Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 15, 2015

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 8Tk/1/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114010751
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Manduch
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2015:3114010751.4

Rozhodnutie

Okresný súd Trenčín v konaní pred senátom zloženým z predsedu senátu JUDr. Mariána Manducha a
prísediacich Ľudmily Hujovej a Milana Križana na hlavnom pojednávaní v Trenčíne dňa 15.05.2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

X. I., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom X., Y. č. XXX/X, prechodne bytom B. A. č. XXX, t.č. vo

výkone väzby v ÚVV Ilava,

j e v i n n ý , ž e

dňa 21.11.2013 asi o 22.15 hod. vošiel pod vplyvom alkoholických nápojov po návrate z krčmy do
drevenice č. XXX v obci B. A., kde býval a v izbe na gauči našiel sedieť O.. L. F., nar. XX.XX.XXXX,

naposledy trvale bytom B. A. č. XX, ktorý bol u neho na návšteve už od popoludňajších hodín, pričom
spoločne konzumovali alkoholické nápoje a keď si obžalovaný X. I. všimol, že steny na izbe a kuchyni sú
postriekané muštom, začal O.. L. F. vyčítať, že mu doma urobil neporiadok, v kuchyni medzi nimi došlo k
hádke a vzájomnému fyzickému konfliktu, pri ktorom obžalovaný X. I. pravdepodobne drevenou palicou
o dĺžke cca 81,5 cm viackrát udrel O.. L. F. do oblasti hlavy a trupu a tiež ho presne nestotožneným

jednobritým kuchynským nožom o dĺžke čepele cca 10 - 12 cm a šírke čepele cca 2,5 cm bodol
najmenej sedemkrát do krku a hrudníka, následkom čoho O.. L. F. utrpel dve plytké rezné poranenia
na koži krku vpravo pod sánkou, jeden plytký škrabanec kože krku vpravo, dve bodné poranenia dolnej
časti krku, bodné poranenie dolnej časti krku v oblasti jugulárnej jamky, jeden nábod kože hrudníka
vpravo a viacnásobné bodné poranenia hrudníka s trojnásobným priebodom horného laloka pravých
pľúc, bodnorezné poškodenia magistrálnych ciev pre horný lalok pravých pľúc a poškodenie pľúcnice

s následným vykrvácaním navonok a do pohrudničnej dutiny vpravo, ktoré zapríčinili traumaticko-
hemoragický šok, ktorý bol bezprostrednou príčinou smrti O.. L. F., pričom O.. L. F. pri útoku utrpel i
ďalšie zranenia, ktoré však v krátkodobom časovom horizonte nemohli spôsobiť jeho smrť, obžalovaný
X. I. následne vyzliekol O.. L. F. do naha, všetko jeho oblečenie spálil v kuchyni v šporáku na tuhé
palivo a jeho nahé telo odtiahol ku hnojisku nachádzajúcemu sa neďaleko drevenice, kam telo vyložil
za pomoci dreveného konára a v kuchyni handrou a čistou vodou poumýval podlahu od krvi a nôž,

ktorým spôsobil O.. L. F. smrteľné zranenia zahodil na doposiaľ nezistené miesto, pričom obžalovaný
X. I. z dôvodu ovplyvnenia alkoholickými nápojmi nemohol z medicínskeho hľadiska v čase spáchania
tohto činu rozpoznať jeho protiprávnosť a ovládať svoje konanie, a skutku sa dopustil napriek tomu,
že bol za taký čin odsúdený, a to rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 1T/33/90 zo
dňa 18.11.1992, právoplatným a vykonateľným u obžalovaného X. I. dňa 5.1.1993, ktorým bol uznaný
vinným za spáchanie okrem iného trestného činu vraždy podľa § 219 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.

spolupáchateľstvom podľa § 9 odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.,

t e d a

požitím návykovej látky sa úmyselne priviedol do stavu nepríčetnosti, v ktorom sa dopustil konania,
ktoré má inak znaky trestného činu obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2písmeno c), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno
e) Trestného zákona.
T ý m s p á c h a l

zločin opilstva podľa § 363 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

podľa § 363 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4, odsek 8 Trestného zákona s
prihliadnutím k § 37 písmeno m) Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 8 (osem) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona sa zaraďuje obžalovaný na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a) Tr. zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci a to: 1ks
drevený konár o dĺžke 0,80 metra a priemere 4 cm a 1 ks drevenej palice čiastočne okresanej z kôry,
celkovej dĺžky 81,5 cm a priemere cca 4,7 cm.

Podľa § 73 odsek 2 písmeno d), odsek 4 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému ochranné
protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku v spojení s § 261 odsek 2 veta druhá Trestného poriadku je

obžalovaný povinný uhradiť poškodenému A.. O. F., nar. XX.XX.XXXX v B. A., trvale bytom B. A., škodu
vo výške 728,46 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátora, ktorou bolo obžalovanému kladené za vinu spáchanie vyššie
uvedeného skutku vykonal súd na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného,

výsluchom svedkov A.. O. F., O. A., C. I., A.. A. A., A.. O. A., U.. A. J., Z. S., J. T., výsluchom znalcov PhDr.
Andreja Franeka, MUDr. Stanislavy Šupolovej, MUDr. Moniky Rosivalovej, MUDr. Andreja Hajtmana,
PhD., PhDr. Andreja Benkoviča, prečítaním zápisníc o výpovediach svedkov A. U., A. U., A. B. a O. Z. z
prípravného konania, prečítaním znaleckých posudkov č. 102/2013 z odboru Zdravotníctvo a farmácia,
KEÚ Bratislava, odvetvie mechanoskopia, daktyloskopia, trasológia, kriminalistická a súdna chémia,

kriminalistická toxikológia, kriminalistická biológia a genetická analýza a prečítaním listinných dôkazov,
ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Po takto vykonanom dokazovaní súd zistil skutkový stav veci
tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný X. I. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne o relevantných skutočnostiach ako v

prípravnom konaní dňa 21.03.2014, kedy ku skutku uviedol: „Chcem povedať, že všetko sa stalo, po
vojne je každý múdry, ja neviem, čo sa stalo, F. ma priviedol do nepríčetnosti. Bolo všetko v poriadku,
normálne sme sa vyprávali, vymenili sme si názory. Ja som chcel ísť ešte za kamarátom do dediny
požičať si bicykel, potom som išiel do reštaurácie Raj kúpiť vodku, cigarety, kredit. Ešte predtým, ako
to bolo, sme sa vyprávali s F., povedal som mu, že L. ak chceš, buď tuná u mňa doma, ja som išiel do

krčmy, on ostal u mňa. Z krčmy som odišiel pred záverečnou, šiel som domov, L. vidím sedieť doma,
okolo steny pooblievané, v kuchyni, v izbe, pýtam sa ho L., čo to bolo. Hovorím mu hybaj, ideme si dať
po pol deci, pýtal som sa ho, čo sa tam stalo. Ja som dostal šok, spýtal som sa L. čo sa stalo, L. zobral
nožík, ja som povedal, či to je na mňa alebo čo. Ja som sa preľakol, dostal som z neho strach, veď
som bol doma vo svojom obydlí, buchol ma do hrude, vravím mu čo ti to šibe, začali sme sa biť. Ja už

som dostal do hlavy takú voľajakú nepríčetnosť alebo čo, to som v živote nedostal. Už neviem potom čo
sa stalo, viem že sme sa bili na zemi v predsieni. L. išiel po nožíku a ja už som potom nevedel, čo sa
stalo. Ja som dostal amok, nepríčetnosť. To sa nedá ani vysvetliť, ja tu doteraz trpím, potom som si šiel
ľahnúť, vstanem, zapálim si cigaretu, vidím tam L., pomyslel som si, čo sa to tam vlastne stalo, že on
ma tam chcel zabiť, v tom dôsledku som musel tak konať, že som ho vytiahol vonka z predsiene, zostali

mi jeho veci v ruke, teda jeho oblečenie. Ja som išiel poutierať kuchyňu, zhruba, krvavé veci som dal dosporáku, potom som si ľahol, bol tam ale smrad, tak som to išiel znova poutierať. Ráno som vstal, bol
som taký zvláštny, prišla tam sanitka, ja som povedal tým zo sanitky, že tam je môj kamarát L., viem,
kto to je, ja som išiel vrátiť bicykel kamarátovi a volal som policajtom. Bol som aj v obchode. Bitka sa

stala, to je pravda, to sa ani nemôže odstať, ja som sa ale bránil, konal som v sebaobrane, v silnom
rozrušení, neviem pochopiť, čo to bolo. Zdôrazňujem, že ja drogy neberiem. Ja som bol predtým celý
týždeň opitý, pil som každý deň, neviem povedať, koľko som vypil v ten deň, keď sa to stalo. Alkohol
pijem podľa situácie, aký je. Z vraždy sa necítim byť vinný, viem, že som ho pichol iba raz, nevylučujem
ale, že som ho pichol viackrát. Keď som vypovedal, bol som rozrušený, doteraz som z toho rozrušený,

chcel som ale znova vypovedať, keď som si to rozmyslel. Nech je L. zem ľahká, čo sa stalo ma mrzí,
úmyselne som ho nezavraždil, ja som sa iba bránil. Bol z toho chaos a zmätok."

Keďže obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal o niektorých relevantných skutočnostiach
rozporne ako vo svojej prvej výpovedi v procesnom postavení obvineného, prečítal prokurátor
na hlavnom pojednávaní časť zápisnice o výpovedi obžalovaného z prípravného konania zo dňa

23.11.2013, kedy uviedol: „On ma udrel do hrude, ja som sa začal brániť, spadli sme na zem, na
kuchynskej linke bol nôž, ja som ho schytil z toho dôvodu, aby sa k nemu nedostal L. F., dostal som
nervy a nožom som ho pichol do hrudníka a potom si nepamätám, čo som robil, lebo som dostal skrat.
Ležal som a zo zeme som sa natiahol pre nôž, ktorého rúčka trčala cez okraj kuchynskej linky. Keď som
ho bral, tak som sa musel zo zeme pridvihnúť. L. F. bol na zemi, vedľa mňa, ako som zobral nôž do ruky,

tak som ho pichol do hrudníka, potom som dostal amok a už si nepamätám, čo som presne ďalej robil."

Po vyzvaní na odstránenie vyššie uvedených rozporov obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že
sitochcelnechaťnasúd,nechsavyjadriapolicajti,písalajnaGPSR,žesalenbránil.Snahaprokuratúry
je len usvedčiť ho, preto povedal policajtom, že on zobral nožík, aby mali vraždu vyriešenú. Policajti ho

po zadržaní bili, bol v silnom rozrušení, žiadal o advokáta, nebolo mu to umožnené. Advokátka pri jeho
výsluchu len sedela a on povedal, že zobral do ruky nôž, aby mali policajti pokoj, bol pri výsluchu silno
zľaknutý a rozrušený. Pravdou je to, že F. ho napadol nožom a on sa iba bránil, nechcel sa nechať zabiť.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní ešte uviedol, že bol závislý na požívaní alkoholu, mal veľkú snahu

o liečbu tejto závislosti. U A. nepokračoval v ambulantnej liečbe, lebo žiadal o ústavnú liečbu, čo mu
neboloumožnené,malrobotu,malpokoj,všetkobolovporiadku.Naotázkuprokurátora,čisiobžalovaný
nespomína na to, že by dupol na hrudník nebohého poškodeného, obžalovaný uviedol, že si nespomína,
ale keď dával F. na hnojisko, zdá sa mu, že na neho spadol.

Po rozhodnutí KS TN v merite veci obžalovaný v rámci svojich vyjadrení k jednotlivým vykonávaným
dôkazom uviedol k predmetnému skutku, že bol v dedine v krčme, po polnoci prišiel domov, uvidel
prelašovaný byt a nebohého L. F. na hnojisku. Na dlážke u neho doma bola krv, túto poutieral, bol v šoku
a celý rozrušený. On je len svedok a poškodený.

Svedok A.. O. F., brat nebohého O.. L. F., na hlavnom pojednávaní uviedol, že so svojim bratom nemal
nikdy konflikt, jeho brat nebol nikdy násilný človek ani na svoje deti, ani na svoju ženu, nikdy na nikoho
nezdvihol ruku a bol vzdelaný a inteligentný. Brat si normálne zvykol vypiť, nebol alkoholik. V poslednom
období sa jeho brat stýkal s problémovými ľuďmi. K obžalovanému sa bližšie nevedel vyjadriť.

Svedok O. A. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne o relevantných skutočnostiach ako v
prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedol: „X. I. poznám z obce B. A.. Nie som sním v príbuzenskom
pomere. Ja som v súčasnosti abstinujúci alkoholik a už 4 roky nepijem. Predtým som pil a často som sa
stretal s X. I. a spoločne sme popíjali. Posledné 4 roky však nepijem alkohol, a preto som sa s X. začal
menej stretávať a v poslednom čase sme sa stretali veľmi málo. Niekedy som za ním zašiel domov, bolo

to vtedy, keď môj brat potreboval pomôcť s nejakou prácou na dome. Tak som X. požiadal, či by nám
nešiel pomôcť. Dňa 21.11.2013 som asi o 19.00 hod. išiel za X. I. k nemu domov, pretože brat potreboval
pomôcť.PrišielsomkunemudomovdojehoRD,číslouviesťneviem.X.bolvonkupodprístreškomvedľa
rodinného domu a s ním tam sedel aj L. F.. Na dvore boli iba oni dvaja. Bolo na nich vidieť, že majú vypité
a v priebehu mojej návštevy popíjali ďalej, pričom pili Karpatské brandy. Nakoľko ja nepijem, I. mi zalial

kávu, pričom množstvo kávy som si do pohára nasypal ja. Vtedy som bol spolu s I. v kuchyni rodinného
domu a F. sedel stále vonku pod prístreškom. Keď som bol v kuchyni, tak na kuchynskom stole, oproti
sporáku bol položeny taký stavbársky nôž, planžetový, kde sa jednotlivé čepieľky dajú vysúvať, pričom
čepieľka, ktorá trčala z noža už bola asi 10 cm dlhá, mne to pripadalo ako vykosťovací nožík, teda tátočepieľka bola niekoľkokrát prebrúsená. Šírka čepele bola ani nie 2 cm. Iné nože som si v kuchyni v tom
čase nevšimol. Keď mi I. urobil kávu, opäť sme vyšli von. Ja som pil kávu, oni popíjali. Po krátkom čase
som opäť išiel do kuchyne. I. išiel so mnou a týmto nožom, ktorý som vyššie spomenul, som si otvoril

igelitový sáčok, v ktorom bol chleba a zo sáčku som si vybral dva krajce chleba, nožík som položil na
kredenc, ktorý sa nachádza vľavo od vstupných dverí a I. mi podal oškvarky, ktoré som si dal medzi tento
chleba. Spolu s I. sme vyšli von a ja som jedol oškvarky, ktoré som mal medzi chlebom, pod prístreškom.
Počas tejto návštevy som sa I. spýtal, či je ochotný prísť bratovi pomôcť na budúci týždeň, on povedal,
že áno, že sa mu mám potom ozvať. Počas nášho rozhovoru som nevnímal a nevidel som, že by medzi

F. a I. bol nejaký konflikt, alebo že by sa medzi sebou hádali, všimol som si, že F. mal v oblasti pravého
oka nejakú odreninu a počul som, že to má od pádu, keď bol pred jeden alebo dvoma dňami opitý. Ja
som sa na tejto návšteve zdržal asi 30 až 40 minút, vypil som kávu, dohodol som sa s I. a odišiel som
preč. Od I. som išiel priamo domov."

Svedok C. I. na hlavnom pojednávaní uviedol, že v blízkosti miesta nálezu nebohého chová zajace,

chodil tam každé ráno. Vtedy tam tiež prišiel, pri suchom WC spozoroval krv a na hnojisku videl osobu,
ktorá bola vyzlečená a chrbtom k nemu. Keďže nemal telefón, odišiel k dcére zavolať políciu. V ten
deň nevidel obžalovaného. Obžalovaného pozná, je synovcom jeho manželky. S obžalovaným nemal v
minulosti problémy. Zo začiatku, keď sa obžalovaný nasťahoval do A., pracoval, bol v poriadku, avšak
potom sa to zhoršilo.

Svedok J. T. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne o relevantných skutočnostiach ako v
prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedol: „X. I. poznám, je to kamarát. Poškodeného O.. L. F. som
poznal iba z videnia, nejaký bližší vzťah sme spolu nemali. K tejto veci, čo sa stala v B. A. viem povedať,
že dňa 21.11.2013 bol u mňa doma X. I. s tým, že sa ma pýtal, či mu požičiam bicykel. Ja bývam v B. A.

č. XXX, je to bytovka nachádzajúca sa v obci. X. bol vtedy za mnou sám, bolo okolo 13.00 hod., presne
povedať neviem. Bol triezvy, oblečené mal maskáčové nohavice a nejakú mikinu. Ja som mu povedal,
že mu bicykel požičiam a spýtal som sa ho, že kam ide, on mi povedal, že si ide kúpiť do potravín Koruna,
víno. Toto sa u mňa zdržal iba chvíľku, požičal si bicykel a išiel preč. Ja som ho potom vôbec nevidel,
videl som ho až večer, asi o 21.30 hod., kedy prišiel znova ku mne do bytovky. Mal už vtedy čosi vypité,

mal tie maskáčové nohavice a hnedú alebo čiernu koženkovú bundu. Opýtal sa ma, či nechcem kúpiť
cigarety, ja som mu odpovedal, že áno. X. I. odo mňa išiel smerom na krčmu Raj, predpokladám, že išiel
do tej krčmy. Vtedy večer, keď prišiel, bol pešo, ten môj požičaný bicykel nemal. Potom prišiel znova,
pešo, okolo 22.00 hod., kedy mi doniesol balíček cigariet, tie cigarety mi kúpil za svoje peniaze. Ako
mi doniesol tie cigarety, zapálili sme si jednu cigaretu vonku pred bytovkou, kde bývam, pričom X. pil

fľaškové pivo, ktoré si doniesol so sebou. Pri sebe mal nejakú kapsu a hovoril niečo v tom zmysle, že
v tej kapse má pivo a pol litra vodky. Ja som nepil žiadny alkohol, pre mňa ani X. žiadne pivo z krčmy
nedoniesol. Ja som potom išiel dovnútra do bytovky, kde bývam, až do rána som bol doma. Čo potom
X. robil, neviem povedať, ale prišiel v ten večer ku mne ešte raz, bolo to o cca 23.30 hodine, pričom
vtedy X. búchal na dvere našej bytovky, ja som mu iba vynadal aj spoločne s mojou priateľkou, lebo

nám zobudil dieťa, poslal som ho preč. Neviem povedať, či bol pešo, nikoho som nepočul, iba jeho. Tu
sa zdržal asi päť minút, potom čosi vykríkal, čo konkrétne vravel, neviem povedať, ale nakoniec išiel
preč. Hrešil, škaredo nadával. Potom, na druhý deň ráno, to už bolo 22.11.2013 som X. I. volal z môjho
mobilu na jeho mobil, bolo asi 08.00 hodín, dovolal som sa mu, pýtal som sa ho, kde mám svoj bicykel.
X. mi odpovedal, že mi ho za chvíľku dovezie domov. Prišiel asi za 10 až 15 minút, doviezol mi bicykel

a povedal mi, že sú u neho policajti a že tam leží L.. Ráno mal oblečené modré rifle, čierne poltopánky
a čiernu koženú bundu, nevyzeral byť napitý, nič zvláštne som si na ňom nevšimol. Povedal mi, že si
ide kúpiť víno a podal mi ruku. Prečo mi podal ruku neviem povedať, keď mi povedal o tých policajtoch
a L., ešte som sa mu zasmial, lebo som si myslel, že ma klame. Nič ďalšie nepovedal, ja som si zobral
bicykel a X. odišiel. Potom mi X. volal na môj mobil, číslo som už uviedol na začiatku zápisnice, povedal

mi iba to, že pije víno a zložil telefón. Toto je všetko, čo viem k veci povedať, ja som s ním už viacej
nebol, ani som s ním viacej nehovoril."

Svedok Z. S. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne o relevantných skutočnostiach ako v
prípravnom konaní, kedy ku skutku uviedol: „X. I. poznám, je to môj kamarát, nie sme žiadny príbuzní.

Občas sme si spolu vypili, prečo nie. Poškodeného O.. L. F. som poznal iba z videnia, s ním som sa
nestretával. Neviem, ktorý deň to presne bolo, bola to streda alebo štvrtok 20.11. alebo 21.11.2013. V
ten deň, v ten večer, som bol s kamarátom O. Z. vybavovať traktor na drevo, išli sme od bytovky sami
dvaja s Z., nad novými bytovkami sme stretli L. F.. Neviem odkiaľ išiel, bol sám. Ja mu hovorím: „L., ahoj,čo si spravil", lebo som videl, že na tvári mal jednu stranu oškretú, nad obočím. Mal to oškreté na pravej
strane. L. F. mi povedal, že jebnul najebaný do zárubne, alebo do dverí. To oškretie bolo ale staré, tak
dva alebo tri dni, už to mal čierne, tmavé. My sme išli ďalej a L. F. išiel svojou cestou. Potom, neskôr,

za nejakých desať minút, ani nie, sme stretli X. I.. Ja som sa ho spýtal, ako sa má, prehodili sme spolu
štyri slová, X. čosi motal, že ide z obchodu alebo do obchodu, ja si myslím, že X. bol v pohode, viezol
sa na bicykli. S tým bicyklom sa pri nás nachvíľku zastavil. Ja som mal vtedy čosi čaplé, nebudem sa
hádať, tiež mal čosi čaplé aj Z., pili sme spolu. Čo mal vtedy X. oblečené, absolútne neviem povedať.
Tiež neviem povedať, čo mal oblečené L. F., ktorého sme stretli predtým."

Svedok A. U. v prípravnom konaní uviedol: „S X. I. sa nestýkam, nikdy som síce s ním nemal osobný
problém, no nenavštevujeme sa, nikdy som sa s ním bližšie nestýkal. I. býva v drevenici po prababke,
ja tam vôbec nechodím. O I. viem, že požíva alkoholické nápoje, s takýmto typom človeka sa nemám o
čom baviť. Ja osobne som nebol svedkom nejakých jeho konfliktov, alebo problémov. Dňa 22.11.2013
okolo 08.00 hodine k nám prišiel dedko C. I., povedal, že si zabudol doma telefón, vošiel k nám dovnútra

a mame povedal, aby vytočila 158. Do telefónu sme počuli, že hovorí, že potrebuje sanitku a policajtov,
lebo našiel asi mŕtveho človeka. Do telefónu hovoril, že si nie je istý. kto to je. lebo tento mŕtvy muž,
aspoň tak som mal dojem, že dedko povedal, ležal dole tvárou. Už si nespomínam, či dedko menoval
tohto muža, ale mám pocit, že nie. Ja som sa rýchlo prezliekol z pyžama a išiel som spolu s dedkom a
otcom čakať k mostu na sanitku, pretože vieme, že sa tam ľahko zablúdi. Po nejakej dobe prišla sanitka,

minula nás. ale my sme na ňu mávali, tak sa vrátila a my sme ju nasmerovali k drevenici, kde býva
I., č.p. si nespomínam. Keď sme mávali na sanitku, tak som zaregistroval, že sa k nám blíži od svojej
drevenice X. I., ale, keď sa potom sanitka vrátila k nám a my sme jej ukazovali cestu, tak už som I.
nevidel. Keď sanitka stála už pred dvorom a my sme prichádzali k nej. videl som X. I. ako vyšiel spoza
sanitky, sadol na bicykel, fajčil a išiel preč. V tej dobe už boli záchranári na dvore. Keď prechádzal popri

nás, tak povedal: „mne už je to všetko jedno". Ja som vtedy kráčal popri otcovi, tak si myslím, že to bolo
adresované nám dvom, pretože sme tam boli iba my dvaja. Kde presne bol vtedy dedko, na to si už
nespomínam. Keď sme prišli k sanitke, pýtal som a jedného záchranára, či nepotrebujú pomoc, ale on
povedal, že nie. Tak sme stáli pri sanitke a potom prišli policajti. Kde bol dedko, na to si nespomínam.
Keď prišli policajti, tak sa nás pýtali, či sme I. nevideli, či niečo nepovedal. Ja som im povedal, že odišiel

na bicykli že mal čiernu bundu. Tiež som im povedal, čo I. povedal, keď prechádzal popri nás. Ja som
Potom išiel domov."

Svedok A. U. v prípravnom konaní uviedol: „K predmetu vyšetrovania uvádzam že asi 25 rokov bývam v
B. A., poznám aj X. I., asi 40-ročného, ktorý býva asi 4-5 rokov v B. A., je to manželkin bratranec, X. otec

a ženina mama boli súrodenci, s X. ale nie som v žiadnom blízkom vzťahu, ani kamarátskom, s ním
mal radšej každý pokoj, chodieval ku nám na vodu, lebo jemu sa studňová pumpa pokazila a neopravil
si ju, ani si nekúpil novú, radšej dal peniaze, ak nejaké mal, lebo nikde nepracoval, na alkohol. Za ten
posledný čas, tých asi 4 až 5 rokov, čo býva v A., býva odo mňa asi 150 až 200 metrov medzi nami
je asi 5-6 domov, často popíjal a potom pod vplyvom alkoholu býval hlučný vedel bezdôvodne kričať,

preto som povedal, že s takým človekom radšej pokoj, nestretali sme sa a pri náhodných stretnutiach
sme sa len pozdravili. Poznal som aj nebohého O.. L. F., ktorý v posledných mesiacoch tiež býval v B.
A. a nebol som am s ním v žiadnom blízkom pomere. S nim som sa tiež nestretal, viem len, že žil s
mamou a sestrou a u nich vo dvore mal postavený dom aj jeho brat. Viem, že mama mu zomrela asi pred
rokom. Z počutia po dedine viem, že chodieval ku X. I., ale čo tam robili, to neviem, len predpokladám,

že konzumovali alkohol. Ja osobne som ho pod vplyvom alkoholu nevidel, teda aspoň neviem, či mal
vypité, keď sme sa náhodne stretli. Aj s ním som sa pri náhodnom stretnutí len pozdravil.
K tomu, ako prišiel F. o život, to neviem, viem len to, že dnes ráno, asi o 08.00 hod., prišiel ku nám
domov svokor - C. I., ktorý býva v bytovke v B. A., asi tak 300-400 metrov od drevenice, kde býva X.
a povedal telefón. Žena mu povedala, aby sa vyzul a išiel dovnútra a on, že dobre, idem, ale vytoč č.

158. Žena to vytočila a telefón dala svojmu otcovi a ten hovoril do telefónu v tom zmysle, že išiel na
svoj dvor, ktorý je vedľa drevenice, kde býva X. (tá ma číslo asi XXX), chcel nakŕmiť zajacov a zbadal
na hnojisku vyzlečeného chlapa, že s ním ani nehýbal, ani nešiel k nemu blízko a aby prišli policajti a
tiež aby zavolali záchranku. Potom sme šli všetci traja, teda svokor, manželka a ja, ku bránke svokrovho
dvora, aby nás videli policajti a záchranka. Odtiaľ sme nevideli to nahé telo, tú mŕtvolu. Ako sme stáli

pri plote, začuli sme húkať záchranku, tak sme sa pozerali tým smerom, teda od Bystrice a zrazu sa
pri nás, zvnútra pozemku, objavil X., Neviem odkiaľ vyšiel, to som si nevšimol, len predpokladám, že z
dreveničky. To už prišla záchranka a svokor išiel s nimi k tomu telu a aj X. išiel za nimi. Po pár minútach
zrazu vyšiel X. spoza dreveničky s nejakým bicyklom a popri nás išiel vonku, niekam hore do dediny. Činiečo hovoril, to som ja nezaregistroval, len môj syn - A., ktorý prišiel za nami ku plotu, mi neskôr vravel,
že X. hovoril niečo v tom zmysle, že jemu je to už jedno. Po chvíľke prišli aj policajti. No a to je všetko, čo
ja viem k tomu všetkému uviesť, snáď pre upresnenie ešte môžem povedať, že tá drevenička, v ktorej X.

býva, je postavená bližšie pri ceste a za ňou je drevenička svokra. Za svokrovou dreveničkou sú cárky
na zajace, humno a aj to hnojisko, kde našiel to telo. Drevenička zo zadnej časti má spoločnú stenu s
dreveničkou v prednej časti, teda stou, kde býva X.. Tá zadná časť je celá svokrova a tá predná časť je
zo štvrtiny svokrova a ostatné tri štvrtiny sú jeho súrodencov a ich dedičov a nejakú časť tam má aj X.."

Svedkyňa A. B. v prípravnom konaní uviedla: „Som zamestnankyňou lekárskej záchrannej služby s
pôsobnosťou v okrese Považská Bystrica. Dňa 22.11.2013 v čase asi okolo 08.00 hod. sme boli vyslaní
krajským operačným strediskom na výjazd do B. A. k nejakému číslu domu, ktoré si už teraz nepamätám,
malosajednaťoležiacehomužadolutvárou,nereagujúceho.Prišlismenaurčenémiesto,pričomnanás
čakali miestni obyvatelia. Prišli sme k oplotenému dvoru pri drevenici s nahláseným popisným číslom,
viedol nás tam pán, ktorý na nás čakal. Prišli sme k hnojisku pri drevenici a videli sme nahého ležiaceho

muža na hnojisku dole tvárou. Šiel k nemu náš službukonajúci lekár, ja som si všimla, že vedľa hnojiska
bola kaluža krvi. Lekár skonštatoval mužovu smrť a kázal mi telefonovať na Krajské operačné stredisko,
čo som urobila. Oznámila som situáciu s tým, že sa pravdepodobne jedná o násilnú smrť, ako mi povedal
náš lekár. Ten muž, ktorý nás tam doviedol, hovoril, že tam chová zajace a že on tohto muža našiel.
Pýtala som sa ho, že či tohto muža pozná, tento muž nám na to neodpovedal, ale ďalší muž, mladší,

ktorý na dvor medzitým prišiel, viem, že potom odchádzal na bicykli, tak ten nám povedal, že pán sa
volá L. F.. Na otázku, či je tento mŕtvy muž odtiaľto, tak tento muž povedal, že áno, že je z A.. Pýtala
som sa ho ďalej, či vie, koľko má rokov, lebo od chrbta, ktorým bol mŕtvy muž k nám otočený, som to
nevedela odhadnúť. Muž odpovedal, že nevie presne, ale že má určite viac ako 50 rokov. Potom muž
nasadol na bicykel a odišiel. Neviem kto to bol ani odkiaľ. Všimla som si, že tam bolo miesto, prístrešok,

kde to vyzeralo, ako keby niekto oslavoval, a potom ďalej som si všimla klát so sekerou, ktorá bola na
kláte iba položená a vedľa klátu bolo o siahovicu opreté poleno o priemere asi 5 až 6 cm, asi pol až pol
metra dlhé a zdalo sa mi, že na tom polene vidím krv. Potom sme sa vrátili k sanitke, aby sme počkali
na políciu a muž, ktorý nás do dvora doviedol nám povedal, že mŕtvy je právnik."

Svedok O. Z. v prípravnom konaní uviedol: „X. I. poznám iba zvidenia, ani v krčme sme sa pravidelne
nestretávali. Nie sme žiadni príbuzní, ani blízki kamaráti. Poškodeného O.. L. F. som nepoznal vôbec,
neviem, kto to je. Ja pochádzam z Partizánskeho, v B. A. sa zdržiavam len občas, keď sa viem zastaviť
u kamaráta Z. S.. Presný deň si nepamätám, bola to streda alebo štvrtok 21.11. alebo 22.11.2013 bol
som s kamarátom Z. S. vybavovať traktor na odvoz dreva. My sme išli s Z. S. od bytovky, ktorá je v

B. A., pričom niekde ako je krčma Raj, pri takej budove, čo vyzerá ako hasičská zbrojnica sme stretli
X. I.. To bolo už tak podvečer, bola už tma, možno 17.00 až 18.00 hod. Ja s Z. S. sme išli do potravín
Koruna urobiť nákupy. I. sa niečo pýtal Z. S., možno od neho pýtal cigaretu, presne si to už nepamätám,
bola to iba chvíľka. Ja som išiel pomaly ďalej a Z. sa pri X. na chvíľku zastavil, je pravda, že sme mali
aj niečo vypité. Ja som si nevšimol v akom stave bol X., čo mal oblečené, vôbec neviem povedať, bol

pešo, mal tašku alebo igelitku. Ja som tomu vôbec nevenoval pozornosť. O čom sa Z. S. s X. I. bavil,
vôbec neviem povedať, bavili sa spolu iba maličkú chvíľku, trvalo to pár minút, potom išiel X. ďalej sám
a my sme si išli s Z. po svojom. Čo si spomínam, X. som v minulosti stretol sám v krčme, bol tam vtedy
aj Z. S.. Spomínam si, že raz som bol u X. I. aj doma, v jeho drevenici, kde býval. Vtedy u X. v drevenici
som bol sám, zavolal ma na pohárik, spolu sme si vypili, vtedy tam nikto okrem nás dvoch nebol. V mojej

prítomnosti I. mňa, alebo nikoho iného nenapadal. Neviem o tom, že by bol agresívny."

Svedok A. na hlavnom pojednávaní vypovedal zhodne o relevantných skutočnostiach ako v prípravnom
konaní, kedy ku skutku uviedol: „X. I. poznám iba ako pacienta, nie sme v žiadnom príbuzenskom
ani osobnom pomere. Vyšetrovateľ mi pred začatím výsluchu objasnil skutok, za spáchanie ktorého

je X. I. toho času trestne stíhaný. Na vysvetlenie uvádzam, že som lekár - psychiater, vykonávam
psychiatrickú liečebnú činnosť v NsP Pov. Bystrica. Podľa mojich záznamov som pacienta X. I. videl
naposledy dňa 19.07.2011, odvtedy žiaden záznam o ďalšom kontakte s ním nemám. Prvý krát bol
v mojej ambulancii vyšetrený dňa 25.03.2011, potom bol podľa mojich záznamov u mňa 29.03.2011,
10.05.2011 a 17.05.2011. Pacient X. I. ma vyhľadal z vlastnej iniciatívy kvôli problémom v súvislosti s

konzumáciou alkoholických nápojov. Pri prvom stretnutí som pacienta vyšetril, bola zahájená terapia
Oxazepamom a Chlorprotixenom. Jedná sa o tablety, ktoré mal pacient pravidelne užívať. Plánované
bolo zahájenie dlhodobej protialkoholickej liečby v odbornom liečebnom ústave Predná hora. Pacient
pred nástupom na liečbu realizoval doporučené vyšetrenia cestou praktického lekára. Pri poslednomkontakte pacient tvrdil, že protialkoholická dlhodobá liečba nebola zahájená pre nezrovnalosti v platbách
voči zdravotnej poisťovni. Na plánované kontrolné vyšetrenie o mesiac po poslednej návšteve sa už
pacient nedostavil ani ma ďalej nijakým spôsobom nekontaktoval. Počas posledných stretnutí pacient

pripúšťa podstatnú redukciu konzumácie alkoholických nápojov. Vzhľadom na akcentovanú štruktúru
osobnosti bola doporučovaná po ukončení dlhodobej protialkoholickej liečby resocializácia v komunite."

Z výsluchov svedkov A.. O. A. a U.. A. J. príslušníkov PZ SR, ktorí v predmetnej trestnej veci
realizovali výsluch obžalovaného v prípravnom konaní ako zadržaného podozrivého, resp. prvý výsluch

obžalovaného v procesnom postavení obvineného vyplynulo, že tieto výsluchy boli vykonávané v súlade
so zákonom.

Zo znaleckého posudku č. 102/2013 z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo
vyplynulo,žebezprostrednoupríčinousmrtineb.O..L.F.boltraumaticko-hemoragickýšok(úrazovýšok
a šok z vykrvácania) v dôsledku viacnásobných bodných poranení hrudníka s porušením magistrálnych

pľúcnych ciev pre horný lalok pravých pľúc a s poškodením pľúcnice. Predmetné bodné poranenia
menovaný utrpel aktívnym násilným konaním inej osoby vo forme opakovaného bodania bodnorezným
nástrojom do krku a hrudníka dňa 21.11.2013 v čase medzi 22,00 až 24,00 hod, K smrti menovaného
došlovrozsahuniekoľkýchmálominútpoutrpeníbodnýchporaneníhrudníka.Mimoútokubodnorezným
nástrojom sa na tele poškodeného nachádzali tržnozmliaždené rany a odreniny v oblasti hlavy, ktoré

boli poškodenému spôsobené opakovanými údermi podlhovastým pevným oblým až oblohranatým
predmetom, a to aktívnym násilným konaním inou osobou. Poškodený O.. L. F. sa v čase smrti
nachádzal pod vplyvom alkoholu v rozmedzí akútnej intoxikácie alkoholom s hodnotou 3,33 promile
alkoholu v krvi. Pri takejto koncentrácii alkoholu v krvi sú vždy porušené nervové, psychické, zmyslové
aj senzorické funkcie riadenia organizmu. V oblasti psychickej ide o tuposť, významné predĺženie

reakčných časov, sú odbúrané morálne a etické zábrany a je zvýšená agresivita; osoba v stave akútnej
intoxikácie alkoholom v žiadnom prípade nie je schopná adekvátnym spôsobom vnímať realitu a nie
je schopná adekvátnym spôsobom na podnety zvonka reagovať. V oblasti zmyslovej je porušené
priestorové videnie, je porucha vnímania zmeny svetla a tmy a je porušený odhad vzdialenosti, ako aj
recepcia zvukových podnetov. Pri hore uvedenej koncentrácii alkoholu v krvi je porušená koordinácia

pohybov a rovnováhy, osoba má výrazne tackavú až padavú chôdzu s narážanom do prekážok a
môže byť aj neschopnosť samostatnej chôdze. Vzhľadom k tej skutočnosti, že pri vonkajšej obhliadke
tela a pri pitve boli nájdené a zdokumentované viaceré typy poranení, ktoré vznikli biomechanicky
odlišnými formami pôsobenia vonkajšieho mechanického násilia a aktívnym násilným konaním inej
osoby, rozdelili znalci tieto do jednotlivých logicky prináležiacich skupín a vysvetlili biomechanizmus ich

vzniku; určili najpravdepodobnejšiu polohu poškodeného a útočníka v momente ich vzniku; stanovili
závažnosť poranenia k činnosti vitálnych funkcií organizmu. Všetky poranenia, ktoré boli zistené pri
vonkajšej obhliadke tela a pri pitve bezpečne vykazovali známky vitality, t. j. aktívneho krvácania
do bezprostredného okolia poranených tkanív a z poškodených ciev navonok, teda vznikli za života
poškodeného O.. L. F..

Poranenia zistené pri vonkajšej obhliadke tela a pri pitve na základe svojho morfologického vzhľadu a
mechanizmu vzniku a principiálnej možnosti vzniku vo vzťahu k osobe poškodeného rozdelili znalci do
nasledovných skupín:

1. SKUPINA PORANENÍ:

Dve plytké rezné poranenia na koži krku vpravo pod sánkou, jeden plytký škrabanec kože krku
predobočne vpravo, dve bodné poranenia dolnej časti krku, bodné poranenie dolnej časti krku v oblasti
jugulárnej jamky, tri bodné poranenia hrudníka s penetráciou do hrudnej dutiny vpravo a jeden nábod
kože hrudníka vpravo.
Popísané poranenia vznikli aktívnym a opakovaným pôsobením bodnorezného nástroja

najpravdepodobnejšie noža, ktorého čepeľ podľa dĺžky najhlbších bodných kanálov v hrudnej dutine
dosahovala okolo 10 - 12 cm, nástroj bol jednobritý (na bodných ranách sa dala rozoznať ostré a tupé
česť) s optimálna šírka čepele bola okolo 2,5 cm.
F. v žiadnom prípade nemohol spôsobiť sám vlastným konaním, ale mu boli spôsobené aktívnym
násilným konaním inou osobou, a to opakovaným rezaním minimálne trikrát v oblasti hornej časti krku

vpravo pod sánkou a na prednej ploche krku a minimálne trikrát formou bodania do oblasti krku a
minimálne štyri krát vo forme bodania do oblasti prednej pravej plochy hrudníka.
Vzájomná poloha poškodeného a útočníka bola tvárou v tvár, mohla byť v polohe oboch stojmo,
avšak vzhľadom na opitosť poškodeného a na poškodenú pravú stranu tela sa útok mohol odohrať vpolohe ležmo poškodeného viac pravou stranou natočeného k útočníkovi, útočník sa mohol skláňať nad
poškodeným, alebo aj sedieť na poškodenom, alebo telom fixovať časť tela poškodeného.
Podľa zhodného názoru znalcov útok začal rezaním, kde bola použitá slabšia intenzita prítlaku nástroja

a nasledoval bodaním, kde už bola použitá veľká intenzita bodania, pričom bodanie prebiehalo zhora
nadol (od krku k hrudníku).
V prípade bodných poranení krku čepeľ nástroja prenikala v smere spredu, zhora nadol dozadu.
V prípade bodných poranení hrudníka spredu sprava a nadol dozadu doľava prístredne. Preniknutím
bodnorezného nástroja (noža) do hrudníka poškodeného došlo k porušeniu hrudnej steny s vytvorením

voľnej komunikácie medzi pohrudničnou dutinou a vonkajším prostredím. Preniknutím bodnorezného
nástroja do pľúc došlo k trojnásobnému priebodu pľúc s poškodením magistrálnych ciev a došlo k
poškodeniu kmeňa pľúcnice (hlavnej tepny, ktorá odstupuje z pravej komory srdca a vedie odkysličenú
krv do pľúc). Vznikom poranení došlo jednak k porušeniu negatívneho tlaku v pohrudničnej dutine so
vznikom pneumothoraxu, o čom svedčí kolaps pravých pľúc, z poranených ciev došlo ku krvácaniu
do osrdcovníka, do pohrudničnej dutiny a navonok. Pneumothorax zhoršil dýchanie a okysličovanie

krvi, čím urýchlil nástup smrti poškodeného, O tom, že poškodený s poraneniami žil svedčí nález krvi
v dýchacích cestách a ašpirácia krvi do pľúc. Unikaním krvi z cirkulácie došlo k strate krvi a k stavu
akútneho neodkysličenia organizmu. V tele poškodeného prebehli nervové a hormonálne adaptačné
reakcie, ktoré spôsobili redistribúciu krvi, o čom svedči odkrvenie pľúc, odkrvenie brušných orgánov a
šokové obličky,

Vzhľadom na tú skutočnosť, že cez vzniknuté poranenia dochádzalo k takej veľkej strate krvi, ktorú
organizmus poškodeného nebol schopný sám bez odbornej pomoci zvládnuť, došlo v čase niekoľkých
málo minút (5 - 10) za známok traumaticko- hemoragického šoku k smrti O. L. F..
Bodné poranenia hrudníka a pľúc boli takého závažného charakteru, že ani poskytnutie urgentnej
lekárskej pomoci s operáciou na hrudníku ba nebolo zabránilo strate života poškodeného.

Predmetné bodné poranenia hrudníka boli smrteľnými a v danom prípade viedli k smrti poškodeného
O.. L. F..
2. SKUPINA PORANENÍ:
Tržnozmliaždené poranenia hlavy, odreniny hlavy s poškodením vlasového porastu, zakrvácanie
lebečných pokrývok a krvácanie do mäkkých blán mozgových.

Predmetné poranenia jednoznačne vznikli v čase, kedy poškodený O.. L. F. žil a na základe charakteru
vitálnej reakcie možno povedať v krátkom časovom rozmedzí vo vzťahu k poraneniam rezným a
bodnorezným. Teda ich vznik možno datovať buď tesne pred útok bodnorezným nástrojom - alebo tesne
za útok bodnorezným nástrojom (jedna forma útoku prešla plynulo do druhej formy útoku). Predmetné
poranenia vznikli opakovaným pôsobením podlhovastého pevného tvrdého oblého alebo oblohranatého

drsného povrchu. Najpravdepodobnejším nástrojom mohla byť hrubšia palica, resp. dlhšie poleno s
hranou a pod.
Útočník udieral do hlavy poškodeného opakovane, najpravdepodobnejšie už v polohe ležmo
poškodeného na podložke doluznačky, pričom v čase útoku bola útočníkovi natočená viac zadná a horná
plocha hlavy poškodeného. Opakovaným udieraním vznikli dve tržnozmliaždené rany na hlave vpravo;

jedným úderom tržnozmliaždená rana vľavo a opakovanými údermi vznikli odreniny na hlave.
S vysokou mierou pravdepodobnosti pri úderoch do zadnej a hornej strany hlavy došlo k nárazom tváre
na pevnú podložku a vznikli podliatiny na tvári. Údery zraňujúcim predmetom však boli vedené veľkou
intenzitou, pretože došlo k prudkému posunu mozgu v lebečnej dutine s presunom mozgovomiešneho
moku a s poškodením jemných cievnych štruktúr mäkkých blán, o čom svedčí krvácanie do mäkkých

blán, Predmetné poranenia mohli poškodenému spôsobiť akútnu poruchu vedomia s nemožnosťou
vykonávať aktívne a vôľou ovládané pohyby. Poranenia v krátkodobom časovom horizonte nemohli
spôsobiť smrť poškodeného.
3. SKUPINA PORANENÍ
Zlomeniny rebier obojstranne, podliatiny v ľavom podrebrí, krvácanie do tukového úponu čriev a

predstery.
Predmetné poranenia vznikli pôsobením tupého prudkého nárazu zraňujúceho predmetu na ľavú prednú
plochu hrudníka. Poranenie vzniklo za života poškodeného. Najpravdepodobnejším mechanizmom v
danom prípade sa javí dupnutie nohou na hrudník ležiaceho poškodeného.
Predmetné poranenia poškodenému mohli pôsobiť poruchu dýchania a výraznú bolestivosť brušnej

dutiny s čiastočným obmedzením vykonávania aktívnych a vôľou ovládaných pohybov. Poranenia v
krátkodobom a ani dlhodobom horizonte nemohli samy o sebe spôsobiť smrť poškodeného.
4. SKUPINA PORANENÍPodliatiny na ľavom predlaktí, zápästí a na chrbte ľavej ruky. Predmetné poranenia mohli vzniknúť v
rámci sebaobrany poškodeného pred útokom inej osoby, a to pasívnym nastavovaním ruky úderom
útočníka, alebo aktívnou sebaobranou - údermi do útočníka.

Poranenia neovplyvnili činnosť životne dôležitých funkcií organizmu. Zo súdnolekárskeho hľadiska
poukazujú na sebaobranu poškodeného pred útokom inej osoby.
5. SKUPINA PORANENÍ
Odreniny v pravej lopatkovej oblasti chrbta, odreniny na chrbte a plošné odreniny v krížovej a sedacej
oblasti chrbta. Tieto poranenia vznikli tangenciálnym posunom poranených častí tela po nerovnom

drsnom povrchu, pričom poranenia evidentne vykazujú:
a) známky menšej vitality, teda vznikli vo finálnych štádiách života poškodeného.
b) poranenia vznikli priamym kontaktom zranenej kože a drsného povrchu - teda telo poškodeného
bolo ťahané v pasívnej polohe na chrbte inou osobou po nerovnom drsnom povrchu bez akéhokoľvek
ošatenia.
Rekapituláciou všetkých faktov uvedených vo vyšších častiach tohto bodu posudku možno ustáliť:

1. Na tele poškodeného O.. L. F. bolo pôsobené rôznymi formami vonkajšieho mechanického násilia.
Tieto formy mali charakter aktívneho útoku inej osoby voči nemu pôsobením bodnorezného nástroja;
pôsobením opakovaných úderov do hlavy pevným podlhovastým predmetom a dupnutím na jeho dolnú
časť hrudníka,
2. Smrteľným bol útok bodnorezným nástrojom, pričom k smrti poškodeného došlo v čase rádovo minút.

Poranenia mali letálny charakter.
3. Vo finálnych štádiách života bolo telo poškodeného vyzlečené ťahané po nerovnom drsnom povrchu
a uložené na miesto obsahujúce hnoj, trávu a suché lístie.
4. Predmetný útok bol spôsobilý vykonať jeden páchateľ.
5. V danom prípade sa jednalo o smrť násilnú pre svoju všeobecnú podstatu, ktorá je v priamej časovej

a príčinnej súvislosti s bodnými poraneniami hrudníka a poškodením pľúc a magistra Iných ciev pľúc, a
ktoré vznikli aktívnym násilným konaním inom osobou.
Ďalšie chorobné, resp. úrazové zmeny, ktorými by sa dala smrť poškodeného O.. L. F. vysvetliť iným
spôsobom, než ako je to v posudku uvedené, neboli pri pitve, ani pri doplňujúcich laboratórnych
vyšetreniach zistené. Celková ateroskleróza tepien, stukovatenie tkaniva pečene sú chronické chorobné

zmeny veku poškodeného primerané, znalci ich hodnotia ako vedľajší pitevný nález, ktorý nie je v
žiadne časovej a ani príčinnej súvislosti s mechanizmom smrti a ani sa na tomto nijakým spôsobom
nespolupodieľali.
Smrti poškodeného O.. L. F. by sa nedalo zabrániť ani poskytnutím okamžitej odbornej lekárskej
starostlivosti, pretože poranenia hrudníka, pľúc a magistrálnych ciev pľúc v stupni a rozsahu zistenom

pri pitve boli absolútne nezlučiteľné so životom.

Zo znaleckého posudku č. 02/2014 z odboru Psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, na
ktorý sa na hlavnom pojednávaní odvolal znalec PhDr. Andrej Franek vyplynulo, že štruktúra osobnosti
obžalovaného je narušená v zmysle dissociálnej poruchy (psychopatie), ktorá sa vyznačuje narušením

sociálneho prispôsobovania, nedostatkom predpokladov pre normálne začlenenie do spoločnosti iných.
Ide o trvalú vadu, defekt osobnosti, ktorý má obžalovaný od puberty a chronicky ho privádza do
konfrontácií so zákonom. Obžalovaný nemá zvnútornené vyššie hodnoty, ktoré by mu bránili v správaní s
trestnoprávnymi následkami. Usmrtenie poškodeného je pre obžalovaného nepodstatnou záležitosťou.
Obžalovaný nemá žiadne citovo sýtené rodinné ani partnerské zázemie, nemá žiadnu profesionálnu

kvalifikáciu a jeho schopnosť prispôsobiť sa spoločenským normám je malá. Jeho osobnostný stav
je trvalý, vývojovo ukončený a terapeuticky neovplyvniteľný. Prognóza resocializácie je negatívna.
Možnosť nápravy obžalovaného vzhľadom k jeho sklonu k požívaniu alkoholu považuje znalec za
nulovú.

Zo znaleckého posudku č. 16/2015 z odboru Psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická
psychológia dospelých, ktorý na hlavnom pojednávaní predniesol znalec PhDr. Andrej Benkovič
vyplynulo, že v profile mentálnych schopností sú prítomné známky ľahkých organických zmien CNS.
Na základe doterajšej histórie obvineného sa jedná o alkoholovú etiológiu. Na základe uvedeného sa
dá konštatovať, že rozumová (mentálna) chápavosť obvineného je v úpadku v dôsledku organických

zmien CNS, deteriorácia. Na základe doterajšej histórie obvineného sa jedná o alkoholovú etiológiu.
Intelektové schopnosti sa aktuálne nachádzajú v hraničnom pásme medzi duševnou zaostalosťou a
normou (CIQ 70-79). Osobnosť sociopatická, je dráždivý, netrpezlivý, môže sa vyskytovať afektívne
- zlostné konanie, ľahko býva sklamaný, nestála nálada, rozladenosť, podráždenosť či nespokojnosť.Vykazuje spontánne sklony k agresivite, má nedostatočné sebaovládanie, čo sa môže prejavovať
maladaptívnym správaním sa. V interpersonálnych kontaktoch je u obvineného bežná heteroagresivita.
Keďže vníma ľudí ako prostriedky a nie ciele, nezúčastňuje sa na radostiach a smútkoch spojených s

medziosobnými afektami. Prítomná je kompulzívna potreba štruktúrovať každý aspekt prostredia. Pri
nedosiahnutí kontrolovaného cieľa sa u obvineného môžu vyskytovať direktívne až agresívne tendencie
v správaní. Osobnosť obvineného je výrazne depravovaná, jedná sa o poruchy v oblasti etických a
morálnych noriem. Obvinený nie je schopný prežívať vyššie city, ako napríklad etické /svedomie/ či
sociálne /solidarita/. K druhým ľuďom je anetický. V prípadoch, kedy sa stretáva s negatívnou reakciou

sociálneho okolia na jeho požiadavku, reaguje impulzívne, je nedotklivý, časté sú afektívne výbuchy
zlosti. Sám kladie požiadavky na sociálne okolie, ale on sa voči požiadavkám na jeho osobu stavia
negatívne. Postoje a správanie sú často antisociálne, všeobecne problémy so zákonom. Testovanie
reality je zachované, základná ingrediencia konvenčného testovania reality je intaktná, apsychotický,
nie sú prítomné poruchy vnímania a myslenia. Z hľadiska nozologického môžeme hovoriť o osobnosti
s poruchou sociability - dissociálna osobnosť (F60.2). V štruktúre osobnosti boli zistené patologické

rysy osobnosti. Tieto patologické rysy sa prejavili pri spáchaní trestného činu, pre ktorý je stíhaný.
Obvinený už v období pubescencia a neskôr v období adolescencie, čiže v období detstva dospievania
vykazoval poruchy správania, jednalo sa u neho o disharmonický vývin osobnosti. Patologické rysy
jeho osobnosti sa prejavujú v neuznávaní sociálnych zväzkov, nedostatkom citov k iným, správanie
je realizované bez premyslenia a pudovo s prejavmi násilia realizovaného bez citu alebo schopnosti

súcitiť s obeťou. Všeobecne sa prejavuje rozpor medzi správaním a prijatými sociálnymi normami.
Pohnútka ku spáchaniu trestného činu môže byť pre obvineného akákoľvek aj bezvýznamná udalosť,
čoho názoru som aj v zmysle pohnútky obvineného voči nebohému O.. L. F.. Som tiež toho názoru,
že antisociálnemu správaniu je obvinený predisponovaný bez ohľadu na množstvo vypitého alkoholu
(pri jeho patologickej štruktúre osobnosti by som množstvo alkoholu považoval za sekundárny faktor),

lebo sa jedná o patologickú osobnosť. Jeho osobnosť charakterizuje neuznávanie sociálnych záväzkov,
nedostatok citov k iným, činy útočného násilia alebo bezcitný nezáujem. Skúsenosť vrátane trestu sotva
ovplyvňuje správanie. Kognitívne schopnosti ako celok nevykazujú také narušenie, ktoré by mali vplyv
na schopnosť správne vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať udalosti, ktoré prežil a ktorých sa
zúčastnil priamo. Slovná zásoba je plne postačujúca k tomu, aby bol obvinený schopný sa vyjadrovať

a pomenovávať udalosti a situácie, ktoré zažil. Testovanie reality je zachované, základná ingrediencia
konvenčného testovania reality je intaktná, apsychotický, nie sú prítomné poruchy vnímania a myslenia.
Obvinený má zvýšenú snahu robiť resp. vytvárať dobrý dojem, prítomný je absolútny nedostatok
sebakritiky. Nemá absolútne primeraný, reálny pohľad pri hodnotení seba samého, je výrazne nekritický.
Mátendenciukfabuláciivpozitívnomresp.vnegatívnomsmerehodnoteniasebaresp.situáciíaudalostí

vzťahujúcich sa k jeho osobe. Vzhľadom k osobnosti obvineného je resocializácia chiméra. Osobnosť
menovaného je výrazne depravovaná, jedná sa o poruchy v oblasti etických a morálnych noriem.
Menovaný nie je schopný prežívať vyššie city, ako napríklad etické /svedomie/ či sociálne /solidarita/.
K druhým ľuďom je anetický. Schopnosť vlastného sebakritického náhľadu na vlastné správanie mu je
cudzia, nie je jej v zmysle jeho osobnostnej štruktúry schopný. Resocializačná prognóza nedáva dobré

vyhliadky, je vzhľadom k môjmu poznaniu obvineného nemožná.

Zo znaleckého posudku č. 02/2014, 04/2014 z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria,
na ktorý sa na hlavnom pojednávaní odvolali znalkyne MUDr. Stanislava Šupolová a MUDr. Monika
Rosivalová a tiež z výpovedí znalkýň vyplynulo, že obžalovaný X. I. v čase spáchania trestného činu,

ako aj v súčasnosti trpí duševnou chorobou a to syndrómom závislosti od alkoholu a je premorbídne
polymorfne abnormne štruktúrovaná osobnosť s emočne nestabilnými a antisociálnymi rysmi, so
zvýšenou egocentričnosťou a absenciou empatie. V popredí jeho klinického obrazu aktuálne stoja
zmeny osobnosti obžalovaného v zmysle tzv. alkoholovej deprivácie, čo sa prejavuje vystupňovaním
premorbídnych osobnostných rysov v zmysle labilizácie afektivity, zvýšenia dráždivosti, impulzivity

až explozivity, výrazným narušením sféry vyšších citov sociálnych, etických, estetických a mravných
noriem, s deformovanou hierarchiou hodnôt, s tendenciou k dissociálnemu, sociálne neprijateľnému až
agresívnemu správaniu voči okoliu. Na základe znaleckého posudku MUDr. Andreja Hajtmana a jeho
bilančného výpočtu hladiny alkoholu v čase spáchania skutku sa u obžalovaného jedná z medicínskeho
hľadiska o ťažkú otravu alkoholom. V čase spáchania posudzovaného skutku boli z medicínskeho

hľadiska so zohľadnením vypočítaného množstva alkoholu v krvi obžalovaného rozpoznávacie a
ovládacie schopnosti obžalovaného vymiznuté v plnej miere. Avšak vzhľadom k tomu, že rozhodujúcim
faktorom, ktorý ovplyvnil rozpoznávacie a ovládacie mechanizmy osobnosti obžalovaného bol alkohol,
ktorýpožilaobžalovanýdobrepoznávšeobecnéúčinkyalkoholu,máopakovanéskúsenostispožívanímalkoholu, s jeho účinkom na svoju osobu a prejavy v správaní, mohol tento vplyv predvídať aj
predpokladať možné dôsledky. U ľudí, ktorí pravidelne konzumujú alkoholické nápoje, nemusí byť obraz
intoxikácie rovnaký ako u človeka, ktorý nepije alebo pije len sporadicky. Ak má niekto vymiznutú

ovládaciu schopnosť koná neprimerane s neuvedomením si dôsledkov svojho konania, nevie ovládnuť
pud, koná impulzívne, skratovo, pudovo bez ohľadu na nejakú racionálnu kontrolu. V takomto štádiu
opitosti sú časté výpadky pamäte, nie je pravdepodobné, že by si táto osoba všetko pamätala. Ľudia,
ktorí sú pod vplyvom alkoholu ťažkého stupňa, si veľmi často zvyknú konfabulovať, teda tie medzere
v pamäti si dopĺňajú nejakými náhodnými udalosťami alebo informáciami, ktoré by sa im hodili, aby im

doplnili tú mozaiku, doplnili to, čo im tam chýba. A znalkyne nevedia zhodnotiť čo si takáto osoba pamätá
a čo je len konfabulácia. V súvislosti so zahladzovaním stôp obžalovaným bezprostredne po spáchaní
predmetného skutku znalkyňa uviedla, že takéto konanie obžalovaného môže pôsobiť ako racionálne,
ale zároveň aj vzhľadom k tomu, že na to predchádzajúce obdobie môže mať výpadky pamäti, že si
nepamätal a prebral sa práve keď videl, že tam leží a nevedel presne čo urobil, mohol konať pudovo,
proste prvé čo človeka napadne, zahladiť stopy, lebo neviem čo sa deje. Teda obžalovaný mohol konať

racionálne ale aj pudovo, v afekte. Znalkyne považujú za vhodné, aby obžalovaný absolvoval ochrannú
ústavnú protialkoholickú liečbu, avšak vzhľadom na osobnú charakteristiku obžalovaného sa s veľkou
pravdepodobnosťou nezníži riziko jeho protispoločenského konania.

Zo znaleckého posudku č. 07/2014 z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo

(toxikológia, alkohológia), ktorý na hlavnom pojednávaní predniesol znalec MUDr. Andrej Hajtman, PhD.
vyplynulo, že 3,37 g/kg (promile) je orientačná hodnota koncentrácie alkoholu v krvi X. I., akú približne
mohol mať v čase spáchania skutku, ak by boli splnené všetky časové údaje, informácie o množstve a
druhu konzumovaného alkoholu, ktoré boli podľa výpovede použité pri rámcovom prepočte. Pri vyššie
zistenej koncentrácii alkoholu v krvi 3,37 promile sú u ovplyvneného jedinca vždy závažne narušené

psychické, motorické aj zmyslové funkcie organizmu. V oblasti psychickej ide o tuposť, porušenie
vôľového konania, výrazné predĺženie reakčných časov, poruchu časovej a priestorovej orientácie,
je porušené objektívne hodnotenie reality, je predĺžená odpoveď centrálneho nervového systému na
vonkajšie podnety, dostavia sa aj kvantitatívne poruchy vedomia vo forme somnolencie (spavosť) až
stuporu, u niektorých jedincov dochádza ku strate vedomia charakteru soporu až kómy. V oblasti

motorickej sa poruchy prejavujú vyblokovaním koordinácie pohybov a rovnováhy, chôdza je neistá,
sprevádzaná častými pádmi a narážaním do prekážok. V oblasti zmyslovej je porušená adaptácia zraku
na svetlo a tmu, je výrazne poškodené priestorové videnie a recepcia zvukových podnetov. Z porúch
zmyslového ústrojenstva vyplýva hlavne zlý odhad vzdialenosti a dezorientácia v priestore. Všetky tieto
vyššie uvedené atribúty však môžu byť do istej miery zmiernené hlavne u jedincov navyknutých piť

pravidelne alkoholické nápoje.
Znaleckými posudkami Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ z odboru kriminalistika, odvetvia
mechanoskopia, daktyloskopia, trasológia, chémia a biológia boli vyhodnotené biologické a vecného
stopy, ktoré boli na mieste činu nájdené a zákonným spôsobom zaistené. Zo znaleckého posudku
z odvetvia biológia vyplýva, že na stope č. 1D-2 (spodné prádlo vydané obžalovaným) bol zistený

biologický materiál a izolovaná DNA. Z výsledkov DNA analýzy vyplýva, že DNA profil zistený z
biologického materiálu zaisteného zo stopy č. 1D-2 je kombináciou DNA profilu porovnávacej vzorky krvi
zaistenej pri pitve O.. L. F. a porovnávacej vzorky bukálneho výteru X. I.. Na stope č. 59 - drevenej palice
dlhej 81 cm s priemerom 4,5 cm, zaistenej dňa 23.11.2013 pri domovej prehliadke rodinného domu č.
XXX v B. A. bola zistená prítomnosť ľudskej krvi a vykonaná DNA analýza, z ktorej vyplýva, že DNA

profil zistený z krvi zaistenej na stope č. 59 je zhodný s DNA profilom porovnávacej vzorky krvi zaistenej
pri pitve O.. L. F..
Zo správy Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 23.07.2014 vyplynulo, že k otázke schvaľovania
návrhu na ústavnú liečbu bol revíznym lekárom VšZP a.s. priamo poistencovi, obžalovanému, zaslaný
písomný oznam dňa 29.09.2011 o nesplnení podmienky pre schválenie liečby v Odbornom liečebnom

ústave Predná Hora z dôvodu nedoplatku na poistnom, pričom poistenec bol informovaný, že po úhrade
nedoplatku vo výške 412,55 € revízny lekár VšZP a.s. v zmysle platnej legislatívy schváli uvedený návrh
na liečbu.

Na hlavnom pojednávaní boli napokon oboznámené listinné dôkazy a to: zápisy o dychových skúškach,

doklady predložené poškodeným k vyčísleniu výšky spôsobenej škody, predbežná pitevná správa,
záznam o zhodnotení zdravotného stavu, list o prehliadke mŕtveho, zápisnice o vykonaní domovej
prehliadky + fotodokumentácia, zápisnica o ohliadke miesta činu + fotodokumentácia, zápisnica o
ohliadke miesta činu - dodatok + fotodokumentácia, zápisnica o prehliadke tela + fotodokumentácia,lekárskesprávy,správyVšeobecnejzdravotnejpoisťovne,návrhynaústavnúliečbu,rozsudokKrajského
súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 1T 33/1990, správy z ÚPSVaR Ružomberok, správa Okresného úradu
Ružomberok, správy ÚVTOS a ÚVV Ilava, správa obce B. A., správa mesta Ružomberok, výpisy z

evidencie priestupkov, správy Všeobecnej zdravotnej poisťovne, správa ÚVTOS a ÚVV Ilava a odpis RT.

Podľa § 272 odsek 3 Trestného poriadku súd odmietol vykonať na hlavnom pojednávaní procesnými
stranami navrhnuté dôkazy a to výsluchy svedkov C. B. a O. I. (príslušníkov PZ SR), W. X., F. -
zamestnankyne pohostinstva, O. S., G. B., O. D., C. O., opätovný výsluch svedka J. T., vykonanie

konfrontácie medzi obžalovaným a svedkom J. a ďalšími policajtmi, ktorí prišli do styku s obžalovaným
po jeho zadržaní, vyžiadanie správy od ošetrujúcej lekárky, akým spôsobom dospela bez objektívneho
dôkazu k hladine alkoholu obžalovaného, rekonštrukciu skutku a pribratie ďalších znalcov v súvislosti
s vyšetrením duševného stavu obžalovaného. Súd tieto navrhnuté dôkazy odmietol vykonať z dôvodu
ich irelevantnosti vo vzťahu k predmetnému skutku a tiež z dôvodu, že skutočnosti, ktoré mali byť
zistené vykonaním týchto dôkazov, boli zistené v dostatočnej miere inými skôr navrhnutými a zároveň

aj vykonanými dôkazmi. V súvislosti s odmietnutím vykonania dôkazu a to kontrolného vyšetrenia
duševného stavu obžalovaného súd poznamenáva, že k pôvodnému znaleckému posudku, v rámci
ktorého bol vyšetrený duševný stav obžalovaného, boli vypočuté obe znalkyne, ktoré sa spolupodieľali
na tomto vyšetrení, pričom vypovedali zhodne bez akýchkoľvek pochybností, dostatočným spôsobom
zodpovedali otázky procesných strán a navyše ich závery neboli v rozpore s ostatnými vykonanými

dôkazmi.
Obžalovaný bol pred vzatím do väzby nezamestnaný, od 20.09.2012 bol evidovaný ako uchádzač o
zamestnanie a poberal dávky v hmotnej núdzi. Zo správy starostu obce B. A. vyplýva, že obžalovaný žil
sám v dome, kde bol prihlásený na prechodný pobyt a stretával sa prevažne s osobami, ktoré užívajú
v značnej miere alkoholické nápoje. Pod vplyvom alkoholu vyrušoval na bohoslužbách v kostole a

žiadal od kňaza finančné prostriedky. Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra
SR vyplýva, že obžalovaný bol v priestupkovom konaní od roku 2010 deväťkrát uznaný vinným zo
spáchania priestupkov prevažne proti občianskemu spolunažívaniu a verejnému poriadku. Z výkonu
väzbyjeobžalovanýhodnotenýpozitívne.ZosprávyÚVTOSaÚVVIlavavyplynulo,žeobžalovanýsiplní
základné povinnosti vyplývajúce zo zákona o výkone väzby a priebeh výkonu väzby je bezproblémový.

Z odpisu registra trestov GP SR vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ šesťkrát súdne trestaný,
naposledy rozsudkom Okresného súdu Litovský Mikuláš sp. zn. 3T/88/04 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Žilina sp. zn. 2To/68/08, právoplatným dňa 05.11.2008 pre trestný čin porušovania
domovej slobody podľa § 238 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného do
01.01.2006, za ktorý mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody 22 mesiacov so zaradením

do II. nápravnovýchovnej skupiny. Po podmienečnom prepustení z výkonu tohto trestu sa osvedčil
dňa 09.11.2010. Z oboznámeného rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1T 33/90 zo
dňa 18.11.1992, právoplatným a vykonateľným u obžalovaného X. I. dňa 05.01.1993 vyplynulo, že
obžalovaný X. I. bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu vraždy podľa § 219 Trestného zákona
č. 140/1961 Zb., trestného činu lúpeže podľa § 234 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona č. 140/1961

Zb., spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb., trestného činu lúpeže
podľa § 234 odsek 1 Trestného zákona č. 557/1991 Zb. a trestného činu neoprávneného užívania
cudzej veci podľa § 249 odsek 1 Trestného zákona č. 557/1991 Zb. v štádiu pokusu podľa § 8 odsek 1
Trestného zákona č. 557/1991 Zb., za čo mu bol ako mladistvému páchateľovi uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením do druhej nápravnovýchovnej skupiny. Tohto

trestného činu vraždy sa obžalovaný X. I. dopustil dňa 10.01.1990 spolu s J. Z. tak, že v byte svojej
matky pri potýčke podrazil nohou poškodeného D. G. I. a z kuchynskej linky vytiahol veľký kuchynský
nôž a podal ho J. Z., aby poškodeného zabil, ktorý následne ležiaceho poškodeného jedenásťkrát silno
a prudko bodol do hrudníka vpredu, takže napadnutý ihneď skonal najmä v dôsledku zásahov srdca. Po
tomto čine obžalovaný X. I. v úmysle zmocniť sa cudzieho motorového vozidla na odvoz mŕtvoly D. G.

I. priložil ústie hlavne po domácky vyrobenej streľby schopnej pištole k hlave vlastníka a vodiča tohto
vozidla a vyzval ho, aby zastavil a vystúpil, ale tento obžalovaného odzbrojil. A následne obžalovaný X.
I. s vyššie uvedeným zámerom vnikol do nákladného auta a pokúsil sa ho naštartovať.

V konaní pred súdom, na hlavnom pojednávaní na základe vykonaných dôkazov spôsobom a v

rozsahu určenom verejným zasadnutím o predbežnom prejednaní obžaloby a v rozsahu doplneného
dokazovania na hlavnom pojednávaní súd vyhodnotením týchto vykonaných dôkazov jednotlivo i vo
vzájomnom súhrne bez ohľadu na to, ktorá z procesných strán tieto dôkazy navrhla, či obstarala, mal
za preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Súd, beznarušenia skutkovej totožnosti oproti podanej písomnej obžalobe upravil primerane žalovaný skutok v
zmysle záverov zistených skutočností vyplývajúcich z dokazovania v konaní pred súdom. Predovšetkým
výpoveďami obžalovaného na hlavnom pojednávaní, ale aj v prípravnom konaní, výpoveďami svedkov

A.. O. F., O. A., C. I., A. U., A. U., A. B., O. Z., A., A.. O. A., U.. A. J., Z. S., J. T., tiež výsluchom
znalcov PhDr. Andreja Franeka, MUDr. Stanislavy Šupolovej, MUDr. Moniky Rosivalovej, MUDr. Andreja
Hajtmana, PhD., PhDr. Andreja Benkoviča ale aj oboznámeným znaleckým posudkom z odboru
Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Súdne lekárstvo bolo jednoznačne preukázané, že skutok sa stal
tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. Jednotlivé vykonané priame aj nepriame dôkazy

sa vzájomne podporujú a dopĺňajú, pričom tieto neboli žiadnym relevantným spôsobom vyvrátené
a ani nebola zistená žiadna skutočnosť, ktorá by nasvedčovala ich nevierohodnosti. Tieto uvedené
dôkazy vrátane niektorých listinných dôkazov, ale aj znaleckých posudkov KEÚ Bratislava, odvetvia
mechanoskopia, daktyloskopia, trasológia, kriminalistická a súdna chémia, kriminalistická toxikológia,
kriminalistická biológia a genetická analýza skutočne vytvárajú ucelený reťazec dôkazov preukazujúcich
priamo či nepriamo skutočnosť, že skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný X. I.. Zo všetkých na

hlavnom pojednávaní vykonaných dôkazov, vrátane výpovede obžalovaného na hlavnom pojednávaní,
ale aj v prípravnom konaní, jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že obžalovaný
spôsobil nebohému O.. L. F. okrem iných v skutku vymedzených zranení aj zranenia, ktoré zapríčinili
traumaticko-hemoragický šok, ktorý bol bezprostrednou príčinou smrti O.. L. F.. Jedinou spornou
relevantnou skutočnosťou boli okolnosti, za ktorých bol spáchaný predmetný skutok, konkrétne, či

nebohý O.. L. F. zaútočil so zbraňou (nožom) na obžalovaného, ktorý sa následne bránil jeho útoku, ako
vypovedal obžalovaný na hlavnom pojednávaní a dňa 21.03.2014 v prípravnom konaní v procesnom
postavení obvineného. Prípadne, či sa predmetný skutok stal za okolností, o ktorých vypovedal
obžalovaný v prípravnom konaní dňa 23.11.2013 v procesnom postavení obvineného, kedy uviedol:
„On ma udrel do hrude, ja som sa začal brániť, spadli sme na zem, na kuchynskej linke bol nôž,

ja som ho schytil z toho dôvodu, aby sa k nemu nedostal L. F., dostal som nervy a nožom som
ho pichol do hrudníka a potom si nepamätám, čo som robil, lebo som dostal skrat. Ležal som a zo
zeme som sa natiahol pre nôž, ktorého rúčka trčala cez okraj kuchynskej linky. Keď som ho bral,
tak som sa musel zo zeme pridvihnúť. L. F. bol na zemi, vedľa mňa, ako som zobral nôž do ruky,
tak som ho pichol do hrudníka, potom som dostal amok a už si nepamätám, čo som presne ďalej

robil." Obžalovaný sa k tomuto závažnému rozporu v jeho výpovediach vyjadril na hlavnom pojednávaní
tým spôsobom, že poukázal na psychický ale aj fyzický nátlak orgánov činných v trestnom konaní po
jeho zadržaní. Z dôvodu preverenia tejto obrany obžalovaného vykonal súd dokazovanie výsluchom
svedkov a to príslušníkov PZ SR, ktorí v predmetnej trestnej veci realizovali výsluch obžalovaného
v prípravnom konaní ako zadržaného podozrivého, resp. prvý výsluch obžalovaného v procesnom

postavení obvineného dňa 23.11.2013. Po vyhodnotení jednak výpovede týchto príslušníkov PZ SR,
tiež skutočnosti, že na obžalovaným namietanom výsluchu v prípravnom konaní bola prítomná jeho
obhajkyňa, s ktorou sa mal možnosť poradiť, pričom až do dňa 21.03.2014 (doba štyroch mesiacov)
ani obhajkyňa ani obžalovaný nenamietali obžalovaným uvádzaný nátlak po zadržaní, dospel súd k
záveru, že vyššie uvedená obrana obžalovaného je účelová z dôvodu jej nevierohodnosti. Napokon

aj obranu obžalovaného, ktorý opakovane uvádzal, že sa len bránil vo svojom obydlí pred útokom O..
L. F. bola súdom vyhodnotená ako účelová, najmä so zohľadnením skutočnosti, že nebohý O.. L. F.
mal takmer 62 rokov, bol subtílnej postavy, vysoký 176 cm s hmotnosťou 65 kg. V čase smrti bol v
stave akútnej intoxikácie alkoholom, ktorý sa vyznačuje porušením koordinácie pohybov a rovnováhy,
osoba má tackavú až padavú chôdzu s narážaním do prekážok a môže byť neschopná samostatnej

chôdze. Obžalovaný X. I. je od nebohého o viac ako 20 rokov mladší, vyšší aj ťažší. Pri vzájomnom
konflikte bol obžalovaný spôsobilý bez použitia akejkoľvek zbrane odvrátiť útok nebohého O.. L. F. a
zabrániť mu v prípadnom pokračovaní konfliktu. Zo znaleckého posudku z odvetvia súdneho lekárstva
navyše vyplýva, že obžalovaný svoj útok stupňoval, keď tento začal rezaním, kde bola použitá slabšia
intenzita prítlaku nástroja a nasledoval bodaním, kde už bola použitá veľká intenzita bodania, pričom

bodanieprebiehalozhoranadol-odkrkukhrudníku.Úmyslomobžalovanéhotedanebolozabrániťútoku
nebohého O.. L. F. pri vzájomnej fyzickej potýčke, ale tohto jednoznačne usmrtiť po predchádzajúcom
slovnom a fyzickom konflikte. A napokon táto obrana obžalovaného ani nebola podporená žiadnym
relevantným dôkazom, práve naopak bola v rozpore s vyššie uvedenými nepriamymi dôkazmi. Vyššie
uvedený záver o účelovosti obžalovaným prezentovanej obrany je napokon posilnený aj početnosťou

obžalovaným prednesených verzií priebehu predmetného skutku, keďže obžalovaný po rozhodnutí
KS TN v merite veci predniesol v rámci svojich vyjadrení k jednotlivým vykonávaným dôkazom tretiu
verziu priebehu predmetného skutku. Z vyššie uvedených dôvodov bolo skutočne bez akýchkoľvek
relevantných pochybností preukázané spáchanie skutku obžalovaným v rozsahu kladenom mu za vinua ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vyššie uvedeným konaním obžalovaného bola
naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa
§ 145 odsek 1, odsek 2 písmeno c), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie

§ 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona, pretože obžalovaný iného úmyselne usmrtil, čin spáchal
na chránenej osobe (osobe vyššieho veku) a už bol za taký čin odsúdený (vyššie uvedeným rozsudkom
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1T 33/90 zo dňa 18.11.1992, právoplatným a vykonateľným u
obžalovaného X. I. dňa 05.01.1993). S poukazom na kamarátsky vzťah obžalovaného a nebohého O..
L. F., tiež dĺžku tohto vzťahu si obžalovaný musel byť vedomý, že nebohý O.. L. F. je osobou vyššieho

veku, teda osobou staršou ako šesťdesiat rokov. Zároveň bol súd povinný vyhodnotiť, či obžalovaný
ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti za vyššie uvedený obzvlášť závažný zločin. Z
výpovede znalkýň MUDr. Stanislavy Šupolovej a MUDr. Moniky Rosivalovej, ktoré vyšetrili duševný stav
obžalovaného jednoznačne vyplynulo, že na základe znaleckého posudku MUDr. Andreja Hajtmana
a jeho bilančného výpočtu hladiny alkoholu v čase spáchania skutku (3,37 g/kg) sa u obžalovaného
jedná z medicínskeho hľadiska o ťažkú otravu alkoholom. V čase spáchania posudzovaného skutku

boli z medicínskeho hľadiska so zohľadnením vypočítaného množstva alkoholu v krvi obžalovaného
rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného vymiznuté v plnej miere. Uvedené medicínske
hľadisko je podporené znaleckým posudkom znalca MUDr. Andreja Hajtmana, z ktorého vyplynulo,
že pri zistenej koncentrácii alkoholu v krvi 3,37 promile sú u ovplyvneného jedinca vždy závažne
narušené psychické, motorické aj zmyslové funkcie organizmu. V oblasti psychickej ide o tuposť,

porušenie vôľového konania, výrazné predĺženie reakčných časov, poruchu časovej a priestorovej
orientácie, je porušené objektívne hodnotenie reality, je predĺžená odpoveď centrálneho nervového
systému na vonkajšie podnety, dostavia sa aj kvantitatívne poruchy vedomia vo forme somnolencie
(spavosť) až stuporu, u niektorých jedincov dochádza ku strate vedomia charakteru soporu až kómy.
V oblasti motorickej sa poruchy prejavujú vyblokovaním koordinácie pohybov a rovnováhy, chôdza

je neistá, sprevádzaná častými pádmi a narážaním do prekážok. V oblasti zmyslovej je porušená
adaptácia zraku na svetlo a tmu, je výrazne poškodené priestorové videnie a recepcia zvukových
podnetov. Z porúch zmyslového ústrojenstva vyplýva hlavne zlý odhad vzdialenosti a dezorientácia
v priestore. Keďže otázka nepríčetnosti je právnou otázkou, bolo nevyhnutné vyhodnotiť znalcami
prezentované medicínske hľadisko s ostatnými na hlavnom pojednávaní vykonanými dôkazmi. Znalkyňa

MUDr. Monika Rosivalová vo svojej výpovedi skonštatovala, že ak má niekto vymiznutú ovládaciu
schopnosť koná neprimerane s neuvedomením si dôsledkov svojho konania, nevie ovládnuť pud, koná
impulzívne, skratovo, pudovo bez ohľadu na nejakú racionálnu kontrolu. V takomto štádiu opitosti
sú časté výpadky pamäte, nie je pravdepodobné, že by si táto osoba všetko pamätala. Zároveň
bola znalkyňa MUDr. Monika Rosivalová konfrontovaná so zistenými skutočnosťami z vykonaného

dokazovania, že obžalovaný vo svojej výpovedi niekoľko hodín po spáchaní predmetného skutku
popísal dosť podrobne priebeh predmetného skutku, a že obžalovaný po spáchaní predmetného skutku
zahládzal stopy trestného činu. Znalkyňa k týmto relevantným skutočnostiam uviedla, že ľudia, ktorí sú
pod vplyvom alkoholu ťažkého stupňa, si veľmi často zvyknú konfabulovať, teda tie medzere v pamäti
si dopĺňajú nejakými náhodnými udalosťami alebo informáciami, ktoré by sa im hodili, aby im doplnili tú

mozaiku, doplnili to, čo im tam chýba. V súvislosti so zahladzovaním stôp obžalovaným bezprostredne
po spáchaní predmetného skutku znalkyňa uviedla, že takéto konanie obžalovaného môže pôsobiť ako
racionálne, ale zároveň aj vzhľadom k tomu, že na to predchádzajúce obdobie môže mať výpadky
pamäti, že si nepamätal a prebral sa práve keď videl, že tam leží a nevedel presne čo urobil, mohol
konať pudovo, proste prvé čo človeka napadne, zahladiť stopy, lebo neviem čo sa deje. Teda obžalovaný

mohol konať racionálne ale aj pudovo, v afekte. Po vyhodnotení výpovedí obžalovaného z prípravného
a súdneho konania jednotlivo, ale aj vo vzájomnom súhrne s ostatnými na hlavnom pojednávaní
vykonanými dôkazmi dospel súd k záveru, že nie je možné bez akýchkoľvek relevantných pochybností
vylúčiť skutočnosť, že obžalovaný v rámci svojich prvotných výpovedí konfabuloval, teda medzere v
pamäti si dopĺňal nejakými náhodnými udalosťami alebo informáciami, ktoré sa mu hodili, aby mu doplnili

tú mozaiku, doplnili to, čo mu tam chýba. Rovnako nie je možné vylúčiť, že obžalovaný konal v súvislosti
so zahladzovaním stôp tak ako vyššie konštatovala znalkyňa, alebo aj jednoducho pudovo vo vzťahu
k osobnosti obžalovaného (v zmysle znaleckého posudku č. 16/2015 z odboru Psychológia, odvetvie
klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých znalca PhDr. Andreja Benkoviča sa patologické
rysy osobnosti obžalovaného prejavujú v neuznávaní sociálnych zväzkov, nedostatkom citov k iným,

správanie je realizované bez premyslenia a pudovo s prejavmi násilia realizovaného bez citu alebo
schopnosti súcitiť s obeťou), ktorý si mohol proste iba „upratať neporiadok". Z vyššie uvedených dôvodov
so zreteľom na zásadu „in dubio pro reo" súd dospel k záveru, že nebolo bez akýchkoľvek relevantných
pochybností preukázané, že obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti zaobzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno c), odsek 3 písmeno a) Trestného
zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno e) Trestného zákona v súvislosti s jeho
príčetnosťou. Avšak vzhľadom k tomu, že rozhodujúcim faktorom, ktorý ovplyvnil rozpoznávacie a

ovládacie mechanizmy osobnosti obžalovaného bol alkohol, ktorý požil a obžalovaný dobre pozná
všeobecné účinky alkoholu, má opakované skúsenosti s požívaním alkoholu, s jeho účinkom na svoju
osobu a prejavy v správaní, mohol tento vplyv predvídať aj predpokladať možné dôsledky. V konečnom
dôsledku si obžalovaný privodil duševnú chorobu a to syndróm závislosti od alkoholu sám vlastným
škodlivým spôsobom života. Na jednej strane síce bolo obžalovanému znemožnené nastúpiť ústavnú

protialkoholickú liečbu, avšak nič mu nebránilo buď pokračovať v ambulantnej liečbe u MUDr. A. A.
(naposledy bol u neho vyšetrený dňa 19.07.2011), alebo doplatiť nedoplatok na poistnom vo výške
412,55 €, pričom obžalovaný bol VšZP a.s. dňa 29.09.2011 upovedomený, že po úhrade nedoplatku vo
výške 412,55 € revízny lekár VšZP a.s. v zmysle platnej legislatívy schváli uvedený návrh na ústavnú
liečbu. Teda v prípade, ak by obžalovaný chcel túto liečbu nastúpiť, nič mu so zohľadnením jeho
pracovnej schopnosti nebránilo v úhrade nedoplatku vo výške 412,55 € v priebehu doby viac ako dvoch

rokov do spáchania predmetného trestného činu. Vzhľadom k uvedenému súd obžalovaného uznal
vinným zo spáchania skutku uvedeného vo výrokovej časti tohto rozsudku právne posúdeného ako
trestný čin zločin opilstva podľa § 363 odsek 1 Trestného zákona, pričom ide o dokonaný zločin, keďže
boli naplnené všetky formálne znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu zločinu. Obžalovaný ako
subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku. Z hľadiska subjektívnej stránky, t. j.

zavinenia, konal obžalovaný vo forme nepriameho úmyslu a svojím konaním tak primárne porušil záujem
spoločnosti na ochrane občianskeho spolužitia a sekundárne záujem spoločnosti na ochrane ľudského
života, ktorý obžalovaný porušil v stave nepríčetnosti. Naplnená bola napokon aj objektívna stránka
skutkovej podstaty trestného činu zločinu opilstva podľa § 363 odsek 1 Trestného zákona, pretože
obžalovaný požitím návykovej látky sa úmyselne priviedol do stavu nepríčetnosti, v ktorom sa dopustil

konania, ktoré má inak znaky trestného činu obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 odsek 1,
odsek 2 písmeno c), odsek 3 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 odsek
1 písmeno e) Trestného zákona.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť
jeho nápravy. Súd pre uloženie spravodlivého trestu detailne skúmal u obžalovaného aj osobnostné
faktory, symptomatické (kriminogénne) faktory a spoločenské (sociálne) faktory.

V prípade symptomatických (kriminogénnych) faktorov je rozhodné posúdiť závažnosť spáchanej

trestnej činnosti, jej gradáciu, možnú recidívu a emočné spracovanie spáchanej trestnej činnosti
páchateľa. S ohľadom na nenapraviteľný následok konania obžalovaného je nevyhnutné konštatovať,
že závažnosť konania obžalovaného dosahuje najvyšší možný stupeň, keď ľudský život patrí k
najviac chráneným záujmom spoločnosťou, a to najmä pre jeho nezvrátiteľnosť. Štruktúra osobnosti
obžalovaného je narušená v zmysle dissociálnej poruchy (psychopatie), ktorá sa vyznačuje narušením

sociálneho prispôsobovania, nedostatkom predpokladov pre normálne začlenenie do spoločnosti iných.
Ide o trvalú vadu, defekt osobnosti, ktorý má obžalovaný od puberty a chronicky ho privádza do
konfrontácií so zákonom. Obžalovaný nemá zvnútornené vyššie hodnoty, ktoré by mu bránili v správaní s
trestnoprávnymi následkami. Usmrtenie poškodeného je pre obžalovaného nepodstatnou záležitosťou.
Obžalovaný je premorbídne polymorfne abnormne štruktúrovaná osobnosť s emočne nestabilnými a

antisociálnymi rysmi, so zvýšenou egocentričnosťou a absenciou empatie. Prognóza resocializácie
obžalovaného je podľa znalca PhDr. Andreja Franeka negatívna. Možnosť jeho nápravy vzhľadom k jeho
sklonu k požívaniu alkoholu považuje znalec za nulovú. Podľa znalca PhDr. Andreja Benkoviča nedáva
resocializačnáprognózadobrévyhliadky,jevzhľadomkpoznaniuobžalovanéhonemožná.Nepretržitosť
kriminogénneho správania jednoznačne vyplýva z odpisu z registra trestov obžalovaného, kde možno

komplexne pozorovať, jednak páchanie trestnej činnosti násilného ale aj majetkového charakteru a
zároveň skutočnosť, že ani medzi jedným konaním nie je väčší časový odstup, teda obžalovaný sa
pravidelne dopúšťal trestnej činnosti, pričom jednotlivé protispoločenské konania obžalovaného boli
prerušované výkonmi nepodmienečných trestov odňatia slobody.

Ohľadne spoločenských (sociálnych) faktorov u obžalovaného bolo potrebné primárne vychádzať
zo znaleckého dokazovania, kde sa znalec vyjadril k existencii, resp. neexistencii stabilného citovo
sýteného rodinného a partnerského zázemia, k profesionálnej kvalifikácii páchateľa a k jeho schopnosti
prispôsobovať sa spoločenským normám. Pri hodnotení uvádzaných skutočností bolo zistené, žeobžalovaný vyrastal v sociálne slabšom, málo podnetnom, nedostatočne psychostimulujúcom prostredí,
otec pracoval na polícii, zahynul tragicky počas nehody ako 47 ročný, ale rodičia sa rozviedli,
matka pracovala ako robotníčka v SCP v Ružomberku, znovu sa vydala, vyrastal spoločne s ňou a

nevlastným otcom, ktorý vo zvýšenej miere popíjal alkoholické nápoje. S ním sa taktiež rozviedla,
ale žili v spoločnej domácnosti aj naďalej, z tohto vzťahu má nevlastnú sestru, žijúcu v Kanade,
vzájomne sa nekontaktujú. Matka zomrela ako 51 ročná, bola invalidná, posledné roky života prežila
v DSS. 2 izbový byt v Ružomberku po matke predal, údajne z predaja nedostal žiadne peniaze,
bol nútený presťahovať sa do drevenice v obci B. A., kde bývala stará mama z otcovej strany, po

jej smrti tam ostal na prechodnom pobyte. Základné vzdelanie započal v mieste predchádzajúceho
trvalého pobytu v Ružomberku, na prvom stupni ešte učivo zvládal, výraznejšie problémy v kolektíve
nemal, v druhom stupni už zaznamenané poruchy správania, úteky, absencia dochádzky, neakceptácia
autorít,začínajúceantisociálneaktivity,krádeže,konzumáciaalkoholickýchnápojov,opakovaneznížená
známka zo správania, opakovane umiestnený v diagnostickom centre. Ako 14 ročný nastúpil do Karvinej
na banícke učilište, ale škola ho nebavila, následne prestúpil na stavebné učilište do Žiliny- Bytčice, kde

sa mal vyučiť v obore murára, ani táto škola ho nezaujímala. Je slobodný, heterosexuálne orientovaný,
preferuje náhodné, krátkodobé známosti, v minulosti mal pár dlhodobejších vzťahov. Sexuálne aktívny
užodobdobiaadolescencie,v17rokochmalpriateľku,ktoráotehotnela,ztohtovzťahumáuždospelého
syna, nestýka sa s ním, videl ho až po návrate z väzenia ako 22 ročný, následne už len raz, osvojil si
ho nový priateľ tejto ženy. Iné deti nemá, aktuálne je bez trvalého vzťahu, žije sám.

Pri dokazovaní ohľadne osobnostných faktorov sa súd obligatórne vyrovnal so skutočnosťou, či u
obžalovaného vzhľadom na jeho osobnostnú štruktúru ide o stav relatívne trvalý, vývojovo ukončený a
terapeuticky ovplyvniteľný. Štruktúra osobnosti obžalovaného je narušená v zmysle dissociálnej poruchy
(psychopatie), ktorá sa vyznačuje narušením sociálneho prispôsobovania, nedostatkom predpokladov

pre normálne začlenenie do spoločnosti iných. Ide o trvalú vadu, defekt osobnosti, ktorý má obžalovaný
od puberty a chronicky ho privádza do konfrontácií so zákonom. V popredí klinického obrazu aktuálne
stoja zmeny osobnosti obžalovaného v zmysle tzv. alkoholovej deprivácie, čo sa prejavuje akcentáciou
(vystupňovaním)premorbídnychosobnostnýchrysovvzmyslelabilizácieafektivity,zvýšeniadráždivosti,
impulzivity až explozivity, výrazným narušením sféry vyšších citov sociálnych, etických, estetických

a mravných noriem, s deformovanou hierarchiou hodnôt, s tendenciou k dissociálnemu, sociálne
neprijateľnému až agresívnemu správaniu voči okoliu.

Vzhľadom k tomu, že obžalovaný už bol pred spáchaním predmetného trestného činu odsúdený, čo je
priťažujúcou okolnosťou v zmysle § 37 písmeno m) Trestného zákona, na ktoré musí súd podľa § 38

odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadať, pričom iné poľahčujúce,
či priťažujúce okolnosti neboli zistené, teda prevažoval pomer priťažujúcich okolností, zvýšila sa dolná
hranica zákonom stanovenej výmery trestu odňatia slobody za zločin opilstva podľa § 363 odsek 1
Trestného zákona (3 roky až 8 rokov) o jednu tretinu podľa § 38 odsek 4 v spojení s § 38 odsek 8
Trestného zákona, teda dolná hranica zákonom stanovenej výmery trestu odňatia slobody sa zvýšila na

4 roky 8 mesiacov, čím prichádzalo do úvahy uloženie trestu odňatia slobody v rámci výmery 4 roky
8 mesiacov až 8 rokov.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu, s
prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, osobu páchateľa a najmä na chladný postoj obžalovaného k

obzvlášť závažnému a nenapraviteľnému následku spáchaného trestného činu počas celého priebehu
konania pred súdom, dospel súd k záveru, že pre nápravu obžalovaného bude nevyhnutné uloženie
nepodmienečného trestu odňatia slobody na hornej hranici vyššie uvedenej výmery trestnej sadzby
v trvaní 8 rokov so zaradením na výkon tohto trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním

predmetného trestného činu zločinu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol uložený za
úmyselný trestný čin a súd ani nedospel k záveru, že by so zreteľom na závažnosť trestného činu
a mieru narušenia obžalovaného, bola náprava obžalovaného lepšie zaručená v ústave na výkon
trestu odňatia slobody iného stupňa stráženia. Z vykonaného znaleckého dokazovania je zrejmé, že
u obžalovaného pôjde skôr o represívny účel trestu ako o prevýchovný, hoci prevýchovný dopad

trestu býva efektívnejší. U obžalovaného je značne sťažená náprava s ohľadom na jeho osobnostnú
štruktúru, no prevýchovou je nevyhnutné myslieť aj dlhodobú zmenu prežívania, čo u obžalovaného
doposiaľ vykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody nedokázali, a teda v prípade obžalovaného
je rozumná prognóza, že nedôjde k jeho náprave a k zmene. Skutočnosť, že náprava u obžalovanéhov podmienkach dlhodobého výkonu trestu odňatia slobody je vylúčená, potvrdzuje aj jeho opakované
vykonávanie trestu odňatia slobody, keď obžalovaný bol šesťkrát súdne trestaný a bol mu opakovane
ukladaný trest odňatia slobody. Ani výkon týchto trestov odňatia slobody, teda najprísnejších trestov, aké

je možné ukladať páchateľom trestných činov, u obžalovaného neviedol k jeho náprave, a spáchanie
ďalšieho závažného zločinu, je len dôkazom o neúspešnej resocializácii obžalovaného. Teda už
dovtedy vykonané nepodmienečné tresty odňatia slobody nezabezpečili nápravu obžalovaného a jeho
prevýchovu. Vzhľadom na osobnú charakteristiku obžalovaného sa podľa znalkýň z odvetvia psychiatria
aj napriek absolvovaniu ústavnej protialkoholickej liečby obžalovaným s veľkou pravdepodobnosťou

nezníži riziko jeho protispoločenského konania. Trest prepadnutia veci a to: 1ks drevený konár o dĺžke
0,80 metra a priemere 4 cm a 1 ks drevenej palice čiastočne okresanej z kôry, celkovej dĺžky 81,5
cm a priemere cca 4,7 cm. bol v zmysle § 60 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona nevyhnutný,
nakoľko ide o veci, ktorými bol spáchaný predmetný trestný čin, pričom bolo preukázané, že patria
obžalovanému. Takto uložený trest, svojim charakterom a so zohľadnením najmä osobných pomerov
obžalovaného, pre celkové dosiahnutie účelu trestu tak, ako je upravený účel trestu v zmysle § 34 odsek

1 Trestného zákona, t. j. dosiahnutie individuálno-preventívneho a s ním následne spojeného generálno-
preventívneho účinku, je dostatočným trestom.

Keďže znalkyne z odvetvia psychiatria považujú za vhodné, aby obžalovaný absolvoval ochrannú
ústavnú protialkoholickú liečbu a obžalovaný spáchal predmetný trestný čin pod vplyvom alkoholu, uložil

mu súd ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Súd zároveň zaviazal obžalovaného na náhradu škody poškodenému, keďže jeho včas a riadne
uplatnený nárok na náhradu škody bol po vykonanom dokazovaní v rámci adhézneho konania v plnom
rozsahu preukázaný a obžalovaný uznal základ aj výšku škody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na krajský súd. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva
už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.