku voči tretej osobe. Hodnota prác bola podľa žalobcu

preukázaná výpoveďami svedkov podrobnou kalkuláciou žalobcu a potvrdeniami o primeranosti hodnoty
naviac prác v danom čase a prostredí. Oprávnenosť tohto nároku bola podľa žalobcu dokumentovaná
dokladmi založenými v súdnom spise. Tento odvolací dôvod uvádzaný v odvolaní právneho zástupcu
žalobcu bol podrobne vo vzťahu k jednotlivým položkám a zariadeniam uvádzaný v stanovisku - v
odvolaní žalobcu, a to tak v podaniach zo dňa 01.07.2016 (č.l. 2.468 a nasl. spisu) ako i v odvolaní zo

dňa 01.07.2016 žalobcu (č.l. 2.427 a nasl. spisu), ktorými sa odvolací súd bude zaoberať v nižšej časti
odôvodnenia tohto rozsudku.

111. V ďalšej časti podaného odvolania žalobca namietal závery okresného súdu v rovine priznanej
náhrady škody spočívajúcej v úhrade nákladov na prevoz zariadení z Modranky do nemeckého Erfurtu, v

sume 4.315,21 Eur titulom náhrady nákladov za preskúmanie zvarov Výskumným ústavom zváračským
v Bratislave. Podstata argumentácie žalobcu v tejto rovine vychádzala zo skutočností, že dielo bolo
bez vád, s ktorým záverom sa, vzhľadom na výsledky odvolacieho konania, odvolací súd nemohol
stotožniť, keďže rozhodnutie okresného súdu, ktorý konštatoval, že dielo vyhotovené žalobcom malo
vady, vyhodnotil ako vecne správne. V rámci odvolania žalobca namietal, že okresný súd neuviedol

odôvodnenie, o ktoré zákonné ustanovenie tento nárok oprel. Je zrejmé, že nárok bol žalovaným
uplatnený cez úpravu v § 380 OBZ. Okolnosti z § 380 OBZ boli podľa odvolacieho súdu vyjadrené
okresným súdom v zodpovedajúcej časti odôvodnenia napadnutého rozsudku, čo bolo dostatočné a ak
aj k týmto vyjadreniam priamo nepoukázal na odkaz znenia § 380 OBZ, tak uvedené sa nedotklo vecnej
správnosti záverov obsiahnutých v tejto časti odôvodnenia.

112. Žalobca vytýkal okresnému súdu, že priznal žalovanému nárok na náhradu škody s poukazom
na § 380 OBZ za vynaložené náklady na znalecký posudok, pričom namietal nedostatočnosť právnej
kvalifikácie. V súvislosti s touto námietkou žalobcu považuje odvolací súd za podstatné uviesť, že
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia vyhodnotil ako dostatočné v súlade s § 157 OSP (účinný

k momentu rozhodovania okresného súdu). Krajský súd vzhľadom na odôvodnenie napadnutého
rozsudku v namietanej časti mal za to, že okresný súd dal odpoveď na nosnú otázku o nároku
žalovaného na náhradu škody za náklady na znalecké dokazovanie, keďže z neho vyplýva vzťah
medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi
na strane druhej. Odvolací súd vo vzťahu k tejto odvolacej námietke žalobcu zvýrazňuje, že až v

prípade, keď sú právne závery súdu v extrémnom nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami,
alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto
rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Naopak,
ak všeobecný súd, v prejednávanej veci okresný súd, rešpektuje kautely, určujúce minimálnu mieru
racionality a konzistencie skutkovej a právnej argumentácie, nepatrí podľa ústavného súdu do jeho

právomoci „hodnotiť“ hodnotenie dôkazov, resp. posudzovanie skutkového stavu ako správne zisteného
všeobecným súdom, a to ani vtedy, ak by sa s takýmto hodnotením ústavný súd sám celkom nestotožnil
(Nález Ústavného súdu č.k. I. ÚS 243/07-25 zo dňa 19. júna 2008). Krajský súd konštatuje, že
okresný súd vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia, nebol nekoherentný, t.j. jeho
rozhodnutie bolo konzistentné a jeho argumenty podporili príslušný záver. Z uvedeného rozhodnutia

vyplýva celková presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako
ako závery, ku ktorým na základe týchto premís okresný súd dospel, boli prijateľné pre právnickú (ale
aj laickú) verejnosť, racionálne a v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Závery prijatéokresným súdom nie sú v nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami a dostatočne vyplývajú z
odôvodnenia napadnutého súdneho rozhodnutia.

113. Vo vzťahu k vyššie uvedeným dôvodom krajský súd len pre úplnosť poukazuje i na Nález Ústavného
súduSlovenskejrepublikysp.zn.III.ÚS119/03,podľaktoréhoustanovenie §157ods.2OSP(účinnýk
momentu rozhodovania okresného súdu) je potrebné z hľadiska práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vykladať a uplatňovať tak, že rozhodnutie všeobecného súdu musí
uviesťdostatočnédôvody,nazákladektorýchjezaložené,čovdanomprípadepodľazisteníodvolacieho

súdu prvostupňový súd vo svojom napadnutom rozhodnutí dodržal.

114. V rámci podaného odvolania žalobca ďalej namietal závery okresného súdu, že vady neodstránil.
Odvolací súd sa podrobne a dôsledne oboznámil s odvolaním žalobcu v tejto rovine, a to so všetkými
písomnýmipodaniamižalobcuvrelevantnomštádiukonania,ktorébolomožnévyhodnotiťakoodvolanie
a tiež ostatnými vyjadreniami, v ktorých preukazoval dôvodnosť svojej argumentácie poukazmi na

výpovede svedkov, na skutočnosti, uvádzané v priebehu konania, s dôrazom na záver samotného
žalobcu, že dielo ním vyhotovené vady nemalo. Po dôslednom vyhodnotení uvedenej odvolacej
argumentácie sa však nemohol odvolací súd s touto argumentáciou žalobcu stotožniť, pretože uvedené
tvrdenia, napriek tomu, že ich odvolací súd vníma, neboli spôsobilé vyvrátiť závery okresného súdu v
tomto smere. Z odvolania žalobcu v časti ním uplatneného nároku na zaplatenie ceny naviac prác, v časti

zariadenia FK 1000 sa odvolací súd oboznámil so skutočnosťami uvádzanými žalobcom v odvolaní v
tejto časti. V súvislosti s položkami, ktoré boli predmetom rozhodovania okresného súdu, žalobca vyjadril
nesúhlas s postupom okresného súdu, ktorý mu nepriznal nárok, tak ako bol uplatnený žalobou. V rámci
odvolacieho konania, na základe výsledkov dokazovania, s poukazom na odôvodnenie napadnutého
rozsudku okresného súdu berúc do úvahy jednak samostatne podané odvolanie žalobcu, ako i súčasť

odvolania právneho zástupcu žalobcu vo forme stanoviska k jednotlivým položkám, krajský súd uvádza,
že sa podrobne s nimi oboznámil, avšak argumentácia s dôrazom nielen na povinnosť tvrdenia účastníka
konania (k momentu rozhodovania odvolacieho súdu sporovej strany), ale i na dôkaznú povinnosť
preukázania týchto tvrdení, tak ako bola splnená žalobcom, nebola spôsobilá vytvoriť odklon od prijatých
záverov súdu prvého stupňa. Základom námietok v tejto rovine bol predovšetkým záver okresného

súdu o tom, že zhotovené dielo žalobcom malo vady, následne žalobca venoval pozornosť cene naviac
prác s tým, že argumentácia v odvolaní v podaní zo dňa 01.07.2016 (č.l. 2.427 a nasl. spisu) bola v
stanovisku žalobcu, ktoré je súčasťou odvolania právneho zástupcu žalobcu a obsahuje stanovisko
žalobcu k jednotlivým položkám zo dňa 01.07.2016 (č.l. 2.468 spisu) argumentačne rozšírené, spojené
i s poukazom na výpovede svedka, pričom východiskovým bodom pre rozhodnutie okresného súdu,

pokiaľ išlo o položku č. 5, 1, 2 bola podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu výpoveď
svedka N.G., vo výpovedi ktorú prvýkrát uskutočnil pred okresným súdom, pričom uviedol, že tieto práce
sa robili, ale keby sa urobil jeden skúšobný výrobok, nebolo by nevyhnutné robiť nápravu na všetkých
štyroch. Okresný súd pritom zdôraznil, že o položke č. 5, v jej časti už bolo právoplatne rozhodnuté. Vo
vzťahu ku skutočnostiam zo spisu vyplývajúcim v tejto časti, vo vzťahu k položkám č. 6, 7, 10, žalobca

nesúhlasil so závermi okresného súdu, ktorý nepriznal uplatnený nárok žalobcu s odôvodnením, že ak
by sa vyrábalo postupne, tak by neboli vznikli náklady na konzoly na ďalšie zariadenia. Išlo o závery,
ktoré boli zhodné s predchádzajúcim rozhodnutím okresného súdu. Je zrejmé, že okresný súd v tejto
rovine vyhodnocoval jednak nárok uplatnený žalobou a obranu žalovaného. Preto ak žalobca mal byť
úspešný tak bolo potrebné, aby svoju argumentáciu i preukázal, s dôrazom na skutočnosť, že sám v

odvolaní žalobca uvádzal, že tvrdenia svedkov, v tom, že sa mal najskôr vyrobiť jeden kus a až po
odsúhlasení vyrobiť ďalšie, boli klamstvom. V objednávke ani v predloženej dokumentácii podľa žalobcu
nič také nebolo a bola potreba vyrábať okamžite a v sérii, preto aby boli výrobné náklady čo najnižšie.
Ani táto argumentácia žalobcu stojaca v protiklade so svedeckými výpoveďami, hoci bola vnímaná
dôsledne odvolacím súdom, nebola spôsobilá ovplyvniť závery okresného súdu, ktoré krajský súd, na

základe dôkaznej situácie vyplývajúcej zo spisu v rozhodnom štádiu konania, vyhodnotil ako správne. K
týmto záverom odvolací súd poukazuje na to, že „Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním
konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových
tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých
zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu

dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva. Tak napr. pri svedeckej
výpovedi sudca hodnotí najprv všeobecne vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok
vzťah k účastníkom a k prejednávanej veci a aká je jeho rozumová a duševná úroveň, a ďalej vzhľadom
na okolnosti, ktoré sprevádzali jeho vnímanie určitých skutočností, vzhľadom na spôsob reprodukcietýchto skutočností, na chovanie pri výpovedi a pod. Poznatky, ktoré získa týmto hodnotením obsahu
svedeckej výpovede, potom sudca porovná s poznatkami, ktoré získal na základe hodnotenia ostatných
dôkazov, a uváži, do akej miery sú tieto poznatky súladné či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod.

Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností,
ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať
skutkové tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení
nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka,
ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp.zn. 6M Cdo 1/2010 z 28. februára 2011). Odvolací súd vo vzťahu k svojmu rozhodnutiu akcentuje,
že je teda zrejmé, že oproti sebe stáli dve skupiny dôkazov, a to tvrdenia produkované žalobcom o
potrebe nutne vyrábať okamžite a v sérii, aby boli výrobné náklady čo najnižšie a tvrdenia žalovaného
a svedkov Ing. Y., teraz J. a tvrdenie svedka N. T., ktorí boli relevantne poučení podľa § 126 OSP
a ak okresný súd po vyhodnotení týchto dôkazov sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, pre ktorý
záver bol na základe dôkaznej situácie vytvorený priestor a takýto záver si odôvodnil, tak na základe

odvolacej argumentácie žalobcu v tejto rovine nebol vytvorený priestor na odklon od záverov súdu
prvého stupňa. V tomto smere nebola spôsobilá, bez ďalšieho, ani argumentácia žalobcu, že žalovaný
zastúpený projektantmi Ing. Y. a Ing. T., ktorí boli trvale prítomní pri výrobe, mali práce zastaviť na
ostatných rámoch, ovplyvniť vyššie uvedené závery okresného súdu. Osobitne k položke č. 12 pri
zariadení FK 1000 krajský súd považuje za podstatné poukázať, že východiskom okresného súdu,

pri rozhodnutí o tomto nároku žalobcu boli svedecké výpovede svedkov N. Y. (J.), ktorí zhodne s
vyjadrením svedka p. T. uviedli, že bolo automatické, že závesné oká si žalobca vyrobí a svedok N. Y.
(J.) uviedol, že boli ocenení v pôvodnej zmluve o dielo. Pokiaľ i žalobca v rámci odvolania poukazoval
na postup Ing. Y. a Ing. T., ktorí boli prítomní pri výrobe a nebolo mu jasné, prečo práce na ostatných
rámoch nezastavili, tak uvedená argumentácia žalobcu v tomto smere vo väzbe na ďalšie skutočnosti,

tvrdené žalobcom nebola spôsobilá, bez ďalšieho, preukázať, že predmetné záväsné oká na prenos
žeriavom neboli ocenené v pôvodnej zmluve o dielo tak, ako na to poukázal okresný súd na č.l. 15
rozsudku. Rovnako pri zariadení FK 1500 okresný súd nepriznal sumu 6.000,- Sk za výrobu závesných
ók, pričom žalobca žiadal priznať celú sumu, keďže cenu „stanovovali z predloženej dokumentácie“,
v tejto žiadne oká neboli nakreslené a ani nebol výkres týchto závesných ók. Okresný súd poukázal

v odôvodnení napadnutého rozsudku na odôvodnenie ako pri položke č. 12 Zariadenia FK 1000, keď
svedok Y. uviedol, že tieto sú súčasťou rámu a boli ocenené v pôvodnej zmluve o dielo. V tejto súvislosti
žalobcauviedol,žedôležitéprenárokžalobcubolo,čobolovprojektovejdokumentácii,čibolipredmetné
položky v rámci ceny diela a čo objednal žalovaný. Pri posúdení tejto argumentácie však opätovne
vyvstávali odvolaciemu súdu skutočnosti z výpovedí predmetných svedkov s dôrazom na výpoveď

svedka p. T., výpoveď svedka p. Y., na ktorú v súlade s položkou č. 12 poukázal i okresný súd. Na
základe uvedených konštatovaní i keď odvolací súd vníma argumentáciu žalobcu, tak nebol priestor
na odklon od záverov súdu prvého stupňa. V položke zariadenie ZPA 1300 bola položka č. 1 uznaná,
položka č. 2 bola priznaná pôvodným rozhodnutím, položka č. 3 bola priznaná právoplatne suma 2 x
320,- Sk. S argumentáciou okresného súdu, že z výpovede svedkov p. Y. a p. T., ako aj zo samotnej

objednávky v prípade, že by bol dodržaný technologický postup, bolo by sa vyrábalo postupne, preto
by sa nemuseli potom prerábať všetky zariadenia, ale len jedno, sa odvolací súd stotožnil. Žalobca v
odvolaní uvádzal, že uvedené tvrdenia svedkov sú klamstvom, avšak dôkazná sila výpovedí svedkov
vo vzťahu k výpovedi žalobcu, pri posúdení tak okresným súdom, ako i odvolacím súdom, nevytvorila
priestor pre stotožnenie sa s touto odvolacou argumentáciou žalobcu. K položke č. 6 a 7 zariadenia

ZPA 1300 odvolací súd uvádza, že ju dôsledne vyhodnocoval k jednotlivým položkám, a to položke č.
3, položke č. 5, 6 a 7, pričom sa poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu,
vo väzbe na argumentáciu žalobcu v odvolaní, tak krajský súd vzhľadom na argumentáciu okresného
súdu spojenú s poukazom i na výsledky záverov z Protokolu 3/08RT výskumného ústavu zváračského
priemyselný inštitút Slovenskej republiky, výpovede svedkov, potom napriek tomu, že dôsledne vnímal

argumentáciu žalobcu v odvolaní, nemohol túto argumentáciu vyhodnotiť ako argumentáciu, ktorá by
bola spôsobilá vyvrátiť závery okresného súdu. Ak poukazoval žalobca v tejto rovine i na výpoveď Ing.
T., na pojednávaní dňa 11.09.2009, tak oproti tejto výpovedi stojí výpoveď svedka Y., ktorý uviedol,
že príruby (položka č. 7) pri zariadení ZPA 1300 mal vyhotoviť zhotoviteľ diela. V rámci argumentácie
k položke č. 7 žalobca uvádzal, že ich vyrábal „na priamu objednávku odporcu“ (č.l. 2.436 spisu)

ako naviac prácu. Pre úplnosť odvolací súd v rovine nielen tejto položky ale aj ostatnej argumentácie
žalobcu uvádza, že ak žalobca tvrdil priamu objednávku ako naviac práce, bolo dôkaznou povinnosťou
v rovine nielen tvrdenia ale aj preukázania, práve toto tvrdenie, a to za predpokladu, že malo ísť o práce
naviac, takúto priamu objednávku preukázať. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že k preukázaniutakejto priamej objednávky tvrdenej v odvolaní (2.436 spisu), žalobca žiadne konkrétne skutočnosti
neuviedol. Ak Ing. Y. (svedok) predložil výkres zaslepovacích prírub s tým, že je to štandardný postup,
tak v tejto časti sa argumentácia žalobcu zhoduje so závermi okresného súdu. Okresný súd však i

z výpovede svedka Ing. Y. ustálil, že „vyššie uvedené príruby bol urobený výrobný výkres, z čoho
je automaticky zrejmé, že zhotoviteľ diela mal tieto príruby vyhotoviť“. Napriek nesúhlasu žalobcu
a odvolacej argumentácie žalobcu nebol priestor na to, aby sa odvolací súd v rovine tejto položky
odklonil od záverov súdu prvého stupňa, ktoré mali východisko i vo svedeckej výpovedi, kým žalobcova
argumentácia zostala v rovine tvrdení sporovej strany.

115. K položke č. 8 zariadenie ZPA 1300 okresný súd uviedol, že položka č. 8 v sume 112,53 Eur bola
zahrnutá do sumy, v ktorej žalobcovi boli priznané práce naviac a rozhodnutie v tejto časti nadobudlo
právoplatnosť, pričom žalobca poukazoval na prehlásenie sústružníka p. R. J., ktoré tvorilo prílohu zo
dňa 04.12.2009, v ktorej pracovník žalobcu potvrdil, že tieto príruby, v uvedenom počte v naviac prácach
vyhotovil, oproti ktorému stálo tvrdenie svedka Ing. Y., ktorý uviedol, že sa vyrobili tri kusy zaslepovacích

prírub, ktoré sa použili na zariadenia ZPA 1300 a tie isté na zariadení 1750, čo potvrdil aj žalovaný s tým,
že tieto príruby sa vrátili z Erfurtu a použili sa na ďalšie zariadenie druhý raz. V tejto časti posudzovaného
nároku žalobcu ako naviac práce stáli oproti sebe opäť dve skupiny dôkazov, tých ktoré boli produkované
žalobcom, a tých, ktoré boli produkované žalovaným. Ak za stavu takejto dôkaznej situácie sa okresný
súdpriklonilnastranuargumentáciežalovanéhosprihliadnutímnato,žesvedokp. Ing.Y.bolvypočutýv

konaní pred súdom a bol poučený podľa § 126 OSP, tak potom i v odvolacom konaní sa pri posudzovaní
relevantnosti týchto dvoch skupín dôkazov priklonil i odvolací súd k záverom okresného súdu aj v tejto
časti.

116. K položke č. 9 zariadenia ZPA 1300 v rámci podaného odvolania žalobca uviedol, že uvedené

príchytky žalovaný nedodal „požiadal o výrobu týchto príchytiek podľa náčrtu, ktorý vyhotovil technik
z Nemecka“ (č.l. 2.437 spisu). Pri posúdení tejto položky a nároku, ktorý nebol žalobcovi priznaný,
opäť oproti sebe stáli dve skupiny dôkazov, tie, na ktoré poukazoval žalobca i v odvolaní a tie, ktoré
boli produkované žalovaným v konaní pred súdom prvého stupňa, ktoré v konečnom dôsledku ako
relevantné vyhodnotil na základe vykonaného dokazovania okresný súd. V rámci podaného odvolania

žalobca dôvodil, že podstatné pre tento nárok žalobcu bolo, či boli v projektovej dokumentácii a či boli
v rámci ceny za dielo, čo objednal žalovaný. Svedok p. Ing. Y. uviedol zhodne s vyjadrením svedka p.
T., že bez závesných ók sa nakládka urobiť nedá, a teda bolo automatické, že závesné oká si žalobca
vyrobí. Zároveň uviedol svedok p. Ing. Y., že sú súčasťou rámu a boli ocenené v pôvodnej zmluve o
dielo. Žalobca naopak argumentoval tým, že žalovaný uvedené príchytky nedodal a požiadal o výrobu

týchtopríchytiekpodľanáčrtu,ktorývyhotoviltechnikzNemecka.Akzatohtodôkaznéhostavuopätovne
okresný súd vyhodnocoval tvrdenia a dôkazy produkované obidvomi sporovými stranami, tak zo zásady
voľného hodnotenia dôkazov vyplývalo, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len
zo spôsobu, akým okresný súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne
pochybenie, napr. že výsledok hodnotenia nezodpovedá pravidlám logického myslenia alebo že súd

vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli, tak potom nie je možné ani polemizovať s
týmito skutkovými závermi, napr. že súd mal uveriť inému svedkovi, že niektorý dôkaz nie je pre skutkové
zistenie dôležitý, že z vykonaných dôkazov vyplýva iné skutkové zistenie (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 1M Cdo 11/2008 zo dňa 26. mája 2010). Ak okresný súd po vykonanom
dokazovaní žalobcovi nárok uplatnený v žalobe v rozsahu zodpovedajúcom tejto odvolacej námietke

nepriznal, tak na základe tvrdení a dôkazov produkovaných žalobcom v tomto smere, v prvostupňovom
konaní a následne v odvolacom konaní, nemohol ani krajský súd dospieť k iným záverom ako okresný
súd.

117. Žalobca osobitne namietal závery okresného súdu pri posúdení nárokov za zariadenie ZPA 1750,

a to položky č. 5, 6, 7, 8, 9. Ak žalobca v rámci zariadenia ZPA 1750 pri položkách 7, pri položke
5 uviedol, že žalovaný požiadal o výrobu týchto príchytiek, pri položke č. 6 uviedol, že ich vyrábal
na priamu objednávku žalovaného ako naviac prácu, ktorú skutočnosť uviedol i pri položke č. 7, tak
potom bolo na mieste, ako už bolo odvolacím súdom konštatované, posudzovať skupinu dôkazov,
ktoré boli tvrdené a produkované žalobcom, pri uplatnenom nároku a skupinu dôkazov, ktoré boli

tvrdené a produkované žalovaným pri použitej obrane. Ak tvrdil žalobca priamu objednávku pri viacerých
položkách, tak na to, aby táto argumentácia bola spôsobilá vyvrátiť závery okresného súdu, bolo
potrebné, aby túto priamu objednávku relevantne preukázal (primárne argumentáciou s konkretizáciou
času, miesta, osôb a následne produkovaním dôkazov) tak, aby ju bolo možné v odvolacom konaníkonkretizovať, špecifikovať a podriadiť odvolaciemu prieskumu. Ak tak žalobca neučinil, tak potom
napriek dôslednému vnímaniu a posúdeniu argumentácie žalobcu v odvolacom konaní, nebol vytvorený
pre odvolací súd priestor na odklon od záverov súdu prvého stupňa. Pokiaľ ide o položku č. 8 a položku

č. 9, tak v tomto smere sa odvolací súd stotožnil so závermi súdu prvého stupňa cez úpravu v § 387
ods. 2 CSP. Len pre úplnosť k argumentácii žalobcu k položke č. 9 krajský súd uvádza, že nosným pre
odvolacie konanie v tejto časti bol záver okresného súdu, ktorý poukázal na odôvodnenie k položke č.
12 zariadenia FK 1000, ku ktorej položke sa odvolací súd vyjadril už v tomto rozhodnutí vyššie.

118. Žalobca v rámci podaného odvolania, tak ako aj v odvolaní svojho právneho zástupcu namietal i
rozhodnutie okresného súdu v rovine nároku náhrady škody za náklady spojené s prevozom z Modranky
do nemeckého Erfurtu a v súvislosti s nákladmi za preskúmanie zvarov, pričom zotrval na stanovisku,
že dielo vady nemalo a na náhradu nákladov na prevoz zariadení z Modranky do nemeckého Erfurtu
sa nikdy nezaviazal. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, že sa nikdy nezaviazal hradiť prepravu
uvedených zariadení do Nemecka a že nie je zrejmé, aká preprava vôbec bola vykonaná, krajský

súd poukazuje na odôvodnenie tohto svojho rozhodnutia vyššie. Vo vzťahu k odvolaniu žalobcu proti
rozhodnutiu okresného súdu o nároku žalovaného na náhradu nákladov za preskúmanie kvality zvarov,
bolo pre odvolací súd východiskom nosné tvrdenie žalobcu, že vyhotovené dielo vady nemalo. V
súvislosti s touto argumentáciou žalobcu považuje krajský súd za podstatné konštatovať, že nárok na
náhradu nákladov v dôsledku porušenia povinnosti priznal okresný súd žalovanému cez úpravu v § 380

OBZ s odôvodnením, ktoré považoval odvolací súd za dostatočné.

119. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolania i žalovaný a právny zástupca žalovaného v
rozsiahlychpodaniach(ďalejajlen„odvolaniežalovaného“),vktorýchokreminéhovoviacerýchčastiach
odvolania žalovaný primárne vyjadroval svoj nesúhlas s rozhodnutím okresného súdu a osobitne s

osobou zákonnej sudkyne a uvádzal, že „žalobca použil v konaní podvodnú faktúru“ a žiadal, aby „súd“
správne spočítal dve sumy a uviedol, že verí, že sa jedná o numerickú chybu. Tiež namietal závery
okresného súdu, ktorý konštatoval na str. 21 rozsudku, že predmetná faktúra je faktúra za opravu a
oprava je odstraňovanie vád z diela a nemôže byť teda posudzovaná ako škoda. Zdôraznil, že zvary boli
vyhotovené žalobcom nekvalitne, a preto si uplatnil zľavu z ceny diela, ktorú mu okresný súd i priznal.

Uviedol, že „Výrok v rozsudku, že sa jedná o opravu, nie je správny, pretože Hydac Nemecko kúpil
nové potrubia a príslušenstvo k nim a pospájal nimi nanovo všetky komponenty na existujúcich rámoch
dodaných žalobcom. Hydac Nemecko neopravoval zvary, pretože to nebolo možné ich opraviť bez
výmeny potrubí. Hydac Nemecko vyrábal nové zvary na nových potrubiach, pretože pôvodné potrubia
zošrotoval, čo uvádza p. U. z Hydac Nemecko - viď str. 12 prvý odstavec. To isté tvrdí aj očitý svedok p.

Y. /J./, ktorý bol v Erfurte osobne“ (č.l. 2451 spisu). V súvislosti s uvedenou argumentáciou žalovaného
(č.l. 2451 spisu) považuje krajský súd za podstatné poukázať na samotné znenie predmetnej faktúry, ak
okresný súd na základe prekladu uviedol, že z predmetnej faktúry vyplýva oprava, tak bez ďalšieho nie
je možné sa na tomto mieste stotožniť s argumentáciou žalovaného, i keď ju odvolací súd vníma, keďže
z č.l. 2014 rub spisu, na ktorom je preklad predmetnej faktúry predložený žalovaným, je uvedené, že

„ide o opravné dodatočné práce“, „množstvo 1 ks“, „prepracovanie nedostatkov na zariadení ZPA 13000
v Erfurte“. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že z č.l. 2014 rub spisu, nie je možné prijať záver, že
súčasťou faktúry, na ktorú sa odvolával žalovaný z 23.01.2008, by bola aj ním predložená príloha faktúry
v preklade na č.l. 2017 spisu, pričom sa poukazuje na obsah (preklad) predmetnej faktúry.

120. Opätovne krajský súd na tomto mieste, tak ako v predchádzajúcom svojom rozhodnutí, vo vzťahu k
použitým invektívam voči okresnému súdu, právnemu systému, ktoré boli použité zo strany žalovaného
v jeho odvolaní a tak isto i v sťažnosti, ktorú posúdil odvolací súd ako súčasť odvolania č.l. 2403
spisu, vo vyjadreniach v odvolacom konaní, len pripomína, že účastníci konania majú nielen povinnosť
tvrdenia, ale aj povinnosť tieto svoje tvrdenia preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp.

dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho
nepriaznivého rozhodnutia vo veci (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
6M Cdo 15/2010). V rámci zrušujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu, sp.zn. 14Cob/71/2014 zo dňa
09.10.2014 odvolací súd zrušil rozhodnutie okresného súdu i v časti vzájomného návrhu žalovaného na
náhradu škody a k tejto časti v odôvodnení uviedol, ktoré všetky skutočnosti sa, pre nárok uplatnený

žalovaným na náhradu škody, považujú za rozhodnuté. Vzhľadom na argumentáciu žalovaného v
odvolaní, odvolací súd cituje zo svojho rozhodnutia. „K uplatnenej náhrade škody žalovaným vzájomným
návrhom v sume 50.000,- Eur a v súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného, považuje krajský súd
za podstatné primárne poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 4M Cdo23/2008, zo dňa 21. decembra 2009, v ktorom v inej veci Najvyšší súd Slovenskej republiky vyjadril,
že pod pojmom škoda v zmysle ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa chápe ujma, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.

peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má
zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Rozlišujú sa dva druhy
škody, a to skutočná škoda a ušlý zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma, spočívajúca v zmenšení
majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby

došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou, spočívajúcou
v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt,
hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. K otázke príčinnej súvislosti odvolací
súd vo všeobecnej rovine uvádza, že v právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus)
označuje ako priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva
druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym úradným postupom

a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za
škodu nenastáva. Ako už bolo uvedené vyššie, otázka príčinnej súvislosti nie je primárne otázkou
právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach; vyriešenie
tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi (ten môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd
pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza). Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou

(ako následkom) a ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre
posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva
škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou
poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná
súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všetkých súvislostí a skúmať, ktorá

príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku;
časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom
slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený
následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej
kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej

príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť
preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako
(priama) príčina škody, existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu (k tomu
porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.06.2010, sp.zn. 5Cdo 126/2009)“. „Je

potrebné uviesť, že v rámci obchodných záväzkových vzťahov náhrada škody je ucelene upravená
v § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorý správne vo svojom rozhodnutí citoval okresný súd a
ktorá právna úprava sa použije i v prípade porušenia povinností ustanovených týmto zákonom cez §
757 Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“). Pre náhradu škody podľa úpravy v § 373 a nasl. OBZ
platí princíp objektívnej zodpovednosti s tým, že kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu,

je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinnosti
bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Tak ako pri každej náhrade škody, je pri jej
uplatňovaní potrebné preukázať základné atribúty, bez naplnenia ktorých nemôže byť ten, kto škodu
uplatňuje, úspešný vo vzťahu k uplatňovanej náhrade voči tomu, kto škodu mal spôsobiť a kto má
za ňu zodpovedať. Ide v prvom rade o preukázanie vzniku škody, jej výšky, ďalej v čom má spočívať

porušenie záväzkovej, resp. právnej povinnosti na strane toho, kto škodu mal spôsobiť a príčinnej
súvislosti medzi protiprávnym konaním a vznikom škody. Tieto podmienky sú dané i u objektívnej škody
kumulatívne a bez naplnenia ktorejkoľvek z nich nie je možné sa úspešne domáhať náhrady škody“.
Ak v rámci predloženého listinného dôkazu- faktúry v preklade č.l. 2014 rub spisu je uvádzaná oprava -
„opravné dodatočné práce“ a v zapätí žalovaný uvádza, že Hydac Nemecko kúpil nové potrubie a nové

príslušenstvo k nim, pospájal nimi nanovo všetky komponenty, tak potom bolo o to viac a len výslovne
v dôkaznej dispozícii žalovaného preukázať, že všetky atribúty škody, tak ako sú vyššie citované, boli v
danom prípade naplnené. Ak žalovaný vzhľadom na ním tvrdené skutočnosti pred súdom prvého stupňa,
po ich vyhodnotení súdom prvého stupňa vyjadril pochybnosti o správnosti záverov súdu prvého stupňa,
v zmysle ktorých je potrebné rozlišovať medzi zmluvnými vzťahmi a uplatneným nárokom na náhradu

škody, tak odvolací súd sa nemohol stotožniť s touto argumentáciou žalovaného. Zo skutkového stavu
tvrdenéhožalovanýmbolopodľaodvolaciehosúduzrejmé,žeprimárnyprekonanievprejednávanejveci
bol zmluvný vzťah jednak medzi žalobcom a žalovaným a ďalší v rámci časti uplatneného vzájomného
návrhu bol vzťah zodpovedajúci zodpovednostným nárokom uplatnených žalovaným voči žalobcovititulom náhrady škody, a až následne práve z tohto titulu (náhrady škody) bol vzťah medzi žalovaným
a „Hydac Nemecko“. Ak žalovaný vyčítal nesprávne právne posúdenie okresnému súdu, ktorú chybu
videl vo vyhodnotení tvrdení ním uvádzaných, tak v tomto štádiu konania sa len pripomína, že tvrdenia

a následne dôkazy, ktoré mali preukázať jeho nárok na náhradu škody boli predmetom jeho dôkaznej
povinnosti, teda výlučne v jeho dispozícii. Ak podľa žalovaného, z dôvodu ním splnenej dôkaznej
povinnosti, okresný súd považoval ním produkované dôkazy za dostatočné na uznanie zľavy z ceny
diela z titulu vád, pričom tieto dôvody boli podľa žalovaného „rovnako platné aj pre uplatnenie škody“,
tak s uvedeným záverom sa odvolací súd vzhľadom na dôkaznú situáciu v prejednávanej veci nemohol

stotožniť, pretože žalovaným uvádzané skutočnosti síce vytvorili základ pre konštatovanie dôvodnosti
vzájomného návrhu žalovaného na zľavu z ceny diela z titulu vád diela (zodpovednostný nárok zo
zmluvného vzťahu), ale tieto isté skutočnosti i keď spojené s citáciou zákonnej úpravy, bez ďalšieho,
nepreukazovali dôvodnosť nároku žalovaného na náhradu škody 50.000,- Eur, pretože nepreukazovali
naplnenie všetkých atribútov nároku na náhradu škody. Je na mieste pripomenúť, že škodou sa, podľa
výkladu súdnej praxe, rozumie majetková ujma poškodeného, ktorú je možné objektívne vyjadriť v

peniazoch. Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, pričom obe tieto formy sú rovnocenné. V zmysle
judikatúry sa za skutočnú škodu považuje majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá spočíva v
zmenšení existujúceho majetku poškodeného a predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť
na to, aby sa vec uviedla do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky vyplývajúce
z toho, že navrátenie do predošlého stavu nebolo dobre možné alebo účelné. Na vznik práva na

náhradu škody musia byť splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej súvislosti (kauzálneho nexusu)
medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Uvedené tvrdenie skonštatoval aj Ústavný súd
Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR") v náleze pod sp.zn. I. ÚS 177/08 zo dňa 1.3.2010,
podľa ktorého je základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu príčinná súvislosť medzi
konaním (opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá musí byť predvídateľná.

Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej
povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej
povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody (damnum
emergens) alebo ušlého zisku (lucrum cessant) musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením
právnej povinnosti. Škoda ani porušenie právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a

tomu korelujúce právo na jej náhradu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí
byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné
bremeno, týkajúce sa príčinnej súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého
tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom
bezpečne preukázaný a bezprostredný. Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou

a súvislosťou, inými slovami, neplatí zásada „ante hoc, propter hoc“ (uvedené opisuje logickú chybu
spočívajúcu v tom, že sa z časovej následnosti dvoch udalostí usudzuje existencia príčinného vzťahu
medzi nimi). Jednoznačne predmetné tvrdenie skonštatoval Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej
len „Najvyšší súd SR") v rozsudku sp.zn. R 21/1992, podľa ktorého časová súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a skutkovou udalosťou, z ktorej škoda vznikla, sama osebe nie je rozhodujúca,

rozhoduje vecná súvislosť príčiny a následku. Časová súvislosť napomáha len pri posudzovaní vecnej
súvislosti. Odvolací súd vzhľadom na uvedené postuláty potom nemohol súhlasiť so žalovaným, že
samotnýdôkaznýmateriálnauznaniezľavyzcenydielaztituluvád,bezďalšiehojepostačujúci„rovnako
platné aj pre uplatnenie škody“.

121. Ak žalovaný nesúhlasil so závermi okresného súdu, ktoré boli uvedené v obidvoch rozsudkoch,
konštatovaný nárok na zľavu do 100 % výšky a poukázal na to, že 55,3 % hodnoty pôvodného diela
je použité „dodnes“ vo Volve Švédsko, tak je podľa odvolacieho súdu namieste uviesť, že tvrdenie
okresného súdu vychádzalo z výpovede svedka Doc. Ing. Doniča. Nezostalo nepovšimnutým, že
uvedená argumentácia žalovaného, nebola potom ani úplne v súlade s jeho tvrdeniami na tej istej strane

odvolania, ak žalovaný tvrdí, že tie čo sú použité vo Volve Švédsko, boli Hydacom Nemecko znovu
zakúpené a vyrobené nové zvary a nie opravované pôvodné zvary na pôvodných potrubiach. Práve z
titulu konštatovaného vadného plnenia bol priznaný žalovanému okresným súdom nárok na zľavu z ceny
diela. Samotná konštatovaná vadnosť diela zhotovovaného žalobcom bez ďalšieho, tak ako už odvolací
uviedol, ale nepreukázala naplnenie atribútov nároku na náhradu škody, z dôkazov produkovaných

žalovaným tak, aby mu ju okresný súd mohol automaticky priznať. Odvolací súd síce dôsledne vnímal
nesúhlas žalovaného s rozhodnutím okresného súdu, avšak opakovane je potrebné uviesť, že bolo
len v dispozičnej sfére samotného žalovaného, akým spôsobom uplatnený nárok na náhradu škody
preukáže.Vtomtosmerenemohlabyťakodôvodnáposúdenáaniargumentáciažalovanéhonač.l.2452spisu v rovine nerešpektovania okresným súdom jeho požiadavky na trvalú prítomnosť „nezávislého
technika“, pretože nie je zrejmé, za daného skutkového stavu, akým spôsobom by nezávislý technik
(hoc i prítomný na pojednávaní), za stavu absencie konkretizácie škody ako i dôkazov o samotnom

škodovom skutku žalovaným, čo do samotnej konkretizácie a špecifikácie škodového skutku, mohol
ovplyvniť, resp. nahradiť dôkaznú povinnosť žalovaného na primárne preukázanie atribútov nároku na
náhradu škody v zmysle platnej právnej úpravy.

122. V rámci podaného odvolania žalovaný na viacerých miestach spochybnil závery okresného súdu,

vyjadrujúc svoj postoj k justícii, vyjadruje dôveru len k „p. D.“, avšak v tomto smere nie je zrejmé,
ako by uvedená argumentácia žalovaného ovplyvnila zákonnú právnu úpravu, z ktorej vyplýval záver
o povinnosti účastníka konania nielen v rovine tvrdení, ale i v rovine dôkaznej, preukázať pred súdom
uplatnený nárok strany.

123. V odvolaní žalovaný ďalej uviedol „Nie je mysliteľné, aby mohli byť platné rozsudky, ak po ich

vyznačení sa dokázateľne objaví pochybenie sudcov. Túto požiadavku zdôvodňujem tým, že procesy
často trvajú celé roky a po vynesení rozsudkov je daných len 15 dní na odvolanie a tak sa môže stať,
že z niekoľko tisíc strán obsahujúceho súdneho sporu sa nemusí vždy v priebehu 15 dní upozorniť
na pochybenie sudcov“ (č.l. 2454 spisu). V rovine tejto odvolacej argumentácie, napriek tomu že
žalovaný je zastúpený právnym zástupcom, odvolací súd poukazuje na to, že lehota 15-dní na podanie

odvolania od doručenia rozsudku je zákonom stanovená. K rozsahu spisového materiálu vo vzťahu k
žalovaným konštatovanej krátkosti lehoty na podanie odvolania sa žiada uviesť, že žalovaný v priebehu
celého konania ako účastník (strana konania) bol oboznámený s priebehom konania, s označenými a
produkovanými dôkazmi, s obsahom spisového materiálu, zúčastňoval sa pojednávaní a v konečnom
dôsledku sa podieľal i na tvorbe spisového materiálu. Navyše nemožno prehliadnuť, že v tomto prípade

bol žalovaný zastúpený právnym zástupcom, ako členom právnickej profesie, ktorý je reprezentantom
svojho klienta, profesionálom, z uvedených dôvodov preto rozhodne nemožno konštatovať, že by
zákonná lehota 15 dní od doručenia rozhodnutia nebola postačujúca na podanie kvalifikovaného
odvolania. K argumentácii žalovaného na č.l. 2454 spisu v odvolaní vo vzťahu k justícii odvolací súd ešte
poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 329/2004, podľa ktorého

súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania. Procesný postoj
účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu
akceptovať jeho návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich.
Všeobecný súd je však povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným zrozumiteľným, ústavne
akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní

druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich
uplatneniu v prípade štádia civilného procesu.

124. Žalovaný vo vzťahu k nároku na náhradu škody uviedol, že ak by boli pochybnosti o jeho tvrdení,
či ku škode došlo, tak žiadal odvolací súd o zabezpečenie súdneho znalca - technika na „oceľové

konštrukcie z praxe“ (č.l. 2453 spisu). Odvolací súd zvýrazňuje, že znalecké dokazovanie vstupuje do
civilného procesu až vtedy, keď na základe skutkových okolností, zrejmých skutkových záverov možno
v určitom štádiu konania vec posúdiť právne a za predpokladu, že nemožno na základe odborných
hľadísk zodpovedať všetky otázky, ktoré sú pre posúdenie rozhodné. Ak však v tomto smere neboli
samotnýmžalovanýmuvádzanéskutočnosti,ktorébybolomožnésubsumovaťpodzákonnúpožiadavku

atribútov škody, tak potom predsa samotný znalec nemohol, tak ako to už bolo v tomto rozhodnutí
konštatované, suplovať absenciu základných tvrdení za žalovaného ako účastníka konania (č.l. 2453
spisu).Jezrejmé,žežalovanýbolrelevantnepoučenýcezúpravuv§120ods.4OSP(účinnýkmomentu
rozhodovania okresného súdu), napriek tomu bližšie odôvodnenie vo vzťahu k tomuto procesnému
návrhu až v odvolaní neuviedol, zároveň neboli uvádzané žiadne skutočnosti, pre ktoré takýto návrh

vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu škody žalovaný neuplatnil pred súdom prvého stupňa,
napriek tomu, že odvolací súd sa k nemu vyjadril, išlo o novú skutočnosť cez úpravu v § 366 CSP k
momentu rozhodovania odvolacieho súdu a vzhľadom i na systém neúplnej apelácie krajský súd ju po
jej vyhodnotení nepovažoval za relevantnú, napriek tomu, že sa k nej vyjadril.

125. V rámci podaného odvolania žalovaný spochybnil „počítanie“ úrokov z omeškania v rozsudku, a to
odo dňa 06.11.2007, keďže tento dátum mal pochádzať „z podvodnej faktúry č. 207077“ z 22.10.2007,
ktorú aj sám žalobca „v núdzi označil za omyl“. Vo vzťahu k tejto argumentácii žalovaného odvolací súd
uvádza, že ju citlivo vníma, avšak v tomto štádiu konania nie je namieste iný záver než ten, že otázkuomeškania hoc pri inej výške peňažného nároku (zo vzťahu účastníkov za naviac práce) už právoplatne
vyriešil okresný súd v rozsudku zo dňa 7.11.2013, preto bol moment omeškania správne okresným
súdom ustálený a nebol priestor na odklon od týchto záverov okresného súdu v tomto odvolacom konaní.

126. K všeobecným obchodným podmienkam, na ktoré poukazoval žalobca, odvolací súd uvádza,
že predmetné všeobecné podmienky sú pre vzťahy žalovaného a ďalších subjektov, avšak týkajú sa
zmluvných vzťahov kúpnych zmlúv a nie zmlúv o dielo.

127. K námietke žalovaného v odvolaní, že vzhľadom na výšku zľavy, ktorú konštatoval okresný súd v
odôvodnení, táto mala konzumovať i cenu naviac prác, odvolací súd uvádza, že s touto argumentáciou
sa nestotožnil, keďže samostatne bol uplatnený nárok na cenu diela, vo vzťahu ku ktorému boli
posudzované vady diela a osobitne bol posudzovaný nárok žalobcu na naviac práce, ktorý bol relatívne
samostatným zmluvným nárokom (berúc do úvahy jeho vznik, obsah, a práva a povinnosti z neho
vyplývajúce), z ktorých dôvodov potom nebolo možné žalovaným namietaný postup vyhodnotiť ako

nesprávny, preto nebol priestor na stotožnenie sa s touto argumentáciou žalovaného v odvolaní.

128. Žalovaný v rámci podaného odvolania namietal závery súdu prvého stupňa o nepriznaní sumy
3.104,76 Eur za čistenie morenie potrubí, prípravu na tlakovú skúšku a statický výpočet na pohyb
a mriežkovú sústavu, pričom poukázal na dofakturáciu faktúrou č. 207076. Odvolací súd v tejto

rovine poukazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, a konštatuje, že
okresný súd v tejto časti napriek argumentácii žalovaného dostatočným spôsobom vysvetlil myšlienkové
pochody, ktorými dospel k záverom a ozrejmil dôvody, pre ktoré žalovanému nepriznal takto uplatnený
nárok, preto ani na základe argumentácie žalovaného v odvolaní nebol dôvod v odvolacom konaní na
odklon od týchto záverov okresného súdu. Krajský súd v tomto smere len pripomína, že išlo o časť

vzájomného návrhu uplatneného žalovaným za nevykonané práce, teda v rozsahu dohody vyplývajúcej
zo zmluvy o dielo, vo vzťahu ku ktorým sa vzťahoval dobropis č. 207065 z 25.10.2007. Žalobca uznal,
že tieto práce nevykonal a cenu týchto prác neuplatnil a z napadnutého rozsudku nevyplývalo, že
by okresný súd takýto nárok žalobcovi priznal. Ak žalovaný poukázal na to, že žalobca dofakturoval
uvedenú sumu faktúrou č. 207076, ale neponížil ju o nevykonané práce dohodnutú cenu za dielo a

požadoval doplatiť nezaplatenú časť ceny diela, tak žalovaný v odvolaní netvrdil a ani nepreukazoval,
že takúto úhradu uskutočnil. Tiež nebola žalovaným preukázaná dohoda o zúžení rozsahu diela. Z
výrokovej časti rozsudku okresného súdu tiež nevyplýva, že by okresný súd o takomto nároku žalobcu
rozhodoval a že by si žalobca takýto nárok uplatnil na základe faktúry č. 207076. Z uvedených dôvodov
nebolo možné vyhovieť tejto odvolacej námietke žalovaného.

129. Žalovaný v odvolaní ďalej namietal, že cena diela mala byť znížená i o nevykonanú prácu, pokiaľ
išlo o neprivarenie 510 ks vystužných trojuholníkov, okresný súd mal o cenu tejto nevykonanej práce
znížiť dohodnutú cenu diela a uložiť žalobcovi, aby uvedené práce zaplatil žalovanému, pretože ju
skutočne nevykonal. V tomto smere napriek tomu, že žalovaný túto námietku uviedol, nezohľadnil

ďalšiu časť v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu, v ktorej okresný súd konštatoval, že
žalobca túto sumu nefakturoval a považoval ich cenu za vykompenzovanú tým, že neboli montované
výstužné trojuholníky. K uvedenej argumentácii sa žalovaný nevyjadril, nespochybnil tento záver, tak
nebol vytvorený priestor, aby odvolací súd konštatoval nesprávnosť záverov okresného súdu v tomto
smere. Krajský súd pre úplnosť poukazuje na nepresvedčivosť tvrdenia žalovaného v odvolaní v tejto

rovine, keďže sám žalovaný uviedol, že takýto postup požadoval po žalobcovi, žalobca mu vyhovel a
následne v rámci vyvolaného súdneho konania v štádiu odvolacieho konania navrhoval žalovaný iný
postup. Odvolací súd v tomto smere neprehliadol závery okresného súdu, ktorý konštatoval, že osobitne
táto položka fakturovaná nebola, žalobca ju považoval za vykompenzovanú tým, že neboli namontované
výstužné trojuholníky a samotný žalovaný takýto spôsob riešenia navrhol, čo vyplýva i z odvolania na č.l.

2414 spisu, preto nebol dôvod takýto žalovaným navrhnutý a žalobcom prijatý postup, teda v konečnom
dôsledku dohodnutý postup, neakceptovať.

130. K odvolaciemu dôvodu žalovaného o nesprávnych záveroch v rovine sumy 481,31 Eur za
prevoz vecí, ktorá nebola žalovanému priznaná okresným súdom z dôvodu, že o tomto nároku

už bolo rozhodnuté vo výroku, ktorým okresný súd rozhodol o nárokoch žalobcu voči žalovanému,
pričom súčasťou nárokov žalobcu voči žalovanému za naviac práce bol aj prevoz do Modranky a
táto suma bola zahrnutá aj do faktúry za naviac práce, ktoré však okresný súd žalobcovi nepriznal,
s odôvodnením, že podľa zmluvy o dielo tento prevoz mal vykonať na vlastné náklady, odvolacísúd poukazuje na odôvodnenie okresného súdu, ktorého nosným dôvodom pre nepriznanie takejto
položky bola skutočnosť, že žalovaný nepreukázal, že by túto dopravu realizoval on, a preto nebol
dôvod mu tento nárok priznať. Ak žalovaný v rámci podaného odvolania argumentoval „žalovaný

preukázal, že túto dopravu vykonal“ (č.l. 2415 spisu), tak krajský súd len na základe tejto všeobecnej
argumentácie,nevideldôvodnaodklonodzáverovsúduprvéhostupňa.Vtomtosmerebolopovinnosťou
žalovaného preukázať, že túto dopravu realizoval, akým spôsobom, kedy, tak aby bolo možné túto
argumentáciu žalovaného podriadiť odvolaciemu prieskumu. Ak tvrdil, že vykonanie tejto dopravy
potvrdili na pojednávaní dňa 13.6.2013 aj svedkovia, tak toto uvedenie žalovaného zostalo len vo

všeobecnej rovine, keďže uvedených svedkov v odvolaní bližšie nekonkretizoval, nie je namieste, aby
odvolací súd suploval povinnosť tvrdenia žalovaného a sám konkretizoval dôkazy, ktoré by svedčili
v prospech tohto tvrdenia žalovaného, z ktorých dôvodov nebolo možné vyhodnotiť (ne)relevantnosť
týchto záverov žalovaného, s poukazom i na základnú zásadu rovnosti účastníkov (sporových strán).

131. V rovine uplatneného nároku žalovaného na zaplatenie 6.309,80 Eur v odvolaní (č.l. 2415 spisu),

žalovaný nesúhlasil so záverom okresného súdu, že nebola preukázaná dohoda o zúžení diela. Je
na mieste podľa odvolacieho súdu uviesť, že samotná skutočnosť, že predmetnú činnosť vykonávali
zamestnanci žalovaného, ešte bez ďalšieho neznamená preukázanie dohody medzi žalobcom a
žalovaným o tom, že došlo k zúženiu diela. Ak v rámci podaného odvolania bolo tvrdené, že žalovaný
vychádzal z rukou písanej dohody zo dňa 17.7.2007 a že bola urobená ústne dohoda medzi žalobcom

a žalovaným, pretože žalobca nestíhal vyrábať zariadenia, čím automaticky došlo k zúženiu diela,
tak s týmto záverom nebolo možné, bez ďalšieho, na základe skutočností vyplývajúcich z obsahu
spisu sa stotožniť. Nespochybňuje odvolací súd, že uvedené práce vykonávali zamestnanci žalovaného
v priestoroch žalobcu za prítomnosti zamestnancov žalobcu niekedy aj konateľa, avšak uvedená
skutočnosť predsa bez ďalšieho nemôže byť považovaná za zmluvné dojednanie, ak takéto zmluvné

dojednanie - zúženie rozsahu a následne ceny diela nebolo relevantne preukázané. Za zmluvné
dojednanie - dohodu v tomto prípade nemôže byť považovaná, bez ďalšieho, faktická činnosť, navyše ak
z druhej zmluvnej strany došlo k spochybneniu samotného zúženia rozsahu diela a nadväzne k zúženiu
ceny diela, ak žalovaný tvrdil takúto dohodu, ako základný predpoklad zúženie rozsahu a následne
ceny diela, tak bolo jeho dôkaznou povinnosťou ju preukázať. Z produkovaných dôkazov žalovaným v

relevantnom štádiu odvolací súd v zhode s okresným súdom ustálil, že k preukázaniu takejto dohody
žalovaným nedošlo.

132. Žalovaný považoval za nesprávne i rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorý mu nepriznal nárok
na sumu 300,44 Eur za dopravu potrubí do lakovne vo Zvončíne a späť, z dôvodu, že ju vykonal

žalobca, ktorý preukázal náklady s takouto dopravou spojené. Pre okresný súd bolo v tomto smere
relevantné, že uvedenú prepravu podľa zmluvy o dielo mal vykonať žalobca, čo aj vykonal a preukázal
náklady s touto dopravou spojené. Je zrejmé, že žalovaný si tento nárok uplatnil, avšak pripustil „je
možné že nejakú vykonal aj žalobca“ (č.l. 2415 spisu). V tomto smere odvolací súd uvádza, že nebolo
spochybnené, že uvedená doprava bola podľa zmluvy žalobcova povinnosť, preto precizuje odvolací

súd, že ak išlo o zmluvný nárok, ktorý bol zo strany žalobcu vykonaný, tak nebol priestor na odklon od
záverov súdu prvého stupňa napriek tvrdeniam žalovaného v odvolaní. K uvedenému záveru pristupujú
i skutočnosti tvrdené samotným žalovaným, ktoré vyznievajú v prospech žalobcu, že samotný žalovaný
pripustil, že žalobca vykonal „nejakú“ prepravu (č.l. 2415 spisu), že išlo o zmluvnú povinnosť žalobcu
a v konečnom dôsledku nebolo sporné, že doprava bola vykonaná. Ak žalovaný vykonával podľa

jeho tvrdení dopravu, ktorá bola zmluvnou povinnosťou žalobcu, tak nepreukázal, že z neplnenia tejto
zmluvnej povinnosti vyvodil voči žalobcovi zodpovednostné nároky, preto len z tvrdenia, že prepravu
vykonal žalovaný (navyše v nešpecifikovanom rozsahu) ani s poukazom na výpoveď svedkyne p. R.,
tak tieto skutočnosti nemohli byť dôvodom na preukázanie tvrdenej zmeny rozsahu diela dohodnutého
žalovaným so žalobcom.

133. Žalovaný v podanom odvolaní ďalej nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvého stupňa, ktorý mu
nepriznal nárok - teda pokiaľ išlo položku číslo 10 (č.l. 522), ktorou si uplatnil sumu 100,08 Eur. Odvolací
súd po oboznámení sa s dôvodmi rozhodnutia okresného súdu v tejto rovine na základe argumentácie
žalovaného v odvolaní, ktorej dôvodnosť bola posúdená vo väzbe na dôkazy, vyplývajúce zo spisového

materiálu, konštatuje, že nebol priestor na odklon od záverov súdu prvého stupňa v tejto rovine a z
uvedených dôvodov nebol priestor na postup, ktorý žalovaný navrhol v odvolaní.134. Ak žalovaný v rámci podaného odvolania namietal postup okresného súdu, ktorý nerozhodol o
tom, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému 9.904,63 Eur za žalobcom nevykonané práce, ktoré
mal žalobca podľa jeho cenovej ponuky a objednávky vykonať na zariadeniach, ale nevykonal ich a

vyčítal okresnému súdu, že neuplatnil § 549 ods. 1 prvá veta OBZ a § 549 ods. 2 OBZ a nepriznal ani
čiastočne žalovanému nároky na zníženie ceny za dielo za žalobcom nevykonané práce, hoci bolo v
konaní preukázané, že žalobca nevykonal všetky práce, pričom poukázal na ručne spísanú dohodu zo
dňa 17.7.2007 a ostatné vykonané dôkazy, tak nosným pre odvolací v tejto časti bola skutočnosť, že
žalovaný relevantne nepreukázal, že žalobca tieto práce nevykonal a tiež, že nepreukázal relevantne

dohodu o zúžení diela v ním tvrdenom rozsahu. Pri rozhodnutí okresný súd kládol dôraz na posúdenie
uplatneného nároku žalovaným na zaplatenie ceny nevykonaného diela a takto i tento nárok posúdil,
preto odvolací súd nevidel v postupe okresného súdu nesprávnosť tvrdenú žalovaným v odvolaní. K
tomuto odvolaciemu dôvodu treba pripomenúť, že zmluvná voľnosť účastníkov konania zmluvného
vzťahu sa prejavuje aj v možnosti zmeniť záväzok, vyplývajúci zo zmluvy o dielo, pričom podstatným a
rozhodujúcim momentom je dohoda na obmedzení rozsahu diela. Žalovaný nepreukázal, že k dohode

o zmene v rozhodujúcom a ním tvrdenom rozsahu diela skutočne došlo, čo v konečnom dôsledku
konštatoval i okresný súd a čo je zrejmé z obsahu spisového materiálu a z vykonaného dokazovania,
preto dôsledky predvídané v § 549 ods. 1 a § 549 ods. 2 OBZ nemohli nastať v takom rozsahu ako
tvrdil žalovaný, preto mu čo by objednávateľovi nevzniklo právo na primerane zníženú cenu. Uvedené sa
podľa zistení odvolacieho súdu premietlo i do záverov konštatovaných pri vyhodnocovaní jednotlivých

položiek nevykonaných prác okresným súdom.

135. K odvolaniu žalovaného, ktorý nesúhlasil so závermi súdu prvého stupňa v rovine nepriznania
náhrady škody, pokiaľ išlo o aplikáciu postupnosti § 440 OBZ poukazuje sa už na vyššie uvedené
odôvodnenie tohto rozhodnutia krajského súdu. Nesprávnym skutkovým zistením súdu prvého stupňa

bolo podľa žalovaného, že prijal záver, že jediným dôkazom, ktorý produkoval žalovaný, bola faktúra
a výpis z účtu, že sumu 50.000,- Eur žalovaný zaplatil. Žalovaný poukazoval v odvolaní na ďalšie
dôkazy, na mailovú korešpondenciu medzi právnym zástupcom žalovaného a zástupcami spoločnosti
Hydac International GmbH, mailovú korešpondenciu od N. U. zo dňa 23.10.2015, správu audítorskej
spoločnosti, sprievodný list k faktúre od odberateľa žalovaného, ako aj mailovú korešpondenciu od

F. Y., od pána Y.. Ak žalovaný poukazoval na uvedené skutočnosti, tak krajský súd považuje za
podstatné uviesť, že uvedenú argumentáciu žalovaného odvolací súd dôsledne vnímal a posudzoval
jej (ne)relevanciu. Pokiaľ okresný súd mal za to, že nosným listinným dôkazom bola faktúra vystavená
spoločnosťou HYDAC SYSTEM GmbH na sumu 50.000,- Eur bez DPH a na sumu 59.500,- Eur s
DPH, v ktorej je uvedené prepracovanie nedostatkov na zariadeniach, tak i s poukazom na ďalšiu

argumentáciu žalovaného v rovine ním tvrdeného dostatočného preukázania dôvodnosti tohto nároku,
krajský súd konštatuje, že neboli preukázané spoľahlivé základy, v dôsledku ktorých by vecný záver
okresného súdu o zamietnutí nároku na náhradu škody v tejto časti vo výške 50.000,- Eur mohol byť
vyhodnotený ako nesprávny, a to ani napriek opakovaným námietkam žalovaného v rovine nesprávneho
právneho posúdenia. Zo samotného odvolania žalovaného vyplýva „Z uvedeného listu (prílohy faktúry

č. 92899170 zo dňa 23.1.2008) je zrejmé, že toto čiastkové odškodnenie vo výške 50.000,- je náhradou
za prepracovanie nedostatkov, resp. dodatočné opracovanie všetkých 10 zariadení vyhotovených a
dodaných žalobcom a nie len zariadenia ZPA 1300 ako je a bolo možné napísať do faktúry“ (č.l. 2419
spisu), z ktorého citovaného uvedenia predsa nie je možné vyvodiť záver uvádzaný žalovaným, keď sám
uvádza, že fakturovaná suma je náhradou za prepracovanie nedostatkov, resp. dodatočné opracovanie

všetkých 10 zariadení. Vo vzťahu k prílohe k faktúre č. 92899170, na ktorú poukazoval žalovaný sa
žiada podľa odvolacieho súdu uviesť, že predmetná faktúra č. 92899170 z 23.1.2008, ktorej preklad sa
nachádza aj na čl. 2014 spisu, neobsahuje žiadne uvedenie, že jej súčasťou má byť aj „nejaká“ príloha
a to ani tá, na ktorú poukazoval žalovaný. Z predmetnej faktúry na č.l. 2014 spisu vyplýva, že bola
vystavená dňa 23.1.2008, na základe objednávky zo dňa 23.1.2008 a k plneniu podľa nej došlo dňa

23.1.2008. Z tejto faktúry č. 92899170 z 23.1.2008 vyplývajú skutočnosti, v zmysle ktorých sa týkala len
jedného zariadenia, čo na odôvodnenie nároku na náhradu škody v skutkovej rovine nie je dostačujúce,
a to ani vo väzbe na ďalšie dôkazy produkované žalovaným a tvrdenia o softvérových možnostiach
spracovania predmetnej faktúry.

136. V rámci podaného odvolania žalovaný ďalej uvádzal, že dôvodnosť uvedeného nároku na náhradu
škody je predsa možné bez ďalšieho preukázať tým, že žalovaný uvedenú sumu spoločnosti HYDAC
SYSTEM GmbH uhradil. Samotnú dôvodnosť uvedeného nároku žalovaný ďalej preukazoval mailovými
správami zo dňa 25.9.2007 a 20.12.2007 od HYDAC International GmbH, ktoré majú preukazovať nazáklade čoho a v dôsledku čoho škoda vznikla žalovanému a predtým jeho nemeckým partnerom. Ak
žalovaný v tomto smere poukazoval na protokoly z Výskumného ústavu zváračského v Bratislave o
výsledku skúšok vzoriek potrubí, tak krajský súd uvedené dôkazy zdôraznené žalovaným považoval za

dostatočné dôkazy na preukázanie vadnosti plnenia žalobcu, napriek námietkam žalobcu. Žalovaný v
odvolaní uvádzal, že žalobca vzniesol námietku k prekladu faktúry, že sa vykonala prerábka so zmenou
dispozície. Odvolací súd posudzoval ďalej argumentáciu samotného žalovaného „že prepracovaním
nedostatkov na zariadeniach sa odstraňovali potrubia s vadnými zvarmi, na rámy sa privárali v časovej
tiesni nové potrubia (preto niektoré nové sa privarili napr. s ohnutými a nie zváranými kolenami),

demontovali a znovu sa montovali tie isté komponenty na rámy zariadení, ale funkčnosť týchto zariadení
a ich vlastnosti potrebné pre prácu zariadení ako súčasť výrobnej linky v závode VOLVO vo Švédsku
(určený účel použitia zariadení), zostali zachované, inak by nebolo možné ich do výrobnej linky vo
VOLVO vo Švédsku zamontovať, aby tam pracovali, kde pracujú doposiaľ“ (č.l. 2419 spisu) a dospel k
záveru,žeaniznejniejemožnéprijaťzáveruvádzanýžalovanýmotvrdenejškode.Zdôrazňujeodvolací
súd, že týmto nie je spochybnený záver odvolacieho súdu o konštatovaní vadnosti plnenia zo strany

žalobcu, avšak samotné konštatovanie vadnosti plnenia bez ďalšieho nezakladá nárok žalovaného na
náhradu škody. Opakovane odvolací súd poukazuje na odôvodnenie tohto svojho rozhodnutia, a to v
časti, v ktorej poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, že v zmysle § 440 ods.
2 Obchodného zákonníka, ktorý striktne uvádza, že uspokojenie, ktoré možno dosiahnuť uplatnením
niektorého z nárokov z vád, nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu, napr. z

titulu náhrady škody (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 23.9.2010, sp.zn. 1Co/3/2009).
Odvolací súd na tomto mieste opäť poukazuje na dôkaznú povinnosť a z nej vyplývajúcu potrebu jej
naplnenia nielen v rovine argumentačnej, i keď táto je primárna a na ňu nadväzuje dôkazná povinnosť
označiť a predložiť dôkazy, v tomto prípade zo strany žalovaného preukázať naplnenie všetkých
atribútov na náhradu škody. Dôkazy, na ktoré poukazoval žalovaný vo svojom odvolaní na č.l. 2418

a nasl. spisu, boli odvolacím súdom dôsledne posúdené, avšak nie je možné z nich vyvodiť záver,
uvádzaný žalovaným. Len pre úplnosť a odstránenie akýchkoľvek pochybností odvolací súd uvádza,
že samotná úhrada na základe uvedenej faktúry s poukazom na znenie uvedenej faktúry č. 92899170
z 23.1.2008 predsa nemôže, a to ani vo väzbe na tvrdenia, ktoré uvádzal žalovaný na č.l. 2418,
ktoré odvolací súd vyhodnotil ako nedostatočné, preukázať atribúty nároku na náhradu škody. Odvolací

súd zdôrazňuje, že protokoly z Výskumného ústavu zváračského v Bratislave o skúškach potrubí zo
zariadení vyhotovených žalobcom, preukazovali vadnosť plnenia a táto vadnosť primárne zakladala
nárok žalovaného uplatniť si nároky zo zodpovednosti za vady. Ak žalovaný tvrdil, že bol preukázaný
vznik škody, tak malo byť jednoznačne a konkrétne preukázané, v čom tá škoda spočíva. Samotná
úhrada predmetnej sumy 50.000,- Eur predsa bola úhradou faktúry, vyúčtovanej tretím subjektom, bez

náležitej konkretizácie, ktorou by bolo možné jednoznačne preukázať nárok žalovaného na náhradu
škody, avšak toto je len následný doklad, že ju žalovaný uhradil, ktorý bez ďalšieho nepreukazuje
atribúty škody. Ak sú v tomto smere rozporné tvrdenia samotného žalovaného, pričom sa poukazuje
napr. na č.l. 2419 spisu, v skutkovej rovine v súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu škody a
napriek tomu, že odvolací súd už v tomto rozhodnutí uviedol svoje teoretické východiská, považuje

vzhľadom na opakovanú argumentáciu žalovaného vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu
škody poukázať na to, že predpoklady občiansko-právnej zodpovednosti za škodu v Občianskom
zákonníku a predpoklady obchodno-právnej zodpovednosti za škodu v Obchodnom zákonníku sú
zhodne právnym inštitútom, ktorý je v praxi zásadne dotvorený právnou teóriou a judikatúrou. V prípade
zodpovednosti za škodu v obchodno-právnych vzťahoch platí špeciálna úprava zodpovednosti za škodu

z porušenia povinnosti z obchodno-záväzkového vzťahu, ktorá je založená na objektívnej zodpovednosti
(§ 373 Obchodného zákonníka). Pôsobnosť úpravy v § 373 a nasl. sa rozširuje § 757 Obchodného
zákonníka tak, že sa vzťahuje aj na porušenie povinnosti ustanovenej Obchodným zákonníkom.
Pojem zodpovednosti za škodu treba považovať za nepriaznivý právny následok predvídaný sankčnou
zložkou právnej normy, postihujúceho toho, kto porušil primárnu právnu povinnosť. Takýto právny

následok spočíva v tom, že rušiteľovi primárnej povinnosti následne vzniká sekundárna povinnosť, ktorú
doteraz nemal, ako zodpovednostná právna povinnosť, ktorá je zameraná na reparáciu a prípadne na
reštitúciu narušeného právneho stavu. Predpoklady vzniku obchodno-právnej zodpovednosti podľa §
373 Obchodného zákonníka sú objektívneho charakteru a poškodenej osobe vznikne nárok na náhradu
škody vtedy, ak preukáže, že druhá strana porušila zo záväzkového vzťahu povinnosť, že jej vznikla

škoda, existuje príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a vznikom škody. Porušenie
povinnosti zo záväzkového vzťahu ako základný predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu nahradiť
musí byť poškodeným preukázané. V občianskom súdnom konaní (civilnom procese) je úlohou v tomto
konkrétnom prípade žalovaného, preukázať, že došlo k určitému skutku, z ktorého je vyvodzovanázodpovednosť žalobcu za porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu, vznik škody, ako aj príčinná
súvislosť, ktorá nemôže byť riešená všeobecne, ale vždy len v konkrétnych súvislostiach. Medzi
porušenímpovinnostizozáväzkovéhovzťahuakopríčinyaškodou,musíexistovaťobjektívnaexistencia

príčinnej súvislosti. Otázka príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti zo záväzkového vzťahu a
konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto
zásadný význam otázka, čo konkrétne bolo konkrétnym porušením záväzkového vzťahu, ktoré viedlo
k spôsobeniu konkrétnej špecifikovanej presne určenej škody a vzťah príčiny a následku. Porušenie
právnej povinnosti ako základného predpokladu zodpovednosti za škodu sa neprezumuje, ale musí

byť poškodeným preukázané. V tomto súdnom konaní tak bolo úlohou žalovaného, ako poškodeného
tvrdiť a preukázať, ktorým skutkom konkrétne časovo určeným skutkovým dejom, (teda jednoducho
povedané, čo konkrétne, kedy a ako), z ktorého vyvodzuje zodpovednosť žalovaného za protiprávny
úkon, došlo k spôsobeniu škody. V tomto smere len dôkazy produkované žalovaným, a to faktúra, ktorú
uhradil nemeckému partnerovi, pri ktorej sám uvádza, že tá škoda mala byť podstatne vyššia, ale bola
nemeckým partnerom vyúčtovaná len v sume 50.000,- Eur, korešpondencia medzi právnym zástupcom

žalovaného a zástupcami spoločnosti Hydac Nemecko N. U. a F. H. Y., ako i mailová korešpondencia
od N. U. a správa audítorskej spoločnosti o tom, že žalovaný zaplatil uvedenú faktúru a sprievodný
list k faktúre, ako aj mailová korešpondencia od F. H. Y. od Y. predsa nepreukazovali konkretizáciu
skutku (skutkov) v samotnom skutkovom deji, dátumovo ale ani personálne, rozsahovo, že k škode
došlo, teda nemožno z nich abstrahovať spoľahlivý základ pre konštatovanie kvalifikovaného nároku

žalovanéhovoformeškody.Zatakétodôkazynemohlibyťpovažovanéskutočnostiuvádzanéžalovaným
v odvolaní, i keď ich odvolací súd dôsledne posúdil v celom rozsahu ich tvrdenia. Skutok a tiež škoda
mali byť jasne určené, konkretizované tak, aby bolo možné primárne v skutkovej rovine ustáliť jeho
vecné a časové súvislosti s uplatneným nárokom žalovaného. Obsah týchto dôkazov produkovaných
žalovaným neumožňuje skutkový záver na ustálenie skutkového deja bez ohľadu na to, že bola uznaná

vadnosť plnenia žalovaného, avšak nebolo bez akýchkoľvek pochybností v konaní preukázané, že táto
vadnosť plnenia žalobcu spôsobila žalovanému tvrdenú škodu. Už len nad rámec odvolací súd uvádza,
žesamotnévyčíslenieškodypredsaniejemožnébezďalšiehostotožniťsosumou,ktorúsiurčilnemecký
partner.Týmtokonštatovanímodvolacísúdpreúplnosťuvádza, atoprávevovzťahuk§440ods.1OBZ,
že si je vedomý toho, že nároky z vád sa nedotýkajú nároku na náhradu škody. Uvedené pravidlo je však

korigované v § 440 ods. 2 OBZ, ktoré vyslovuje striktnú zásadu podľa ktorej uspokojenie, ktoré môže
objednávateľ dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov vád, nemôže dosiahnuť uplatnením nároku z
iného právneho dôvodu, napr. z titulu práva na náhradu škody. Uvedené vo vzťahu k náhrade škody
znamená, že ujma spôsobená objednávateľovi diela vadným zhotovením diela zo strany zhotoviteľa,
môže byť vysporiadaná z titulu náhrady škody v rozsahu, v ktorom nemohla byť vysporiadaná niektorým

z nárokov z vád, vyplývajúcich z § 436 alebo 437 v súvislosti s § 564 Obchodného zákonníka. V
danom prípade z tvrdení žalovaného a z produkovaných listinných dôkazov bez ďalšieho nebolo možné
ustáliť naplnenie podmienok, že nebolo možné bez ďalšieho nepochybne tvrdiť, že nárok, ktorý žalovaný
uplatnil titulom náhrady škody, nebolo možné uplatniť z jeho strany i nárokom z vád. I za predpokladu, že
by bolo konštatované, že nárok žalovaného nemožno dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho

dôvodu, tak bolo povinnosťou žalovaného relevantne preukázať vznik škody popri zodpovednosti za
vady dodaného diela. Odvolací súd v rovine týchto záverov nespochybňuje existenciu vadnosti plnenia
zo strany žalobcu, avšak na to, aby bol žalovaný v konaní o náhrade škody uplatnenej vzájomným
návrhom úspešný, bolo potrebné relevantne a spoľahlivo škodu, ako škodovú udalosť preukázať.

137. Žalovaný v rámci podaného odvolania prostredníctvom právneho zástupcu zotrval na argumentácii
odvolania i samotného žalovaného, namietal, že okresný súd ustálil, že žalovaný mohol uplatniť 100 %
zľavu z ceny diela, pričom samotný žalovaný v odvolaní na č.l. 2420 spisu uvádza „Žalovaný považuje
tento právny záver súdu za nesprávny z toho dôvodu, že reklamoval a následne žiadal zľavy len za
vady zvarov na potrubiach, prizváraných na rámoch, Žalovaný nežiadal a ani nereklamoval u žalobcu

vady na samotných rámoch zariadení, pretože u rámov na všetkých zariadeniach, ktoré nepodliehajú
tlakom vo VOLVO, neboli zisťované skúškami vady zvarov ale len vizuálne a na rámoch vady zvarov
zistené neboli, preto ich žalovaný ani nereklamoval u žalobcu, pretože žiadne vady zvarov na rámoch
nezistil“. Opätovne na tomto mieste odvolací súd poukazuje, že okresný súd vychádzal zo záverov z
vykonaného dokazovania, a to zo skutočností uvádzaných svedkom - znalcom Ing. Doničom, ktoré v

konečnom dôsledku korešpondujú i argumentácii žalovaného.

138. K mailovej komunikácii, na ktorú poukazoval žalovaný v odvolaní, poukazuje odvolací súd na celé
obsahové znenie mailovej komunikácie od pána U. (č.l. 1977 spisu zo dňa 25.3.2015), z ktorého vyplývakonštatovanie „firma Judas dodala zlú kvalitu zvárania a púšťa sa do právneho sporu s nami“ pod
bodom K3 „pokúšali na mieste dať zlé zvarové spoje do poriadku“, a tiež je uvedené, „práve naopak
firmu Judas by bolo treba zažalovať, pretože poškodenie dobrého mena, ktoré mená „práve naopak,

firmu Judas by bolo treba zažalovať, pretože poškodenie dobrého mena MV, teraz Schuler, ktoré sme
vtedy ako Hydac spôsobili, sa s nami ťahalo ešte veľmi dlho. Zle zvarené rúry sme (pán S. a ja) ešte z
Erfurtu poslali ako dôkazy pánovi S., SL“ (č.l. 1977 spisu). Z uvedeného však nie je možné konštatovať
tvrdenie existencie škody, tak ako uvádzal žalovaný, evidentne ide o tvrdenie zlej kvality. Z uvedenej
korešpondencie vyplýva vadnosť plnenia. Z listinného dôkazu, na ktorý poukazoval žalovaný z č.l.

1984 spisu správa konateľovi spoločnosti Hydac, s.r.o. od bmbLeitner vyplýva zaúčtovanie predmetnej
faktúry a úhrada. Zároveň sa poukazuje na znenie uvedeného vyjadrenia, ktorého sa dovolával samotný
žalovaný, a to na č.l. 1986 spisu „K faktúre nám bola predložená aj príloha, v ktorej je uvedené, že
na základe chybných zváračských prác urobených dodávateľom firmou Judas s.r.o., Bohdanovce bolo
nutné zo strany spoločnosti HYDAC System GmbH urobiť dodatočné práce na 10 zariadeniach za 300
000 Eur, z toho bolo spoločnosti HYDAC, s.r.o. vyúčtovaná čiastková škoda vo výške 50 000 Eur“, z

ktorého vyplýva, že na základe chybných zváračských prác, bolo potrebné zo strany spoločnosti urobiť
dodatočné práce na 10 zariadeniach, čo bez ďalšieho predsa podľa odvolacieho súdu nie je možné
vyhodnotiť ako škodu.

139. Zároveň krajský súd poukazuje i na preklad faktúry predloženej žalovaným rub č.l. 2014 spisu,

z ktorého vyplýva označenie dodatočné opravné práce Müller Weingarten v počte 1ks prepracovanie
nedostatkov na zariadení ZPA 1300 v Erfurte v sume 50.000,- Eur. Neuniklo pozornosti odvolacieho
súdu, tak ako už konštatoval, že uvedená faktúra však nie je v zhode s prílohou, na ktorú poukazoval
žalovaný, v ktorej prílohe v rozpore s predmetnou faktúrou je uvedené,
4ks ZPA 1300 centrálny čerpadlový agregát

4ks FK 1000 filter chladiaci agregát
1 ks ZPA 1750 centrálny čerpadlový agregát
1ks FK 1500 filter chladiaci agregát. Vysvetlenie žalovaného k predmetnej fakturácii nebolo možné
považovať za také, ktoré by relevantne preukázalo a vysvetlilo dôvody fakturácie tak ako bola vykonaná,
teda zdôvodnenie fakturácie len jedného druhu zariadenia, vzhľadom na možnosti softvéru žalovaným,

navyše ktoré zostalo v rovine tvrdení, bolo rozhodne nedostatočné. V súvislosti s predmetnou faktúrou,
ktorú predložil žalovaný, ktorou preukazoval vyfakturovanie náhrady škody nemeckým partnerom sa
poukazuje na opakovanú námietku žalobcu vznesenú v konaní napr. na č.l. 2259 rub spisu a následne
i na č.l. 2355 rub spisu, v ktorej poukazoval žalobca na účelovosť jej vyhotovenia pre potreby tohto
súdneho konania a zároveň namietal jej vierohodnosť. Odvolací súd pri hodnotení záverov súdu prvého

stupňa, ktorý považoval uvedenú faktúru spolu s jej prílohou za nedostatočnú pre preukázanie nároku
žalovaného na náhradu škody, uvádza, že k uvedenému vyhodnoteniu okresného súdu pristupuje
i vyhodnotenie odvolacieho súdu s dôrazom na samotný fakt opakovaného vznesenia námietky
vierohodnosti listinných dôkazov žalobcom, najmä faktúry č. 92899170 z 23.1.2008, produkovaných
žalovaným. Ak žalovaný tento dôkaz podľa jeho výpovedí spolu s dokladom o úhrade považoval za

hlavný dôkaz, tak bolo potrebné, aby vzhľadom na túto námietku vznesenú opakovane žalobcom v
konaní, relevantne, o to viac, preukázal i inými dôkazmi dôvodnosť svojho nároku, ktorými dôkazmi
by nárok na náhradu škody ním uplatnený v tejto sume bolo možné vyhodnotiť ako dôvodný. Za tejto
situácie, ak žalovaný vyčítal okresnému súdu, ktorý predmetný listinný dôkaz nevyhodnotil ako nosný a
rozhodný pre priznanie tohto uplatneného nároku, tak vzhľadom za existencie námietky žalobcu v tejto

rovine v rovine vierohodnosti tohto dôkazu, nemožno tomuto záveru okresnému súdu vo väzbe i na
ďalšie dôkazy vyčítať, že nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že by okresný súd nevzal
do úvahy z dokazovania skutočnosti, ktoré z neho vyplynuli, resp. že by opomenul rozhodné skutočnosti
a v tomto štádiu konania i s poukazom na zodpovedajúce odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu v
tejto časti nevyvstal podľa odvolacieho súdu priestor na odklon od skutkových záverov konštatovaných

okresným súdom. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva teda nielen argumentácia, na základe ktorej
pristúpil k právnemu posúdeniu veci, ale i zdôvodnenie, prečo neprisvedčil právnej kvalifikačnej úvahe
žalovaného. Je potrebné zdôrazniť, že v občianskom súdnom konaní (k momentu rozhodovania
odvolacieho súdu, civilný proces) platí prejednacia zásada, ktorá teda principiálne zodpovedá otázku,
kto má zabezpečiť skutkové zistenia pre súd a kto nesie zodpovednosť za čo najúplnejšie zistenie

skutkového stavu. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno (označenie dôkazov na preukázanie týchto
tvrdení je záležitosťou každej procesnej strany vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdia a z ktorých
vyvodzujú pre seba priaznivé dôsledky v konaní (k momentu rozhodnutia okresného súdu § 101 ods.
1 OSP a § 120 ods. 1 OSP). Následkom nesplnenia dôkaznej povinnosti je neunesenie dôkaznéhobremena, v zmysle pravidla „idemeidem est non esse aut non probari“ (t.j. čo nie je dokázané neexistuje)
a tým aj nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Povinnosť tvrdenia i dôkaznú povinnosť má účastník
konania počas celého konania. Nesplnenie povinnosti postihuje účastníka konania. Ak žalovaný uplatnil

nárok na náhradu škody, za rozhodnú považoval faktúru, ktorej preklad doložil (opakovane do spisu
napr. na č.l. 2014 rub spisu a nasl.), tak za stavu spochybnenia skutočností uvedených v uvedenej listine
rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré konkrétne mal žalovaný preukázať, zásadne
určila hmotno-právna norma, teda právny predpis, ktorý bol na vzťah aplikovateľný a odtiaľ vyplýva i
zodpovedanie otázky, kto bol nositeľom dôkazného bremena. Odvolací súd opakovane zdôrazňuje, že

nemožno v tomto smere prehliadnuť, že z predmetnej faktúry nevyplýva, že by jej súčasť mala vôbec
byť Príloha (č.l. 2016 rub spisu a čl. 2017), ktorej sa dovolával žalovaný, resp. vôbec nejaká príloha,
nie je zrejmé teda premostenie týchto listinných dôkazov, ktoré však vykazujú i obsahovú nezhodu
(týkala sa na rozdiel od faktúry až 10 zariadení), ktorú nie je možné, bez ďalšieho, len argumentačne
odstrániť a opäť len tvrdeniami žalovaného, obzvlášť ak žalobca opakovane namietal vierohodnosť listín
predložených žalovaným, teda i predmetnej faktúry.

140. Žalovaným bola spolu s vyjadrením zo dňa 31.5.2017, ktoré bolo doručené odvolaciemu súdu
dňa 2.6.2017 (č.l. 2675 spisu) predložená listina na č.l. 2691 spisu (preklad) a č.l. 2692 je fotokópia
Správy zo dňa 25.9.2007 „vo veci odstránenia nedostatkov“ s uvedením „Bolo potrebné prepracovať
následné agregáty“, ktoré v počte 8 kusov sú bližšie uvedené, zároveň je tam uvedené, že „začiatkom

budúceho týždňa začína demontáž nasledovných agregátov“, ktorej dokončenie na dvoch zariadeniach
sa predpokladá koncom 42. kalendárneho týždňa. Zároveň obsahuje i odhad nákladov, výkonové hodiny
vrátane „24.9.07“ s uvedením pracovníkov a s uvedením, že „Odstraňovanie nedostatkov bolo spojené
so značnými nákladmi alebo nákladmi, ktoré sa dajú očakávať.“ Odvolací súd k uvedenej listine uvádza,
že ani táto nemohla preukazovať, bez ďalšieho, skutočnosti uvádzané žalovaným, keď konštatovanie o

odstránenínedostatkovsadátumovoviažena25.9.2007,pričomfaktúra,ktorejsadovolávalžalovanýna
čl. 2014 spisu bola vystavená dňa 23.01.2008, týkala sa objednávky č. 8380002460 zo dňa 23.01.2008 s
dátumom výkonu 23.1.2008 a týkala sa opravných dodatočných prác. Listina na č.l. 2691 spisu uvádzala
„bolo potrebné prepracovať“, „začína demontáž“. Pri porovnaní listinného dôkazu pod názvom Príloha k
faktúre (č.l. 2017 spisu) s listinou predloženou žalovaným na č.l. 2692 spisu ako prvotná vyvstáva otázka

absolútnej primárne časovej nesúladnosti, keďže podľa tvrdení žalovaného spojených s poukazom na
č.l. 2691 spisu bola správa zo dňa 25.9.2007, pričom k výkonu vo väčšom rozsahu podľa údajov v
tejto správe už došlo, teda ešte v septembri 2007 a k ďalším malo dôjsť v 42. týždni kalendárneho
roku, pričom faktúra na č.l. 2014 spisu však uvádza objednávku z dátumu 23.1.2008, kedy už väčšina
nedostatkov bola predsa odstránená (podľa č.l. 2691 spisu v septembri 2007, a tie ostatné mali byť

odstránené v 42. kalendárneho roka). K uvedeným záverom pristupuje i nesúlad v obsahovom znení, tak
ako konštatoval odvolací súd v tomto rozhodnutí medzi vystavenou faktúrou č. 92899170 z 23.1.2008,
listinou označenou ako Príloha k faktúre č. 92899170 z 23.1.2008 a listinou na čl. 2691 spisu, a to
primárne v predmete, ktorého sa týkali a následne i samotného množstva, ku ktorým však pristupuje i
námietka žalobcu o vierohodnosti predloženej faktúry žalovaným, z ktorých dôvodov potom odvolací súd

po vykonaní odvolacieho prieskumu ustálil, že uvedená argumentácia žalovaného v odvolaní, nebola
takou, ktorá by bola spôsobilá ovplyvniť závery okresného súdu a následne odvolacieho súdu, ktorý sa
so závermi okresného súdu stotožnil ako s vecne správnymi.

141. Žalovaný v odvolaní osobitne napadol výrok o trovách konania v napadnutom rozsudku, pretože

mal za správne, aby hneď po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia vo veci samej
boli vysporiadané vzájomné nároky. V súvislosti s touto argumentáciou žalovaného v odvolaní považuje
odvolací súd za podstatné akcentovať, že okresný súd k momentu rozhodovania postupoval v súlade
so zákonnou úpravou, ktorá mu takéto rozhodnutie o trovách konania umožňovala, preto nebol dôvod
na základe argumentácie žalovaného na odklon od záverov súdu prvého stupňa.

142. V priebehu konania boli opakovane vznášané námietky zaujatosti. Tieto námietky boli vznášané
za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku a následne i za účinnosti Civilného sporového poriadku.
Pokiaľ išlo o vznesené námietky zaujatosti, tak z ich obsahu bolo zrejmé, že účastníci namietali zaujatosť
zákonnej sudkyne s uvedením okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a jej rozhodovacej

činnosti. Na takéto námietky sa neprihliada ani podľa pôvodnej právnej úpravy, teda Občianskeho
súdneho poriadku a ani podľa Civilného sporového poriadku, ktorý je účinný od 1. júla 2017 a ktorý zrušil
Občiansky súdny poriadok. Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností a vzhľadom na konštatovanie, že
vzťahy medzi účastníkmi konania sú vážne rozvrátené, o čom svedčia ich vzájomné vyjadrenia, v zmyslektorých sa každá strana domáha spravodlivosti a čestnosti voči druhej strane, je potrebné, aby odvolací
súd ozrejmil, že tieto námietky dôsledne preskúmal a je možné prijať záver, že sa na ne cez úpravu v
§ 53 ods. 3 CSP neprihliada, keďže sa týkajú procesného postupu sudcu a jeho rozhodovacej činnosti.

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že o námietkach zaujatosti bolo opakovane rozhodované
odvolacím súdom ako súdom nadriadeným za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, kedy neboli
na základe námietok zaujatosti konštatované dôvody pre vylúčenie zákonnej sudkyne z prejednávania
a rozhodovania veci. K vzneseným námietkam zaujatosti, naposledy vo vyjadrení žalobcu v podaní zo
dňa 4.5.2017 (č.l. 2657 spisu), a to i z dôvodu tvrdeného porušenia princípu rovnosti, odvolací súd

uvádza, že princíp rovnosti strán v súdnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných
podmienok subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje súd (PL. ÚS 43/95, II. ÚS 121/02).
Pod rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí
spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu, zaručujúcu pre každú
stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť
podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno-právnych

princípov občianskeho súdneho procesu spočíva v tom, že všetci účastníci občianskeho súdneho
konania (osobitne sporového konania), ako aj iného civilného procesu, majú rovnaké procesné práva
a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok, bez zvýhodnenia alebo
diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia
účastníka, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný

(II.ÚS35/02).Tátozásada,vyjadrujúca„právonaspravodlivýproces“,nutnosťrovnakých„pravidielhry“,
alebotiež„princíprovnosti“,sapremietapredovšetkýmvustanoveniach,upravujúcichvedeniekonaniaa
priebehdokazovania.Vpodstaterovnosťúčastníkovvsúdnomkonaní,akoprirodzenýdôsledokrovnosti
všetkých občanov, je upravená v § 18 OSP (účinný k momentu rozhodovania okresného súdu).

143. Právo na spravodlivé súdne konanie teda v sebe zahŕňa princíp rovnosti zbraní (rozhodnutie vo
veci Monnel a Morris c. Spojené kráľovstvo z 2. marca 1987, séria A, č. 115, s. 23, § 62), princíp
kontradiktórneho prerokovania veci (rozhodnutie vo veci Mantovanelli c. Francúzsko z 28. apríla 1991,
séria A, č. 211, s. 27, § 67), právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (rozhodnutie vo veci Van
de Hurk c. Holandsko z 30. novembra 1987, séria A, č. 127-B, s. 35, § 53) a právo byť prítomný na

konaní a osobne sa vyjadriť k svojej záležitosti. Z práva na spravodlivý proces vyplýva aj povinnosť súdu
zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkazovými návrhmi strán s výhradou, že majú význam
pre rozhodnutie (rozhodnutie vo veci Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A, č. 254-B, s. 49,
§ 30) (IV. ÚS 163/08-12 15. mája 2008). Krajský súd pripomína, že princíp rovnosti zbraní - jedna z
čŕt širšieho ponímania spravodlivého procesu - vyžaduje, aby každá strana mala primeranú možnosť

predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do zjavnej nevýhody voči jej oponentovi
(pozri Dombo Beheer B.V. v. Holandsko, rozsudok z 27. októbra 1993, séria A č. 274, str. 19, ods. 33;
Ankerl v. Switzerland, rozsudok z 23. októbra 1996, Reports of Judgments and Decisions 1996-V, str.
1567-68, ods. 38). Krajský súd nezistil, že by zo strany okresného súdu došlo k porušeniu rovnosti,
keďže obe strany mali zhodné možnosti a dostatočný priestor na označenie ako dokladanie dôkazov ako

i na realizáciu ostatných práv čo by účastníkov konania(sporových strán), bolo výslovne v ich dispozícií
ako ich využili. Krajský súd v súvislosti so svojimi závermi poukazuje aj na Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 153/07, podľa ktorého ...„zmyslom procesných garancií, vyplývajúcich
z čl. 47 ods. 3 a z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd, je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania, na ktorého sa tieto garancie

vzťahujú,poskytnutázostranypríslušnéhoorgánuverejnejmocirozumnáadostatočnámožnosťuplatniť
svoj vplyv na priebeh a výsledok konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho
nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým účastníkom konania. Ak procesný
postup orgánu verejnej moci objektívne poskytol účastníkovi konania priestor uplatniť tieto procesné
práva, no ten ich bez dôvodu hodného osobitného zreteľa nevyužil (prípadne nevyužil v plnom rozsahu),

nemožno dospieť k záveru, že došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu, na rovnosť v
konaní alebo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, prípadne k porušeniu práva na spravodlivé súdne
konanie“.

144. Vzhľadom na celé dokazovanie, ako i všetky ostatné skutočnosti, vyplývajúce z obsahu spisového

materiálu, na opakovane vznášané námietky zaujatosti odvolací súd uvádza, že o námietkach bolo
nadriadeným súdom opakovane rozhodované, o čom svedčí obsah celého spisového materiálu a
rozhodnutia odvolacieho súdu, čo by nadriadeného súdu Okresnému súdu Martin, ktoré boli sporovým
stranám doručované. Je namieste akcentovať, že vzhľadom na formuláciu vznesených námietokkrajský súd v rozhodnutiach, naposledy v rozhodnutí sp.zn. 13Ncb/11/2015 konštatoval s poukazom
na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Nc 42/2011, že „relevantnou je len taká
obavaznedostatkunestrannosti,ktorásazakladánaobjektívnych,konkrétnychadostatočnezávažných

skutočnostiach. Objektívnu nestrannosť nemožno chápať tak, že čokoľvek, čo môže vrhnúť čo aj len tieň
pochybnosti na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučuje ako sudcu nestranného“, ktorá obava ani
v tomto odvolacom konaní, podľa zistení odvolacieho súdu, sporovými stranami preukázaná nebola. Z
obsahu spisového materiálu, s dôrazom na štádium odvolacieho konania, z podaní sporových strán, s
ktorými sa odvolací súd dôsledne oboznámil vo vzťahu ku všetkým námietkam zaujatosti odvolací súd

uvádza, že nezistil z ich obsahu dôvody pre konštatovanie, že rozhodovala vo veci zaujatá sudkyňa.
Tieto námietky sa týkali postupu v konaní a ďalšie samozrejme rozhodovania, keď sa na uvedené
námietky zo zákonnej úpravy neprihliada. Zároveň nebol priestor na základe ostatných námietok, ktoré
vychádzali už i z dôvodov, ktoré boli predmetom posúdenia odvolacieho súdu ako súdu nadriadeného,
aby boli posúdené inak. Len pre úplnosť sa žiada uviesť, že obe sporové strany podľa ich vyjadrení
mali pocit krivdy a nespravodlivosti, vznášali námietky zaujatosti, motiváciu ktorých prejavov nemožno

bez ďalšieho bližšie ozrejmiť, i keď nemožno vylúčiť, že takúto reakciu poväčšine vyvolala možnosť, že
okresný súd sa stotožní s procesným návrhom protistrany.

145. Krajský súd zdôrazňuje vo vzťahu k námietkam sporových strán, že okresný súd nevyhovel
ich návrhom na vykonanie dôkazov, akcentuje, že podľa ustálenej judikatúry platí, že postup súdu,

ktorým nebol vykonaný navrhnutý dôkaz účastníkom konania, nemožno zásadne považovať za odňatie
možnosti konať pred súdom. Účastníci sú totiž povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení,
pričom za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch
svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch
účastníkov (§ 120 ods. 1 veta prvá OSP, § 125 veta prvá OSP, účinných k momentu rozhodovania

okresného súdu). O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov (a len z tých, ktoré navrhnuté neboli) budú
vykonané, rozhoduje však súd. Z uvedeného je zrejmé, že OSP (právny predpis účinný k momentu
rozhodovania okresného súdu) účastníkom konania priznáva právo na vykonanie určitého dôkazu
navrhnúť. Toto procesné oprávnenie žalobca i žalovaný ako odvolatelia v danej veci aj využili, nebolo
im odňaté právo navrhovať dôkazy, resp. právo vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, avšak nemožno

toto procesné oprávnenie zamieňať s rozhodovaním súdu o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv účastníkov nie je ani postupom, ktorým by im odňal
súd možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne
súdu a nie účastníkom konania (§ 120 ods. 1 OSP účinný k momentu rozhodovania okresného súdu).

146. Krajský súd zdôrazňuje, že si je vedomý, že záväznosť konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky nevyplýva pre všeobecné súdy priamo zo zákonnej úpravy. Je však potrebné
akcentovať, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, že na určitú právne
relevantnú otázku sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93,
PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99, III. ÚS 356/06). Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné

v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie
práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických
osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia
činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie,
pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m.

PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v
ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by
ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu
protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného
účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III.

ÚS 300/06) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. IV. ÚS 499/2011-25).

147. Odvolací súd považuje za nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého, odvolací súd, ktorý sa stotožnil
so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval

správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu. Z
dôkaznej situácie v prvoinštančnom konaní vo väzbe na vyvodené závery tak okresného ako i krajského
súdu bolo v odvolacom konaní rozhodnuté o potvrdení napadnutého rozsudku okresného súdu cez
úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP.148. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa, vzhľadom na skutočnosť, že okresný

súd si vyhradil rozhodovanie o trovách konania podľa platnej právnej úpravy k momentu rozhodovania,
v zmysle ktorej rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právneposúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.