Decision was made at the court Krajský súd Trenčín
Judgement was issued by JUDr. Jozef Janík
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/41/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119015595
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3119015595.3
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra Tótha
a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému X. Y. R., nar. XX.X.XXXX v X., V. republika,
pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na
§ 139 písm. c) Tr. zákona, prejednal na verejnom zasadnutí dňa 04. júna 2020 odvolanie prokurátorky
Okresnej prokuratúry v Trenčíne v neprospech obžalovaného podané proti rozsudku Okresného súdu
Trenčín zo dňa 28. februára 2020, sp. zn. 0T/177/2019 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátorky z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 28. februára 2020, sp. zn. 0T/177/2019 bol obžalovaný X.
Y. R. podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trenčín
sp. zn. 2Pv 781/19 zo dňa 27.12.2019, súdu doručenej toho istého dňa, pre skutok právne kvalifikovaný
ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 139 písm. c) Trestného zákona, ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že
dňa 26.12.2019 v čase okolo 8,00 hodiny pod vplyvom alkoholu v obývacej izbe prízemného bytu na
adrese O. J. XXX, O. vulgárne nadával poškodenej svojej družke Q. Q. a kričal na ňu, že ju zabije a
že keď si odsedí trojročnú podmienku, zabije aj celú jej rodinu, následne poškodenú zatiahol do spálne
bytu a začal ju otvorenou dlaňou udierať do oblasti hlavy, v dôsledku čoho mala poškodená Q. Q. strach
o svoj život.
Citovaný rozsudok súdu prvého stupňa nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote včas
podaným odvolaním napadla v neprospech obžalovaného prokurátorka Okresnej prokuratúry Trenčín
(ďalejlen„prokurátorka“)prenesprávnosťvýrokuooslobodeníobžalovaného,t.j.výrokovovineatreste.
Prokurátorka v písomnom odôvodnení odvolania poukázala na to, že súd obžalovaného spod obžaloby
oslobodilzdôvodu,ženebolodokázané,žesastalskutok,prektorýjeobžalovanýtrestnestíhaný,keďže
poškodená Q. Q. na hlavnom pojednávaní vypovedala v rozpore so svojou výpoveďou z prípravného
konania, nakoľko poprela, že by ju obžalovaný v spálni fyzicky napadol a udieral ju do oblasti hlavy
otvorenou dlaňou. Podľa súdu sa vysvetlenie zmeny výpovede poškodenej javí logickejšie tým, že
po vzatí obžalovaného - živiteľa rodiny s dvoma maloletými deťmi do väzby sa poškodená dostala
do finančnej núdze a zmenou svojej výpovede chcela vyriešiť svoju životnú situáciu. Rovnako podľa
súdu nemožno tiež vylúčiť ani ďalšie vysvetlenie výpovede poškodenej a to, že v prípravnom konaní
vypovedala účelovo v snahe zbaviť sa svojho druha. Tieto pochybnosti neboli po vykonanom dokazovaní
na hlavnom pojednávaní podľa súdu rozptýlené. S uvedeným názorom sa podľa prokurátorky však
nemožnostotožniť,pričompoukázalanato,žepoškodenávypovedalavprocesnompostavenísvedkyne
- poškodenej bezprostredne po spáchaní skutku, kedy aj v podanom trestnom oznámení uviedla, že
sa bála o svoje zdravie a o svoj život, pretože obžalovaný dokázal v minulosti pobodať jej otca, tak simyslela,žetospravíajjej.Predtýmsajejzbitímlenvyhrážal,alekeďjejpovedal,žejuzabije,taksaveľmi
bála. Poškodená v priebehu hlavného pojednávania zmenila svoju výpoveď, keď uviedla, že do seba s
obžalovaným rýpali, hádali sa, no nevyhrážal sa jej zabitím ani jej rodine a tiež ju nenapadol a vedela,
že má vypité, tak zavolala policajtov, lebo vedela, že ho zatvoria. Hoci poškodená zmenila na hlavnom
pojednávaní svoju výpoveď v prospech obžalovaného, podľa prokurátorky je však nutné uviesť, že sama
poškodená dňa 26.12.2019 sa dostavila na Obvodné oddelenie PZ Trenčianske Teplice, aby podala
trestné oznámenie na obžalovaného a tento bol následne dňa 28.12.2019 vzatý do väzby, nakoľko zo
zadovážených dôkazov a najmä z výpovede poškodenej v prípravnom konaní vyvstala dôvodná obava
o jej život a zdravie a to aj s prihliadnutím na charakter oznamovaného skutku poškodenou, ako aj
vzhľadom na trestnú minulosť obžalovaného, ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn.
8T/63/2019 zo dňa 04.10.2019 uznaný vinným zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr.
zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s probačným dohľadom.
Podľa prokurátorky je teda zrejmé, že konanie obžalovaného nebolo prvým podobného charakteru,
keďže v minulosti sa dopustil násilného konania voči otcovi poškodenej a možno preto konštatovať, že
samosudca pri rozhodovaní v predmetnej veci oprel oslobodzujúci výrok najmä o výpoveď poškodenej
na hlavnom pojednávaní, pričom práve túto výpoveď poškodenej prokurátorka považuje za jednoznačne
účelovú, čo však samo o sebe nemôže mať za následok zmenu toho, čo sa v minulosti udialo, resp.
závažnosť konania obžalovaného pri páchaní žalovaného skutku, pre ktorý bol aj väzobne stíhaný.
Aj napriek súčasnému postoju poškodenej, skutok preukázaný v prípravnom konaní vykazuje všetky
znaky stíhaného trestného činu - prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák. Navyše poškodená bola dňa 27.12.2019
vypočúvaná v procesnom postavení poškodenej, kedy vypovedala spontánne a skutok opísala zhodne
tak, ako je uvedený v skutkovej vete obžaloby. Prokurátorka preto opakovane poukázala na skutočnosť,
že výpoveď poškodenej v priebehu hlavného pojednávania považuje za účelovú, nakoľko samotná
poškodená aj pred sudcom uviedla, že sa sama bála zavolať políciu, čo korešponduje aj s výpoveďou
svedka Q. Q., ktorému napísala SMS správu o tom, že ju jej druh napadol a vyhráža sa jej rodine
zabitím a že má zavolať políciu. Svedok sa jej následne opýtal prečo sama nevolala políciu a na to mu
poškodená odpovedala, že sa bála. Prokurátorka dodala, že práve pri trestných činoch domáceho násilia
je zmena výpovede poškodenej osoby celkom bežným javom a je potrebné k nim pristupovať obzvlášť
ohľaduplne. Keďže je zrejmé, že konanie obžalovaného je vzhľadom na jeho nadmernú žiarlivosť často
krát vulgárne a výbušné najmä vo vzťahu k poškodenej, boli zabezpečené a vykonané dôkazy na
objasnenie povahy obžalovaného, či je schopný dopustiť sa násilného konania. Preto sa nestotožňuje
s napadnutým rozhodnutím okresného súdu ako i dôvodmi, na ktorých je toto rozhodnutie postavené a
je preto presvedčená, že okresný súd rozhodol na základe nesprávneho posúdenia skutkových zistení,
pričom dostatočne sa nevysporiadal ani so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie. Navrhla
preto krajskému súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil súdu prvého
stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.
Obžalovaný X. Y. R. v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátorky prostredníctvom svojho obhajcu
poukázal na ust. § 2 ods. 19 Tr. por., pričom k tomu uviedol, že poškodená na hlavnom pojednávaní
jasne a presvedčivo vypovedala a súčasne aj zdôvodnila, prečo ho lživo obvinila z trestného činu, keď
sledovala úmysel privodiť mu trestné stíhanie a súčasne tiež zdôvodnila, prečo v prípravnom konaní
uviedla nepravdy o okolnostiach, ktoré majú podstatný význam pre rozhodnutie súdu. Obžalovaný sa
preto v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím okresného súdu a preto navrhol krajskému
súdu, aby odvolanie prokurátorky zamietol.
Prokurátor nadriadenej krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí krajského súdu v súlade s písomným
odôvodneným odvolaním navrhol odvolaciemu súdu, aby rozhodol spôsobom uvedeným v závere
písomného odôvodnenia odvolania prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín.
Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania prokurátorky podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., na
podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené dňa 16.04.2020, vykonal dňa
04.06.2020 verejné zasadnutie, na ktorom odvolací súd preskúmal postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť prokurátorkou napadnutého výroku rozsudku o oslobodení obžalovaného
spod obžaloby (o vine a treste), ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Uvedeným
postupom zistil, že odvolanie prokurátorky nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal všetky potrebné
dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil
jednotlivo i v ich súhrne tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku
správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Súd prvého stupňa svoje skutkové zistenia správne
oprel o výpovede obžalovaného X. Y. R., o svedecké výpovede samotnej poškodenej Q. Q. - družky
obžalovaného, svedka Q. Q., ako aj o zistenia z oboznámených listinných dôkazov a to zápisov o
dychových skúškach, zo správy riaditeľa ÚVTOS a ÚVV Ilava, z odpisu RT a lustrácie CESDAP. Na
ich podklade dôvodne neakceptoval tvrdenia obsiahnuté v obžalobnom návrhu vo vzťahu ku skutkovým
zisteniamaprávnymzáveromuvedenýmvnapadnutomrozsudku.Tietosvojeskutkovézisteniaaprávne
závery v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr.por. vecne správne a veľmi podrobne odôvodnil v
napadnutomrozsudkuapritompresvedčivovysvetlil,oktoréskutočnostioprelsvojezáveryooslobodení
obžalovaného spod obžaloby. Jeho rozhodnutie o oslobodení obžalovaného X. Y. R. spod obžaloby
podľa § 285 písm. a) Tr. por. pre skutok kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa §
360 ods.1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods.1 písm. c) Tr. zák. z dôvodu, že nebolo
dokázané, že sa stal tento skutok a že by ho spáchal obžalovaný X. Y. R., je založené na starostlivom
vyhodnotení celého dokazovania a to spôsobom ako prikazuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Úvahy
a závery okresného súdu založené na zásadách logického konania a uvažovania sú vecne správne a
odvolací súd sa s nimi plne stotožňuje.
Súd prvého stupňa na podklade vo veci vykonaných dôkazov, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení
napadnutého rozsudku správne zistil, že obžalovaný sa svojím konaním nedopustil takého konania,
ktorým by boli naplnené všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania
podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods.1 písm. c)
Trestného zákona, alebo ktorým by boli naplnené znaky skutkovej podstaty iného trestného činu,
pretože z vykonaného dokazovania nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek relevantných pochybností
preukázané, že by obžalovaný na poškodenú v predmetnom čase kričal, že ju zabije a že keď si odsedí
trojročnú podmienku, zabije aj celú jej rodinu, že by ju zatiahol do spálne bytu a začal ju otvorenou
dlaňou udierať do oblasti hlavy. Naopak z vykonaného dokazovania a to predovšetkým z výpovede
samotnej poškodenej na hlavnom pojednávaní, vyplynul závažný rozpor oproti jej pôvodnej výpovedi z
prípravného konania, v dôsledku čoho bolo nevyhnutné vyhodnotiť zmeny v jej výpovedi aj v porovnaní
s ostatnými vykonaným dôkazmi a zistenými skutočnosťami, v dôsledku čoho nebolo možné ustáliť
skutkový stav tak, ako bol popísaný v podanej obžalobe. Poškodená Q. Q. oproti svojej pôvodnej
výpovedi v prípravnom konaní na hlavnom pojednávaní poprela, že by sa obžalovaný v inkriminovanom
čase vyhrážal zabitím jej aj celej jej rodiny, pričom však uviedla pred súdom, že obžalovaného sa
chcela zbaviť, pretože ju neustále podozrieval z nevery a preto zavolala policajtov. Navyše poškodená
napísala list obžalovanému v čase výkonu jeho väzby, v ktorom sa mu ospravedlnila za to, čo mu urobila.
Súd prvého stupňa potom dospel k odôvodnenému záveru, že nie je vylúčené, že zmena výpovede
poškodenej bola účelová, nakoľko po vzatí obžalovaného do väzby sa poškodená spolu s maloletými
deťmi dostala do finančnej núdze, keďže tento bol živiteľom rodiny. Avšak tiež nemožno vylúčiť ani
poškodenoutvrdenúverziu,ževprípravnomkonanívypovedalaúčelovovsnahezbaviťsasvojhodruha.
Pokiaľ prokurátorka v odvolaní poukázala na trestnú minulosť obžalovaného, ktorý bol uznaný vinným z
násilnéhotrestnéhočinuatozozločinuublíženianazdravípodľa§155ods.1Tr.zákona,pričomtohtosa
dopustil voči otcovi poškodenej a z tohto dôvodu vznikla u poškodenej odôvodnená obava zo správania
obžalovanéhotak,akotouviedlavtrestnomoznámení,krajskýsúddodáva,žedôkazy,resp.skutočnosti,
na ktoré prokurátorka poukazuje, umožňujú v tomto štádiu konania vyvodzovať len podozrenie, že
žalovaný skutok sa mohol stať spôsobom uvedeným v obžalobnom návrhu a že ho obžalovaný mohol
spáchať, ale zároveň v dôsledku uvedených rozporov, ktoré vzišli z výpovede poškodenej na hlavnom
pojednávaní nemožno vylúčiť ani to, že žalovaný skutok sa nestal.
Zo zásady prezumpcie neviny uvedenej v § 2 ods. 4 Tr. por. vyplýva totiž nielen zásada „in dubio pro
reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ale aj to, že obvinenému musí byť vina preukázaná.
Použitie zásady „in dubio pro reo“ (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) vyplývajúcej z
ustanovenia § 2 ods. 4 Tr. por prichádza do úvahy práve vtedy, keď pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom
konaní o niektorej skutočnosti, trvajú, a tak je tomu aj v posudzovanom prípade a to aj po vykonaní a
zhodnotení všetkých dostupných a potrebných dôkazov na náležité zistenie skutkového stavu. Okresný
súd takto postupoval, preto jeho záver o oslobodení obžalovaného X. Y. R. zodpovedá stavu veci a
zákonu.Krajský súd záverom len dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá
odpovedať na každú námietku, alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie,
ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o ňom a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na
doplneniedôvodovprvostupňovéhorozhodnutia,ktorésapreskúmavavdruhostupňovomkonaní.Vtejto
súvislosti krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého
a druhého stupňa tvoria jednotu a preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí
správne skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. S právnymi námietkami prokurátorky okresnej
prokuratúry sa súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí riadne a náležitým spôsobom vysporiadal
a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na súde vyššieho stupňa.
Vzhľadom na už uvedené dôvody odvolací súd nepovažoval odvolacie námietky prokurátorky za
dôvodné, preto odvolanie prokurátorky podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu n i e j e sťažnosť p r í p u s t n á.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.