Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 27, 2018

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 3C/203/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6215202257
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Kamenská

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2018:6215202257.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdVeľkýKrtíšsudkyňouJUDr.MartouKamenskouvsporežalobcuZ.Š.,N..XX.XX.XXXX,C.

A. N. XXX/XX, XXX XX M., zastúpeného JUDr. Radkom Petruňom, advokátom, Advokátska kancelária
ABELOVSKÝ - PETRUŇO, so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, proti žalovanému Slovenská
republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, so sídlom Štúrova 2, 812 85
Bratislava, o náhradu škody vo výške 2.000,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.000,- Eur, do 10 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu vo
výške 2.000,- Eur a nahradiť mu trovy konania, všetko z titulu náhrady nemajetkovej ujmy. V žalobe
uviedol, že Uznesením povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ Vinica zo dňa 21. 03. 2011
ČVS: ORP-214/VI-VK-2011 bolo proti nemu vznesené obvinenie pre prečin porušovanie ochrany rastlín
a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal
sťažnosť, ktorú Okresná prokuratúra Veľký Krtíš Uznesením zo dňa 05. 05. 2011 sp. zn. Pv 150/11
ako nedôvodnú zamietla. Dňa 17. 06. 2011 podal návrh na zastavenie trestného stíhania, k zastaveniu

trestného stíhania nedošlo. Na Okresný súd Veľký Krtíš podal prokuratúr Okresnej prokuratúry Veľký
Krtíš na neho obžalobu. Okresný súd ho rozsudkom zo dňa 07. 06. 2012 č. k. 9T/133/2011-225 spod
obžaloby oslobodil podľa § 285 písm. b/ Trestného poriadku. Proti rozsudku okresného súdu podal
prokurátorodvolanie.KrajskýsúdvBanskejBystriciuznesenímzodňa25.10.2012sp.zn.2To/113/2012
odvolanie okresného prokurátora zamietol s odôvodnením, že nie je dôvodné. Zdôraznil že je slušný
človek, vedie bezúhonný život, žije v malej obci, kde o jeho trestnom stíhaní mali vedomosť všetci
obyvatelia obce, pretože prípravné konanie sa viedlo na OO PZ vo Vinici, kde policajti vykonávali

ohliadku jeho osoby a kontrolu verejne na ulici, čo bolo témou rozhovorov obyvateľov obce. Keďže
pracuje ako živnostník, toto značne znižovalo jeho morálny ale aj profesionálny kredit. Nezákonné
trestné stíhanie malo negatívny vplyv na jeho psychické a fyzické zdravie, pretože bol dlhú dobu
vystavený stresom, neistote, frustrácii a sústavnému sa podrobovaniu procesných úkonov najskôr ako
podozrivý, potom obvinený, obžalovaný a dokonca ako odsúdený, hoci sa trestného činu nedopustil.
Neustále musel dokazovať svoju nevinu. Jeho život sprevádzali pocity bezmocnosti a beznádeje, stále
bol nervózny, vystresovaný, podráždený. Jeho rodičia znášali prebiehajúce trestné stíhanie veľmi ťažko,

čo malo nepriaznivý vplyv na ich zdravie a naviac otec sa musel zúčastňovať procesných úkonov
ako svedok. Rovnako jeho priateľka prežívala ťažko celé obdobie trestného stíhania, hoci mu verila,
fakt že jej priateľa trestne stíhajú, bol pre ňu nepríjemný, stresujúci a najmä zahanbujúci a ich vzťah
sprevádzali hádky, narušenie dôvery a citové odcudzenie. Z dôvodu, že bol dokonca obžalovaný, okolievo vzťahu k jeho nevine bolo čím ďalej nedôverčivejšie a pochybovačnejšie, keďže viera v správnosť
postupu polície a súdu je vždy pevnejšia ako viera v nevinu jednotlivca. Z týchto dôvodov má za to,
že bolo zasiahnuté do jeho osobnostných práv a vznikol mu nárok na nemajetkovú ujmu v peniazoch,

pretože samotné konštatovanie porušenia jeho práv pre zadosťučinenie nestačí. Žiadosťou o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy zo dňa 17. 12. 2017, požiadal žalovaného o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vo výške 2.000,- Eur. Žalovaný mu podaním zo dňa
08. 01. 2015 oznámil, že jeho žiadosť odmieta ako nedôvodnú.

2.Napreukázaniesvojichtvrdenížalobcaoznačilakodôkazy:Žiadosťopredbežnéprerokovanienároku
na náhradu nemajetkovej ujmy z 17. 12. 2014, Podací hárok č. EPH 003685289, Vybavenie žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 08. 01. 2015, Čestné vyhlásenie P. Š., N.. XX. XX.
XXXX a Ľ. Š., N.. XX. XX. XXXX z 04. 11. 2015 č. l. 92-94, Rozhodnutie Ústavného súdu 2Us/163/2013,
ktoré dôkazy súdu aj predložil.

3. Na pojednávaní sa žalobca pridržiaval podanej písomnej žaloby a ďalej uviedol, že v čase jeho
nezákonného trestného stíhania, ktoré prebiehalo od 21. 03. 2011 do 25. 10. 2012 mu bola spôsobená
nemajetková ujma, za ktorú požaduje iba sumu 2.000,- Eur, hoci mu štát nezákonným zásahom pokazil
2x vianočné sviatky, tak v roku 2010, keď ho policajti začali riešiť 23. 12. 2010 a aj v roku 2011, pretože
06. 12. 2011 bola podaná na neho obžaloba na súd. Potvrdil, že naposledy mal uzavretú zmluvu s

Lesmi SR 07. 01. 2011 a obvinenie bolo vznesené v Marci 2011, a už žiadnu ďalšiu zmluvu s ním
neuzatvorili, pričom táto zmluva bola uzatvorená iba na dobu jedného roka. K námietke žalovaného, že
lustrácia v registri trestov jednoznačne potvrdila, že v čase tohto trestného stíhania neprebiehalo voči
nemu žiadne iné trestné stíhanie. Ďalej zdôraznil, že trestné stíhanie bolo pre neho psychická záťaž,
ktorá sa prejavovala tak v súkromnom živote a závažne ho zasiahla. Bývali s priateľkou u jej rodičov,

ktorí mu síce verili, že trestný čin nespáchal, ale bola to pre neho nepríjemná situácia. Dlhé hodiny sa
s priateľkou, ktorá mu tiež verila, o tom rozprávali, ale zhoršil sa ich vzájomný vzťah, bola medzi nami
napätá situácia, pretože bol často nervózny, nevedel to spracovať a najmä nevedel spávať, preto bol
neustále unavený a podráždený. Negatívne to zasiahlo aj oblasť jeho podnikania, pretože spolupracuje
s viacerými lesníkmi a boli aj takí, ktorí bez pozdravu sa spýtali, prečo bol nútený kradnúť drevo. Keď im

vysvetlil, že nič neukradol, že mal povolenie, tak sa čudovali, prečo je trestne stíhaný. Na Lesnej správe
Plášťovce, pre ktorú pracoval, každý o tom rozprával, a nemohol každému lesníkovi vysvetľovať, že
ako to v skutočnosti je. Od tej doby ho ani nepustia na pracovisko pre povodie Hrona, nedávajú mu ani
žiadnu prácu, čo predtým bolo časté. Daná situácia veľmi nepriaznivo zasiahla jeho rodičov, mamička
veľa plakala, nevedela pochopiť, prečo ho obvinili, keď nič nespravil, prečo ho bezdôvodne obžalovali.

Nakoniec pravda vyšla najavo, že policajti klamali a nie on, ale tí istí policajti, ktorý ho predvolávali a
vozili na vypočúvanie, robili mu odtlačky prstov, ktorí klamali, sú ešte stále na svojich miestach. Ďalej
uviedol, že všetko je iné, keď to človek prežije na svojej koži, že za jeho chrbtom si ľudia šepkajú, aké to
je ponižujúce. V obci, kde žije, ľudia doteraz to majú vo vedomí a nielen vo Vinici, ale aj v obci Dolinke,
kde zhabali drevo ako kradnuté. Taktiež rodičia priateľky pracujú na Obecnom úrade vo Vinici a bolo

im veľmi nepríjemné, keď sa ich každý vypytoval, čo to bolo. Ľudia mali pochybnosti, či má pravdu on,
verili skôr policajtom o ktorých si mysleli, že majú pravdu, pretože ich poslaním je slúžiť a chrániť a nie
bezdôvodne niekoho obžalovať. Tvrdil tiež, že trestné stíhanie malo negatívny vplyv aj na jeho zdravotný
stav, pretože trpel nespavosťou a často trpí nespavosťou až doteraz. Stáva sa mu, že nemôže v noci
spať aj teraz, alebo sa zobudí nad ránom a už nezaspí. Nevyhľadal lekársku pomoc, pretože nemal chuť

ešte aj lekárovi všetko vysvetľovať.

4. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že navrhuje žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal
na to, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, alebo
nesprávnym úradným postupom nie je právom absolútnym v zmysle Ústavy. Podlieha zákonným

obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie ustanovené v Zákone č. 514/2003 Z. z.
Možno ho uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené
alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody je
viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Pokiaľ ide o definovanie a ustálenie pojmu nezákonné rozhodnutie
extenzívnym a teleologickým výkladom právnej normy, založenej na analógii dospeli súdy k záveru, že

v prípade, ak došlo k zastaveniu trestného stíhania obvineného alebo k oslobodeniu spod obžaloby
prokurátora, považuje sa uznesenie o vznesení obvinenia za nezákonné a na tom základe spôsobilé
byť právnym titulom pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.
z.. Vo vzťahu k označenému právnemu názoru, ktorý vyjadril aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn.4MCdo/15/2009 je nutné konštatovať, že v právnom štáte žiadne rozhodnutie sa nemôže postaviť nad
zákon a každé rozhodnutie musí mať v zákone svoj podklad. Ani sudcovská tvorba práva nemôže
zasahovať do zákona a výkladom, ktorý je v priamom rozpore so znením zákona a takéto rozhodnutia

súdu je nutné označiť za arbitrárne. Zákon č. 514/2003 Z. z. vymedzuje striktne a jednoznačne aké
rozhodnutie možno považovať za nezákonné, je to iba také, ktoré bolo zrušené alebo zmenené pre
nezákonnosť príslušným orgánom. Paušálne zaväzovanie štátu na náhradu škody len preto, že nedošlo
k odsúdeniu obžalovaného a len preto, že objektívna zodpovednosť štátu je súdmi vykladaná nad
rámec zákona, je v rozpore s podstatou a účelom citovaného zákona. Je nutné poukázať aj na tú

skutočnosť, že žalobca opomenul uviesť ustanovenia zákona, ktoré mali byť rozhodnutím o vznesení
obvinenia porušené. Takéto závery nie sú obsahom ani len odsudzujúceho rozsudku. K nastolenej
právnej otázke poukázal na rozhodnutia súdov, ktoré ju riešili rozdielne, a to tak, že nie je možné
automaticky každé uznesenie o vznesení obvinenia, ktoré vyústilo do právoplatného odsudzujúceho
rozsudku pokladať za nezákonné rozhodnutie. To, či v okamihu vznesenia obvinenia boli splnené
podmienky na vznesenie obvinenia, nie je možné posudzovať len s ohľadom na výsledok trestného

konania. Poukázal tiež na Rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/21/2007, 1Cdo/64/2008. Nález
druhého senátu Ústavného súdu SR 163/2013-50, Nález tretieho senátu Ústavného súdu ČR 165/2002,
ako aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Vavrekov proti ČR. Zdôraznil, že je nutné
trvať na tom, že v trestnej veci, od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok, nešlo o svojvoľný postup orgánov
činných v trestnom konaní, ale o jediný a možný a zákonný postup. Vznesenie obvinenia bolo jediné

rozhodnutie, ktoré mohol policajt v právnom štáte učiniť. Kým zákonným predpokladom pre vznik a
vznesenie obvinenia konkrétnej osobe je dostatočne odôvodnený záver, že trestný čin spáchala určitá
osoba podľa § 206 Trestného poriadku, pre prijatie rozhodnutia o vine musí byť vina obžalovaného
preukázaná bez akejkoľvek pochybnosti. Opačný výklad by mohol byť popretím mimo iného aj zásady
prezumpcie neviny. V uvedenej veci bol v priestupkovom konaní žalobca usvedčovaný, no v trestnom

konanísvedkovianevypovedali,apretohotrestnýsúdspodobžalobyoslobodilaplikujúczásaduindubio
pro reo. V konaní nebolo preukázané porušenie základných zásad trestného konania, ktoré sú vyjadrené
v § 2 Trestného poriadku. Išlo o štandardný postup orgánov činných v trestnom konaní v medziach
zákona. Konštatoval, že súd prijal obžalobu prokurátora na ďalšie konanie, po jej preskúmaní vytýčil
termín hlavného pojednávania, v prípade identifikácie nejakého nezákonného rozhodnutia mal trestný

súd možnosť zastaviť trestné stíhanie, prípadne obžalobu odmietnuť. Preto namietal i zodpovedný
subjekt Generálnej prokuratúry, a tak aj svoju pasívnu vecnú legitimáciu. Zo strany žalobcu nie sú dané
žiadne zákonné predpoklady na náhradu nemajetkovej ujmy, pretože nie je dané žiadne nezákonné
rozhodnutie, ani nesprávny úradný postup, ani vznik škody a ani kauzálny nexus.

5. Žalovaný predložil súdu ako dôkazy: Zmluvu o dodaní služieb č. C. X/XXXX/XX/XX z 07.01.2011
a Lustráciu GP SR z 01. 08. 2018.

6. Svedkyňa R. K., družka žalobcu, na pojednávaní uviedla, že počas trestného stíhania žalobcu sa so
žalobcom citovo odcudzili, veľa sa hádali. V dedine sa stále ľudia vypytovali, či je pravda to, čo urobil.

Ona verila, že to neurobil, ale majú v obci jednu predajňu na súčiastky kde ani nemohla chodiť, pretože
sa jej stále ľudia vypytovali, že čo a ako, či je to pravda, či to Z. urobil, ale hlavne že sa všetko na dobré
obrátilo. Ďalej uviedla, že väčšina mladých v tom čase chodila na zábavy, ale žalobca nechcel, radšej
sedeli doma. Tiež mal zdravotné problémy, nemal chuť do jedla, kašlal, nevedel či má niečo s pľúcami.
Rodiča žalobcu to tiež veľmi ťažko znášali, ale aj ona. Doma sa správal tak, že niekedy bol nervózny,

niekedy mal dobrú náladu, najmä keď prišlo niečo zo súdu nemal dobrú náladu, bol nervózny. Myslela
si, že je to koniec ich vzťahu, ale hlavne že si to vždy vedeli vysvetliť. V súčasnej dobe žijú spolu, v roku
2016 sa im narodila dcérka, s ktorou je na materskej dovolenke.

6. Súd vykonal navrhnuté dôkazy a pripojil si aj spisy Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 10C/272/2014

a trestný spis obžalovaného Z. Š.T. sp. zn. 9T/133/2011.

7. Vykonaným dokazovaním, mal súd preukázané, že Uznesením povereného príslušníka Obvodného
oddelenia PZ Vinica zo dňa 21. 03. 2011 ČVS: ORP-214/VI-VK-2011 bolo proti žalobcovi vznesené

obvinenie pre prečin porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c/ Trestného
zákona. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal žalobca sťažnosť. Okresná prokuratúra Veľký Krtíš
Uznesením zo dňa 05. 05. 2011 sp. zn. Pv 150/11 sťažnosť ako nedôvodnú zamietla. Dňa 17. 06. 2011
podal žalobca návrh na zastavenie trestného stíhania, k zastaveniu trestného stíhania nedošlo. Okresnáprokuratúra Veľký Krtíš podala na žalobcu dňa 06. 12. 2011 obžalobu na tunajší súd. Okresný súd Veľký
Krtíš rozsudkom zo dňa 07. 06. 2012 č. k. 9T/133/2011-225 žalobcu spod obžaloby oslobodil podľa § 285
písm. b/ Trestného poriadku. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal Okresný prokurátor vo Veľkom

Krtíši odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 25. 10. 2012 sp. zn. 2To/113/2012
odvolanie okresného prokurátora zamietol s odôvodnením, že odvolanie okresného prokurátora nie je
dôvodné. Žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej ujmy zo dňa 17. 12.
2017, požiadal žalobca žalovaného o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody. Žiadosť
bola žalovanému doručená dňa 22. 12. 2014. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky podaním zo

dňa 08. 01. 2015 oznámila žalobcovi, že jeho žiadosť odmieta ako nedôvodnú s prihliadnutím na to,
že označené uznesenie o zamietnutí sťažnosti voči uzneseniu o vznesení obvinenia prokurátora, ktoré
označil ako nezákonné rozhodnutie, nebolo zrušené ani zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom
a za nezákonné ho nemožno teda považovať ani v zmysle ustálenej judikatúry, preto nie sú splnené
zákonom stanovené podmienky na priznanie nároku na nemajetkovú ujmu. Uznesenie prokurátora
o zamietnutí sťažnosti nemožno považovať za titul na náhradu škody, pretože sa jedná o procesné

rozhodnutie o opravnom prostriedku a ani doterajšia súdna prax neoznačuje za nezákonné rozhodnutie
uznesenie prokurátora o zamietnutí sťažnosti obvineného. Z čestného vyhlásenia rodičov žalobcu P. Š.
a Ľ. Š. zo dňa 04. 11. 2015 okrem iného vyplývam, že žalobca počas trvania trestného konania, ktoré
trvalo takmer rok a pol, vždy tvrdil, že je nevinný. Mal pocit, že sú policajti voči nemu zaujatí, pretože
mu neverili, hoci mal všetky potrebné povolenia a potvrdenia. Bolo to pre žalobcu stresujúce obdobie,

takmer dva roky sa cítili celá rodina bezradní, pretože o ich synovi hovorili že je zlodej, žalobca bol
smutný, trápil sa a oni ako rodičia boli bezradní, pretože svojmu synovi nevedeli pomôcť. Len verili že
pravda vyjde najavo, čo sa aj stalo. Žalobca prežíval zlé obdobie v súkromnej, rodinnej a pracovnej
oblasti. Z predloženej Zmluvy o dodaní služby č. T 3/2011/04/04 vyplýva, že ju žalobca uzatvoril s Lesmi
SR š.p. dňa 07. 01. 2011, a to na dobu určitú na rok 2011.

8. Podľa ustanovenia § 1 písm. a/ Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.), tento zákon
upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

9. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. a/ Zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

10. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. f/ Zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá

bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu, Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom
konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní.

11. Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia
vydaného v tomto konaní.

12. Podľa ustanovenia § 6 ods. 1, 2 Zákona č. 514/2003 Z. z., k tento zákon neustanovuje inak, právo
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné

rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným
orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa
odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný
prostriedokpodľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodné
osobitného zreteľa.

13. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1, 4 Zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe

písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11. Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba
jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi
poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenianároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený
požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne
prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota

omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na
náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí
začiatok jej plynutia neskôr.

14. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1, 2, 3 Zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a

ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä
na a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b/ závažnosť
vzniknutejujmyanaokolnosti,zaktorýchknejdošlo,c/závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenému

v súkromnom živote, d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

15. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaného ustanovenia zákona. V súvislosti s námietkou
žalovaného, že v tomto spore Generálna prokuratúra Slovenskej republiky nie je orgánom príslušným
konať v mene štátu, súd poukazuje na podrobné zdôvodnenie v Rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystricizodňa31.08.2017,sp.zn.12Co/494/2015,akosúdudruhejinštancie,ktorýmpotvrdilRozsudok
Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 22. 04. 201 5sp. zn. 10C/272/2014, ktorým bol žalobcovi priznaný
nárok na náhradu škody podľa ustanovenia § 18 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z. z., a to náhradu
vynaložených trov konania (náklady spojené s obhajobou), ktoré mu vznikli v presne špecifikovanom
trestnom konaní. Z odsekov 10.1 a 10.2 odôvodnenia uvedeného rozsudku odvolacieho súdu vyplýva:

„že z judikatúry (napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 30. marca 2011, sp.
zn. 3 Cdo 194/2010) vyplýva, že „na úseku trestného konania, ktorý začína vydaním uznesenia o
začatí trestného stíhania a je zavŕšený podaním obžaloby, vykonávajú svoju pôsobnosť tak vyšetrovateľ
Policajnéhozboru,akoajprokurátor.Vovecináhradyškodyspôsobenejvtomtoúsekutrestnéhokonania
orgánom verejnej moci preto ako orgán konajúci v mene štátu prichádza do úvahy tak Ministerstvo

vnútra Slovenskej republiky, ako aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Z hľadiska určenia,
ktorý z týchto orgánov je v tom - ktorom prípade orgánom konajúcim v mene štátu, je rozhodujúce,
na ktorý z nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody; ak žiadosť
bola podaná na oboch uvedených orgánoch, je príslušným ten z nich, ktorý vo veci začal konať ako
prvý“ (§ 4 ods. 1 písm. m/ zák. č. 514/2003 Z. z.). V prejednávanom spore je nesporné, že žalobca

podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Generálnu prokuratúru Slovenskej
republiky a teda z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že tento orgán sa stal orgánom verejnej moci
konajúcim v tomto spore za štát.“ Okresný súd sa preto už touto námietkou žalovaného nezaoberal ani
ju osobitne nezdôvodňuje, pretože právny názor odvolacieho súdu sa týka aj tohto sporu, v ktorom sa
žalobca domáha nemajetkovej ujmy v peniazoch na základe toho istého nezákonného rozhodnutia a

žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podal na Generálnu prokuratúru Slovenskej
republiky, ktorá sa tak stala orgánom verejnej moci konajúcim za štát v tomto spore.

16. K ďalšej námietke žalovaného, že v danom prípade uznesenie o vznesení obvinenia nebolo v čase
jeho vydania nezákonné, ale bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou a v čase jeho vydania boli

splnené všetky zákonné predpoklady, nebolo zrušené pre nezákonnosť a preto ho nemožno považovať
za nezákonné, tiež vyslovil súd druhej inštancie právny názor v svojom rozsudku zo dňa 31.08.2017,
sp. zn. 12Co/494/2015 v odseku 11.1 a 11.2, kde poukázal na to, že „i keď jedným zo základných
predpokladovzodpovednostištátuzaškoduspôsobenúnezákonnýmrozhodnutímvzmysleustanovenia
§ 6 ods. 1 prvá veta zák. č. 514/2003 Z. z. je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,

ktorým bola spôsobená škoda, treba mať na zreteli, že zmyslu právnej úpravy zodpovednosti štátu
za škodu zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym či nezákonným zásahom
štátu bola odčinená (bližšie viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 M Cdo
15/2009). Zákon č. 514/2003 Z. z. výslovne neupravuje nárok na náhradu škody v prípade oslobodenia
obžalovaného spod obžaloby. Judikatúra dospela k záveru, že nárok na náhradu škody spôsobenej

začatím a vedením trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením je špecifickým
prípadomzodpovednostištátupodľazák.č.514/2003Z.z..Ideotzv.absolútnuobjektívnuzodpovednosť
štátu (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemôže zbaviť. Podstata tohto nároku na náhradu škody
sa totiž v tomto prípade neviaže na (ne)správnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní prizačatí trestného stíhania, ale na samotný výsledok trestného stíhania. (Viď napr. Rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 194/2010 z 30. marca 2011). Pri posudzovaní nároku na
náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania, zastavenie trestného stíhania, ale

i oslobodenie spod obžaloby má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania
pre nezákonnosť (§ 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z.). Právoplatnosťou rozhodnutia o zastavení trestného
stíhania alebo rozhodnutia o oslobodení spod obžaloby sa trestné stíhanie končí a zanikajú účinky
rozhodnutia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Za ústavne konformný treba považovať
výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o

začatí trestného stíhania, zastavenie trestného stíhania alebo oslobodenie spod obžaloby, ak k takémuto
rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným, má rovnaké
dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania pre nezákonnosť. Ústavnoprávny základ
nároku jednotlivca na náhradu škody v prípade trestného stíhania, ktoré bolo zastavené, alebo v prípade
ak došlo k oslobodeniu spod obžaloby, treba hľadať nielen v čl. 46 ods. 3 Ústavy slovenskej republiky,
ale vo všeobecnej rovine predovšetkým v jej čl. 1 ods. 1, teda v princípoch materiálneho právneho štátu.

Ak má byť štát skutočne považovaný za materiálny právny štát, musí niesť objektívnu zodpovednosť
za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Na jednej strane je
povinnosťou orgánov činných v trestnom konaní vyšetrovať a stíhať trestnú činnosť, na druhej strane
sa štát nemôže zbaviť zodpovednosti za postup týchto orgánov, ak sa ich postup ukáže ako mylný,
zasahujúci do základných práv. V takejto situácii nie je rozhodné, ako orgány činné v trestnom konaní

vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. (Podrobnejšie -
viďrozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.4MCdo15/2009zodňa1.novembra2010).“
Vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu a doterajšiu judikatúru, podľa ktorej oslobodenie spod
obžaloby má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania pre nezákonnosť,
preto súd ani túto námietku žalovaného nepovažoval za dôvodnú a bližšie ju už nezdôvodňuje.

17. V danom spore sa žalobca podanou žalobou domáhal náhrady škody, a to nemajetkovej ujmy v
peniazoch, spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím, a to Uznesením o vznesení obvinenia pre prečin
porušovanie ochrany rastlín a živočíchov podľa § 305 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona. Podmienkou
pre uplatnenie nároku na náhradu škody na súde je predbežné prerokovanie nároku s ústredným

orgánom, v danom prípade s Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky. Žalobca preukázal, že
pred tým, ako podal žalobu na súd, podal dňa 22. 12. 2014 žiadosť o predbežné prerokovanie svojho
nároku žalovanému v celkovej výške uplatnenej žalobou 2.000,- Eur. Preto mal súd za to, že žalobca
splnil povinnosť ustanovenú zákonom o predbežnom prerokovaní svojho nároku na náhradu škodu.
Žalovaný nárok žalobcu neuznal a podaním zo dňa 08. 01. 2015 písomnú žiadosť žalobcu o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody odmietol ako nedôvodnú a nárok žalobcu neuspokojil. Z tohto
dôvodu sa žalobca uspokojenia svojho nároku domáha na súde

18. Pri rozhodovaní o priznaní nemajetkovej ujmy súd vychádzal zo zásad uvedených v ustanovení
§ 17 Zákona č. 514/2003 Z. z. a prihliadal tak na osobu žalobcu ako poškodeného, jeho doterajší

život, prostredie, v ktorom žil a pracoval, závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej
došlo, závažnosť následkov, ktoré mu vznikli v súkromnom a spoločenskom uplatnení. Vykonaným
dokazovaním, a to najmä výsluchom žalobcu, svedkyne R. K., družky žalobcu, čestným prehlásením
rodičov žalobcu mal súd preukázané, že obdobie trestného stíhania prežíval žalobca nepriaznivo a
stresujúco, trpel nespavosťou, hoci nevyhľadal lekársku pomoc. Ale z odbornej literatúry je známe, že

prebiehajúce trestné stíhanie, dokonca nezákonné, je stres pre organizmus. Prejavmi stresu sú
podráždenosť, nervozita, nesústredenosť, nespavosť, neschopnosť zadeliť si úlohy, prípadne útlm až
ľahostajnosť, keď už organizmus nedokáže reagovať a brániť sa negatívnym podnetom. Preto súd uveril
žalobcovi, že sa mu zhoršil zdravotný stav. Okrem toho žalobca, pracoval ako živnostník s drevom
a trestné stíhanie spôsobilo komplikovanú situáciu tak v spoločnosti ako aj v jeho pracovnej oblasti,

znižovalo jeho morálny ale aj profesionálny kredit. Je toho dôkazom aj tá skutočnosť, že Lesy SR, š.
p., už so žalobcom od roku 2011 žiadnu zmluvu neuzavreli, čo nesporne vyplýva z Centrálneho registra
zmlúv, a potvrdil to aj žalovaný, keď predložil súdu Zmluvu o dodaní služby č. T 3/2011/04/04 zo dňa 07.
01. 2011, ktorá bola uzavretá pred tým, ako bolo Uznesením Obvodného oddelenia PZ Vinica zo dňa
21. 03. 2011 začaté proti žalobcovi trestné stíhanie. Z Odpisu registra trestov z 20. 05. 2011, založeného

v pripojenom trestnom spise tunajšieho súdu sp. zn. 9T/133/2011 vyplýva, že žalobca nemá záznam v
Registri trestov GP SR. Je preto nesporné, že žalobca v čase trestného stíhania bol slušný človek, ktorý
viedol bezúhonný život. Žil v malej obci Vinica, kde sa celá obec pozná a každý obyvateľ obce vie o
všetkom, s prihliadnutím aj na to, že sa prípravné konanie viedlo na Obvodnom oddelení PZ vo Vinici.Keďže žalobca pracuje ako živnostník, podozrenie z trestnej činnosti značne znižovalo jeho morálny ale
aj profesionálny kredit.

19. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením, vzhľadom na spôsobenú ujmu, a preto u žalobcu mal za
splnené predpoklady pre priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch, keďže trestné stíhanie vážnym
spôsobom a dlhodobo, viac ako jeden a pol roka pôsobilo negatívne na kvalitu života žalobcu v jeho
súkromnom, pracovnom a spoločenskom uplatnení. Výšku nemajetkovej ujmy súd priznal žalobcovi aj

s prihliadnutím na tú skutočnosť, že hoci negatívne pôsobenie trestného stíhania u žalobcu trvalo dlhšiu
dobu,avšakpostupnedošlo,hlavnepoprávoplatnomskončenítrestnéhostíhania,kzmierneniuprejavov
tohto negatívneho pôsobenia. V súčasnej dobe sa kvalita súkromného života žalobcu stabilizovala,
žalobcovi sa v roku 2016 narodila zo vzťahu s priateľkou R. K. dcéra, s ktorou je táto na materskej
dovolenke. Žalobca naďalej podniká a jeho spoločenský život sa postupne zlepšuje. Preto potom súd
žalobu žalobcu považoval za dôvodnú a v celom rozsahu jej vyhovel. Na žiadosť žalovaného, ktorý z

dôvodu administratívnej náročnosti pri plnení, uloženom v rozsudku, požiadal súd o určenie lehoty na
plnenie 30 dní, súd určil lehotu na plnenie podľa § 232 ods. 3 CSP v trvaní 10 dní, ktorú považoval
za primeranú, aj s prihliadnutím na osobu žalovaného, ktorým je Slovenská republika, za ktorú koná
Generálna prokuratúra Slovenskej republiky.

20. O náhrade trov konania strán súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, na základe zásady
úspechu. Žalobca mal v spore plný úspech, preto mu súd priznal proti neúspešnému žalovanému nárok
na náhradu trov konania v plnej výške. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník, so zreteľom na
ustanovenie § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní
od doručenia rozsudku na Okresnom súde Veľký Krtíš písomne v 5 vyhotoveniach a rozhoduje o ňom
Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania (§ 127 CSP), najmä ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis. Okrem toho sa uvedú aj osobitné
náležitosti odvolania (§ 363 CSP) a to proti ktorému rozsudku smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozsudok považuje za nesprávny (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok.