Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, September 30, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/165/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117226721
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117226721.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcu: Orange
Slovensko, a. s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného splnomocneným
zástupcom URBÁNI & Partners, s. r. o. so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO: 36 646 181,
proti žalovanému: U. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom D. XXXX/X, W., o zaplatenie 282,95 eur s

príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 6Csp/188/2017-56 zo
dňa 28. novembra 2017, v spojení s opravným uznesením č. k. 6Csp/188/2017-113 zo dňa 07. augusta
2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu, v spojení s opravným uznesením, v poradí prvom výroku ponecháva
nedotknutý.

Vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu, v spojení s opravným uznesením, zrušuje a vec v rozsahu
zrušenia vracia okresnému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 6Csp/188/2017-56 zo dňa 28. 11. 2017, v spojení s opravným
uznesením č. k. 6Csp/188/2017-113 zo dňa 07. 08. 2019 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi
sumu 120,99 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 120,99 eur od 01. 05. 2016

do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V poradí druhým výrokom žalobu
v časti o zaplatenie sumy 161,96 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 161,96
eur od 01. 05. 2016 do zaplatenia zamietol. V poradí tretím výrokom žalovanému nárok na náhradu
trov konania nepriznal. Napokon v poradí štvrtým výrokom určil, že zmluvná podmienka obsiahnutá v
ust. čl. 2 bod 2.5 písm. b/ Dodatku k zmluve o pripojení uzavretého medzi žalobcom ako Podnikom a
žalovaným ako Účastníkom dňa 28. 02. 2015 v znení: "Ak účastník počas doby viazanosti uvedenej v

čl. 2 bode 2.3 dodatku poruší svoju povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa zmluvy
v znení dodatku a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby prostredníctvom SIM karty
alebo účastník poruší svoju povinnosť neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu
alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie platnosti zmluvy a/alebo dodatku pred uplynutím doby
viazanosti (bez ohľadu na to, či skutočne dôjde k ukončeniu dodatku alebo zmluvy), je povinný uhradiť
Podniku zmluvnú pokutu vo výške 169,- eur, pričom výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa

nižšie uvedených pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia
tohto dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty sa vypočíta tak, že
rozdielmedzipočtommesiacov,naktorýbolapodľaustanovenítohtododatkustanovenádobaviazanosti
a počtom celých mesiacov, ktorý uplynul od uzavretia tohto dodatku do okamihu porušenia zmluvných
povinnosti, s ktorým je spojený vznik práva na túto zmluvnú pokutu, vynásobí číslom, ktoré má v čitateli
výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo rovnajúce sa

počtu celých mesiacov, na ktorý bola podľa ustanovení tohto dodatku stanovená doba viazanosti." je
neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti.V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 14. 09. 2017 sa žalobca domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 282,95 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 01. 05.
2016 do zaplatenia titulom úhrady za poskytnuté telekomunikačné služby a titulom zmluvnej pokuty ako

nárokov vyplývajúcich zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A8381230 uzavretej dňa 28. 02.
2015 a Dodatku k zmluve o pripojení zo dňa 28. 02. 2015.
Súd vo veci rozhodol citujúc ust. § 43 ods. 1 písm. a), ods. 12 písm. b), § 44 ods. 1 až 3 zákona č.
351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 41 Občianskeho zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods.
1 až 5, ods. 10 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 568/2007 Z. z., § 53a ods. 1 Občianskeho

zákonníka v znení zákona č. 161/2011 Z. z. účinnom od 01. 07. 2010, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka v znení zákona č. 150/2004 Z. z. účinnom od 01. 04. 2004, § 544 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Z. z. účinnom od 01. 01. 1992.
Súd mal za preukázané, že na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. A8381230 uzavretej
dňa 28. 02. 2015 v súlade s ust. § 44 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách
žalobca zapožičal žalovanému 1 ks SIM karty č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX, priradil k nej telefónne

číslo XXXX/ XXX XXX a zaviazal sa aktivovať žalovanému účastnícky program "Panter 35 eur",
sprístupniť mu a poskytovať mu v zmluve a vo Všeobecných podmienkach poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange
Slovensko, a. s. špecifikované služby. V zmysle zmluvy o pripojení sa žalovaný zaviazal dodržiavať
všeobecné podmienky ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Zároveň sa zaviazal platiť cenu za zriadenie

a poskytovanie dohodnutých služieb podľa cenníka žalobcu. V zmysle dodatku k tejto zmluve zo
dňa 28. 02. 2015 sa žalobca zaviazal aktivovať žalovanému účastnícky program "Panter 35 eur" a
súčasne predať mobilné zariadenie zn. Orange Rono za zľavnenú kúpnu cenu 1,- euro, čím došlo medzi
účastníkmi konania zároveň k uzavretiu kúpnej zmluvy podľa § 588 Občianskeho zákonníka, ktorej
predmetom bol predaj uvedeného mobilného telefónu za cenu 1,- euro, ktorého predajná (štandardná)

cena podľa žalobcu v čase uzavretia dodatku k zmluve bola vo výške 170,- eur. Zároveň mal súd
z vykonaného dokazovania za nesporne preukázané, že žalobca vyúčtoval žalovanému faktúry za
poskytnuté služby, z ktorých si podanou žalobou uplatňuje nárok vo výške 120,99 eur.
Súdmalzapreukázané,žežalobcovivznikolvočižalovanémuvsúladesust.§43ods.1písm.a)zákona
č. 351/2011 Z. z. nárok na zaplatenie neuhradenej ceny poskytnutých služieb a poplatkov vo výške

120,99 eur, preto mu voči žalovanému tento uplatnený nárok priznal, vrátane úrokov z omeškania podľa
§ 517 Občianskeho zákonníka vo výške uplatnenej žalobcom, počnúc dňom 01. 05. 2016, od ktorého
žalobca žiadal úrok priznať, keď nárok na úrok z omeškania žalobcovi vznikol už deň po splatnosti
jednotlivých faktúr.
Pokiaľ ide o nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 161,96 eur, súd žalobu v tejto časti

zamietol, vyhodnotiac zmluvnú klauzulu o zmluvnej pokute v spotrebiteľskej zmluve ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku, a teda v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka ako absolútne neplatnú.
Súd konštatoval, že v danom prípade nešlo o individuálne dojednanú zmluvnú klauzulu spotrebiteľskej
zmluvy, pričom dojednané zmluvné podmienky zaväzovali žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu bez
ohľadu na skutočnosť či došlo alebo nedošlo k zániku zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.

Súd i výšku zmluvnej pokuty považoval za zjavne neprimeranú k hodnote nesplneného záväzku, keďže
jej vznik sa neviaže na porušenie záväzku spotrebiteľa uhradiť plnú cenu mobilného zariadenia (túto
povinnosť ani spotrebiteľ nemá), ale na povinnosť uhradiť svoje peňažné zmluvné záväzky. Takto
formulovaná zmluvná pokuta vyvoláva značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa.

V zmysle ust. § 298 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C. s. p.“) súd z uvedeného dôvodu
vo výroku rozsudku uviedol, že zmluvná podmienka uvedená v ust. čl. 2 bod 2.5 písm. b/ Dodatku k
zmluve o pripojení uzavretého medzi žalobcom ako Podnikom a žalovaným ako Účastníkom dňa 28.
02. 2015 je neprijateľná, a teda neplatná.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1, § 255 ods. 1, 2 C. s. p. a nakoľko žalobe žalobcu

o zaplatenie sumy 477,44 eur s prísl. vyhovel iba v časti o zaplatenie sumy 120,99 eur s prísl. a v
časti o zaplatenie sumy 161,96 prísl. žalobu zamietol, v dôsledku čoho bol úspešnejšou stranou v spore
žalovaný, ktorému však v konaní žiadne trovy nevznikli, žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej vo

vyhovení jeho žalobe v celom rozsahu, alternatívne jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Rozhodnutie okresného súdu považoval za nesprávne, nespravodlivé a vydané v rozpore s príslušnými
ustanoveniami zákona.Žalobca v prvom rade namietal postup súdu, ktorý vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, čím
takýmto nesprávnym procesným postupom došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces.
Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd konštatoval, že žalovaný sa k žalobe

písomne nevyjadril a skutočnosť, že súd považoval jeho návrh v časti sumy 161,96 eur za sporný a
zároveň určil neprijateľnosť zmluvnej podmienky v čl. 2 bode 2.5 písm. b) Dodatku k zmluve o pripojení,
bolo na mieste, aby nariadil pojednávanie, kde by mu bol poskytnutý priestor na vyjadrenie sa aj k tejto
časti nároku. Na základe uvedeného má za to, že v danom prípade neboli naplnené podmienky v zmysle
ust. § 297 C. s. p. na to, aby súd vo veci rozhodol bez prejednania veci na pojednávaní.

Pokiaľ ide o zamietnutie žaloby v časti nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty mal žalobca zároveň
za to, že súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil.
Poukázal na to, že samotnému uzatvoreniu zmluvy a jej dodatku predchádzala predzmluvná fáza, v
rámciktorejinformovalžalovanéhoovšetkýchpodstatnýchanevyhnutnýchinformáciáchavrámciktorej
mal žalovaný možnosť sa vyjadriť k zmluvným podmienkam a tieto následne modifikovať. Nesúhlasil
preto so záverom súdu, že zmluvná podmienka v čl. 2 bode 2.5 písm. b) dodatku nebola dojednaná

individuálne, nakoľko žalovaný mal možnosť uzatvoriť zmluvu aj bez zakúpenia zľavneného mobilného
zariadenia, prípadne uzatvoriť zmluvu či dodatok s rozdielnym obsahom. Žalovaný však zmluvné
podmienky akceptoval a svoj súhlas prejavil vlastnoručným podpisom na jednotlivých dokumentoch. V
tomto smere mu nie je zrejmé na základe akých zistení súd dospel k záveru, že predmetná zmluvná
podmienka nebola dojednaná individuálne.

Namietal i záver súdu o tom, že výška zmluvnej pokuty je zjavne neprimeraná a jej zmluvná formulácia
vyvoláva značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach. Poukázal na čl. 1 bod 1.2 dodatku, v zmysle
ktorého si bol žalovaný vedomý, že mobilné zariadenie je mu odpredávané za akciovú cenu výlučne
z dôvodu, že sa zaviazal užívať služby poskytované v zmysle uzavretej zmluvy a dodatku. Predaj
mobilného zariadenia za zníženú cenu pritom predstavuje len vedľajšie zmluvné dojednanie zmluvy s

viazanosťou na dobu určitú. Žalovaný porušil povinnosť riadne a včas uhradiť cenu za poskytované
služby a zotrvať v zmluvnom vzťahu bez prerušenia alebo obmedzenia poskytovania služieb, nakoľko v
dôsledku konania žalovaného bol nútený pristúpiť k odpojeniu poskytovania telekomunikačných služieb.
Na základe uvedeného mu vnikol nárok domáhať sa voči žalovanému zaplatenia zmluvnej podkuty. V
rámci dodatku zo dňa 28. 02. 2015 bola pre prípad porušenia určených zmluvných povinností žalovaným

písomne dojednaná zmluvná pokuta vo výške 169,- eur, pričom výška zmluvnej pokuty sa znižuje o
pomernú časť za každý mesiac zmluvnej viazanosti, po ktorý spotrebiteľ dodržiava dohodnuté zmluvné
podmienky. V súvislosti s dojednanou zmluvnou pokutou možno hovoriť o neprijateľnosti vtedy, ak je
jej výška daná bez ohľadu na skutočnosť, kedy k porušeniu povinnosti zo strany spotrebiteľa došlo.
Skutočnosť, že zohľadňuje dobu uzavretia dodatku do času porušenia zmluvných povinností, v dôsledku

čoho aj v prípade žalovaného zmluvnú pokutu primerane znížil, súd vôbec nevyhodnotil. Túto otázku
pritom považuje za podstatnú pre rozhodnutie a v prípade, ak by sa súd touto zaoberal, mohol dospieť
k inému rozhodnutiu.
Súd napokon podľa žalobcu pochybil aj vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti zmluvnej pokuty, keď
túto vyhlásil za neprijateľnú bez poskytnutia možnosti vyjadriť sa. V tejto súvislosti poukázal na

rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C-89/08 (Komisia/Írsko), v ktorom súdny dvor poukazuje
na zachovávanie princípu kontradiktórnosti konania, ktorý zabezpečuje stranám sporu rovnaké právo
vyjadriť sa k podstatným a rozhodujúcim okolnostiam v danej veci.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario
C. s. p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní

(§ 380, § 379 C. s. p.) a rozsudok okresného súdu v poradí druhom výroku, ktorým súd žalobu v časti
o zaplatenie sumy 161,96 eur s príslušenstvom, v poradí treťom výroku o trovách konania a v poradí
štvrtom výroku o vyhlásení neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v čl. 2 bode 2.5 písm. b)
dodatku k zmluve o pripojení uzavretého dňa 28. 02. 2015 podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. zrušil a
podľa § 391 ods. 1 C. s. p. vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 282,95 eur spolu s príslušenstvom. Súd žalobe žalobcu vyhovel v časti sumy 120,99 eur s
príslušenstvom, vo zvyšnej časti, čo do sumy 161,96 eur s príslušenstvom, žalobu zamietol z dôvoduposúdenia zmluvného ustanovenia upravujúceho nárok na zmluvnú pokutu ako neprijateľnej zmluvnej
podmienky, ktorú zmluvnú podmienku zároveň samostatným výrokom vyhlásil za neprijateľnú a z tohto
dôvodu za neplatnú. Súd o žalobe žalobcu rozhodol postupom podľa § 297, § 219 ods. 3 C. s. p. bez

nariadenia pojednávania.

6. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na
inom orgáne Slovenskej republiky.

7. Podľa čl. 48 ods. 2 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.

8. Podľa § 297 C. s. p. súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné

nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

9. Podľa § 181 ods. 2 C. s. p. po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi
stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy
nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupovať pri
predbežnom prejednaní sporu.

10. Primárnou odvolacou námietkou žalobcu bola námietka nesprávneho procesného postupu súdu
prvej inštancie, ktorý vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania. Odvolací súd dospel k záveru, že
tento odvolací dôvod je naplnený.

11.Účelomprávanasúdnuochranu(čl.46ods.1ústavy),akoajprávanaspravodlivýproces(čl.6ods.1

dohovoru) je zaručiť každému prístup k súdu, čomu zodpovedá povinnosť všeobecného súdu viazaného
procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi, dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu
ochranu, vo veci konať a rozhodnúť. Rozhodnutiu všeobecného súdu musí predchádzať jeho postup
zodpovedajúci garanciám spravodlivého súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení ústavy
a príslušnej medzinárodnej zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, najmä garanciám

obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, v princípe rovností zbraní a v práve na kontradiktórne
konanie. Porušením práva na spravodlivý proces je odňatie možnosti konať pred súdom, ktorým sa v
zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie i taký chybný procesný postup súdu, ktorým sa strane
konania znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva
za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov (viď napr. rozhodnutie Ústavného súdu

Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 102/04, rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
5Cdo 102/2001 a 5Cdo 93/2000). Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so
zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, a tým odňal strane konania jej
procesné práva. Pre súdne konanie je dôležitá zásada predvídateľnosti rozhodnutí súdu. Predvídateľné
je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup súdu pri konaní a rozhodovaní. Strany

konania by nemali byť zaskočené takým postupom súdu, ktorý nemá oporu v predvídateľnom právnom
postupe súdu, ktorý je v súlade s procesným právom a jeho pravidlami (viď aj uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 189/2010, sp. zn. 7Cdo 42/2010).

12. Vychádzajúc z ust. § 297 C. s. p. (rovnako ako § 177 C. s. p.), jednou z podmienok pre

rozhodnutie súdu bez nariadenia pojednávania je, že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné. Podmienka,
že skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, vyjadruje nielen požiadavku, aby súd prvej inštancie pri
zisťovanískutkovéhostavuvecinevychádzal(okremzhodnýchtvrdenístrán,resp.zoskutkovýchtvrdení
strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela), z iného dôkazu ako z listín predložených stranami, ale
aj podmienku, že všetky rozhodujúce skutočnosti budú zhodnými, resp. nespornými tvrdeniami strán a

nimi predloženými listinami náležite preukázané, a teda podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie
nebude (aj) nesplnená povinnosť tvrdenia alebo neunesenie dôkazného bremena. Ak sa ukáže, že
skutkové tvrdenia strán sú sporné alebo si strana nesplnila svoju povinnosť tvrdenia (neuviedla všetky
rozhodujúce skutočnosti alebo ich uviedla neúplne), či povinnosť dôkaznú (nenavrhla dôkazy potrebnéna preukázanie všetkých svojich sporných tvrdení, ktoré sú pre právne posúdenie veci významné), musí
súd prvej inštancie, aj keby išlo o spor podľa § 297 písm. b) C. s. p., ako to bolo v danom prípade, vždy
nariadiť pojednávanie (§ 297 prvá veta, § 177 ods. 1 ods. 1 C. s. p.), pretože si musí splniť obligatórnu

povinnosť v zmysle ust. § 181 ods. 2 C. s. p. a informovať o rozsahu sporných a nesporných skutočností
a dokazovania, čo bez nariadenia pojednávania nie je možné.
13. Rovnako, pokiaľ súd mieni v spotrebiteľskom spore ex offo určiť zmluvnú podmienku za neprijateľnú,
musí stranám umožniť vyjadriť sa k možnému posúdeniu neprijateľnosti tejto zmluvnej podmienky,
aby bolo jeho rozhodnutie predvídateľným. Princíp kontradiktórnosti konania vo všeobecnosti totiž

nepriznáva každej zo strán konania len právo oboznámiť sa s listinami a pripomienkami predkladanými
súdu protistranou a vyjadrovať sa k nim a nebráni len tomu, aby súd založil svoje rozhodnutie na
skutočnostiach a dokumentoch, s ktorými sa strany konania nemohli oboznámiť, a ku ktorým sa teda
nemohli vyjadriť. Vo všeobecnosti táto zásada zahŕňa tiež právo strán konania oboznamovať sa a
vyjadrovať sa k právnym dôvodom uplatňovaným súdom ex offo, na ktorých súd chce založiť svoje
rozhodnutie. Túto možnosť by mal mať žalobca, v záujme ktorého bude predložiť dôkazy a tvrdenia

o tom, že zmluvná podmienka nie je neprijateľná, ako aj spotrebiteľ - žalovaný (viď aj rozhodnutie
Európskeho súdneho dvora C-89/08 P Európska komisia proti Írsku a iní).
14. S poukazom na uvedené skutočnosti a závery je nesporné, že prvoinštančný súd (i keď správne v
zmysle § 298 v spojení s § 295 C. s. p. skúmal neprijateľnosť zmluvných podmienok v spotrebiteľskej
zmluve) pochybil, keď o uplatnenom nároku žalobcu rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle

§ 297 písm. b) C. s. p., čím porušil zákonom dané procesné práva žalobcu pre ďalší jeho
procesný postup v kontradiktórnom sporovom konaní, najmä vytvorenie mu priestoru na uplatnenie
primeraných prostriedkov procesného útoku (procesnej obrany) vo vzťahu k ochrane subjektívnych
práv a oprávnených záujmov. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku,
ktorým žalobcu v časti zamietol, výroku o trovách konania a výroku, ktorým určil neprijateľnosť zmluvnej

podmienky obsiahnutej v čl. 2 bod 2.5 písm. b/ dodatku k zmluve o pripojení uzavretého medzi žalobcom
a žalovaným dňa 28.2.2015 podľa § 389 ods. 1 písm. b) C. s. p. zrušil a vec v tejto časti vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní na prejednanie veci
nariadiť pojednávanie a vec pri dodržaní postupu podľa § 181 C. s. p. opätovne prejednať a rozhodnúť. V
novom rozhodnutí súd prvej inštancie opätovne rozhodne i o trovách konania, vrátane trov odvolacieho

konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

15. Pokiaľ ide o výrok napadnutého rozsudku, ktorým súd žalobe žalobcu v časti vyhovel, i keď žalobca
v odvolaní uviedol, že odvolanie podáva proti „rozsudku“ okresného súdu, odvolací súd, vychádzajúc
pri posudzovaní odvolania, vrátane jeho rozsahu, z obsahu odvolania v zmysle § 124 ods. 1 C. s. p.,

ponechal napadnutý rozsudok v tejto časti nedotknutý, keď žalobca v odvolaní neprodukoval žiadne
námietky, ktorými by spochybňoval správnosť záverov súdu v uvedenej časti. Z obsahu odvolania
žalobcu tak nevyplýva, že by žalobca napadol i výrok rozsudku, ktorým súd jeho žalobe v časti vyhovel. V
tejto súvislosti zároveň odvolací súd dodáva, že žalobca nie je ani osobou oprávnenou podať odvolanie
čo do vyhovujúcej časti rozsudku, keďže v tejto časti ide o rozhodnutie vydané v jeho prospech.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)