Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 24, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/36/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112201183
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8112201183.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr.

Milana Majerníka a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobcu: BAUTECH SK, s.r.o., so sídlom
Prešov 080 01, Hurbanistov 1, IČO: 36 492 001, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Danielou
Strakovou, so sídlom Prešov, Konštantínova ul. č. 6, proti žalovanému: BALSTAV PB, s.r.o., so sídlom v
Prešove, 080 01, Kúpeľná 6, IČO: 36 449 270, právne zastúpeného spoločnosťou PUCHALLA, SLÁVIK
& parnters s.r.o., so sídlom Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930, o zaplatenie 2.617,87 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 21Cb/73/2012-57
zo dňa 18.12.2012, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
2.617,87 eur a 14,25 % ročný úrok z omeškania zo sumy 2.617, 87 eur od 15.6.2008 do 30.6.2008 a
počnúc dňom 1.7.2008 za obdobie každého ďalšieho polroka 2.617,87 eura vo výške základnej úrokovej
sadzby NBS platnej v prvý kalendárny deň príslušného kalendárneho polroka, zvýšenej o 10 %, všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že dňa 11.4.2008 uzatvoril žalobca ako zhotoviteľ a
žalovaný ako objednávateľ zmluvu o dielo o dodávke stavebných prác č. 5/2008. Zmluvné strany sa

dohodli na zmluvnej cene za zhotovenie diela v celkovej výške 521.182,- Sk vrátane DPH (článok
VI. Zmluvy o dielo č. 5/2008 zo dňa 11.4.2008). Na

základe zmluvy žalobca vykonal pre žalovaného objednané dielo, ktoré žalovanému aj odovzdal, resp.
ktoré si žalovaný aj prevzal, čo potvrdzuje preberací protokol zo dňa 15.5.2008. Zrealizované práce
boli na základe predmetného preberacieho protokolu prevzaté bez vád a v preberacom protokole bola
zároveň odsúhlasená aj cena za prevedené práce, a to vo výške 662.273,- Sk. Odplatu za vykonané
prácevyúčtovalžalobcažalovanémufaktúrouč.200810zodňa15.5.2008sumou662.273,-Sk,splatnou
dňa 14.6.2008. Časť odplaty za vykonané stavebné práce vyúčtované touto faktúrou žalovaný žalobcovi

uhradil. Doposiaľ neuhradený zostatok predstavuje sumu 2.617,87 eur. Je pravdou, že zmluvné strany
si v článku IV. Cena zmluvy o dielo dohodli zmluvnú cenu vo výške 521.182,- Sk a že žalovaný žalobcovi
vyúčtoval cenu diela až vo výške 662.273,- Sk. Navýšenie ceny diela si však vyžiadala tá skutočnosť, že
žalovaný zmenil oproti pôvodne plánovanej stavebnej príprave potrebnej pre realizáciu prác zo strany
žalobcu,zktorejžalobcavychádzalprikalkuláciicenydiela,dispozície,t.j.stavebnéčastistrechy-výškuatikových múrov, v ktorých mala byť vytvorená spádová vrstva z penobetónu, čím došlo k navýšeniu
pôvodne kalkulovanej spotreby penobetónu podľa celkovej ponuky zo dňa 5.4.2008 vo výške 58 m3
na konečnú spotrebu 90 m3 v zmysle súpisu vykonaných prác zo dňa 15.5.2008, ktoré boli podkladom

pre vystavenie preberacieho protokolu zo dňa 15.5.2008. O dôvodoch a potrebe navýšenia ceny prác
z dôvodu potreby navýšenia spotreby materiálu v dôsledku skutočností zavinených žalovaným nebolo
medzi účastníkmi sporu. O tom svedčí to, že žalovaný prevzal bez akýchkoľvek námietok a výhrad
dielo, keď podpísal preberací protokol zo dňa 15.5.2008. Prevzal aj faktúru za dielo č. 200810 zo dňa
15.5.2008, ktorou mu bola vyúčtovaná oproti v zmluve dojednanej cene diela vyššia cena, t. j. cena

662.273,- Sk. Cenu za vykonané stavebné práce žalovaný čiastočne v splátkach uhradil žalobcovi v
období od decembra 2008 do októbra 2010, čím vlastne došlo v zmysle ustanovenia § 323 ods. 2, v
spojení s § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka k uznaniu nároku žalobcu, ktorý žalovanému vyúčtoval
faktúrou č. 200810, teda k uznaniu nároku na odplatu za vykonané stavebné práce v celkovej výške
662.253,- Sk. Navyše žalovaný uznal zostatok odplaty za vykonané stavebné práce písomne čo do
dôvodu i výšky, keďže ho uznal za správny, a to dňa 26.1.2011 na prípise žalobcu zo dňa 14.12.2010.

Osoby potvrdzujúce za žalovaného správnosť zostatku vo výške 2.617,87 eur boli nepochybne osobami
oprávnenými konať v mene žalovaného, keďže pri potvrdení správnosti zostatku vo výške 2.617,87 eur
z faktúry č. 200810 v rámci inventarizácie pohľadávok a záväzkov k 30.11.2010 disponovali pečiatkou
žalovaného a túto pri potvrdzovaní správnosti zostatku aj použili. Keďže písomne uzatvorená zmluva
o dielo zo dňa 11.4.2008 neobsahuje ustanovenie, že sa môže meniť alebo rušiť iba dohodou strán

v písomnej forme, mal súd za to, že sa predmetná zmluva o dielo mohla meniť aj dohodou strán
v ústnej alebo konkludentnej forme. Medzi účastníkmi konania došlo k ústnej, resp. konkludentnej
dohode o zmene zmluvy o dielo v časti zmluvnej ceny, keď oproti zmluvne dohodnutej cene 521.182,-
Sk si zmluvné strany dohodli zmluvnú cenu 662.273,- Sk (21.983,63 eura). Dôkazom takejto dohody
je preberací protokol, v ktorom je zmluvná cena 662.273,- Sk uvedená, pričom tento preberací protokol

žalovaný bez výhrad podpísal. Dôkazom toho, že sa zmluvné strany dohodli na novej cene je aj to, že
faktúru č. 200810, ktorou bola navýšená cena diela vyúčtovaná, žalovaný prevzal, nikdy nevrátil, ani
nerozporoval. Naopak, na túto faktúru žalovaný čiastočne plnil. Cena, ktorá bola vyúčtovaná za naviac
betónu,bolavlastnedohodnutáužvpôvodnejzmluveodielo,lebobolodohodnutéjednotkovémnožstvo,
pričom v priebehu realizácie diela sa zmenilo len to, že sa zmenilo množstvo dodaného materiálu, pričom

pôvodná jednotková cena sa len prepočítala na zvýšené množstvo použitého materiálu. Keďže žalovaný
sa dostal do omeškania s úhradou peňažného

záväzku, zaviazal ho súd na zaplatenie 14,25 % ročného úroku z omeškania zo sumy 3.617,80 eur
od 15.6.2008 do 30.6.2008 a počnúc od 1.7.2008 až do zaplatenia s ročným úrokom z omeškania zo
sumy 2.617,87 eur vo výške základnej úrokovej sadzby NBS platnej v prvý kalendárny deň príslušného

kalendárneho polroka, zvýšenej o 10 %.

Ďalším výrokom rozsudku bola žalovanému uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo
výške 849,81 eur na účet právnej zástupkyne žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Tento výrok súd zdôvodnil odkazom na § 142 ods. 1 O.s.p.. Priznané trovy pozostávajú zo zaplateného
súdneho poplatku za návrh vo výške 157,- eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 692,81 eur s DPH

za 5 úkonov právnej služby po 101,25 eur + 20 % DPH za úkony vymenované v odôvodnení rozsudku,
za jeden úkon právnej služby 25,31 eur + 20 % DPH a režijný paušál 6 x 7,63 eur + 20 % DPH.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Napadol ním všetky výroky
uznesenia (zrejme rozsudku). Navrhol rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Ako dôvod uviedol, že
z obsahu preberacieho protokolu nemožno nijako dovodiť skutkový záver ohľadom jeho súhlasu s

navýšením ceny za vykonanie diela vo výške 662.273,- Sk. Podpisom na preberacom protokole
potvrdil výlučne prevzatie stavebných prác vykonaných podľa zmluvy. Predmetom protokolu nebola
dohoda o zmene zmluvy. Z vykonaného dokazovania vôbec nevyplynulo, že by došlo k obojstrannému
odsúhlaseniu navýšenia ceny vo výške, ktorú zhotoviteľ určil jednostranne až v preberacom protokole.
K takejto dohode by muselo dôjsť pred vykonaním práce zo strany žalobcu, a nie až po ich realizácii

pri preberaní diela. Naopak z obsahu protokolu možno dovodiť skutkové zistenie, že pred vykonaním
stavebných prác výška odmeny zhotoviteľa nebola dohodnutá. Je nesprávne skutkové zistenie súdu, že
jednotková cena penobetónu bola dohodnutá v zmluve o dielo. Cena diela bola dohodnutá ako pevná,ktorú možno zvýšiť výlučne dodatkom k zmluve. Už vôbec z nej nevyplýva, že cena penobetónu je
rovnaká aj v prípade naviac práce. Žalobca nepredložil žiaden dodatok k zmluve, z ktorého vyplynul
záväzok žalovaného zaplatiť za vykonané dielo sumu vo výške 662.273,- Sk. Nemožno bez ďalšieho

dovodiť, že by zo strany žalovaného došlo k odsúhlaseniu záväzku vo výške 662.273,- Sk len tým, že
výšku vystavenej faktúry nerozporoval. Práve naopak, žalovaný uznal svoj záväzok zo zmluvy o dielo len
vo výške, v ktorej už žalobcovi už plnil. Zvyšok nárokovanej sumy považuje za nedôvodný. V súvislosti
so záverom súdu o uznaní zostatku odplaty za vykonané stavebné práce vyúčtované faktúrou 200810,
a to písomne čo do dôvodu i výšky dňa 26.1.2011 na prípise žalobcu zo dňa 14.12.2010, poukázal

žalovaný na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 32Odo 317/2005 zo dňa 18.4.2006. Nie je jasné,
na základe čoho dospel súd k zisteniu, že uznávací prejav urobila osoba oprávnená konať v mene
žalovaného. Táto osoba nie je dokonca ani označená a to, že disponovala pečiatkou žalovaného, bez
ďalšieho nepreukazuje, že bola oprávnená aj konať za žalovaného. Možno sa len domnievať, že táto
osobamohlabyťúčtovníkomžalovaného.Nakoľkoprvostupňovýsúdsavôbec nezaoberaltým,čivôbec
táto osoba bola poverená určitou činnosťou pre žalovaného, resp. či išlo o úkon obvykle vyplývajúci z

poverenia tejto osoby na určitú činnosť, nemožno konštatovať, že žalovaný uznal zostatok odplaty za
vykonané stavebné práce čo do dôvodu a výšky.

Žalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok bez zopakovania, či doplňovania dokazovania
vykonaného súdom prvého stupňa na odvolacom pojednávaní. Právnym dôsledkom takéhoto postupu

je viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1, 3, 4, 5 a
§ 214 ods. 2 O.s.p.). Nakoľko rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, bol termín verejného
vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu a na internete (§
156 ods. 1, 3 O.s.p.).

Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do

tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku,
ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je
opodstatnené. Prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu navrhnutom účastníkmi a zo zistených

skutočností vyvodil správne právne závery. Odvolací súd sa stotožňuje v celom rozsahu s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a len na zdôraznenie správnosti tohto odôvodnenia reagujúc na dôvody
podaného odvolania dodáva:

Vychádzajúc z dôvodov podaného odvolania, žalovaný založil svoju obranu na tvrdení, že nedošlo k
platnému uzavretiu dohody o zmene zmluvy o dielo zo dňa 11.4.2008 v časti týkajúcej sa navýšenia

ceny diela. Naviac nesúhlasil so záverom prvostupňového rozsudku o tom, že uznal zvýšenie ceny diela
za správne. Poprel, že by požiadal žalobcu o vykonanie práce naviac.

Už z podaného odvolania je však súčasne možné vyvodiť aj to, že žalovaný nepopiera, že takéto práce
naviac žalobca pre neho vykonal.

Vzhľadom k tomu, že si účastníci v zmluve o dielo zo dňa 11.4.2008 - ďalej len Zmluva, dohodli

pevnú cenu diela, bolo možné takto dojednanú cenu zmeniť len za podmienok uvedených v § 549
ods. 2 Obchodného zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, ak sa strany po uzavretí zmluvy dohodnú
na zmene diela, a ak nedojednajú jej dôsledky na výšku ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu
zvýšenú alebo zníženú s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu potrebnej činnosti a v účelných nákladoch
spojených so zmeneným vykonávaním diela. Pokiaľ zhotoviteľ vykoná dielo v širšom rozsahu, než bolo

dohodnuté, môže sa domáhať len nárokov z titulu bezdôvodného obohatenia v rozsahu upravenom v
§ 458 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ sa však zmluvné strany dohodnú na zmene predmetu diela, ale
nedohodnú si novú cenu diela, patrí zhotoviteľovi cena zvýšená s prihliadnutím na rozdiel v rozsahu
potrebnej činnosti a v účelných nákladoch spojených so zmeneným vykonávaním diela.Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovým a právnym záverom napadnutého rozsudku, že účastníci sa
dohodli nielen na rozšírení predmetu zmluvy o dielo, ale aj na konkrétnom zvýšení ceny diela. Dôkazom
takejto dohody je predovšetkým listina označená ako Preberací protokol zo dňa 15.5.2008. Z hľadiska

právneho sa jedná o zápisnicu o odovzdaní a prevzatí diela spísanú podľa § 554 ods. 6 Obchodného
zákonníka. Účelom spísania takejto zápisnice malo byť popísanie stavu, v akom sa odovzdáva predmet
diela. Riadnym ukončením sa rozumie ukončenie v dohodnutej lehote a bez vád. Obchodný
zákonník nezakazuje

objednávateľovi prevziať aj dielo s vadami, prípadne dielo nedokončené. Tieto vady, resp. stav

ukončenia diela by mali vyplývať práve z takejto zápisnice. Účelom spísania zápisnice o odovzdaní
predmetu diela nie je finalizácia konečnej ceny diela v súvislosti so zmeneným predmetom diela. Pokiaľ
napriek tomu zmluvné strany v takejto zápisnici uvedú a nerozporujú, a teda odsúhlasia inú, vyššiu cenu
diela, než aká bola dohodnutá v pôvodnej zmluve o dielo, musí sa z takéhoto dojednania vychádzať aj
v prípade, že to nie je výslovne označené ako dohoda o zmene ceny diela.

Prejav vôle sa zásadne vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je

prejav vôle určený, známy, alebo jej musel byť známy. V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť
podľa predchádzajúcej vety, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala
iná osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku
sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. Pri výklade vôle podľa
predchádzajúcich viet sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane

rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania
strán, pokiaľ to pripúšťa povaha veci (§ 266 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka).

Listina zo dňa 15.5.2008 je síce formálne označená ako „preberací protokol“, avšak prebratia predmetu
diela sa týka jediná veta: „zhotoviteľ dňom 15.5.2008 odovzdal objednávateľovi dielo v zmysle súpisu
vykonaných prác a tento dielo preberá do svojho užívania“. Súčasťou tejto listiny je však aj časť

označená ako „Cena“, kde je uvedené, že cena diela bez DPH sa rovná 556.532,- Sk, výška DPH sa
rovná 105.741,10 Sk a cena diela s DPH sa rovná 662.273,- Sk. Túto listinu podpísal za žalovaného
vtedajší konateľ spoločnosti X. B..

Tak, ako bolo konštatované, súčasťou tohto preberacieho protokolu bol súpis vykonaných prác
obsahujúci popis jednotlivých vykonávaných prác, ich rozsah a cenu za vykonanie tej ktorej práce. Aj

táto listina obsahuje konečnú cenu, vrátane DPH vo výške 662.273,- Sk.

Tým, že žalovaný podpísal za týchto okolností listinu zo dňa 15.5.2008 bez toho, aby mal výhrady k
tam uvedenému súpisu vykonaných prác a ich cene, ako aj k celkovej cene diela tam uvedenej, prejavil
súhlas s takouto úpravou pôvodne dohodnutej ceny diela.

Odvolací súd dáva v tejto súvislosti za pravdu prvostupňovému súdu aj v tom, že článok VII. 7.3.

oprávňoval zmluvné strany uzavrieť dodatok k zmluve o dielo aj ústne, či dokonca konkludentne, pretože
zmluva neobsahovala úpravu o písomnej forme takejto zmeny zmluvy (§ 272 ods. 2 Obchodného
zákonníka).

Súčasne možno konštatovať, že žalovaný následne po prebratí diela opakovane viacnásobne uznal svoj
záväzok v rozsahu zodpovedajúcom dohode v zápisnici zo dňa 15.5.2008. Žalovaný znižuje vážnosť

svojho prejavu vôle uskutočneného na listine ním podpísanej dňa 26.1.2011, z ktorej je zistiteľné, že
neuhradený zostatok ceny diela fakturovanej pod číslom 200810, splatnej dňa 14.6.2008, je 2.617,87
eur, keď celková pôvodná suma záväzku bola 21.983,43 eur (662.272,81 Sk), pričom uhradených bolo
do 30.11.2010 19.356,56 eur (583.406,86 Sk). Význam tejto listiny bagatelizuje žalovaný tým, že

ju podpísali nekompetentné osoby, ktoré však bližšie neoznačuje a uvádza len to, že jedna z

nich bola účtovníčkou. Pracovné zaradenie druhej z nich neuvádza, hoci totožnosť oboch, ako aj ichpracovné zaradenia, je žalovanému nepochybne známa. Nejedná sa teda len o bežný účtovnícky úkon
spočívajúci v koncoročnej inventarizácii pohľadávok a záväzkov podľa § 29 a § 30 zákona o účtovníctve
číslo 431/2002 Z. z., ale o výslovné potvrdenie správnosti tam uvedeného zostatku nezaplatenej ceny

diela. Keďže žalovaný nepreukázal, že túto listinu vystavili osoby, ktoré neboli oprávnené uznať takýto
záväzok žalovaného, je treba vychádzať z úpravy § 15 Obchodného zákonníka, upravujúcej pôsobnosť
subjektov vykonávajúcich na základe poverenia podnikateľom určitú činnosť pri prevádzkovaní podniku.

V prospech záveru, že žalovaný odsúhlasil novú cenu diela (21.983,43 eur), svedčí aj skutočnosť, že
žalovaný celkovú čiastku 19.365,56 eur zaplatil v piatich platbách v období od 5.12.2008 do 30.9.2010,

hoci podľa zmluvy bola cena diela splatná jednorázovo do 30 dní po predložení faktúry. Žalovaný pritom
nepreukázal, že by tieto čiastkové platby vykonal s výhradou, že neuznáva navýšenú časť ceny diela,
t. j. sumu 2.617,87 eur (§ 407 ods. 3 Obchodného zákonníka). Podľa spisových údajov žalovaný po
prvýkrát odmietol túto cenu zaplatiť až v podanom odpore proti platobnému rozkazu (19.3.2012), t. j. po
viac, ako 3 rokoch od splatnosti ceny diela.

Podaným odvolaním bol dotknutý aj výrok rozsudku o prisúdení úrokov z omeškania. Keďže dôvody

odvolania sa nezmieňujú o tejto časti rozsudku, nemá odvolací súd právo preskúmavať správnosť tohto
výroku. Z týchto dôvodov bol potvrdený rozsudok vo veci samej (§ 219 ods. 2 O.s.p.).

To isté sa týka aj výroku o náhrade trov prvostupňového konania. Aj v tomto prípade bol síce odvolaním
dotknutý tento výrok rozsudku, ale pre nedostatok odôvodnenia musel byť bez ďalšieho potvrdený (§
219 ods. 2 O.s.p.).

Úspech v odvolacom konaní mal žalobca. Preto mu v súlade s § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. vzniklo
právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania. Žalobcovi žiadne takéto
trovy nevznikli a ich náhradu si ani neuplatnil. Preto odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho
konania žiadnemu z účastníkov.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák.

č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.