Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/272/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113211815
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113211815.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10,
Bratislava, IČO: 35 763 469, zastúpený: JUDr. Oliver Baláž, advokát so sídlom Zámocká 10, Bratislava,
proti odporcovi: M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. A. XXXX/X, F., t.č. na neznámom mieste, v konaní
zastúpený opatrovníčkou: Monika Mituníková, súdna tajomníčka Okresného súdu Považská Bystrica, za
účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so

sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpený: JUDr. Andrej Cifra, advokát so sídlom
J. Kráľa 5/A, Lučenec, o zaplatenie 1.170,96 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti
uzneseniu Okresného súdu Trenčín č. k. 13C/304/2013 - 47 zo dňa 12. novembra 2013, jednohlasne,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol o prípustnosti vedľajšieho účastníctva Združenia
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS na strane odporcu. Po právnej stránke rozhodnutie odôvodnil
poukázaním na ust. § 93 ods. 1 až 3 O.s.p. a ust. § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho zákonníka, keď
skonštatoval, že vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania popri navrhovateľovi alebo odporcovi buď
ak má právny záujem na výsledku konania (s výnimkou konania o rozvod, neplatnosť manželstva alebo
určenie, či tu manželstvo je alebo nie je), alebo ak ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je

ochrana práv napríklad podľa antidiskriminačného zákona, zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej
ochrane detí a o sociálnej kuratele alebo zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V súvislosti
s prvým z uvedených prípadov zdôraznil v nadväznosti na podanie riadneho návrhu na rozhodnutie
o prípustnosti vedľajšieho účastníctva potrebu posúdenia, či vedľajší účastník má právny záujem na
výsledku konania. Iba v prípade, že ho má, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, neplatnosť manželstva
alebo určenie, či tu manželstvo, je možné pripustiť jeho vstup do konania. Pri druhom z

uvedených prípadov ustálil, že nie je potrebné posúdiť, či vedľajší účastník má právny záujem na
výsledkukonania,nakoľkoprejehoúčasťakovedľajšiehoúčastníkavkonaníjerozhodujúcaskutočnosť,
že ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa antidiskriminačného zákona,
zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele alebo zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa. V danom prípade mal za to, že sa jedná o druhý prípad, pretože Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS je právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana

práv podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom žiadne iné predpoklady prípustnosti
takéhoto vedľajšieho účastníka zákon neustanovuje. V konaní napokon nemal za preukázané, že účasť
vedľajšieho účastníka na strane odporcu je v rozpore s vôľou odporcu. Vychádzajú z uvedeného súd
prvého stupňa rozhodol tak, že vedľajšie účastníctvo Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS
je prípustné a k dôvodom uvádzaným navrhovateľom v podaní, ktorým namietal vstup vedľajšieho
účastníka do konania, uviedol, že sa s týmito nestotožňuje.Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho
zástupcu, ktorý navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS do ďalšieho konania nepripustiť ako vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu. Podanie

riadneho opravného prostriedku odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci a v súvislosti s
nevyhnutnosťou vyjadrenia súhlasu účastníka, na starne ktorého má vedľajší účastník vystupovať,
opätovne poukázal na Návrh na vyslovenie nesúladu ust. § 93 ods. 2 O.s.p. s článkom č. 19 ods. 2 a 3
Ústavy SR (Rvp 8830/2013), ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05.
februára 2013. Vyjadril presvedčenie, že iba ak Združenie disponuje výslovným a nespochybniteľným

súhlasom daným mu odporcom, môže podľa ust. § 93 ods. 2 O.s.p. vstúpiť do konania. Inak bude
podľa jeho názoru porušené odporcovo ústavné právo na ochranu pred zasahovaním do súkromného a
rodinného života a najmä jeho právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním
alebo iným zneužívaním údajov o jeho osobe tak, ako mu tieto vyplývajú najmä z čl. 19 Ústavy SR. V
danej súvislosti zdôraznil, že návrh na začatie konania a prílohy, o zaslanie ktorých Združenie požiadalo,
obsahujú informácie chránené zákonom o ochrane osobných údajov a bez súhlasu dotknutej osoby nie

je tieto možné poskytovať tretím osobám. Pokiaľ by súd bez súhlasu odporcu tieto údaje sprístupnil tretej
osobe, porušil by tým ústavné právo odporcu zaručené čl. 19 Ústavy SR. V závere skonštatoval, že
mu nie je známe, že by Združenie predložilo súhlas hlavného účastníka, na strane ktorého vystupuje, a
preto jeho ďalšie zotrvanie v spore nepovažoval za možné. Združenie v rámci predmetu svojej činnosti
podľa jeho názoru splnilo svoj účel, a to tým, že svojou aktivitou v tomto konaní poukázalo na možnosť

existencie neprijateľných zmluvných podmienok, pričom súd sa touto otázkou musí zaoberať ex offo a
zabezpečiť ochranu spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 212
ods. 1 O.s.p a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a napadnuté uznesenie je potrebné
potvrdiť podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia

pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého netreba nariaďovať pojednávanie
odvolacieho súdu.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z

účastníkov, urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

Preskúmaním zistil odvolací súd, že súd prvého stupňa rozhodol podľa § 93 ods. 2, 3 druhá veta O.s.p.
správne.

Vstup právnickej osoby, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu ako

vedľajšieho účastníka, výslovne umožňuje ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p.. Zákon s účinnosťou od
15. októbra 2008 totiž zaviedol skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v
konaní, pričom u týchto účastníkov, na rozdiel od vedľajšieho účastníka podľa § 93 ods. 1 O.s.p.,
sa hmotnoprávny záujem na výsledku konania neskúma. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka
do konania dáva samotný zákon, keď ako vedľajší účastník vystupuje právnická osoba. Pôjde najmä

o prípady sporov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, keď na strane spotrebiteľa môže vystupovať
právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 505/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Do konania môže v zmysle ust. § 93 ods. 3 O.s.p. vstúpiť buď z vlastného
podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov, urobenú prostredníctvom súdu.

V preskúmavanej veci mal súd prvého stupňa opodstatnene za preukázanú podmienku, kedy sa

právnická osoba môže stať vedľajším účastníkom, a to existenciu predmetu činnosti, ktorým je ochrana
práv podľa osobitného zákona, ktorá má súvis s predmetom ochrany, ktorý sa uplatnil v sporovom
konaní bez toho, aby musela preukazovať právny záujem na výsledku sporu. V tejto súvislosti vyplynulojednoznačnezostanovZdruženianaochranuobčanaspotrebiteľaHOOS,žecieľomzdruženiajeaktívna
ochrana práv spotrebiteľov a ich záujmov.

Pokiaľ ide navrhovateľom vyjadrenú obavu z porušenia práv odporcu garantovaných čl. 19 Ústavy SR,

odvolací súd túto nepovažoval za dôvodnú, a to predovšetkým v súvislosti s uznesením Ústavného
súdu SR z 29. januára 2014, sp. zn. PL. ÚS 1/2014-9. Z odôvodnenia predmetného rozhodnutia totiž
vyplýva, že skutočnosť, že sa právnické osoby, ktorých predmetom je ochrana práv podľa osobitného
predpisuvsúvislostisosvojímvstupomdokonaniazdoručenýchrovnopisovnávrhovnazačatiekonania
oboznámia s podstatnými okolnosťami prípadov, vrátane osobných údajov účastníkov konania, ktorých

rozsah je stanovený ust. § 79 ods. 1 O.s.p., nepredstavuje neospravedlniteľný zásah do základného
práva na súkromie podľa čl. 19 ods. 2 a 3 ústavy, ale práve naopak, sleduje legitímny cieľ.

Odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa nepochybil, keď pre vstup vedľajšieho účastníka nezískal
výslovný súhlas odporcu. Súhlas podporovaného účastníka s vystupovaním vedľajšieho účastníka
na jeho strane je samozrejme nevyhnutný, avšak Občiansky súdny poriadok ho nevyžaduje vo
forme výslovného súhlasu, ale vychádza z prezumpcie jeho danosti až pokiaľ nedôjde k výslovnému

nesúhlasu. Táto konštrukcia je zrejmá z ust. § 93 ods. 3 O.s.p., ktoré tento výslovný nesúhlas
vyžaduje ako podmienku rozhodovania súdu o prípustnosti vedľajšieho účastníctva. Z iného princípu
nevychádza ani navrhovateľom citované rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 188/2012.
Taktiež z ustálenej rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vyplýva, že vstup právnickej osoby, ktorej
predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného zákona, do konania na stranu spotrebiteľa nie je

podmienený súhlasom spotrebiteľa. Zákon vstup Združenia do konania na stranu odporcu neviaže na
žiadne ďalšie podmienky než tie, ktorých splnenie ustanovuje § 93 ods. 2 O.s.p..

SúdprvéhostupňataksprávneposúdilpredpokladyprevstupZdruženiaakoprávnickejosoby,založenej
na ochranu spotrebiteľov, do konania v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka konania na stranu
odporcu. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne

podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .