Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 8, 2019

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 9C/130/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711209461
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Soliarová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2019:8711209461.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Dagmar Soliarovou v právnej veci žalobcu X. R., K.. X.XX.XXXX, O.

V., O. XXXX/XX, práv. zast. Advokátska kancelária Hudzík & Partners s.r.o., Poprad, Mnoheľova 830/15,
proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Bratislava, Pribinova
2, o náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu ušlej mzdy brutto vo výške 11.115,72 eur spolu
s 9% ročným úrokom z omeškania od 17.8.2010 do zaplatenia, to všetko do 15 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a .

III. Slovenská republika n e m á nárok na náhradu trov za znalecké dokazovanie.
IV. Žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajší súd žalobu, v ktorej žiadal náhradu škody vo výške 21.657 eur titulom
straty na zárobku a sumy 250.000 eur ako náhrady nemajetkovej ujmy. Nárok bol odôvodnený tým,
že rozhodnutím OR PZ o priestupku č.p. ORP-352/DI-2-SK-2002 zo dňa 7.10.2002 bola žalobcovi
uložená pokuta vo výške 4.000 Sk a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 8 mesiacov a to
odo dňa 23.7.2002 do 23.3.2003 za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorého
sa mal žalobca dopustiť dňa 23.7.2002 pri vedení nákladného automobilu zn. Avia EČ: PP840AJ,

keď nemal rešpektovať pokyn policajta na zastavenie, čím došlo k jeho bezprostrednému ohrozeniu a
uvedené vozidlo viedol stredom vozovky. Proti tomuto rozhodnutiu o priestupku žalobca podal odvolanie
12.11.2002. Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove rozhodnutím o odvolaní KRP-109/DI-2-2002 zo dňa
9.12.2002 odvolanie žalobcu zamietlo a rozhodnutie o priestupku vydané OR PZ Poprad potvrdilo.
Uvedené rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 16.12.2002. Proti tomuto rozhodnutiu KR PZ Prešov
podal žalobca žalobu, v ktorej sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu.
Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. 21S/1/2003-75 zo dňa 25.1.2007 žalobu zamietol, náhradu trov

konania nepriznal. Voči tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie. Krajský súd Prešov rozsudkom sp.zn.
3So/2/2007 zo dňa 13.5.2008 zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zrušil rozhodnutie Krajského
riaditeľstva PZ Prešov zo dňa 9.12.2002 č.p. KRP-109/DI-2-2002 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Dňa 18.8.2008 Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove pod č. KRP-129-6/DI-2-2008 žalobcu upovedomilo, že
konanie o priestupku zo dňa 23.7.2002, zo spáchania ktorého bol žalobca obvinený, bolo v zmysle § 76
ods. 1 písm. f) s poukazom na ust. § 20 zákona o priestupkoch zastavené, nakoľko zodpovednosť za
priestupok zanikla uplynutím doby jedného roka od jeho spáchania a priestupok nemožno prejednať.

Vzhľadom k týmto skutočnostiam dňa 28.8.2002 bola žalobcovi daná výpoveď z pracovného pomeru
v zmysle § 63 ods. 1 písm. d) Zákonníka práce z dôvodu, že zamestnanec prestal spĺňať podmienky
na riadny výkon práce, nakoľko ako vodič motorového vozidla zamestnaný v Slovenskej pošte,
Stredisko poštovej prevádzky Poprad, po zadržaní vodičského preukazu dňa 23.7.2002, nemohol viesťmotorové vozidlo a stratil spôsobilosť vykonávať prácu, ktorá bola dohodnutá v pracovnej zmluve a
ktorej základným predpokladom bolo byť držiteľom vodičského oprávnenia. Pracovný pomer žalobcu
skončil dňa 31.10.2002 a až doposiaľ nebol žalobca nikde zamestnaný. V dôsledku týchto udalostí sa u

žalobcu prejavili ťažké depresie, začal sa liečiť na psychiatrii a bol aj hospitalizovaný na psychiatrickom
oddelení. Keď sa chcel žalobca v tom čase zamestnať, všetky ponúknuté zamestnania vyžadovali
vodičský preukaz. Žalobca od 26.5.2003 poberal čiastočný invalidný dôchodok a od 2.5.2005 bol uznaný
za invalidného s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v 41%. Žalobca ďalej v návrhu poukázal
na to, že dôvodom vzniku ťažkých depresívnych stavov bola strata zamestnania, nakoľko predtým sa

nikdy neliečil na psychiatrii a nemal ani žiadne psychické problémy. Žil plnohodnotným životom a v
Slovenskej pošte bol zamestnaný 24 rokov, od r.1978 do r.2002. Žalobca poukázal na svoje pracovné
aj mimopracovné aktivity pred zadržaním vodičského preukazu, ktoré už v súčasnosti nemá.
Ďalej uviedol, že škodovou udalosťou, od ktorej odvíja svoj nárok, je zadržanie vodičského preukazu dňa
23.7.2002, ktorá bola priamou a jedinou príčinou straty zamestnania a vzniku depresívnych stavov, ktoré
vyústili až do priznania invalidity a hospitalizácie na psychiatrickom oddelení. Nezákonnosť rozhodnutia

o priestupku, ktorým bol žalobcovi odobratý vodičský preukaz, bola vyslovená rozsudkom KS Prešov
pod 3So/2/2007, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.7.2008 a ktorým bolo zrušené rozhodnutie Krajského
riaditeľstva PZ v Prešove a bolo konštatované, že takéto rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zásadami
právneho štátu. Právoplatnosťou rozsudku KS Prešov vzniklo žalobcovi ako poškodenému právo na
náhradu škody, ktorá mu bola týmto rozhodnutím spôsobená a to jednak nárok na majetkovú ujmu

spočívajúcu v strate na zárobku a jednak na náhradu nemajetkovej ujmy. Svoj nárok žalobca kvalifikoval
podľa ust. § 1 ods. 1, § 2 a § 20 zák.č. 58/1969 Zb. Nezákonnosť rozhodnutia Krajského riaditeľstva PZ
podľa žalobcu spočívala v tom, že bolo vydané v rozpore so základnými pravidlami konania uvedenými
v správnom poriadku a v zákone o priestupkoch, pričom podľa žalobcu ak by KR PZ Prešov postupovalo
v súlade so zákonom, rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o zákaze činnosti viesť motorové

vozidlá a o odňatí vodičského preukazu by nenadobudlo právoplatnosť. Žalobca by teda naďalej bol
držiteľom vodičského preukazu a nevznikla by mu škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s nezákonným
rozhodnutím.

2. Žalovaný sa k nároku žalobcu vyjadril tak, že nie sú splnené hmotnoprávne podmienky na náhradu

škody. Poukázal na to, že rozhodnutie KR PZ bolo zrušené rozsudkom KS Prešov nie z dôvodu jeho
nezákonnosti, ale z dôvodu uvedeného v § 250j ods. 2 písm. c) OSP, teda že zistenie skutkového
stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Tiež uviedol, že nie je daná príčinná súvislosť medzi
údajným nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci a vznikom škody, ani nie je splnená podmienka
nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej moci v zmysle zák.č. 58/1969 Zb. Namietal taktiež žalobcom

výšku existencie škody.

3. Okresný súd Poprad medzitýmnym rozsudkom pod sp.zn. 9C/130/2011-121 zo dňa 22.9.2011
rozhodol o tom, že nárok žalobcu voči žalovanému čo do základu je dôvodný. Voči tomuto rozhodnutiu
žalovaný podal odvolanie.

Krajský súd Prešov rozhodnutím pod sp.zn. 19Co/11/2012-157 zo dňa 19.2.2013 potvrdil rozsudok
okresného súdu čo do základu vo vzťahu k náhrade škody titulom straty na zárobku a zrušil rozsudok
čo do základu vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. V odôvodnení krajského súdu bolo konštatované, že vo vzťahu k náhrade
straty na zárobku poukazuje a stotožňuje sa s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa. Bolo

konštatované,ženezákonnosťrozhodnutiamusívčaseprejednávanianárokupoškodenéhosubjektuuž
vysloviť príslušný orgán tak, ako to bolo v tomto konaní, keď ho vyslovil Krajský súd Prešov a nezákonné
rozhodnutie zrušil. Súd rozhodujúci o uplatnenom nároku na náhradu škody teda nie je oprávnený
posudzovať zákonnosť alebo nezákonnosť rozhodnutia, v ktorého dôsledku došlo k vzniku škody, túto
otázku nemôže riešiť ani ako predbežnú, uvedené už bolo vyriešené v súlade s platnými právnymi

predpismi, čo musí rešpektovať aj súd konajúci v konaní o náhradu škody. Právo na náhradu škody je
možné uplatniť si až vtedy, keď právoplatné rozhodnutie, v danom prípade rozhodnutie KR PZ Prešov
zo dňa 9.12.2002 pod č.p. KRP-109/DI-2-2002, ktorým bola škoda spôsobená, zrušil alebo zmenil pre
jeho nezákonnosť príslušný orgán, v tomto prípade rozsudkom krajského súdu. V prejednávanej veci
sú splnené všetky hmotnoprávne predpoklady zodpovednosti za škodu v zmysle zák.č. 58/1969 Zb. a

to nezákonné rozhodnutie KR PZ Prešov, krajského dopravného inšpektorátu, škoda, ktorá vznikla v
majetkovej sfére žalobcu, nakoľko s ním bol rozviazaný pracovný pomer z dôvodu odobratia vodičského
oprávnenia, na ktorý bol pracovný pomer žalobcu viazaný a z toho vyplývajúca príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím a škodou u žalobcu. Zároveň bola splnená aj ďalšia podmienka, ktorá vyplývazust.§4ods.1zák.č.58/1969Zb.spočívajúcavtom,žetotoprávoplatnérozhodnutiesprávnehoorgánu
bolo zrušené rozsudkom KS Prešov sp.zn. 3So/2/2007 zo dňa 13.5.2008. Krajský súd ďalej konštatoval,
že právoplatnosťou rozhodnutia KS Prešov pod sp.zn. 3So/2/2007 zo dňa 13.5.2008, ktorým bolo

nezákonné rozhodnutie KR PZ zrušené, vzniklo poškodenému právo na náhradu škody nezákonným
rozhodnutím mu spôsobenej. Preto v časti ohľadom náhrady škody titulom straty na zárobku krajský súd
potvrdil výrok súdu prvého stupňa ako vecne správny.

4. Žalobca žiadal svojím podaním pripustiť zmenu žaloby spočívajúcu v rozšírení nároku na náhradu

mzdy od 1.11.2002 do 31.5.2013 na sumu 38.232 eur a v rozšírení nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy na sumu 320.000 eur. Návrh na rozšírenie žaloby vzniesol na pojednávaní dňa 29.5.2013, pričom
na tomto pojednávaní uviedol, že žiada zaplatiť žalobcovi náhradu škody vo výške 77.369 eur titulom
straty na zárobku a náhradu nemajetkovej ujmy vo výše 320.000 eur. Stratu na zárobku špecifikoval
sumou 32.835 eur za obdobie od septembra 2002 do 31.12.2011, k tomuto žiadal prirátať cestovné
náhrady a stravné 14.804 eur od septembra 2002 do 31.12.2017 a špecifikoval sumu 30.000 eur ako

rozdielnazárobkuod1.1.2012do2.11.2017,čojerozdielmedzivýškouzárobkuapriznanýminvalidným
dôchodkom, keďže žalobcovi vznikne nárok na riadny starobný dôchodok dňa 2.11.2017. Svojím
písomným podaním zo dňa 16.10.2013 kvantitatívne vyčíslil nárok a upravil žalobný petit žalobca tak, že
žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovináhraduškodyvovýške45.986eurs9%p.a.úrokomzomeškania
od 17.8.2010 až do zaplatenia a náhradu nemajetkovej ujmy vo výše 320.000 eur. Odôvodnil to tým,

že vrámci náhrady škody žiada zaplatiť stratu na zárobku od 1.11.2002 do 31.5.2013 vo výške 38.232
eur a náhradu stravného od 1.1.2002 do 31.5.2013 vo výške 7.754 eur. Žalobca vrámci náhrady škody
požiadal aj o úrok z omeškania od 17.8.2010, t.j. uplynutím 6-mesačnej lehoty od prerokovania náhrady
škody so žalovaným. Okresný súd uznesením sp.zn. 9C/130/2011-248 zo dňa 24.10.2013 pripustil
zmenu žaloby spočívajúcu v rozšírení nároku na náhradu mzdy od 1.11.2002 do 31.5.2013 na sumu

38.232 eur ako aj v rozšírení nároku na náhradu nemajetkovej ujmy na sumu 320.000 eur. Nepripustil
zmenu žaloby spočívajúcu v rozšírení nároku na náhradu stravného od 1.1.2002 do 31.5.2013 vo výške
7.754 eur ako aj v rozšírení nároku na zaplatenie 9% ročného úroku z omeškania zo sumy 45.986
eur od 17.8.2010 do zaplatenia. Vo svojom odôvodnení uviedol, že žalobca prostredníctvom právneho
zástupcunapojednávanídňa29.5.2013akoajnáslednýmipísomnýmipodaniamianávrhomdoručeným

súdu dňa 16.10.2013 požiadal súd o zmenu žaloby spočívajúcu v jej rozšírení, keď žiadal rozšíriť už
uplatnený nárok na náhradu mzdy a to až do 31.5.2013 na sumu 38.232 eur a uplatnený nárok na
náhradu nemajetkovej ujmy na sumu 320.000 eur. Súd pripustil túto zmenu žaloby, nakoľko ohľadom
týchto nárokov už bolo vykonané dokazovanie s tým, že základ nároku pokiaľ sa týka straty na zárobku
je daný, keďže odvolací súd v tejto časti potvrdil medzitýmny rozsudok a taktiež už boli vykonané aj

dokazovania vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy a boli dané podklady pre konanie o zmenenom
nároku.

5. Právny zástupca žalobcu poukázal na znalecký posudok vypracovaný znalcom z odboru ekónomia,
odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, čím sa preukázalo, že ušlý zárobok žalobcu predstavoval 35.682,61

eur a zároveň žiadal náhradu škody týkajúcu sa aj stravného, ktoré by žalobcovi patrilo, pokiaľ by
pracovný pomer trval. Preto žiadali žalovaného zaviazať na náhradu škody vo výške 45.986 eur s
9% úrokom z omeškania od 17.8.2010 do zaplatenia. Zároveň právny zástupca uviedol, že najprv bol
prerokovaný návrh na náhradu škody s tým, že 16.8.2010 uplynula lehota na plnenie a keďže nedošlo
k úhrade náhrady škody zo strany žalovaného, tento úrok z omeškania žiadajú určiť od 17.8.2010.

6. Právny zástupca žalovaného uviedol, že čo sa týka znaleckého dokazovania vo veci, bolo z ich
strany namietané, že výška, od ktorej si žalobca odvodzoval svoj nárok, sa má počítať z priemerného
zárobku žalobcu bez valorizácie. Poukázal na ust. § 21 zák.č. 58/1969 Zb., ktorý odkazuje na príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka o náhrade za stratu na zárobku, kde v zmysle § 447 ods. 1

OZ účinného v čase vydania žalobcom tvrdeného nezákonného rozhodnutia sa náhrada za stratu na
zárobku vypočíta ako náhrada za túto stratu po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite
ako rozdiel medzi priemerným zárobkom pred poškodením a zárobkom dosahovaným po poškodení s
pripočítaním invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku. Konkrétne poukázal na určité časové
obdobia, pri ktorých znalec túto mzdu aj nevalorizoval. Ďalej právny zástupca uviedol, že žalobca

nepožiadal o vrátenie vodičského preukazu ani po 8 mesiacoch, pričom nezaplatil ani pokutu tvrdiac,
že takýmto počínaním by sa priznal ku spáchaniu priestupku. Je preto zrejmé, že štát zastúpený
ministerstvom vnútra môže zodpovedať za škodu iba do obdobia 4 mesiacov, kedy si žalobca mohol
požiadať o vrátenie vodičského preukazu, pričom najneskorší termín vrátenia je obdobie 8 mesiacov. Akteda žalobca dostal výpoveď s výpovednou dobou, ktorá uplynula ku koncu októbra 2002, ušlá mzda by
žalobcovi prináležala za mesiace november, december 2002 a január, február 2003 a výsledná suma by
celkovo predstavovala 154 eur. Keďže žalobca mal možnosť požiadať o vrátenie vodičského preukazu,

tým pre štát v zastúpení ministerstvom vnútra končí príčinná súvislosť k zodpovednosti za škodu.
Znalec vypočítal ušlú mzdu za obdobie od novembra 2002 do mája 2013 tak, že čistá mzda žalobcu
by za toto obdobie predstavovala 35.682,61 eur. Žalobcovi boli vyplatené ďalšie dávky a to podpora v
nezamestnanosti, dávka sociálnej pomoci a čiastočný invalidný dôchodok za uvedené obdobie celkovo
vo výške 23.696,30 eur. Túto sumu je potrebné odpočítať od znalcom určenej sumy predstavujúcej

čistú mzdu a tak by ušlá mzda predstavovala sumu 11.986,31 eur. Od r.2006 znalec mzdu valorizoval
a vypočítal ju až do r.2013, pričom tento nárok od r.2009 považuje žalovaný za premlčaný. Žalovaný
vo svojich výpovediach taktiež uviedol, že vznáša námietku premlčania, pokiaľ sa týka rozšíreného
nároku na náhradu skutočnej škody a má za to, že nárok žalobcu uplatnený za obdobie od 1.1.2009 do
31.5.2013 je premlčaný. Žalovaný poukázal aj na objektívnu premlčaciu lehotu v zmysle ust. § 22 zák.č.
58/1969 Zb. a to 10 rokov odo dňa, keď poškodenému bolo oznámené nezákonné rozhodnutie, ktorým

bola spôsobená škoda. V tomto prípade je to rozhodnutie o priestupku. Nadobudnutie právoplatnosti
tohto rozhodnutia je dňa 16.12.2002 a možno konštatovať, že objektívna premlčacia doba uplynula
17.12.2012 a preto trvajú na tom, že nárok žalobcu uplatnený za obdobie od 1.1.2009 do 31.5.2013 je
premlčaný. Žalovaný ďalej poukázal na to, že rozhodnutie o priestupku žalobca prevzal dňa 15.10.2002
a rozhodnutie o odvolaní dňa 16.12.2002. Na účely určenia uplynutia objektívnej premlčacej doby s

poukazom na ust. § 22 zákona č. 58/1969 Zb. po zistení dátumov doručenia uvedených rozhodnutí
žalobcovi má žalovaný za to, že objektívna premlčacia doba začala plynúť 17.12.2002, pričom posledný
deň premlčacej doby uplynul dňa 17.12.2012.

7.Právnyzástupcažalobcukvznesenejnámietkepremlčaniauviedol,žetátojenedôvodná.Akžalovaný

udáva, že posledný deň premlčacej lehoty bol deň 4.1.2012 a že žalobca rozšíril žalobný návrh až na
pojednávaní 29.5.2013, tak žalobca v tomto prípade poukazuje na to, že pri podaní žalobného návrhu
dňa21.7.2011sinavrhovateľnemoholuplatniťnároknanáhradustratynazárobkuodtohtodátumuaždo
31.5.2013,pretoževtomtočasemutakátonáhradaškodyeštenevznikla.Účelompremlčaniajeochrana
dlžníka pred neobmedzenou možnosťou veriteľa vymáhať splatnú pohľadávku. Základným princípom

inštitútu premlčania je zároveň povinnosť veriteľa do určitej doby uplatniť svoj nárok na súde. Pokiaľ
žalobca podal žalobu pred uplynutím premlčacej doby a následne svoj žalobný návrh rozšíril, neohrozil
postavenie žalovaného v tom smere, že tento o existencii tohto nároku nevedel. Konkrétna výška straty
na zárobku bola síce upravená v priebehu súdneho konania, avšak to nič nemení na skutočnosti, že
žalobca uplatnil svoje právo pred uplynutím premlčacej doby.

8. Žalovaný ďalej vo svojom písomnom podaní zo dňa 14.5.2014 uviedol, že pokiaľ sa týka výšky
skutočnej škody, žiadal, aby súd pri určovaní jej výšky vychádzal zo sumy maximálne 646,46 eur. K
tomuto dospel tak, že od výšky priemerného zárobku žalobcu v r.2002 bola odpočítaná výška dávky v
nezamestnanosti, ktorá bola žalobcovi priznaná za obdobie od 1.11.2002 do 23.3.2003, kedy žalobcovi

uplynula doba zákazu činnosti. Náhrada skutočnej škody by mohla prináležať žalobcovi len za obdobie
od 1.11.2002, kedy sa stal nezamestnaným, do 23.3.2003, kedy mu uplynul posledný deň zákazu
činnosti viesť motorové vozidlo. Po tomto dátume žalobca mohol požiadať o vrátenie vodičského
preukazu, čo však neurobil. Žalobca odmietol zaplatiť pokutu vo výške 4.000 Sk, ktorá mu bola uložená
a žalobca si vodičský preukaz prevzal, až keď sa domnieval, že uplynula premlčacia doba na zaplatenie

pokuty 21.6.2006. Po uplynutí doby zákazu činnosti si teda škodu žalobca zapríčinil výlučne sám
svojím konaním a teda po dátume 23.3.2003 znáša žalobca zodpovednosť za škodu, o ktorej tvrdí, že
mu vznikla. Pri výpočte skutočnej škody by sa malo vychádzať z výšky priemernej mzdy za r. 2002,
ktorú žalobca uviedol a to pri zohľadnení ustanovení Občianskeho zákonníka účinného v čase vydania
rozhodnutia o priestupku a rozhodnutia o odvolaní týkajúcich sa straty na zárobku sa vždy vychádza z

priemerného zárobku, ktorý bol dosahovaný v čase pred poškodením, v tomto prípade je to priemerný
zárobok žalobcu za r.2002 a zárobkom dosahovaným po poškodení po započítaní výšky invalidného
dôchodku príp. čiastočného invalidného dôchodku.

9. Právny zástupca žalobcu uviedol, že v tomto konaní je preukázaná príčinná súvislosť medzi

vzniknutou škodou spočívajúcou v strate na zárobku od novembra 2002 až do mája 2013. Žalobca z
objektívneho hľadiska vykonal všetko, aby si mohol po strate zamestnania nájsť iné pracovné miesto.
Ďalej poukázal na to, že žalovaný s poukazom na vznesenú námietku premlčania nezohľadnil pri
výpočte objektívnej premlčacej doby, ktorú ustálil na deň 17.12.2012, spočívanie premlčacej dobypočas predbežného prerokovania nároku. Ak si žalobca vodičský preukaz neprevzal resp. nepožiadal
o vrátenie vodičského preukazu po uplynutí polovice 8-mesačného zákazu činnosti a nezaplatil pokutu
4.000 Sk, činil tak z dôvodu, že spáchanie priestupku od začiatku popiera, necítil sa byť vinný za

spáchanie priestupku a iným konaním by tento svoj postoj poprel. Dokonca aj v prípade, ak by bol
žalobcovi vodičský preukaz vrátený skôr, nebol by prijatý späť na pracovné miesto v Slovenskej pošte,
keďže na jeho miesto bol ihneď po prepustení prijatý iný zamestnanec. V rozsudku Krajského súdu
Prešov 3So/2/2007 vrámci svojho odôvodnenia sa uvádza pochybenie správneho orgánu, ktorým bola
uložená pokuta a zadržaný vodičský preukaz. Krajský súd vytkol nedostatočné zistenie skutkového

stavu, ďalej to, že o vine obvineného z priestupku boli od začiatku pochybnosti a že rozhodnutie
správneho orgánu nie je spravodlivé a nemožno ho považovať ani za hodnoverné ani za presvedčivé.

10. Zo znaleckého posudku č. 14/2016 vypracovaného znalcom v odbore ekonómia a manažment,
odvetvie účtovníctvo a daňovníctvo, vyplýva, že za obdobie od novembra 2002 do 31.5.2013 čistá
priemerná mzda žalobcu podľa dokladov, ktoré boli zaslané Slovenskou poštou o priemernom a

predpokladanomčistommesačnomzárobku,jepodľažalobcu61.924,78eur.Počasuvedenéhoobdobia
bola žalobcovi vyplatená podpora v nezamestnanosti vo výške 868,05 eur, dávka sociálnej pomoci 48,13
eur a čiastočný invalidný dôchodok 22.780,11 eur. Spolu za uvedené obdobie bola žalobcovi vyplatená
suma 23.696,30 eur. Zo znaleckého posudku vyplýva, že žalobca vypočítal náhradu mzdy z dokladov
zaslanýchSlovenskoupoštouopriemernomapredpokladanomčistommesačnomzárobku.Ďalejznalec

uviedol, že vypracoval za zamestnanca mzdový list, kde bola hrubá mzda podľa pracovnej zmluvy
zvýšená valorizáciou, z ktorej bola vyčíslená čistá mzda za daný mesiac, t.j. mzda znížená o odvody
na zdravotné a sociálne poistenie. Podľa takto vypočítanej mzdy by čistá mzda za obdobie od 11/2002
do 5/2013 činila 35.682,61 eur. Čo sa týka vyplatených čiastok žalobcovi (podpora v nezamestnanosti,
dávka sociálnej pomoci a čiastočný invalidný dôchodok), toto znalec vyčíslil vo výške 23.696,30 eur.

Zároveň znalec uviedol, že ušlá mzda vypočítaná zo strany žalobcu bola vypočítaná z dokladov, ktoré
boli zaslané Slovenskou poštou o priemernom čistom mesačnom zárobku a znalec ušlú mzdu vypočítal
z dokladov - dohody o zmene pracovnej zmluvy z 28.2.2002, ktorá je súčasťou pracovnej zmluvy, kde
základná mzda bola vo výške 8.500 Sk so stupňom náročnosti 2/S, t.j. násobené koeficientom 1,2.

11. Znalec doplnil znalecký posudok doplnkom č. 5/2019 vo vyčíslení nároku na náhradu ušlej mzdy,
pričom zo záverov vyplýva, že výška ušlého zárobku žalobcu v období od 1.11.2002 do 15.3.2003, t.j. za
obdobie, kedy bol žalobca vedený v evidencii nezamestnaných a poberal podporu v nezamestnanosti,
by bola z hrubej mzdy v sume 11.897 Sk (394,91 eur). Výšku ušlého zárobku vypočítal tak, že od
súčtu miezd za jednotlivé mesiace predmetného obdobia podľa dohody o zmene pracovnej činnosti

a valorizácie odpočítal vyplatenú podporu v nezamestnanosti, dávku sociálnej pomoci a čiastočný
invalidný dôchodok. Týmto spôsobom postupoval aj pri všetkých ďalších označených obdobiach,
kedy od súčtu miezd za jednotlivé mesiace odpočítal vyplatený invalidný dôchodok. Od 16.3.2003 do
25.5.2003 bol poberateľom dávky sociálnej pomoci, ktorú znalec odpočítal od výšky ušlého zárobku,
pričom za uvedené obdobie výška ušlého zárobku z hrubej mzdy by činila 18.070 Sk (599,82 eur). Za

ďalšie obdobie od 26.5.2003 do 31.12.2003 výška ušlého zárobku z hrubej mzdy by činila 30.110 Sk
(1.165,43 eur). Za obdobie od 1.1.2004 do 31.12.2004 výška ušlého zárobku z hrubej mzdy by činila
55.913 Sk (1.855,98 eur). Za obdobie od 1.1.2005 do 31.12.2005 výška ušlého zárobku z hrubej mzdy
by činila 52.212 Sk (1.733,12 eur). Za obdobie od 1.1.2006 do 31.12.2006 výška ušlého zárobku z hrubej
mzdy by činila 50.412 Sk (1.673,37 eur). Za obdobie od 1.1.2007 do 31.12.2007 výška ušlého zárobku

z hrubej mzdy by činila 54.522 Sk (1.809,80 eur). Za obdobie od 1.1.2008 do 31.12.2008 výška ušlého
zárobku z hrubej mzdy by činila 56.736 Sk (1.883,29 eur).

12. Podľa § 1 ods. 1 zák.č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,
ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní ako

aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o
väzbe alebo o treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie. Štát zodpovedá taktiež za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánom spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh
štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.
Podľa § 1 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 2 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú
účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vy daným v tomto konaní.Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je
súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona ako výnimku z ustanovenia ods. 1 možno uplatniť nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto
rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku zrušené alebo zmenené.
Podľa § 22 ods. 1 zák.č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky
odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody

zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.
Podľa § 22 ods. 2 cit. zákona najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému
bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o
škodu na zdraví.
Podľa § 22 ods. 3 cit. zákona ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom orgáne,
premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania najdlhšie však po dobu 6

mesiacov neplynie.
Podľa § 27 cit. zákona zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú
rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

13. Medzitýmnym rozsudkom Okresného súdu Poprad pod sp.zn. 9C/130/2011-121zo dňa
22.9.2011bolo rozhodnuté o tom, že nárok žalobcu voči žalovanému čo do základu je dôvodný.
Rozsudkom Krajského súdu Prešov pod sp.zn. 19Co/11/2012-157 zo dňa 19.2.2013 bol potvrdený
rozsudokčodozákladuvovzťahuknáhradeškodytitulomstratynazárobku.Včastivovzťahuknáhrade
majetkovej ujmy bol rozsudok zrušený a vrátený súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

14. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Z ustanovenia § 100 ods. 2 OZ vyplýva,
že sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ust. §

105, záložné práva sa nepremlčujú skôr než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva
z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový
vzťah trvá (§ 100 ods. 3).

15. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť

námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká,
iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti,
v dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je
pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a
zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si

svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim
povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným
spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť
námietku premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu
svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má za následok,

že súd nemôže oprávnenej osobe právo priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta OZ). Zásada hospodárnosti
konaniamusíviesťkonajúcisúdktomu,abyprednostneposúdilvkonanívznesenúnámietkupremlčania
vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu vydaniu rozhodnutia vo
veci samej bez potreby vykonávania ďalších dôkazov.

16. Žaloba o náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím bola žalobcom podaná dňa
21.7.2011.Rozhodnutiekrajskéhosúdusp.zn.3So/2/2007,oktoréžalobcaopierasvojnárok,nadobudlo
právoplatnosť dňa 23.7.2008 a stalo sa vykonateľným 8.8.2008. Na základe tohto rozhodnutia krajský
dopravnýinšpektorátrozhodolozastavenípredmetnéhokonania.PrávoplatnosťourozsudkuKSPrešov,
ktorým bolo nezákonné rozhodnutie zrušené, vzniklo žalobcovi právo na náhradu škody. Žaloba bola

teda podaná v 3-ročnej lehote v zmysle ust. § 22 ods. 1 zák.č. 58/1969 Zb. náhrada škody prináleží
žalobcovi počnúc dňom 1.11.2002, kedy sa stal nezamestnaným. Rozhodnutie o priestupku žalobca
prevzal dňa 15.10.2002. Voči tomuto rozhodnutiu o priestupku podal odvolanie. Krajské riaditeľstvo PZ
Prešov rozhodnutím o odvolaní zo dňa 9.12.2002 odvolanie žalobcu zamietlo a potvrdilo rozhodnutieo priestupku vydané Okresným dopravným inšpektorátom OR PZ Poprad. Rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 16.12.2002. Za začiatok plynutia lehoty sa považuje deň 17.12.2002, teda deň
nasledujúci po dni, kedy si žalobca prevzal rozhodnutie o odvolaní voči rozhodnutiu o priestupku.

Podľa ust. § 22 ods. 2 zák.č. 58/1969 Zb. sa právo premlčí najneskôr za 10 rokov odo dňa, kedy
poškodenému bolo doručené nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda. V zmysle 10-
ročnej premlčacej doby by táto uplynula dňa 17.12.2012. Táto premlčacia doba neplynula od doručenia
žalobcovej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody do doručenia odpovede na
túto žiadosť, t.j. od 16.2.2010 do 29.7.2010, čo celkovo predstavuje 5 mesiacov a 13 dní. Najneskôr

sa právo žalobcu v zmysle § 22 ods. 2 a 3 zák.č. 58/1969 Zb. premlčalo 30.5.2013 (17.12.2002 + 10
rokov + 5 mesiacov + 13 dní, čím uplynula objektívna premlčacia lehota). Žalobca požiadal o zmenu
petitu žaloby a rozšírenie tejto žaloby na pojednávaní dňa 29.5.2013, na ktorom bola inak kvantitatívne
špecifikovaná, avšak písomne túto zmenu petitu doručil až dňa 16.10.2013, kde už konkrétne uviedol,
čoho sa domáha a táto zmena žaloby čo do jej kvantitatívneho rozšírenia bola doručená súdu. O tomto
návrhu rozhodol súd uznesením pod sp.zn. 9C/130/2011-248 zo dňa 24.10.2013. Z uvedeného teda

vyplýva, že nárok žalobcu od 1.1.2009 do 31.5.2013 nie je dôvodný, nakoľko súd vzhliadol k námietke
premlčania vznesenej zo strany žalovaného. Súd v tomto smere poukazuje aj na rozhodnutie krajského
súdu 19Co/155/2017-450, kedy v bode 8 tohto rozhodnutia poukázal na to, že rozhodujúcim okamihom
pre správne posúdenie námietky premlčania je kedy bolo nezákonné rozhodnutie žalobcovi doručené
(17.12.2002), ako dlho premlčacia doba v dôsledku predbežného prerokovania spočívala (5 mesiacov

a 13 dní) a kedy bola zmena žaloby čo do jej kvantitatívneho rozšírenia doručená súdu (16.10.2013).
Na základe toho súd po vzhliadnutí námietky premlčania rozhodoval len o nároku na strate na zárobku
za obdobie od 1.11.2002 do 31.12.2008.

17. Podľa § 415 OZ každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,

na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 441 OZ ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu pomerne; ak bola
škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 21 zák.č. 58/1969 Zb. strata na zárobku sa uhrádza aj keď nejde o škodu na zdraví.

Podľa § 447 OZ náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti poškodeného alebo

priinvaliditesaposúdiasumatejtonáhradysaurčírovnakoakosumaúrazovejrentypodľavšeobecných
predpisov o sociálnom poistení.

18. V predmetnom konaní bola preukázaná príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou spočívajúcou v
strate na zárobku a rozhodnutím OR PZ Poprad o priestupku zo dňa 7.10.2002. V ďalšom súd poukazuje

na rozhodnutie KS Prešov 3So/2/2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23.7.2008 a ktorým bolo zrušené
rozhodnutie KR PZ Prešov. V dôsledku rozhodnutia o priestupku došlo k odobratiu vodičského preukazu
u žalobcu, k následnému rozviazaniu pracovného pomeru na strane žalobcu, čo už bolo konštatované
aj v medzitýmnom rozsudku Okresného súdu Poprad. Ustanovenie § 21 zák.č. 58/1969 odkazuje na
príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka za stratu na zárobku v zmysle § 447 OZ účinného v čase

vydania žalobcom tvrdeného nezákonného rozhodnutia, pričom podľa tohto ustanovenia sa náhrada
za stratu na zárobku vypočíta ako náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti
alebopriinvaliditeakorozdielmedzipriemernýmzárobkompredpoškodenímazárobkomdosahovaným
po poškodení s pripočítaním invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodku. Toto zodpovedá aj
príslušným ustanoveniam Zákonníka práce, ktoré sa týkajú jednak pracovného pomeru a jednak mzdy

a to ust. § 118 - 119 Zákonníka práce, § 134 ods. 1, 2, 4 Zákonníka práce.

19. Žalovaný poukázal na to, že neexistuje príčinná súvislosť medzi vznikom škody v súvislosti so
zákazom viesť motorové vozidlá. Po uplynutí sankcie žalobcovi podľa názoru žalovaného nič nebránilo
si od 24.3.2003 prevziať vodičské oprávnenie a uplatniť sa na trhu práce prostredníctvom pracovných

pozícií, ktoré vyžadujú vodičské oprávnenie. Žalobca mohol požiadať o upustenie od výkonu sankcie
zákazu viesť motorové vozidlá už od 24.11.2002. Podľa názoru žalovaného teda škoda bola spôsobená
aj zavinením poškodeného. Po uplynutí sankcie si navyše vodičský preukaz nevyzdvihol a nepokúsil
uplatniť svoje práva a požiadať o odpustenie zvyšku sankcie. Žalovaný zastáva názor, že za uvedenéobdobie 10 rokov neexistuje príčinná súvislosť za vznik škody medzi zákazom viesť motorové vozidlá
na 8 mesiacov a tým, že žalobca nepracuje 15 rokov. Vzhľadom k uvedenému čo sa týka výšky škody
táto by mala predstavovať nanajvýš sumu 824,88 eur. Žalovaný vychádzal pri výpočtoch ušlej mzdy zo

znaleckého posudku č. 14/2016 a to za obdobie od novembra 2002 do júna 2003, teda za obdobie 8
mesiacov, počas ktorých bol zadržaný vodičský preukaz žalobcovi a kde výška ušlej mzdy činila 824,88
eur. Žalobca mal možnosť prevziať si resp. požiadať o vrátenie vodičského preukazu.

20. Žalobca k tomuto uviedol, že nebolo možné prevziať si vodičský preukaz v uvedenom čase.

Vodičský preukaz mu bol odňatý, na základe toho bol s ním zrušený pracovný pomer a následne ostal
nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. Zo strany policajného zboru nikdy nebol vyzvaný, aby si
prevzal vodičský preukaz a na možnosť prevziať si vodičský preukaz ho upozornil až predchádzajúci
právny zástupca, pričom sa jednalo o necelé štyri roky od zadržania vodičského preukazu. Keď si
uvedenú skutočnosť išiel vybaviť, bol už invalidný dôchodca a to od mája 2003. Pri vydaní vodičského
preukazu žalobca žiadal potvrdenie o tom, že mu bol vydaný, pričom civilná zamestnankyňa uviedla,

že takéto potvrdenie nevydávajú a všetko je v evidencii. Po ukončení sankcie v marci 2003 si
vodičský preukaz nemohol prevziať, nebol by mu vydaný, pretože nemal zaplatenú pokutu 4.000
Sk, ktorú ani nemienil zaplatiť, pretože sa žiadneho priestupku nedopustil. Pokiaľ sa týka ďalšej
možnosti uplatnenia na trhu práce, žalobca uvádzal, že konaním príslušníkov policajného zboru mu
bola spôsobená doživotná trauma, nevratné poškodenie zdravia, keďže v dôsledku všetkých následných

udalostí sa dostal do stavu ťažkých depresií a od r.2004 je vedený v psychiatrickej ambulancii a
napriek nastavenej liečbe táto zdravotný stav nezlepšila, naopak bol už 3-krát hospitalizovaný na
psychiatrickom oddelení. V dôsledku ťažkých depresií je sústavne unavený, vyčerpaný, nevládny a
nemôže vykonávať žiadnu fyzickú prácu, má problémy so spánkom počas noci, teda nemôže vykonávať
prácu ani počas nočných hodín a zmenil sa mu aj osobný život. Depresie vyvolávajú bolesti hlavy,

kĺbov a podobne. Navštevuje aj iné ambulancie - gastroenterologickú, alergologickú, napriek liečbe
nedochádza k zlepšeniu zdravotného stavu a preto bol uznaný invalidným dôchodcom. V čase, keď bol
nezamestnaný, využil všetky možné pracovné ponuky, ktoré trh ponúkal, či už sa jednalo o Chemosvit
- nevzali ho, čo bolo dokladované, Tatravagónku, Tatramat, opätovne nebol vybraný. Ďalej uviedol, že
mu bola priznaná len polovičná podpora v nezamestnanosti, nakoľko pracovný pomer bol ukončený

výpoveďou pre porušenie pracovnej disciplíny, čiže aj jeho finančná situácia v tom čase bola veľmi
zlá. Svoje tvrdenia ohľadom zdravotného stavu podložil lekárskymi správami, z ktorých vyplýva, že
menovaný trpí depresiami, bol viackrát hospitalizovaný na psychiatrickom oddelení. V dôsledku svojho
zdravotného stavu bol uznaný invalidným dôchodcom. S poukazom na priznanú invaliditu ako aj na
uvedené lekárske správy má súd za to, že na strane žalobcu nebolo možné si situáciu riešiť iným

spôsobom, riadne sa zamestnať, na základe čoho by mal riadny príjem a preto pokiaľ sa týka straty na
zárobku, súd mu túto stratu na zárobku priznal v zmysle znaleckého posudku tak ako bola vypočítaná
znalcom z odboru ekonómie za obdobie od 1.11.2002 (odkedy sa stal nezamestnaným) do 31.12.2008
(podľapôvodnéhonávrhu,nakoľkood1.1.2009vzhliadolnanámietkupremlčaniavznesenúžalovaným).
Za obdobie od 1.11.2002 do 15.3.2003 (keď bol žalobca vedený v evidencii nezamestnaných a poberal

podporu v nezamestnanosti) znalec vyčíslil výšku ušlého zárobku z hrubej mzdy 11.897 Sk (394,91
eur). Za obdobie od 16.3.2003 do 25.5.2003 (obdobie, keď žalobca poberal dávku sociálnej pomoci)
znalec vyčíslil výšku ušlého zárobku z hrubej mzdy 18.070 Sk (599,82 eur). Za obdobie od 26.5.2003
do 31.12.2003 (žalobca poberal čiastočný invalidný dôchodok) znalec vyčíslil výšku ušlého zárobku z
hrubejmzdy35.110Sk(1.165,43eur).Zaobdobieod1.1.2004do31.12.2004(žalobcapoberalčiastočný

invalidný dôchodok) znalec vyčíslil výšku ušlého zárobku z hrubej mzdy 55.913 Sk (1.855,98 eur). Za
obdobie od 1.1.2005 do 31.12.2005 (žalobca poberal čiastočný invalidný dôchodok) znalec vyčíslil výšku
ušlého zárobku z hrubej mzdy 52.212 Sk (1.733,12 eur). Za obdobie od 1.1.2006 do 31.12.2006 (žalobca
poberal čiastočný invalidný dôchodok) znalec vyčíslil výšku ušlého zárobku z hrubej mzdy 50.412 Sk
(1.673,37 eur). Za obdobie od 1.1.2007 do 31.12.2007 (žalobca poberal čiastočný invalidný dôchodok)

znalec vyčíslil výšku ušlého zárobku z hrubej mzdy 54.522 Sk (1.809,80 eur). Za obdobie od 1.1.2008
do 31.12.2008 (žalobca poberal čiastočný invalidný dôchodok) znalec vyčíslil výšku ušlého zárobku z
hrubej mzdy 56.736 Sk (1.883,29 eur).

21. Vzhľadom na omeškanie žalovaného vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania s poukazom

na ust. § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády 87/2005 Zb., výška úrokov z omeškania predstavuje
2-násobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska vždy k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Vzhľadom k tejto skutočnosti požadovaná výška úrokov z omeškania bola
uvedená v správnej výške. Žalobca žiadal úroky z omeškania od 17.8.2010, t.j. uplynutím 6-mesačnejlehoty od prerokovania náhrady škody so žalovaným. Tento nárok žalobcu súd uznáva ako dôvodný a
preto v tejto časti návrhu vyhovel. Žalovaný ani po prerokovaní náhrady škody túto platiť nezačal a preto
sa dostal do omeškania.

22. Pokiaľ sa týka nemajetkovej ujmy, ktorú žiadal žalobca rozšírením nároku na pojednávaní dňa
30.11.2016 vo výške 400.000 eur, súd k tomuto uvádza nasledovné - zákon č. 58/1969 Zb. umožňoval
výlučne odškodnenie skutočnej škody a ušlého zisku bez nároku na odškodnenie nemajetkovej ujmy.
Uvedenou otázkou práva na náhradu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 58/1969 Zb. sa zaoberal a

rozhodol NS SR pod sp.zn. 4Cdo/177/2005, kde vyslovil, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazochnemožnopriznaťpodľazákonač.58/1969Zb.Podľačl.51ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky
domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 Ústavy, sa možno len v
medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Žalobca svoju nemajetkovú ujmu odvodzuje od
príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom súd má za to, že v súdnom konaní sa žalobca
domáha ochrany osobnosti podľa § 11 OZ. V tomto je však pasívne legitimovaný len ten, kto zasiahol do

osobných práv žalobcu. V uvedenom prípade nejde o vzťah zodpovednosti štátu za konanie štátnych
orgánov. Na toto poukázal aj žalovaný, ktorý uviedol, že pasívna legitimácia musí vychádzať z hmotného
práva. Taktiež poukázal na uznesenie ÚS 137/07-15, kde ústavný súd vyjadril svoj názor, že zákon o
zodpovednosti štátu patrí medzi výnimky zo všeobecnej zásady, podľa ktorej subjekt práva zodpovedá
za škodu resp. ujmu, ktorú spôsobil. Je zrejmé, že štátny orgán a štát sú odlišnými subjektmi práva.

Znamená to, že bez ohľadu na skutočnosť, ktorý štátny orgán škodu spôsobil, zodpovedným vecne
pasívne legitimovaným je štát. Túto výnimku zo zásady zodpovednosti za škodu však možno uplatniť
len v medziach pôsobnosti zákona o zodpovednosti štátu, teda iba na prípady, v ktorých vznikla škoda
v zmysle jej definície a preto pokiaľ by sa mala žaloba žalobcu právne posúdiť podľa § 11 a nasl. OZ,
žalobasmerujúcaprotištátumuselabybyťzamietnutáprenedostatokpasívnejvecnejlegitimácie.Takže

pokiaľ sa týka nemajetkovej ujmy Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom vnútra SR v tomto
konaní nie je pasívne vecne legitimovaný subjekt. Súd sa stotožnil v tomto smere s názorom žalovaného
a má za to, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný pokiaľ žalobca žiada nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy v tomto konaní. Preto aj v tejto časti súd návrh zamietol.

23. Čo sa týka stravného, súd má za to, že žalobca si toto v tomto konaní nemôže uplatňovať, pretože
je to nárok, ktorý môže uplatniť voči svojmu zamestnávateľovi. Preto aj v tejto časti súd návrh žalobcu
zamietol.

24. Vo vzťahu k vyúčtovaniu za znalecké dokazovanie súd rozhodol tak, že Slovenská republika nemá

nárok na náhradu trov konania. Žalobca bol úspešný v časti náhrady straty na zárobku a výšku tejto
straty bolo potrebné vyčísliť znalcom, ktorý bol riadne súdom ustanovený. U žalobcu je vzhľadom k
poberaniu invalidného dôchodku aj predpoklad oslobodenia od zloženia záloh za znalecké dokazovanie.

25. Súd zároveň žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalobca bol úspešný v

časti priznania straty na zárobku, ktorá výška však záležala od znaleckého posúdenia a bol neúspešný,
pokiaľ sa týka straty na zárobku od 1.1.2009 do 31.5.2013. Ďalej bol neúspešný, pokiaľ sa týka
nemajetkovej ujmy a stravného. Vo vzťahu k požadovanej sume straty na zárobku bol úspešný v cca
30%. Pomer úspechu a neúspechu predstavoval v prospech žalovaného 40%. Vyčíslenie výšky straty
na zárobku záviselo od posúdenia znalca, preto súd trovy konania stranám sporu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia, a to
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).