Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, October 20, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/382/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213201100
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Jankovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2213201100.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147,
Piešťany, IČO 36 234 176, zastúpenej: Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom
Justičná 9, Bratislava, IČO: 36 789 615, proti žalovanej: C. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XXX/
XX, N., o zaplatenie 529,37 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Dunajská Streda, č. k. 6C/26/2013-18 zo dňa 2. apríla 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa sa r u š í a vec sa mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 14,78 eur
s úrokom z omeškania vo výške 0,024 % denne od 22.01.2013 do zaplatenia, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa uzavrela 11.11.2008 so

žalovanou úverovú zmluvu č. 3811054401. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli úverové
podmienky, s ktorými mala byť žalovaná oboznámená pri podpise zmluvy. Predmetom úverovej zmluvy
boloposkytnutiepeňažnýchprostriedkovvsume630,68eurzostranyžalobkyneprežalovanú.Žalovaná
sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v pravidelných mesačných splátkach po 41,06 eur v
počte splátok 24. Za tohto predpokladu mala žalovaná vrátiť 985,44 eur. Z platobnej histórie žalovanej
súd zistil, že žalovaná vrátila 615,9 eur a realizovala 15 splátok, každú po 41,06 eur. Žalovaná bola

vyzvaná listom z 29.03.2010 k splateniu celého zostatku úveru vo výške 529,52 eur z čoho dlh na
istine bol 409,66 eur, 43,84 eur bol úrok z uvedenej istiny do času zosplatnenia, 45,52 eur úrok z
uvedenej zosplatnenej istiny (tzv. ušlý úrok, ktorý by mala odporkyňa uhradiť v prípade riadneho platenia
úveru uplatňovaný v zmysle hlavy úverových podmienok s názvom ukončenie úverovej zmluvy) a v časti
13,60 eur išlo o dlžné poistné. Medzisúčet tejto pohľadávky predstavoval 512,62 eur, k čomu žalovaná
účtovala poplatok za upomienku 6,64 eur, zmluvnú pokutu 10,11 eur, zákonný úrok z omeškania do

zosplatnenia0,15eur,úrokzomeškaniaodzosplatneniadodňapodaniažaloby124,63eur.Žalobkyňaje
oprávnená v zmysle úverových podmienok zmluvnú pokutu, úrok z omeškania, či poplatky za upomienky
čiastočnealeboúplneodpustiťapretosadomáhacelkovozadlžnúistinuavšetkypoplatkyododporkyne
zaplatenia sumy 529,37 eur. Z pohľadu právnej kvalifikácie súd dospel k záveru, že je jednoznačné, že
medzi účastníkmi ide o právny vzťah zo spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľským úverom sa v zmysle
príslušnej právnej normy rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Súd predmetnú zmluvu preskúmal z pohľadu zákona č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku ňu uzavretia zmluvy a dospel k záveru, že zmluva
neobsahovala náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g), i) a m) zákona č. 258/2001 Z. z., teda konečnú
splatnosť spotrebiteľského úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a
výpočet nákladov, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery. Vzhľadom na to bolo

potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3 a 4 cit. zákona č. 258/2001
Z. z. Preto mohla žalobkyňa od žalovanej požadovať vrátenie iba peňažných prostriedkov, ktoré jej vzmysle úverovej zmluvy boli poskytnuté, teda 630,68 eur. Z platobnej histórie je zrejmé, že žalovaná
zaplatila na úvere 615,9 eur, preto žalobkyni patrí iba rozdiel 14,78 eur. Podľa § 3 nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení

bola výška úrokov z omeškania o 8 % - nych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Na základe uvedeného
súd vo zvyšku žalobu zamietol, pričom o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 142 ods. 2
O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že úverová zmluva obsahovala
všetky podstatné náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z., pričom poukázala na obsah
úverovej zmluvy - konečná lehota splatnosti úveru bola dohodnutá na 20.12.2010 (bod 67. úverovej
zmluvy),výškasplátok41,06eur(bod57.zmluvy),početsplátok-24(bod58.zmluvy),termínysplatnosti
- do 20. dňa príslušného mesiaca (bod 65. zmluvy), výška úroku bola určená v § 1 hlavy 5 úverových
podmienok, pričom bola uvedená v bode 62. zmluvy, poistné bolo v bode 68. zmluvy, zmluvná pokuta

- § 3 hlavy 14 úverových podmienok, kapitalizovaný úrok z omeškania 0,15 eur bol dohodnutý v § 3
hlavy 14 úverových podmienok, ale žalobkyňa si ho uplatnila len v zákonnej výške 0,024 % denne,
čo uviedla i v žalobe a tiež si v tejto výške uplatnila kapitalizovaný úrok z omeškania 124,63 eur od
zosplatnenia úveru. Namietla, že súd nešpecifikoval, ktoré náležitosti zmluva neobsahovala, čím je
prvostupňové rozhodnutie nepreskúmateľné. K výške úhrad úveru zo strany žalovanej uviedla, že zo

splátkového kalendára vyplýva, že žalobkyňa uhradila 451,66 eur a zistenie súdu, že uhradila 15 splátok
po 41,06 eur, teda spolu 615,90 eur je nesprávne. Z odôvodnenia tiež nie je zrejmé, prečo súd zamietol
aj ďalšie nároky žalobkyne, a to poistné 13,60 eur, zmluvnú pokutu 10,11 eur, kapitalizovaný úrok z
omeškania 0,15 eur do zosplatnenia a kapitalizovaný úrok z omeškania 124,63 eur od zosplatnenia
úveru. Rovnopis rozsudku tiež nebol podpísaný zákonnou sudkyňou. Na základe uvedeného žalobkyňa

navrhla napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že odvolací súd žalobe v celom rozsahu vyhovie, resp. ho
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uplatnila si tiež trovy odvolacieho konania,
ktoré tvorí súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.), po zistení že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu proti

ktorému je možné podať odvolanie (§ 201 a 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník
konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z
ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnutédôkazyaakovecprávneposúdil.Súddbánato,abyodôvodnenierozsudkubolopresvedčivé.

Z citovaného § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia má obsahovať výklad

opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti samotného výroku rozsudku. Súd sa v
odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho
myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen poukazom na všetky
skutočnostizistenévykonanýmdokazovaním,aletiežspoukazomnaprávnezávery,ktoréprijal.Účelom
odôvodnenia rozhodnutia predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a jeho odôvodnenie

súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutia, t.j. musí
byť preskúmateľné.

Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a princípy,
ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR
I. ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v tom,

že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jehouplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod
odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa

účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní
za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny je potom aj právo účastníka na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Vyjadruje to aj znenie vyššie

citovanéhoust.§157ods.2Občianskehosúdnehoporiadku.ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikyvosvojej
judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v
ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú
predovšetkýmprincípyriadnehoaspravodlivéhoprocesu,akovyplývajúzčl.46anasl.ústavyačl.6ods.
1 dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1
ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo

a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia náležite odôvodniť (§ 132 a §157 ods. 1 O.s.p., m. m.
I. ÚS 243/07), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo
uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.) musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať

tiežnajehocelkovúpresvedčivosť,teda,inýmislovami,nato,abypremisyzvolenévrozhodnutí,rovnako
ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť
prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí
súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 O.s.p.; obdobne napr. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS

117/07, III. ÚS 332/09). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu
zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú
význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07).

V prvom rade je potrebné konštatovať, že súd prvého stupňa v prejednávanom prípade nedodržal
procesný postup stanovený Občianskym súdnym poriadkom, keď doručoval návrh na začatie konania

žalovanej spolu s rozsudkom a zároveň účastníkov konania na pojednávanie nepredvolával, len na
úradnej tabuli súdu oznámil vyhlásenie rozsudku, lebo išlo o drobný spor. Súd pred rozhodnutím vo veci
nedisponoval písomným vyjadrením žalovanej k žalobe, nevedel, či uplatnený nárok v celom rozsahu
uznáva (neuzáva), neoboznámil sa s rozhodujúcimi skutočnosťami na obranu žalovanej, prípadne s
listinami, na ktoré sa odvoláva, a neumožnil jej označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Z ust.

§ 79 ods. 4 veta prvá O.s.p., ktoré upravuje priebeh a začatie konania vyplýva, že súd má povinnosť
žalovanému doručiť návrh na začatie konania s prílohami do vlastných rúk. Je tomu tak preto, aby
sa žalovaný dozvedel o tom, že je proti nemu vedené občianske súdne konanie a mal dostatok času
pripraviť si argumentáciu a listinné dôkazy na svoju obranu do najbližšieho pojednávania, prípadne
do rozhodnutia súdu. Logicky súd vždy doručuje návrh na začatie konania hneď potom, ako žalobca

podá žalobu na súde a nie až s rozsudkom súdu, ako to urobil súd v tomto prípade. Podľa názoru
odvolacieho súdu prejednávaná vec si vyžadovala (ako každý iný spor o zaplatenie dlžnej sumy zo
záväzkového vzťahu medzi účastníkmi), aby súd uznesením uložil žalovanej povinnosť, aby sa k veci
písomne vyjadrila a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedla vo vyjadrení
rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva, a označila dôkazy na

preukázanie svojich tvrdení. Na podanie vyjadrenia určí súd lehotu, v súlade s § 114 ods. 3. Súd z
vyjadrenia žalovanej mohol zisťovať skutočnosti potrebné pre svoje rozhodnutie a v rozsudku bližšie
odôvodniť, či vzhľadom k vyjadreniu žalovanej je niektorý z uplatnených nárokov sporný alebo nie. Ak
súd k dispozícii vyjadrenie žalovanej k žalobe vôbec nemal, nemohol v rozsudku uviesť jeho podstatnú
časť, ako sa žalovaná k žalobe vyjadrila a ustáliť, ktoré skutočnosti sú medzi účastníkmi nesporné a

preukázané a ktoré sporné boli a ako súd sporné otázky posúdil. Aj keď ide o nárok zo spotrebiteľskej
zmluvy a súd je oprávnený a povinný preskúmavať právne úkony (zmluvy a ich súčasti) z hľadiska
ich platnosti, resp. skúmať neprijateľné zmluvné podmienky v zmluvách a nároky žalobcov ex offo a aj
keď ide o drobný spor, nezbavuje to súd povinnosti doručovať návrh na začatie konania na vyjadrenie
žalovaným včas, po doručení návrhu a zásadne pred rozhodnutím vo veci samej.V prejednávanej veci ide o uplatnenie nárokov zo spotrebiteľského právneho vzťahu, založeného
úverovou zmluvou č. 3811054401 z 11.11.2008 uzatvorenou medzi účastníkmi konania, ktorá podlieha
právnemu režimu zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, v zmysle ktorého

zmluva musí obsahovať ustanovené náležitosti. Tieto obsahové náležitosti zmluvy zákon č. 251/2008
Z. z. vymedzuje v § 4 ods. 2, pričom s ich nedodržaním spája právne následky uvedené v § 4 ods. 3
a 4. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa pri preskúmaní predmetnej
zmluvy zistil, že táto neobsahovala zákonom ustanovené náležitosti, konkrétne náležitosti podľa § 4
ods. 2 písm. g), i) a m) cit. zákona, teda konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, výšku, počet a

termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a výpočet nákladov, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery. Žalobkyňa v odvolaní proti tomuto záveru súdu prvého stupňa namietala,
keď poukázala na konkrétne body zmluvy, v ktorých sú jednotlivé náležitosti uvedené. Preskúmaním
predmetnej úverovej zmluvy a porovnaním s obsahom odvolania odvolací súd zistil, že minimálne
niektoré z obsahových náležitostí v zmysle § 4 ods. 2 písm. g), i) a m) zákona č. 258/2001 Z. z. zmluva
obsahovala priamo na prvej strane - napríklad konečná lehota splatnosti úveru je v bode 67. úverovej

zmluvy, výška splátok je v bode 57. zmluvy, počet splátok je v bode 58. zmluvy, termíny splatnosti
sú v bode 65. zmluvy. Ďalšie náležitosti mali byť podľa žalobkyne v úverových podmienkach, resp.
mali z nich vyplývať. Súd prvého stupňa bližšie neuviedol konkrétne obsahové náležitosti, ktoré zmluva
neobsahovala, obmedzil sa len na poukaz na zákonné ustanovenia, ale z obsahu zmluvy je zrejmé,
že niektoré z náležitostí uvedené v cit. zákonných ustanoveniach zmluva obsahuje. Žalobkyňa ďalej

namietala, že z predloženého splátkového kalendára vyplýva, že žalovaná uhradila celkovo 451,66 eur,
pričom súd prvého stupňa uviedol, že uhradila 615,90 eur. Odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa
bližšie neodôvodnil, ako dospel k záveru, že žalovaná uhradila 615,90 eur, keď tento záver nevyplýva z
predloženého splátkového kalendára ani zo žaloby. Nie je tak zrejmé, na základe akých úvah súd dospel
k takémuto záveru. Rovnako z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, prečo súd zamietol aj

nároky žalobkyne, ktoré boli označené inak ako poplatky a úroky.

Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že v konaní došlo k vade v zmysle § 157 ods. 2
O.s.p., čo zakladá dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože rozhodnutie vydané v konaní
postihnutom takouto procesnou vadou nemôže byť považované za správne rozhodnutie (rozhodnutie
je nepreskúmateľné).

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa s použitím § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa
odseku 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude uznesením vydaným v súlade s § 114 ods. 3
uložiť žalovanej povinnosť vyjadriť sa k návrhu a v prípade, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná,
uviedla vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojila listiny, na ktoré sa odvoláva,

a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Ak sa žalovaná k žalobe vyjadrí, súd vyjadrenie
žalovanej zohľadní. Ak by bola žalovaná v konaní pasívna, súd sa vysporiada so spornou otázkou
obsahových náležitostí zmluvy o úvere v súlade s hore uvedeným, výškou zaplatenej časti úveru zo
strany žalovanej a všetkých nárokov uplatnených žalobkyňou. Opätovne posúdi podstatné náležitosti
zmluvy, ak ich zmluva neobsahuje, súd presne pomenuje, ktorú náležitosť neobsahuje a v takom prípade

môže zmluvu posudzovať ako zmluvu uzavretú bez poplatkov a bez úrokov. Ak však zmluva obsahuje
všetky náležitosti, súd ju nemôže posudzovať za zmluvu uzavretú bez poplatkov a bez úrokov. Potom sa
bude potrebné zaoberať platnosťou úverovej zmluvy z hľadiska platnosti právnych úkonov podľa § 34 a
nasl. Občianskeho zákonníka a okrem iného posúdiť, či súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky a aj
sadzobník. Tu je potrebné v súlade s ustálenou súdnou praxou vyložiť ustanovenia zmluvy v tom smere,

či formuláciou v zmluve si účastníci zmluvy urobili aj sadzobník a prejavili vôľu mať sadzobník súčasťou
zmluvy, keďže žalobkyňa sa domáha nárokov aj zo sadzobníka poplatkov. V súvislosti s uplatnením
zmluvnejpokutyžalobkyňou súdprvéhostupňaprihliadnenanaposledyustálenúsúdnuprax,žedohoda
o zmluvnej pokute zásadne nemôže byť súčasťou len všeobecných podmienok pretože žalovaný ako
spotrebiteľ podpisoval len samotnú zmluvu, nie všeobecné podmienky. Pre uzavretie platnej dohody

o povinnosti účastníka zmluvy zaplatiť zmluvnú pokutu je obligatórnou náležitosťou jej písomná forma
a platná dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať všetky náležitosti stanovené všeobecne pre platnosť
právnych úkonov. Ak povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vyplýva len zo všeobecných podmienok, k
platnému uzavretiu dohody chýba podpis spotrebiteľa, žalovaného (porovnaj Nález Ústavného súduČR I. ÚS 3512/11 z 11.11.2013). Ak nárok zo zmluvnej pokuty nevyplýva priamo zo zmluvy, nemožno
ho potom priznať. Súd tiež bude skúmať, či zmluva neobsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku a v
prípade ak zistí, že obsahuje, tak výslovne musí uviesť túto zmluvnú podmienku vo výroku rozsudku (§

153 ods. 4 O.s.p.) a v odôvodnení uviesť dôvod jej neprijateľnosti. Nenariaďovať pojednávanie vo veci
je len možnosť súdu, nie je to jeho povinnosť. V prípade potreby (záleží od vyjadrení účastníkov) vo veci
nariadi pojednávanie. Napokon súd vo veci opätovne rozhodne, pričom bude dbať na to, aby rozsudok
obsahoval všetky náležitosti podľa § 157 O.s.p.

Na záver je potrebné uviesť, že rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom (zmenou rozsudku) by

za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvostupňové rozhodnutie, čím by bolo účastníkom
odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde a
tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu. Posúdenie podstaty veci v rámci
dvojinštančného súdneho konania je súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces.
Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania bolo možné učiniť
zadosť iba zrušujúcim rozhodnutím v uvedenej časti rozsudku súdu prvého stupňa.

Prvostupňový súd zároveň rozhodne o trovách tohto odvolacieho konania podľa § 224 ods. 3 O.s.p.

Toto uznesenie bolo prijaté v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.