Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 19, 2013

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 4C/265/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812208503
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2013:8812208503.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Údernícka 5, 851 01, Bratislava proti žalovanému: v 1. rade Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX,
XXX XX K. a v 2. rade M. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, XXX XX K., o zaplatenie 594,30 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Žalovaným sa trovy konania n e p r i z n á v a j ú .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.08.2012 domáhal voči žalovaným zaplatenia
sumy 594 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% zo sumy 594 eur od 16.12.2006 do zaplatenia

a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že s účinnosťou od 1.1.2006 došlo zrušením
bez likvidácie k zániku spoločnosti, ktorá bola účastníkom zmluvného vzťahu, pričom imanie zanikajúcej
spoločnosti prešlo na spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. Na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok uzavretej dňa 15.12.2006 medzi postupcom a spol. EOS KSI Slovensko s.r.o., postúpil
postupcanažalobcupohľadávkuvočižalovanému.Ďalejuviedol,žepôvodnýveriteľažalovanýuzatvoril
dňa 24.4.2003 Zmluvu č. 6410167208 (ďalej len „zmluva“ ). Na základe zmluvy sa žalovaný zaviazal
uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Nakoľko
si túto povinnosť neplnil, dostal sa do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia predmetnej

pohľadávky dlhoval sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok v celkovej výške 594,30 eur.
Žalovaní v 1. a 2. rade uznali vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku. Žalovaná v 2.
rade týmto pristúpila k záväzku podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka. Nakoľko žalovaný svoj
záväzok zo zmluvy neplnil riadne a včas, žalobca si uplatňuje aj nárok na úrok z omeškania a to odo
dňa 16.12.2006, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Žalovaní ku dňu
podania žaloby v prospech žalobcu neuhradili žiadnu sumu. Ku dňu podania žaloby dlžná sumu je vo
výške 594,30 eur a pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 594,30 eur.

Žalovaní v 1. a 2. rade žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť a vzniesli námietku premlčania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, a to Zmluvou o pôžičke zo
dňa 24.4.2003 spolu so všeobecnými obchodnými podmienkami pôžičky poskytovanej spoločnosťou Q-
Credit, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 19.02.2009, Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2006 medzi Consumer Finance Holding a.s. a žalobcom a prílohouč. 1 k tejto zmluve, pokusmi o zmier zo dňa 12.7.2012, výsluchom žalovaných v 1. a 2. rade, písomným
podaním žalobcu zo dňa 10.1.2013 a dňa 17.1.2013 spolu s prílohami a na základe takto vykonaného
dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Žalovaní v 1. a 2. rade vo svojej výpovedi zhodne uviedli, že niekedy okolo obeda prišiel za nimi nejaký
jeden pán autom, ktorý chcel, aby mu podpísali papier, že im hrozí exekútor. Žalovaní bez toho, aby
nejako bližšie čítali dohodu a aby ich s tým bližšie oboznamoval, pričom vôbec nespomínal premlčanie,
inak by papiere nepodpísali.

Dňa 19.02.2009 bola uzatvorená Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku ( ďalej
len ,,Dohoda“) medzi žalobcom a žalovanými v 1. a 2. rade. V Článku 2. Dohody - Uznanie záväzku,

žalovaní ako osoby uvedené v bode 1.2 a 1.3 uznali čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči
veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom Consumer Finance
Holding, a.s. s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny v sume 594,30 eur a príslušenstva pohľadávky
podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie v sume 89,29 eur. V Článku 3. Dohody - Forma splatenia
záväzku, bod 3.1. osoby uvedené v bode 1.2 a 1.3 tejto dohody vyhlasujú, že majú vedomosť o

premlčaní dlhu a jeho následkoch. Žalovaná v 2. rade podpísala dohodu ako osoba pristupujúca k
záväzku podľa 533 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Postupca Q-Credit, a.s. ako veriteľ a žalovaný v 1. rade ako dlžník uzavreli dňa 24.4.2003 Zmluvu o
pôžičke ( ďalej len ,,zmluva“), na základe ktorej sa postupca zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičku vo
výške 1114,52 eur (33.576,- Sk) pri mesačnej splátke 74,39 eur (2238,- Sk), ktorú mal žalovaný uhradiť

15 splátkami.

Odporca ako klient prehlásil, že súhlasí so všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.

Podľa článku I. bod a) Všeobecných obchodných podmienok, účastníci tejto zmluvy v postavení klient
ako navrhovateľ zmluvy a po jej uzatvorení dlžník a obchodná spoločnosť Q-Credit, a.s. ako veriteľ

sa v súlade s ust. § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, dohodli na týchto všeobecných obchodných
podmienkach zmluvy o pôžičke (ďalej len obchodné podmienky).

Z článku II. bod a) Všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že klient podáva návrh na uzavretie
zmluvy o pôžičke na príslušnom formulári spoločnosti.

Z článku IV. bod a), Všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že veriteľ poskytuje pôžičku dlžníkovi

platbou na účet predávajúceho za tovar dlžníka.

Podľa článku V. bod a), e) Všeobecných obchodných podmienok dlžník je povinný riadne a včas
splácať poskytnutú pôžičku a to v pravidelných mesačných splátkach v termínoch určených splátkovým
kalendárom. Deň splatnosti mesačných splátok je stanovený v splátkovom kalendári. Splátka je
uhradená v deň pripísania na účet veriteľa.

Z článku IX. bod l) Všeobecných obchodných podmienok zmluva o pôžičke, obchodné podmienky
zabezpečovacie vzťahy, vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov sa riadia
Obchodným zákonníkom a podporne Občianskym zákonníkom .

Podľa článku IX. bod c) Všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že v 30-ty deň po dobe splatnosti
sa dlžná splátka zvyšuje o zmluvnú pokutu vo výške 10% z tejto dlžnej čiastky. V tento deň sa zmluvná

pokuta stáva aj splatnou. V prípade oneskorenia s úhradou jednotlivých splátok je dlžník povinný zaplatiťveriteľovi okrem zmluvnej pokuty i úrok z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej čiastky za každý započatý
deň oneskorenia.

Podľa predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2006 spolu s jej prílohou, kde je

uvedené meno a priezvisko žalovaného v 1. rade spolu s evid. číslom, došlo k postúpeniu pohľadávky
z postupcu - Consumer Finance Holding, a.s. na postupníka - žalobcu.

Žalobca listami zo dňa 12.7.2012, označenými ako pokus o zmier, vyzval žalovaných na úhradu dlžnej
sumy v celkovej výške 998,38 eur, pozostávajúcej z istiny neuhradeného úveru vo výške 594,30 eur,
neuhradeného zmluvného/zákonného úroku vo výške 314,78 eur a nákladov inkasného konania vo
výške 89,29 eur.

Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho
zákonníka zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 1.4.2004 začlenené ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13 EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V zmysle ustanovenia § 879f ods. 3 Občianskeho
zákonníka spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 uzavreté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona

sa musia dať do súladu s ustanovením § 53 a 54 tohto zákona a s ustanovením tohto zákona do
troch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona, preto súd považuje za podstatný súlad
spotrebiteľskej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania s ust. § 53 a 54 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom od 1.4.2004 i keď zmluva bola medzi účastníkmi konania uzavretá dňa 24.4.2003.

Z § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.4.2004 ( ďalej len ,,

Občiansky zákonník“) vyplýva, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné
odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú
na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka).

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Z § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 6 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, predávajúci nesmie konať v rozpore s

dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoréa) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,

b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,

zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

V zmysle § 23a ods. 1. a 2. zákona o ochrane spotrebiteľa, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona
rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať

a) neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a

povinnosťami zmluvných strán, najmä

1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo
na prevzatie inej služby,

2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo

podobnú zmluvu;

b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Z § 101 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie

premlčacej doby.

Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené
(§ 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným

v 1. rade bola uzavretá zmluva o pôžičke, ktorá bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení, ktoré
postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka.

Ďalej súd zistil, že podľa Všeobecných obchodných podmienok zmluva o pôžičke, obchodné podmienky,
zabezpečovacie vzťahy, vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov sa mali
riadiť Občianskym zákonníkom a podporne Obchodným zákonníkom.

Na základe vyššie uvedeného je súd toho názoru, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi je
spotrebiteľskou zmluvou a pri závere o tom, že ide zmluvu spotrebiteľskú, je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka.Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách

V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na
základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola

navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú
štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou

zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Žalovaní v 1. a 2. rade vzniesli námietku premlčania, úlohou súdu bolo preto sa so vznesenou námietkou
vysporiadať.

Zo samotnej zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky zo dňa 24.4.2003 je zrejmé, že žalovaný mal uhradiť dlh

v 15 splátkach po 74,39 eur, pričom splatnosť prvej mesačnej splátky nastala 20.6.2003, čo vyplynulo
z prehľadu obratov (platobnej histórie, ktorá je súčasťou prílohy podania žalobcu zo dňa 17.1.2013).
Splatnosť všetkých splátok a teda celej pôžičky tak nastala najneskôr po 15 mesiacoch dňa 20.8.2004,
čo je zároveň dátum posledného predpisu uvedený v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo
dňa 15.12.2006. Premlčacia doba začala plynúť dňa 21.8.2004, t. j dňom nasledujúcim po splatnosti

všetkých splátok a pri všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa ustanovení Občianskeho zákonníka,
táto doba uplynula dňa 21.8.2007.

Keďže žaloba bola žalobcom na tunajšom súde podaná dňa 16.8.2012, teda po uplynutí premlčacej
doby, súd žalobu žalobcu voči žalovaným, ktorí dôvodne vzniesli námietku premlčania zamietol.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie

štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54
Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo

funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej,
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a
je pre nepodnikateľov výhodnejšia.Žalobca si svoj nárok v konaní uplatňuje proti žalovaným aj z titulu toho, že s nimi uzatvoril dohodu
o splátkovom kalendári a uznaní dlhu a z toho, že žalovaní v tomto dokumente prehlásili, že majú
vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch.

Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu
aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny
následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Akprávodlžníkpísomneuznalčododôvoduivýšky,premlčujesazadesaťrokovododňa,keďkuznaniu
došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty
( § 110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka ).

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím
premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na
subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.

Tak ako súd vyššie uviedol, právny vzťah medzi účastníkmi konania je právnym vzťahom zo
spotrebiteľskej zmluvy a teda na tento je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú vzťahy
spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je treba aplikovať aj na právne úkony, ktoré
bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda aj na právny úkon uznania dlhu odporcom.
Dohodu o splátkovom kalendári a uznaní dlhu je potrebné považovať za dodatok k predbežne

formulovanej štandardnej zmluve, teda k spotrebiteľskej zmluve, z ktorej žalobca odvodzuje svoj
právny nárok. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v čl. 3 ods. 2
Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, teda
nevyhnutne musí dopadať aj na predmetnú dohodu.

Dohoda o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí

byť určitá a zrozumiteľná. V prípade ak takouto dohodou dlžník uznáva premlčaný dlh, takéto uznanie
zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania iba vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal,
vedel o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny,
nemá jeho uznanie uvedené právne účinky. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo
že v čase uznania neexistoval.

Z vykonaného dokazovania a to z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku vyplýva,
že záväzok žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade uznali dňa 19.2.2009. Ako už bolo uvedené vyššie,
pohľadávka žalobcu bola premlčaná už ku dňu 21.8.2007. Žalovaní tak podpísali dohodu o uznaní až
po uplynutí premlčacej doby, teda uznali už premlčaný dlh.

V zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka je uznanie premlčaného dlhu podmienené

vedomosťou dlžníka o jeho premlčaní a táto vedomosť je nevyhnutná pre právne účinné uznanie dlhu
a vznik právnych následkov uznania.

Súd poukazuje na to, že samotné uznanie záväzku sa v predmetnej dohode nachádza v bode 2.,
no prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch sa nachádza v bode 3. označenom
ako forma splatenia záväzku a to až v posledných ustanoveniach. V danom prípade totiž ide o

predformulovaný obsah dohody. Samotné uznanie dlhu je spojené s dohodou o uzavretí splátkového
kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že dlžník si bol vedomý dôsledkov uznania dlhu,
najmä predĺženia premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Aj z výpovede
žalovaných vyplýva, že zamestnanec žalobcu nijako nevysvetľoval žalovaným obsah dohody, prípadne
či sa jedná o premlčanú pohľadávku, alebo nie. Zamestnanec žalobcu naviac sám vyhľadal žalovaných

za účelom podpisu dohody, teda iniciatíva k uzatvoreniu takejto dohody nevychádzala od spotrebiteľa.Spotrebiteľ, ktorému išlo najmä o to, aby mohol uhradiť dlh v splátkach, keďže sociálna situácia
mu nedovoľovala uhradiť dlh naraz, musel podpísať celý formulár, pričom je zrejmé aj z výpovede
žalovaných, že význam obsahu formulára, ktorý podpísal im nebol zrejmý. Vzhľadom na takto

predformulovaný obsah a okolnosti podpisu dohody možno mať vážne pochybnosti aj o tom, že ide o
skutočný prejav vôle žalovaných uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom.

V zmysle § 558 možno uznať aj premlčaný dlh za predpokladu, že ten, kto dlh uznal, o tomto premlčaní
vedel. Také uznanie zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase jeho uznania len vtedy, keď
dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či pre skutkový alebo pre

právny omyl, napr. preto, že nepoznal ustanovenia zákona o premlčaní, nemá jeho uznania spomenuté
právne následky.

Vzhľadomnavyššieuvedenéakoajnavýpoveďžalovanýchv1.a 2.radeotom,ženebolipoučeníotom,
že pohľadávka, ktorú mali uznať, bola v čase podpisu premlčaná, súd dospel k záveru, že prehlásenie
žalovaných o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch tak, ako bolo vykonané v dohode o
uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 19.2.2009 nezakladá právny následok uznania

premlčaného dlhu tak, ako to vyžaduje citované ustanovenie § 558 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania, súd žalobu podanú na tunajšom súde dňa
16.8.2012, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, voči žalovaným zamietol.

Podpisom takejto formulárovej dohody žalovaní v 1. a 2. rade ako spotrebitelia zhoršili svoje zmluvné
postavenie v rozpore s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka

Uznanie záväzku žalovanými bolo vykonané na predtlači žalobcu, pričom listina bola označená ako
dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, ktoré označenie môže u bežného občana
- spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa, resp.
jeho právneho nástupca či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom upozorňovaný, keď
nie až zastrašovaný, možným súdnym konaním a následnou exekúciou, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť

takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči druhej
strane. V ďalšom si však možno často ani neuvedomuje, aké ďalšie prehlásenia podpísal, prípadne k
akým ďalším povinnostiam alebo sankciám sa zaviazal, navyše keď samotná dohoda je vypísaná vo
všetkých bodoch zástupcom druhej strany.

Súd preto predmetnú spotrebiteľskú vec podrobil aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných

praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v
rovine súkromného práva.

V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť
poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej
praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Konaním v rozpore s dobrými mravmi na účely zákona o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z. z. (účinný
v čase podpisu dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku) sa rozumie najmä konanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia
z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu
spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť,

vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zák. o ochrane
spotrebiteľa).

U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o
nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)
podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného

člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa).

Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej
praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona
o ochrane spotrebiteľa).

Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

Zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku zo dňa 19.2.2009, ktoré podpísali žalovaní v 1. a 2. rade, súd hodnotí

ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to
nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie
naruší správanie spotrebiteľa. Uznanie dlhu žalovanými súd považuje za právne neúčinné, pretože, ako
už súd uviedol vyššie, žalovaní nemali vedomosť o následkoch uznania dlhu, ktoré je zakomponované
do dohody o uzavretí splátkového kalendára, pričom je možné mať pochybnosti o tom, že ide o skutočný

prejav vôle žalovaných uznať dlh a nejde iba o vôľu uzavrieť dohodu o splátkach so žalobcom. Z
uvedeného je zrejmé, že pri dostatku informácii by žalovaní uvedenú dohodu spojenú s uznaním dlhu
nepodpísali.Žalobcavrozporespožiadavkamiodbornejstarostlivostižalovanýchnepoučilonásledkoch
podpisu dohody a uznania, naviac sám iniciatívne vyhľadal žalovaných, ktorí v dobrej viere a snahe
uhradiť dlh v splátkach, podpísali formulár, obsah ktorého im nebol úplne zrejmý. Skutočnosť, že žalobca

sám vyhľadal žalovaných v mieste ich trvalého bydliska, čo je nepochybné, keď ako miesto uzavretia
dohody je uvedená obec trvalého bydliska žalovaných. V dôsledku takéhoto konania mohli byť žalovaní
konfrontovaní rodinnými príslušníkmi alebo aj blízkymi spolubývajúcimi a aj pôsobenie tohto prostredia
mohlo ovplyvniť žalovaných v ich správaní, výsledkom ktorého bolo podpísanie formulárovej predtlače
uznania dlhu a uzatvorenia splátkového kalendára s cieľom čo najskoršieho odchodu pracovníka

žalobcu a nevyvolávania akýchkoľvek domnienok v súvislosti s jeho zotrvaním v domácom prostredí
žalovaných, ktorý úkon pod vplyvom uvedených faktorov mohol byť žalovanými vykonaný bez náležitého
oboznámenia sa s jednotlivými ustanoveniami dohody, a tak v konečnom dôsledku k ich zaviazaniu sa
k ďalším povinnostiam a súčasne vyvolaniu právnych následkov vyplývajúcich z príslušných právnych
predpisov, ako je napr. predĺženie premlčacej doby na uplatnenie práva žalobcu, o ktorých žalovaní

nemali vedomosť.

Taktiež súd poukazuje aj na ďalšiu skutočnosť a to, že ak mal žalobca skutočne eminentný záujem na
úhrade záväzku žalovanými, ktorý možno vyvodiť práve z jeho iniciatívy vyhľadať osobne žalovaných
za účelom uzavretia splátkového kalendára a dojednania splátok, a tým akéhosi aktu ústretovosti z jeho
strany voči žalovaným, no za súčasného dojednania straty výhody splátok v prípade ich nesplácania

podľa splátkového kalendára, za stavu, keď žalovaní splátkový kalendár nedodržiavali a tým sa stal
splatným celý žalovanými uznaný dlh, podal žalobu po viac ako troch rokoch s uplatnením úroku z
omeškania za celé obdobie od účinnosti postúpenia predmetnej pohľadávky. Celé toto konanie vrátane
zabezpečeniauznaniazáväzkumožnopotomhodnotiťakokonanieprinajmenšomšpekulatívnescieľom
zabezpečenia exekučného titulu a následného vedenia exekúcie voči žalovaným na pohľadávku, ktorá

síce je tvorená dlžnou istinou ku dňu postúpenia, no príslušenstvom pohľadávky spočívajúcom jednak
v úrokoch z omeškania za niekoľko rokov omeškania, ako aj v trovách konania, a to najmä trovách
právneho zastúpenia, ktorá suma môže v konečnom dôsledku niekoľkonásobne prevýšiť dlžnú sumu,
ktorú v konečnom dôsledku budú musieť žalovaní uhradiť.Ak by žalobca postupoval s odbornou starostlivosťou, nepoužil by jeden formulár, ktorý obsahuje dohodu
o splátkach ako dvojstranný právny úkon, zároveň uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon a
prípadne ešte aj pristúpenie k záväzku podľa § 533 OZ. Takto vytvorený formulár pôsobí na spotrebiteľa

prinajmenšom mätúco, pričom možno predpokladať, že práve to je jeho účelom.

Keďže súd zámer žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 19.2.2009, vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku,
lebo pri uzavretí predmetnej dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti a čestnosti, tak ako sa
nimi súd zaoberal a uviedol vyššie a ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, a teda absolútne

neplatný, súd neposkytol ochranu takto uplatnenému právu.

Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania a ako už bolo uvedené vyššie, žalobcom uplatnená
pohľadávka bola splatná dňa 20.8.2004. Žalobca podal žalobu na súde dňa 16.8.2012, teda po uplynutí
všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Námietka premlčania tak bola vznesená dôvodne, preto súdu
neostávalo iné, ako žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy

konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok
účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho
komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v
konanípodľaosobitnéhopredpisu,odmenasprávcudedičstvaajehohotovévýdavky,tlmočnéaodmena
za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Žalovaní, ktorí boli vo veci plne úspešní,
sa zriekli práva na náhradu trov konania, preto im súd ani náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.