Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 14, 2011

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 4Er/3149/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6907202295
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2011

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Milan Gunár
ECLI: ECLI:SK:OSRA:2011:6907202295.3

Uznesenie

Okresný súd Revúca v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, sídlom
Bratislava, Pribinova č. 25, zast. JUDr. Martinom Máčajom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie
v Bratislave, Pribinova č. 25, proti povinnej: B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., Š. Č.. XX, o vymoženie
1 006,10 € s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Cirbesom, Exekútorský úrad Košice,
Ďumbierska č. 2, pod sp. zn. EX 103/2007, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vyhlasuje za neprípustnú.

II. Súd exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora JUDr. Petra Cirbesa pod sp. zn. EX 103/2007
zastavuje.

III. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Cirbesovi trovy exekúcie vo výške
62,74 €, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Na úrade súdneho exekútora JUDr. Petra Cirbesa sa vedie exekúcia oprávneného proti povinnej na

základe návrhu oprávneného doručenému súdnemu exekútorovi dňa 26.02.2007. Exekučným titulom
je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného Slovenskou rozhodcovskou, a.s., sp. zn. SR
2887/2006 zo dňa 02.08.2006 Vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora Okresný súd Rimavská
Sobota poverením č. 5609 038980 zo dňa 19.04.2007.

Dňa 25.07.2011 bol Okresnému súdu Revúca doručený návrh oprávneného na zmenu súdneho
exekútora.

K vydaniu rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu porušenia záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý
vznikol na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné
podmienky poskytnutia úveru (ďalej len všeobecné podmienky).

V čl. 17 Všeobecných podmienok je obsiahnutá rozhodcovská doložka, podľa ktorej všetky spory, ktoré
vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené

podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu. Zmluvné strany sa
dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý
vznikne z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, na všeobecnomsúde,považujesatátoskutočnosťzarozväzovaciupodmienkutejtorozhodcovskejdoložky;ustanovenie
tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského

súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v platnom znení (ďalej len Exekučný poriadok), exekúciu súd zastaví, ak
exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len OZ)

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1, 2 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od

tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa čl. 2 písm. a) smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len smernica), nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky
definované v článku 3. Podľa čl. 3 bodu 1. a 2. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne

dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa Podmienka sa
nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.

Podľa čl. 3 bodu 3. smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré

sa môžu považovať za nekalé.Podľa prílohy bodu 1. písm. q) patria medzi vyššie uvedené podmienky aj podmienky, ktorých zmyslom
alebo účinkom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu
alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory

neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom
alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah,
malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Uvedená smernica bola prebratá do nášho právneho poriadku zákonom č. 150/2004, ktorým bol
novelizovaný Občiansky zákonník. Na základe zásady nepriameho účinku je táto smernica záväzná aj

pre Slovenskú republiku a treba ju používať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam vnútroštátneho
právneho poriadku, ktoré upravujú spotrebiteľské právne vzťahy.

V danom prípade navrhol oprávnený vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je
tuzemský rozhodcovský rozsudok vydaný na základe zmluvy o úvere. Zmluvu o úvere súd posúdil
ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 OZ, keďže ju oprávnený uzatváral v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a povinná ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej

podnikateľskej činnosti, mala postavenie spotrebiteľa.

Na spotrebiteľské právne vzťahy sa aplikujú spotrebiteľské právne normy a použijú sa ustanovenia,
ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech. Systém ochrany spotrebiteľa vychádza
z myšlienky, že spotrebiteľ sa nachádza v nerovnom postavení voči dodávateľovi. Demonštratívny
výpočet prípadov, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa obsahuje § 53 ods. 4 OZ. Tento výpočet zahŕňa i prípad, kedy sa v rámci
dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa vyžaduje, aby sa spory vzniknuté zo spotrebiteľskej
zmluvy riešili výlučne v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Výnimkou je prípad, keď
rozhodcovská doložka bola individuálne dohodnutá so spotrebiteľom.

Podľa rozhodcovskej doložky obsiahnutej v čl. 17 Všeobecných podmienok, všetky spory zo zmluvy o

úvere rozhodne Stály rozhodcovský súd zriadený Slovenskou rozhodcovskou a.s. alebo príslušný súd
Slovenskej republiky. Rozhodcovská doložka je upravená vo všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru. S týmito podmienkami sa povinná síce mohla oboznámiť pred podpisom zmluvy o úvere, avšak
nemala možnosť ovplyvniť ich obsah. Predmetná rozhodcovská doložka sa nachádza vo všeobecných
podmienkach, ktoré boli oprávneným vopred vyhotovené pre všetkých spotrebiteľov uzatvárajúcich

rovnaký typ zmluvy. Všeobecné podmienky sú predtlačené na druhej strane zmluvy o úvere. Podpisom
zmluvy o úvere povinná súčasne vyslovila súhlas so všeobecnými podmienkami bez toho, aby ich
mohla meniť, či dopĺňať. Spotrebiteľ - povinná tak pri podpise zmluvy nemala možnosť dohodnúť sa na
obchodných podmienkach s dodávateľom, mohla len celú zmluvu odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým
obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskej doložke. Z uvedeného je zrejmé, že predmetná

rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne. Rozhodcovská doložka síce umožňuje vybrať si
medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie
na návrh dodávateľa na rozhodcovskom súde, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu. Ak rozhodcovská doložka dáva na výber medzi rozhodcovským a štátnym súdom, avšak pre
prípad vyvolania rozhodcovského konania dodávateľom, sa spotrebiteľ musí podrobiť rozhodcovskému

konaniu, ide o značne nerovné postavenie spotrebiteľa voči dodávateľovi. Oprávnený podal žalobu na
rozhodcovský súd, čím povinná stratila možnosť vybrať si, ktorý súd bude vo veci rozhodovať a teda
bola nútená podrobiť sa konaniu pred rozhodcovským súdom. U povinnej tak bola obmedzená možnosť
výberu súdu, ktorý bude rozhodovať spor zo zmluvy o úvere, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach zmluvných strán na strane povinného.

Takto dojednanú zmluvnú podmienku považuje súd za neprijateľnú, pretože nebola s povinnou
dohodnutá individuálne a núti povinnú riešiť spory výlučne v rozhodcovskom konaní, ak oprávnený
podá žalobu na rozhodcovský súd. Vzhľadom na tieto skutočnosti je toto ustanovenie zmluvy o úvere
v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka neplatné. Tento názor je aj v súlade s citovanou smernicou,
najmä s čl. 3 bodu 1. tejto smernice, podľa ktorého zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálnedohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Prípustnosťou posudzovania rozhodcovskej doložky v exekučnom konaní sa zaoberal Súdny dvor

Európskej únie, ktorý v rozsudku ASTURCOM judikoval, že smernica Rady č. 93/13/EHS musí byť
vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného
rozhodcovského nálezu bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné
informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky
obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa

vnútroštátnych pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných riadení na základe
vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou
doložkou viazaný.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je súd povinný skúmať, či sú splnené podmienky na vykonanie
exekúcie pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však môže skúmať prípustnosť exekúcie

i počas jej vykonávania.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky
tak, ako je tomu v predmetnej zmluve, ktorú súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu, je v rozpore
s vnútroštátnymi právnymi normami upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv a s ustanoveniami
smernice Rady č. 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Dojednanie predmetnej rozhodcovskej doložky je neplatné a predstavuje neprijateľnú podmienku.
Exekučný titul bol vydaný na základe neplatného ustanovenia zmluvy a bol vydaný v rozpore so
zákonom.Nakoľkoexekučnýtitulbolvydanývrozporesozákonom,súdvyhlásilexekúciuzaneprípustnú
a exekúciu zastavil. Vzhľadom na skutočnosť, že súd zastavil exekúciu, nerozhodoval o návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty

Podľa § 200 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na

náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom
znení(ďalejlenvyhláška)vexekučnýchkonaniachzačatýchdo30.apríla2008patríexekútoroviodmena

podľa doterajších predpisov.

Podľa § 3 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za
stratu času pri výkone exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje:

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciub) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti

Podľa § 14 ods. 2 a 3 vyhlášky základná hodinová sadzba podľa § 14 ods. 1 písm. a) je 200 Sk za
každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov

exekučnej činnosti. Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk.

Podľa § 15 ods.1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti:

a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie,

b) doručenie príkazu na začatie exekúcie,

c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie,

d) doručenie exekučného príkazu,

e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie,

f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní,

g) každé zisťovanie bydliska povinného,

h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného,

i) každé zisťovanie účtu povinného,

j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.

Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

Následnesúdrozhodovalotrováchexekúcie,ktorévzniklisúdnemuexekútoroviJUDr.PetroviCirbesovi.
Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekúcie v celkovej sume 66,06 €, ktoré špecifikoval nasledovne:

1. Odmena podľa § 14 ods. 1 písmena a) vyhlášky vo výške 13,28 € za čas vynaložený na exekúciu
nasledovným spôsobom:

- prevzatie a spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie: 20 min.

- vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie: 15 min.

- vypracovanie príkazu na začatie exekúcie: 15 min.

- návrh na ustanovenie opatrovníka: 15 min.

- vypracovanie exekučného príkazu: 15 min.

- spracovanie vyúčtovania a návrhu na zastavenie exekúcie: 20 min.

2. Odmena podľa § 14 ods. 1 písmena b) vyhlášky vo výške 39,84 € za jednotlivé úkony exekučnej
činnosti:

- získanie poverenia na vykonanie exekúcie- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie

- doručenie príkazu na začatie exekúcie

- doručenie exekučného príkazu

- zisťovanie majetku povinného (kataster, obchodný register)

- zisťovanie bydliska povinnej

- zisťovanie platiteľa mzdy povinného (5x)

- zisťovanie údajov o majetku povinného - motorové vozidlá

3. Hotové výdavky, ktoré vznikli pri vykonávaní exekúcie vo forme poštových a telekomunikačných
výdavkov vo výške 12,94 €.

Podľa názoru súdu, že čas jednotlivých úkonov, ktorý je rozhodujúci pre určenie času počtu hodín účelne
vynaložených na exekúciu, treba spočítavať. Vyplýva to aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.
1MCdo 7/2006 zo dňa 28.05.2007, podľa ktorého pri výpočte odmeny súdneho exekútora podľa § 14
ods. 1 písm. a) vyhlášky je rozhodujúce časové hľadisko, t.j. čas potrebný na vykonanie exekúcie bez
zreteľanapočetúkonov,ktorésiexekúciavyžaduje.Sozreteľomnatoniejevrozporesčítaniečasového

trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti a na základe tohto súčtu určenie odmeny podľa § 14 ods.
2 citovanej vyhlášky. Súdny exekútor uviedol presný čas jednotlivých úkonov v celkovom rozsahu 100
min. Súdny exekútor čas jednotlivých úkonov spočítal, a preto mu patrí odmena vo výške 13,28 € [100
min. (2 hod.) x 6,64 €].

Súdny exekútor si uplatnil paušálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 písmena b) vyhlášky spolu vo výške

39,84 € za vyššie uvedené úkony. Zo spisu súdneho exekútora nebolo preukázané zisťovanie majetku
povinného (kataster, obchodný register). Na základe týchto skutočností súd krátil odmenu podľa § 14
ods. 1 písmena b) súdnemu exekútorovi na sumu 36,52 €.

Súdny exekútor si uplatnil aj náhradu hotových výdavkov v celkovej výške 12,94 € vo forme poštových
a telekomunikačných výdavkov. Opodstatnenosť týchto výdavkov vyplýva zo spisu súdneho exekútora

a z tohto dôvodu patria súdnemu exekútorovi hotové výdavky vo výške 12,94 €.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol, že súdny exekútor má právo na náhradu trov
exekúcie v celkovej výške 62, 74 €.

Na náhradu trov exekúcie súd zaviazal v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávneného.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.