Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, February 14, 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 6C/43/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714201306
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Špániková
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1714201306.1

Uznesenie

Okresný súd v Pezinku, v právnej veci navrhovateľky: R.. G. V., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom
XXX XX W., S. XXX/XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou AKAK s.r.o. so sídlom 821 04 Bratislava -
Ružinov, Slowackého 56, IČO: 47 236 230 proti odporcovi : W. V., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom
XXX XX W., X. XX, o nariadenie predbežného opatrenia na zákaz vstupu do domu, rozhodol

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia s a z a m i e t a.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť na účet Okresného súdu Pezinok 33,00 Eur titulom náhrady trov
konania do troch dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným dňa 10.02.2014 sa domáhala navrhovateľka prostredníctvom právnej kancelárie
proti odporcovi nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by mu súd zakázal dočasne vstupovať na
nehnuteľnosť domu súpisné číslo 864, rodinný dom postavený na pozemku parcela registra „C“, číslo

parcely XXXX o výmere 256 m2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na LV č. XXXX okres B., obec
W., katastrálne územie W. až do právoplatného rozhodnutia súdu o návrhu na rozvod manželstva.

Svoj návrh odôvodnila tým, že účastníci konania sú manželia, z manželstva pochádza syn J., narodený
XX.XX.XXXX. Manželstvo účastníkov konania si prestalo plniť svoj účel, vzťahy medzi manželmi sú
trvalo narušené a rozvrátené, preto podala návrh o rozvod manželstva (vedie sa pod č.k. tunajšieho súdu
28P/43/2014). V návrhu o rozvod manželstva, súčasťou ktorého bol i návrh na nariadenie predbežného
opatrenia, vylúčený na samostatné konanie rozhodnutím č. 28P/43/2014-20 zo dňa 13.02.2014 v súlade

s § 112 ods. 2 O.s.p., uviedla, že spočiatku bolo manželstvo harmonické, manželia sa navzájom
podporovaliapomáhalisi,situáciasazmenilaokoloroku2005-2006,kedyodporcazačalpracovaťdoma
a zároveň začal holdovať popíjaniu alkoholu. Situácia vyústila až do bodu, keď odporca z tohto dôvodu
prišiel o prácu a stal sa nezamestnaným. Jeden rok bol doma bez toho, aby bol zaregistrovaný na úrade
práce, mal síce živnostenské oprávnenie, nezarábal však žiadne peniaze. Ona mala v tomto období
na starosti celú domácnosť, dokonca musela platiť zdravotné a sociálne odvody odporcu. Odporca sa

zamestnal v roku 2007, čo prinieslo na určitý čas pokoj v domácnosti, nie však nadlho, opätovne sa
vrátil problém s alkoholom, v roku 2011 odporca odišiel dobrovoľne z práce, zostal pracovať doma
pre českú firmu, opätovne sa tak objavil problém s alkoholom, čo pretrváva dodnes. V súčasnosti
odporca nepracuje od februára 2013, dôvodom odchodu z posledného zamestnania bol alkohol a s
tým súvisiace neplnenie si pracovných povinností. Navrhovateľka je zamestnaná od roku 1995 až do
súčasnosti v ING Bank N.V., pobočka zahraničnej banky. Odporca nemá od septembra 2013 žiaden

príjem a opätovne je celá domácnosť závislá od navrhovateľky. Svojím správaním nie je odporca ani
dobrým príkladom pre ich spoločné dieťa - 16 ročného syna, ktorý študuje na súkromnom bilingválnom
gymnáziu v Bratislave. Navrhovateľka má v súčasnosti veľmi náročnú prácu, životný postoj odporcu
a jeho správanie jej spôsobuje nemalé ťažkosti v živote. Na dennom poriadku sú neustále hádky avýčitky, ktoré neprospievajú žiadnemu z členov rodiny, odporca sa o domácnosť nezaujíma, neprispieva
na chod domácnosti, nezaujíma sa o syna, jeho výchovu a vzdelanie, odporca celý deň doma prespí
na pohovke a tvrdí, že si z domu hľadá prácu. Vzhľadom na správanie odporcu sa zhoršil aj synov

prospech v škole, nakoľko sa syn nedokáže sústrediť. Odporca začal brať všetko na ľahkú váhu,
nezaujíma sa o nič, stal sa nespoľahlivým, nezodpovedným a prchkým, nemá záujem zúčastňovať sa
na chode domácnosti ani finančne ani duchovne, nie je možné s ním o tomto probléme diskutovať, v
pokojnom stave ostáva, pokiaľ môže popíjať a spať, nie je možné s ním diskutovať o danom probléme
a ani o závažnejších veciach, týkajúcich sa rodiny, predmetná situácia je neriešiteľná. Niekoľkokrát

ho navrhovateľka požiadala, aby sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti a skúsili viesť oddelenú
domácnosť, odporca toto nepripúšťa napriek tomu, že vie, že týmto svojím správaním navrhovateľku
psychicky ničí. Táto situácia odporcovi vyhovuje, nakoľko navrhovateľka sama hradí náklady spojené s
chodomdomácnosti.Navrhovateľkasodporcomvlastniaokremdomu,vktoromspoločnežijúaj3-izbový
byt na X. ulici O. W., ktorý je v súčasnosti neobývaný. Z uvedenej situácie trpí navrhovateľka stavmi
úzkosti a bezmocnosti, nevie sa sústrediť na prácu a následne má obavy, aby o ňu neprišla. Rovnaký

strach pociťuje navrhovateľka aj o zdravie svojho syna, ktorý správanie otca vníma veľmi negatívne až
traumatizujúco, navrhovateľka prestala žiť akýmkoľvek spoločenským životom, s nikým sa nestretáva a
nikam do spoločnosti nemôže chodiť. Vzhľadom na vyššie uvedené má navrhovateľka značnú obavu
o zotrvanie v spoločnej domácnosti s odporcom, ktorý sa prestal akýmkoľvek spôsobom prispôsobovať
spoločnému bývaniu a spôsobuje navrhovateľke psychický nátlak a psychický stres. Každý deň po

návrate z práce musí čeliť tejto situácii, s ktorou si nevie poradiť, odporca je neustále podráždený,
absolútne prestáva s navrhovateľkou komunikovať, je apatický, v nepravidelných intervaloch sa vracia
k alkoholu a leží na sedačke. Navrhovateľka nevie, ako danú situáciu riešiť, trpí stavom úzkosti
vždy keď sa vracia z práce domov, bojí sa, čo sa môže stať a v akom stave odporcu doma nájde.
Situácia sa každým dňom zhoršuje, odporca svojím správaním úmyselne navrhovateľke ubližuje a

trápi ju, napriek prosbám navrhovateľky, aby sa aspoň nejakým spôsobom zúčastňoval na chode
domácnosti, či snažil sa vrátiť do normálneho života. Odporca sa stáva asociálnym a nevyrovnaným
človekom, ktorý nemá najmenšiu chuť niečo zmeniť aj keď tvrdí opak. Odmieta sa presťahovať do
bytu, napriek tomu, že vidí, ako svojím správaním psychicky ničí navrhovateľku a ako dramaticky sa
zmenil prospech ich spoločného syna v škole. Ako navrhovateľka, tak aj spoločný syn nechcú tráviť

spoločné chvíle doma, sú utrápení a nešťastní zo situácie, napriek tomu nie je možné odporcu vyslobodiť
z ním zvoleného asociálneho a apatického správania. Vzhľadom k tomu, že medzi účastníkmi zlyhala
akákoľvek komunikácia je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery, potreba dočasnej úpravy je
skutkovou otázkou. Navrhovateľka má za to, že z popísaného skutkového stavu sú osvedčené aspoň
základné skutočnosti, kedy je potrebné prioritne prihliadať najmä na záujmy maloletého syna, ako aj na

skutočnosť, že odporca má vyriešenú otázku bývania o čom svedčí aj evidencia miesta jeho trvalého
bydliska. Predbežné opatrenie je účinným prostriedkom na ochranu práv a právom chránených záujmov
predovšetkým života a zdravia v zmysle dočasného zákazu vstupu odporcu do domu súp. číslo XXX na
parcele číslo XXXX k.ú. W., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX. Právo na život a na ochranu zdravia
navrhovateľky, ktoré je ohrozené, má absolútnu povahu a preto je teda silnejšie ako vlastnícke právo

odporcu. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného
človeka. Nezanecháva žiadne viditeľné poranenia napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia.
Navrhovateľka nechce odporcovi ublížiť ani mu spôsobiť ujmu, nakoľko je možnosť, aby sa odporca
presťahoval do bytu, ktorí spoločne vlastnia, nakoľko pre ňu je prioritná ochrana zdravého vývoja a
psychického zdravia maloletého syna a aj jej vlastného psychického zdravia. Navrhovateľka nedokáže

viac žiť s odporcom, po psychickej stránke je navrhovateľka úplne zničená, nedokáže sa sústrediť na
domácnosť ani na robotu, je zúfalá, stále plače a nevie si rady. Má pocit bezmocnosti, ktorý sa prehlbuje.
Aktuálna situácia ju ničí, nakoľko ostala jedinou oporou pre maloletého syna a nemôže zo spoločnej
domácnosti odísť, keďže ich syn má v dome zázemie a všetky potrebné veci pre rozvoj a štúdium.

Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľky, dokladmi založenými ku konaniu - LV č. XXXX zo dňa

10.02.2014 a č. XXXX zo dňa 10.02.2014, kópiou SL účastníkov konania zo dňa 27.09.1994 a RL
maloletého J. V. zo dňa XX.XX.XXXX a dospel k názoru, že návrhu navrhovateľky o nariadenie
predbežného opatrenia nie je možné vyhovieť z nasledovných dôvodov:

Zo sobášneho listu Obvodného úradu v Partizánskom zo dňa 27.09.1994 mal súd preukázané, že
účastníci konania sú manželia, manželstvo je zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 10, strana 262,

ročník 1994 pod poradovým číslom 121 dňom 24.09.1994.Z rodného listu Okresného úradu Bratislava I zo dňa 5.11.1997 mal súd preukázané, že z manželstva
účastníkov konania sa dňa XX.XX.XXXX narodil syn J. V..

Je nesporné, že obaja účastníci konania, ako vyplýva zo samotného žalobného návrhu navrhovateľky

a potvrdzuje aj pripojený LV č. XXXX a XXXX, sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností -
rodinného domu súpisné číslo XXX parc.č. XXXX k.ú. Modra a 3-izbového bytu č. 12 na 2. poschodí na
X. ulici č. XX, Modra základe zmluvy o prevode družstevného bytu V 1746/03 a podielu na spoločných
častiach a zariadeniach domu.

Žiadne iné doklady navrhovateľka k návrhu o nariadenie predbežného opatrenia nepripojila.

Podľa § 74 ods. l O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie , ak je potrebné

aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.

Podľa ust. § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov
alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa ust. § 75 ods. 2 veta prvá, druhá O.s.p. návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79
ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich vydanie predbežného opatrenia,
uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ
domáhať vo veci samej.

Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. e) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami;

Podľa ust. § 76 ods. 1 písm.f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. g) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä,

aby nevstupoval dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivý z násilia.

Cieľom predbežného opatrenia je rýchlo a pružne vyriešiť situáciu, keď je potrebný okamžitý zásah
súdu. Záujem na účinnej a rýchlej dočasnej ochrane práv je vyjadrený aj v menej striktnej požiadavke
na formu predbežného opatrenia. Základným zmyslom predbežného opatrenia je ochrana toho, kto

o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované ústavné pravidlá ochrany aj toho, voči komu
predbežné opatrenie smeruje , avšak ochrana toho, voči ktorému predbežné opatrenie smeruje nemôže
dosiahnuť takej miery, aby prakticky znemožňovala ochranu práv a záujmov druhej strany. Aj na vydanie
predbežného opatrenia sú kladené požiadavky vyplývajúce z ústavného práva na súdnu ochranu. To
znamená, že musí mať zákonný podklad (1.2 ods. 2 Listiny zákl. práv a slobôd) a nemôže byť prejavom

svojvôle. Podmienkou nariadenia predbežného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitého zásahu
súdu prípadne dočasnej úpravy právnych pomerov by bolo právo toho ktorého účastníka ohrozené.
Preto je potrebné pred jeho nariadením, aby boli aspoň osvedčené základné skutočnosti preukazujúce
pravdepodobnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako i osvedčenie, že je tu
nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

Účelom predbežného opatrenia je rýchla i keď dočasná úprava právnych (nie faktických) pomerov
účastníkov alebo zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci prípadne ešte nevykonateľného, alebo
očakávaného rozhodnutia (exekučného titulu). Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa
aspoň osvedčila danosť nároku a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy.
Predbežné opatrenia sú predbežnými v tom zmysle, že je možné ich nariadiť už pred začatím konania

ale aj počas konania. Sú predbežnými aj v tom zmysle, že sa nimi neprejudikujú práva účastníka anitretích osôb. Strácajú svoje opodstatnenie momentom, kedy súd poskytne ohrozeným alebo porušeným
právam definitívnu ochranu. Predbežné opatrenie je možné nariadiť v každej veci, v ktorej sa môže
konaťvobčianskomsúdnomkonaní.Rozlišujemedveskupinypredbežnýchopatrení.Opatrenia,ktorých

účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov konania a opatrenia, ktoré majú zabezpečiť výkon
súdneho rozhodnutia. U oboch skupín predbežných opatrení musí súd skúmať, či je návrh osvedčený.
Nemožno nariadiť také predbežné opatrenie, ktorým by sa privodil stav, ktorý by znemožňoval buď vôbec
alebo len s nadmernými ťažkosťami obnoviť pôvodný stav. Osvedčenie nároku neznamená, že musí byť
nepochybne preukázaný. Pri nariadení predbežného opatrenia na návrh vychádza súd z vymedzenia

predbežného opatrenia uvedeného nároku. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou
riešenia.

Podľa čl. 12 Ústavy Slovenskej republiky (z.č. 460/1992 Z.z. ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v
právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa ods. 2 vyššie uvedeného predpisu základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej
republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické,

či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine,
majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo
znevýhodňovať.

Podľa čl. 13 ods. 1a) Ústavy povinnosti možno ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho
medziach...

Podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má
rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa čl. 21 Ústavy ods. 1 veta prvá obydlie je nedotknuteľné.

Podľa ods. 3 veta prvá cit. ust. iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba vtedy,
keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb, na

ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku.

Podľa ústavného zákona č. 23/1991 čl. 12 ods. 1 veta prvá obydlie je nedotknuteľné.

Podľa čl. 4 ods. 1 vyššie cit. ust. povinnosti možno ukladať iba na základe zákona a v jeho medziach
a len pri zachovaní základných práv a slobôd.

Podľa ods. 3 cit. ust. zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky

prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky.

Podľa ust. § 76 ods. 1 písm.g) O.s.p. predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä, aby
dočasne nevstupoval do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba blízka alebo osoba, ktorá je v jeho
starostlivosti alebo vo výchove, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivý z násilia.

Podľa ust. § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a

manžel, iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke,
ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Podľa § 27a) zákona č. 491/2008 Z.z. (ktorým sa mení a dopĺňa zákon NR SR č. 171/1993 Z.z. o
Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov)

(1) Policajt je oprávnený vykázať z bytu alebo domu alebo iného priestoru spoločne obývaného s

ohrozenou osobou a aj z jeho bezprostredného okolia (ďalej len „spoločné obydlie“) osobu, u ktorej
možno na základe zistených skutočností očakávať útok na život, zdravie, slobodu alebo zvlášť závažný
útok na ľudskú dôstojnosť ohrozenej osoby, najmä vzhľadom na predchádzajúce takéto útoky, súčasťou
vykázania zo spoločného obydlia je aj zákaz vstupu vykázanej osobe do spoločného obydlia počas
48 hodín od vykázania. Policajt je oprávnený vykázať zo spoločného obydlia takúto osobu aj počas jej

neprítomnosti.(2) Vykázanie zo spoločného obydlia oznámi policajt ústne. Vykázanej osobe policajt presne oznámi
priestor, na ktorý sa vykázanie zo spoločného obydlia vzťahuje. Rozsah priestoru policajt určí podľa
potreby preventívnej ochrany osoby, ktorá je ohrozená útokom podľa ods. 1.

(3) Policajt vyhotoví potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia, ktoré odovzdá vykázanej osobe a
ohrozenej osobe. V potvrdení o vykázaní zo spoločného obydlia policajt uvedie meno, priezvisko, dátum
narodenia vykázanej osoby a ohrozenej osoby, priestor, na ktorý sa vykázanie zo spoločného obydlia
vzťahuje a čas, kedy policajt osobu zo spoločného obydlia vykázal. Súčasne s vydaním potvrdenia
o vykázaní, vykázaná osoba oznámi policajtovi adresu a prípadne telefónne číslo, na ktorom bude

zastihnuteľná počas trvania účinkov vykázania, až do vydania rozhodnutia súdu o predbežnom opatrení.
Telefónne číslo poskytne policajtovi tiež ohrozená osoba. Ak vykázaná osoba alebo ohrozená osoba
odmietne potvrdenie o vykázaní zo spoločného obydlia prevziať, policajt túto skutočnosť uvedie v
úradnom zázname.

(4) Ak je s vykázaním zo spoločného obydlia spojené ohrozenie prevádzky objektu alebo znemožnenie
výkonu zamestnania vykázanej osoby podľa osobitného predpisu, útvar Policajného zboru o tejto

skutočnosti bezodkladne vyrozumie zamestnávateľa alebo prevádzkovateľa objektu, ktorý prijme
príslušné opatrenia na náhradné zaistenie prevádzky objektu.

(5) Policajt vyzve vykázanú osobu na vydanie kľúčov od spoločného obydlia, poučí ju o následkoch
neuposlúchnutia tejto výzvy a súčasne vykázanej osobe umožní vziať si zo spoločného obydlia veci
slúžiace výlučne jeho osobným potrebám, osobné cennosti a dokumenty a prípadne v lehote do 24

hodín od oznámenia vykázania zo spoločného obydlia aj ďalšie osobné veci a veci nevyhnutné pre
jej podnikanie alebo výkon povolania. Policajt vykázanej osobe poskytne informácie o možnostiach
ubytovania a písomné poučenie o ďalšom postupe a následkoch nedostavenia sa na súdne
pojednávanie a spôsobu doručenia súdneho rozhodnutia. Písomné poučenie poskytne policajt tiež
ohrozenej osobe.

(6) Policajt je povinný poučiť ohrozenú osobu o možnosti podať návrh na vydanie predbežného opatrenia
podľa osobitného predpisu a podľa možnosti poskytnúť jej v písomnej forme informácie o organizáciách
na pomoc poškodeným, vrátane informácií o službách nimi poskytovaných a poskytnúť kontakt na
organizácie poskytujúce pomoc obetiam domáceho násilia.

(7) Na vykonanie úkonov súvisiacich s vykázaním zo spoločného obydlia policajt zabezpečí prítomnosť

nezúčastnenej osoby, nemusí tak urobiť, ak by mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia alebo ak
hrozí nebezpečenstvo z omeškania.

(8) Vykázanie zo spoločného obydlia končí uplynutím 48 hodín od vykázania zo spoločného obydlia,
ak ďalej nie je ustanovené inak. Doručením návrhu na vydanie predbežného opatrenia na súd
počas vykázania zo spoločného obydlia sa trvanie vykázania zo spoločného obydlia predlžuje až do

nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o tomto návrhu, o čom sa vykázaná osoba upovedomí
v rámci poučenia podľa ods. 5, útvar Policajného zboru poskytne ohrozenej osobe súčinnosť pri
doručovaní návrhu predbežného opatrenia.

(9) Ak sa počas vykázania zo spoločného obydlia zistí, že neboli splnené podmienky vykázania zo
spoločného obydlia podľa ods. 1, vykázanie zo spoločného obydlia útvar Policajného zboru ukončí, o

čom sa ohrozená osoba a vykázaná osoba neodkladne upovedomí.

(10) Útvar Policajného zboru preveruje dodržiavanie vykázania zo spoločného obydlia.

Súd po zvážení návrhu navrhovateľky, listinných dôkazov ňou predložených, zhodnotením všetkých
skutočností v predložených dôkazoch dospel k záveru, že vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia nie je dôvodné. Súd ustálil, že navrhovateľkou popisované násilné správanie sa odporcu nie

je v danom prípade preukázané a takého charakteru, ktorý by odôvodňoval nariadenie predbežného
opatrenia, ktorým by súd zasiahol do jeho vlastníckych práv, chránených tak isto ústavou, a ktoré by
malo za následok ohrozenie jej zdravia, života, či majetku, či zdravia, života a majetku ich spoločného
dieťaťa - syna J., a to navyše takého charakteru a intenzity, ktorý by odôvodňoval veľmi dôvodnú a
vážnu obavu psychických následkov, resp. obavu o ich život a zdravie.Vtejtosúvislostimusídaťsúddopozornostivyjadrenienavrhovateľky,žeodporcasamákdevysťahovať,
nakoľko obaja sú spoluvlastníkmi 3- izbového t.č. neobývaného bytu v W. na X. ulici č. XX. V danom
prípade zastáva súd názor, že v prípade ohrozenia života a zdravia ako navrhovateľky, tak aj spoločného

dieťaťa mal. syna J., by každá matka, ihneď bez rozmýšľania využila možnosť odsťahovania sa zo
spoločnej domácnosti s tyranom, práve v záujme ochrany svojho života a zdravia a života a zdravia
maloletého dieťaťa..

Navrhovateľka nepredložila súdu žiadne presvedčivé dôkazy, ktorými by osvedčila nutnosť okamžitého
zásahu súdu v takom smere, ako navrhla, žiadnym spôsobom neosvedčila potrebu dočasnej a

predbežnej ochrany súdnou cestou, sú to len jej tvrdenia nepodporené žiadnymi skutočnosťami.
Skutočnosti, o ktoré opiera svoj návrh, ako nezamestnanosť odporcu, neprispievanie finančne do
rozpočtu domácnosti, jeho vylihovanie doma na váľande, jeho nezáujem o chod domácnosti prípadne
o starostlivosť o dieťa, ako aj jeho občasné požívanie alkoholu budú predmetom konania o rozvod
manželstva, nie sú však dôvodom pre tak vážny zásah súdu do obmedzenia vlastníckych práv
účastníkov konania. Navrhovateľka uvádza dennodenné hádky a výčitky medzi účastníkmi konania, súd

však je toho názoru, že tieto môžu vyvolávať obaja účastníci konania.

V danom prípade sa súd stotožňuje s právnym názorom Krajského súdu v Bratislave v rozhodnutí č.k. 5
MCdo10/2012zodňa15.10.2012,ktorépripojilanavrhovateľkaknávrhu,asícevtom,žejenevyhnutné,
aby situácia násilia nebola zamieňaná so situáciou konfliktov, nakoľko násilie nie je hádka ani konflikt, ale
býva dlhotrvajúce a má stupňovitú tendenciu, pričom dôvodné podozrenie z násilia musí byť osvedčené,

čoznamená,žesúdpomocouponúknutýchdôkaznýchprostriedkovzisťujenajvýznamnejšieskutočnosti
( teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky
okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa v prípadoch podľa § 76
ods.1písm.g)O.s.p.zásadnepreukazujelistinnýmidôkazmi.Navrhovateľka,akokonštatujesúdvyššie,
však žiadne dôkazy o tom, že odporca sa voči nej a dieťaťu dopúšťa fyzického, či psychického násilia

nepredložila, skutočnosti, ktoré uvádza preto nemožno považovať za násilie páchané odporcom na nej
a na synovi.

Súd po vykonanom dokazovaní, pri hodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dospel
k záveru, že aplikácia ust. § 76 ods. 1 g) O.s.p. v danom prípade neprichádza do úvahy, nakoľko nie
sú naplnené skutkové podstaty predmetného ustanovenia zákona (odporca nebol v súlade s ust. § 27a

zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z.z. v znení zákona č. 491/2008 Z.z. vykázaný
policajtom zo spoločného obydlia), preto návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., zaviazal v spore neúspešnú
navrhovateľku zaplatiť na účet tunajšieho súdu 33 Eur titulom náhrady trov konania v súlade s položkou
1c) Sadzobníka súdnych poplatkov k z.č. 71/1992 Zb. v znení noviel o súdnych poplatkoch.

navrhovateľka žiadala nariadiť zákaz vstupu do rod. domu z dôvodu psych. násilia , ktoré však
nepreukázala

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia na podpísanom súde písomne dvojmo.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3

Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebopostup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205

odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku).